Videokanál poslanca

Neviem nakoľko, keďže ich je šesť, oni nie sú podobné. Idú, idú viac-menej do hĺbky, ale súhlasím s tým, ak minister odpovie písomne na ostatné otázky, ak sa dá.

Ďakujem, pán minister. Vzhľadom na to, čo, čo ste hovorili, že existuje nejaký metodický pokyn, keďže ministerstvo financií je obstarávateľom pre všetky rezorty, tým pádom nesedí tá odpoveď, že nie je zodpovedné, a nedá sa týmto spôsobom tejto zodpovednosti zbaviť, keďže celkovým zámerom obstarávateľa pri multilicenčných zmluvách pre všetky rezorty je zodpovedné ministerstvo financií. Čiže v odpovedi a v zámere, ktoré samotné ministerstvo deklarovalo a deklaruje do budúcna, že k nemu príde. Ja sa pýtam na spiatočný stav. Či bolo, bolo v nejakej časovej tiesni alebo podobne, že, že prebehol iba ten pilotný audit v rámci ministerstva financií? Prečo sa tak neudialo, keďže je deklarované, že by sa to malo stať na iných rezortoch? To bol zmysel tej otázky a neexistuje podľa mňa možnosť, že ministerstvo nemá zodpovednosť, pretože to obstaráva alebo prihlasuje sa k tej zmluve centrálne za všetky rezorty. Takže nesie zodpovednosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v celej rade nami predložených zákonov a noviel si dovoľujem predložiť aj ďalšiu. Začnem možno úplne rovnako ako predchádzajúce. Tento návrh sme dávali alebo bol prijatý 10. 6. 2011, takže sme ôsmy mesiac po tom, ako sme chceli o danom návrhu rokovať. Cieľom naším bolo zavedenie nového inštitútu zníženia, krátenia alebo úpravy poslaneckého platu do zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o platových pomeroch").
Podstatou predmetného inštitútu bolo zníženie poslaneckého platu v prípade súbehu výkonu funkcie poslanca a inej verejnej funkcie alebo činnosti v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch právnických osôb a spoločenstiev a s účasťou štátu, v spoločnosti s účasťou štátu, územnej samosprávy alebo Fondu národného majetku a tú sumu, ktorá bude predstavovať 90 percent z úhrnného ďalšieho mesačného príjmu, prevyšujúcu výšku životného minima, ktorý poberá poslanec Národnej rady z týchto iných činností. Volali sme, alebo ľudovo sa tomuto hovorilo zákaz alebo obmedzenie ambície reťazenia funkcií, respektíve obmedzenie činnosti takzvaných superfunkcionárov alebo superposlancov. Zníženie poslaneckého platu sa príjmov z iných činností nebude dotýkať, pričom maximálna hranica, okrem teda verejných, pričom maximálna hranica zníženia platu poslanca je obmedzená výškou aktuálnej platnej sumy životného minima. Ak teda poslanec poberá iný ďalší príjem ako plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, aj po zavedenom znížení musí dosiahnuť aspoň výšku životného minima.
Predkladaný zákon vychádza z dvoch pilierov, a to zdôraznenia zodpovednosti poslanca za náležitý výkon svojej funkcie a v nadväznosti na to znemožnenia neprimeraného používania príjmov plynúcich z výkonu viacerých verejných či iných funkcií pri náležitom výkone.
Článok 75 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava") implikuje záväzok poslanca Národnej rady Slovenskej republiky svedomito vykonávať mandát. Ústava tak nevychádza len z koncepcie voľného poslaneckého mandátu, ale zároveň jasne postuluje imperatív starostlivého výkonu poslaneckého mandátu. Tento imperatív možno ďalej odvodiť z postavenia Národnej rady ako ústavodarného a zákonodarného orgánu, ktorý používa priamu legitimitu od zdroja moc, a preto z tohto dôvodu poslanci ako reprezentanti ľudu sú povinní vykonávať svoj mandát s náležitou starostlivosťou.
Myslím si, že analogicky je napríklad aj výkon funkcie predsedu vyššieho územného celku, starostu obce, primátora mesta, inej verejnej funkcie v orgáne verejnej správy, napríklad riaditeľ magistrátu hlavného mesta, predstavujúci neuralgický bod pre realizáciu samosprávnych funkcií orgánov územnej samosprávy. Úloha prvého úradníka mesta, respektíve vyššieho územného celku, iná verejná funkcia v orgánoch verejnej správy a funkcia v ústavodarnom alebo zákonodarnom orgáne predstavujú časovo, odborne, verejne exponované funkcie. Náročnosť citovaných funkcií je na druhej strane dostatočne a nad pomery priemerných občanov Slovenskej republiky dostatočne platovo ohodnotená. V praktickom politickom živote sa však možno sústrediť s kumulovaním výkonu, pardon, stretnúť s kumulovaním výkonu verejných funkcií, najmä funkcie poslanca, predsedu VÚC, starostu obce, respektíve primátora, riaditeľa nemocnice, prednostu mestského úradu. Dôsledkom takéhoto súbehu nie je len súbežné používanie dvoch často nadštandardných príjmov z verejných rozpočtov, ale hlavne nedôsledný výkon oboch funkcií či iných činností. Nedôslednosť výkonu možno najveľavravnejšie reprezentuje nedostatočná účasť poslancov na schôdzi Národnej rady, aj keď je nutné povedať, že príčin tohto nezáujmu poslancov o život v plenárnej sále je viac.
Cieľom tejto novely je preto posilnenie zodpovednosti poslanca vykonávať svoj mandát so všetkou vážnosťou a starostlivosťou, ktorá prináleží k výkonu verejnej funkcie. Končím, pán kolega.
Poslanec, ktorý súbežne vykonáva volené funkcie, ktoré sú časovo, odborne náročné, bude znášať iba zníženie poslaneckého platu o zrážku za súbežný výkon verejných a iných funkcií či činností. Predmetné zníženie však nemožno chápať ako sankciu za súbežný výkon, ale práve naopak, vychádza z ústavného imperatívu svedomitého výkonu poslaneckého mandátu a predstavuje tak nepriamy impulz pre to, aby sa vytvoril priestor na náležitý výkon poslaneckého mandátu dbajúceho na dôležitosť ústavodarného a zákonodarného orgánu, akým Národná rada Slovenskej republiky chce byť, má a mala by byť.
Myslím si, že tento návrh zákona mohol byť prerokovaný aj od júna niekoľkokrát, keďže patril do sumy poslaneckých návrhov, bol odložený až na túto dobu.
Vážené kolegyne a kolegovia, nereťazenie funkcií sa vyskytuje nielen vo volebnom programe Obyčajných ľudí, ale aj vo viacerých stranách, preto vás pri tomto kroku, ktorý sa dal ešte urobiť aj toto volebné obdobie, bohužiaľ, teraz už asi nie, vás prosím o podporu tohto návrhu zákona aspoň v tomto prvom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani navrhovateľka, kolegyne, kolegovia, pán spravodajca, ja len veľmi stručne. Mňa zaujal presne ten bod, ktorý tu kritizujeme viacerí, chcem povedať, predmetom vášho, vášho vystúpenia alebo odôvodnenia návrhu zákona bolo zavádzanie možného vzdelanostného cenzu a celkom som sa tešil na rozpravu v druhom čítaní, keďže si myslím, že touto otázkou by sa Národná rada mala zaoberať. Mňa však zaujal jeden fakt, ktorý tu kritizujeme viacerí a to je blokovanie poslaneckej zákonodarnej, ústavodarnej iniciatívy. Tuná sa úplne stotožňujem s vami, ani raz som nehlasoval za odsúvanie zákonov, možno aj preto tu teraz vystupujeme tak často, keďže máme predložené množstvo zákonov, ktoré boli od júna, nielen od augusta, odsúvané, myslím si, že na pôde Národnej rady by malo zaznieť, že od júna, z môjho pohľadu hlavne preto, že medzi poslaneckými návrhmi bolo aj zrušenie priestupkovej imunity, sa, bola blokovaná poslanecká iniciatíva, myslím si, že toto je neoprávnený fakt a stav, ktorý v Národnej rade bol od júna, čiže zákony, ktoré boli predložené podľa legislatívneho procesu v máji, vlastne niektoré prerokovávame až teraz. Myslím si, že do budúcna by malo byť toto poučením, a možno verejnosť aj preto je takým spôsobom vyburcovaná, že mnohé návrhy, myslím, že ich bolo päťdesiatdva v sume, neboli a nemohli byť prerokované v riadnom legislatívnom procese, a viac-menej teraz formálne zaznievajú na pôde Národnej rady, vediac, že k druhým čítaniam pravdepodobne nepríde. Takže vás veľmi podporujem a vnímam tú kritiku ako oprávnenú, pretože si myslím, že aj keď s nejakým názorom nesúhlasím, tak, ako voltairovsky sa hovorí, dáme život za to, aby mohol zaznieť. Tuná od mája zaznievať nemohli.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem kolegom, keďže schôdzu mal otvárať bod 54, tak som sa pripravoval na vystúpenie, zároveň tento zákon predkladám spolu s kolegami Poliačikom, Žitňanskou a Beblavým, takže by som veľmi rád prišiel a pristúpil k prvému predloženiu teda zákona v prvom, v prvom čítaní. Jedná sa o zmenu autorského zákona pod, pod gesciou v podstate, alebo kompetentným orgánom pre autorský zákon ako taký je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, sekcia médií, audiovízie a autorského práva. Ministerstvo malo novelu autorského zákona pôvodne zaradenú na štvrtý kvartál roku 2013. Následne sme chceli aj pod tlakom odbornej verejnosti a vôbec k tomu, aby sme mohli pristúpiť aspoň k čiastočnej úprave autorského zákona, nám bolo z hľadiska ministerstva vyhovené, mohli sme pristúpiť k tomu, aby sme predložili novelu autorského zákona pod hlavičkou takzvanej Creative Commons. V tomto návrhu sme sa snažili vyjsť aj, alebo vyjsť zo súčasnej právnej úpravy, ktorá je v § 46 autorského zákona Českej republiky, a na základe konzultácie s kolegami aj, aj iných krajín sa zdala práve úprava pre verejné licencie vhodná na používanie aj u nás. V rámci našej zmeny sme chceli vytvorenie, navrhnúť vytvorenie výnimky z použitia písomnej formy pre nevýhradné licenčné zmluvy, do ktorej vlastne, tejto skupiny, patria aj verejné licencie. Zároveň sme v rámci ponechania obojstrannej flexibility zmluvných strán pri autorskom zákone, kedy nadobúdateľ licencie môže byť prijímateľom, alebo naopak, navrhovateľom zmluvy. Obidve tieto situácie sú bežné a hlavne sme chceli vyjsť v ústrety obrovskej komunite ľudí, ktorí sa dotýkajú s autorskými právami pri používaní siete internet, kde súčasná právna úprava sa zdá viac-menej veľmi rigidná alebo pri niektorých formách používania viac-menej až nepoužiteľná. Ide o to, aby sme mohli urobiť v rámci ochrany autorských práv taký krok, ktorý autorov chráni a zároveň umožňuje ich diela používať veľmi flexibilne v sieti, alebo teda v sieti internet. Zároveň však nie je to iba úprava, ktorá by vychádzala v tomto kroku, o čom by som sa vyjadril neskôr.
Hovoríme o tom, že prejav vôle urobený podľa ods. 3 predkladanej novely má byť pokladaný za neodvolateľný, to jest taký, ktorého dôsledky trvajú maximálnu prípustnú dobu, spravidla do doby uplynutia majetkových práv autora alebo po dobu v ňom uvedenú. Ak nie je v návrhu vyslovene uvedené inak, v prípade jeho zmeny je tento považovaný za iný, nový prejav vôle, ktorý zasahuje do trvania platnosti pôvodného návrhu.
Ďalej by som sa vyjadril tak štruktúrovane k predkladanému návrhu k bodu 2, kde sme hovorili o tom, aby neplatnosť vzdania sa práv, ktoré môžu ešte iba vzniknúť, je všeobecne akceptovaná právna zásada, ktorej cieľom je ochrana záujmov autora, a to predovšetkým záujmov autora v ekonomickej oblasti. V niektorých situáciách je však prioritnejším autorovým záujmom umožniť používanie jeho diela, možno v rámci reklamy, marketingu alebo vôbec všeobecného rozšírenia v čo najširšej miere, a to aj vtedy, ak udelenie novej licencie v prípade vzniku nového spôsobu použitia diela je nemožné alebo neúnosne náročné. Tak je to spravidla, ako som spomínal, aj pri použití verejných licencií vzhľadom na často používaný konkludentný spôsob uzatvárania licenčnej zmluvy, dlhé časové trvanie platnosti návrhu na uzavretie zmluvy a vzhľadom na možnosť nadobúdateľa poskytovať licenciu ďalej, tretím stranám. V takýchto situáciách považujeme za vhodné vytvoriť autorovi možnosť udeliť súhlas aj na neznáme spôsoby použitia diela. Obmedzenie tohto práva na nevýhradné bezodplatné licencie, v ktorých je takýto súhlas výslovne uvedený, považujeme za medzinárodne overenú a dostatočnú ochranu pred jeho zneužitím alebo mylným použitím. V porovnateľnom rozsahu je táto možnosť vytvorená napríklad aj v autorskom zákone Nemecka.
Ďalej v bode 3 ohľadom inštitútu postúpenia licencie je možné využiť aj tento inštitút práve pri zavádzaných verejných licenciách. V tomto prostredí je však spravidla možnosť informovať autora o postúpení výrazne limitovaná nedostupnosťou jeho adresy, na ktorú má byť informácia zaslaná, alebo dokonca nemožnosť identifikácie autora. Oba tieto prípady však nastávajú v súlade s autorovou vôľou, ak sa bavíme v miere Creative Commons. Z tohto dôvodu je vhodné umožniť autorovi dať súhlas s postúpením licencie, ak nebude spätne informovaný o vykonaní tohto postúpenia.
V bode 4 ustanovenie § 60, ktorý sme sa snažili vytvoriť, vytvoriť na základe požiadavky smernice 2001/29/ES, ktorá vyžaduje ochranu v omnoho užšom rozsahu. V zmysle čl. VII bod smernice, citujem: „Členské štáty zabezpečenia primeranú právnu ochranu proti akejkoľvek osobe, ktorá vykonáva vedome, bez oprávnenia niektorú z nasledujúcich činností.“ Na základe toho považujeme obmedzenie možnosti autora udeliť súhlas na výkon činnosti podľa § 60 ods. 1 písm. a) za neodôvodnené. Preto takéto udelenie súhlasu je v rámci nami zavádzaných verejných licencií štandardne používané. Porovnateľne s navrhovaným znením je riešená aj požiadavka, ako som spomínal v predlohe, alebo kde sme čerpali nejakým spôsobom v autorskom zákone Českej republiky.
Chcel by som poznamenať, že na základe celkového toho procesu a po dohode s ministerstvom na legislatívnej úprave podľa pravidiel legislatívneho procesu ohľadom tohto návrhu prebehlo, prebehlo aj pripomienkové konanie, kde nebola znesená žiadna zásadná pripomienka. V takom tom, v hlavnom duchu, v návrhu, ktorý sme predložili sa zákon zaoberá formou uzatvárania licenčnej zmluvy. Cieľom návrhu je umožnenie používania verejných licencií, takzvaných Public Licenses, ktoré teraz platný zákon vlastne neumožňuje. Zároveň sme spolupracovali so skupinou Creative Commons Slovensko, ktorá je národným zoskupením nasledujúcim ciele neziskovej organizácie Creative Commons so sídlom v Amerike. Naším zámerom bolo a je teda umožniť voľný prístup k autorským dielam, umeleckým výkonom a iným predmetom ochrany v rozsahu vôle nositeľa práv. Vďaka Creative Commons budeme mať možnosť spoločne zdieľať umenie, vedu, kultúru v našej spoločnosti. Ak sa pozrieme na problematiku Creative Commons, nositeľ práv môže vybrať z rôznych typov voľných licencií, ktoré môže následne použiť pri sprístupňovaní svojho diela. Creative Commons poskytujú RDF/XML metadáta, ktoré popisujú licenciu a dielo tak, aby bolo jednoduché automaticky spracovať a vyhľadať licencované diela a iné predmety ochrany. Ďalšie informácie o Creative Commons by som chcel len stručne vymenovať, kde je zavedený funkčný systém Creative Commons, sú to štáty ako Argentína, Austrália, Belgicko, Brazília, Bulharsko, Kanada, Chile, Čína, Kolumbia, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Ekvádor, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Guatemala, Hongkong, Maďarsko, nebudem ich asi vymenovávať všetky, je ich veľa. Je, je až zarážajúce, že v podstate aj štáty ako, ako Vietnam, Taiwan, Peru, Filipíny toto v právnom systéme zavedené majú. My sme uvedení aj na základe našej snahy medzi štátmi v prípravnej fáze s cieľom zavedenia systému v budúcnosti. Zároveň sme boli ocenení za túto snahu aj na medzinárodnej úrovni napriek tomu, že teda legislatívny proces pravdepodobne neumožní hlasovať o tom, o tomto zámere v druhom čítaní a pravdepodobne budeme, pravdepodobne niekto sa bude musieť zaoberať touto aj v nasledujúcom volebnom období. Chcel by som upriamiť pozornosť, že je to výrazná pomoc pre našich autorov a umelcov, aby tento inštitút do nášho právneho systému o zmene autorského zákona zavedený bol. Ide o to, ak ste autorom umeleckého alebo vedeckého diela, výkonným umelcom alebo zhotovovateľom databázy a chcete, aby vaše predmety používali, môžete využiť neportovanú verziu licencií, rozhodne sa, rozhodnete sa, ako sa váš predmet ochrany bude používať a podľa toho zvolíte vhodnú licenciu. Pri výbere licencie vám Creative Commons poskytne html kód, ktorý môžete používať pridaním informácie o licencii na vašu stránku a informáciu o tom, ako si vybrať licenciu na jednej z niekoľkých voľných hostingových služieb, ktoré majú inkorporované Creative Commons. Creative Commons neregistruje vaše záznamy, ani neuchováva záznam o vašej voľbe.
Chcel by som vás upozorniť teda, že sa jedná o rozšírenie slobody autora a jedná sa o to, že minimálne šesť rokov sa s týmto inštitútom na Slovensku nič nerobilo. Keďže chceme, aby sloboda autora bola rozšírená a aby sme upravili náš právny systém do podoby tej, alebo autorský zákon, ako má väčšina štátov Európskej únie, ale aj sveta, chcem vás poprosiť o podporu tejto novely, ktorá rozšíri slobodu autorov a priblíži nás licenčne k štátom, ktoré úspešne túto licenciu a ochranu autorských práv v tejto miere používajú.
Ďakujem.

Ďakujem. Keďže mám viacero výhrad, som sa vyjadril pri uvádzaní zákona, chcem iba jednu malú poznámku k predvolebnej kampani alebo ku kampani nemohlo prichádzať 21. 9. 2011, kedy sme s touto ambíciou zmeniť absurdné obmedzenie slobodného pohybu ľudí v prírode a v lese prišli, takže neviem z čoho usudzujete, že sa jedná o predvolebné gestá.
Navyše, keďže vieme, že procesuálne podľa zákona o rokovacom poriadku, už pravdepodobne k prijatiu alebo k druhému čítaniu nepríde. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, nechcem riešiť to, čo ste hovorili v závere. V legislatívnom procese je to možné dohľadať, fakt si nemyslím, nebol som tu, teda či tu chodila nejaká fotografia alebo nie. Zmyslom zákona, ktorý som, alebo novely, ktorý sme chceli urobiť a naďalej zostáva, že sa nám zdá až absurdné obmedzenie slobodného pohybu ľudí v prírode.
Vaša argumentácia ohľadom toho, kde a akým spôsobom sú lesné cesty označené alebo lesné chodníky, alebo ochranné chodníky. Myslím si, že tým, čo som hovoril, že zákon popiera zmysel horskej cyklistiky, je zneisťovanie verejnosti a športovej verejnosti v tom, ak sa v lese pohybujú, iba tým, že táto zákonná úprava platí. Táto zákonná úprava nie je vykonateľná, pretože neexistuje žiadny záznam o tom, či niekto udelil, alebo neudelil pokutu v tomto a nemyslím si, že by sme mali ľudí, ktorí sa chcú rekreovať a tráviť voľný čas, zneisťovať tým, či práve sa nachádza na lesnej ceste alebo sa na lesnej ceste nenachádza.
Hovoríte o tom, ja by som vás takisto mohol pozvať na niektoré svahy, ktoré mám zjazdené a pri tej právnej istote, ktorá by mala byť nám legislatívcom svätá, by sme mali presne zavádzať to, čo v tej prírode si ten človek dokáže rozhodnúť a zistiť. Nemyslím si, že stav označovania lesných ciest by mal byť taký, že v každom jednom momente sa človek pri pohybe v lese vie rozhodnúť, či zákon porušuje alebo neporušuje, preto je lepšie, ak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pred časom a predtým, ako sme vedeli o tom, že nám neprejdú iba prvé čítania, sme chceli dospieť k snahe, aby sme odstránili jednu, nemyslím si, že šťastnú zmenu zákona č. 360/2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 o lesoch, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2007.
V tom čase sme s kolegom Drobom a s pánom predsedom výboru Štefancom našli zhodu, že chceme odstrániť neštandardný vzťah a odstrániť vec, ktorá nám tu zostala z predchádzajúcej vlády, kedy poslanec za SMER Tibor Lehocký predložil pozmeňujúci návrh, čím sa stal ten stav, že sa cyklistom zakázalo pohybovať po lese. Tento návrh má teda záujem napraviť nevyhovujúci stav a zabrániť hromadnému porušovaniu tejto nedomyslenej úpravy, ktoré súčasné znenie z dielne vtedajšieho ministerstva pôdohospodárstva pod vedením Miroslava Jureňu bol prijatý.
Pozmeňujúci návrh viac-menej na základe dikcie znemožňujú cyklistom pohybovať sa po lese a napriek deklaratórnej časti tento, táto zmena, alebo tento pozmeňujúci návrh bol natoľko nedobrý, že je viac-menej nevykonateľný a tým pádom nemá čo robiť v právnom systéme nášho štátu.
Nesúhlas možno aj v tom čase a následne aj na viacerých protestoch, ktorý viem vyjadriť aj za cyklistickú obec bol v tom čase prezentovaný aj pred prezidentským palácom, aby pán prezident nepodpísal tento zákon, čo sa nestalo.
Na vrátenie zákona vyzývali aj občania aj prostredníctvom petície, ktorú podpísalo okolo 15-tisíc ľudí. Zákaz zrušenia vstupu cyklistov a koní do lesa bol, alebo zrušenie teda tohoto zákazu sme mali takisto ako Obyčajní ľudia v predvolebnom programe v roku 2010, a práve preto sme boli radi, že sa stal aj súčasťou spoločného, spoločných bodov v programovom vyhlásení Ivety Radičovej.
Túto novelu zákona sme predložili do podateľne ešte 20. septembra a takisto nás prišli podporiť výraznou mierou práve cyklisti, ktorí sa výrazne, výrazne podporovali túto snahu odstránenia tohoto nedobrého stavu, ktorý pretrváva v tomto zákone.
Chcem povedať, že tá nezmyselnosť súčasného právneho stavu má viac-menej dve roviny, tá prvá je nezmyselná v udeľovaní zákazu vstupu do lesa, ktorý patrí všetkým a ktorý využívajú občania na svoju rekreáciu, šport a oddych a zákon popiera vôbec zmysel horskej cyklistiky. Ide o absurdné obmedzenie slobodného pohybu ľudí v prírode.
Druhá rovina nezmyselnosti spočíva priamo v nevykonateľnosti zákona. Cyklisti nesmú jazdiť v lese, mimo lesnej cesty, alebo vyznačenej trasy. Nie je však možné rozlíšiť na základe súčasného označovania, či ide o lesnú cestu, pretože táto nie je v žiadnom záväznom predpise definovaná a už vôbec nie je v lese jasne rozlíšiteľná. Uvádza sa, že dvojstopová cesta je lesná cesta a jednostopový je lesný chodník.
Nie je možné, takže nie je možné uplatniť sankciu, myslím, že údajne a na základe dostupných informácií bola snaha udeliť počas platnosti jednu pokutu, čo myslím že vypovedá o nevykonateľnosti a nezmyselnosti súčasného právneho stavu.
Myslím si, že aby sme vyčistili tento právny stav a aby sme zbytočne nemiatli verejnosť a zároveň poburovali cyklistickú verejnosť, chceme poslať týmto signál, že mali sme snahu tento problém riešiť a na základe toho aj vás prosím o podporu v prvom čítaní ak s filozofiou nami predkladaného návrhu súhlasíte. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si predložiť napriek tomu, že pravdepodobne k prijatiu tohto zákona už nepríde a napriek tomu, že sa deje predvolebná kampaň a tento zákon bol predkladaný s úmyslom, aby sa už táto predvolebná kampaň riadila podľa neho, napriek tomu oceňujem, že nebola kladená prekážka k právu poslanca predkladať poslanecké návrhy až úplne do konca volebného obdobia a aspoň takto symbolicky nám bude umožnené predložiť zákon.
Predkladaný zákon mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Za cieľ uvedenej novelizácie sme si dali optimalizáciu financovania politických strán zo štátneho rozpočtu. Sledovali sme snahu o vytvorenie efektívnejšieho modelu financovania politických strán a hlavne posilnenie prvkov verejnej kontroly a transparentnosti nad činnosťami politických strán, ktoré súvisia s hospodárením politických strán.
Na základe mnohých skutočností, ktoré tejto téme predchádzali aj na základe programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády, alebo vlády, ktorá v súčasnosti už len vykonáva svoj mandát, aj na základe vnútorného presvedčenia, že výzvy na stransparentnenie hlavne financovania a možnosti efektívnej kontroly financovania politických strán by mali aj v legislatívnom procese nabrať nejaký ohlas, sme si dovolili predložiť úpravu, pretože súčasné zdroje financovania politických strán umožňujú veľké množstvo otázok a nedostatočnú transparentnosť. Aj preto si myslíme, že náš model, ktorý môžeme rozdeliť na súkromný a verejný, potrebuje úpravu.
Z hľadiska súkromných zdrojov financovania politických strán, ktoré tvoria hlavne členské príspevky, príjmy, niektoré príjmy z vlastnej činnosti, respektíve iné plnenia od tretích osôb, je obrovská možná miera úniku, hlavne pri tom, akým spôsobom politické strany dokážu sa k otázke kontroly, prípadného auditu, postaviť.
Verejné zdroje, ktoré do politických strán plynú, možno rozdeliť na priame a nepriame verejné financovanie. Priame verejné financovanie politických strán zahŕňa príspevok za hlasy upravené v § 52 volebného zákona a v § 26 zákona o politických stranách. Príspevok na činnosť upravený v § 27 zákona o politických stranách a príspevok na mandát upravený v § 8 predmetného zákona tvorí nepriamo.
Nepriame verejné zdroje financovania politických strán predstavuje plnenie, ktoré sa ex lege poskytujú reprezentantom politických strán, napríklad platy poslancov Národnej rady, poslanecké náhrady a tak ďalej.
Ako vyplýva na základe nášho predloženého zákona, financovanie politických strán, najmä politických strán zastúpené tuná, v Národnej rade je pomerne dobré a dostatočne finančne zabezpečené. Na druhej strane ekonomické a finančné dopady krízy, a to, že v snahe o šetrenie verejných financií v sebe implikujú aj potrebu šetrenia verejných rozpočtov, aj preto sme sa rozhodli zasiahnuť alebo navrhnúť zmenu, ktorú sme predkladali a mali sme teda ambíciu, aby táto zmena bola účinná ešte pred schvaľovaním rozpočtu na rok 2012.
Z tohto dôvodu sme chceli, z dôvodu vlastne krízy a aj snahy šetriť verejné financie a aj snahy potom, aby nezostávali iba výzvy na šetrenie prázdne, ale aby si aj sami politické strany vedeli obmedziť svoje financovanie a keďže sa dejú predčasné voľby, nedial sa z financovania politických strán z verejných zdrojov iba dobrý, dobrý biznis, sme upravili model verejného financovania politických strán tak, aby dokázal rešpektovať to, že môže prísť k reálnemu ušetreniu.
Cieľom tejto úpravy je vylúčenie duplicitných príspevkov z priamych verejných zdrojov financovania, t. j. zrušenie tých príspevkov, ktoré majú rovnaké účelové určenie. Zároveň sa javí potrebné racionalizovať príspevky politických strán, ktoré sú určené na úhradu výdavkov spojených s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky.
Touto novelou meníme spôsob priameho verejného financovania politických strán. V záujme šetrenia zdrojov racionalizujeme a optimalizujeme príspevok za hlasy. Súčasná výška príspevku za hlas je 1 % z priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby do Národnej rady, a my sme sa snažili, alebo snažíme sa, aby sme získali podporu na úpravu a znížili toto jedno percento na tisícinu, čiže na 0,1 %, čiže na tisícinu priemernej nominálnej mesačnej mzdy. Príspevok za hlasy navyšuje o 1 milión eur, na ktorý má nárok každá strana, ktorá má právo podeliť si mandáty, t. j. dostane sa do Národnej rady Slovenskej republiky, respektíve 500-tisíc eur pre strany, ktoré získali viac ako 3 %, ale nezískali nárok na mandáty. Výška príspevku za mandát sa znižuje a zjednocuje na výšku 15-násobku priemernej mzdy.
Cieľom predkladanej novely je zároveň, ako som úvode hovoril, zvýšenie kontroly nad hospodárením politických strán. Za týmto účelom chceme stanoviť obligatórne zverejnenie písomných zmlúv, oznámení o súdnych dojednaniach, ktorých predmetom je poskytnutie peňažného alebo iného majetkového prospechu. Obligatórne zároveň by bolo zverejňovanie faktúr, objednávok, príjmových a výdavkových účtovných dokladov, respektíve iných účtovných dokladov vyhotovených v rámci zmluvných vzťahov, ktorých príslušníkom je politická strana. Uvedené skutočnosti sa zverejňujú v centrálnom registri zmlúv podľa osobitného predpisu.
V prípade porušenia uvedených povinností máme ambíciu stanoviť dva druhy sankcií. Prvou sankciou, súkromnoprávna, t. j. uplatnenie právneho režimu v § 47a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej druhá sankcia je verejnoprávna, t. j. formulácia novej skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorej účelom je sankcionovanie porušenia povinností obligatórneho zverejňovania uvedených dokumentov. Túto snahu vnímame aj z hľadiska tlaku verejnosti, našich voličov, veľkej časti tretieho sektora, ktorému sa týmto chcem pripojiť a možno aj týmto malým krokom a snahou vyslyšať hlas o stransparentnenie verejného života, stransparentnenie práve subjektov, ktoré tento verejný život reprezentujú a jediné môžu reprezentovať v Národnej rade, keďže úprava volebného zákona hovorí o tom, že do Národnej rady môžu kandidovať iba politické strany.
Týmto vás prosím o možnú podporu a v prvom čítaní, ak s filozofiou tohto zákona súhlasíte. Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som chcel pre záznam uviesť, že pri hlasovaní 136...

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
172.
Kľud, páni poslanci!

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
... som bol vykázaný, akoby som hlasoval proti a hlasoval som za, pri hlasovaní 136, zákon č. 274/2009 Z. z.