Videokanál poslanca

Ďakujem. Pán kolega, ja sledujem vždycky vaše vystúpenia, vy máte takú smolu. Asi trikrát sa mi stalo, že ako keby ste hovorili do prázdnej, do prázdneho pléna. Napriek tomu si myslím, že zaznelo viacero trefných poznámok. A jednu by som chcel zvlášť zdôrazniť, že, ako ste spomínali, dané status quo, niekedy úplne na začiatku prejavu, že komu to dané status quo vyhovuje a komu nie. Veľmi mi v tej debate chýba niečo také, presné pomenovanie toho, že niektoré veci, ktoré sa výrazne neriešia, a neriešia sa preto, že práve toto status quo niekomu vyhovuje. A vyhovuje mu možno preto, aby vplyvní, bohatí a možno mocní neboli prenasledovaní, lebo si to vedia vybaviť. Tak práve preto by sme mali čím ďalej viacej o tom hovoriť a možno snažiť sa, aj napriek výraznému nesúhlasu z opozičných radov, do toho strieľať, páliť a hovoriť teda, že treba zmenu. Takže napriek tomu, že počúvalo veľmi málo kolegov, oceňujem, že ste sa dostali k tomu, že ste to pomenovali.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, oceňujem snahu predkladateľa vzhľadom k zákonu č. 168/2008 Z. z. aj celú agendu, ktorú tu predo mnou pred chvíľkou predstavil. Ja by som sa v rozprave vyjadril k mojej snahe k zákonu č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, keďže som na výbore predložil pozmeňujúci návrh a bol zapracovaný do spoločnej správy s odporúčaním schváliť. Následne som dostal niektoré výhrady a po konzultácii jednak s predkladateľom a jednak s dvomi dotknutými stranami, ako spomínal minister, riešil som otázku retransmisie pozmeňujúcim návrhom a otvoril sa iný balík problémov, ktorý sa týka vysielateľov. Preto napriek tomu, že som hovoril, že vzťah vysielateľa a prevádzkovateľa retransmisie vnímam ako vzťah čisto súkromnoprávnej povahy, uznávam argument, že pri legislatívnom procese by mali byť v celej miere vypočuté obidve dotknuté strany. Preto sa stotožňujem v tomto bode s názorom ministra aj odbornej verejnosti, že zákon 308 bude v dohľadnej dobe otvorený ako koncepčne, a myslím si, že v rámci tejto koncepčnej úpravy bude môcť byť poriešená aj táto otázka.
Preto si dovolím navrhnúť body 5 a 6 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, a tým teda, čo vravím, sa osobne pri daných bodoch zdržím, aby mohla prebehnúť diskusia.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, ja som počúval prejav, okrem procedurálneho návrhu na vrátenie zákona na prepracovanie som čakal teda, keďže som si písal nejaké poznámky a viac-menej sa mi to, tie výhrady smerovali k obligatórnosti, že predložíte teda nejaký konkrétny pozmeňovák. A som teda mierne sklamaný, lebo myslím si, že ak na základe toho, že ste to rozpracovali dosť dopodrobna, že by som videl teda tú vašu predstavu v zmysle toho pozmeňováka, čo je teda pre mňa trošička sklamaním. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som mal dve poznámky, pôvodne som chcel iba namietnuť k tomu, ako ste hovorili, že my ako koalícia máme absolútnu zodpovednosť za riadenie tejto krajiny, ale na konci svojho vlastného prejavu ste sa, ste tento pôvodný výrok úplne popreli, keďže ste hovorili, že máte spoluzodpovednosť. A druhú vec, tým, že ste veľmi zle zrátali, chcel som vám len opraviť to číslo, počúvalo vás v tej chvíli 39 koaličných poslancov, nie traja.
Ďakujem.

Ďakujem. Podobne, ako dvaja predrečníci, mňa to až prehnane prekvapilo, ako sa včera  hovorilo, divadelnosť tohoto prejavu, tá agresivita. Keď sa tu odvolávate na diplomatické aktivity našej krajiny, myslím si, že je treba fakt sa s chladnou hlavou zamyslieť nad tým, aby sme odkázali cez hranice pri tvorbe ústavy iného štátu a správali sa pri tom rozumne a pokojne. Ten agresívny tón, ktorý bol pre mňa prekvapivý, pozerám, že aj pre viacerých kolegov, si neviem ja vôbec v diplomatickom jazyku aj na oblasti preventívnej diplomacie predstaviť. Zároveň ma prekvapil aj jeden fakt, kedy ste hovorili o tom, či niekto pochybuje o tom, že by si mohol vysvetliť niekto toto vyjadrenie, že je podporné. No, ja o tom vážne pochybujem, pretože slová tohto vyjadrenia hovoria, že niečo berieme na vedomie a niečo nás znepokojuje. Tak myslím si, že ťažko tam nájdete nejaký most na to, alebo premostenie toho, že by to mohli si vyložiť ako podporu činností pri krokoch, ktoré urobili pri prijímaní ústavy.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Čaplovič, ja som počúval váš, citátmi prešpikovaný prejav a zarazili ma asi tri momenty. Odcitovali ste podpredsedu maďarskej vlády, ktorý nás nazval, vadilo vám to, úbohými Slovákmi. Ja by som chcel reagovať v tomto zmysle tak, že očakával by som z hľadiska toho, ako ste začínali ten svoj prejav s historickým diskurzom, že vo väčšine týchto vecí by sa dalo s vami súhlasiť, pretože si myslím, že od rakúsko-maďarského vyrovnania po zánik monarchie toho Maďari veľmi veľa nepredviedli a dopracovali to k tomu, že rozbili vtedy 900-ročnú ríšu a následne celé 20. storočie boli na strane toho, že sa im nedarilo veľmi byť na strane víťazov, tým pádom sa im veľmi nedarila tá politika. Ale to, čo je pre vás typické, že nakoniec to, čo by malo z histórie byť ako poučením, si otočíte na svoju stranu, a hovoríte napr. o tom, že počas horthyovského Maďarska obnovili veľké Uhorsko. Sám musíte vedieť, že to predsa nie je pravda. A ja by som len chcel povedať, že mne v tomto zmysle, by som skôr povedal, že momentálne hovoríme o úbohých Maďaroch, ktorí sa musia pozerať na vlastnú vládu a parlament, ako okliešťujú práva novinárov a prijímajú ústavu, ktorá jazykom pripomína ozdobný a vyčačkaný a prepátosový jazyk 19. storočia. Takže myslím si, že skôr... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán poslanec Podmanický, oceňujem, že ako jeden z mála, alebo neviem, či nie vôbec jediný poslanec z opozície, ste sa zaoberali konkrétne návrhom, pozmeňovacím návrhom Obyčajných ľudí. Chcem povedať, že som prvýkrát v tomto pléne konfrontovaný s tým, čo vyčíta strane SMER väčšina ľudí z koalície. Takto nehorázne klamať, to myslím si, že by sa malo už nazvať ako klamanie podľa Podmanického, pretože vy, keď hovoríte o niečom podobnom, akože my sme tu herci, vychádzajúc z toho, že môžem odcitovať nejakého velikána dramatického umenia, že celý svet je javisko a každý muž a žena v ňom sú herci, myslel to možno s tým, že existuje nejaká rôzna miera, tak vy ste ten najväčší herec, pretože to, čo ste dokázali predviesť, tú hru s percentami a s číslami, my sme hovorili celý čas o tom, že nám ide o zachovanie daného status quo.
Ak raz je v absolútnom čísle okolo 600 obcí, ktoré používajú jazyk národnostných menšín, a toto číslo na najbližších desať rokov zostáva, tak tu vyvádzate a klamete verejnosť o nula percentných. Je to dané status quo, s týmto číslom, s týmto absolútnym číslom sa vôbec nič nestane, lebo sú potrebné dve sčítania po sebe nasledujúce na to, aby sa mohlo nejak hýbať. To je zásada a podstata. A či vy tu hovoríte o super getách alebo nesuper getách, už sa zamyslite potom. Myslím si, že to bolo klamstvo na entú.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja som počúval o Bjornsonovi, čo myslím si, to, čo ste hovorila, môžem, alebo používali teda citáty a opis života tohto Nóra, ktorý je jeden z mojich obľúbených autorov, o ktorom sa hovorí, že ak by sa nebol toľko zaoberal Slovákmi, možno by bol napísal o niekoľko románov viac. Pre mňa je ale divné, že ste si neotočili tú situáciu presne do tej perspektívy, v akej bol. Bjornson predsa v čase, kedy žil, kedy rozprával, kedy písal a zastával sa Slovákov, vtedy Bjornson hovoril o menšine. Hovoril o používaní jazyka a právach oproti jeho známej polemike s grófom Apponyim. Hovoril o tom, že napriek tomu, že všade v Európe bol vnímaný Apponyi ako zástanca nejakých kresťanských a tolerantných hodnôt, má doma národ alebo vtedy ešte bez štátoprávneho určenia, ktorému treba dať hlas a treba, aby mohli využívať a používať svoj jazyk, aby mohli vlastne mať viac práv. Preto si myslím, že treba sa pozrieť na to z tej perspektívy, že tak ako vravel Bjornson, by sme sa mali my správať k našim menšinám. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Zobrali ste mi to z jazyka. Keďže na mňa reagoval jeden opozičný poslanec a kolegyňa z hnutia Obyčajní ľudia, dovolím si teda vás opraviť, pán poslanec Senko, asi v štyroch veciach. Pozmeňovák nepredložil Igor Matovič, ale som takisto jeden zo štyroch predkladateľov. Spomínate to, že sme na pôde parlamentu a vaša terminológia mi trošku uniká, lebo hovoríte o kozmetických úpravách. Myslím si, že to je vhodná terminológia do kozmetického salónu. A hovoríte o nejakom divadle. Ja tu zažívam teda, keďže sme to od začiatku zobrali tak od podlahy a sedávame v tom pléne dosť často a možno aj viacej ako vaši kolegovia, tak nás obviňovať z divadla, vy, ktorí tu používate plénum ako jeden z perfektne premakaných marketingových nástrojov, kedy sa tu objavujete pri hlasovaní, keď tu prídu tie kamery a deje sa fototermín, tak mne sa to zdá až komické. Tým, že niekto odrobí reálnu robotu, predloží pozmeňovací návrh, žiada o jeho podporu a toto vy voláte divadlom, tak ste pre mňa podľa mňa minimálne ten, ktorý neprečítal danú situáciu dobre.
No a k tej pravde. Ja si nedovolím osobovať sudcu, kto vraví a kto nevraví pravdu. Keď si vy myslíte, že ste tá správna osoba, ktorá dokáže mať v tomto jednoznačný a ten najsprávnejší názor, tak vám to nebudem brať, ale myslím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som možno troška stručnejším vystúpením, ako som pôvodne zamýšľal, keďže táto rozprava už trvá dosť dlhý čas, poprosiť o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý dnes v doobedňajších hodinách predložil poslanec Igor Matovič. Chcel by som veľmi stručne naznačiť niektoré základné a kľúčové body, ktoré sme v rámci novely našli a prípadne dospeli k dohode pri ich korekcii aj za aktívnej účasti predkladateľa. Myslím si, že sme dospeli k tomu, aby sme mohli povedať, že sme sa nevydali jednoduchou cestou, akou sa vydala aj časť opozície, ktorá navrhuje, aby sme podľa mňa legitímnu požiadavku zástupcov národnostných menšín aj v tomto pléne akceptovali, a teda pozreli sa na to, akým spôsobom sa používa jazyk národnostných menšín.
Mali sme vyčlenených pôvodne sedem výhrad alebo tematických okruhov. Nazvali sme si v dostatočnom predstihu, už teda pri legislatívnom procese sme v prvom čítaní hovorili o akomsi filozofickom probléme, a tým teda, že sme sa nevydali jednoduchou cestou nepodpory alebo odkazovania nepodpory, zamysleli sme sa a zvolili sme si zložitú cestu. Zložitá cesta viedla k tomu, že sme predkladaný návrh podrobili analýze, pozreli sme sa na to, že daný predkladaný návrh otvára zákon č.184/1999 Z. z. a zároveň otvára ďalších trinásť noriem.
Tým pádom sme dospeli k tomu, že sú niektoré výhrady, ktoré hlavne slovenská verejnosť alebo verejnosť v Slovenskej republike považovala z jednej aj z druhej strany za podstatné. Snažili sme sa z toho urobiť nejaký balík a upraviť tú normu predkladanú tak, aby bola prijateľná. Hovorili sme o tom, že sa filozoficky mení písomný styk pri používaní jazykov národnostných menšín na ústnu komunikáciu. Hovorili sme o tom, že máme problém pri používaní v zdravotníckych zariadeniach a v zariadeniach sociálnych služieb. Hovorili sme o tom, že máme problém pri uplatňovaní jazykov pri správnom konaní, hovorili sme o tom, že používanie a titulkovanie programov v jazyku, ktorý je, alebo v komunikátoch, ktoré sú vysielané v jazyku menšín, by bola oprávnená požiadavka, aby sme ich titulkovali, resp. vysielali následne v štátnom jazyku. Hovorili sme o tom, že bolo by dobré zachovať status quo na počet obcí, ktoré súčasne spadajú do balíka, myslím si, že okolo 650 tých obcí, ktoré majú právo používať jazyk národnostných menšín, resp. môžu mať osadené, ako sa ľudovo hovorí, tabule. Hovorili sme o tom, aby sme príliš nezasiahli do fungujúcej štátnej správy tak, aby sme spôsobili problémy, a preto sme žiadali o posun nejakých lehôt možno do nejakej legisvakančnej lehoty na to, aby sa mohli na výkon v písomnej a následne ústnej podobe pripraviť. Toto sú všetky veci, ktoré sme pomenovali nejakými nadpismi a snažili sme sa ich do pozmeňujúceho návrhu, ktorý nakoniec našťastie nabral teda vôľu v koalícii a zatiaľ disponuje teda 16 podpismi. A dovolím si teda požiadať poslancov ako takých, poslancov z opozície, aj poslancov z koalície, aby vyjadrili podporu týmto našim bodom, ktoré sme, vlastne našim 15 bodom v rámci pozmeňujúceho návrhu.
Chcem povedať jednu vec, možno záverom, že hneď prvý bod hovorí o jednej a z môjho pohľadu dosť zásadnej veci, že tým, že vyžadujeme percentuálny stav, ktorý by mal hovoriť o tom, že 15 % obyvateľov v obci, budú potrebné dve sčítania, tak vlastne hovoríme, že dané status quo platí, dané status quo pri 20 % vlastne platí na nasledujúcich desať rokov.
Myslím si, že vytvárame tým možno priestor na to, aby sme sa zamysleli, či možno filozofia oprávnenosti a neoprávnenosti požiadaviek medzi etnikami je alebo nie je relevantná. Možno aj ten historický moment, kedy sa hovorilo, kedy môj pán predrečník, myslím, že dvakrát spomínal, že by nebola ani táto úprava z roku 1999, ak by sme teda žiadali o podporu celé politické spektrum. Ja si možno v tomto prípade dovolím navrhnúť alebo požiadať o tú podporu už druhýkrát z celého politického spektra.
Záverom vystúpenia by som chcel povedať, že v pozmeňováku, ktorý sme predložili, by som požiadal spravodajcu, aby bod 13 v znení čl. I bod 19 § 7c, čiže celý § 7c vyňal na osobitné hlasovanie. Týmto by som ukončil príspevok do rozpravy a dúfam, že dnes o 17.00 hodine sa rozhodne o tomto zákone hlasovaním tak, aby sme urobili zadosť snahe tých ľudí, ktorí hovoria, že je potrebná úprava, aj snahe tých ľudí, ktorí možno mali doteraz problém.
Ďakujem za pozornosť.