Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Ondruš, počúval som vaše vystúpenie a zdalo sa mi, zo začiatku som chcel veľmi oceniť, že ste nezačali takým tým plamenným, ako som si predtým vypočul v rozprave, že tu niekto ohrozuje národnoštátne záujmy Slovenska a podobne. Takže by som chcel oceniť ten konštruktívny prístup. Skôr ma mrzel potom ten záver, ktorý spomínal aj pán kolega Somogyi, kde ste sa, neviem prečo, dostali už na rovinu zase takú, by som to nazval tak všeobecne, veľmi, veľmi emotívnu. Ak by sme zostali v tej rovine, ja by som vás chcel poprosiť, že či by ste si nemohli pozrieť teda ten náš pozmeňovák a či tam veľa vecí, ktoré ste aj následne teda vyčítali, neriešime, alebo teda niektoré z nich, a možnože, keďže ja som prihlásený aj do rozpravy, tak potom sa k nim nejak postavíme. Ďakujem.

Ďakujem pán predsedajúci. Hovoril si na začiatku o nejakom filozofickom rozdiele, asi v strede prejavu si hovoril o zásade zdravého rozumu. Tým, že sme sa snažili nejakým spôsobom zasiahnuť do predkladanej novely, tak si myslím, že práve pohľad na to zvykové právo a pohľad na to, akým spôsobom vníma celú túto problematiku slovenská spoločnosť ako celok, je, alebo teda snažili sme sa ju spraviť na základe zdravého rozumu. Zároveň ti ale musím dať za pravdu v jednej veci, že, bohužiaľ, sa mi zdá, že to si hovoril ohľadom podpory a nepodpory z opozície, že by ste neboli nič mohli presadiť v 1999. roku a skôr sa mi javí aj na základe toho, čo tu teraz sledujem napriek tomu, že sme si dali dosť veľkú prácu s tým, aby sme posunuli k možnému posunu, k možnej podpore cez celé politické spektrum, tak vidím, že sa to nestretáva so žiadnym racionálnym. Skôr sa tu hovorí o nejakom divadle, takže neviem, som zatiaľ z toho sklamaný a dávam za pravdu, že ak by sme mohli niečo trvalejšie prijať, tak by bolo možno vhodné sa pozrieť na podstatu toho nášho pozmeňováku. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som pozorne počúval a som rád, že sme aj po vypočutí následných reakcií, že sme si nezvolili tú jednoduchú cestu. Tú zložitú cestu nám nachystali partneri, ktorých máme, ktorí hovoria, že je potreba upraviť niektoré atribúty tohto zákona, a preto sme si zvolili tú zložitejšiu cestu. Rozmenili sme celý návrh zákona, ktorý otvára 14 konkrétnych zákonov, strávili sme v mojom prípade a v tvojom tiež asi hodiny, dni a týždne nad tým, aby sme dostali a spravili z toho zákona niečo, čo je akceptovateľné z oboch strán. Nepočul som ani raz v tvojom vystúpení nič o zakladaní politickej strany, vôbec sme nepozerali na to, či je, myslím si, že tento čas o 10.24 hod., alebo keď si začal rozprávať, vhodný na mediálnu prezentáciu. Je nás tu zase iba zopár, takže myslím si, že tým, čo sme predložili, je akceptovateľné, ak teda na strane zástupcov menšiny, tak aj väčšinového národa. A myslím si, že by bolo vhodné sa pozrieť na to, že na 10 rokov zachovávame to, čo sme sa zaviazali, a to je dané status quo. Takže neviem, kde sa berú výtky, skôr by som sa pozrel na to, čo sme predložili, a následne hodnotil.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som si vypočul veľmi pozorne, čo ste v rozprave povedali. Viem pochopiť veľa z tých vysvetlení, ktoré ste použili. Ja som si medzičasom takisto ako pán kolega poslanec Dostál otvoril tie štatistické údaje. A podobne ako kolegyňa z klubu som vyrátal teda, že za deň počas rokov 1991 až 2001 pribudlo 27 Slovákov, keďže to bolo číslo 100 000 počas tých 10 rokov, čo je pre mňa z hľadiska toho potešiteľný fakt. Samozrejme, potešiteľným faktom nie je to číslo, ktoré spomenula kolegyňa. A týmto pádom pre mňa, teda keďže už sme 10 rokov od týchto štatistických čísel, je dôležité to, ako daný stav sčítania dopadne po tom sčítaní, ktoré teraz práve beží. Keďže aj našimi výhradami teda bolo, aby sme sa pustili do tohto zákona až po sčítaní, tak ja by som aj na tomto mieste chcel oceniť, že sme koniec koncov urobili nejakým spôsobom dohodu, ktorú sa budeme pravdepodobne, ako pozerám na tabuľu, snažiť prezentovať zajtra pozmeňujúcim návrhom. A myslím si, že to, že tá dohoda zachováva status quo, je skutočne dobrá dohoda. A dúfam, že vytvorí podmienky na to, aby sa tu menšina cítila doma, nie ako doma. A zároveň sme vôbec nemohli počúvať argumenty, že niekomu tu spôsobujeme diskomfort. Ďakujem.

Ďakujem. Keďže budem stručný, tak mi nevadí, že tam ubehlo 25 sekúnd. Mňa zaujalo to číslo v tom vystúpení. Možno potom v odpovedi to bude. Keby sa dalo uviesť, z čoho teda vychádza úbytok 11 Maďarov na deň. A ostatné nechávam, pravdepodobne kolegovia z opozície vám odkážu viacej. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja tomu konštruktu presne rozumiem. Presne rozumiem tomu, čo hovoríte o slušnosti. Tiež si myslím, že rozumný zodpovedný zákonodarca by sa mal pozerať na jazyk ako súčasť odkazu národného a kultúrneho dedičstva. A vydávanie sa na to, že chce nejakou zákonnou normou upravovať používanie jazyka a vôbec pôsobiť v tejto oblasti, by sme mohli nechať presne tam, ako ste to pomenovali, čiže v miere slušnosti. Nedeje sa tak. Spomenuli ste aj ten historický background toho celého, ako sme sa k tejto téme dostali. Myslím si, že sme urobili aj teda pri tom, aby sme sa dostali k nejakému kompromisu pri tej podpore, dosť veľkú robotu. A myslím si, že na jednej strane je akceptovateľná požiadavka komfortu na používanie jazyka národnostných menšín, na druhej strane treba to, čo sme hovorili počas celých tých vyjednávaní na tých rokovaniach o tom, že treba mať na mysli aj štát. A myslím si, že máme dosť dobrý kompromis. A ďakujem týmto pádom aj za podporu, o ktorej ste hovorili pri pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložíme. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec SMER-u a zároveň pán expredseda predstavenstva TEKA, hovorili ste o tom, že treba si dať dokopy jeden a jeden. Čiže, keď ja tieto dve veci zrátam, tak vás môžem oslovovať aj rovnako, pán politický nominant. Myslím si, že celú túto rozpravu som počúval. Aj vaše vystúpenie. Myslím, že malo okolo 50 minút a vy sám ste tu,niekde úplne na začiatku hovorili, že aj SMER má politické nominácie a že teda máte problém s politickými nominantmi nejakej úplne inej politickej strany. A dotkli ste sa aj tej iniciatívy, ktorá je o tom, aby títo politickí nominanti neboli. No, a to je podstata. My sme predsa nikdy nehovorili, že sme spokojní s politickými nominantami nejakej strany, ani Igor Matovič, ani ja. Hovoríme, že celé toto je zlé. Celé zlé je to, že ste vy ako politický nominant strany SMER riadili firmu. Zle je to, že tam nominujú niekoho za SaS a podľa mňa je aj zle, že tu ako poslanci Národnej rady pri 50-minútovej rozprave počúvame pomaly už o tom, ako sa riadi nejaká tepláreň v Košiciach, do detailu. Myslím si, že mali by sme tu riešiť dôležité problémy. A to, aby politickí nominanti neriadili firmy, zabezpečí aj to, že tieto firmy preberie niekto, kto bude zodpovedný za to. A bude do toho zodpovedný tak, aby ich vedel riadiť. A nie, nebude sa triasť, či voľby dopadnú tak alebo tak.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, reagujúc na predrečníka sa vyhnem tomu, že skomentujem politického brojlera. Neviem, či to malo byť, keďže to bolo množné číslo. Pán podpredseda parlamentu, hovorili ste tu, až v jednom momente až tak školiaco, že by ste dali nejakým spôsobom test alebo prieskum, či vieme, o čom sme hlasovali.
Ja vás chcem ubezpečiť, že ja viem. Dlho sme nad tým rozmýšľali, pri tom, ako ste nám to chceli následne vysvetliť, ste sa nakoniec predsa len nedostali k tomu vysvetleniu, lebo ste uhli k nejakému zase tomu vášmu evergreenu o SPP. Chcel by som vás teda poprosiť, že ak nabudúce sa odhodláte k nejakému školeniu, tak si to teda aj vy pozrite a potom sa spýtajte, či vy viete, ale možno vaši poslanci, o čom hlasujú a čo vlastne to školenie nám malo priniesť. Ďakujem.

Ďakujem. Chcel som reagovať, mal som pocit, že pán, ktorý odišiel, sa držal chvíľku vecne, nie, on nehovoril o žlči, ako spomínal pán kolega Poliačik, ale tuším povedal niečo, že by niekoho tu opľul takým veľkým pľuvancom, že by sa v ňom utopil, no tak toto nechávam bez komentára.
Pán kolega Rafaj, možnože vám bude robiť problém pochopiť definíciu obyčajnosti z pohľadu toho, že ako ju vnímam ja, ktorá znamená nevyvyšovať sa nad nikoho a nadať sa nikým ponižovať, ak máte z tohto pohľadu pocit, že musíte niečo hovoriť a navážať sa do pojmu obyčajný, myslím, že strácate pôdu pod nohami. Mám historické vzdelanie, mám pedagogické vzdelanie, takže to, čo vy rozprávate o starých Maďaroch, panebože, začnite si, prosím vás, pozerať a hlavne zasaďte to, o čom rozprávate, do historickej doby. Porovnajte si, kde kto žil, a až potom, prosím vás, ja už vás prosím, lebo dvadsať rokov tu ja počúvam takéto nezmysly a vy nemôžete tú knižku otvoriť, lebo keby ste ju otvorili, viete, v akej historickej dobe tí ľudia žili, čo robili, prečo to tak robili a kam sme sa historickým vývojom dostali. To, že vy to sem vťahujete, sem do súčasnej doby a nášho parlamentu, tak robíte to, ako keby ste žili v tej dobe. Ste proste nezodpovedný politik.
Ďakujem. (Potlesk.)