Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ja by som na základe konzultácií s pánom ministrom aj s kolegami poslancami si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh k novele k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku. K predloženiu tohoto pozmeňovacieho návrhu, ktorý vám bol rozdaný aj do lavíc, ma viedlo niekoľko príčin. Niektoré...
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ja by som na základe konzultácií s pánom ministrom aj s kolegami poslancami si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh k novele k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku. K predloženiu tohoto pozmeňovacieho návrhu, ktorý vám bol rozdaný aj do lavíc, ma viedlo niekoľko príčin. Niektoré boli vypracované ako na základe vyčistenia legislatívneho textu, niektoré rešpektujú rozšírenie nielen o jazyk národnostných menšín, ale aj o iné jazyky používané v Európskej únii.
Zároveň chcem povedať jednu vec, že predložil som pôvodne pozmeňovací návrh, ktorý mal na rozmnoženie jeden bod. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý predložím teraz, má bodov päť.
Zároveň chcem pána spravodajcu požiadať, aby po predložení návrhu dal o každom bode následne hlasovať zvlášť.
Prečítam následne znenia pozmeňujúcich návrhov.
1. V čl. I v bode 5 návrhu zákona (§ 3 ods. 1) sa za slová "štátni zamestnanci" vkladá čiarka a slová "príslušníci obecnej polície".
Odôvodňujem to tým, že vzhľadom na skutočnosť, že z odôvodnenia k bodu 16 návrhu zákona vyplýva, že vypustením obecnej polície z ustanovenia v § 6 ods. 1, by obecná polícia mala podliehať menej prísnemu režimu upravenému v § 3 ods. 1, čím sa umožní používanie jazykov národnostných menšín v obecnej polícii v tých obciach, kde príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva. Je potrebné návrh zákona upraviť tak, že v súlade so zámerom jeho predkladateľa sa príslušníci obecnej polície doplnia do ustanovenia § 3 ods. 1, čím sa dosiahne jednotnosť obsahu v navrhovanej úprave, a to, že naozaj budú podliehať menej prísnemu režimu tak, ako sa to uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy predkladanej novely.
2. V čl. I sa za 17. bod návrhu zákona vkladá nový 18. bod, ktorý znie:
"18. V § 8 ods. 3 prvá časť vety pred bodkočiarkou znie: "V štátnom jazyku sa vedie účtovníctvo, vyhotovuje sa účtovná uzávierka, technická dokumentácia, ktorej vyhotovenie alebo predloženie sa vyžaduje na účel konania podľa osobitného predpisu a stanovy združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností potrebné na účely registrácie". Následné body sa primerane prečíslujú.
Poznámky pod čiarou k odkazu 13a) a 13b) znejú:
"13a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
13b) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 264/2009 Z. z. o podporných opatreniach v pôdohospodárstve v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 381/2009 Z. z."
Odôvodňujem. Odsek 3 v § 8 sa mení na základe odporúčania zástupcov Európskej komisie, ktorí upozornili na neprimerane široký rozsah povinností uvedených v tomto ustanovení.
Vyhotovenie všetkej finančnej a technickej dokumentácie aj v slovenskom jazyku môže byť pre všetky subjekty z iných členských štátov únie prekážkou uplatnenia práva usadiť sa a vykonávať zárobkovú činnosti na území Slovenskej republiky.
Definícia zužujúca rozsah tejto povinnosti sa síce vyskytuje v zásadách vlády Slovenskej republiky k zákonu o štátnom jazyku, ale vzhľadom na to, že ide o dokument, ktorý nemá charakter všeobecne záväzného právneho predpisu, je potrebné zapracovať zúženie rozsahu povinností priamo do textu zákona. Navrhovanou zmenou sa dosahuje, že povinnosť používať štátny jazyk sa nebude vzťahovať na celú finančnú dokumentáciu podnikateľských subjektov, ale iba na účtovníctvo a účtovnú uzávierku podliehajúcu dohľadu daňového úradu. Rovnako celá technická dokumentácia vyhotovená v inom ako štátnom jazyku, môže zostať v tomto pôvodnom jazyku bez toho, aby sa musela prekladať do slovenského jazyka. V prípade potreby sa predloží len tá časť technickej dokumentácie, ktorá sa predkladá na posudzovanie orgánu verejnej správy, ak to vyžadujú iné všeobecne záväzné právne predpisy. Rovnako sa takéto zúženie povinnosti týka písomných dokumentov a stanov združení, spolkov, politických strán, hnutí a obchodných spoločností, ktoré sa budú vyžadovať v štátnom jazyku len v rozsahu potrebnom na zápis do príslušných registrov.
3. V čl. I sa za 19. bod návrhu zákona vkladá nový 20. bod, ktorý znie:
"20. V § 8 ods. 5 sa slová "len znenie v štátnom jazyku" nahrádzajú slovami "popri znení v štátnom jazyku aj znenie zmlúv v inom oficiálnom jazyku Európskej únie" a na konci sa pridáva veta "V prípade vzniku nejasností alebo rozporov platí znenie zmluvy v štátnom jazyku." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodňujem. Vzhľadom na vývoj slovenského trhu, slobodu podnikania a slovenským právnym poriadkom garantovanú možnosť cezhraničného podnikania a pohybu osôb v rámci Európskej únie sa navrhuje, aby zmluvy, ktoré sú v súlade s platným právnym poriadkom ako slobodný prejav vôle bolo možné vyhotoviť okrem znenia v štátnom jazyku, aj v inom oficiálnom jazyku Európskej únie.
4. V čl. I v 20. bode návrhu zákona (§ 8 ods. 6) sa slová "V nápisoch, reklamách a oznamoch" nahrádzajú slovami "V nápisoch a oznamoch" a za slová "podľa osobitného predpisu" (11g) sa vkladajú slová "a v reklame".
Odôvodnenie. Zmena v ods. 6 § 8 je nevyhnutná z dôvodu odstránenia nadbytočnej požiadavky vzťahujúcej sa na text reklamy, ktorá sa nachádza na verejne prístupných miestach.
Zákon o štátnom jazyku v súčasnosti požaduje, aby v prípade použitia iných jazykov bol slovenský text umiestnený na prvom mieste, teda pred textom v cudzom jazyku. Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť zobraziť slovenské znenie na prvom mieste, čím sa umožňuje zvoliť ľubovoľné usporiadanie textov pri dvojjazyčných alebo viacjazyčných reklamách.
5. V čl. 1 sa za 20. bod návrhu zákona vkladá nový bod 21, ktorý znie:
"21. V § 8 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie: "(7) Povinnosť stanovená v ods. 6 sa nevzťahuje na obchodné meno, ochrannú známku, názov inštitúcie zapísaný alebo zaradený do registrov alebo zoznamov podľa zákonov platných v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a na použitie mena a priezviska, ktoré sú súčasťou nápisu, reklamy a oznamu určeného na informovanie verejnosti a na niektoré zaužívané výrazy v cudzom jazyku, ktoré sa zvyčajne používajú spolu s obchodnou značkou v texte reklám, sú známe najširšej verejnosti a sú súčasťou reklamy."
Odôvodňujem to tým, že v záujme zabezpečenie právnej istoty sa odporúča presunúť z metodického dokumentu Zásady vlády (vydaného v decembri 2009 k zákonu o štátnom jazyku) ustanovenie o výnimkách z povinnosti uvedenej v § 8 ods. 6 priamo do textu zákona, čím toto ustanovenie nadobudne právnu záväznosť a prispeje k odstráneniu nejasností, ktoré vznikali pri používaní štátneho jazyka v nápisoch, reklamách a oznamoch určených pre verejnosť. Výnimka sa týka uvádzania obchodného mena, ochrannej známky a vlastných mien, vrátane názvov inštitúcií, na ktoré sa povinnosť používať štátny jazyk zo zákona o štátnom jazyku nevzťahuje.
Súčasne sa zavádza ďalšia výnimka, a to v súvislosti s textom reklám, ktorá umožní, aby sa všeobecne známe a bežne používané cudzojazyčné výrazy, ktoré sa vo vedomí verejnosti spájajú s konkrétnou obchodnou značkou, nemuseli prekladať do slovenského jazyka. Na takéto prípady sa ustanovenie § 8 ods. 6 nebude vôbec vzťahovať, čo znamená, že zákon o štátnom jazyku nebude pri týchto výrazoch vyžadovať uvedenie ich slovenskej jazykovej verzie.
Toľko k predkladaným návrhom k pozmeňovaciemu návrhu k novele. Týmto by som chcel poďakovať aj ministrovi za súčinnosť, aj kolegom, jednak z klubu a kolegom z iných poslaneckých klubov.
Neodpustím si jednu poznámku, ja som sa pýtal predrečníka, pána poslanca Rafaja, ohľadom jeho jedenásteho prikázania, na čo som nedostal odpoveď. Ak by sa dalo, poprosil by som vás, ako sa dá zosmilniť štátny jazyk. A zároveň by som chcel povedať aj z tohto miesta, že činnosť ministerstva pri otvorení komunikácie s poslancami a osobná zainteresovanosť ministra pri riešení odstraňovania reštriktívnych vecí v zákone a zároveň jeho ochrana ako obyvateľov, tak aj štátneho jazyka, ako nášho národného kultúrneho dedičstva sa dostala na pôdu vecnosti, zdravého rozumu a myslím si, že zlatej strednej cesty k tomu, že sankcie v zákone zostávajú a budú sa uplatňovať v takej miere, aby nešikanovali národnostné menšiny, čo je súčasťou programového vyhlásenie vlády. Ďakujem.
Skryt prepis
