Videokanál poslanca

Ďakujem. Pán poslanec Maďarič, ja sa zachytím len jednej veci, keďže sme boli teraz na výbore a pán minister prijal pozvanie a informoval nás na niektoré veci, na ktoré ste tu reagovali, ste mohli dostať odpoveď aj na výbore, a keďže ste sa ho nezúčastnili a boli sme informovaní, že na základe akéhosi protestu sa tam nezúčastňujete, tak potom nechápem, prečo tu v pléne sú tu prednášané nejaké veci ohľadom nekvality návrhu dôkazom, že nejde o reformu, lebo práve tam odznelo, že nejde, tento návrh nerieši, iba štartuje reformu a ďalej.
Tak by som vás, možno aj z tohto miesta chcel poprosiť, ak sa o tomto návrhu budeme baviť v druhom a treťom čítaní, aj pred teda na výbore, keby sme sa tam mohli stretnúť a nerobiť protesty tým, že sa tam nezúčastňujete. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, k skrátenému legislatívnemu konaniu predkladám informáciu Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 150 z 3. novembra 2010 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval predmetný návrh vlády na svojej 10. schôdzi výboru dňa 4. novembra 2010, uznesenie č. 37.
Výbor súhlasí s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s tým, že ho Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Dovoľte mi, predložiť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení neskorších zákonov, tlač 168.
Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyslovuje súhlas s tým, že vládny návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Pán predseda, ďakujem a poprosil by som vás, otvoriť rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem. Pán poslanec Číž, ja som zachytil len nejakú takú, až na mieru nejakej osobnej invektívy ohľadom toho, čo som predtým rozprával. Ja by som vás chcel poprosiť do budúcna, literatúra je prístupná komukoľvek a literatúry som možno prečítal dosť na to, aby som vedel o čom rozprávam. Myslím si, že úroveň našich debát, ktoré sme absolvovali, skončila mojím obvinením z cynizmu. Ja si myslím, že nie je vhodné spochybňovať na tomto fóre to, kto má čo načítané.
Myslím si, že som dosť jasne povedal, že neexistuje možnosť alebo neexistuje obhájiteľná forma toho, že niekto si zamení právo za povinnosť a snaží sa pretláčať nejakým spôsobom to, čo má fungovať prirodzene na báze emočnom, čiže vlastenectvo a patriotizmus nejakou zákonnou úpravou, ktorá ide nad rámec toho, čo v spoločnosti má zákon reprezentovať.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Obidvaja páni, ja úplne podčiarkujem to, čo hovoríte, len je tu jeden moment. Ja som ho spomenul, ja by som nechcel, aby s agendou tohto zákona bola spájaná Slovenská národná strana, a to znamená, tá strana, ktorá má na tričku úplne iné veci a bráni ľuďom, aby sa správali vlastenecky, pretože niekto si ukradol a ako ste spomínali, pán poslanec, nikto nemá nárok na symboly nášho štátu. Tuná ich niekto, ako keby až sprivatizoval a tvári sa, že nič sa nedeje.
Pán poslanec, ja vám aj celkom rozumiem, čo hovoríte, a dokonca rozumiem aj tú linku, ktorú dokáže táto agenda reprezentovať, to znamená, obhajoba slovenskosti prináša ad 1) politické body a myslím si, že to, čo ste teraz hovorili o tom, ja hovorím o úprave zákona, ktorý nemá čo robiť v tejto oblasti, kde je a zatiaľ som tu odsedel dosť hodín na to, aby niekto mohol hovoriť o tom, či míňame energiu. Zobrali sme týmto nejaký čas v tejto snemovni, ale pre nás sú to dôležité veci, pretože ja sa cítim skutočne vlastencom a vlastencom preto takým, aby mi zákon nemusel rozkazovať to, ako sa mám správať k svojim vlastným symbolom, a aby mi niekto nekradol a neuzurpoval si nárok na ich používanie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som sa prihlásil do rozpravy, keďže som jeden z podpísaných pod touto novelou a boli tu v rámci rozpravy vlastne viacmenej spomínané nejaké veci. Ja sa musím trošička vydýchať, sa ospravedlňujem.
Rozprávalo sa tu o, asi najdlhší čas rozprával kolega zo strany SNS, pán poslanec Rafaj. Hovoril o demolačnej čate, o demolovaní toho, čo vyvstavali páni poslanci za minulej vlády alebo teda, doby vládnutia minulej vlády. Hovoril o, ako keby odstraňovaní sôch, o štátnom jazyku, symboloch, o tom, ako keby sme pôsobili ako Taliban, o tom, ako sa v hymne spieva, zastavme ich bratia, spomínal rôzne symboly.
Ja si myslím, že jeho argumentácia bola úplne postavená na hlavu. Z hľadiska toho, čo sa snažili, páni poslanci, urobiť tzv. vlasteneckým zákonom a následne potom, keď sa do toho vložil ich vtedajší koaličný partner strana SMER, zákonom kde, teda keďže tento neprešiel, tak úpravou štátnych symbolov si myslím, že veľmi, veľmi sa nedostali k niečomu, čo by malo v našom právnom systéme pôsobiť. Stala sa totižto nasledujúca vec.
Do oblasti vlastenectva, patriotizmu, čiže lásky k vlasti sa dostala norma, ktorá niečo prikazuje. Prikazuje, akým spôsobom, ad jedna učitelia v školách, riaditelia v školách, ad dva, zastupitelia na miestnej úrovni sa majú postaviť k tomu, ako sa má budovať ich slovami, budovať vlastenectvo.
Myslím si, že Slovenská národná strana je ako keby strana jednej témy. Hovorí sa o tom, vždycky teda je spájaná s takým slovným spojením alebo konštrukciou, hovoria o obhajobe národnoštátnych záujmov. Mám pocit, že keď to už počujem od týchto zástupcov ich slovami, národniarov, tak začína to byť vo veľkej časti spoločnosti ako vtip.
Ja by som sa chcel aj spýtať, že kde ho vzali tento trend a čo znamená tá, tá obrana národnoštátneho záujmu. Ja som videl nejakú takú inú činnosť, keďže boli minulé obdobie v koalícii troch vládnucich strán a podarila sa im taká trošička iná obhajoba. Obhajovali také historické, slovenské historické unikum, že jeden z ich koaličných partnerov im pri vládnutí a obhajobe odobral ministerstvo. Bolo to na základe obhajoby národnoštátnych záujmov alebo na základe obhajoby úplne nejakých iných záujmov? To je otázka.
Následne tu rozprávali páni poslanci zo SMER-u a viac-menej si myslím, že počas toho štvorročného vládnutia, ktoré bolo tak si ako keby túto tému celkom slušne osvojili a myslím si, že urobili kus roboty v tom, aby sme v tomto parlamente nemali zastúpenie jednej politickej strany, ktorá sa sem nakoniec nedostala, HZDS a celkom slušnú robotu robia aj v tom, aby ich druhý koaličný partner strácal body.
Myslím si, že ak sa mám zastaviť pri pánovi poslancovi Ondrušovi, keďže to tu bolo spomínané aj vo faktickej poznámke, tiež si myslím, že nevidel som žiadny protest proti učeniu sa nemčiny, nevidel som žiadny protest proti učeniu sa prírodopisu, navyše, presne tu by to malo zostať. Keď sa bavíme o učení, tak mali by rodičia učiť deti a nie, aby nejaký zákon kázal rodičom, ako si majú stavať svoj vlastný pocit k vlastnej krajine, svoje vlastné vlastenectvo. Bavíme sa tu predsa, to je jeden moment a druhý je, samosprávne úrady, kde tak isto sú volení ľudia, dospelí, slobodní a je absolútne dehonestujúce, že niekto im káže, akou formou sa majú postaviť k štátnym symbolom, resp. ju im predpisuje.
Čo sa týka otázky pri pani poslankyni Obrimčákovej, zaujala ma tam jedna pasáž, ohľadom ten povinnej angličtiny. Ja si myslím, že práve to je cesta, ako sa postaviť k obhajobe národnoštátneho záujmu práve tam, kde je ho najviac treba obhajovať, a to je vonku. To nie je, my nepotrebujeme tuná, aby nám náš právny systém rozkazoval ako sa postaviť k národným symbolom, ale myslím si, že ovládanie angličtiny vnímanej možno v terajšej, čím ďalej viac ako celosvetového jazyka, ktorý môže nahradiť aj nejakú tú predtým intelektuálčinu, čiže latinčinu, je to jazyk, ktorý je aj za posledné obdobie, ktoré som bol v Bruseli, keďže im tam trikrát vypadol audio systém a musela nastať celková zhoda pritom, ktorý bude rokovací jazyk, no samozrejme to bola angličtina. Čiže, ak máme žiakom dávať nejakú výbavu do života, tak jeden zo svetových jazykov. Je absolútne obhájiteľný, že to bude práve angličtina.
Mám, ešte rozprával pán poslanec Maďarič, ktorý ako bývalý minister kultúry naznačil niektoré veci a myslím si, že tam zostávam iba na rovine tej, že nie je, nie je záujmom tejto novely nejaké zase rozkazovanie, to znamená nejaké odstraňovanie, ani raz sa to tam nespomína. Myslím si, že ide tu iba o to, aby tu nebol nejaký rozkaz v miere, kde by nemal, kde nemá čo robiť.
Na záver by som chcel povedať jednu vec, že v rámci obhajoby národnoštátnych záujmov sú ľudia, ktorí dokážu prirodzene a bez akéhokoľvek príkazu urobiť už len tým, že vybehnú na ľad alebo chytia raketu a uhrajú nejaký výsledok alebo reprezentujú krajinu so štátnym symbolom, ktorí majú hrdo na prsiach, urobia omnoho viacej ako som si ja doteraz stihol všimnúť urobila politická strana, ktorá má najväčší problém, alebo najviac si chce pripisovať zásluhy pri národných témach. Ja sa nemôžem porovnávať ani s jedným z ľudí, ktorí takéto veci robia, či už sú to športovci, odborníci a naozaj robia dobré meno Slovensku vonku a tým pádom sú prirodzene ako osobnosti uznávané doma. S obdivom sa na nich dívam aj ja, ale keďže hovoríme o štátnych symboloch, mňa nikto nikdy nenútil nosiť štátny symbol a nikdy ma nikto nenútil ho mať na čestnom mieste vo svojej pracovni, tak isto ako ma nikdy nikto nenútil mať obrázok manželky alebo obrázok syna vo svojej pracovni. Ale chcel by som ukázať čosi, čo teda vždy, keď som absolvoval nejakú cestu som mal so sebou, mal som to v Londýne, mal som to v Ríme, mal som to v Hanoji, mal som to na Kube. Všade, kde som sa mohol baviť o tom, odkiaľ som, čo reprezentujem a najväčším smútkom pre mňa je, že veľmi ťažko sa mi táto vec nosí na Slovensku, a to iba preto, páni zo strany SNS, že niekto by ma mohol spojiť s vami.
Takže ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Pani kolegyňa, ja by som poďakoval za ten konštruktívny prístup aj citácie zo zákonov, ktoré ste hovorili. Spomínali ste v reči o tom, že ako keby sa niekto hanbil prejaviť vlastenecké cítenie, a následne teda ste sa venovali veciam viac-menej zo školstva. Ja chcem povedať, že tuná tento zákon spravil niečo, tie školy používa ako keby rukojemníka nejakej agendy, ktorá, ktorá by mala byť na dobrovoľnej báze.
Pýtate sa, čo urobia školy, ktoré tam tie symboly majú. Veď my vravíme, že tie symboly tam môžu zostať, len im to nikto nebude kázať. Nehovoríme a odvolávate sa na to, že nepoznáme aktuálny stav v slovenskom školstve. Veľmi dobre ho poznáme a práve živenie tejto témy, ktorú, ktorú ste predviedli pri prijímaní tohto zákona, absolútne odďaľovalo od toho, že tie školy sú zaťažené úplne inými vecami ako to, že musia zbierať nejaké finančné prostriedky na to, čo im niekto káže. To znamená, bolo tu už spomínané, že ak niečo preháňame, tak to stráca, stráca zmysel a silu. A myslím si, že je potrebné zobrať z pazúrov niektorých ľudí tie naše štátne symboly, ktoré sa snažia úplne inú agendu zakryť tým, ako keby obhajovali národnoštátne záujmy. Je to, je to už až smiešne a kričí to.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Rafaj, je toho veľmi veľa, na čo by sa dalo reagovať, takisto ako hovoril predrečník, a to sa mi nezmestí do tej dvojminútovky.
Vy ste, vy ste rozprávali, ja som úroveň takto pretočených argumentov až na hlavu teda nečakal, presne to, čo, to, čo rozprava pán poslanec Dostál, veď my sa tu bavíme o tom, že vy niekomu niečo rozkazujete. Hovoríte v takej tej stavebnej terminológii o demolácii a ešte ste použili v tom, že budovanie, budovanie vlastenectva. Vlastenectvo má z citácie, je to láska, cit, emócia. Ste niekedy budovali lásku? To proste nejde. Vy ste dávali príklady, vy ste dávali príklady, ktoré stoja na tom, že nemá, nemá spravovanie spoločenských procesov byť zákonmi, a ak, tak je to v nutnom zle. Vy ste teraz dali totálny zákonný betón na činnosť vás ako zákonodarcu a ústavodarcu na to, že budú kdesi umiestnené veci, ktoré sa tam, štátne symboly, ktoré tam môžu byť prirodzene. Veď vy predsa, keď máte niekoho rád a zákonom by vám niekto kázal priniesť mu kyticu, no ako by ste sa k tomu správali? Veď to nemá logiku.
Spomínali ste ešte jednu vec ohľadom tých symbolov v triedach maďarských menšín alebo teda maďarskej menšiny. No a zamysleli ste, prečo im to zákon nekáže a majú to tam a my prikazujeme a máte s tým problém. Tak neprikazujeme, je to predsa cit a emócia. Vzniká prirodzene tým, že máme radi túto krajinu.

Ďakujem. Pán poslanec Burian, takisto ako hovoril, mám vás za ekonóma a takisto si myslím, že dokážete s číslami narábať rôzne, ekonómia. Nepochopil som, tak ako spomínali dvaja predrečníci predo mnou, tú nulu. Keďže to bolo vysvetlené, sa toho nebudem dotýkať.
Ja chcem iba povedať, že v tej argumentácii, ktorú ste používali, ide tu v zásade o zníženie platu poslancov a zdá sa mi, že sa to argumentuje tak zoširoka. Bol predložený model a zaoberáme sa tým tak dlho. Je to dosť jednoduchá vec na to, keďže to od nás chcú jednak voliči a je všeobecná atmosféra v spoločnosti, nemusíme sa tu dotýkať novinárov. Novinári niečo reprezentujú, ale je atmosféra v spoločnosti na tom, že máme byť solidárni.
Takže k tomuto iba poznámka, že ad jeden, teda tá ekonomická, ten ekonomický prepočet nefunguje tak. A po druhé nemusíme hovoriť tak zoširoka o veci, že znížiť platy poslancov je objednávka voličov a tento model je systémový.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, ja len veľmi stručne len k tomu komentáru, môjmu, neviem či v rozhlasovom alebo televíznom vystúpení, ktoré ste hovorili, ja k tomu iba poviem, že ak by som kandidoval na akejkoľvek kandidátke, tak sa automaticky vzdám členstva v akejkoľvek rade, ktorá je kreovaná ako nezávislý orgán. A keby mi náhodou nedochádzalo, že som v konflikte, tak by som bol veľmi rád, že by sme mali také zákony a nájdu sa tým pádom aj takí poslanci v Národnej rade, aby mi to náležite vysvetlili a bol som tým pádom odvolaný. Vy, takisto, pani kolegyňa, ste zákonodarkyňa ako ja v momentálnom stave, tak to čo svieti úplne jasne, že v rade sedia ľudia z HZDS, SNS, KDH a ako keby tu, sme tým, že ste nám tu, ja som čítal s vami tie uznesenia z výboru, lebo myslím si, že sú aj na webe, všade, tak ako keby sa tam hľadala pochybná právna kľučka na to, aby ste kandidátov strán nejakým spôsobom legitimovali a zostávali v nezávislých mediálnych radách. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem trom pánom poslancom za faktické poznámky. Čo sa týka pána predsedu výboru, ešte raz. My sme informovali dotknutých členov rady. Takisto sme len očakávali v duchu tej korektnosti, o ktorej sme tu hovorili, že bude informovaný aj pán Balun. Chcel by som vás ubezpečiť, tak ako pán poslanec Abrhan, ktorý je takisto členom výboru, že bude úplne rovnaké hlasovanie pri úplne rovnakom postupe. Viac-menej týmto istým by som chcel odpovedať aj poslancovi Senkovi, tiež členovi výboru. Čo sa týka zákona o nezlučiteľnosti funkcií, ľudovo povedané, my hovoríme o tom, že bol porušený zákon o Slovenskom rozhlase, bol tu odcitovaný, člen rady nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo v politickom hnutí, vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech, 619/2003. Ich čin, tým že kandidovali za politickú stranu, sa nedá zvrátiť, pretože nevedia z tej funkcie odstúpiť. Raz kandidovali, tak hovorím o tom, že nie je ani korektné, lebo ten výbor, ktorý sa k tomuto vyjadruje, je výbor, ktorý funguje na základe zákona, je výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a ten jedná s trojpätinovou väčšinou. My hovoríme o zákone o Slovenskom rozhlase, ktorý tam má určené, alebo teda to, čo som odcitoval. Ďakujem.