26. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážený pán kolega pán Vážny, radšej o rok neskôr, ale o 40 % lacnejšie ako o rok skôr a o 40 % drahšie. Ty, pán kolega, poznáš môj názor dlhodobo, od roku 2005, keď sa prvýkrát začala diskusia na Slovensku o financovaní alebo stavaní diaľnic formou PPP. Hovoril som, že forma PPP je skrytý lízing a že vždy bola, je a bude najdrahšia pre výstavbu diaľnic. Neznamená to, že som bol proti tomu, ale druhým dychom som povedal: „Najprv vyčerpajme všetky iné formy financovania, hlavne peniaze z európskych fondov, postavme za to najviac kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest a potom to, čo nám zostane, poďme riešiť formou PPP.“ A o tom, že je to dlh do budúcnosti, svedčí aj terajšia debata v eurozóne na Ecofine na Eurogroupe. A verím tomu, že všetky členské krajiny odsúhlasia, že investície financované formou PPP budú zaratúvané ihneď do dlhu, aby sme nežili v ilúzii, že teraz sa tvárime, že toto dlh nie je, pričom o desať rokov, o dvadsať rokov, v prípade diaľnic o tridsať rokov to bude dlh. A sme to povinní urobiť hlavne pre mladú generáciu a tých študentov, ktorí tu predtým boli na balkóne, a ich deti. Verím tomu, že dôjde k dohode a započíta sa PPP do dlhu ihneď. Ďakujem.

Pán poslanec Pellegrini.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Vážny, ja chcem poďakovať za to, že ste veľmi dôsledne poukázali na stav v oblasti výstavby a údržby cestnej infraštruktúry, či už to bolo v oblasti diaľnic alebo aj ciest I. triedy. Ja si dovolím pripomenúť to, čo som tu už raz povedal, že pán minister a prvý podpredseda vlády Figeľ strašne rád rozpráva o tom, ako diaľnice potrebujú odvahu, odhodlanie, zdravý rozum. Či použil dokonca vyjadrenie, že diaľnice podobne ako chlieb potrebujú svoj čas, a takéto kadejaké iné vzletné reči. Stále si myslím, že diaľnice potrebujú v prvom rade odbornosť, kvalitnú prípravu, stavebné povolenia, štrk, betón a asfalt a na to ešte aj dostatok zdrojov, že tie cesty slúžia hlavne občanom Slovenskej republiky a znižujú riziko smrteľných nehôd, že toto je to, čo diaľnice v skutočnosti potrebujú. A som rád, že ste na to poukázali. A takisto zdieľam váš názor s tým, že rozpočet pravdepodobne tie skutočné nároky, ktoré diaľnice a cesty na svoju výstavbu a údržbu potrebujú, absolútne nereflektuje. Ďakujem.

Pán poslanec Vážny.

Ďakujem. Na pána poslanec Mateja. Systém bol nastavený tak, že naozaj čerpajme v prvom rade eurofondy. Ale keďže je tu veľká diera vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest a Slovensko potrebuje riešiť regionálne disparity, riešme zároveň aj scenár PPP. Znamená to, že tie procesy boli nastavené tak, že vyčerpáme všetky eurofondy a zároveň aj postavíme ďalšie nové úseky vyše 150 kilometrov cez PPP, a tak vyplníme tú medzeru, ktorá bola po dvoch vládach Mikuláša Dzurindu v kontinuálnej výstavbe diaľnic spôsobená. Čiže nie je pravda, že by sme nečerpali eurofondy, naopak, dnes, ako som to už povedal v mojej reči, je problém, že zrejme nebudú eurofondy dočerpané, pretože nielenže bola zastavená výstavba diaľnic cez PPP, ale ani týmto prerozdelením ani eurofondy nebudú môcť byť zrejme dočerpané, čo je veľká škoda pre Slovensko.
Čo sa týka tej lacnej ceny, ako si to povedal pán poslanec, treba sa nad tým zamyslieť. Od samostatnosti Slovenska si treba zobrať štatistiku, a tak vidieť, z čoho sa stavali diaľnice za Mečiara, za Dzurindu aj za Fica, keď to takto zjednodušene poviem. A vždy platí tá poučka, že diaľnica na zelenej lúke stojí od 250 mil. do 300 mil. eur, diaľnica v geografických podmienkach Slovenska náročných stojí okolo 500 mil. a tunelová diaľnica je možno za jednu miliardu. Takto sa dáme všetci baláchať. Prečo teda je teraz polovičná cena diaľnic? Však to sa nám všetkým vráti v ich budúcej prevádzke, budúcej údržbe. Fakt je ten, že za tých 30 rokov uvidíš, aká bude cena takýchto diaľnic z hľadiska prevádzky, generálnych opráv a údržby, a uvidíš, že my skryto zadlžujeme deti našich detí takýmto spôsobom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku.

Pán poslanec Senko, ďalší v poradí prihlásený do rozpravy, nevidím ho prítomného v rokovacej sále, poradie pána poslanca Senka prepadá, pán poslanec Ondruš tiež nie je prítomný v rokovacej sále, pán poslanec Martinák, rovnako ako pán poslanec Kondrót nie je prítomný, nevidím prítomného v rokovacej sále pána poslanca Žigu, rovnako ako pána kolegu Podmanického.
Vidím pána poslanca Buriana, ktorý telefonuje a nepočúva. Pán poslanec Burian nechce vystúpiť v rozprave, porozumel som tomu tak. (Hlas z pléna.) Ideš? (Reakcia poslanca.) Nech sa páči, pán poslanec.

Takže sa ospravedlňujem. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, moje vystúpenie v ústnej podobe bolo vyvolané len tým, čo bolo teda spomenuté už vo vystúpení pána ministra. A chcel som len v krátkosti reagovať na to, akým spôsobom boli navrhnuté nové opatrenia alebo na opatrenia, ktoré do budúcna budú prinášať pre štátny rozpočet Slovenskej republiky alebo pre rozpočet verejných financií nové príjmy. A pokiaľ sme dobre počúvali, a ja som dobre počúval a písal som si poznámky, vieme, že boli zadefinované tri hlavné skupiny, kde teda budúca vláda alebo, nazvem to teda, vláda, ktorú predstavuje pravicové zoskupenie, bude hľadať rezervy.
Prvá vec. Je to získanie peňazí zo spotrebných daní. No tak pýtam sa, kde sú tie spotrebné dane. Ideme na spotrebné dane z piva. Tu očakávame hádam príjem do štátneho rozpočtu možno na úrovni 15 mil. Ale medzitým sa veľmi kvalitne podarí zničiť pivovarníctvo na Slovensku a konkurencieschopnosť tohto segmentu. Hovoríme o zvýšení daní z tabaku. Myslím, že ten priestor je už dosť malý. A ten sa už vylúčil v predchádzajúcom období. A to zvýšenie nemôže byť vyššie ako v rozmedzí piatich alebo desiatich miliónov eur, čo prinesie pre tento štátny rozpočet. Očakávame zvýšenie dani z motorových olejov alebo minerálnych olejov. Ak budeme takto zvyšovať dane, určite sa nám stane to, že bude turistika v oblasti nákupu pohonných hmôt obchádzať Slovensko a dostaneme sa do tých istých podmienok alebo do tých istých problémov, ktoré sme mali pred časom, keď jednotlivé meny okolitých krajín, povedzme, posilňovali alebo Slovensko malo vyššiu spotrebnú daň. Táto turistika vtedy obchádzala Slovensko a Slovensko práve na tom prerábalo. Čiže neviem si predstaviť, kde v týchto spotrebných daniach je takýto objem peňazí, ktoré môže táto vláda alebo budúce zoskupenie získať.
Hovoríme o nepriamych daniach. Druhá časť bola to, čo pán minister deklaroval. Boli to majetkové dane. Práve tým, čo bolo v roku 2004 prijaté tou daňovou reformou, bolo to, že práve trojdaň bola zrušená. A, by som povedal, boli oslobodené všetky druhy majetkových prevodov a práv od daní. Tak som zvedavý, kde sa hľadá takýto veľký objem peňazí na to, aby sa teda vedeli sanovať v rozpočte ďalšie obrovské milióny tam, kde je nutné na to, aby schodok verejných financií sa dostal na úroveň 3 %, príp. tohoročný na úroveň 3,8 %. Pokiaľ budeme hovoriť o majetkových daniach, neviem, či tam vidím priestor väčší, ako je možno na úrovni 10 mil. eur. Celkový sumár zdrojov, ktoré chýbajú v tomto štátnom rozpočte na to, aby sme len zabezpečili schodok verejných financií na úrovni 3,8 % voči HDP, je v ESA-ckom princípe asi miliarda eur. Ja som zvedavý, kde by štát alebo kde by táto vláda chcela získať tú miliardu eur. Len proklamovanými úsporami v administratívnej časti alebo znížením administratívnych nákladov, myslím si, to nie je ten priestor na to, aby jednoducho takýmto spôsobom boli zabezpečené. (Hlasy v sále.) A myslím si, že je fajn, že je tu rozprava možno ďalšia kontinuálna. Ja by som bol veľmi rád, aby potom možno v tej záverečnej reči pán minister vysvetlil tie jednotlivé detaily tých príjmov, kde táto vláda by ich získala. Ale rád by som bol, aby to boli efektívne prínosy štátneho rozpočtu alebo rozpočtu verejných financií. Problémom je, že tie oblasti, ktoré boli definované, nie sú tými oblasťami, ktoré prinesú príjem na príjmovej časti, eventuálne výdavkovej časti, aby také zníženie enormné bolo. Určite môžeme sa baviť o tom, či objem zdrojov Európskej únie je alebo nie je vysoký, je alebo nie je nízky, v každom prípade je tam priestor možno, ak vláda nebude teda tieto zdroje čerpať, čo zase na druhej strane vlastnej je veľkou škodou, lebo približne 70 % týchto zdrojov je zo zdrojov Európskej únie. A by bola škoda nevyužiť ich aj napriek tomu, že musím povedať, že rok 2011 bude zachránený práve tým, že schodok na úrovni 4,9 % bude práve zabezpečený práve tým, že nebude dočerpávané kofinancovanie asi na úrovni 300 mil. eur, čo je teda akože veľmi slušný prínos, vláda uvažuje, že na ďalší rok, myslím, úroveň čerpania zdrojov Európskej únie bude na úrovni 3,7 mld. eur, čo teda je podľa mňa zase obrovský balík, keď v minulom roku nebola schopná vyčerpať ani polovicu toho, čo naplánovala z úrovne asi 2 mld. eur. Takže je to podľa môjho názoru skôr hra s číslami a nereálna podoba. Preto striktné odmietanie a hľadanie riešenia v daňovej oblasti aj časti priamych daní je určite podľa mňa cestou, ktorá nebude reálna. A, bohužiaľ, asi treba aj úprimne povedať občanom Slovenskej republiky, že určite dane budú rásť, budú rásť aj podľa môjho názoru na úrovni priamych daní, lebo nie je iná šanca. Ak pôjdeme tou cestou, ja si myslím, že je to cesta do pekla. Ja som si prepočítaval len to, koľko chýba v štátnom rozpočte peňazí. Ak by sme to riešili formou nepriamych daní, ak by sme išli len zvyšovaním daní tam, kde teda explicitne sa dá to robiť, tak by sme došli, povedzme, pri dani z pridanej hodnoty, čo je najväčší objem zdrojov. Pri jednopercentnom navýšení je to asi 185 mil. eur. Ak by sme to rátali, že nám chýba asi viac ako 1,1 mld. eur, tak by sme sa dopátrali k nejakým číslam, pomaly k 26-percentnej dani z pridanej hodnoty, čo, myslím si, určite by bol ďalší tlak na znižovanie spotreby, na znižovanie spotreby ľudí. A tí ľudia, ktorí, povedzme, dnes sú na úrovni, povedzme, strednej skupiny, by prepadávali do tej nižšej, už nehovoriac o tom, že tá nízka skupina, ktorá, už dnes som to spomínal, je na hranici chudoby, niekde je to viac ako 20-percentná skupina ľudí, myslím, by už mala, by som povedal, ešte väčšie problémy s nejakým normálnym fungovaním. Faktom ale je, že neuvedomujeme si, že následným javom je vlastne znižovanie domácej spotreby, ktoré by bolo odštartované takýmto neúmerným zvyšovaním nepriamych daní. Preto si myslím, že vhodná kombinácia aj zvýšenia priamych a nepriamych daní je tou cestou, ktorou môže štát zabezpečiť ďalší rozvoj. Určite som presvedčený o tom, že aj v sociálnej oblasti už predstavované zmeny, ktoré boli aj teda v tom zákone, ktorý nakoniec neprešiel, o odvodovej reforme, v konečnom dôsledku myslím si, že super hrubá mzda nie je tým prínosom pre zlepšenie výdavkovej časti štátneho rozpočtu, myslím si, že možno niektoré nápady, ktoré sú práve v tomto zákone, boli proklamované, sú možno vhodnou kombináciou, aby sa aj vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu, príp. rozpočtu Sociálnej poisťovne dal zabezpečiť kontinuálny chod, určite nie filozofia super hrubej mzdy, ktorá v konečnom dôsledku neprináša žiadny efektívny ekonomický úžitok pre Slovensko, ale skôr, by som povedal, komplikáciu riešenia. Čiže ja reagujem na to, či dnes budeme riešiť to, že malá skupina ľudí bude ešte na tom lepšie tým, že im udržíme tie dane, a veľká skupina ľudí sa vyskladá na to, aby sme mohli mať, povedzme, nízke priame dane. Ak je toto filozofia vlády, že ja neviem 5 až 10 % tej vysokopríjmovej skupiny bude mať tú výhodu na úkor toho, aby sa 70 % ľudí, ktorí nedosahujú ani priemernú mzdu, teda nedosahujú ani medián priemernej mzdy na Slovensku, vyskladalo na to v spotrebných daniach, príp. v nepriamych daniach na ten to princíp, ak je toto cesta, myslím, že je to skôr cesta do pekla. Takže ďakujem pekne za pozornosť, prajem pekný deň, dovidenia.

V poradí ďalší rečníci prihlásení do rozpravy, ktorí strácajú poradie, sú pán poslanec Kolesík, pán poslanec Matej, pán poslanec Richter, pani poslankyňa Gabániová, pán poslanec Stromček, je na magistráte (Smiech v sále.), pán poslanec Zelník, pán poslanec Galko, pán poslanec Saloň, pán poslanec Číž, pán poslanec Jahnátek, pán poslanec Kažimír, pán poslanec Matovič, pán poslanec Kaliňák, pán poslanec Raši, pán poslanec Paška, rovnako opustil rokovaciu sálu, ako aj pán poslanec Madej. Pán poslanec Viskupič tiež nie je prítomný.
Páni poslanci, v súlade s rokovacím poriadkom musím umožniť ešte raz poslancom, ktorí sú prihlásení, aby, ak budú prítomní v rokovacej sále, vystúpiť mohli. Ak nevystúpia, už nestrácajú poradie, ale strácajú možnosť vystúpiť v rozprave. Prvý z prihlásených, ktorý ju stratil, je pán poslanec Senko, rovnako ako pán poslanec Ondruš, Martinák (Výkriky v sále.). Prepáčte, už boli poslanci, ktorí stratili poradie, a to Blanár a Počiatek. Nevšimol som si znaky, ktoré použil pán podpredseda Hort.
Pán poslanec Blanár nie je prítomný, takže už k rozpočtu vystúpiť nebude môcť, ale pán poslanec Počiatek sa chystá. Nech sa páči, pán poslanec.

Ja vám ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené dámy, páni, pán minister, chcel by som ešte už v rámci toho, čo bolo v rozprave povedané, reagovať na niektoré veci a pripomenúť trošku aj históriu. Faktom je, že dnešné dáta naznačujú, že slovenská ekonomika rástla podľa najaktuálnejších štatistických dát najpomalšie od začiatku roku 2010. Čiže faktom je, že za vašej vlády klesá rast, kvartál po kvartáli. Zdedili ste naštartovanú ekonomiku s jedným z najvyšších rastov v Európskej únii, klesajúcu nezamestnanosť, rezervu v sume 300 mil. eur, ekonomiku, ktorá sa zotavovala po kríze, akú povojnový svet ešte nezažil, ako aj po povodniach, aké samostatné Slovensko nezažilo. Dnes je toto všetko ináč. Dnes vyznievajú vaše heroické reči spred pol roka pomerne trápne. Ste kričali, ako máte všetko pod kontrolou, ako nás všetkých čakajú už len lepšie časy. Takže aká je realita? Nezamestnanosť vôbec neklesá, práve naopak, stúpa, je najvyššia od roku 2005. Darmo tu rozprávate o tom, ako vaše reformy a opatrenia katalyzujú vznik nových pracovných miest. Stúpajúca nezamestnanosť je úplne najjasnejším dôkazom nefunkčnosti vašich opatrení. Práve naopak, potvrdzujú aj fakt, že glorifikovaný účinok vašich reforiem a opatrení je iba mýtus, reálne mzdy po dlhých rokoch klesajú, pred rokom ste tu nás, ako je už u vás zvykom, obviňovali, že strašíme a vôbec nevieme, o čom hovoríme, ale dnes je realita úplne nespochybniteľná, tak ako je nespochybniteľné, že ste k tomu vašimi opatreniami prispeli. Máme najvyššiu infláciu za posledných 5 rokov. Tu tiež sme vás varovali, ale ste nás úplne ignorovali. A opäť aj k tejto inflácii ste prispeli vďaka vašim krokom. Na Slovensku v júni 2010 bola inflácia najnižšia v rámci V-4, dnes je inflácia najvyššia v rámci V-4. Nálada v ekonomike kontinuálne upadá, podnikateľské prostredie podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska je najhoršie za posledných 10 rokov. Čo je horšie? To je to, že prestáva sa nám dariť umiestňovať naše dlhopisy na trhu. Taktiež náš rating je pod tlakom. A zadlžovanie pokračuje, dokonca sa zrýchľuje. K vývoju deficitov sa ešte dostanem. A na záver to, o čom tu dnes rokujeme, je nereálny rozpočet.
Počuli sme tu veľa chvály, ale takej skôr samochvály, ako ste zvládli tento rok čiže rok 2011. Nuž podarilo sa vám znížiť deficit v tomto roku, ale aj vďaka tomu, že ste ekonomiku zdedili v stave, v akom ste ju zdedili, ďalej, vďaka vyšším daniam, nečerpaniu európskych fondov, šetreniu na zdravotníctve, školstve, protipovodňovej ochrane a na holom fakte, že ste v tomto roku nemuseli sanovať škody po povodniach, ktoré našťastie v tomto roku neboli. Toto je ten váš „zázrak“.
Vo vašej kritike, a to ste tu v rozprave otvorili, tvrdíte, že treba porovnávať roky 2009 verzus 2011, aby tam neboli tie medziobdobia, počas ktorých vládla ešte bývalá vláda. Tak, dobre, po prvé, stále opakujete, ako stúpli výdavky v porovnaní s inými krajinami za našej vlády. Čo už ale nespomínate, to je úplne nespochybniteľný fakt, že ste tu sedeli pri schvaľovaní rozpočtu ako predstavitelia súčasnej vlády a nič ste nenamietali proti celkovej výdavkovej obálke vtedajšieho rozpočtu. Čiže výdavky ste vôbec nenavrhovali znižovať, ale práve naopak, súhrnne všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré predstavitelia vtedajšej opozície, väčšina z nich sú predstavitelia súčasnej vlády alebo vládnej koalície, predniesli, navyšovali výdavky o 500 mil. eur. Čiže chceli ste, aby výdavky boli nieže nižšie, ale vyššie. To by, samozrejme, znamenalo ešte vyšší schodok, ako aj vyšší nárast dlhu. Po druhé, v roku 2009 bol prepad rastu kvôli globálnej kríze, akú moderný svet od druhej svetovej vojny nezažil, na úrovni až mínus 5 %. V roku 2011 to bol rast, ktorý bude súrne asi na úrovni 3 %. A bol by ešte vyšší, keby ste neprispeli vašimi opatreniami k jeho poklesu. A to sme vám naozaj odovzdávali ekonomiku s takmer najvyšším rastom v rámci celej Európskej únie. Čiže je absurdné sa tváriť, že toto je ten obrovský úspech. Navrhli ste porovnávať tieto dva roky, teda vynechali ste konkrétne tie volebné roky, ale podľa mňa aj tie sú zaujímavé. Čiže sú to roky 2006 a 2010. Ale pozrime sa teda na tie detailne. Vy ste plánovali vo volebnom roku 2006 schodok 4,2 %, čo nás dostalo, mimochodom, do procedúry nadmerného deficitu. (A bol ohrozený tým aj projekt prijímania eura.) My sme ho znížili na 3,6 %. Vy ste deficit v roku 2010 vôbec neznížili, práve naopak, ešte ste ho zvýšili. Minuli ste úplne do tla rezervu 300 mil., ktorú sme vám zanechali. A ešte ste spravili novelu rozpočtu, kde ste zvýšili výdavky o ďalších 100 mil. eur. Takže toľko k volebným rokom.
Ja, samozrejme, chápem, prečo bolo dôležité zvýšiť deficit v roku 2010 na absolútne možné maximum. A dôvod je ten, že ste si vlastne pripravili pôdu na ten obrovský zázrak a tú veľkú konsolidáciu v roku 2011. Samozrejme, keby nebol deficit taký, aký bol v roku 2010, tak aj tá konsolidácia medziročne by vyzerala úplne ináč. Takže zopakujem len to, čo som už povedal. V roku 2010 ste minuli všetko, čo sa dalo, čiastočne ste s tým aj odľahčili výdavky v roku 2011, lebo niektoré rezorty si nakúpili už v roku 2010 to, čo mohli mať alebo mali v pláne na rok 2011. A ešte ste si aj v roku 2010 novelou navýšili výdavky v rozpočte.
Čo sa týka deficitov a zadlžovania, tak si treba tiež ešte pripomenúť históriu, pretože vidím, že to je hlavný argument, ktorý tu používate na svoju obhajobu pri tomto nereálnom rozpočte, pozerať sa do minulosti. Tak sa pozrime teda do minulosti. Historicky najhoršie deficity ste dosahovali vy a najlepšie deficity dosahovala vláda Roberta Fica. To hovorí štatistika. Dôkazom toho je aj splnenie maastrichtských kritérií ako nevyhnutný predpoklad vstupu do eurozóny. Navyše nie je vôbec žiadny problém, keď sa tu usmievate kolegovia, pozrieť si údaje Štatistického úradu a spriemerovať si to. A ten hovorí jasnou rečou, uvidíte, že deficity, ktoré tuto pán Mikloš dosahoval v časoch celosvetovej konjunktúry, a ešte ani nemusel zaratúvať deficit 2. piliera do deficitu rozpočtu verejnej správy, tak za obdobie Dzurindových vlád boli deficity v priemere vyššie ako deficity za vlády Roberta Fica v priemere za roky 2006 až 2010, v čase najväčšej hospodárskej krízy v povojnovej histórii.
Zadlženie. Zadlženie za dve Dzurindove vlády by bolo treba tiež zobjektivizovať. A myslím, že sa to aj stane jedného dňa, možnože aj veľmi rýchlo, keď sa vykreuje fiškálna rada, ktorá bude, dúfam, dostatočnou autoritou, ktorá bude niektoré fakty z minulosti objektivizovať. Vy ste totiž masívne privatizovali, vďaka čomu ste si nemuseli na vaše šafárenie požičať rádovo 10 mld. eur. Oficiálne to dnes v štatistikách nie je, pretože tá metodika je iná. Ale v zákone o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý budeme onedlho prijímať ako ústavný zákon, je zakotvený princíp čistého bohatstva. Pre tých, ktorí ešte nie sú eventuálne s týmto konceptom oboznámený, tak ho len stručne priblížim, a to len v súvislosti s tým zadlžovaním. Privatizácia je totižto účtovne z pohľadu štátu zmena aktív, to znamená, že keď niečo cenné predáte, napr. Slovenské elektrárne alebo SPP, tak namiesto tých aktív získate hotovosť čiže peniaze. Keď túto hotovosť miniete, tak si logicky nemusíte na tento výdavok požičiavať peniaze a, samozrejme, sa vám ani o to nezvýši dlh, ale aktíva sa zmenšili, pretože už ich nemáte. Čiže tým, že dve Dzurindove vlády garážovo vypredali rodinné striebro a veľmi vzácne aktíva, ako boli Slovenský plynárenský podnik alebo Slovenské elektrárne za minimálne spochybniteľné ceny, a ešte aj iné, samozrejme, za súhrnne 10 mld., tak pri aplikácii konceptu čistého bohatstva by sa toto mohlo považovať tiež za zadlženie. Čiže dúfam, že v budúcnosti táto fiškálna rada alebo naozaj nejaká nezávislá inštitúcia porovná to zadlžovanie v minulosti za vlády bývalej aj predbývalej aj súčasnej, kto koľkým a ako teda naozaj zadlžil Slovensko, aby nebolo možné sa tu naozaj alibisticky tváriť tak, že ako vy ste v minulosti nezvyšovali dlh. Vy nás stále obviňujete, že vraj prekrúcame fakty. Ale toto je naozaj fakt, ktorý, ak jedného dňa tu bude naozaj nezávislá inštitúcia na to zistenie, bude nespochybniteľný.
Ako som počúval rozpravu, tak tu zazneli aj viaceré kritické hlasy z vašich vlastných radov. Použijem slová vášho koaličného partnera pána Zajaca, že tento rozpočet je nekvalitný, vysiela slabý signál a že navyše je nedostatočne šetrný. K jeho vystúpeniu mám len taký komentár, že nepostrehol jeden dôležitý fakt, že tvrdil, že my ešte navyšujeme deficit našimi návrhmi. To nie je pravda, pretože my dnes nepredkladáme žiadne pozmeňujúce návrhy na zvyšovanie výdavkov. To je tá reflexia na ten rok, ktorý tu pán Mikloš rád spomína, ako narástli medziročne výdavky za vlády Roberta Fica, a pritom vtedajšia opozícia a dnes predstavitelia súčasnej vládnej koalície predkladali konkrétne pozmeňujúce návrhy súhrnne za 500 mil. eur. To my dnes nerobíme.
Veľmi zaujímavé bolo vystúpenie, samozrejme, kolegu Marcinčina. Bolo to veľmi pragmatické vystúpenie, ktoré tu vzbudilo relatívne vášnivú diskusiu. Jasne pomenoval problémy, ktoré naša ekonomika má, a tiež spochybnil tú gloriolu vašich reforiem, pričom ich nazval skôr neúspešnými experimentmi. Úplne s ním súhlasím pri analýze dopadov najmä zavedenia mystifikovanej a často glorifikovanej rovnej dane. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Panie poslankyne, páni poslanci, čas dopoludňajšieho rokovania vypršal. Pán poslanec Počiatek o 14.00 hodine môžete pokračovať vo svojom vystúpení. Prerušujem rokovanie o návrhu zákona o štátnom rozpočte, budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine vystúpením pána poslanca Počiatka.
Pán predseda výboru pre kultúru a médiá, nech sa páči. Zapnite pána predsedu Jarjabka.