28. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, nechcem o tom dlho hovoriť, aj keď sa domnievam, že ide o nesmierne vážny moment v živote nielen Chorvátov, ale aj Slovákov a celej Európskej únie. Len vám pripomeniem, že v októbri 2005, keď Európska rada rozhodovala o pozvaní Turecka začať rokovania o začlenení tejto krajiny do Európskej únie, bola to Slovenská republika, ktorá, tak poviem, ako aj bolo, proti vetru si dovolila navrhnúť, že ak máme začať rokovania s Tureckom, aby sme sa nebáli začať rokovania s Chorvátskom. Boli sme presvedčení v tom čase, že ide o krajinu, ktorá má na to, aby plnila podmienky, ktorá do Európy prosto patrí, ktorá má zdravý základ aj v ekonomike, ale aj v prístupe k demokratickým hodnotám. Spolu s rakúskym kolegom sme dokázali na poslednú chvíľu v tom čase presadiť aj pozvanie Chorvátska na začatie rokovaní o pristúpení k Európskej únie.
Som nesmierne rád, že ten čas od jesene 2005 bol pre slovenskú diplomaciu pre zahraničnú politiku, ale aj pre iné rezorty u nás doma časom, keď sme aktívne Chorvátom pomáhali, keď sme s nimi veľmi úzko spolupracovali. Nuž a výsledkom je skutočnosť, že Chorvátsko rokovania v roku 2005 nielen začalo, ale počas poľského predsedníctva na sklonku minulého roku ich aj úspešne zavŕšilo. A k 1. júlu 2013 by Chorvátsko sa tak malo stať 28. štátom Európskej únie.
Pochopiteľne, je ešte stále dôležitých niekoľko skutočností. Prvou z nich je to, aby samotní Chorváti, občania Chorvátskej republiky, potvrdili to, o čo sa usilovali vlády tejto krajiny. Som rád, že k tomu aj došlo a že Chorváti vo svojom referende 22. januára, teda celkom nedávno, veľkou väčšinou, dvoma tretinami zo zúčastnených občanov rozhodli o pozitívnom prístupe k ratifikácii. Teda účasť Chorvátska ratifikovali. Teraz je ale dôležité aj to, aby k 1. júlu 2013, teda k dátumu, keď Chorvátsko sa má stať členským štátom Európskej únie, rovnako úspešne ratifikovali prístupovú zmluvu aj všetky členské štáty Európskej únie. Nie som si istý, pokiaľ ide o Slovensko ako o prvú krajinu, ale aj vzhľadom na symboliku, ale aj skutkovú podstatu, vzhľadom na to, čo som povedal pred chvíľou, je, myslím, veľmi dôležité, dobré významné, že Slovenská republika bude bez sporu medzi prvými krajinami, ktoré, pevne verím, aj prístupovú zmluvu ratifikujú.
Nechcem vám hovoriť o technických detailoch, lebo sa domnievam, že dokument, ktorý som vám predložil, všetky tieto detaily prosto obsahuje. Len vás chcem, pochopiteľne, poprosiť, aby sme naším hlasovaním úspešne zavŕšili to, čo sme v októbri v roku 2005 začali. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.
A poprosím teraz pána spoločného spravodajcu, ktorého určil výbor pre európske záležitosti, pána poslanca Osuského, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokovávania návrhu medzinárodnej zmluvy vo výbore.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená snemovňa, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Chorvátskou republikou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 615 z 2. januára 2012 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu uznesenia nehlasoval, pretože nebol v tom čase podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením z 26. januára 2012 č. 193 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 19. januára 2012 č. 98 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť so Zmluvou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii súhlas a zároveň rozhodnúť, že Zmluva o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť so Zmluvou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii súhlas a zároveň rozhodnúť, že Zmluva o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Chorvátskou republikou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti č. 194 z 26. januára 2012. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predseda, zo spoločnej správy. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za informáciu o prerokovávaní návrhu medzinárodnej zmluvy v gestorskom výbore, výbore pre európske záležitosti.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlásia sa pán poslanec Šebej, Osuský a Štefanec. Môžeme zmeniť poradie vystupujúcich? (Hlasy z pléna.)
Nech sa páči, pán poslanec Šebej.

Pán predseda, kolegyne, kolegovia, nemienim vystupovať dlho, ale cítim povinnosť upozorniť na to, že tento bod je jeden z najdôležitejších, aké prejednávame, o akých rokujeme v tomto období. A je to zároveň čosi, čo považujem za úspech slovenskej diplomacie, a to bez ohľadu na to, ktorá strana práve nominovala vedenie slovenskej diplomacie.
Dlhodobo krajiny západného Balkánu a ich členstvo v Európskej únii patria medzi priority našej zahraničnej politiky. A toto je okamih, keď celkom určite medzi prvými v Európe, keď nie prví, ako povedal aj pán minister zahraničných vecí, vyslovujeme súhlas s tým, že ďalším členom Európskej únie sa stane Chorvátsko.
Chcem pripomenúť, že už samotný nápad rozširovať Európsku úniu o ďalšie krajiny západného Balkánu nebol prijímaný v Európskej únii jednoznačne a momentálne je situácia taká, že Chorvátsko je pravdepodobne, na dlhé časy, na dlhé roky poslednou krajinou, o ktorú sa Európska únia rozšíri. Vyzerá to tak, že jednak Európska únia zažíva čosi ako únavu z rozširovania. A jednak je to tak, že ochota, by som povedal, zaoberať sa ďalšími krajinami, je do tej miery stlmená krízovou situáciou a komplikáciami, ktoré spôsobilo to, že jednoducho Európska únia je dneska 27 krajín, a nie, povedzme, 12 alebo ešte menej, ako to bolo kedysi, vytvára situáciu, že jednoducho nádej na vstup majú ďalšie krajiny možno v horizonte ja neviem určite nie skôr ako najbližších piatich až desiatich rokov, ak vôbec príde k ďalšiemu rozširovaniu Európskej únie, ak osudy Európskej únie budú také, že sa opäť vráti k integračnej agende.
Ja vás len chcem poprosiť o podporu, podľa možnosti jednomyseľnú, tohto návrhu, aby sme takýmto spôsobom v Národnej rade aspoň chvíľu aj písali dejiny. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Rád by som povedal, že je to možno z pohľadu všetkého možného len jeden bod programu. Ale ako my sme mohli očakávať pred rokmi rozhodnutia parlamentov členských štátov Európskej únie, tak myslím si, že aj naši slovanskí bratia, ak to tak môžem povedať, v Chorvátsku čakajú v podobnej situácii na tieto rozhodnutia.
Ku cti našej politickej reprezentácie treba povedať, že sme boli dobrými tútormi tohto kandidáta a že naším hlasovaním sa zavŕši dobré dielo.
Chorvátsko okrem prvoplánových sloganov o tom, že tam máme naše more, je krajina, ak sa trochu niekto venuje histórii, tak to vie, neuveriteľne podobná našej krajine. Tým nemyslím Plitvické jazerá a krásu Dubrovníka, more nemáme. Ale osudy tejto krajiny sú, dá sa povedať, takmer cez kopirák osudmi Slovenska. Oslobodené zo žalára národov stalo sa súčasťou slovanskej Juhoslávie pôvodne ako kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Bolo podobne ako Slovensko trošku v pozícii junior partnera, toho menšieho pri väčšom Srbsku. Prežilo svoje temné roky spolupráce s fašizmom, ktoré poznačili hrôzy, aké už také zlé časy prinášajú. Zažilo potom komunistickú éru a zamrazenie problémov, ktoré existovali. A potom na rozdiel od nás nezažilo zamatový rozvod. Napriek tomuto všetkému a neľahkým peripetiám a napriek tomu, že nad cestou pri Dubrovníku visí už roky nedotknutý portrét človeka, ktorý sedí vo väznici v Haagu, generála Ante Gotovinu, je radostné, že sa dve tretiny Chorvátov vyslovili za inú alternatívu.
O mne isto nikto nepochybuje, že nie som nekritickým posudzovateľom Európskej únie. Ale i pre Chorvátsko je to reálna alternatíva. A myslím si podobne ako môj predrečník a pán minister zahraničných vecí, že by bolo primerané a pekné, aby sme sa zhostili tej úlohy tútora, ktorý má rád svojho zverenca a ktorý preňho má pochopenie, ako som hovoril, vyplývajúce i z dobrej a zlej histórie našich národov, aby tento tútor tento svoj boj za svojho chránenca dobojoval čestne. A i keď nie som priaznivec manifestačných hlasovaní, myslím si, že naše vyjadrenie súhlasu s pristúpením Chorvátska bude dobrým rozhodnutím, i keď sa stane alebo práve keď sa stane manifestačným. Ďakujem za pozornosť.