28. schôdza

Pýtam sa, vážené panie poslankyne a páni poslanci, či všetci využili svoje právo hlasovať?
Vyhlasujem hlasovanie za skončené a prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.
Vyhlasujem prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Panie poslankyne, páni poslanci, skrutátori ukončili výsledky sčítavania hlasov, preto poprosím povereného skrutátora, aby Národnú radu informoval o výsledku verejnej voľby na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie a kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na verejné, na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na voľbe sa zúčastnilo 137 poslancov.
Po vykonaní hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok, zo 136 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 63 neplatných a 73 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
za Stanislava Benická hlasovalo za 0 poslancov, proti 23, zdržalo sa 50,
- za Jána Dianiška hlasovalo za 0 poslancov, proti 23, zdržalo sa 50,
- za Vladimíra Dobroviča hlasovalo za 0 poslancov, proti 24 poslancov, zdržalo sa 49 poslancov,
- za Jozefa Foltýna hlasovalo za 0 poslancov, proti 23 poslancov, zdržalo sa 50 poslancov,
- za Henricha Krejča hlasovalo za 9 poslancov, proti 21 poslancov, zdržalo sa 43 poslancov,
- za Ľubomíra Lintnera hlasovalo za 30 poslancov, proti 8 poslancov a zdržalo sa 35 poslancov,
- za Jozefa Mračna hlasovalo za 0 poslancov, proti 24, zdržalo sa 49 poslancov,
- za Ľubomíra Šišáka hlasovalo za 0 poslancov, proti 23, zdržalo sa 50 poslancov,
- za Ivanu Zelizňákovú hlasovalo za 10 poslancov, proti 19, zdržalo sa 44.
Na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní nebol za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska zvolený žiadny z kandidátov. Keďže nebol zvolený člen Rady z navrhnutých kandidátov, vykonala sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú kandidáti Ľubomír Lintner a Ivana Zelizňáková.

Overovatelia poverujú svojho člena Richarda Oravca oznámiť výsledky hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem, pán poslanec, za vyhlásenie výsledkov volieb.
Poprosím, aby ste tak informovali Národnú radu aj o ďalšej voľbe, ktorú sme uskutočnili.

Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov.
Po vykonaní hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky a zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 136 platných a 1 neplatný.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Petra Bebeja hlasovalo za 35 poslancov, proti 46, zdržalo sa 55,
- za Máriu Hencovskú hlasovalo za 35 poslancov, proti 47, zdržalo sa 54,
- za Tomáša Kameneckého hlasovalo za 40 poslancov, proti 47, zdržalo sa 49,
- za Luciu Kurilovskú hlasovalo za 42 poslancov, proti 47, zdržalo sa 47,
- za Ondreja Laciaka hlasovalo za 87 poslancov, proti 11 poslancov, zdržalo sa 38,
- za Ľubomíra Schweighofera hlasovalo za 44 poslancov, proti 43 poslancov, zdržalo sa 49.
Na voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov.

Takže overovatelia konštatujú, že za kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií bol zvolený jeden kandidát, a to Ondrej Laciak.

Do opakovanej voľby postupujú všetci nezvolení kandidáti.
Overovatelia poverujú svojho člena Richarda Oravca oznámiť výsledky hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za ohlásenie výsledkov verejnej voľby. Budeme pokračovať v rokovaní o ďalšej voľbe podľa návrhu, tak ako volebná komisia odporúča plénu Národnej rady na ďalšom rokovacom dni.
Dnešné rokovanie prerušujem, budeme pokračovať v utorok ráno o 9.00 hodine.
Prajem príjemnú cestu domov a dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 13.03 hod.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem všetkým príjemný deň, otváram piaty rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali páni poslanci Ivan Chaban, Szilárd Somogyi a pani poslankyňa Jana Vaľová.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka, Kamila Krnáča, Štefana Kužmu a Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Je to tlač 338.
Prosím teraz pána poslanca Ľudovíta Kaníka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a rovnako tiež spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci, pani poslankyňu Moniku Gibalovú, ktorá je určená ako náhradníčka za pani poslankyňu Natáliu Blahovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Sme v prerušenej rozprave. Ústne prihlásení sú ešte páni poslanci Štefan Kužma a pani poslankyňa Viera Tomanová.
Slovo dávam pánovi poslancovi Štefanovi Kužmovi, ktorý je riadne ústne prihlásený do rozpravy, pán poslanec, nech sa páči.

(Rokovanie o Návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka, Kamila Krnáča, Štefana Kužmu a Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 338.)

Vážené dámy, vážení páni, tento zákon, ktorý predkladáme, nevznikol z ničoho, ale vznikol na základe dlhoročných skúseností s praxou a životom mnohých ľudí u nás, mnohých občanov, s tým, s čím sa stretávame hlavne na východnom Slovensku. Mnoho rokov sa venujem problematike odkázaných, sociálne vylúčených ľudí. Stretávam sa so sociálnymi pracovníkmi, terénnymi pracovníkmi, starostami, primátormi, učiteľmi a výchovnými pracovníkmi a stále ma upozorňujú na jav, že sa stále častejšie stáva zvykom, keď veľmi mladí ľudia, mnohokrát maloletí, prípadne 15 - 16-roční, nám zakladajú rodiny a netaja sa dôvodom, prečo to robia, netaja sa dôvodom tým, že je lepšie žiť zo sociálnych dávok ako chodiť do školy alebo pracovať.
Na ostatnej konferencii, ktorú sme mali v Polomke, kde sa zúčastnili vyše 100 odborníkov v danej oblasti, ma zaujalo vystúpenie riaditeľky jednej školy, ktorá mi povedala alebo ktorá verejne tam povedala všetkým, že musí riešiť frustrácie deviatačok päťnásťročných, ktoré sú frustrované z toho, že nie sú tehotné alebo nemajú niekoho, s kým by vo veľmi krátkej dobe otehotneli a mohli mať tak čo najskôr dieťa. Vôbec nie sú ochotné sa baviť o tom, že by išli niekde do učilišťa alebo hľadali si prácu, lebo chcú žiť tak, ako žijú ich rodičia, mať čo najviac detí a čo najskôr brať sociálne dávky. Myslím si, že všetci, kto chceme pomôcť týmto ľuďom, by sme sa mali nad tým zamyslieť. Skutočnou pomocou je to, aby títo ľudia sa zaradili do normálneho života, aby tieto deti skončili základné školy, aby skončili nejakú strednú školu, aspoň učilište, aby sa aspoň vyučili, aby mohli nastúpiť do práce a potom si založiť rodinu, keď už sa o svoju rodinu vedia hmotne postarať.
Tento náš zákon je do istej miery takýmto krokom. Nie je nejaký tvrdý, ako by niekto povedal, lebo skutočne v tomto zákone sa hovorí o tom, že aspoň jeden z rodičov, keď už to pätnásť, šestnásťročné dievča má porodiť, tak aspoň ten jej partner by mal alebo si urobiť to učilište, alebo aspoň chvíľu pracovať. Stačí chvíľu pracovať alebo dochodiť aspoň učňovskú školu a už sa tento zákon týchto ľudí nedotkne.
Čiže o čo nám ide? Ide nám jednoznačne o motiváciu našej mládeže, aby sa najskôr postarala o svoju budúcnosť dochodením aspoň učilišťa, v čom im nikto, nikto na svete nebráni, a aby si, alebo aby si našli aspoň nejaké zamestnanie, než začnú, aspoň jeden z nich zamestnanie, než začnú zakladať rodinu. Myslím si, že to je požiadavka, ktorú vie splniť úplne každý, každý mladý človek.
Reagovali sme a ja prednesiem pozmeňovacie návrhy aj na tie prípady, kedy objektívne príčiny týmto ľuďom bránia sa zamestnať, napríklad to, že sú invalidní. Reagujeme aj na to, a to sa týka hlavne tých starších, o ktorých mnohí hovoria, že už s tým nič neurobíme, že ak nesplnia tú podmienku, tak toto krátenie nebude dôvodom na zhoršenie ich situácie, lebo pozmeňovacím návrhom, ktorý teraz predložím, sa zmení vlastne aj pôvodný návrh, čo sa týka sociálnych dávok. Čiže tie sociálne dávky, ktoré mali pred narodením, ostanú. Skutočne týmto tento zákon má snahu skôr pôsobiť na mladých ľudí, na mladých chlapcov a dievčatá, aby nám pätnásť, šestnásť, niekedy aj štrnásťroční nezakladali si rodiny.
Veľa sa hovorí, že nemôžeme trestať deti za ich rodičov a podobne, že sú to peniaze pre deti, no peniaze pri narodení dieťaťa, keď má to dieťa pár dní, tak určite nepreberá dieťa, preberá to rodič, a to isté rodičovský príspevok a nikde v našich zákonoch, absolútne nikde sa nehovorí, čo musí s týmito peniazmi urobiť. Čiže, ak zajtra skončia, po prevzatí na druhý deň skončia v hracích automatoch, ak na druhý deň sú vymenené za alkohol, za cigarety, absolútne nič to tomu rodičovi nebráni. Čiže toto by si mali uvedomiť tí, ktorí hovoria, že berieme deťom peniaze. Nie, tieto peniaze sa znižujú rodičom, ktorí s nimi doteraz mohli nakladať absolútne, absolútne ako chceli, a nebolo ani najmenšou podmienkou štátu pri ich odovzdávaní, že má sa niečo pre deti z nich kúpiť.
Treba si uvedomiť ešte jeden fakt, tento náš systém, ktorý vlastne u nás dvadsať rokov funguje, a pred pätnástimi, dvadsiatimi rokmi sme počúvali, že to už treba nechať tých rodičov tak, že to teraz ako musíme pre deti, a deti budú iné, a keď budeme na nich ináč vplývať a keď budeme dávať rôzne príspevky, tak sa to zmení. Dneska po dvadsiatich rokoch už dávno tieto deti majú deti a situácia sa nezmenila. Je to presne ten istý stav, ako ich rodičia. Snáď sa to zmenilo len v tom, že ich rodičia, ktorí boli ešte za socializmu naučení robiť, a stratili prácu potom, tak ich deti už absolútne žiadne návyky nemajú, pracovné, že ich rodičia v drvivej väčšine nemali problém čítať, písať, dnes už mnohé z týchto detí tento problém majú. Čiže situácia sa veľmi, objektívne povedané, zhoršuje a musíme hľadať nové opatrenia, lebo to, čo sa tuná dvadsať rokov zastávalo, predstava, že viac peniazmi systém vyriešime, že najlepšia pomoc je platiť za všetko, že tým pomáhame tým deťom, sme im vlastne ublížili a dozrel čas na zmenu prístupu.
Z mojej strany nie je to prvý zákon. Ja už som predkladal i zákony, ktoré, naopak, a to som si pokladal za povinnosť najprv predložiť zákony, ktoré, naopak, umožňujú získať pracovné návyky, ktoré umožňujú byť ľuďom aktívni. Za bývalej vlády mi neprešli, ale teraz už mi prešli, kde rozširujem možnosť pracovať nielen pre obec, ale rozširujem aj možnosť pracovať pri úprave ciest, pri úprave parkovísk, čiže pre kraj, čiže aj pre tých nezamestnaných z obcí, kde ich je priveľa na veľkosť ich obce.
Myslím si ale, že tento zákon po pozmeňovacích návrhoch rieši všetky pripomienky, ktoré boli aj na výbore prednesené, tak by nemal byť problém ho prijať. Viem, že narazí na odpor. Mnohí ľudia si u nás zvykli žiť z rôznych príspevkov a dávok, mnohí ľudia si zvykli žiť z obrany týchto príspevkov a dávok, z písania grantov, z písania projektov, požiadaviek, a, samozrejme, zmena sa im nebude páčiť. Ale my potrebujeme, aby táto komunita sociálne vylúčených ľudí sa zaradila do spoločnosti, aby mala možnosť a bola motivovaná pracovať a učiť sa tak, ako väčšina obyvateľov krajiny a nie, aby sme ju rôznymi grantami a projektmi udržali, udržiavali vo vylúčenosti, ako to je dnes. To skutočne pomáha len tým vypisovačom rôznych projektov.
Preto vás prosím o podporenie návrhu tohto zákona a prednesiem vám pozmeňovacie návrhy, o ktorých som hovoril.
Prvý návrh. Článok 1 druhý bod znie:
V § 4 sa za ods. 1 vkladajú nové ods. 2, 3, ktoré znejú:
"Rodičovský príspevok je mesačne 50 % zo sumy uvedenej v ods. 1, ak aspoň jedna z oprávnených osôb
za obdobie posledných troch rokov pred vznikom nároku na rodičovský príspevok nepoberala materské alebo obdobnú dávku ako materské v členskom štáte,
za obdobie posledných štyroch rokov pred vznikom nároku na rodičovský príspevok
a) nebola nemocensky poistená najmenej 270 dní; do obdobia dní sa započítava aj doba prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materského podľa osobitného predpisu, alebo obdobie vykonávania zárobkovej činnosti, ktorá zakladá nárok na daňový príjem zo závislej činnosti, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z ktorých nebola povinne nemocensky poistená, alebo
b) nestala sa absolventom strednej školy alebo vysokej školy,
c) sa sústavne nepripravuje na povolanie štúdiom na vysokej škole alebo
d) nevykonáva zárobkovú činnosť, ktorá zakladá nárok na daňový príjem zo závislej činnosti z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, nevykonáva odbornú činnosť mimo územia Slovenskej republiky alebo nečerpá rodičovskú dovolenku.
Ak sa obdobia uvedené v ods. 2 písm. b) v prvom bode navzájom kryjú, započítajú sa len raz. Ustanovenie ods. 2 sa nepoužije, ak sú obidve oprávnené osoby invalidné s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ak jedna z oprávnených osôb je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 % obdobia podľa ods. 2 písm. b) prvého bodu získané oboma oprávnenými osobami sa sčítajú. Prvá veta na každú oprávnenú osobu platí rovnako. Doterajšie ods. 2 až 6 sa označujú ako ods. 4 až 8.
Poznámky pod čiarou s odkazom 18a až 18c znejú:
"18a) § 49a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
18b) § 5 a § 6 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
18c) § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov."
V tejto súvislosti navrhujem vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie tretí bod s odporúčaním neschváliť.
Odôvodnenie. Navrhujem, aby sa v skutočnosti pre zníženie sumy rodičovského príspevku nesledovali v prípade, ak obidvaja rodičia dieťaťa sú invalidní s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. V prípade, že jeden z rodičov je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, navrhujem, aby sa obdobia nemocenského poistenia získané obidvom rodičom spočítavali.
Druhý návrh. Doterajší článok 2 sa vypúšťa. Doterajšie znenie návrhu zákona, doterajší článok 2 sa vypúšťa, doterajší článok 3 sa označuje ako článok 2 a z názvu sa vypúšťajú slová "a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi".
Odôvodnenie. Doterajšie znenie návrhu zákona kombinuje zníženie rodičovského príspevku pre dlhodobo nepracujúcich rodičov so znížením dávok v hmotnej núdzi pre takýchto rodičov. Po schválení návrhu zákona v doterajšej podobe by sa celkový príjem po narodení dieťaťa znížil oproti stavu pred narodením a zároveň by sa pravdepodobne nezabezpečilo dodržanie ústavných nárokov na minimálne životné podmienky, keďže by kvôli doterajšiemu článku II môže celkový príjem rodiny klesnúť aj pod hranicu základnej dávky v hmotnej núdzi. Článok 45 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky znie: "Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc od štátu." Zníženie celkového príjmu po narodení dieťaťa nie je možné interpretovať ako pomoc štátu. Riešením tejto kolízie je vypustenie článku 2 z návrhu zákona, ktorý rieši znižovanie dávky v hmotnej núdzi. Zároveň sa v návrhu zákona ponecháva zníženie rodičovského príspevku pre dlhodobo nepracujúcich rodičov.
Čiže týmito dvoma pozmeňovacími návrhmi vlastne odstraňujeme pripomienky, ktoré mala práve opozícia na výbore, teda všetky pripomienky, ktoré mala opozícia na výbore voči tomuto zákonu. Teda dúfam, že po týchto pozmeňovacích návrhoch už nebude mať problém nik v tejto sále dané návrhy schváliť. Ďakujem.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Štefana Kužmu sa prihlásila pani Viera Tomanová. Pani poslankyňa je jediná, ktorá sa prihlásila s faktickou poznámkou, a preto uzatváram možnosť prihlásiť sa ďalej s faktickou a slovo dávam pani Viere Tomanovej. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán Kužma, pán Kaník, obhajujete neobhájiteľné. Nehnevajte sa, ale hovoriť o tom, že z dávky sa dá vyžiť, je úplne smiešne. Stačilo, keby ste zajtra, pardon, včera boli so mnou na výjazde alebo keby ste zajtra išli so mnou, aby ste sa dozvedeli, ako to je. Nedá mi, aby som nepripomenula, a pán Kaník by to mal vedieť, pretože pomoc v hmotnej núdzi tak, ako je v súčasnosti nastavená, bola nastavovaná za neho s účinnosťou od 1. 1. 2004 podľa "599-ky" a v tejto chvíli musím povedať, ani jeden, ani jeden nezamestnaný človek bez príjmu nedostáva pomoc v hmotnej núdzi do úrovne sumy životného minima. Táto spoločnosť uznala sumy životného minima za spoločensky uznanú hranicu, pod ktorou je núdza. Čiže dá sa povedať, že ak dávame ľuďom pomoc v hmotnej núdzi cestou dávky a peňažných príspevkov, tak im pomáhame len z hľadiska nejakého existenčného minima.
A pripomeniem ešte jednu vec, kam sa chceme dostať? Tam, kam sme sa dostali v roku 2004, že Rómovia ak dodnes idú kradnúť, zoberú drevo a trpia ľudia, ktorí s nimi v osadách bývajú? Viete, ja teda asi si myslím, že to, čo sme nastavili a boli dve hranice rodičovského príspevku 256 eur a 164, 22 eura, že bolo správne. Potrebovali ste znížiť 256 eur a zakrývali ste to tým, že zvýšite a predĺžite vymeriavací základ pre priznanie materského, ale to sa vám nepodarilo.