28. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že nezaznelo v tejto snemovni žiadne znevažovanie 28. októbra a napokon ani nemôžeme znevažovať 28. október, lebo naozaj sa slovenský národ v Česko-slovenskej republike posunul na vyššiu úroveň a myslím si, že bol to nevyhnutný medzistupeň, aby neskôr mohla vzniknúť Slovenská republika, a ja to aj otvorene hovorím a nehanbím sa za to, môžeme aj Čechom byť za veľa vecí vďační. Ale myslím si, pán poslanec Osuský, že nahrádzať 28. október ako štátny sviatok namiesto 1. septembra - Dňa Ústavy je zas neúcta k inej historickej epoche, ktorá, podľa môjho názoru, je rovnako, ak ešte nie viac významná v našich dejinách. Takže zásadne nemôžem súhlasiť s týmto vašim návrhom a zásadne ho nemôžem podporiť. No a ešte k tomu argumentu o tom, že či bol, alebo nebol Štefánik v Prahe 28. októbra. O to vôbec nejde či bol, alebo nebol, no nebol v Prahe, lebo bol v zahraničí a na Slovensko sa vracal až v roku 1920, keď za tragických okolností zahynul. Ale čo je dôležité. V devätnástom. Ale čo je dôležité. Čo je dôležité, v Prahe nebol nijaký relevantný zástupca slovenského národa, ktorý by sa mohol 28. októbra prihlásiť k vznikajúcej Česko-slovenskej republike. To urobili slovenskí zástupcovia v Martine až 30. októbra. Takže aj z tohto, takého právneho hľadiska nemôžeme povýšiť 28. október nad 30. október, pretože tieto dva dni sú akoby dvojičky a patria k sebe.

Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ladislav Lazár. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel pripojiť k diskusii veľmi krátko a pragmaticky. Samozrejme, štátne sviatky Slovenskej republiky sú významným momentom či už vo vzťahu k súčasnej generácii, ale hlavne, asi tak, ako to povedal kolega Kaník, k momentu, aby aj naša mládež si uvedomovala tieto sviatky ako dôležitý medzník a míľnik v živote krajiny. Ale nedá mi, aby som sa nevrátil k tomu momentu, že máme tu v podstate dva návrhy, sporíme sa o tom, či významnejší deň je 28 alebo 30. Padajú tu mnohé emotívne reči. Skutočne, vyzerá to, nevyzerá to veľmi dobre, ak sa neviete zhodnúť na jednom návrhu a potom v tom kontexte, že či 28, 30. Je to zbytočné spochybňovanie už aj nás ako vašich kolegov, resp. verejnosti ako takej. Nikto z nás nie je historik, a preto myslím si, že toto nie je rozhodujúci moment.
Ja keď som vás dobre počúval, tak vašou snahou je vyzdvihnúť život a dielo Milana Rastislava Štefánika. A neviem že či 28. október alebo 30. október je ten moment, ktorý to presne dokáže zabezpečiť a či takto nepriamo, aj tá mládež na ktorú sa odvolávame to pochopí. Preto je tu možno otázka na mieste, či by nebolo lepšie urobiť pamätný deň 21. júl, myslím, to je dňom narodenia Milana Rastislava Štefánika. Lebo by to bolo jasný príklad pre mládež, jasné posolstvo, jasné znamenie, aby všetky generácie, nielen tieto, ale aj budúce vedeli, prečo tento deň je pamätným dňom a prečo sa spomína. A diskusia alebo takáto plamenná diskusia, pán kolega, ako ste predviedol, myslím si, že treba sa držať faktov. A fakt je ten, že 1. 9. je významný sviatok pre nás. Je to základ našej štátnosti a umocňuje to ešte ten moment, že začína školský rok. To znamená, že ak aj mládež... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kaník je posledný prihlásený s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

Hádať sa o dátum v zmysle 28 alebo 30 je práve tá malichernosť, ktorá nesvedčí významným okamihom dejín. A nesvedčí ani veľkosti politikov. Určite by Milan Rastislav Štefánik nemal s tým problém. A keď teda toto je kameň úrazu, dajte pozmeňovací návrh, že štátny sviatok - Deň
vzniku Česko-slovenskej republiky nech sa oslavuje tridsiateho. To je naozaj taká malichernosť, ale vám, není toto hlavný problém. Aj z toho, ako teraz na to reagujete. Vidím, že toto je len zástupný problém. Takže, to, čo je dôležité je, že vznikla Česko-slovenská republika, ktorá položila základy štátnosti Slovenskej republiky. Že bez nej by Slovensko neexistovalo dnes. Možno by sme ani nerozprávali sa slovensky, ale úradnou maďarčinou, keby nevzniklo Česko-Slovensko. A ide o to, aby sme si uctili deň vzniku Česko-slovenskej republiky. To je štátny sviatok. O to ide a pamätný deň, pán Lazar, keď spomínal pamätný deň. Pamätný deň už máme - deň smrti Milana Rastislava Štefánika (Výročie úmrtia M.R. Štefánika - pozn. red.). Vie o tom niekto? Pamätné dni sú dni, ktoré bez väčšej odozvy u väčšiny občanov Slovenska prechádzajú. Pretože tomu sa venuje naozaj, no na školách sa to možno pripomenie, ale len štátny sviatok dáva skutočnú váhu danému výročiu. Ústava nie je základom našej štátnosti. Základom našej štátnosti bolo vyhlásenie Slovenskej republiky. Ústavu meníme niekedy aj behom 24 hodín. Že? Pamätáme si to z nedávnych okolností. Je to významný dokument. Nepochybne. Ale je to len dokument. Ktorý meníme, keď sa zídeme a zdvihneme ruky alebo zatlačíme tlačítko.

Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Osuský. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Tú debatu o tridsiatom som tu zažil, keď kolega z SDĽ-ky predkladal návrh na 28. október. Vďaka mu za to, vtedy nebola väčšia vôla, aby prešiel nami uvažovaný návrh o štátnom sviatku. A samozrejme, ten tridsiaty ste tam vniesli vy, páni kolegovia zo SMER-u, ten nebol tým, o čom sa tu hovorí. Takže nehovorte, že je rozpor. Ten ste tam nevniesli, ale ste ho zmienili. A pokiaľ ide o tie dátumy. Viete, človek je cenný v jeho, svojom diele. Človek je cenný v tom, čo vykonal a ak sa latinsky pekne hovorí "finis koronat opus", tak tragický osud generála Štefánika bol naplnený vznikom jeho dieťaťa - Česko-slovenskej republiky. A niet lepšieho dátumu, ktorým si pripomenieme statočný odboj Štefánika, Masaryka, Beneša, Štefana Osuského, Hlinku, všetkých tých, ktorí chceli niečo iné, ako to, čo bolo, ako to, že si uctíme deň ku ktorému svojim bojom smerovali. A nie dvadsať dátumov narodenia, ktoré si tiež máme pripomínať. Takže toľko na tému, čo je lepší dátum.
A úplne na koniec. Kolega Lazar tu zmienil: "Lebo vtedy začína školský rok." Ja som tu bol ten, ktorý oponoval svojmu koaličnému ministrovi vo veci vysvedčení, ktoré majú byť slávnostnou udalosťou. A prvý september má byť dňom, keď nie je voľno, ale keď deti dostanú novú tašku, dajú sa do parádneho a idú do školy. Takto v tejto krajine bolo desiatky a desiatky rokov a tým nikto neznevažuje pamätný deň, ktorým je vznik Ústavy Slovenskej republiky. Odhliadnuc od toho, že na rozdiel od tej americkej tá naša potrebovala o pár rokov deväťdesiatosem prijatých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ján Senko. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. K tomuto vystúpeniu som dospel na základe vystúpenia pána Osuského. Nevedel som, že sa rozvinie takýmto spôsobom rozprava k tomuto predmetnému návrhu zákona alebo k predmetným návrhom zákonov. A vlastne chcem nadviazať na to, čo som povedal ako spravodajca pri prerokovávaní prvého návrhu zákona. A síce to, že nie je dobré, keď na vládnej lodi vzniknú dva návrhy zákonov síce v poslaneckých laviciach na tú istú tému, a predkladatelia sa nevedia dohodnúť na znení návrhu zákona, hoci deklarujú, že treba tento predmetný návrh zákona schváliť. Nemýlia sa ani v dňoch, nemýlia sa ani v tom, či má byť deň pamätným alebo či má byť deň štátnym sviatkom. Chcel som poukázať len na to, pán Osuský, že aj návrhy tohto zákona sú svedectvom toho, ako ste sa nevedeli dohodnúť a akým spôsobom ste vládli. A naďalej v tom pokračujete. Viete, ja vôbec nespochybňujem ani 28 október. Myslím si, že 1. september má svoju vážnosť, a nemyslím si, že na základe toho vášho návrhu by 1. september nemal byť štátnym sviatkom. Práve naopak, ja si myslím, že by mal naďalej zostať a vyzdvihnúť vlastnú cestu slovenského národa ako takého, ktorou dospel až k svojmu samourčovaciemu právu, na to, že má svoju vlastnú Slovenskú republiku. A v súvislosti s tým potom môžme rozvinúť diskusiu o všetkých medzníkoch na ceste k tejto samostatnosti. Aj môžme diskutovať o 30. októbri. Aj o tom, že v tento deň ešte Slováci, ktorí boli na zhromaždení v Martine nevedeli, že aká alebo v akej podobe bude Česko-Slovensko vznikať a v budove Tatra banky vlastne len hovorili o tom, že ako sa prihlásia a ako naformulujú vlastne tú deklaráciu a výzvu slovenského národa. Ale nie o tomto je. O tomto sú tie návrhy zákonov, ktoré, ešte raz hovorím, svedčia o tom, ako ste vládli, ako ste sa nevedeli dohodnúť, ako sa neviete ani v tejto chvíli dohodnúť a akí ste individualisti. Všetci ste individualisti, tak ako ste predniesli tieto návrhy zákonov. Každý hráte na svoju kartu, každý chcete byť veľkými osobnosťami, ale v mene dobrej veci sa neviete dohodnúť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vzbudili ste záujem troch poslancov, ktorí chcú reagovať na vaše vystúpenie. Čiže vo faktických poznámkach postupne vystúpia pán poslanec Osuský, Podmanický a Kaník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Osuský.