28. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Ivana Štefanca a Ivana Harmana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 11. novembra 2011 č. 561 a podľa príslušného paragrafu rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30-tich dní a gestorský výbor do 32 dní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu.
Ani pri tomto bode som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Ondrej Dostál ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
A slovo má pán poslanec Dostál.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, prerokúvame návrh novely zákona o štátnych sviatkoch. A prerokúvame ho v trochu zvláštnej situácii a zvláštnej z dvoch dôvodov. Jednak, že ideme v prvom čítaní rokovať o návrhu, ktorý sa zrejme už v tomto volebnom období do druhého čítania nedostane, ale bez ohľadu na to, zvláštne je aj z toho dôvodu, že hneď nasledujúci bod je obdobný, povedal by som, takmer identický návrh, ktorý som predložil spolu s Petrom Osuským a s Petrom Zajacom.
A medzi tými dvoma návrhmi sú isté rozdiely, nezávisle od seba sme ich pripravili, aj podali ich s rozdielom niekoľkých hodín. Ja som presvedčený, že ten náš návrh je predsa len o čosi lepší. Návrh, ktorý teraz prerokúvame, ktorý pripravili kolegovia z SDKÚ, by si v druhom čítaní, ak by nejaké bolo, vyžadoval určité prípravy, pretože oba návrhy riešia to, že vyhlasujú 28. október za štátny sviatok, respektíve preraďujú ho spomedzi pamätných dní medzi štátne sviatky.
A, naopak, 1. september zasa zaraďujú, naopak, zo štátnych sviatkov medzi pamätné dni. Kolegovia z SDKÚ to legislatívno-technicky spravili tak, že by sa 1. september posunul medzi 27. a 29. október v zozname pamätných dní, ale myslím si, že toto je detail a rovnako detail alebo na diskusiu je, je terminológia, či hovoriť o česko-slovenskom štáte alebo Česko-slovenskej republike s pomlčkou. To prvé, ktoré je riešené v našom názve je opisný názov. Tam tá pomlčka patrí. Česko-slovenská republika (1918 - 29.2.1920 - pozn.red.), nechcem tu teraz začínať znova pomlčkové vojny, ale oficiálny názov štátu, ktorý tu existoval v rokoch 1918 až ´38, respektíve ´39 bol Československá republika bez pomlčky (Československá republika v obdobiach 29.2.1920 - 22.11.1938 a 1945 - 11.7.1960 - pozn.red.), aj keď boli situácie, keď sa tá pomlčka používala. Ale teda dosť, dosť k tým rozdielom.
Nevystupujem preto, aby som ten návrh spochybnil, naopak, chcem ho podporiť a chcem povedať, že hoci som spolupredkladateľom obdobného návrhu, ktorý príde zrejme na rad už čoskoro, som pripravený hlasovať aj za tento návrh, s ktorým prichádzajú kolegovia z SDKÚ, pretože nie sú dôležité nejaké legislatívno-technické veci, ktoré sa dajú, samozrejme, doriešiť v druhom čítaní, dôležitá je samotná myšlienka, dôležité je to, ako sa staviame k vlastnej histórii, a náš vzťah k vlastnej histórii je často macošský. Aj pokiaľ ide o tú staršiu históriu uhorskú, ku ktorej sa staviame, ako by to nebola naša história, ako by to bola história niekoho iného, ale aj pokiaľ ide o tú novšiu históriu, históriu česko-slovenskú a špeciálne teda obdobie prvej česko-slovenskej republiky, obdobie, ktoré bolo zaujímavé nielen pre Slovákov z hľadiska národného, z hľadiska povznesenia národa alebo možno, možno zachovania národa, ale bolo dôležité pre nás všetkých, pre našich predkov aj z hľadiska občianskeho. Prvá česko-slovenská republika iste mala svoje vady, iste mala svoje nedostatky, nebola dokonalá, ale v tom období patrila k vzorovým štátom. Patrila, bola, bola bezpochyby demokratickou krajinou a jej tradícia je niečo, k čomu by sme sa mali ešte aj my dnes hrdo hlásiť. Je to niečo, na čo by sme mohli a mali nadväzovať, pretože v tom období, keď v okolí sa rúcali demokratické režimy, nastupovali autoritatívne režimy, nastupovali fašistické režimy, tak Československá republika bola ostrovom demokracie a bola, bola tým, na čo, na čo dodnes je dôležité byť hrdý a pripomínať si, a tieto návrhy, aj tento kolegov z SDKÚ, aj ten, s ktorým sme prišli my, vytvára predpoklady na to, aby sme aspoň v symbolickej rovine uznali, že ju za takú považujeme. Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenia pána poslanca neevidujem. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete reagovať?
Reagovať bude zástupca navrhovateľov, pán poslanec Štefanec.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi za jeho slová, vyjadrenie podpory tomuto návrhu. Ja môžem potvrdiť, že aj keď sme vypracovali a predkladali oba návrhy samostatne, my sme sa spolu stretli a spoločne sme diskutovali o tom, že si podporíme tieto návrhy, lebo sme sa zhodli v tom základnom, že nie je dôležité, kto to predkladá, ale dôležité je, aby sme si uctili našu históriu, uctili významných ľudí, ako bol generál Štefánik, a uctili aj demokratickú tradíciu Česko-Slovenska. Takže som presvedčený, dámy a páni, že tento návrh zákona je dôležitý. Dovoľte mi ešte raz požiadať o podporu tohto návrhu zákona, lebo týmto návrhom zákona chceme, aby štvorlístok významných dní v našich dejinách, a to je vznik Česko-Slovenska, Slovenské národné povstanie, 17. november a vznik Slovenskej republiky 1. januára, aby bol vždy v budúcnosti zachovaný ako štátny sviatok. Myslím si, že je dôležité si ctiť našich predkov. Dôležité je si ctiť našu históriu a z tohto hľadiska je tento návrh dôležitý. Ďakujem vopred za jeho podporu.

Ďakujem. Teraz chce ešte na záver využiť právo záverečného slova pán spravodajca. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Nespochybňujem dôvody, ktoré viedli predkladateľov z obidvoch skupín k podaniu predmetného návrhu zákona, ale aj tieto dva zákony, návrhy zákonov dokumentujú celkovú situáciu, aká bola v dosluhujúcej vládnej koalícii, že sa v podstate nevedeli dohodnúť ani na znení jedného zákona, ktorý je podľa ich slov taký veľmi dôležitý a významný a podávali ho možno ešte v období, keď už teda v období, keď už bolo zrejmé, že sa budú konať predčasné voľby, a v súvislosti s tým možno tu na pôde Národnej rady si chceli viesť možno aj predvolebnú kampaň. V súvislosti s tým, ja im navrhujem, aby v tomto procese ďalej nepokračovali, alebo aby sa niektorá z týchto skupín vládneho zlepenca rozhodla jeden z predmetných návrhov zákona stiahnuť, tak aby sme mohli rokovať iba o jednom z predmetných návrhov zákonov. Ďakujem za pozornosť.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz nasleduje už avizované prvé čítanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Zajaca, Ondreja Dostála, Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241 z roku ´93 Z. z. o štátnych sviatkoch v dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Máte ho ako tlač 572 a návrh na pridelenie výborom je pod číslom 571. Mám tu napísané, že Peter Zajac by mal odôvodniť tento návrh zákona, ale ten nie je prítomný, čiže za navrhovateľov vystúpi teraz pán poslanec Peter Osuský.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Zajaca, Ondreja Dostála, Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241 z roku 1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 572.)

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa. Dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona týkajúci sa 28. októbra ako štátneho sviatku Slovenskej republiky. Návrh, ktorý sme si vypočuli krátko pred mojím vystúpením, nie je vonkoncom dôkazom, že sa vládny zlepenec nedokáže na ničom dohodnúť, ako tu bolo hanlivo povedané, a nie je tiež vonkoncom dôvodom pre jeho uvedenie to, že je volebná kampaň. Tí, ktorí poznajú predkladateľov vedia, že toto nie je volebná kampaň, tak ako nie je volebnou kampaňou viacero návrhov, ktoré sme predložili mesiace a mesiace predtým, ako sa vôbec mohlo hovoriť, že sa blíži volebná kampaň. 28. október je príliš vážna a významná udalosť v našich dejinách, než aby sme ju odbavili floskulami o volebnej kampani.
Predkladatelia sa domnievajú, že štát a jeho obyvatelia majú vedieť, odkiaľ vyšli a kam smerujú a myslím si, že poznajúc túto cestu, mali by sa rozpomínať na míľniky, ktoré boli rozhodujúcimi na križovatkách ciest osudov štátu. A to, že sa slobodný a demokratický štát z hľadiska "tisícročného snaženia", aby som použil citát z preambuly ústavy, naplnil 28. októbra ´918, hádam niet pochybností. Nedá mi, než súhlasiť s kolegom Štefancom, ktorý vymenoval tie 4 rozhodujúce body na križovatke ciest, nás, ktorí žijeme v tejto republike. Križovatky ciest, okolo ktorých išli naši pradedovia, dedovia, naši rodičia a ktoré určili v zásade vždy v tom najlepšom z existujúcich možností to, kam máme smerovať my.
Dovolím si teda požiadať, bez akejkoľvek konkurenčnej žiarlivosti snemovňu o podporu tohto návrhu. Od samého počiatku sme nešli s našimi kolegami v konkurencii. Je smiešne hovoriť pri historicky významnej veci o zlepencoch, o súperení. Je to pod úroveň udalosti, o ktorej hovoríme a pod úroveň priania, ktoré týmto návrhom vyslovujeme. Budem veľmi rád, ak každý triezvo zváži hodnoty, ktoré sú spojené s dátumom, o ktorom hovoríme, o jeho kontexte v našich dejinách a verím, že tento návrh podporíte. Niet nijakých problémov, aby tieto návrhy vyzneli ako vôľa zástupcov občanov, ktorá dokladuje, že vieme, o čo sa v histórii môžme oprieť a na čo by sme mali nadväzovať. Ďakujem, pán predsedajúci, môžte otvoriť rozpravu.

Dávam slovo teraz Tomášovi Galbavému, ktorého určil gestorský výbor pre kultúru a médiá ako spravodajcu, aby si splnil svoju spravodajskú povinnosť. Nech sa páči, pán poslanec.