28. schôdza

Pán poslanec Kolesík.

Ďakujem, pán predsedajúci. Na úvod dovoľte, kolegovia, aby som vám naozaj poďakoval za vecný tón vašich faktických poznámok. A naozaj aby nevznikol nejaký mylný výklad, ja nie som proti domácemu vzdelávaniu, tak ako je dnes uvedené aj v školskom zákone. A v princípe, nie som ani proti istému uvoľneniu, len som chcel poukázať, že táto novela má a prináša so sebou aj isté riziká.
Prekáža mi, že sa o nej trošku málo diskutuje, že vôbec som nezachytil nejakú verejnú diskusiu na túto tému, pretože podľa môjho názoru nielen ako člena príslušného výboru, ale aj ako človeka, ktorý má k vzdelávaciemu procesu blízko, je to naozaj dôležitá vec.
Veď vzdelávanie detí na základnom alebo v základných školách má obrovský význam pre ich ďalšie smerovanie v živote, celkovo si však nemyslím, že absolútne uvoľnenie. Áno, odpovedám na vašu otázku, pán kolega Somogyi, je to možnosť, nie je to povinnosť. Ja to chápem, ale to uvoľnenie, ktoré navrhujú predkladatelia, sa mi veľmi nepáči a snáď mám právo na svoj názor.
Tú štúdiu alebo to vyhodnotenie z Českej republiky som nečítal. Budem rád, ak mi ho pani predkladateľka poskytne. Rád si ho naštudujem, ale jediné a cieľom môjho vystúpenia bolo jediné - poukázať na chýbajúcu širšiu verejnú diskusiu v takejto dôležitej veci.
A nemyslím si, že je to správne, tak ako už povedala vo faktickej poznámke pani poslankyňa Obrimčáková, nasilu a "namoc", ako sa u nás hovorí, posúvať to dopredu a všetko absolútne otvárať bez možnosti kontroly.
Všetci dobre vieme, že tá kontrola nemusí byť dokonalá a objektívna, najmä pokiaľ ide o domáce vzdelávanie.

Nech sa páči, pani poslankyňa Obrimčáková.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení v rámci rozpravy reagovala na poslanecký návrh novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov.
Keď sa tu pred pár týždňami prerokovávala poslanecká novela tohto zákona, ktorá bola zapracovaná v piatej časti zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov a ktorá zrušila maximálne počty žiakov v triedach, bola som presvedčená, že už ďalšia laická deštrukcia tohto dôležitého zákona nebude v tomto volebnom období pokračovať.
Žiaľ, mýlila som sa, a tak tu dnes máme ďalšiu jeho novelu, ktorá svojím obsahom zasahuje do normálneho režimu plnenia povinnej školskej dochádzky na našich školách. Tento zákon prvýkrát v histórii umožnil individuálne vzdelávanie detí v domácnosti a presne stanovil pravidlá, za akých podmienok sa môže uskutočňovať, aby dieťa v tomto vzdelávaní získalo minimálne také vedomosti, zručnosti, návyky a kompetencie, ako dostávajú deti v bežných základných školách.
Predkladateľov návrhu by som chcela oboznámiť, že podobné snahy o túto zmenu boli už v čase tvorby zákona v roku 2008. Tieto zmeny presadzovali rôzne skupiny občanov, ktoré boli veľmi nejasné, a javili sa nám na základe určitých indícií ako sektárske, ktoré chceli svoje deti vyňať z bežného vzdelávacieho systému z rôznych dôvodov.
V nasledujúcom svojom vystúpení by som chcela konkrétne sa vyjadriť k jednotlivým navrhovaným zmenám.
K bodu 1. Pri prepracovaní ods. 1, ustanovení paragrafu, ustanovenia § 24 ste sa dopustili z môjho pohľadu legislatívnej chyby, nakoľko v písmene b) uvádzate, že riaditeľ toto vzdelávanie povolí. Táto zmena je v rozpore s ustanovením § 5 odseku 3 písmena k) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe školstva a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu, aj pri povolení tohto vzdelávania, z môjho pohľadu musí vydať svoje rozhodnutie a nie povolenie. V prípade schválenia tohto návrhu v rozhodovaní riaditeľov škôl nastane právny problém, lebo nebudú vedieť, ktorým zákonom sa majú riadiť. Rozhodovanie aj v tomto prípade nebolo upravené v citovanom zákone samoúčelne. Ale z toho dôvodu, že riaditeľ základnej školy vykonáva v prvom stupni výkon štátnej správy v presne stanovených činnostiach, ktoré sú zase previazané na správne konanie v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Aby som bola konkrétna, je to s ustanovením § 1 ods. 2, kde sa uvádza, že správny orgán je aj fyzická alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedených dôvodov je preto navrhovaná zmena legislatívne nepriechodná.
K bodu 2. Z ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) vypúšťate slová "prvého stupňa". Touto zmenou chcete teda povoliť aj individuálne vzdelávanie na druhom stupni základnej školy. Neviem, čo k tomu teda viedlo predkladateľov, ale zrejme záujem, aby dieťa počas celej doby plnenia povinnej školskej dochádzky na základnej škole nemuselo vstúpiť do priestorov jeho kmeňovej školy. Z môjho pohľadu je to veľmi populistické a na prvý pohľad jednoduché, ak sa tak rozhodne zákonný zástupca dieťaťa. Žiaľ, v reálnom vzdelávaní to nie je tak. Na druhom stupni základnej školy je u nás zákonom ustanovený predmetový hodinový systém vzdelávania. Na každý vyučovací predmet máme školskými legislatívnymi predpismi určené, kto spĺňa na tieto predmety pedagogickú a odbornú spôsobilosť. V bežnej reči, každý vyučujúci musí mať pre príslušný predmet kvalifikáciu, ak ho chce na škole vyučovať. To znamená, že chémiu nemôže učiť pedagogický zamestnanec, ktorý ma kvalifikáciu pre predmet slovenský jazyk. A ak je v medicíne úplne samozrejmé, že očného lekára nemôže robiť gynekológ, lebo sa od neho vyžaduje určitá odbornosť, tak je to aj v základnom školstve. Z uvedeného dôvodu bolo zákonom bez problémov povolené, by bolo povolené domáce individuálne vzdelávanie a u nás takto bolo povolené iba na prvom stupni, kde učiteľ má kvalifikáciu pre prvý až štvrtý ročník.
V § 24 navrhujete nový odsek 4, ktorý neakceptuje ustanovenie § 7, ktorý pojednáva o kvalifikačných predpokladoch pedagogických a odborných zamestnancoch určených zákonom číslo 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov. Pýtam sa, ktorý zákon bude platný v praxi? Podľa vášho návrhu môžu domáce individuálne vzdelávanie vykonávať osoby, ktoré nespĺňajú žiadne kvalifikačné predpoklady. To, prosím, v našom školstve bolo iba v rannom období nášho školstva za čias Márie Terézie, kedy mohol učiť v škole aj doma šuster, kostolník alebo človek, ktorý vedel čítať, písať a počítať. V 21. storočí v období obrovského rozmachu vedy a techniky je to podľa môjho názoru poriadne pritiahnuté za vlasy. Nuž musíme si uvedomiť, že aj keď súhlasíme s individuálnym domácim vzdelávaním, nemôžeme v záujme dieťaťa, aby bolo vzdelávané človekom, ktorý nepozná základné metódy a formy práce vo výchovno vzdelávacom procese, dokonale nepozná vekové, fyzické a psychické danosti dieťaťa. Myslím si, že to by bol hazard nie voči nám, ale aj zákonným zástupcom dieťaťa a predovšetkým k samotnému dieťaťu.
K bodu 4. V § 24 odseku 5 písmena c) navrhujete vypustiť slová "na povolenie". Opätovne na prvý pohľad by táto zmena nemusela poškodiť proces výchovy a vzdelávania dieťaťa. Je však otázne, či každý zákonný zástupca naozaj chce dobre pre svoje dieťa. Riaditeľ školy musí poznať dôvody, prečo sa rodič rozhodol na túto formu vzdelávania, nakoľko môžu byť zákonní zástupcovia detí, ktorí požiadajú o individuálne vzdelávanie a vidia v tom iba svoj prospech. Napríklad v tom, že sa nechcú venovať svojmu dieťaťu v príprave na každodenné vyučovanie počas jeho vzdelávania. Máme tu občanov sociálne neprispôsobivých, ktorým by takto navrhovaná forma vzdelávania možno vyhovovala.
K bodu 5. Zamedzenie vstupu štátnej školskej inšpekcie na kontrolu individuálneho domáceho vzdelávania je tiež nedomyslené, a to z jednoduchého dôvodu. Štátna školská inšpekcia je nezávislou štátnou inštitúciou, ktorá vie najlepšie posúdiť, či je žiakovi poskytovaná výchova a vzdelávanie na požadovanej kvalitatívnej úrovni. Predkladatelia návrhu nedefinovali príslušným ustanovením, kto z kmeňovej školy môže vykonať tak dôležitú kontrolu. Mal by to byť minimálne riaditeľ školy, ktorý v zmysle zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve je podľa § 5 ods. 1 zodpovedný za riadenie školy a podľa ods. 2 písm. d) za dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s výchovou a vzdelávaním. Túto zodpovednosť nemôže preniesť bez legislatívnej úpravy na svojich zamestnancov. To navrhovaná novela tiež nerieši. Zároveň pedagogickí zamestnanci, ktorí sú z takzvanej kmeňovej základnej školy, môžu byť kladne alebo záporne ovplyvňovaní zákonnými zástupcami dieťaťa pri hodnotení kvality výchovy a vzdelávania. Z uvedeného dôvodu štátna školská inšpekcia je jediná, ktorá môže bez akýchkoľvek bočných vplyvov posúdiť kvalitu výchovy a vzdelávania pri uskutočňovaní individuálneho domáceho vzdelávania, a preto má právo zrušiť domáce individuálne vzdelávanie.
K bodu 6. Novým ods. 10 v ustanovení § 24 sa jedno hodnotiace obdobie na zrušenie individuálneho domáceho vzdelávania nahrádza na dve bezprostredne po sebe nasledujúce hodnotiace obdobia. Z uvedeného vyplýva, že iba po celom školskom roku plnenia povinnej školskej dochádzky sa môže zrušiť toto vzdelávanie. Je to z môjho pohľadu opäť hazard a nezodpovedný postup k samotnému dieťaťu. Namiesto toho, aby sa po zistení nedostatkov v kvalite, vo výchove a vzdelávaní vrátilo dieťa čo najskôr do bežnej školy, tak sa k tomuto kroku pristúpi až po roku a dieťa bude musieť opakovať celý ročník. Pritom by tento ročník mohlo bez veľkých problémov ukončiť.
Záverom svojho vystúpenia by som vás, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, chcela požiadať, aby sme tento návrh novely odmietli, nakoľko navrhovanými legislatívnymi zmenami je v rozpore s ďalšími súčasne platnými všeobecne záväznými právnymi prepismi, na ktoré som vás postupne vo svojom vystúpení upozornila. Zároveň by tento návrh vytvoril také legislatívne prostredie, na základe ktorého by v prvom rade utrpeli neplnoleté deti a žiaci, ktorí si plnia povinnú školskú dochádzku na našich základných školách. Preto podávam procedurálny návrh podľa § 73 rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

Pán poslanec Čaplovič, Kolesík, Rošková, Tomčo. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyni Obrimčákovej.
Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

Ďakujem veľmi pekne. Nechcel som vystupovať k prvým čítaniam, ale chcem poďakovať poslancom, ktorí vystúpili a vystupujú k tejto problematike za kvalitnú, kvalitné teoretické kolokvium, ktoré nám pomôže objasniť problémy v tejto oblasti, aby sme sa v budúcnosti vedeli zodpovedne rozhodnúť. Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Kolesík.

Ďakujem, pán predseda. Rovnako chcem poďakovať pani kolegyni za odborné legislatívno-technické ozrejmenie mnohých nedostatkov predkladanej novely. Snáď len na doplnenie, škola aj rodina sú dvomi najdôležitejšími ustanovizňami, ktoré formujú dieťa a mladého človeka. Keď budeme umožňovať či už na úkor z jednej, alebo z druhej strany tieto, túto formáciu mladého človeka alebo dieťaťa obmedzovať, tak to prinesie podľa môjho názoru len negatíva.
A k tvojmu vystúpeniu, pani kolegyňa, áno, škola ponúka veľa dobrého, väčšinu, o tom som presvedčený, ale bolo by naivné si myslieť, že občas ten žiačik alebo dieťa nezažije aj možno niečo nepríjemné a pokiaľ o tých problémoch vieme, tak ich riešme, ale život nie je len prechádzkou ružovou záhradou s ružovými okuliarmi a v teplom počasí. Život prináša aj rôzne negatíva a s tými negatívami sa deti učia v tých situáciách svojim spôsobom vysporiadavať. Volá sa to, že skúsenosť. Tým, že ich uzatváram v domácom prostredí, nepúšťam ich von do normálnych alebo teda štátnych verejných škôl, tak ich o túto časť skúsenosti oberám, a preto si myslím, že áno, domáce vzdelávanie je dôležité, tam, kde je naozaj nutné a kde inde cesty niet, ale absolútne otvorenie bez predchádzajúcej širokej diskusie je na škodu celému inštitútu domáceho vzdelávania, a preto podporím tvoj procedurálny návrh.

Pani poslankyňa Rošková.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja sa takisto chcem dotknúť toho, čo povedala pani kolegynka, pani poslankyňa Obrimčáková, lebo poukázala na vážne nedostatky, a možno také dva najdôležitejšie, ktoré ja som si tak osvojila, a myslím si, že nikto sa nebráni tomu, aby bolo domáce vzdelávanie. Sú typy detí, sú typy zdravotných, špecifických ochorení, ktoré inú možnosť deťom ani neposkytujú. Na druhej strane si však musíme uvedomiť, aby sa to posúvalo tak, aby tieto deti vzdelávali hlavne na tom druhom stupni ľudia, ktorí majú adekvátne vzdelávanie, adekvátne vedomosti z jednotlivých odborov. Domáca, domáce vzdelávanie je vhodná forma vzdelávania, tak ako som spomínala, pre určité typy. Na druhej strane si však musíme uvedomiť a nesmieme zabúdať, že bránime týmto deťom v procese socializácie. Veď oni sa vlastne počas tých deviatich rokov povinnej školskej dochádzky nemusia ani stretnúť so svojim školským kolektívom a toto, si myslím, že je vhodné dopracovať.
Ak sa tento zákon dopracuje tak, aby skutočne vyhovoval čo najširšiemu, najširšej skupine obyvateľov a rodičov, ktorí budú potrebovať takýto typ vzdelávania, myslím si, že nikto nebude mať proti tomu žiadne výhrady, ale v tejto podobe a ako to vykreslila aj pani poslankyňa, koľko je tam nedostatkov, si myslím, že to nie je práve najvhodnejšia cesta, ako by sme mali v tomto domácom vzdelávaní detí pokračovať. Ďakujem pekne.