28. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predložený návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, týkajúci sa rozšírenia skutkovej podstaty priestupku proti majetku, má za cieľ poskytnúť ochranu cudziemu majetku pred viacerými formami útokov nad záujem chránený zákonom.
Zákon o priestupkoch v súčasnej platnej podobe poskytuje ochranu majetku pred útokmi zo strany páchateľov priestupku vo forme krádeže, sprenevery, podvodu, zničenia alebo poškodenia veci. Pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti majetku z hľadiska objektívnej stránky skutku, stačí konanie v štádiu pokusu.V aplikačnej praxi sa však útoky proti majetku vyskytujú vo viacerých formách, ako vymedzuje zákon o priestupkoch.
V štvrtej hlave zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov sú vymenované trestné činy proti majetku, ktoré postihujú konanie páchateľov vo forme krádeže, sprenevery, rôznych druhov podvodu, nevyplatenia mzdy, neoprávneného používania cudzej veci, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, úžery, zatajenia veci, legalizácie príjmov z trestnej činnosti, poškodzovania cudzej veci, poškodzovania veriteľa a tak ďalej.
Rozdiel medzi trestným činom proti majetku a priestupkom proti majetku je spravidla v hodnote veci, ktorá bola konaním páchateľa napadnutá. Trestný zákon túto hranicu určuje v jednotlivých skutkových podstatách trestných činov ako hranicu následku, ktorá bola skutkom spôsobená spravidla ako škoda malá. V § 125 ods. 1 Trestného zákona je vymedzené, že škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Ak je napadnutá cudzia vec nižšej hodnoty, nie je splnená podmienka pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu a vec môže byť právne kvalifikovaná ako priestupok. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.
Z tejto definície priestupku vyplýva, že ak v zákone o priestupkoch nie je v priestupku proti majetku vymedzená konkrétna forma konania páchateľa, tak takéto konanie nie je možné posudzovať ako priestupok. V praxi sa veľmi často vyskytujú prípady, kedy sa páchatelia dopúšťajú skutkov, ktoré trestný zákon posúdi ako zatajenie veci alebo neoprávnené používanie cudzej veci, ale ak je nimi spôsobená škoda nižšia ako 266 eur, páchatelia týchto skutkov sú nepostihnuteľní, a preto u nich narastá pocit beztrestnosti a skutkov sa dopúšťajú opakovane.
Realizácia novely zákona o priestupkoch nebude mať dopad na verejné rozpočty, návrh neprináša nároky na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Vzhľadom na presun bodov programu medzi zasadnutiami Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem dátum účinnosti zákona z pôvodného 1. januára 2012 na 1. mája 2012. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za uvedenie návrhu.
Poprosím teraz pána poslanca Glendu, aby z poverenia výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač č. 513. V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 odseku 3 písmena c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporúčajú uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. septembra 2011 č. 506 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem za informáciu o stanovisku výboru. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Páni poslanci, chce sa niekto z prítomných prihlásiť do rozpravy ústne? Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi, spoločnému spravodajcovi a prerušujem rokovanie o návrhu zákona o priestupkoch a poprosím pána poslanca Galbavého, aby za skupinu poslancov Národnej rade odôvodnil návrh na prijatie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako tlač 515.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého a Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, tlač 515.)

Pán predseda, ďakujem. Dámy, páni, dovoľte, aby som odôvodnil návrh zákona, ktorý predkladám spolu s pani poslankyňou Tkáčovou, o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Pokúsim sa byť stručný a poviem, čo je našim cieľom. Chceme dosiahnuť, aby majitelia pôdy dostávali za svoju pôdu nájomné, pretože, bohužiaľ, stále sme svedkami toho, že nepoctiví nájomcovia tejto pôdy si neplnia voči vlastníkom svoje záväzky, teda neplatia nájomné podľa dohody. Pritom oni zo svojho podnikania poberajú zisky a nemalé prostriedky zo štátnych dotácii. To všetko len vďaka tomu, že majú prenajatú pôdu. Sme presvedčení, že poberanie dotácii by malo byť podmienené vysporiadanými vzťahmi s majiteľmi pôdy. Stručne, ak nájomca nebude platiť nájomné, nebude môcť dostávať štátne dotácie.
Kolegyne, kolegovia, bežne sa tu stretávame s tým, že nájomca uzavrie s majiteľmi pôdy zmluvu na najkratšiu zákonom povolenú lehotu 5 rokov, niekedy ich dokonca vyzýva, aby čím skôr poslali podpísané zmluvy o prenájme, aby im mohli vyplatiť nájomné. Tým ale komunikácia s majiteľmi pôdy skončí. Nájomné nepríde, niekedy hneď od prvého roka, niekedy sa zaplatia prvé 2 či 3 roky a potom je koniec. Po uplynutí dohodnutého termínu zmluvy, spoločnosť zanikne a dlžné nájomné niet od koho vymáhať. V zápätí sa ozve iná spoločnosť, ktorá chce pozemky prenajať a celý cyklus sa pravidelne opakuje. Samozrejme, nájomca sa pritom uchádza o štátnu podporu a poberá dotácie. Tu treba upozorniť na skutočnosť, že podľa zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy majú majitelia pozemkov povinnosť udržiavať pôdu v stave, ktorý zabezpečí jej trvalý charakter poľnohospodársky využiteľnej pôdy. Musia teda zabezpečiť jej obrábanie, inak im hrozia sankcie.
Kolegyne, kolegovia, na Slovensku je absolútna väčšina pôdy až vyše 90 % obrábaná nie ich vlastníkmi, ale nájomcami. Na rozdiel napríklad od Rakúska, Nemecka a ďalších krajín, kde farmár má vlastné pozemky alebo časť má vlastnú a časť si prenajíma, u nás podnikateľsky podnik hospodári často na pôde, z ktorej mu nepatrí skoro nič alebo si ju prenajíma úplne všetku.
Prečo to je u nás takto? Dôvodom je skutočnosť, že po roku 1948 boli vlastníci alebo priamo zbavení pôdy, alebo boli prinútili vstúpiť do poľnohospodárskych družstiev. Po roku ´89 síce získali pôdu späť, ale v absolútnej väčšine nie sú schopní ju obrábať. Nemajú potrebné stroje, zariadenia a nemajú ani prostriedky na ich zakúpenie. Niekedy by aj mali záujem na obrábanie svojej pôdy, ale nemôžu. Pôda je uprostred lánu a nie je k nej žiadny prístup. Z toho dôvodu majú vlastníci pôdy často jedinú možnosť ako pozemky udržiavať obrobené, a to je prenajať ich. To z nich robí terč spoločností, ktoré zneužívajú ich situáciu a doslova ich okrádajú. Vymáhanie prostriedkov je sťažené aj preto, že majitelia pôdy sú často vo vysokom veku, prípadne žijú v mestách vzdialených od pôdy a sídla nájomcu aj niekoľko sto kilometrov. Kým sa dokážu zmobilizovať, nájomca zanikne, tomu napomáhal všeobecne problematické a zdĺhavé vymáhanie práva súdnou cestou.
Zákon vychádza z filozofie, ktorá sa uplatňuje v tomto volebnom období a ktorá posilňuje práva vlastníkov voči nájomcom a užívateľom ich majetku. Stalo sa tak v prípade vlastníkov bytov, dereguláciou nájomného, ale aj vlastníkov pôdy pod záhradkárskymi osadami. Preto je vhodné posilniť aj práva státisícov majiteľov pozemkov voči nepoctivým nájomcom. Návrh zákona toto uskutočňuje tak, že ustanoví ako podmienku štátnej podpory riadne platenie nájomného majiteľom pozemkov. Nájomca dostane štátne dotácie len v prípade, ak vydokladuje, že platí majiteľom pôdy dohodnuté nájomné. Už doterajšia úprava zákona, o ktorom rokujeme, nájomcom ukladá povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky. Tieto údaje je tiež povinný na požiadanie poskytovať obvodnému pozemkovému úradu a poľnohospodárskej, pôdohospodárskej platobnej agentúre. Teda nájomca musí mať kedykoľvek k dispozícii všetky doklady, ktoré návrh novely požaduje. Žiadny predpis však nebráni vyplácať štátnu podporu podniku, ktorý nemá vysporiadané svoje povinnosti voči majiteľom pôdy, ktorú užíva a na ktorej podniká. Zamedzenie podpory bude účinným nástrojom na to, aby prinútili nájomcov plniť si záväzky voči majiteľom pôdy. Proti tomuto návrhu je niekoľko námietok.
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory napríklad tvrdí, že je to nerealizovateľné pre veľký počet nájomných zmlúv, a teda aj dokladov, ktoré by sa museli predkladať každoročne pri žiadosti a dotácie. Napríklad upozorňuje na skutočnosť, že v mnohých prípadoch sa peniaze neposielajú majiteľom pôdy na účet, ale vyplácajú sa v hotovosti v kancelárii poľnohospodárskeho podniku. Bolo by nemožné tieto doklady kopírovať a prikladať kópie k žiadosti. Zdôrazňujem, že návrh nič také nepožaduje. Žiadne stohy zmlúv ani príjmových, či výdavkových bločkov. To, čo požadujeme, je vierohodné preukázanie, že podnik platí a vierohodným dokladom je predsa účtovníctvo. Nájomca musí viesť účty, na ktorých eviduje svoje záväzky voči majiteľom pôdy a účty, na ktorých eviduje platby. Nič viac nepotrebuje.
Podstatné je jedno, ak nájomca pozemkov požiada o dotácie a doloží to účtami, tak dostane dotácie. Ak sa objaví nejaký majiteľ pôdy, ktorý sa bude sťažovať, že nedostáva zaplatené, je toto preveriteľné a ak sa ukáže, že nájomca naozaj neplatí, bude mať vážne problémy, pretože už bude mať do činenia nielen s majiteľmi pôdy, ale aj so štátom. Som presvedčený, že to bude dostatočná motivácia k plneniu si záväzkov.
Za absolútne perfídnu námietku proti návrhu považujem výroky, že majitelia pôdy by mali byť radi, že ich pôdu niekto obrába a platí dane z pozemkov. Teda podnikanie na cudzích pozemkoch by vlastne malo byť chvályhodným činom. Verím, že tento princíp sa nestane pravidlom aj v iných oblastiach nášho života. Bohužiaľ, vieme aká je situácia, zákony sú v prvom čítaní, toto je posledná oficiálna schôdza. Pevne verím, že táto agenda bude platná aj v budúcom volebnom období a pevne verím, že ja sa stanem jej gestorom. Ďakujem pekne. (Potlesk.)