28. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Nuž milá kolegyňa, keď si ma tak oslovila, tak musím uviesť pre poriadok, že vo faktickej poznámke v rozprave k tomuto návrhu zákona v minulom volebnom období si povedala: "Ja keby som mohla, tak do lesa nepustím nikoho." A to je fakt, to som na vlastné uši počula. Tak poprosím, neskresľovať moje slová. A priznajme si celkom otvorene, vyhnali ste cyklistov z lesa, aj keď je pravda, že doteraz nikto nebol pokutovaný. Čiže je ten zákon je bezzubý. A nie je to žiadna agitácia, lebo my sme aj v programovom vyhlásení vlády sľúbili, že tento zákon príjmeme.

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Košútová, ja ti môžem len poďakovať za tvoje vystúpenie, keď si jasnou rečou povedala o tom, že skutočne nikto nikomu nemôže zakazovať vstup do lesa.
Nikto nikomu ani nechce zakázať vstup do lesa, ale sú určité normy a pravidlá správania sa či v lese, na ulici a tak ďalej. Takisto tieto normy rieši zákon o lesoch 326/2005 Z. z. a síce v § 31, kde sa skutočne zakazujú niektoré činnosti.
Pre takú ilustráciu skutočne len v krátkosti uvediem niektoré zákazy: vykonávať terénne úpravy, stavať ploty, budovať chodníky, zakladať alebo udržiavať otvorené ohne, stavať posedy, príbytky mimo vyznačených miest, vstupovať do lesov na miestach, kde sa vykonáva technologická príprava pracovísk, výrob stromov a tak ďalej a tak ďalej.
Je toho síce dosť veľa, ale pri normálnom správaní sa, skutočne nikomu nezakazujeme vstup do lesa, nikto nikdy nevyháňal cyklistov z lesa. Už ako som spomínal, každá cesta, ktorá vedie aj priamo lesom, je lesná cesta, či už je polospevnená, celkom spevnená, alebo len zemná ako zvážnica a v dĺžke 45-tisíc päťsto kilometrov v rámci Slovenska lesnej dopravnej siete sa cyklisti môžu skutočne vyžiť bicyklovaním po týchto lesných cestách a nie je to žiadne obmedzenie, ale trváme na tom, že po ochranných chodníkoch a krížom krážom po lese, okrem toho aj v záujme bezpečnosti cyklistov, nie je možné túto cyklistiku prevádzať.

Ďakujem. Keďže mám viacero výhrad, som sa vyjadril pri uvádzaní zákona, chcem iba jednu malú poznámku k predvolebnej kampani alebo ku kampani nemohlo prichádzať 21. 9. 2011, kedy sme s touto ambíciou zmeniť absurdné obmedzenie slobodného pohybu ľudí v prírode a v lese prišli, takže neviem z čoho usudzujete, že sa jedná o predvolebné gestá.
Navyše, keďže vieme, že procesuálne podľa zákona o rokovacom poriadku, už pravdepodobne k prijatiu alebo k druhému čítaniu nepríde. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Jarka, ty si ma citovala, ale, bohužiaľ, si citovala iba prvú časť tej vety, ktorú som ja vtedy pri vystúpení povedala. Nepovedala si aj druhú časť vety, keď som povedala, že preto by som zakázala vstup do lesa, pretože ja som pri poslednej návšteve lesa mala škaredý úraz na koleno a tri týždne som nemohla chodiť. To len pre poriadok. Takže, aby sme si povedali.
A to, že sa zákon neprijal, veď vy ste už dobre vedeli, že vláda je povalená, nemá šancu prejsť, takže jednoducho ste ho mohli stiahnuť, pretože to, že sa už teraz nepríjme, ma len a len teší.

Vážený zbytok poslaneckej snemovne, tí, čo tu ešte sú. Ja budem veľmi stručný a v podstate som ani nechcel ísť do rozpravy, chcel som to vybaviť faktickou poznámkou, ale nakoniec som sa rozhodol, že to poriešim týmto spôsobom.
Chcem povedať, že v plnej miere, keďže som jeden z predkladateľov, podporujem tento návrh. Vnímam to ako rektifikáciu alebo nápravu niečoho, čo bolo umelé, niečoho, čo jednoducho bolo nevykonateľné. Zákaz neprimerane obmedzoval vstup ľudí do lesa a podmienky na využitie lesa na športové a rekreačné aktivity.
Myslím si, že v slovenských lesoch, tak ako viacerí z vás poznamenali, je dosť, tých ciest je tam dosť a pri rešpektovaní, vzájomnej úcty a korektného správania, sa tam zmestia rovnako hubári, cyklisti, chodci a všetci ostatní dovolenkári, kočikári, a ktokoľvek ďalší.
Takže tento fakt spôsobuje tým, že ľudia chodia na bicykloch a platí súčasný zákon, tak jednoducho tí cyklisti sú stále v niektorých lesoch a na niektorých lesných cestách ilegálne. Zároveň je ale nevymožiteľné im preukázať a zároveň ich trestať. Takže si myslím, že to že hromadne dochádza k porušovaniu zákona, jednoducho vedie k spochybňovaniu dodržiavania a vynucovania zákonov Slovenskej republiky všeobecne.
Z tohto titulu podporujem tento nový návrh zákona. A ak by bola šanca hlasovať v druhom a treťom čítaní zaň, tak určite by som zaň hlasoval. Tá šanca, bohužiaľ, už nebude. Ďakujem, dovidenia.

V krátkosti skutočne, pán kolega, len zareagujem na vás, pretože musím konštatovať, že vôbec nie ste v obraze. Hovoríte, chcete robiť nápravu. Neviem síce v čom, keď po lesných cestách môžu cyklisti chodiť, že to bolo vytvorené umele. Neviem síce, čo tam bolo vytvorené umele. Ďalej, že je to nevykonateľné. Ja neviem, čo je tam nevykonateľné, keď som vám definoval, čo je to lesná cesta, a priamo vo svojich materiáloch budete mať toto, čo ste navrhovali, čo sa týka zákaz niektorých činností, kde máte uvedenú štátnu normu, čo je to lesná dopravná sieť.
Hovorím, pre úplného laika je to jasné, je to každá jedna lesná cesta, ktorá vedie lesom, či je to údolná, alebo je to svahová lesná cesta, či je spevnená, polospevnená, alebo či to je lesná cesta zemná, takzvaná zvážnica, kadiaľ približujú drevnú hmotu. Všetko toto sú lesné cesty v dĺžke rovníka našej zeme.
Ďalej, že vstupujú na lesné cesty ilegálne. Môžte si počuť svoj príhovor v médiách alebo takisto na internete. To ste povedali úplný nezmysel, že na lesných cestách sú ilegálne. Na lesných cestách vôbec nie sú ilegálne. Ja mám teda dojem, že vy skutočne sami zavádzate týchto cyklistov. Stále na lesných cestách sú všetci cyklisti legálne.

Kolegovia, ja len jednu vetu. Je mi ozaj veľmi ľúto, že tento návrh v tomto volebnom období nemá šancu, ale verím, že nový parlament sa k tejto problematike vráti a uvedie problém tam, kam patrí, aby teda cyklisti sa mohli voľne v lese pohybovať. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predložený návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, týkajúci sa rozšírenia skutkovej podstaty priestupku proti majetku, má za cieľ poskytnúť ochranu cudziemu majetku pred viacerými formami útokov nad záujem chránený zákonom.
Zákon o priestupkoch v súčasnej platnej podobe poskytuje ochranu majetku pred útokmi zo strany páchateľov priestupku vo forme krádeže, sprenevery, podvodu, zničenia alebo poškodenia veci. Pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti majetku z hľadiska objektívnej stránky skutku, stačí konanie v štádiu pokusu.V aplikačnej praxi sa však útoky proti majetku vyskytujú vo viacerých formách, ako vymedzuje zákon o priestupkoch.
V štvrtej hlave zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov sú vymenované trestné činy proti majetku, ktoré postihujú konanie páchateľov vo forme krádeže, sprenevery, rôznych druhov podvodu, nevyplatenia mzdy, neoprávneného používania cudzej veci, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, úžery, zatajenia veci, legalizácie príjmov z trestnej činnosti, poškodzovania cudzej veci, poškodzovania veriteľa a tak ďalej.
Rozdiel medzi trestným činom proti majetku a priestupkom proti majetku je spravidla v hodnote veci, ktorá bola konaním páchateľa napadnutá. Trestný zákon túto hranicu určuje v jednotlivých skutkových podstatách trestných činov ako hranicu následku, ktorá bola skutkom spôsobená spravidla ako škoda malá. V § 125 ods. 1 Trestného zákona je vymedzené, že škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Ak je napadnutá cudzia vec nižšej hodnoty, nie je splnená podmienka pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu a vec môže byť právne kvalifikovaná ako priestupok. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.
Z tejto definície priestupku vyplýva, že ak v zákone o priestupkoch nie je v priestupku proti majetku vymedzená konkrétna forma konania páchateľa, tak takéto konanie nie je možné posudzovať ako priestupok. V praxi sa veľmi často vyskytujú prípady, kedy sa páchatelia dopúšťajú skutkov, ktoré trestný zákon posúdi ako zatajenie veci alebo neoprávnené používanie cudzej veci, ale ak je nimi spôsobená škoda nižšia ako 266 eur, páchatelia týchto skutkov sú nepostihnuteľní, a preto u nich narastá pocit beztrestnosti a skutkov sa dopúšťajú opakovane.
Realizácia novely zákona o priestupkoch nebude mať dopad na verejné rozpočty, návrh neprináša nároky na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Vzhľadom na presun bodov programu medzi zasadnutiami Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem dátum účinnosti zákona z pôvodného 1. januára 2012 na 1. mája 2012. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač č. 513. V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 odseku 3 písmena c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporúčajú uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. septembra 2011 č. 506 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

Pán predseda, ďakujem. Dámy, páni, dovoľte, aby som odôvodnil návrh zákona, ktorý predkladám spolu s pani poslankyňou Tkáčovou, o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Pokúsim sa byť stručný a poviem, čo je našim cieľom. Chceme dosiahnuť, aby majitelia pôdy dostávali za svoju pôdu nájomné, pretože, bohužiaľ, stále sme svedkami toho, že nepoctiví nájomcovia tejto pôdy si neplnia voči vlastníkom svoje záväzky, teda neplatia nájomné podľa dohody. Pritom oni zo svojho podnikania poberajú zisky a nemalé prostriedky zo štátnych dotácii. To všetko len vďaka tomu, že majú prenajatú pôdu. Sme presvedčení, že poberanie dotácii by malo byť podmienené vysporiadanými vzťahmi s majiteľmi pôdy. Stručne, ak nájomca nebude platiť nájomné, nebude môcť dostávať štátne dotácie.
Kolegyne, kolegovia, bežne sa tu stretávame s tým, že nájomca uzavrie s majiteľmi pôdy zmluvu na najkratšiu zákonom povolenú lehotu 5 rokov, niekedy ich dokonca vyzýva, aby čím skôr poslali podpísané zmluvy o prenájme, aby im mohli vyplatiť nájomné. Tým ale komunikácia s majiteľmi pôdy skončí. Nájomné nepríde, niekedy hneď od prvého roka, niekedy sa zaplatia prvé 2 či 3 roky a potom je koniec. Po uplynutí dohodnutého termínu zmluvy, spoločnosť zanikne a dlžné nájomné niet od koho vymáhať. V zápätí sa ozve iná spoločnosť, ktorá chce pozemky prenajať a celý cyklus sa pravidelne opakuje. Samozrejme, nájomca sa pritom uchádza o štátnu podporu a poberá dotácie. Tu treba upozorniť na skutočnosť, že podľa zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy majú majitelia pozemkov povinnosť udržiavať pôdu v stave, ktorý zabezpečí jej trvalý charakter poľnohospodársky využiteľnej pôdy. Musia teda zabezpečiť jej obrábanie, inak im hrozia sankcie.
Kolegyne, kolegovia, na Slovensku je absolútna väčšina pôdy až vyše 90 % obrábaná nie ich vlastníkmi, ale nájomcami. Na rozdiel napríklad od Rakúska, Nemecka a ďalších krajín, kde farmár má vlastné pozemky alebo časť má vlastnú a časť si prenajíma, u nás podnikateľsky podnik hospodári často na pôde, z ktorej mu nepatrí skoro nič alebo si ju prenajíma úplne všetku.
Prečo to je u nás takto? Dôvodom je skutočnosť, že po roku 1948 boli vlastníci alebo priamo zbavení pôdy, alebo boli prinútili vstúpiť do poľnohospodárskych družstiev. Po roku ´89 síce získali pôdu späť, ale v absolútnej väčšine nie sú schopní ju obrábať. Nemajú potrebné stroje, zariadenia a nemajú ani prostriedky na ich zakúpenie. Niekedy by aj mali záujem na obrábanie svojej pôdy, ale nemôžu. Pôda je uprostred lánu a nie je k nej žiadny prístup. Z toho dôvodu majú vlastníci pôdy často jedinú možnosť ako pozemky udržiavať obrobené, a to je prenajať ich. To z nich robí terč spoločností, ktoré zneužívajú ich situáciu a doslova ich okrádajú. Vymáhanie prostriedkov je sťažené aj preto, že majitelia pôdy sú často vo vysokom veku, prípadne žijú v mestách vzdialených od pôdy a sídla nájomcu aj niekoľko sto kilometrov. Kým sa dokážu zmobilizovať, nájomca zanikne, tomu napomáhal všeobecne problematické a zdĺhavé vymáhanie práva súdnou cestou.
Zákon vychádza z filozofie, ktorá sa uplatňuje v tomto volebnom období a ktorá posilňuje práva vlastníkov voči nájomcom a užívateľom ich majetku. Stalo sa tak v prípade vlastníkov bytov, dereguláciou nájomného, ale aj vlastníkov pôdy pod záhradkárskymi osadami. Preto je vhodné posilniť aj práva státisícov majiteľov pozemkov voči nepoctivým nájomcom. Návrh zákona toto uskutočňuje tak, že ustanoví ako podmienku štátnej podpory riadne platenie nájomného majiteľom pozemkov. Nájomca dostane štátne dotácie len v prípade, ak vydokladuje, že platí majiteľom pôdy dohodnuté nájomné. Už doterajšia úprava zákona, o ktorom rokujeme, nájomcom ukladá povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky. Tieto údaje je tiež povinný na požiadanie poskytovať obvodnému pozemkovému úradu a poľnohospodárskej, pôdohospodárskej platobnej agentúre. Teda nájomca musí mať kedykoľvek k dispozícii všetky doklady, ktoré návrh novely požaduje. Žiadny predpis však nebráni vyplácať štátnu podporu podniku, ktorý nemá vysporiadané svoje povinnosti voči majiteľom pôdy, ktorú užíva a na ktorej podniká. Zamedzenie podpory bude účinným nástrojom na to, aby prinútili nájomcov plniť si záväzky voči majiteľom pôdy. Proti tomuto návrhu je niekoľko námietok.
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory napríklad tvrdí, že je to nerealizovateľné pre veľký počet nájomných zmlúv, a teda aj dokladov, ktoré by sa museli predkladať každoročne pri žiadosti a dotácie. Napríklad upozorňuje na skutočnosť, že v mnohých prípadoch sa peniaze neposielajú majiteľom pôdy na účet, ale vyplácajú sa v hotovosti v kancelárii poľnohospodárskeho podniku. Bolo by nemožné tieto doklady kopírovať a prikladať kópie k žiadosti. Zdôrazňujem, že návrh nič také nepožaduje. Žiadne stohy zmlúv ani príjmových, či výdavkových bločkov. To, čo požadujeme, je vierohodné preukázanie, že podnik platí a vierohodným dokladom je predsa účtovníctvo. Nájomca musí viesť účty, na ktorých eviduje svoje záväzky voči majiteľom pôdy a účty, na ktorých eviduje platby. Nič viac nepotrebuje.
Podstatné je jedno, ak nájomca pozemkov požiada o dotácie a doloží to účtami, tak dostane dotácie. Ak sa objaví nejaký majiteľ pôdy, ktorý sa bude sťažovať, že nedostáva zaplatené, je toto preveriteľné a ak sa ukáže, že nájomca naozaj neplatí, bude mať vážne problémy, pretože už bude mať do činenia nielen s majiteľmi pôdy, ale aj so štátom. Som presvedčený, že to bude dostatočná motivácia k plneniu si záväzkov.
Za absolútne perfídnu námietku proti návrhu považujem výroky, že majitelia pôdy by mali byť radi, že ich pôdu niekto obrába a platí dane z pozemkov. Teda podnikanie na cudzích pozemkoch by vlastne malo byť chvályhodným činom. Verím, že tento princíp sa nestane pravidlom aj v iných oblastiach nášho života. Bohužiaľ, vieme aká je situácia, zákony sú v prvom čítaní, toto je posledná oficiálna schôdza. Pevne verím, že táto agenda bude platná aj v budúcom volebnom období a pevne verím, že ja sa stanem jej gestorom. Ďakujem pekne. (Potlesk.)