3. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem všetkým príjemný deň, otváram tretí rokovací deň 3. schôdze Národnej rady v tomto volebnom období. Konštatujem, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne nepožiadal nikto z poslancov, a preto budeme pokračovať v prerušenej rozprave o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery, máte to pod tlačou 39.
Vítam na rokovaní vlády, na rokovaní parlamentu, predsedníčku vlády, pani Ivetu Radičovú. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov. Vítam aj pána spravodajcu, pána poslanca a predsedu výboru Jozefa Kollára, všetkých členov vlády a všetkých vás, tu prítomných, ako i zástupcov médií na balkóne. Faktickými poznámkami sú na včerajšie vystúpenie poslanca Jána Počiatka prihlásení poslanci Jozef Kollár, Branislav Ondruš, Jozef Mikuš, Alexander Slafkovský, Ľudovít Kaník a Igor Matovič. Po ich vystúpeniach, prípadne reakcii pána poslanca Počiatka, budeme pokračovať tak, ako ste sa prihlasovali do rozpravy písomne.
Slovo teraz dávam vo faktickej poznámke pánovi Jozefovi Kollárovi. Nech sa páči.

Pán podpredseda, vo včerajšom podvečernom vystúpení pána exministra Počiatka zaznela jedna skutočne veľká veta, ak dovolíte, pán Počiatek, ja ju odcitujem:" Priznať niečo nezapadá do taktiky vlády Ivety Radičovej." Koniec citátu. Tak len pre občerstvenie pamäte je možno dobre si pripomenúť ako v nedávnej minulosti sme všetci očakávali zverejnenie prognózy daňových príjmov na rok 2010 a toto zverejnenie daňovej prognózy bolo stále utajované, odkladané s rôznymi výhovorkami, pritom všetci sme vedeli - finančné trhy, analytici, ale musel to dobre vedieť aj pán Počiatek, že skutočnou pravou príčinou nezverejnenia tejto prognózy bol nadchádzajúci magický dátum 12. jún. Bolo by predsa vysoko nepopulárne, keby takúto zlú správu sa dozvedelo Slovensko tesne pred voľbami, že nás čaká výpadok daňových príjmov v hodnote viac ako 1 mld. eur v tomto roku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak už len posledná veta. Dovolím si parafrázovať, pán Počiatek, váš výrok, a síce nepriznať niečo bolo skutočne príznačné pre celé obdobie vlády, ktorej ste bol členom. Ďakujem.(Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, ty si zabudol, síce si vo svojom vystúpení, síce hovoril o tom, že za pravicovej vlády sa tu dosiahol rekordný schodok štátneho rozpočtu, ale ja si myslím, že si nepovedal veľmi dôležitú vec, a to, že vlastne tieto rekordné schodky, ale pravicová vláda vždy dosahovala svoje rekordné schodky vo volebných rokoch. To si myslím, že je veľmi dôležité, pretože to presne poukazuje na to, akým spôsobom pravicová vláda hospodári. Vždy, keď sa priblížil volebný rok, aj ten tebou spomínaný rekordný schodok, tak to bol rekordný schodok v roku 2002, ktorý bol volebný rok. A napodiv, hneď rok nato sa podarilo výrazne, zopakujem výrazne, ten rozpočtový schodok vláde znížiť, takže to ukazuje, že práve vo volebnom roku pravicové vlády veľmi rady rozhadzujú zo štátnych peňazí a nesprávajú sa tak zodpovedne, ako to o sebe tvrdia. A potom mám ešte jednu pripomienku k tomu tvojmu vystúpeniu. A tá pripomienka sa týka toho, že my, ty si podľa môjho názoru neupozornil dostatočne správne, alebo ako to mám povedať, hovoril si takto, hovoril si o Estónsku, ale musím povedať, že to, čo hovoril pán minister Mikloš, to nebolo len Estónsko, 11. 6. 2007 pán minister hovoril ako o vzorových krajinách Írsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko a Slovensko. No pohľad na to, ako tieto krajiny vyzerajú v súvislosti s ich rozpočtovými schodkami, je naozaj tristný, pretože Írsko má za minulý rok podľa Eurostatu mínus 14,3 %, Lotyšsko mínus 9 % a Litva mínus 8,9 %. Takže tie výsledky sú fakt katastrofálne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, vy, keď ste nastúpili na funkciu ministra v predchádzajúcom volebnom období, tak zhruba rok, možno dva roky, ste hovorili iným jazykom ako potom neskôr. Hovorili ste v pozitívnom zmysle o tom, v akom stave sú verejné financie, boli sme perfektne pripravení na vstup do eurozóny, ale po akcii v Monaku a po kauze Tipos, ste zmenili rétoriku. Dovtedy ste niekoľkokrát pri ochrane verejných financií, aj ste došli do sporu so svojím predsedom, vždy ste ťahali za kratší koniec. V jednom vystúpení som vás nazval slabým ministrom, nie celkom aj z vášho popudu alebo z vašej viny. Chcem povedať, že potom ste prijali dokonca aj rétoriku svojho predsedu a včera ste toho boli dôkazom, keď ste hovorili o jednotlivých schodkoch. Chcem to dať trošku na pravú mieru, pretože, áno, bol rekordný schodok za predchádzajúcich Dzurindových vlád, pardon, som zadýchaný trošku, ale keď začínala druhá Dzurindova vláda bol schodok 7,5 %, a keď končila, vy o tom veľmi dobre viete, bola pod 3 %. Tak ste prebrali vládu. Vy odchádzate z vlády, keď je schodok takmer 8 %, alebo bude. V tom je ten rozdiel, v tom sú tie polopravdy, a ak budeme korektní, tak by bolo dobré tieto polopravdy dávať na pravú mieru. Ďakujem pekne.

Áno, a ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa za malé meškanie. Chcel som povedať niekoľko slov k vystúpeniu pána kolegu Počiatka, ktorý vo svojej obhajobe svojho konania za ostatné štyri roky zabudol na to, ako sa chovali ku samosprávam. Samosprávy dlhodobo majú tendenciu svojím spôsobom využiť všetky možnosti, ktoré majú smerom ku čerpaniu úverov a vieme, že môžu čerpať až do výšky 60 % svojich bežných príjmov  z predchádzajúceho roka. Všetky to využívali tak, že zarátavali medzi svoje bežné príjmy aj tie peniaze, ktoré dostávali od štátu, na prenesené kompetencie, ktoré za normálnych okolností sú povinní použiť na školstvo, sociálne veci a podobné záležitosti, čo sú prenesenými kompetenciami a v mnohých obciach sa stávalo, že na školách redukovali rozpočty aj platy len preto, že míňali peniaze niekde inde. 
Ešte iná vec tam je, a to je zásadná vec, ktorú ste vlani umožnili. To, že ste dali všetkým obciam možnosť používať svoje kapitálové príjmy na bežné výdaje. Čiže mestá a obce sa začali, aj vrátane samosprávnych krajov, oveľa viacej zadlžovať ako doteraz a ich vnútorný štrukturálny dlh narastá veľmi rýchlo, ktorý oficiálne je veľmi ťažko spočítať, ale je tu a raz nás dobehne. A k tomu vašemu strašeniu s Estónskom. Viete, Winston Churchill, keď nastúpil do premiérskeho kresla, sľúbil Angličanom pot a slzy. Tento pot a slzy im vyniesol odrazenie nemeckého útoku. Počas vyjednávania v Postupimi prehral svoje parlamentné voľby, ale keďže ľudia nemajú takú krátku pamäť, ako si niekto myslí, o štyri roky sa znova vrátil a nahradil premiéra Attleeho. Takže, dá sa aj dlhodobo a prísne. 

Pán Počiatek, ja tak isto som vás vnímal, keď ste nastúpili do funkcie ministra, ako človeka, ktorý sa nebojí povedať pravdu napriek tomu, že neni príjemná. Postupne tak isto, ako pán Mikuš hovoril, ste vlastne záhadne sa stal verným verklíkom toho, čo hovorí pán Fico. Ja som od zodpovedného ministra očakával, že dokáže naozaj ľuďom povedať v akom stave verejné financie sú a nebude stále rozprávať báchorky o budovaní sociálneho štátu a na druhej strane vedieť, že naozaj veľmi neúmerne Slovensko sa zadlžuje. Nehnevajte sa, ale včera ste mi pripadali úplne jak malý chlapec, ktorý do loďky urobí diery, potom nájde niekoho, kto sa do nej posadí a smeje sa za rohom, že ako to zvládne.

Ďakujem za slovo. Ja len pánom v koalícii by som chcel pripomenúť, že v mojom príhovore som sa snažil byť maximálne analytický a čo najmenej demagogický. A je to môj úsudok, ktorý si myslím a veľmi rýchlo sa ukáže, ako to naozaj bude, a preto len opäť opakujem to, čo teraz tvrdím, alebo to, čo som včera tvrdil, a všetko čo zatiaľ hovoríte, ma len o tom presviedča, a preto si stále myslím, že vláda nemá žiadne zázračné riešenia, ktoré avizovala. Vláda nielenže nebude šetriť, bude míňať viac ako toľko kritizovaná bývalá vláda. A to sa dá naozaj ľahko ukázať v rozpočte. A vyzýval som včera ministra, aby zverejnil limity, ktoré už poslal ministerstvám, aby sme si to mohli porovnať. A uvidíme, kto tu koho zavádza. Vláda nebude znižovať, ale zvyšovať dane. A vláda prenesie záťaž na občanov, ak toto, a navyše ešte teda posledná poznámka pod čiarou, vláda nezavedie odvodový bonus, aj keď sa teda alibisticky tvárite, že nejakým spôsobom to zavádzať budete. Čiže o tej demagógii a zavádzaní, toto sú holé fakty, ktoré som ja skonštatoval a čas ukáže, či som mal, alebo nemal pravdu. Vy tvrdíte, že sú to všetko báchorky a výmysly, ale veľmi, veľmi rýchlo sa to ukáže. A opäť vyzývam pána ministra, aby teda zverejnil tie limity, ktoré poslal rozpočtovým kapitolám, aby sme mohli pekne postupne sledovať, čo sa vlastne presne dialo. A budete aj vy určite k tomu zaujímať stanoviská, pretože ste široká koalícia a budete bojovať s tým, že si budete porovnávať tie limity navzájom. A potom sa uvidí, že kto bol vlastne víťazom a porazeným. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, podpredseda Národnej rady, vážená pani predsedníčka vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Ako začať? Takto si kladiem dnes otázku nielen vo vzťahu k programovému vyhláseniu vlády pani Ivety Radičovej, ale aj k jej predvčerajšiemu úvodnému vystúpeniu. Programové vyhlásenie vlády, a to nielen v časti školstvo, veda, mládež a šport, je v značnej časti povrchné, a najmä nekonzistentné medzi jednotlivými časťami. Takéto programové vyhlásenie vlády od vzniku Slovenskej republiky 1993 som, žiaľ, ešte nečítal. Bez kvalitnej redakcie, pretože medzi jednotlivými oblasťami jednotlivých rezortov, ktoré pripravovali, sú vzájomne odporujúce časti, o ktorých by som, samozrejme, mohol dlho hovoriť, ale aj nekontrolovateľnosti, výpovede s nekontrolovateľnými cieľmi, obsiahnuté často povrchným filozofovaním a niekedy frázami. To, čo tvrdím, som dôkladne poznal na predvčerajšom rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Ak sme ako opoziční poslanci namietali, že tam chýba konkrétnosť a uviedli sme konkrétne veci, čo postráda toto programové vyhlásenie vlády v oblasti rezortu školstva, vedy, výskumu a športu, tak nám bolo vždy jednoducho odpovedané: "Je to pod iným pojmom, pod všeobecne platnou vetou, tam a tam. Na všetko sme v podstate mysleli." Skvelá tajnička pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorej sa stráca kontrolná činnosť demokratického parlamentu. 
Jednoducho poznávame cisárove nové šaty vlády Ivety Radičovej. Nedávno vyšla vo Veľkej Británii skvelá publikácia od profesora Marka Fischera Kapitalistický realizmus. Odporúčam si ju prečítať niektorým členom vlády, najmä podpredsedovi vlády a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Kritika modrých čísiel, kvantitatívneho rastu pre rast, neoliberálnej ideológie, ktorá spôsobila finančnú, hospodársku a sociálnu celosvetovú krízu, metód vládnutia najmä proti ľuďom, nie v prospech ľudí. Tých metód a krokov, ktoré osobitne zbožňuje súčasný podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. A ktorými sa niekedy otvorene, niekedy skryto prezentuje, a ktoré sú aj obsiahnuté, samozrejme, v rôznych kľučkách v predkladanom programovom vyhlásení vlády. Žiaľ, dnes nestačí mať len prečítané, preložené a dobre vykompilované teoretické traktáty, platné pre minulé storočie, ale predovšetkým mať dokonalé a precízne poznanie. Politiku robiť v empatii k občanom a nie od ministerského stola. Bez zbytočných slov, bez zbytočných rétorických cvičení, ale konkrétnymi skutkami, v porozumení, v histórii, historickej vede hovoríme predporozumenie, napr. školy francúzsky anál a vempaky.
Ak nemám argumenty, tak začínam účelovo narábať s rôznymi štatistikami, tak ako to systematicky, aj v predchádzajúcej vláde, aj dnes, predvádza podpredseda vlády a minister financií. Pýtam sa prečo? Lebo, ako sa vraví, od definícii lži poznáme lož, väčšiu lož a štatistiku. Práve takto zvolené prístupy, metódy dokazujú aj niektoré časti tvorcov súčasného programového vyhlásenia vlády. Preto vedú často k povrchnosti, nejasnosti, nekontrolovateľnosti, a samozrejme často, a predovšetkým v honbe za zbožňovanými ukazovateľmi, aj mnohým frázam, aj ideovým floskulám.
Programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej, a teraz si dovolím trošku odbočiť, tak to cítim a vnímam, pod gesciou pána Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša, sa vo svojej všeobecnosti zbavilo zodpovednosti, aj keď o zodpovednosti sa často tu hovorí. Ak je niečo konkrétne cítiť z tohto vyhlásenia, z tohto materiálu pravicovej vlády, tak je to služba horným 10-tisíc. A počet strán tohto dokumentu. Vytratil sa pojem sociálna spravodlivosť, vytláčaná trhovými princípmi súčasnosti, ktoré opäť dostávajú na Slovensku zelenú.
Programové vyhlásenie vlády, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, už to tu bolo aj povedané mojimi mnohými predrečníkmi, nadväzuje na program vlády Mikuláša Dzurindu z rokov 2002 až 2006 s jedinou zmenou, že má sociálny obal ľúbezných sľubov, nie však kontrolovateľných, opakujem kontrolovateľných, skutkov pre ľudí a s ľuďmi. Nesporne cítiť, že tvorcovia programového vyhlásenia vlády majú častejšie v hlave pokladňu a v srdci kalkulačku. 
Vážená pani predsedníčka vlády, iste dobre poznáte, možno sa poznáte aj osobne s menom skvelého nemeckého sociológa, profesora univerzity v Münsteri, bývalého rektora Wissenschaftskolleg zu Berlin Wolfa Lepeniesa. Aj on vám odkazuje prostredníctvom skvelej prednášky na pôde Bonskej univerzity, že ekonómovia sa budú musieť vzdať svojich vedeckých pretenzií, teda nárokov, a že musia, že oni jedine rozhodujú o všetkom, že oni jedine vidia tú správnu vec, a že sa musia v novom 21. storočí viac zblížiť s právnou vedou, s antropológiou, sociológiou, históriou a inými vednými odbormi. Platí to aj pre politických analytikov a platí to aj pre politikov ekonómov tak, aby sa pri svojich záveroch posunuli smerom k právnej vede a ďalším vedným disciplínam, ktoré sú z hľadiska komplexného, ľudského a všeľudského pohľadu pre rozvoj spoločnosti veľmi dôležité. 
Znamená to viacej venovať sa človeku, ktorý nemôže byť len tovarom, nejakým číslom a stáť v akomsi odcudzení v tejto spoločnosti, alebo v spoločnosti sveta čakať niekde naboku na nejakú almužnu. 
Žiaľ, mňa to veľmi mrzí, že takýto čisto ekonomický prístup je cítiť aj vo vyhláseniach a konkrétnych krokoch politikov ekonómov súčasnej vlády. Pre nich sú čísla všetko a človek nič. Prejavuje sa to aj v niektorých častiach programového vyhlásenia vlády, pretože, aj keď boli v opozícii, odmietali dôkladnejšie poznať život, najlepšie laboratórium našej spoločnosti, spoločnosť ľudí a človeka.
Nedokázali sa poučiť z minulosti, zo súčasného sveta, dištancovať sa od neoliberálnych predstáv a so zásadami, zásadami a o všemocnosti trhu s kumuláciou kapitálu a zisku, metód liberalizácie, deregulácie a privatizácie, lebo inak nie sú schopní formovať štát a formovať spoločnosť. Treba už raz konečne, pani predsedníčka vlády, rázne odmietnuť, že sociálnu starostlivosť, zdravotníctvo, školstvo, veda a kultúra, možno realizovať v prostredí len čisto prostredníctvom trhu.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, a teraz mi dovoľte povedať niekoľko poznámok k niektorým častiam programového vyhlásenia vlády, najmä k tým, ktoré som mal ako podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, menšiny a ľudské práva v portfóliu. Chýba mi využitie takého dôležitého dokumentu ako bol materiál predložený na diskusiu Stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2020, na ktorom sa podieľali významné osobnosti vedy domácej i zo zahraničia, vysokého školstva, ale aj z privátneho sektora, a ktorý bol vám daný k dispozícii, keď ste boli ešte v opozícii, kde sa nachádza, nehovoríme, že všetko je dobré, kde sa nachádza množstvo návrhov, postupov a cieľov, aj v zhode, a to podčiarkujem, keď sme tento dokument pripravovali a iniciovali aj v zhode s prijatým európskym dokumentom Európa 2020 post Lisabonskej stratégie stability a rastu. Nestačí len jedna nič nehovoriaca veta v časti zahraničnej politiky tohto programového vyhlásenia vlády. K európskej politike mi chýba najmä zapracovanie nielen týchto záverov, ku ktorým pristúpila Slovenská republika, ale aj úloh Slovenskej republiky v dôležitej Stratégii Európskej únie pre Dunajský región, respektíve ku tzv. Dunajskej stratégii.
Taktiež nestačí jedna veta v oblasti dopravy, lebo je to komplexný problém, to nie je len o doprave, dotýkajúci sa aj ďalších rezortov. Nadovšetko dnes vieme, že spoločné maďarské predsedníctvo v Európskej únii ju bude, práve túto stratégiu, považovať v budúcom roku v prvom polroku za svoju prioritu. A Slovenská republika tento mesiac prevzala ročné predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke, kde je už teraz, kde už teraz by sa bolo potrebné venovať výrazne tejto úlohe, aby sme v roku 2011 neboli zaskočení.
Ku žiadúcej potrebe koordinácie využívania európskych fondov v rámci národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013 sa vyjadrím pri prerokovaní tzv. návrhu novely, novely tzv. kompetenčného zákona.
Druhá konkrétna moja poznámka patrí časti ochrany a podpory ľudských práv. Kde sa stratila zmienka o právach dieťaťa? Napriek tomu, že Slovenská republika má v tejto oblasti dnes už významné medzinárodné postavenie nielen pri Organizácii Spojených národov, ktoré sú, ktoré v ľudskoprávnej oblasti, ktoré spolu sme v rámci ľudskoprávnej oblasti získali veľmi dôležité postavenie v rokoch 2008 až 2010 členstvo vo Výbore pre ľudské práva pri Organizácii Spojených národov, podpredsednícka stolička za Európsku úniu v tomto výbore, ako aj osobitné postavenie v oblasti práv dieťaťa, najmä v činnosti a kvalitných prác pána Guráňa.
Chýba mi tu aj právo na zdravotnú a sociálnu starostlivosť, ktoré vychádza zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv Organizácie Spojených národov, prijatej 10. decembra roku 1948 v Paríži, ku ktorej sa po politických zmenách po roku 1989 demokratická Slovenská republika hlási.
A chýba mi aj problematika migrácie. Aj z ľudskoprávneho hľadiska, ktorá v Európskej únii narastá a, samozrejme, bude ďalej narastať.
A napokon, chýba mi jasné deklarovanie aktivít v boji proti intolerancii, xenofóbii, šovinizmu a antisemitizmu.
A napokon pri odvolávaní sa na chartu o regionálnych alebo menšinových jazykov by popri inom, čo sa cituje, zaslúžila zmienka o tom, tak ako sa uvádza aj v preambule tohto významného dokumentu, že aby používanie menšinových jazykov nebolo na úkor používania oficiálneho jazyka. Veď v tomto duchu sme uskutočnili mnohé kroky v legislatíve v prospech väčšinového národa, ale rovnako aj menšín. A dokázali sme si to obhájiť. A ja som bol na tých rokovaniach v OBSE, v Rade Európe, Európskej únii, ako aj pred Helsinskou komisiou pri Kongrese Spojených štátov amerických, kde som bol na jeseň minulého roku.
Tretia konkrétna, a moja posledná, tentoraz väčšia poznámka, sa týka časti školstvo, veda, mládež a šport. Keďže problematiku dôkladne poznám, považujem túto časť za dobré, slohové a nekontrolovateľné cvičenie. K športu a mládeži takmer nič. Akoby to bola pre vás len okrajová oblasť vládnej politiky. Je to na škodu veci, na škodu budúcnosti nášho štátu a jeho občanov. A budeme na to veľmi ťažko v budúcnosti doplácať. Nielen v oblasti zdravotníctva, ale aj kriminality, zvyšujúcej sa drogových závislostí, narastajúcej agresivity, a života našej spoločnosti bez ducha a viery.
A budú to obrovské sekery na verejné zdroje pre budúce vlády, ak sa s touto oblasťou nebudeme výraznejšie zaoberať a nebudeme ju výraznejšie podporovať v oblasti športu a mládeže, tak po finančnej, ale, samozrejme, aj po inej legislatívnej stránke.
Niekoľko najpodstatnejších vecí k vede a k školstvu. Nebudem hovoriť k regionálnemu školstvu alebo k tzv. regionálnemu školstvu. O tom veľmi obsiažne hovoril aj vo včerajšom vystúpení pán poslanec a bývalý minister školstva pán Mikolaj. Ja sa sústredím na oblasť vysokých škôl, vedy a výskumu. Tá, ako mi to prislúcha, ako v podstate, v tejto oblasti sa dobre vyznám. My sme sa zaviazali v rámci Európy 2020 a neprijali sme tie ich 3 % a veľmi tvrdo sme bojovali, aby tam neboli tie 3 % HDP na vedu a výskum do roku 2020 pre Slovensko, teda 2 % z privátneho sektora, 1 % z verejných zdrojov, ale jasne sme stanovili navýšiť naše prostriedky na výšku 1,8 % HDP s tým, že znamená tretinkový model, jedna tretina 0,6 %, ku ktorému by sme sa mohli postupne z verejných zdrojov dostať, lebo predovšetkým z verejných zdrojov, z verejných zdrojov je financovaná naša veda a výskum. A zvyšných 1,2 % HDP by malo ísť z privátnych zdrojov. Tak ako to odporúča Európska únia, a tak je to ako v iných vyspelých štátoch.
Aké konkrétne kroky by ste k tomu mali podniknúť? Ja som, samozrejme, nenašiel jednu jedinú zmienku, okrem toho, že čosi, čo kvitujem u pani predsedníčky vlády, že v predchádzajúcom, v predvčerajšom vystúpení hovorila, že výrazne sa zvýšia prostriedky do vedy a výskumu.
My sme ich tieto kroky mali v modernizačnom programe Slovenska obsiahnuté. Žiaľ, kvôli kríze od polovice roku 2008 sme ich odložili na pokrízový čas. A ten postupne nastáva, nuž, prosím, prečítajte si ich. Boli vysoko zhodnotené v Európskej únii, vysoko hodnotené, aj myslím, že zo strany vašej opozičnej politiky. Sú tam konkrétne kroky, ktoré by bolo možné v tom pokrízovom čase výraznejšie napĺňať.
Chýba mi dôležitá vec pre budúcnosť nášho štátu. Ochrana duševného a intelektuálneho vlastníctva. Jasne zadefinovaná. Riešenie postavenia tzv. štvorpartity namiesto existujúcej tripartity. Rozšírenia sociálneho dialógu o predstaviteľov vedy a výskumu. Ak ideme budovať a formovať vedomostnú spoločnosť, a ak chceme budovať, tak musíme tejto významnej skupine ľudí, ktorá bude zohrávať veľmi dôležitú úlohu v tejto oblasti, dať výraznejšie slovo.
Zadefinovanie tzv. research clubs, to znamená troch partnerov na spôsobe partnerstva vysokých škôl, akadémie vied a podnikateľského sektora. Máme takéto lastovičky už na Slovensku, ale bolo by tomu treba vytvoriť, myslím si, jasný legislatívny a podporný rámec.
Komercionalizácia výskumu a vývoja, transferu vedomostí a kapitálu. A nebáť sa hovoriť o inteligentných zelených, či v podstate aj inkluzívnych investíciách. Chýba mi jasné stanovisko s konkrétnymi úlohami v oblasti komercionalizácie vedy, prepojenia rezortu školstva na rezort hospodárstva alebo na iné ekonomické rezorty. A to programové vyhlásenie pre túto oblasť malo šancu, lebo tam sa dajú najviac nájsť tie krosové prepojenia, ktoré možno v tejto oblasti jasne zadefinovať.
Odmietam konštatovanie, že v slovenskom vysokom školstve a vede došlo k strate konkurencieschopnosti. Mal som rokovanie s novým predsedníctvom alebo prezídiom rektorskej konferencie, Radou vysokých škôl a netreba to takto vidieť skreslene. Tí, ktorí robia vo vede a poznajú vedu našu, vedia v čom je problém vedy. A poznajú to najmä tí, ktorí robia v tomto autonómnom prostredí.
Viete, zovšeobecňovať, generalizovať, je najväčšia chyba takýmto spôsobom pristupovať k týmto problémom.
Ak, tak treba jasne povedať o dlhodobej pozícii, ktorá sa darí postupne zlepšovať. Budovaním excelentných pracovísk, centier transferu vedomostí a technológií. Možno menej byrokracie v tejto oblasti, samozrejme, o nej sme boli si takisto vedomí, ale túto cestu sme začali. Na Slovensku buduje sa 40 excelentných pracovísk. Zakúpilo sa množstvo cez európske zdroje. Transparentne sa zakúpili financie na dobudovanie laboratória technického vybavenia. Toto bola najväčšia, najväčšie negatívum slovenskej spoločnosti v minulosti. A vedy a výskumu zvlášť.
Možno by mu výrazne pomohla nová technologická agentúra. Implementačná agentúra pre financovanie priemyselného výskumu experimentálneho vývoja a inovácií. Aj prostredníctvom rizikového kapitálu programu geremy, ktorý sa absolútne v programovom vyhlásení nespomína, ktorý sme pripravili a schválili a podpísali aj vďaka iniciatíve bývalého ministra Jána Počiatka. Nebojte sa ho, pán podpredseda vlády, pán minister financií. A nebojte sa tohto programu, a jasne ho zadefinovať, a konkrétne s ním robiť, aj pán minister hospodárstva.
Píšete v programovom vyhlásení vlády, že sa zasadíte o zníženie administratívnej náročnosti akreditačného procesu na vysokých školách.
Zároveň však účasť zahraničných expertov znamená, že dokumentácia, ja nemám nič proti tým zahraničným expertom, aby som povedal, aby som jasne povedal, ale znamená to, že dokumentácia v organizácii bude predkladaná v anglickom jazyku a ja si viem predstaviť tie štósy papierov a prekladov, ktoré bude treba urobiť. To bude o byrokracii.
Experti zo zahraničia sú problematickí. Ja som mal poznať expertov zo zahraničia, navštívil som Univerzitu Jánosa Selyeho, kde prišli experti zo zahraničia, a ktorí hovorili o tejto univerzite, o všetkej oblasti, hoci to nebola univerzita v pravom slova zmysle, lebo nemala tri stupne vzdelávania, že to je excelentné. Ale naozaj, treba pristupovať k tomu systematicky, jasne a konkrétne. A nehľadať v podstate celú spásu, že celý akreditačný proces nám vyriešia zahraniční experti.
Stačí si vyžiadať pre subkomisie stanoviská zahraničného experta. Dôležité bude skôr transparentné nastavenie kritérií, to je Achillova päta, aj ich dôsledné dodržiavanie pri výstupoch, čo sa nerobilo a nerobí.
A to už nechcem hovoriť o túžbe dostať na Slovensko pracoviská špičkových univerzít, ktoré sa iste nezrealizuje. Skôr treba diferencovať a podporovať kvalitu našich univerzít. A tie tzv. univerzity, ktoré nespĺňajú náročné kritériá univerzít, preradiť medzi vysoké školy. Podobne sa vysporiadať aj so súkromnými vysokými školami bez kvality, z ktorých niektoré existujú len pre peniaze a nie pre vzdelávanie. Tá vysoká škola, ktorá nie je kvalitná, kde sa nerobí kvalitná veda, nemôže byť univerzita. Preto považujem za úplne scestné uvažovať o finančnej podpore pre príchod pracovných zahraničných univerzít na Slovensko. Tie špičkové univerzity k nám určite neprídu a tie slabšie, zväčša podpriemerné, budú, tak ako doteraz, využívať ľudské zdroje z našich univerzít. A výsledkom bude nie skvalitnenie absolventov, ale najmä zisk zahraničných vysokých škôl. Práve tieto finančné prostriedky treba cielene, účelovo ponúknuť našim univerzitám, znovu hovorím cielene a účelovo, na získanie špičkových domácich a zahraničných učiteľov a zároveň aj vedcov. Toto je náročná úloha. Vytvoriť iné prostredie a byť schopný odolať rôznym lobistickým tlakom v rezorte školstva. V tejto oblasti, dovolím si tu verejne prehlásiť, nájde minister školstva, vedy, výskumu a športu aj moju podporu. Je to náročná úloha a v tejto oblasti naozaj treba urobiť zásadné zmeny. Samozrejme, aj čo sa týka kvality profesorského zboru Slovenskej republiky. Akoby ste sa báli o tom písať. Dosť už priestoru pre ambulantných profesorov, putujúcich po Slovensku, ktorí učia všade v duchu kompilačných poznatkov, ktorí z desiatich kníh napíšu jedenástu bez vedeckého výskumu, ktorí vďaka svojmu putovaniu po Slovensku nemajú priestor, čas na systematický a komplexný výskum. To je Achillova päta Slovenska. Ja sa nebránim hovoriť, že to bola bolesť aj našej vlády, ako to vyriešiť. Tu treba urobiť kroky v spolupráci so Slovenskou rektorskou konferenciou, Radou vysokých škôl a Slovenskou akadémiou vied. Nebáť sa podporiť tých, ktorí sú schopní svoje výsledky prepojiť s praxou, s jej požiadavkami, inováciami tak, ako to robí napr. Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Trnave. A napokon, čo je dôležité a na to upozorňujem, pozornosť si zaslúži vypracovanie novej koncepcie rozvoja vysokých škôl, ktorú poslednú sme schvaľovali v roku 2000 do roku 2010. Tu bude treba jasne zadefinovať, kam s naším vysokým školstvom, ako budeme ďalej v tejto oblasti postupovať, čo urobíme preto, aby sme ho skvalitnili.
Z programového vyhlásenia vlády nie je zrejmé ako chce vláda odoberať vysokoškolské a vedecko-pedagogické tituly. Možno to realizovať len súdnou cestou pri rešpekte súdnej moci. Nuž, a tu hrozí aj retroaktivita. Nechcem obhajovať individuálne zlyhania univerzít pri udeľovaní titulov, len pripomínam, že je to veľmi náročná cesta a želám, ak sa dáte touto cestou, veľa odvahy, samozrejme, aj podpory. A aj v tejto oblasti riešenia tohto boľavého problému morálneho zlyhania rád ministra školstva podporím v medziach ústavnosti a existujúcich právnych noriem. Prosím o vysvetlenie: čo je to umelá motivácia na získavanie titulov? Všetky univerzity, vysoké školy na Slovensku majú iste ambíciu zvyšovať svoju kvalitu a medzinárodnú konkurencieschopnosť. Ako chce vláda rozlišovať a finančne motivovať vysoké školy? Všeobecne, a najmä nekonkrétne, sa hovorí o zvýšení objemu finančných zdrojov do vedy. Na druhej strane sa hovorí o veľkom šetrení finančných zdrojov, čo zase nekorešponduje s ohlasovaným zvyšovaním investícií do výskumu. Chcel by som len upozorniť na nedávny pastiersky list z Ministerstva školstva Slovenskej republiky na vysoké školy, samozrejme, pod gesciou podpredsedu vlády a ministra financií, aby oznámili, ako budú šetriť už v tomto roku dotačné prostriedky do rozvoja vedy a výskumu. Takže jednou rukou chcete dávať a druhou brať. Treba si jasne zadefinovať priority. A ak sme hovorili o prioritách, že pre vás, pani predsedníčka vlády, je vzdelávanie, veda, výskum, inovácia, tak toto musí dostať prioritu. Herald Person, bývalý predseda vlády, švédskej vlády, bývalý, predtým bol minister financií, keď zmenil tieto pravidlá, tak povedal:" Toto sú priority, v ostatných oblastiach budem škrtať a tu budem navyšovať prostriedky.".
Aj tu si treba položiť otázku. Ako to treba urobiť a nebáť sa v tejto oblasti konať? A ešte jedna otázka. Čo znamená, že vláda bude presadzovať, aby čo najviac študentov slovenských vysokých škôl strávilo aspoň jeden semester na zahraničnej vysokej škole? Ja to, samozrejme, podporujem a všetkými prstami na ruke budem za, by som za to zdvihol ruku. Ale tak, ako som hovoril, že doktorandské štúdium, to trojročné, minimálne jeden rok by mal doktorand stráviť v zahraničí. A tam sa ukáže kvalita jeho školiteľa, či má dobré kontakty v zahraničí, či vie to vybaviť, a či vie vytvoriť podmienky pre svojho doktoranda. Tak si myslím, že aj toto je veľmi náročná úloha. A pýtam sa: ako to zabezpečiť? Ak by len tretina z 220-tisíc študentov vysokoškolákov strávila v zahraničí 3 mesiace, teda jeden semester, a teraz budem trošku hovoriť v číslach, i keď nie je to moja silná zbraň, s podporou tisíc eur na mesiac, bolo by to 200 mil. eur, t. j. 6 mld. Sk na túto podporu. Pýtam sa, kde chce vláda Slovenskej republiky, ak má takýto grandiózny cieľ, ktorý je správny, ale kde chce vláda Slovenskej republiky pre tento cieľ nájsť zdroje?
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, bolo to len niekoľko úvah, otázok, poznámok, kritických, otvorených do diskusie, ktoré som si dovolil vysloviť k návrhu programového vyhlásenia vlády. Schodkoví jastrabi, schodkoví jastrabi, tak ich nazval Jozef Stiglic, sú aj v tejto vláde a zacítili opäť príležitosť robiť experimenty na úkor ľudí v Slovenskej republike. Hovoril som o nich v úvode. Všemocný trh je opäť na prvom mieste, ten trh, ktorý spôsobil, bez dohľadu a kontroly štátu, finančnú, hospodársku a sociálnu krízu vo svete. Však to boli oni, ktorí to spôsobili týmto spôsobom a touto metodikou a týmito prístupmi. Dnes to kritizuje tak americká vláda, tak prezident americkej vlády a hľadá svoje ďalšie možnosti, aby štát v tejto veci našiel ingerencie, aby sa tieto veci, najmä v privátnom sektore, a najmä finančnom sektore, nemohli opakovať.
Opakujem, obsah programového vyhlásenia vlády, ctené dámy, vážení páni, svedčí o tom, že sa zbavujete zodpovednosti. No, tam niet veľa konkrétneho na čom treba stavať, kontrolovať a parlament je preto, aby kontroloval, na to sme poslanci, ako sa tie úlohy plnia. Čiže zbavujete sa zodpovednosti v tej formálnosti a všeobecnosti programového vyhlásenia vlády, aj keď o nej často hovoríte, o zodpovednosti, že chcete pristupovať zodpovedne k mnohým úlohám vo vzťahu k väčšine občanov tohto štátu. Za človeka, za ľudí, za občanov, ktorí nepatria k horným desaťtisíc, VIP tejto spoločnosti, pre ktorých je skryté toto programové vyhlásenie, pre tých horných desaťtisíc konštruované a, samozrejme, predkladané na schválenie. Z uvedeného dôvodu z programového vnútorného a hodnotového sociálnodemokratického vybavenia nemôžem za toto programové vyhlásenie vlády hlasovať. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec, zaujala ma len tá úvodná časť. A tým, čo ste vlastne skončili, a je mi jasné, že sa opäť pokúšate hrať, a budete ju hrať, starú známu pesničku, ktorá znamená, že my - zlí, my - cynickí, vy - ľavica, dobrí, ľudomili. Je to klamstvo, ktorým ste ohlúpili a ohlupovali národ aj v predchádzajúcom období. Klamstvo, na základe ktorého ste vyhrali predchádzajúce voľby. A toto klamstvo sa budete snažiť vtĺkať do hláv ľuďom aj naďalej. Ale sociálne nie je to, čo vy sľubujete ľuďom a čo ste im sľubovali, ale to, čo ste pre ľudí skutočne docielili a dosiahli. Vy ste docielili a dosiahli svojou socialistickou politikou zhoršenie sociálneho postavenia väčšiny občanov Slovenska, zväčšenie počtu chudobných, zväčšenie počtu sociálne odkázaných. To je vaša politika, socialistická politika. A naša politika, a máme na čo nadväzovať, urobila a robila presný opak. Preto my sa nehanbíme za to, a nebudeme sa hanbiť, že nadväzujeme na všetko dobré, čo sme dosiahli v predchádzajúcom období, pretože to dobré prinieslo pre Slovensko rast zamestnanosti, rast príjmov a zväčšovanie hospodárskej výkonnosti. Politika socialistov, a politika Smeru zvlášť, je založená na tom, že ho volia chudobní. A preto je táto politika orientovaná na to, aby tých chudobných bolo čo najviac. Ďakujem.