3. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Baška, ja pevne verím, že ak k tomu dôjde, všetci takéto uznesenie schválite. Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážená pani premiérka vlády Slovenskej republiky, členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, keďže som dvadsať rokov pôsobil vo vrcholových pozíciách v slovenskom bankovníctve a finančnom sektore, dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne pozrel na programové vyhlásenie vlády z pohľadu verejných financií a finančných trhov.
Chcel by som pripomenúť, že ak sa nezodpovedne zadlží domácnosť, doplatia na to všetci členovia rodiny. Prídu o strechu nad hlavou. Niekedy padnú alebo sa výrazne priblížia k pásmu chudoby. Ak sa nezodpovedne zadlží korporácia, zmizne z trhu a doplatia na to všetci jej zamestnanci, a aj keď nie vždy, aj spravidla vlastníci korporácie. Ak sa však nezodpovedne zadlží štát, doplatíme na to my všetci, jeho obyvatelia, ale takmer nikdy nie politici.
Domácnosti aj firmy si svoju ťažkú situáciu pri prekročení miery zadlženosti uvedomujú najintenzívnejšie v okamihu, keď sa priblíži neúprosný dátum splátky istiny a úrokov. Avšak je veľmi zlou správou, že v časoch hromadenia verejných dlhov si to skutoční dlžníci, ktorými v prípade zadlženia štátu je viac ako päť miliónov Slovákov, málokedy uvedomujú, pokým nepríde deň zúčtovania. A tým dňom zúčtovania sa stane vtedy, príde ten deň, keď krajina uviazne v tzv. dlhovej pasci, keď už nebude schopná splácať svoju istinu verejného dlhu ani úroky a veľmi ťažko bude na finančných trhoch hľadať investorov, ktorí by boli ochotní kupovať štátne dlhopisy, ktorými sa verejný dlh refinancuje.
Rozdiel, dámy a páni, však medzi štátom a firmou je v tom, že zatiaľ čo keď skrachuje korporácia, zmizne z trhu, bude vymazaná z obchodného registra, ale v prípade, že dlžníkom je štát, ten štát nikto z obchodného registra nevymaže. Ten tu ostane spolu s miliónmi bezradných dlžníkov.
Preto je najvyšší čas pre zodpovednú fiškálnu politiku. A je zničujúcou správou pre Slovensko, ak tu ktokoľvek hovorí o nejakom podpriemernom verejnom dlhu Slovenska v porovnaní s priemernými hodnotami Európskej únie, pretože treba si pripomenúť a neustále dookola opakovať tempo zadlžovania tejto krajiny. A ja sa ospravedlňujem pani poslankyni za SNS Belousovovej, že používam termín "tejto krajiny". Ja mám rád Slovensko, cítim sa byť Slovákom. Narodil som sa na Slovensku a milujem túto vlasť, ale budem naďalej používať aj termín "táto krajina".
Treba si uvedomiť tempo zadlžovania, že ešte v roku 2008 sme mali hrubý verejný dlh na úrovni 28,5 % HDP a v roku 2010, ak by nedošlo k úsporným opatreniam, ak by nedošlo k zmene kormidla v smerovaní tejto krajiny, tak by náš hrubý verejný dlh prekročil 42 % HDP.
Dámy a páni, to je tempo, ktoré znamená prírastok pätnástich percentuálnych bodov v rozpätí dvoch rokov. Treba si len pripomenúť, ak sa pozrieme späť do rokov 1980, tak zistíme, že podobným, dokonca mierne pomalším tempom sa začalo zadlžovať Grécko. A vidíme, kde skončilo dnes.
Takže prosím vás pekne, je veľmi nezodpovedné hovoriť o tom, že zadlženosť tejto krajiny je v prípade deficitu na úrovni priemeru v prípade hrubého verejného dlhu. Dokonca sme tretí od konca v Európskej únii. Treba stále upozorňovať na tempo, na rýchlosť, na progres, akým sa zadlžovanie tejto krajiny deje.
Je preto tiež zničujúcou správou pre Slovenskou, ak bývalá vláda argumentovala potrebou zachovania flexibility a odmávala vlastne možnosť minimálne v čase krízy revidovať štátny rozpočet. Všetci si veľmi dobre pamätáme jeseň minulého roka 2009, kedy predstúpil pred snemovňu pán minister financií a predniesol návrh na revíziu štátneho rozpočtu, ale čo táto revízia pre rok 2009 v skutočnosti znamenala? Znížili sa rozpočtové príjmy. Takmer sa zoštvornásobil deficit verejných financií a s rozpočtovými výdavkami sa nepohlo vôbec, a to ani napriek tomu, že všetky okolité krajiny šetrili a šetrili dosť výrazne. Takže takto vyzerala vlastne flexibilita v chápaní bývalej vlády.
Nechcime, dámy a páni, aby skupina krajín PIGS dostala na konci ešte jedno veľké písmenko S, ktorým by bola Slovakia v tomto prípade, takže Portugalsko, Taliansko, Grécko, Španielsko a prípadne ešte jedno "S" - Slovensko. Nechcime skutočne, aby nás riešil Medzinárodný menový fond.
Znovu si pripomeňme ešte spomínanú domácnosť. Zoberie si niekto z vás v čase krízy nový úver? Ak ste zodpovedný, ak už nie voči sebe, tak minimálne voči členom svojej rodiny, určite tak neurobíte a práve naopak, zredukujete spotrebu. Bývalá vláda sa správala presne naopak. Presne tak, ako je opakom zodpovednosti nezodpovednosť.
Ministerstvo financií má k dispozícii výbor pre makroekonomické prognózy, má k dispozícii výbor pre prognózu daňových príjmov. Toto sú všetko dobré správy, pretože je to nesporný kvalitatívny posun, predovšetkým pokiaľ ide o znižovanie miery neurčitosti v procese zostavovania rozpočtu. Týka sa však výlučne, to znižovanie miery neurčitosti, príjmovej stránky rozpočtu, avšak úplne bez povšimnutia zostáva stránka alebo oblasť rozpočtových výdavkov. Tuto, v tejto oblasti plánu, je značná informačná asymetria, ktorá v preklade znamená, že poznáme síce absolútne čísla výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol, avšak detailný obraz o tom, ako efektívne alebo neefektívne sú spomínané výdavky alebo spomínané verejné zdroje používané, tak túto informáciu nemáme. A spravidla túto informáciu nemajú a nedisponujú ňou ani samotní zostavovatelia rozpočtu verejnej správy.
Ja uvediem jeden jediný príklad. V rozpočte verejnej správy, ktorý tuto mám v hard copy, teda v papierovom vydaní, nájdete v roku 2009 zapísaný jeden veľmi, veľmi zaujímavý údaj v rozpočte kapitoly hospodárstva. V tejto kapitole je zapísaný rozpočtový výdaj v hodnote 218 mil. eur, teda viac ako 6 mld. slovenských korún, na tzv. program zlepšovania postavenia Slovenska v rebríčku konkurencieschopnosti krajín, ktorý zostavuje Svetové ekonomické fórum v Ženeve. Pričom plán na rok 2008 bol v tomto rozpočte zapísaný ako č. 40 v spomínanom rebríčku a plán na rok 2009 už to bolo 41. miesto.
Takže programovo sme si naplánovali zhoršenie o jedno miesto a vyčlenili sme na tento účel 6 mld. slovenských korún. Takže nie biele knihy, ktoré by zostavovala nová vláda bývalej vláde, ale túto bielu knihu, ktorú podotýkam ešte raz, ktorou je Rozpočet verejnej správy na rok 2009 až 2011, túto bielu knihu si zostavila bývalá vláda sama pre seba.
Rovnako tak pracujeme stále s obrovskou efektívnostnou medzerou, pokiaľ ide o verejné služby, a teraz hovorím vlastne opäť o niekoľko stotisícovej armáde štátnych úradníkov, ktorých celkový počet od roku 2006 sa mal, ako viete, znížiť o 20 % a mala to zapísané vo svojom uznesení bývalá vláda ako uznesenie č. 856 z roku 2006, úloha C.15. Naopak, nedosiahol sa stanovený cieľ mínus 20 %, ale počet pracovníkov sa znížil iba o menej ako 4 %, a dokonca v niektorých rezortoch narástol aj v absolútnych číslach. Spomeniem minimálne štyri rezorty, a to je spravodlivosť, školstvo, hospodárstvo a práca.
Takže ak si ktokoľvek z nás kupuje auto, tak ho zaujíma, pretože pracuje s vlastnými privátnymi peniazmi, pomer cena - výkon. V prípade nakladania s verejnými financiami, ako keby tento pomer nikoho nezaujímal. A ako som povedal, častokrát ani autorov, ktorí spomínaný rozpočet zostavili.
Ak by súčasná vláda premiérky Ivety Radičovej sa neodhodlala ku konsolidácii verejných financií, potom iba výdavky na verejný dlh, to znamená na splátku istín a úrokov, by pohltili už v roku 2012 deväť percent rozpočtových výdavkov alebo jedenásť percent rozpočtových príjmov. Bolo by to, dámy a páni, viac, ako na rok 2010 pôvodne mala vyzerať celá kapitola ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, bolo by to viac peňazí ako pre celú kapitolu zdravotníctva, práve toľko finančných prostriedkov, koľko nás bude stáť celá kapitola ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A bolo by to iba o jednu tretinu menej, ako sú výdavky celej kapitoly školstva. A preto sa pýtam, stojí zato nezvyšovať verejný dlh a, naopak, konsolidovať deficity?
Dámy a páni, svet čaká skutočne dekáda rastúcich deficitov a rastúcich verejných dlhov. Pravdepodobným východiskom z tejto situácie, z tejto dlhovej pasce, bude hyperinflácia, ak abstrahujeme od mnohokrát opakovanej tézy, že východiskom z takejto dlhovej krízy v minulosti bývali vojny, tak potom nám ostáva len alternatíva č. 2 a tou je hyperinflácia. Ale buďme ostražití, hyperinflácia odpíše nielen dlhy, ale drasticky znehodnotí aj úspory. A toto je hazard. V tomto prípade už nielen hazard morálny, ale hazard ekonomický.
Preto je najvyšší čas prehodnotiť Pakt stability a rastu. Prehodnotiť ho tak, aby obsahoval povinnosť všetkých krajín eurozóny dodržiavať kritériá a dosahovať, v strednodobom horizonte smerovať k vyrovnanému štátnemu rozpočtu. Dokonca by som to ešte sprísnil s tvrdením, že v prípade ekonomického rastu dosahovať rozpočet prebytkový.
Ak sa to nepodarí, tak potom skutočnou alternatívou zostane len návrat k vlastnej mene. Chcem upozorniť, dámy a páni, že niektoré hedgeové fondy v Európe už si začali spracovávať analýzy a scenáre, ako by sa mali zachovať v prípade, že dôjde k návratu k národným menám.
Súhlasím, že v strednodobom horizonte vyrovnať štátny rozpočet môže byť malým zázrakom. Avšak len vtedy pôjde o nadprirodzený jav, ak by pokračovalo tempo zadlžovania a rozkrádania krajiny, akého sme boli svedkom za bývalej vlády.
A bude to iste nedosiahnuteľný cieľ aj vtedy, ak by vláda premiérky Ivety Radičovej nenašla dostatok odvahy konsolidovať verejné financie. Verím, že nájde. Má to zapísané v programovom vyhlásení, s ktorým sa uchádza o vyslovenie dôvery.
Jedno malé pripomenutie na záver. Aj v rokoch 2003 a 2004 sa viedla intenzívna diskusia, ktorú si iste všetci pamätáte, či krajina zvládne zavedenie dôchodkovej reformy, ktorou bol rok 2005, a vstup do eurozóny, rok 2009, s jedným aj s druhým strategickým manévrom boli totiž spojené značné, nielen transakčné náklady. Nakoniec sa to podarilo a to sme v roku 2005 skutočne nevedeli a netušili, aké obdobie hojnosti a ekonomického rastu máme pred sebou.
Preto nahľadajme dookola dôvody, prečo vyrovnanie rozpočtu nie je realizovateľné, radšej sa pokúsme aj pri uvedomení si všetkých bariér vyrovnať rozpočtové hospodárenie čo najskôr. V prvom rade sa s touto myšlienkou aspoň pokúsme identifikovať. Táto vláda tak v programovom vyhlásení urobila.
V týchto súvislostiach je povrchné a lacné hovoriť o biede pravice na Slovensku namiesto symetrie ľavicové verzus pravicové riešenia, hľadajme riešenia zodpovedné. Chápem, že je ťažké byť zodpovedným v situácii, keď zničujúce dôsledky života nad pomery sa vždy dostavia až za horizontom volebného cyklu. A bývalá vláda má takýto cyklus práve za sebou. Toto je dobrá správa pre Slovensko.
V ekonomickom výskume sa zvykne hovorievať, že najľahšie sa píšu prognózy na 50 rokov, pretože v okamihu, keď dôjde k verifikácii týchto prognóz, spravidla ich autori už nežijú.
Ešte jeden maličký odkaz pre slovenskú ľavicu. Česká republika iba na úrokoch za verejný dlh ročne zaplatí 70 mld. českých korún. Ak by mali naši susedia v Českej republike vyrovnaný rozpočet, potom napr. elektrická energia v krajine by mohla byť jeden rok pre všetkých zadarmo. Preto pre akúkoľvek krajinu platí, že zadlžovanie je nesociálne - a to by si mala uvedomovať aj slovenská ľavica.
Dámy a páni, čo dodať na záver? S veľkou pravdepodobnosťou v najbližších rokoch niektoré krajiny zbankrotujú. Nepovedal to nikto menší ako Kenneth Rogoff, profesor ekonómie z Prinstonu a Harvardskej univerzity, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. Že nejde o žiadne konšpiračné teórie ani science-fiction, potvrdzuje skutočnosť, že svedkami štátneho bankrotu sme už boli v prípade Ruska, Islandu, horúcim kandidátom je Grécko a v čakárni sú ďalší a tá čakáreň sa, bohužiaľ, začína zapĺňať.
Preto slovné spojenie "zodpovedná fiškálna politika" bude snáď druhým najčastejšie skloňovaným termínom v najbližších rokoch, hneď po slovíčku "kríza". Verím, že všetci poslanci koalície podporia programové vyhlásenie vlády a vzácnosťou bude, ak po skončení rozpravy k programovému vyhláseniu vlády sa nájde aspoň jeden jediný hlas z opozičného tábora, ktorý by ho podporil. Bol by to zároveň signál, že bez ohľadu na symetriu ľavicový verzus pravicový existuje ešte v slovenskom parlamente predovšetkým zmysel pre zodpovednosť. Ak už nie z rešpektu opozície voči koalícii, ak už nie z rešpektu voči súčasným generáciám, tak aspoň z rešpektu voči tým, ktorí prídu po nás.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani premiérka, vážení členovia vlády, vážené dámy a vážení páni, myslím, že ten môj úvod bude asi pokračovaním toho, čo tu predseda výboru pre financie a rozpočet začal. Ja len chcem upozorniť na to, že svoj príhovor skrátim, lebo mal som ho podstatne dlhší, ale nedá mi povedať po tých plamenných rečiach, ktoré tu viedol pán predseda výboru, o tom, čo je realita. Ja vám skúsim predstaviť realitu.
Realita je v tom, že, bohužiaľ, táto vláda sa bude prvý polrok vyhovárať na to, čo urobila predchádzajúca vláda, a ja vám chcem len troška načrtnúť, čo boli alebo čo sú symptómy teda predchádzajúceho vládnutia a akým spôsobom vtedajšia opozícia reagovala na stav verejných financií v štátnom rozpočte a v rozpočte verejných financií.
Tak prvá vec. Ak výhovorky na predchádzajúcu vládu sú objektívne a reálne, tak uvediem niekoľko čísiel. Tých niekoľko čísiel sa odvíja od reality, ktorú predchádzajúca vláda v rovnakom zložení, ako dnes je, zabezpečovala v rokoch 2002 - 2006. Konsolidačné úsilie, alebo teda úsilie konsolidovať verejné financie a zabezpečovať tak Pakt rastu a stability od roku 1998 do roku 2006 a vieme presne, koľkokrát zabezpečila predchádzajúca vláda, môžem vám to presne povedať. Ani raz. Konsolidačné úsilie predchádzajúcich vlád v tomto zložení jednoducho nezaznamenali ani jedno, by som povedal, jedno priblíženie alebo absolútne priblíženie k tomu, aby naplnili Pakt rastu a stability.
Ja len chcem dať do povedomia práve novým poslancom, aby neboli zase ohúrení všetkými týmito diskusiami o tom, ako sa budú konsolidovať verejné financie. Skúste rozmýšľať so mnou. Od roku ´98 po ázijskej kríze alebo po kríze teda Ruska, alebo ruskej kríze nebola žiadna kríza. Od roku 2002 do roku 2006 boli priemerné rasty hospodárstva niekde okolo úrovne 5 až 6 %. Skúste uvážiť pri takomto veľkom raste, prečo predchádzajúca vláda alebo vlády v roku 2002 - 2006 nezabezpečili konsolidačné úsilie na to, aby zabezpečili tento rast? Vláda, ktorá odovzdávala v roku 2006 štafetu, mala naplánovaný schodok verejných financií na úrovni 4,2 % pri raste, viac ako 6-percentnom raste hrubého domáceho produktu, pričom druhý pilier nebol ani v polovičnej výške, ako je v tomto období.
Preto sa pýtam, že takéto konsolidačné úsilie ak je, potom akože veľmi-veľmi začínam o tom pochybovať. A pochybujem hlavne preto, že v príjmovej ani vo výdavkovej časti nie sú zásadné systémové veci, ktoré zabezpečia túto konsolidáciu, o ktorej tu dnes hovoríme. Vláda sa spolieha iba na to, že bude rast ekonomiky, ktorý už v predchádzajúcom kvartáli zanechala Ficova vláda na úrovni viac ako 4 %. Už dnes sme čítali o tom, že už oproti predchádzajúcemu roku je nárast priemyselnej produkcie Slovenska viac ako 20-percentný.
Čiže o čom tu hovoríme? O akých systémových veciach, ktoré zmenia tento rozpočet, naštartujú konsolidačné úsilie, keď vieme o tom, že každé opatrenie, ktoré prijala alebo chcela prijať táto vláda, bolo pani premiérkou zamietnuté, či to bolo DPH, alebo ďalšie veci. Ja už nechcem spomínať aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý chcel povedzme urobiť určité opatrenia, ktoré jednoducho boli zarazené. Ja sa vás pýtam, kde nájdete, kde nájdete tie zdroje, ktoré budú zdrojom pre konsolidáciu? Vy jednoducho iba rátate s tým, že príde konjukturálne obdobie a to konjukturálne obdobie zabezpečí, že znížite deficit verejných financií.
Veď, vážená opozícia, ja som tu sedel, pri tomto rozpočte, ja viem, aké pozmeňujúce návrhy sa dávali v čase roku 2009, veď tie pozmeňujúce návrhy zvyšovali deficit verejných financií, nie znižovali. Ja vám to môžem deklarovať a pre krátkosť času nebudem teraz rozvíjať každý detail, ktoré boli, vaše konsolidačné úsilie v roku 2009. Tie boli práve naopak, viedli k tomu, zhorušujúcej pozície. Nehovoriac o tom, že relevantnými dátami alebo relevantným uznaním financovania alebo verejných financií sú trhy, verejné, nie to, čo si niekto myslí, čo si niekto predstavuje, jednoducho to, čo hovoria trhy. Jednoducho reating Slovenska, jednoducho predaj dlhopisov Slovenska, riziková prirážka. Správa Medzinárodného fondu jednoznačne deklaruje to, čo teraz hovorím.
Jednoducho, ak je prepad zahraničného obchodu, a skúste zase rátať, 80 % hrubého domáceho produktu je odvíjaný od zahraničného dopytu, teda ak ten zahraničný dopyt klesol, jednoducho nie je šanca, aby Slovensko uspelo jednoducho s takýmto riešením.
Viete, aké bolo konsolidačné úsilie predchádzajúcej vlády? Že navrhla zníženie dane z 19 % na 16 %. Ak znížime 19 % na 16 %, máme ďalší prepad niekoľko miliárd eur. Toto je teda to konsolidačné úsilie? Prečo vláda, ktorá dnes nastúpila, nemá práve tento záujem nájsť systémové veci na to, aby jednoducho zabezpečila nielen tým, že bude konjukturálne obdobie alebo predpoklad konjukturálneho obdobia, ale tým, že pripraví systémové zmeny? To isté vo výdavkovej časti.
Ja som bol veľmi prekvapený. Ak sa v príjmovej časti neurobili žiadne škrty a vo výdavkovej časti sa ešte navýšilo, veď nebudú sa platiť koncesionárske poplatky, sú tu ďalšie veci, ktoré sú na vylepšenie povedzme v sociálnej oblasti, čo teda ja neprotirečím proti tomu, len uvážte, kde nájdete ten potenciál na to. Ak to má byť medzi čiarami alebo medzi riadkami napísané, že sa zvýšia dane atď., to neviem, ale na výbore pán minister financií deklaroval iba jedno, že zníženie alebo prípadné zvýšenie daní bude znížením odvodového zaťaženia.
Takže toto je vlastne reálny pohľad na verejné financie. Tie verejné financie, bohužiaľ, bohužiaľ, jednoducho nebudú konsolidované tým, že budú naštartované systémové zmeny, ktoré systémové zmeny prispejú k tomu, aby Slovensko naštartovalo proces konsolidácie. Už nehovoriac o tom, že myslím, že konsolidačné úsilie znížiť verejný dlh alebo, pardon, verejné financie o 2,5 % je podľa môjho názoru málo ambiciózne pri tom raste ekonomiky, aký máme. Tu si nikto neuvedomuje to, že tu bol hlavný prepad príjmov, príjmov štátneho rozpočtu, nieto, že teda, myslím si, že ani vo výdavkovej časti táto vláda nebude vôbec šetriť.
Budem veľmi stručný, ešte sa, by som povedal, prizastavím pri sociálnej oblasti. Tá sociálna oblasť, prvý pilier, v tom prvom pilieri sa nebudú diať žiadne systémové zmeny. V predchádzajúcom volebnom období tu sa rozprávalo o navýšení odchodu do dôchodku, teda veku odchodu do dôchodku, valorizácia, ktorá bude len na základe inflácie, a ďalšie opatrenia, ktoré by mali prispieť k tomu, aby sa tento prvý pilier stabilizoval. Lebo problém dôchodkového systému na Slovensku je stabilizácia v prvom rade prvého piliera.
Súhlasím s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a myslím, že to bola diskusia aj v bývalej vláde o tom, kde sa má zastaviť solidárnosť prvého piliera. Myslím, že toto zastavenie solidárnosti, alebo teda zastavenie zásluhovosti v prvom pilieri a nastavenie parametrov solidárnosti bude dôležité, a myslím si, že rok 2010 by asi bol tým rokom, ktorý by bol pozitívny.
Pokiaľ sa týka kapitalizačného piliera, všetky snahy pána ministra o vylepšenie kapitalizačného piliera sú len tým, že ten pilier nebol podľa môjho názoru zmysluplne nastavený alebo nebol tým pilierom, ktorý asi mal byť. Ja som sa prihováral, ak by sme už išli na niečo také, na kanadský model a všetky tie veci, ktoré sú dnes opatrením, sú vlastne len opatrením na to, aby sa zjednodušil ten celý systém druhého piliera. Tu sa vôbec málokto zamýšľa nad tým, že štát sa zadlžuje a berie si svoje úverové zadlženie na úrovni viac ako niekde okolo 4 %, pričom sporitelia v druhom pilieri získavajú zhodnotenie na úrovni 2 %, a dokonca v tom predchádzajúcom období by bolo ešte, ešte zaznamenávali stratu.
Ten bench mark, ktorý bol posunutý z piatich rokov na pol roka, možno, neviem, či je to šťastím, ale myslím, že v konečnom dôsledku pomohol aj správcovským spoločnostiam, ktoré jednoducho investovali peniaze do štátnych dlhopisov a v podstate profitovali iba na tom. To je veľmi jednoduché a nie je podľa mňa sofistikované riešenie. Nehovoriac o tom, že úvahy o tom, že sa zvýšia teda poplatky alebo zvýšia poplatky a príjmy pre správcovské spoločnosti, tiež nemyslím, že to je správna cesta. Znovu opakujem, je toho veľmi veľa, čo by sa dalo aj o kapitalizačnom pilieri rozprávať, pre krátkosť času nebudem zdržiavať.
Pokiaľ sa týka ešte odvodového bonusu, pri ktorom sa zastavím, myslím si, že odvodový bonus tak, ako bol pojatý ešte v čase, keď teda terajší predseda Národnej rady bol poradcom na ministerstve financií, bol podstatne zmenený od nejakých vízií, ktoré boli v prvom kole, na ktorých som sa mimochodom niekoľkokrát, by som povedal, mal výmenu názorov s pánom terajším predsedom Národnej rady, dnes to dospelo iba do riešenia, nejakého klasického riešenia toho, že sa mzda navýši o odvody a bude odvod, ktorý budú zamestnanci, alebo teda za zamestnancov bude odvádzať zamestnávateľ. Ja sa chcem pýtať, že či teda úvaha je o tom, že ak zamestnávateľ neodvedie tieto príjmy, pardon, tieto odvody, či to bude trestne stíhané alebo bude to, by som povedal, postih pre konateľov spoločnosti atď. Veď tu nie je celkom akože tento jav doriešený, nehovoriac o tom, že neviem si celkom živo predstaviť, ako doodvodujú sa všetky náležitosti, ktoré týkajú sa dividend, tantiém a všetkých odmien, ktoré súvisia. Lebo myslím, že sa vrátime späť cestou, cestou späť, keď viete, keď si veľmi dobre pamätáte, akým spôsobom sa riešilo, dividendová politika, že každý hľadal riešenie úniku. Ak teda doodvodujeme tieto príjmy, myslím si, že môžeme očakávať to, že celá podnikateľská sféra bude riešiť iným spôsobom ako štandardným a vrátime sa ešte pred rok niektorý, pred rok, keď ešte bola zavedená daňová reforma. Čiže myslím si, že je tu veľmi veľa otáznikov a nie som presvedčený o tom, že tento daňový bonus v takomto ponímaní, ako je navrhnutý, prežije.
Jednoducho myslím si, že minister financií je dostatočne skúsený človek a napísal, do tohto programového vyhlásenia bolo jasne napísané, odvodový bonus bude zavedený vtedy, ak bude fiškálne neutrálny a nedotkne sa marginalizovaných skupín. Čiže ja si myslím, že všetky diskusie, ktoré sme mali aj s Richardom Sulíkom, keď už môžem hovoriť tak familiárne, musím povedať, že nebolo to, mimochodom, neboli to žiadne obedy, bola to jedna večera, ale v konečnom dôsledku niekoľko hádok na ministerstve financií. Ja si osobne myslím, že ten odvodový bonus neprežije toto volebné obdobie, a tým pádom nebude mať žiadny efekt, ktorý tu bol. Naopak, keď už tu tak familiárne hovoríme, ako keď ma načrtol, že som mu nepochopil jeho odvodový bonus, veľmi rád pochopím aj pri iných stretnutiach. Ale myslím si, že "Riško, najprv podrž tu balónik", to bude najdôležitejšie.
Ďakujem pekne.

Ja len pre upresnenie, ešte nedávno sme vítali zahraničné návštevy v prezidentskom paláci, všetci si to pamätáme, vetičkou: "Vitajte na pôde Slovenskej socialistickej republiky." Tak výbor, parlamentný výbor, ktorého ste členom, pán poslanec Burian, sa nevolá výbor pre rozpočet, financie a menu, ako ste uviedol vo svojom vystúpení, to slovíčko "mena" už tam dva roky nie je. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Burian, myslím si, že som správne pochopil, že vlastne v tej prvej časti príspevku ste nabádali vládu k odvahe, aby mala v podstate odvahu prijať aj nepopulárne opatrenia, ktorými by zabezpečila konsolidáciu verejných financií. Ja chcem iba vyjadriť presvedčenie, že keďže ste takéto niečo vyslovili, tak pevne verím, že ak takéto nepopulárne opatrenia táto vláda prijme, že ich svojím hlasom v tomto parlamente aj podporíte. (Potlesk.)

Tá časť, kde pán poslanec hovoril, že chceme žiť len z toho hospodárskeho rastu, ktorý nám táto odchádzajúca vláda zanechala. No na to, aby vláda mohla o sebe povedať, že zanechala tu hospodársky rast, musela by niečo konkrétne urobiť pre zlepšenie podmienok v hospodárstve. Pokiaľ ja viem, a nielen ja, ale pokiaľ všetci, celá odborná verejnosť vie a všetky možné nezávislé agentúry, ratingy hovoria o tom, že predchádzajúca vláda výrazne zhoršila podnikateľské prostredie. Skomplikovala rast hospodárstva, skomplikovala veci, ktoré vlastne rozhodujú o tom, či hospodársky rast je, alebo nie je. Takže odchádzajúca Ficova vláda v žiadnom prípade nám nezanechala hospodársky rast. Hospodársky rast tu je nie vďaka Ficovej vláde, ale vďaka tomu, že ekonomika bola vystužená a postavená na silné základy reformami, ktoré sme urobili my a vy ste ich nestihli všetky zdeštruovať napriek obrovskej snahe, ktorú ste na to vynakladali.
Druhá poznámka je k tomu, že chýbajú zmeny, systémové zmeny nevidí v prvom pilieri, veľmi oceňujem, že pán poslanec povedal, že tam je ten problém. Áno, tam je ten problém. Neviem, prečo za štyri roky, čo ste mali veci v rukách, ste v prvom pilieri neurobili nič na vyriešenie, vylepšenie tejto situácie. Ale môžte si byť istý, že systémové zmeny tu budú, ale systémové zmeny nie sú zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, to sú parametrické zmeny. Systémové je, keď sa zmení, vylepší systém, nie keď sa zmenia parametre existujúceho systému.
K druhému pilieru, čo ste spomínali, len veľmi krátko. Ste tam spomínali, že bol tam slabý rast. No bol tam slabý rast, pretože ste zakázali, ste znemožnili tomu, aby boli dosahované výnosy. Kapitálové trhy narástli o 40 % vďaka vášmu nekompetentnému zásahu, sporitelia z toho, žiaľbohu, nič nemali.

Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi krátko. Myslím si, že sami ste si zodpovedali túto otázku. Nič ste nepripravili v tomto programovom vyhlásení. Sú to len všeobecné frázy a neriešenie problémov.
A keď teda mi chcete dokázať, že svoj rast nezakladáte len a len na tom, alebo teda vylepšenie, alebo lepšenie ekonomiky len na efektívnom raste ekonomiky Slovenska, na tom, že ste neurobili žiadne systémové ani parametrické zmeny, tak mi to skúste dokázať nie tým, že budete rozprávať všeobecné veci, ktoré nie sú platné, mimochodom, pán poslanec Kaník, o tom, o ratingu a o ďalších veciach, to som vlastne spomínal. Skúste mi dokázať nie tým, čo si vy myslíte, ale tým, čo je parametrické alebo čo je efektívny stav verejných financií a to, čo teda hodnotia zahraničné trhy a povedzme relevantné inštitúcie, ako je Medzinárodný menový fond, Svetová banka a ďalšie.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená predsedníčka vlády, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, sú témy, na ktoré môžeme mať rôzny politický pohľad a to sa ukázalo aj v priebehu rozpravy k programovému vyhláseniu vlády. Prioritne určite medzi ne patrí polemika k rozsahu zásahov štátu do spoločnosti i ekonomiky i rôzne iné otázky, napríklad aj príčiny krízy a ktoré mechanizmy alebo systémy ho zapríčinili. Určite aj pán Kollár, keď hovoril o príčinách krízy a zvýraznil skupinu ekonómov, nositeľov Nobelových cien, určite vie, že sú aj iní nositelia Nobelových cien, ktorí majú úplne iný pohľad na príčiny krízy.
Sú však témy, dámy a páni, ktorých závažnosť je určovaná potrebou ďalšieho rozvoja slovenskej spoločnosti alebo je podmienená širšími medzinárodnými súvislosťami. Za účelom rozpracovania týchto tematických okruhov a venovania náležitej pozornosti uvedeným vecným oblastiam predkladám v mene poslaneckého klubu strany SMER - SD pozmeňujúci návrh na doplnenie návrhu uznesenia k programovému vyhláseniu o ďalšiu časť. Návrh predkladám písomne po mojom zdôvodnení a je podporený podpismi všetkých členov poslaneckého klubu SMER - SD. Nie je nič neobvyklé, že je uznesenie k programovému vyhláseniu širšie aj k niektorým konkrétnym veciam, bolo to tak aj v roku ´98 a, myslím, aj v roku 2002. Navrhujeme doplniť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o časť C), ktorá znie, teda žiada vládu Slovenskej republiky
"1. Urýchlene rozpracovať realizáciu stratégie Európa 2020 v podmienkach Slovenskej republiky."
Z dôvodu časovej úspornosti budem zároveň odôvodňovať jednotlivé body. Je faktom, že stratégia Európa 2020 sa spomína v jednom všeobecnom odseku programového vyhlásenia venovanému zahraničnej politike. Čo samé osebe určite nemôže predstavovať a nepredstavuje zapracovanie strategického dokumentu Európskej únie so širokým záberom do vládneho programu. Z toho vyplýva chýbajúca nadväznosť programového vyhlásenia na túto stratégiu a, samozrejme, aj absencia jej rozpracovania do špecifík pre podmienky Slovenska. Určite všetci viete, že význam stratégie podčiarkujú aj závery viacerých európskych rád.
Je úplne samozrejmé, že rozpracovanie vecných zámerov a iniciatív stratégie si vyžadujú široký prienik do kľúčových oblastí riešených v programovom vyhlásení, teda v tom programovom vyhlásení, ktoré prerokovávame. Vláda v programe však opomína, že implementácia iniciatív stratégie v sebe nesie úzku spoluprácu na všetkých úrovniach, posilnenie metód riadenia zabezpečujúcich pokrok v napĺňaní cieľov stratégie. A v neposlednom rade členské štáty budú podbiehať prísnej kontrole a monitorovaniu implementácie na národnej úrovni vrátane predkladania správ a ich vyhodnocovanie súbežne s hodnotením plnenia Paktu stability a rastu. Ak sa nemýlim, už v novembri, myslím, takáto správa bude musieť byť predkladaná Európskej komisii.
"2. Vypracovať opatrenia pre ďalší boj proti dôsledkom hospodárskej krízy vrátane časovej realizácie a finančného zabezpečenia."
Najdôležitejším cieľom vlády, ktorý je deklarovaný v programovom vyhlásení, je obnova hospodárskeho rastu a s tým súvisiaca tvorba pracovných miest. Pri realizácii tohto cieľa však programové vyhlásenie opomína viacero dôležitých skutočností. Spomedzi nich je potrebné upozorniť aspoň na ignorovanie dôsledkov globálnej ekonomickej krízy na obnovu hospodárskeho rastu a dosiahnutie jeho trvalej udržateľnosti. Je potrebné počítať s tým, že vplyv globálnej krízy sa prejaví najmä vo vyšších nákladoch na stabilný hospodársky rast, ako to bolo v čase pred krízou.
"3. Dopracovať stratégiu rozvoja zamestnanosti a tvorby nových pracovných miest vrátane navrhovaných nástrojov a finančného zabezpečenia."
Podľa Lisabonskej zmluvy sa Európska únia okrem iného usiluje aj o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti. Problematika zamestnanosti zároveň bola jednou z nosných tém predvolebnej kampane, je preto určite záväzkom voči občanom, aby adekvátne a kvalifikovane rezonovala aj vo vládnom programe činnosť exekutívy a občanom priniesla, samozrejme, sľubovaný úžitok. Cieľom vlády v oblasti politiky zamestnanosti má byť tvorba podmienok, aby hospodárstvo efektívne využívalo pracovnú silu, a tak vytváralo predpoklady na trvalo udržateľný rast a rast kvality života.
"4. Vypracovať národnú stratégiu skvalitňovania života v Slovenskej republike a účasti verejného sektora na tvorbe podmienok, ako je kvalitnejší život."
Je to tiež súčasť programového vyhlásenia vlády. Problematika kvality života bola tiež predmetom predvolebnej kampane predovšetkým v grafickej podobe. V skutočnosti predstavuje zložitý komplex súvislosti a je výsledkom vzájomného pôsobenia sociálnych, ekonomických, zdravotných a environmentálnych podmienok. Vnímanie kvality života, resp. skvalitňovania života v Slovenskej republike a účasti verejného sektora na tvorbe podmienok pre kvalitnejší život si zasluhuje viac ako len naznačenie modernej a populárnej témy. Predloženie návrhu vypracovať Národnú stratégiu skvalitňovania života v Slovenskej republike ako istý fenomén nie je z našej strany žiadna zlomyseľnosť ani politické súperenie, ale uznanie vážnosti témy, ktoré je v programovom vyhlásení ku vzťahu k občanom. A aj po vysvetlení pohľadu vo vystúpení pani predsedníčky vlády zastávame názor potreby komplexného spracovania a riešenia.
"5. Vypracovať Národný program podpory a ochrany starších ľudí."
Riešenia tzv. starnutia generácie nespočíva len vo finančnej stabilite priebežného a kapitalizačného dôchodkového piliera. Súvisí s aktívnou účasťou starších ľudí na živote spoločnosti či už komplexnými zdravotníckymi, ale aj sociálnymi službami. A v neposlednom rade kategória poberateľov starobných dôchodkov určite výraznou mierou ovplyvňuje domácu spotrebu v hospodárstve štátu.
"6. Dôsledne analyzovať riziká Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky súvisiace s nedocenením spoločného úsilia členských štátov Európskej únie o prekonanie dopadov finančnej a hospodárskej krízy, spoločného napĺňania stredno- a dlhodobých cieľov Európskej únie, ako i možného narušenia jednoty ekonomického a sociálneho rozvoja Slovenska."
Z doteraz uvedeného vyplýva potreba analýzy rizík súvisiacich s nedocenením spoločného úsilia členských štátov Únie o prekonanie dopadov finančnej a hospodárskej krízy, pretože si také spoločné úsilie určite vyžaduje a každý článok musí k tomu prispieť. Možnosť narušenia jednoty ekonomického a sociálneho rozvoja naznačuje v programovom vyhlásení celý rad prístupov a opatrení, napríklad snaha preferovať ekonomické ukazovatele rozvoja na úkor sociálnych, znižovanie úlohy štátu v hospodárskej sfére, liberalizácia krízou narušeného trhového prostredia a verejného sektora, prehliadanie európskeho sociálneho rozvojového modelu založeného Lisabonskou zmluvou a aj znižovanie úrovne alebo možné znižovanie úrovne pracovnoprávnej ochrany.
"7. Predložiť Národnej rade písomnú správu o opatreniach v problematike uvedenej pod bodmi 1 až 6."
Možnosť požiadať vládu o predloženie takejto správy vyplýva z ústavného a zákonodarného postavenia a kontrolnej funkcie Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená Národná rada, považujte, prosím, tento náš návrh a postoj k uzneseniu k programovému vyhláseniu vlády ako konštruktívny príspevok, ako som už povedal, bez zlomyseľnosti a politického súperenia v záujme ďalšieho rozvoja Slovenska.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani premiérka, vážená vláda, kolegyne a kolegovia, programové vyhlásenie vlády je dôkazom, že chápe politickú realitu a je svedectvom o jej prísnom pragmatizme. Programové vyhlásenie totiž v priebehu volebného obdobia, ale najmä na jeho konci núti vládu predložiť odpočet plnenia svojich sľubov a všetkým ostatným, predovšetkým voličom, umožňuje vládu kontrolovať. Nepochybujem, že šesťkoalícia si to pri písaní programu dobre uvedomovala. Ďakujem. (Reakcia na prinesený pohár vody.) Iba tak možno dôveryhodne vysvetliť, prečo diskutujeme o takom nekonkrétnom, vágnom a diletantskom dokumente, ktorý plány vlády prezentuje tak hmlisto, že už teraz možno pripraviť aj odpočet jeho plnenia. V každej pasáži som našiel "prísľuby", ktoré môžu v konečnom dôsledku znamenať čokoľvek a pri akýchkoľvek krokoch vlády budú môcť jej ministri tvrdiť, že to vlastne je v súlade s programovým vyhlásením.
Za všetky iba jeden citát: "Vláda SR prehodnotí doterajšie nastavenie systému sociálneho poistenia najmä z pohľadu medzigeneračnej a generačnej solidarity, z pohľadu spravodlivosti dávkovej politiky, z pohľadu zreálnenia nastavenia sadzieb poistného, ako aj z pohľadu osobného rozsahu sociálneho poistenia." Koniec citátu.
Z tejto vety nezistíte, či sa bude rozsah sociálneho poistenia zväčšovať alebo zmenšovať, či bude dávok a ich poberateľov viac alebo menej, čo sa stane s výškou dávok a či sa platby zvýšia alebo znížia, prípadne koho takéto zmeny zaťažia. Som presvedčený, že nekonkrétnosť a vágnosť, nič nehovoriace vety, ktoré viac zahmlievajú, ako objasňujú, nie sú výsledkom prípravy tohto programu. Naopak, sú základným princípom, na ktorom sa šesť vládnych subjektov dohodlo skôr, než napísali prvé riadky. Tento princíp považujem za jeden zo základných stavebných kameňov novej šesťkoalície. Je to princíp netransparentnosti, zahmlievania, zavádzania vlastných voličov i celej verejnosti.
Napokon minister financií predminulý týždeň jasne vysvetlil, že do programového vyhlásenia sa dostali veci, na ktorých sa koaličné subjekty teraz dohodli, takže ani iné návrhy a plány nie sú odpísané, pokojne sa na nich môžu dohodnúť neskôr. A predseda parlamentu už otvorene hovoril o revízii programového vyhlásenia. Čiže ani samotní vládni poslanci neberú súčasný návrh vážne a už teraz sa otvorene pripravujú na to, že v skutočnosti bude všetko inak. Preto i rebelujúci poslanci budú hlasovať za, lebo vedia, že tento papier nie je dôležitý, ich návrhy sa majú realizovať neskôr a na základe úplne iných dohôd, než je dohoda na tomto programe vlády.
Vláda nám predložila niečo, aby si splnila ústavnú povinnosť, ale sama priznáva, že realita jej vládnutia bude úplne iná. Vládnutie na princípe zahmlievania, zavádzania verejnosti chápem ako nevyhnutnosť, lebo práve toto umožní novej vládnej koalícii viac či menej úspešne zakrývať hlboké vnútorné rozpory, ktoré ju sprevádzajú od jej vzniku. A zase iba zahmlievanie a zavádzanie jej umožní vyhnúť sa priamej zodpovednosti za neplnenie vlastných predvolebných sľubov.
Spomeňte si, ako dnešní vládni pravicoví politici pri rozdeľovaní vládnych postov a hádkach o kompetencie s peniazmi opakovali: "Kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič." Tak pri tvorbe programu sa evidentne riadili opačným heslom: "Kým sa nedohodne nič konkrétne, je dohodnuté všetko."
Situácia je natoľko absurdná, že oveľa viac o plánoch vlády sa dozvedáme z médií. Napríklad z rozhovoru pána ministra Mihála v ekonomickom denníku som zistil o jeho krokoch viac ako z celej rezortnej pasáže v programovom vyhlásení. Pýtam sa, ako je to možné? Čo je toto za prejav arogancie moci, keď ministri odmietajú dať do oficiálneho dokumentu pre Národnú radu konkrétne veci, hoci je zjavné, že o nich už vedia? Správate sa ako falošní hráči, ktorí skrývajú karty v rukávoch a ponožkách. A mňa naozaj zaujíma, koľko toho ešte pred verejnosťou tajíte.
Aj z toho, čo už je jasné, je vidieť, že ďalším princípom vládnej politiky bude zbavovanie sa zodpovednosti. Navrhované zmeny v sociálnej a pracovnej oblasti vychádzajú zo zásady naložiť na obyčajných ľudí čo najviac povinností.
Napríklad: Dojička Mara si dnes ráno musí privstať. Rýchlo pripraví deťom raňajky, desiatu, oblečenie do školy, sama len úchytkom odhryzne zo suchého chleba, lebo už sedí za počítačom. Pripojí sa k internetu a surfuje po burzových správach. Prezerá najnovší vývoj akciových indexov, skontroluje komoditné trhy. Po pol hodinke zadá príkazy svojej DSS, aby presunula časť peňazí z vyváženého do rizikového a inú časť konzervatívneho do vyváženého fondu. Potom uteká do kravína, uvažujúc, kedy budú maturovať tie štátne dlhopisy z konzervatívneho fondu. (Potlesk.)
Zdá sa to absurdné a aj to je absurdné, ale presne takto to musí vyzerať, aby jedno z ohlasovaných opatrení nového ministra práce malo reálny význam pre občanov. Ak ľudia sami nedokážu sledovať, ale najmä vyhodnocovať vývoj investícii v jednotlivých dôchodkových fondoch, potom právo rozkladať peniaze či presúvať ich medzi nimi nemá žiadny význam. A niet pochýb, že medzi klientmi DSS nie je ani percento takých, ktorí by investovaniu dobre rozumeli. Čiže naďalej budú títo ľudia odkázaní na milosť a nemilosť DSS, ktorým zamýšľané zmeny naozaj prospejú, lebo na rozdiel od ľudí budú mať opäť zákonom zaručené brutálne zisky z poplatkov a straty pôjdu zasa len z peňazí radových občanov.
Samozrejme, nič z toho sa z programového vyhlásenia vlády nedozviete. Minister už vie, že chce zákonom povinne nútiť ľudí vstupovať do druhého piliera, nechce ich nechať sa slobodne rozhodnúť, ale do programu to radšej nenapísal. Veď to sa k strane, ktorá má v názve slobodu, nehodí. Pritom sám priznal, že mladí, a to bolo tu na pôde Národnej rady, že mladí nemajú o druhý pilier záujem. Ročne vstupuje na trh práce 50- až 60-tisíc mladých ľudí, ale do druhého piliera vstúpilo v druhom polroku 2009 len 3-tisíc a za prvé tri mesiace tohto roka iba 1 600 nových ľudí. Samozrejme, mladí majú minimálny záujem o dôchodky, takže dostať ich čo i len k diskusii o penzii si od DSS vyžaduje intenzívne kampane, ktoré by ich stáli veľké peniaze. Alebo je tu aj druhá možnosť.
Člen predstavenstva ČSOB Asset Management Radko Semančík 30. apríla 2010 vyhlásil, citujem: "Určite by pomohlo automaticky ich zaradiť do druhého piliera." Koniec citátu.
Áno, dobre počujete, vláda Ivety Radičovej pod vedením Ivana Mikloša ide realizovať to, čo si od nej už dávno objednali DSS. A dôvod je prostý, DSS majú za sebou ťažký rok, zmena v poplatkoch pre druhý pilier im okresala výnosy o milióny eur. Štyri so šiestich DSS sa vlani prepadli do mínusových čísiel, AXA strata takmer 2 mil. eur, VÚB Generali 900-tisíc. Mladí ľudia teda nebudú mať priestor na slobodu a budú povinne nahnaní, aby prispievali k ešte vyšším ziskom súkromných firiem. Lenže tie vyššie súkromné zisky znamenajú na druhej strane väčšie verejné straty.
Vláda chce veľkú dieru, ktorú spôsobuje druhý pilier, zaplátať - a teraz dobre počúvajte - "príjmami z privatizácie štátneho majetku". Povedal som "dobre počúvajte" preto, lebo toto je jediné miesto v celom programe, kde vláda spomína privatizáciu. A teda ešte tam, kde tvrdí, že privatizovať nebude. Pritom na vykrytie strát z druhého piliera bude vláda potrebovať miliardy eur, čiže poriadne rozsiahlu privatizáciu, alebo to zasa všetko zatiahnu ľudia zo svojich daní.
V kapitole Práca, sociálne veci a rodina vláda deklaruje, že okrem odvodového systému, a teraz opäť citujem, "považuje zmeny v pracovnoprávnych normách za podstatnú súčasť svojho programu na nasledujúce volebné obdobie". Tak tejto podstatnej časti svojho programu vláda venuje jeden jediný odsek. A v ňom sa to len tak hemží predstavami o tom, ako okresať práva zamestnancov, ako ich obrať o peniaze, ale najmä oslabiť ich postavenie vo vzťahu k zamestnávateľom.
Považujem za hyenizmus označiť náklady na vlastných zamestnancov za, citujem vládny program, "primerané". Výpovedná doba a odstupné sú dva odlišné inštitúty. Počas výpovednej doby totiž človek normálne pracuje. Výpovedná doba nie je žiadna výhoda, je to normálny pracovný čas. A odstupné je zase právoplatná satisfakcia za to, že zamestnanec príde o prácu predčasne a bez akejkoľvek vlastnej viny. Aj ten stroj, keď doslúži a chce sa ho firma zbaviť, tak to stojí nejaké peniaze. Dodávatelia elektriny či plynu si pokojne účtujú neodobratú, ale dohodnutú energiu, prípadne akúsi pokutu za to, banky si dokonca pokojne účtujú nejaký poplatok, opäť akúsi pokutu za nečerpaný úver, ale keď má peniaze dostať prepustený zamestnanec, tak zrazu sú to neprimerané náklady zamestnávateľov. Prečo by ľudia... (Potlesk.) Ďakujem.
Prečo by ľudia, ktorí poctivo pracujú a ktorí nezavinili stratu svojho vlastného zamestnania, nemali mať nárok na dôstojné finančné zadosťučinenie? To pre vás majú ľudia menšiu hodnotu ako stroje?
Úplným podrazom na ľuďoch je plán presunúť odvodovú povinnosť na zamestnancov a zaviesť tzv. superhrubú mzdu. Okrem toho, že takýto nezmysel vo vyspelom svete nepoznajú, bez akýchkoľvek pochybností to povedie k väčšej záťaži občanov a v konečnom dôsledku im klesnú reálne príjmy. Okrem verejnej správy nikto nedokáže dôsledne skontrolovať, či zamestnanci naozaj dostali do mzdy všetky dovtedajšie odvody a na dlhú dobu sa zamrazí rast čistých príjmov pracujúcich. Takto totiž nebude možné sledovať reálnu zmenu výšky mzdy u každého zamestnanca a v konečnom dôsledku to prinesie aj pokles platieb do poisťovní. Hlavne, že aj toto ušetrí peniaze fabrikantom.
Jedna z najzákernejších lží tohto programového vyhlásenia sa skrýva vo vete, citujem: "Vláda SR považuje privilégiá odborov za neopodstatnené." Koniec citátu. Odbory, to sú zamestnanci, odbory, to sú radoví občania, obyčajní ľudia, ktorí si musia každý deň, ktorí musia každý deň vstávať do práce, neraz ich mať aj dve, aby sa uživili a uživili svoje rodiny. Odbory a odborári nemajú privilégiá, majú práva, ktoré im garantujú zákony, ústava i medzinárodné dohody. V tejto zákernej formulácii sa skrýva nielen strach pravicovej vlády z funkčných a efektívnych odborov, ale aj cieľ oslabiť postavenie zamestnancov voči zamestnávateľom. Vláda si uvedomuje kolektívnu, silu kolektívnej obhajoby zamestnaneckých práv, a preto chce ľudí rozbiť, aby proti všemocným a dobre zorganizovaným fabrikantom nestáli zamestnanci spolu, ale vždy iba jeden človek, ktorého možno ľahšie zmanipulovať, zastrašiť, ohroziť, donútiť a prípadne zbaviť sa ho. (Reakcie z pléna.) A ako vidím, je vám to skutočne na smiech.
A to zasa len preto, aby ste zamestnávateľom ušetrili peniaze. V priemere majú totiž zamestnanci v podnikoch, kde odbory vedú kolektívne vyjednávanie, o 2 až 4 percentá vyššie mzdy oproti ostatným. Napríklad v textilnom a obuvníckom priemysle je ten rozdiel štvorpercentný. Pravicová vláda jednoducho cynickými opatreniami tlačí na znižovanie platov, hoci naša priemerná mzda je najnižšia vo V 4. A zatiaľ čo u nás je priemerná mzda zhruba 750 eur, v Luxembursku je minimálna mzda vyššia ako 1 000 eur.
Plány novej vlády v sociálnej oblasti teda stoja na dvoch princípoch: znižujú náklady súkromným firmám na úkor zamestnancov, zvyšujú súkromné zisky na úkor verejných financií a povedú k nižšej životnej úrovni a nižšej kvalite života väčšiny ľudí na Slovensku.
Vážené kolegyne a kolegovia, vláda sa vydáva na veľmi nebezpečnú cestu, princíp netransparentnosti a vedomého zahmlievania, zbavovania sa zodpovednosti na úkor radových občanov, princíp oslabovania a ožobračovania ľudí a opäť rozsiahlej privatizácie, na ktorom jej programové vyhlásenie stojí, považujem za nezodpovedné hazardovanie s osudom obyvateľov Slovenska.
Chápem, že šesťčlenná koalícia sa okrem rozdelenia moci nad rezortmi a nad ich peniazmi a majetkami nedokáže dohodnúť už na ničom inom, ale to nemôže ospravedlniť tú hrôzu, ktorú nám ako vládny program predložila. Preto vyzývam každého poslanca, ktorému aspoň trochu naozaj záleží na všetkých slovenských voličoch, aby takéto programové vyhlásenie nepodporil.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec Ondruš, vďaka vám som teraz porušil zásadu, že v tejto rozprave nebudem reagovať faktickými poznámkami, lebo nevnímam, v čom úplne obohacujú diskusiu, ale musím sa priznať, že obrazy, ktoré ste nám poskytli, ma natoľko, by som povedal, inšpirovali, že si nemôžem, nemôžem to odpustiť.
Obávam sa, že v takej forme dialógu, akú ste vy zvolili, sa naozaj bude ťažko v tejto snemovni najbližšie štyri roky niečo robiť pre kvalitu života a lepšie podmienky ľudí na Slovensku, a to preto, že obraz sveta, ktorý predostierate, je, bohužiaľ, strašne ďaleko od reality. Je to obraz sveta z Čenkovej deti.
Podľa tejto istej logiky ja by som mal rovnako stranícky teraz predostrieť nejaký modrý raj a mal by som si teraz otrepávať o hlavu teda, ktorá z týchto ilúzií je bližšia pravde. Pravda je však taká, že svet je zložitý. Samozrejme, že sú aj zamestnávatelia, ktorí zneužívajú svoje postavenie. Sú aj silné, dobré odbory. Sú aj odbory, ktoré zastupujú len tých troch ľudí, ktorí sú u nich združení, život je zložitý. Na to nás sem zvolili, aby sme hľadali správne, vyvážené riešenia. Nie, aby sme prezentovali Čenkovej deti alebo modré raje. A kým vy budete prezentovať Čenkovej deti, obávam sa, že bude strašne ťažké nájsť priestor pre rozumnú spoluprácu, o ktorú tam, minimálne za seba by som povedal, že mám záujem.
Ďakujem.