Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani premiérka, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni. Programové vyhlásenie vlády je dokumentom, ktorý by mal určovať hlavné a reálne úlohy vlády na celé volebné obdobie. Pani Radičová do parlamentu predložila materiál, ktorý znižuje jeho reálnu hodnotu. Už samotný názov, občianska zodpovednosť a spolupráca, je v rozpore so skutočnosťou. K tomu konštatovaniu ma vedie niekoľko faktov. V médiách a medzi poslancami, a najmä medzi obyčajnými ľuďmi, sa viac ako o obsahu hovorí o tom, ako sa v ňom ignorovali volebné programy koaličných strán a presadili sa do volebného programu záujmy hlučných, ale pritom tichých spoločníkov tejto vlády. Napríklad poslancov z OKS a štyroch neobyčajne obyčajných ľudí. Národná rada sa v rozprave zaoberá dokumentom, ktorý hlasovaním legitimizuje ústup od volebných programov. Kde v tomto dokumente nájdeme snahu o zavedenie odvodového bonusu? Kolegyne a kolegovia zo Slobody a Solidarity, kde ste, okrem odvodového bonusu, stratili predvolebné sľuby o beztrestnosti marihuany a homosexuálnych manželstvách?
Ako ďalší príklad opovrhovania voličom považujem sľuby MOST - HÍD o prijatie zákona o národnostných menšinách. Kde sa stratil? Kresťanským demokratom sú blízke hodnoty morálky len do chvíle, kým sa nedostanú k moci. Potom sú ochotní za kreslo ministra na rezorte dopravy presunúť predvolebné sľuby na druhú koľaj. SDKÚ - DS malo pred voľbami plné ústa daňových, zdravotníckych a sociálnych reforiem a útočili nielen na minulú vládu, ale aj na tých, na ktorých teraz na úrade vlády hádžu milé úsmevy. Veď prečo by ste nemali dobrú náladu, keď ste nevyhrali voľby a opäť vládnete. Vládnej sedemdesiat deviatke kladiem otázky namiesto jej voličov. Priznám sa, že mi je ich úprimne ľúto. Ale tiež ľutujem celé Slovensko, pretože táto koalícia štyroch strán a ďalších 8 politikov nemyslí vážne to, čo nám predložila v programovom vyhlásení.
Tento materiál má obrovské množstvo nedostatkov, ktoré mi nedovoľujú hlasovať za jeho prijatie. Vyhlásenie vlády musí stelesňovať popis konkrétnych aktivít, ktorými chce vláda dosiahnuť určitý posun v spoločnosti, riadení štátu, zlepšení kvality života všetkých občanov. Koaličné strany ustúpili od mnohých svojich predvolebných sľubov. Najdôležitejší dokument ich štvorročného pôsobenia teda nevypovedá o stabilite programov s predvolebnou rétorikou. Nerešpektuje obsah a zámery, za ktoré hlasovali voliči vo voľbách. Navyše, program doslova ignoruje to, čo v skutočnosti potrebuje v čase svetovej hospodárskej krízy naša spoločnosť.
Vážení kolegovia, kolegyne, rokujeme o vážnom a mimoriadne dôležitom programe, ktorý by mal podľa slov vládnucej koalície prispieť k výrazným zmenám v našej krajine vo všetkých mnohostranných rovinách. Avšak jeho prijatie v predloženej podobe nedáva záruky úspešného splnenia zmien v našej spoločnosti. Mierou vrchovatou k tomu prispieva nízka hodnotová orientácia, ale aj mnohé jednoduché konštatovania bez reálnej podstaty. Týka sa to aj časti venovanej mládeži a športu, o ktorej predstavitelia koaličných strán hovorili na predvolebných zhromaždeniach.
Mnohí zdôrazňovali, že v oblasti výchovy a vzdelávania mladej generácie musí mať významné miesto telesná výchova a šport. Práve jej prostredníctvom by sme mali úspešne bojovať proti obrovskému rozširovaniu drogovej závislosti. Z množstva sľubov sa do programového vyhlásenia vlády dostalo o problematike mládeže a športu iba sedem všeobecných a takmer nikoho nezaväzujúcich viet. Podľa nich vláda Slovenskej republiky bude klásť dôraz na to, aby športové aktivity a súťaže financované z verejných zdrojov boli určené nielen pre talentovaných, ale vďaka primeranej štruktúre pre všetkých. Takéto prázdne, nemerateľné ciele sú v protiklade s predvolebnými zámermi. Porušenie výstavby, pardon, prerušenie výstavby Národného futbalového štadióna je dôkazom toho, že o športe sa v koalícii hovorí len vo všeobecnej rovine a možno iba v prestávkach rokovania vlády. Výstavba štadióna v Bratislave by mala byť jednou z priorít nášho športu, ktorý výraznou mierou podporuje našu vlasť vo svete. Úspech futbalistov na tohoročných majstrovstvách sveta to jednoznačne potvrdzuje. Vláda by si mala uvedomiť, že bez kvalitných futbalových štadiónov si terajší úspech nemôžme úspešne obhajovať. Národný futbalový štadión by bol symbolom, ktorý nám chýba ako prejav vďaky našim reprezentantom a hnací motor mladých futbalových talentov.
V programovom vyhlásení, ktoré som si podrobne preštudoval, som nenašiel nič, čo by konkrétne zabezpečovalo ďalší rozvoj športu v základných a stredných školách. Veľmi mi chýbajú úlohy v rozširovaní športových tried, najmä vo futbale, v ľadovom hokeji, atletike, ale aj basketbale, ktorého reprezentanti a reprezentantky robia dobré meno nášmu štátu. Starostlivosť o talenty by malo nahradiť získavanie športovcov z iných krajín.
Dámy a páni, programové vyhlásenie vlády obsahuje aj merateľnejšie pasáže. Tie sú, pochopiteľne, ukotvené v hospodárskej časti, kde sa znižujú základné princípy sociálneho štátu. Vláda plánuje úplnú liberalizáciu poštového trhu, vstup strategického partnera do Letiska Milana Rastislava Štefánika v Bratislave, Cargo, privatizáciu Teplární a ďalších podnikov, ktoré budú biznisom pre kohokoľvek iného, len nie pre Slovenskú republiku. Opäť sa vraciame do doby, kedy pre nás nemá hodnotu to, o čo v zákazkách bojujú rôzne nadnárodné koncerny. Kým pre obrovské firmy sú naše štátne podniky atraktívnou korisťou, vláda sa bude tváriť, že ide o prebytočný a nepotrebný majetok, akého sa musíme zbaviť. Návrat filozofie rozpredávania je hrozbou pre budúcnosť. Vláda si neuvedomuje, že zahraniční investori sa starajú iba o svoj zisk. Keď sa im prestane dariť, odchádzajú z našej krajiny a zanechávajú nielen znehodnotené objekty, ale aj spúšť v ľudských dušiach. Páni ministri by si mali všimnúť, v akých podmienkach pracujú naši občania, ako sa k nim správajú zahraniční majitelia a akú, doslova, žobračenku dostávajú za ťažkú prácu. Mnohí zamestnanci tvoria, zarobia za jeden mesiac neuveriteľných 260 EUR, tak, ako je to v talianskej firme v okrese Vranov. Mali by si dať otázku, koľko zahraničných firiem odišlo z našej krajiny a prispelo k výraznému zvyšovaniu nezamestnanosti. Podľa niektorých politikov z radov vládnej koalície, štát je zlý vlastník. Zahraničný vlastník všetky problémy dokáže vyriešiť. Projekt je jednoduchý, zníži výrobu, prepustí zamestnancov, a posledný krok, odchádza do inej krajiny a všetko nechá na starostlivosť štátu. Vláda nechce podporovať projekt širokorozchodnej trate, ktorý je zárukou ekonomickej atraktívnosti Slovenska a vytvárania nových pracovných príležitostí. Deklaruje však záujem pokračovať v projekte stratégie Európskej únie pre Dunajský región, ktorý síce hovorí o využívaní splavnosti Dunaja, avšak kvalitu tohto projektu a jeho vyšší prínos znásobuje zámer širokorozchodnej trate. Týmito dvoma krokmi sa Slovensko môže stať obrovským svetovým hráčom v oblasti logistiky. Po Dunaji k nám budú prichádzať tovary a suroviny, ktoré sa aj prostredníctvom širokorozchodnej trate môžu distribuovať na ďalšie trhy. Pokračovanie Dunajskej stratégie je prvým úspešným krokom, po ktorom musí zákonite nasledovať druhý v podobe širokorozchodnej trate. Tu vláda ustupuje. Nechápe širšie súvislosti, hoci sa opiera o tvrdenie, že podporí projekty zamerané na využitie prepravných procesov medzi Európskou úniou a Áziou, perspektívne a atraktívne ukrajinské a ruské trhy bezhlavo ignoruje.
Najvážnejší vládny dokument ma nepresvedčil o tom, že sa ľudia na Slovensku budú mať lepšie. Skôr ma utvrdzujú doterajšie obavy, že na ceste k liberálnemu štátu bude potrebné privatizovať, siahať na sociálny štandard ľudí, demolovať solidaritu a ohrozovať nadštandardné záujmy. Programové vyhlásenie vlády na roky 2010 až 2014 je v niektorých oblastiach nereálne. Podporujem ambiciózne plány, ale tie musia byť v prvom rade konkrétne a zmysluplné. Tu nevidím zmysel pre realitu, ale odklon od skutočných a naliehavých potrieb väčšiny našich občanov. Preto za toto programové vyhlásenie nebudem hlasovať. Ďakujem za pozornosť.
