8. schôdza

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Blanár, vy veľmi dobre viete, že fyzická osoba a poskytovateľ sú spojené nádoby. Ak fyzická osoba nemá slobodný výber, zamedzení sa, samozrejme, aj príliv finančných prostriedkov a prevádzka a rozvoj poskytovateľa, teda takýmto postupom dochádza k úplnému zániku poskytovateľa. A to sa stávalo v období po prijatí, aj stáva postupne po prijatí tohto zákona.
Pán Blanár, pani poslankyňa Sabolová sa vás opýtala, prečo ste neprišli s návrhom vtedy, keď sa o zákone rokovalo a keď sme o tom chceli komunikovať tak, ako to teraz vy nás vyzývate? Nuž ja mám na to odpoveď. Neprišli ste preto, lebo ste významne vstupovali do zákona pri predkladaní, ktorý má takú podobu, akú má.

Dlho som premýšľal, pán kolega Blanár, či reagovať vo faktickej na vyše vystúpenie, pretože nechcel som sa dať vyprovokovať k emotívnemu vystúpeniu.
V prvej polovici ste si najprv postavili takú konštrukciu, ktorú ste potom vyvracali, že nie je pravda, že celý zákon je v rozpore s ústavou. Celý zákon o sociálnych službách. No teda ak ste nás tak chytili za slovo, určite sme to tak nemysleli, lebo keby bol celý zákon o sociálnych službách v rozpore so slovenskou ústavou, tak by ho Ústavný súd zrušil celý. Ale my sme niekoľko razy opakovali, že hovoríme o § 8. Ten je v rozpore s ústavou, odsek 2, 3, a Ústavný súd o ňom rozhodoval.
Ale čo bolo zaujímavé a čo sa mi páčilo, konštruktívny bol záver: Poďme spolu riešiť problém financovania sociálnych služieb. No, pán kolega, ale toto nie je obsahom tohto návrhu zákona. Na toto my poslanci alebo tá skupina poslancov si netrúfa v tejto chvíli, naozaj to bude zložitejší, komplikovanejší zákon.
A na vašu otázku, že no kto to zaplatí? No, pán kolega, my všetci to zaplatíme. Naozaj. Sociálne služby budeme musieť zaplatiť všetci. A ak ich bude oveľa potrebných ako teraz, no tak to bude stáť z rozpočtu viac peňazí daňových poplatníkov alebo si budú musieť klienti a ich rodinní príslušníci viac zaplatiť. Ale vy ste to zjednodušili. Teda myslím nie vás konkrétne, ale bývalú vládu, že ona si uvedomila veľkosť toho problému, vedeli, že nemajú pre všetkých, tak sa rozhodli doregulovať tak, že jedným dáme viac a na tých druhých neostalo. A, samozrejme, trpí potom ten posledný klient, že on na to nemá, lebo do toho verejného sa nedostal a musí platiť viacej alebo jeho rodinní príslušníci. A to je tá nespravodlivosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Blanárovi, že z pozície župana zhodnotil tie negatívne dôsledky, ktoré tento návrh, ktorý predkladá pani poslankyňa Gibalová, spôsobí a aký dopad bude mať na rozpočty samosprávnych krajov.
Zaznievala tu v diskusii taká pripomienka, že prečo naša vláda nezabezpečila financovanie sociálnych služieb. Ale tento problém, ktorý dnes s financovaním vzniká, tak za nás nevznikol, lebo vy predkladáte tento návrh zákona, ktorý spôsobí obrovské výpadky v samospráve. Takže tá otázka nemá byť nasmerovaná na nás, ale na vás, že predkladáte návrh zákona, o ktorom všetci vieme, že spôsobí problémy vo financovaní.
Niektorí hovoria, že to nie je náš problém, ako teraz môj predrečník vo faktickej poznámke, ale to je náš problém. Lebo keď predkladáme zákon, ktorý bude mať významné dopady na rozpočty obcí, miest a samosprávnych krajov, tak by sme mali navrhnúť aj riešenie tohto problému.
Ak tu zaznela pripomienka, že fiškálna decentralizácia znamenala 20-percentný nárast príjmov do rozpočtov obcí a miest. Áno, len treba povedať, že prešli aj mnohé nové originálne kompetencie, či už materské školy, školské kluby detí, školské jedálne, opatrovateľská služba, viaceré originálne kompetencie na úseku ochrany prírody, správy ciest a tak ďalej atď. Čiže áno, rozpočty miest a obcí sa po fiškálnej decentralizácii navýšili, ale navýšili sa aj mnohé nové kompetencie, ale aspoň to bolo ako tak sprevádzané finančným nárastom.
Teraz sa predkladá zákon, ktorý možno až 20 %, možno až 20 % zasiahne rozpočty obcí a miest. Napriek tomu nikto nepredkladá z predkladateľov nejaký spôsob, ako to finančne zabezpečiť. Ale ak sa pýtame - a to poviem potom v ďalšej faktickej poznámke, lebo už nestihnem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Musím podporiť pána kolegu poslanca Blanára, že má pravdu a treba sa nad tým zamyslieť, lebo tento návrh skupiny poslancov na jednej strane rieši určitú nespravodlivosť či nerovnosť pri poskytovaní sociálnych služieb, ale na druhej strane nesie riziko, že príslušný samosprávny orgán, napríklad vyšší územný celok, nebude mať dostatok finančných prostriedkov, aby uspokojil v takej finančnej výške, ako v súčasnosti všetky požiadavky občanov sú.
V praxi to bude znamenať, že príspevok zo strany vyššiemu územnému celku bude musieť byť zákonite nižší a občan bude nútený uhrádzať vyššiu čiastku za poskytované služby. Tým občanom, ktorým už samosprávny orgán prispieva na sociálnu službu, bude musieť príspevok znížiť. A je potrebné, aby tento návrh zákona bol podporený aj v doriešení finančného krytia. A už dnes obce a mestá, ako aj vyššie územné celky majú vážne problémy v oblasti financií. Samospráva už nie je schopná finančne pokryť všetky potreby, povinnosti, ktoré jej vyplývajú z jej kompetencií.
Týmto návrhom zákona sa opäť presúva problém na samosprávu a v konečnom dôsledku na občana. V praxi to znamená, že nestačí dať občanovi pocit slobody, aby sa mohol rozhodnúť o tom, akú sociálnu službu od akého objektu chce ju využiť, ale treba mu dať aj pocit istoty, že jeho potreba bude aj finančne vykrytá v konkrétnom samosprávnom orgáne.
Treba zdôrazniť, že v sociálnej oblasti je takýchto anomálií viacero, a preto by bolo vhodné riešiť problém komplexne a v spolupráci so ZMOS-om, s predstaviteľmi vyššieho územné celku a ďalšími kompetentnými, aby bol zákon aj vykonateľný.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja sa opäť vrátim a trochu načriem do histórie sociálnych služieb.
Viete, vyčítať to, že vláda za štyri roky neurobila nič, ale vláda predchádzajúca, teda sme prišli s novým návrhom zákona a tento bol schválený. A určite ten zákon je dobrý. Máme hodnotenia z Organizácie Spojených národov, kedy hovoria o tom, že tento návrh je jeden z najlepších návrhov zákona o sociálnych službách z členských štátov Organizácie Spojených národov.
Nedá mi však, aby som nepovedala, ktože to od roku 1998 nebol schopný pripraviť nový návrh zákona? Kto v roku 2004 pripravil prílohu k zákonu, ktorá nebola krytá finančnými prostriedkami a bol stanovený minimálny finančný príspevok organizáciám z tretieho sektoru, ktoré poskytujú sociálne služby? Nuž boli ste to vy, ktorí ste za to hlasovali, KDH, SDKÚ, vtedy ešte bývalé SMK, ale mnohí z vás sú tu aj za túto časť.
Hovoriť o tom, že sme prišli so zákonom a nevyriešili sme financie, je skutočne hlúposť. Pretože okrem toho, že sme vyčlenili 270 mil. eur v rámci operačného programu, Regionálneho operačného programu, sme taktiež vykryli obciam i vyšším územným celkom náklady na aplikáciu nového zákona o sociálnych službách a taktiež náklady súvisiace s financovaním zariadení, ktoré vznikli po roku 2002 a ktoré ste vy neriešili. Zopakujem, vy ste ich neriešili, po roku 2002 ste ich nechali tak, že mnohé išli do zániku. Môžem hovoriť o zariadeniach v Banskobystrickom kraji pre deti, ktoré skutočne neboli dofinancované a obce na to nemali. Vôbec nepripravené odovzdávanie sociálnych služieb v roku 2002 pri schvaľovaní a príprave zákona č. 416. Nikdy nezabudnem na to, keď povedali neziskové organizácie, ako sa dostaneme k majetku, keď ich dáte obciam a vyšším územným celkom? Nehanbíte sa za to?

Ďakujem pekne. Dúfam, že v mojej odpovedi sa nájdu viacerí prispievatelia faktických poznámok.
Viete, ak niekto hovorí o tom, že kraje a obce a mestá majú viacej finančných prostriedkov, tak zároveň hovorí o tom, že chceme, aby boli v starých školách naďalej vyučované naše deti, chceme, aby v starých nemocniciach boli ošetrovaní naši občania, a môžem pokračovať, jazdili po rozbitých cestách.
Viete, aký je to modernizačný dlh? Čo musí dobehnúť samospráva? Toto môže povedať len niekto, kto v živote v samospráve nebol, nevie, o čom hovorí. To mi je naozaj ľúto, keď to musím takto povedať, pretože o tom je celá podstata.
Páni poslankyňa Sabolová, ak ste teda počas minulej vlády mali predstavy o financovaní, ako urobíte celú tú decentralizáciu, tak ste to mali urobiť teraz. Ja som nebol v minulom parlamente a som, keď ste ma označili, že som ovplyvňoval tento zákon, no ďakujem, že mi pripisujete nejaké také schopnosti, ktoré som si neuvedomil, ale predovšetkým nám ide o ľudí. O ľudí, aby bolo o nich postarané. A to v našom kraji robíme aj naplno, to si buďte istí, pretože náš kraj má najviac lôžok, najviac poskytujeme tieto služby a ku nám sa ľudia hlásia prednostne, pretože chcú byť v našich zariadeniach, ktoré zveľaďujeme, robíme ich lepšími.
A nehovoríme o tom, ako hovorí pani Gibalová neustále, o zániku poskytovateľov. Ja sa nestarám o poskytovateľov, či zaniknú, alebo nie. Oni sa dali na podnikanie a musia vedieť, čo s tým urobia. Ja sa starám o klientov, aj obce a mestá tak, aby dostali službu, ktorá im právom patrí.
A, pán poslanec Brocka, ak vy hovoríte, že tento zákon nerieši financovanie a rieši len Ústavný súd, prepánajána, pán poslanec, Julo, keď už musím takto familiárne ti povedať, ty si bývalý minister sociálnych vecí, ty si predkladal nejaké zákony, ktoré by neboli finančne kryté? Ako môžeš niečo takéto povedať vo svojom príspevku, a pritom vieš, že financií na toto jednoducho nie je. Tak to ma veľmi mrzí a je to škoda.

Ďakujem, pán predseda. Ja sa budem snažiť zhrnúť pár vecí. Nebudem sa dotýkať tých, na ktoré som už reagovala vo faktických poznámkach na jednotlivých vystupujúcich.
Ja by som chcela opäť zopakovať, že návrhom sa upravuje možnosť fyzickej osobe výber poskytovateľa sociálnej služby, ktorej obec alebo VÚC sociálnu službu zabezpečí, čím sa jednoznačne zabezpečí právo klienta nielen na výber služby a jej poskytovateľa, ale aj právo na dostupnosť sociálnej služby.
V tom vidím najväčší problém sporného § 8. Inými slovami povedané, zabezpečuje sa vykonateľnosť práva fyzickej osoby na výber poskytovateľa s možnosťou poskytnutia príspevku na daný výkon sociálnej služby.
Teda zohľadňuje tento návrh vykonateľnosť práva, dostupnosť služby, toto samozrejme, že ak, čo tu odznelo už veľakrát, že bude mať právo a vy ste to mnohí vo svojich vystúpeniach potvrdili, že nemá právo, teda nemá právo podľa platného zákona celkom si fyzická osoba vybrať poskytovateľa. Áno, samozrejme, že s týmto právom vybrať si poskytovateľa je aj príspevok, ktorý pôjde k poskytovateľovi, ktorého si fyzická osoba vyberie. Ale tento istý príspevok na daný výkon sociálnej služby u neverejného poskytovateľa je ten istý, ktorý by bol použitý za rovnakých podmienok formálnych, ako je napríklad náklad u neverejného poskytovateľa. Hovoríme o rovnakých nákladoch na verejného i neverejného poskytovateľa podľa takých definícií financovania, aké sú platné a aké sa uplatňujú podľa zákona č. 448 o sociálnych službách.
Chcem upozorniť na to, že zákon stanovuje, aké podmienky má splniť fyzická osoba, ak chce byť prijímateľom sociálnej služby, teda sociálne služby sa neposkytujú všetkým fyzickým osobám automaticky. Lebo z vašich poznámok to tak vyplýva, že vy máte hrôzu, panický strach a strašíte tu ľudí, všetkých starostov a primátorov, že teraz sa budú ľudia húfne hlásiť k tomu, aby im boli poskytnuté sociálne služby. Musia splniť isté podmienky, o ktorých hovorí zákon. Predkladaný návrh upravuje len postup poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby. Poskytovanie finančných príspevkov zostáva nezmenené.
Vy hovoríte, hovorili ste, pán poslanec Blanár, o nejakých súkromných sanatóriách, vykresľovali ste hororové scenáre, ale naozaj nevidíte, nechcete a nevnímate to, že niektoré zariadenia, ktoré poskytovali sociálne služby ako registrované, poskytovali ich ako štandardné služby na dobrej úrovni, naozaj zanikajú preto, lebo klienti si nemohli vybrať poskytovateľa, a teda tieto zariadenia mali zamedzený prístup finančných prostriedkov na svoje služby a na svoj rozvoj.
Pani poslankyňa Vaľová vo svojej faktickej poznámke, na ktorú som už nemohla reagovať, spomenula, že v súkromných zariadeniach si budú musieť klienti priplatiť. Áno, ja s ňou súhlasím. My nehovoríme teraz o súkromných zariadeniach, my hovoríme o neverejných poskytovateľoch. V súkromných zariadeniach, ktoré existujú a pracujú na báze ziskovosti, si budú musieť zaplatiť. Ale opakujem, zavádzate, ak nepoužívate správnu terminológiu a nerozlišujete zariadenia na verejné, neverejné a súkromné, ktoré sú na báze zisku. Tam je to úplne relevantné.
Pani poslankyňa Vaľová má úplnú pravdu, že niektorí občania nedostali sociálnu službu a niektorí sa jej, žiaľ, ani nedožili, pretože si nemohli vybrať poskytovateľa a do ponúknutého verejného zariadenia buď nechceli nastúpiť, alebo nedočkali sa toho nástupu kvôli poradovníku, ktorý existuje. A vy viete veľmi dobre, že je minimálne 16-tisíc čakateľov na poskytovanie sociálnej služby.
Pani poslankyňa Tomanová, ste sa vyjadrili, že áno, že je potrebné alebo že súhlasíte s tým, že by mali vypadnúť iba sporné vety z § 8. Áno, pani poslankyňa Tomanová, treba sa pozrieť pravde do očí, takto naformulované ustanovenie, ako je, ak by vypadlo, opäť by sa dostali klienti a fyzické osoby do veľkej neistoty a boli by rukojemníkmi rozhodovania samospráv.
Počas celej rozpravy tu padali výzvy o tom, aby sme si sadli k spoločnému stolu, rokovali a vymysleli nejaký model financovania, ktorý by nedostal samosprávy do ešte krízovejšej situácie. Chcela by som vás uistiť, páni poslanci z opozície, že komunikujeme aj so ZMOS-om a budeme hľadať a hľadáme aj riešenia, ktoré budú premietnuté do konkrétneho návrhu v zákone, v novele zákona o sociálnych službách.
Ale zároveň by som chcela povedať, že nie týmto zosúladením § 8 zákona o sociálnych službách, tak ako to vy tu podsúvate, sa dostanú samosprávy do problémov. To je váš šikovný marketingový ťah, na tom ste si postavili svoju politiku a naozaj sa tu láme pravý a ľavý pohľad na realizáciu sociálnej politiky. A vidím, že to vaše bolestivé miesto, ale nie neverejní poskytovatelia, ba dokonca nie ani verejní poskytovatelia, ale stále zväčšujúci sa záujem, a nielen záujem, ale stále väčšia a väčšia potreba, pretože demograficky vývoj je taký, aký je, nás bude tlačiť do toho, aby sme vyriešili naozaj systémovo a nebojácne aj vo vzťahu k fiškálnym záležitostiam sociálnu politiku v tejto oblasti, v oblasti poskytovania služieb. Že je to vážna vec, ukazuje nielen táto rozprava, ale naznačujú to, áno, aj primátori, aj starostovia, a najmä hovoria nám to občania a najmä tí, ktorí žijú v stálej neistote, kto a za akých podmienok sa postará o nich v núdzi staroby, choroby alebo zomierania.
Preto prosím, aby sme podporili tento prvý krok k tomu, aby aj sociálna politika v službách dostala novú tvár, a toto posunutie tejto novely zákona do druhého čítania je prvý krok k realizácii tohto úmyslu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Áno, pán predseda, dvomi vetami zhrnúť diskusiu k tomuto návrhu zákona.
Vystúpili traja poslanci. Vo faktických dve až tri desiatky poslancov. Z tých troch poslancov v rozprave dali dvaja poslanci návrh na hlasovanie, procedurálny návrh. Pani poslankyňa Vaľová, aby sme nepokračovali v rokovaní, aby bol vrátený zákon na prepracovanie. A pán poslanec Petrák navrhol vrátiť zákon na dopracovanie. Myslím si, že sú to identické návrhy, že pri hlasovaní môžeme jedným hlasovaním o tomto procedurálnom návrhu hlasovať. Ďakujem.

Vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia, vážení pán predseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

V súčasnosti výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov je podporovaná zákonom č. 309/2009, ktorý hovorí o podpore obnoviteľných zdrojov vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla, tzv. zariadení typu KVET, skrátene povedané. Od momentu, kedy sa tento zákon schválil, prišlo pomerne k výrazným zmenám, ktoré sa týkajú predovšetkým nákladov na obstaranie technológie, nákladov na obstaranie systémových riešení, a preto je potrebné sa prispôsobiť tomu, čo momentálne je na trhu, alebo resp. aká je aj situácia v okolitých štátoch.
Samozrejme, je celkom logické, že ten zákon umožnil podnikateľom, ktorým nemožno vytýkať žiadnym spôsobom, že sa mu prispôsobili, aby sa nadmerne prihlasovali, alebo resp. žiadali o povolenia na pripojenie do distribučných sietí jednotlivých distribučných spoločností na Slovensku, a tým nejakým spôsobom podnikali, dá sa povedať, na úkor štátu a na úkor všetkých tých, ktorí elektrickú energiu budú platiť. Je celkom logické, že najväčší problém obnoviteľných zdrojov je v tom, že samotný zdroj je takzvaný, predovšetkým pokiaľ ide o fotovoltaické elektrárne, je nepredikovateľný. To znamená, má veľké kolísanie výkonu a výroby elektrickej energie, čiže nemožno predpovedať, že v akom časovom horizonte koľko vyrobí. A to, samozrejme, vytvára nároky na zabezpečovanie záložných zdrojov a zároveň ponúka v takom druhom kroku aj kšeft a biznis pre tých, ktorí záložné zdroje húfne postavili, lebo to je ten ďalší krok, ktorý nemožno, samozrejme, nikomu zasa uprieť, lebo išiel podľa zákona a zohľadňoval všetky podmienky, ktoré prenosová sústava, resp. distribučné spoločnosti si stanovili.
Prirodzene, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má v zmysle platného zákona len obmedzené možnosti, ako regulovať cenu elektrickej energie. Tieto skutočnosti si uvedomila aj predchádzajúca koalícia, keď k 1. máju 2010 spravila určitú zmenu v zákone - a ja si dovolím povedať, že k lepšiemu - a určitým spôsobom pribrzdila tento rozlet, ktorý, dá sa povedať, sa dostal do situácie, že podľa počtu vydaných povolení a prísľubov na pripojenie sme prekročili technické možnosti elektrizačnej sústavy Slovenska. Je, samozrejme, nevyhnutné, aby sme si uvedomili, že máme viacero zdrojov alebo máme viacero zdrojov výroby elektrickej energie, tzv. zelených zdrojov, pretože tam je aj bioplyn, že je tam biomasa, že sú tam veterné elektrárne, ale primárny problém predstavujú fotovoltaické, lebo tie sa výrazným spôsobom vzhľadom, dá sa povedať, na jednoduchú technológiu podpísali na tom, že počet odsúhlasených, alebo resp. akceptovateľných, akceptovaných, pardon, pripojení je už na takej úrovni, že jednoducho tá prenosová sústava to nie je schopná absorbovať.
Ja by som bol veľmi rád, keby sme sa tomuto zákonu venovali s plnou vážnosťou, lebo jeho najväčším efektom má byť to, že aby sa nezvýšila cena elektrickej energie ani pre občanov, samozrejme, ani pre podnikateľov. Lebo ten dopad by bol siahodlhý. A je tu ešte jeden taký zásadný pohľad, možno môj osobný a možno aj stranícky, trošku, že myslím si, že v rámci očisty podnikateľského prostredia my by sme mali zamedziť tomu, aby časť podnikateľov žila na úkor ďaleko väčšej väčšiny podnikateľov a všetkého obyvateľstva. Lebo to takto momentálne je.
Podnikanie obnoviteľných zdrojov je jeden jediný druh podnikania prakticky na Slovensku, kde je garantovaná cena a garantovaný predaj produktu. No ja si myslím, že to by sme mohli potom garantovať všetkému, od kováčov cez zámočníkov, údržbárov, ja neviem hodinárov, takže preto takýto názor. A, samozrejme, je tu ešte aj otázka zabezpečenia kvality alebo fungovania elektrizačnej prenosovej sústavy.
Ďakujem.