8. schôdza

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, ako spravodajca k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 145), podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Tiež konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli predloženého návrhu zákona a o tom, že návrh nemá dopad na verejné financie. Osobitnú časť dôvodovej správy, tá obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení, a návrh tiež obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Cieľom tej predmetnej novely je prispôsobiť zákon novým podmienkam, ktoré nastali v poslednom období a umožnili neočakávaný nárast žiadostí o výstavbu a pripojenie do energetickej sústavy nových fotovoltaických elektrární. Tieto elektrárne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Tieto elektrárne medzi laickou verejnosťou sú známe ako slnečné elektrárne, patria do kategórie obnoviteľných zdrojov. Obnoviteľné preto, že ako zdroj pre výrobu energií využívajú dopadajúce slnečné žiarenie, ktoré je prakticky nevyčerpateľným zdrojom pre súčasnú ľudskú civilizáciu.
Ďalším prínosom týchto elektrární je, že v procese výroby elektrickej energie sú neškodné voči životnému prostrediu tým, že neprodukujú žiadne emisie - skleníkové plyny. Ale, tak ako tu bolo už povedané, posledný rok-dva výrazne poklesla cena solárnych panelov vyrábaných na báze polykremíka a súčasný technologický pokrok umožnil vyrábať nové typy panelov s vyššou účinnosťou. Tento trend, aj keď viac-menej sa očakával, ale neočakávala sa taká intenzita tohto trendu, navyše po prudkých obmedzeniach vo výstavbe tohto typu elektrární v Španielsku nastal prebytok solárnych panelov na trhoch Európskej únie.
Keďže Slovensku ako členskej krajine tiež vyplývajú určité záväzky aj v oblasti výroby elektrickej energie, presnejšie dodržanie určitého minimálneho podielu vyrobenej elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, podnikatelia využili naskytnutú príležitosť a začali investovať do výstavby nových fotovoltaických elektrární. Táto oblasť podnikania má naozaj svoje čaro, lebo podľa súčasnej legislatívy štát takúto vyrobenú energiu podporuje, jednak formou dotácií určených na krytie časti nákladov spojených s výstavbou a najmä formou mimoriadne zaujímavých výkupných cien takto vyrobenej elektriny.
Ak by štát do tohto procesu nezasiahol zavedením prísnejších pravidiel výstavby fotovoltaických elektrární, potom by proces výroby takejto elektriny prestal byť prínosom a stal by sa čiernou morou, a to nielen pre energetikov, podnikateľov, ale v konečnom dôsledku hlavne pre všetkých občanov.
Tento trend má teda niekoľko negatív, ktoré dopadajú na občana aj podnikateľa. V prvom rade je to cena elektrickej energie, keďže výkupná cena vyrobenej elektrickej energie z takýchto elektrární je garantovaná štátom a je viacnásobne vyššia ako cena elektriny vyrobená napr. z klasiky alebo z jadrových elektrární. Potom štát musí vo svojom rozpočte nájsť zdroje na zaplatenie takto vyrobenej elektriny. Ak tieto zdroje štát získa, ako ich získa ináč ako v konečnom dôsledku, že budú zvýšené ceny elektriny.
Druhým, veľmi výrazným negatívnym neprimeraným, teda negatívom neprimeraného veľkého inštalovaného výkonu fotovoltariky je to, že nevieme, kedy bude svietiť slnko, alebo je to nepredvídateľnosť intenzity slnečného svitu, v prípade slnečných dní môžu vyrábať elektrinu na plný inštalovaný výkon, ale v prípade zatiahnutej oblohy je podiel dodanej elektriny len zlomkom z ich inštalovaného výkonu a túto teda "nevyrobenú" elektrinu je nutné vyrobiť z iných zdrojov.
V praxi to znamená, že v prípade prevádzky fotovoltaických elektrární musia byť v pohotovosti iné zdroje výroby elektrickej energie, klasické elektrárne na fosílne palivá, vodné, resp. jadrové, ktoré v prípade potreby zaskočia. Udržiavanie týchto zdrojov vyžaduje nemalé náklady, ktoré sa tiež premietnu do ceny elektrickej energie.
Ďalším negatívom, o ktorom tu ešte nebolo hovorené, je to, že v prípade výstavby nových fotovoltaických elektrární - a treba to tu povedať - sú častokrát veľké nároky na záber pôdy potrebné na ich umiestnenie. V poslednom období sa zo strany podnikateľov v tejto oblasti prejavuje tendencia umiestnenia tohto typu elektrární na poľnohospodárskej pôde, nevynímajúc tie najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy. Podobný problém sa objavil aj v ďalších štátoch Európy, ktoré boli túto situáciu nútené riešiť.
Myslím si, že výsledkom slovenskej energetickej politiky by mala byť taká stratégia budovania energetiky, ktorá v spolupráci so susednými krajinami zabezpečí energetickú bezpečnosť v otázkach dodávok elektrickej energie. Zdroje pre výrobu elektrickej energie by mali tvoriť presne stanovený mix rôznych technológií. Vo svete nastáva renesancia jadrovej energetiky a Slovensko je v súčasnosti dobre pripravené na výstavbu i nových jadrových elektrární, resp. na dostavbu EMO 3, 4, teda jadrových elektrární, ktoré tvoria v mnohých krajinách významný zdroj bezpečnej a ekologickej elektrickej energie.
Je samozrejmé, že primerane významnou súčasťou elektrického mixu sú aj elektrárne, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov, medzi nimi i fotovoltaické elektrárne. Pre zabezpečenie spoľahlivej prevádzky celého spektra zdrojov je nevyhnutné budovať nové zdroje, resp. zvýšiť kapacitu už vybudovaných spotrebnými regulačnými vlastnosťami. Najefektívnejšie z ekonomického a z ekologického hľadiska sú na Slovensku takýmito zdrojmi najmä vodné a prečerpávacie vodné elektrárne.
Nezastupiteľný podiel obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe vyrábajúcich elektrickú energiu na Slovensku je, samozrejme, i záväzok voči budúcim generáciám. Je dôležité, aby sme si chránili i prírodu, aby sme si ju neznečisťovali spalinami, ak existujú pokrokové riešenia výroby elektriny bez takýchto nechcených následkov.
Je tiež dôležité vedieť, že lepší život budúcim generáciám zabezpečíme predovšetkým vyváženým budovaním infraštruktúr, čo v prípade výroby elektriny znamená vyvážený energetický mix zdrojov výrobných kapacít bez prehnaného uprednostňovania alebo potláčania akýchkoľvek ekologicky a ekonomicky zmysluplných riešení.
A preto a tiež vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Tiež v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. septembra 2010 č. 65 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom do 31 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Pán predseda Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, dobrý deň všetkým. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, s veľkým záujmom som si prečítal písomnú podobu návrhu novely zákona č. 309 od kolegu poslanca Jurčíka a počúval som vás pozorne aj, pán poslanec, teraz, keď ste zdôvodňovali váš návrh zákona, a musím povedať, že som bol veľmi prekvapený.
Ja som veľmi neskúmal, čo ste robili v civilnom živote pred tým, ako ste prišli do Národnej rade, ale veľa to s energetickou spoločné nemalo, čomu zodpovedá aj kvalita návrhu novely tohto zákona.
Čudujem sa, pretože takto postavený a pripravený návrh zákona ste mohli aspoň konzultovať s pánom ministrom hospodárstva, ktorý je nominovaný za vašu stranu, a možno ani s ním nie, pretože on tiež nie je veľký odborník na energetiku, ale na ministerstve hospodárstva je dosť odborníkov na energetiku a tí by vám poradili, v čom je problém v rámci tohto zákona.
Celý návrh novely zákona, ktorá je predkladaná Národnej rade, má niekoľko problémov, právnych a legislatívnych nedostatkov a zároveň logických nezrovnalostí. V prvom rade je treba konštatovať, že novela zákona je protiústavná, pretože je retroaktívna a prechodné ustanovenia neriešia a nezabezpečujú plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do nového režimu.
V druhom rade touto novelou nelikvidujete len segment fotovoltaiky v rámci obnoviteľných zdrojov energií, ale aj segment vody a segment vetra, a tým ohrozujete záväzky Slovenskej republiky, ktoré máme voči Európskej komisii v rámci prijatého programu 20/20/20, ktorý nás zaväzuje vyrábať do roku 2020 v rámci Slovenskej republiky 14 % energií z obnoviteľných zdrojov.
V treťom rade porušujete významné strategické dokumenty, mám na mysli Stratégiu energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky do roku 2030, ktorá bola vypracovaná stovkou odborníkov a najväčších slovenských a zahraničných kapacít v oblasti energetiky a bola prijatá predchádzajúcou vládou na základe všeobecného konsenzu celého politického spektra.
Návrh novely je vlastne likvidačný pre podnikateľské prostredie v oblasti obnoviteľných zdrojov. Návrh nie je v súlade s právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, ani dôvodová správa neobsahuje pravdivé skutočnosti.
Poďme sa pozrieť na jednotlivé ustanovenia predkladanej novely zákona.
Na Slovensku je už od 1. 5. 2010 obmedzená výstavba zdrojov novelou zákona o energetike, ktorá znie, citujem, v § 11 Výstavba energetického zariadenia: "Stavať elektroenergetické zariadenie, plynárenské zariadenie, potrubie na prepravu pohonných látok alebo na prepravu ropy a zariadenie na rozvoz skvapalneného plynového uhľovodíka možno iba na základe osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. To neplatí, ak ide o výstavbu energetického zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie umiestneného na budove s celkovým inštalovaným výkonom do 100 kW. Osvedčenie je dokladom pre územné konanie a stavebné konanie a dokladom k žiadosti o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny k prenosovej sústave alebo k distribučnej sústave. Osvedčenie na výstavbu distribučnej sústavy alebo distribučnej siete je dokladom pre vydanie povolenia na podnikanie v energetike."
Z uvedeného, koniec citátu. Z uvedeného je zrejmé, že od 1. 5. tohto roku ani distribučné spoločnosti, ani stavebné úrady nevydávajú súhlasy na stavby nad rámec obmedzenia 100 kW na budove. Presne toto duplicitne navrhuje a obsahuje aj návrh vašej novely, avšak so snahou retroaktívne znemožniť stavby s výkonom nad 100 kW, ktoré sú schválené ako so strany distribučných spoločností a dokonca aj stavebných úradov na stavby pozemných fotovoltaických elektrární s výkonom do 1 MW.
Pre vysvetlenie musím uviesť, že samotná výstavba vyžaduje dlhodobú prípravu vzhľadom na nedostupnosť technologických fotovoltaických technológií v celej Európe. V praxi to znamená, že investori a stavebníci vlastniaci právoplatné stavebné povolenie na dva roky si objednávajú panely, môžu si ich objednať na jar budúceho roka, ale schválenie predloženého návrhu so zrušením podpory fotovoltaiky nad 100 kW už od 1. 4. 2011 by malo katastrofálny dopad nielen pre investorov, ktorí stavby dlhodobo plánujú, ale aj pre Slovenskú republiku, ktorej by mohli hroziť rôzne súdne spory a medzinárodné arbitráže.
Pre porovnanie treba uviesť, že napríklad v Čechách je schválená kapacita, čo sa týka fotovoltaických elektrární, asi 1 600 MW, z čoho, samozrejme, má ČEZ obavy s rozkolísaním distribučnej siete. Na Slovensku po novele z 1. 5. je vydané stavebné povolenie cca na 300 až 400 MW, čo je zásadný rozdiel, a tri distribučné spoločnosti ZSE, SSE, VSE bez akýchkoľvek problémov technicky zvládnu distribúciu rádovo 150 MW na jednu distribučku.
Dovolím si upozorniť aj na výnos ÚRSO, ktorý v prechodných ustanoveniach jasne definuje obdobie platnosti výkupnej ceny. Citujem: "Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 28. júla 2008, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike podľa ustanovení účinných od 30. júna 2010, sa prvýkrát postupuje pri predkladaní návrhu ceny a schvaľovaní alebo určovaní ceny na rok 2011, podľa ktorého postupuje od 30. 6. 2010."
V nasledovnom si dovolím rozobrať dôvodovú správu a aj vaše uvedenie zákona k návrhu novely. Citujem z predkladanej dôvodovej správy: "V súčasnosti výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je podporovaná prostredníctvom zákona č. 309, keďže od času schválenia tohto došlo k výraznému zníženiu nákladov na technológie, čo v spojitosti so stanovenými podmienkami vyvolalo nadmerný záujem investorov o výstavbu do týchto zariadení, je potrebné na túto skutočnosť reagovať, upraviť zákonný rámec podnikania v tomto sektore."
Ceny fotovoltaických panelov sa určujú na jeden watt. Všetci zainteresovaní vedia, že cena panelov v roku 2009 sa pohybovala na úrovni 1,30 eur na jednu jednotku a v tomto roku od marca vystúpila cena, hovorím o monokryštalickej technológii, asi na úroveň 1,60. A nielen to, ale pre enormný záujem a nie, ako vy hovoríte, že v Španielsku už nie je záujem, ale pre enormný záujem v celej Európe sú do konca roka tieto panely vypredané a to má za následok to, že investori si záväzne objednávajú panely na jar budúceho roka. Každopádne argument, ktorý dávate v dôvodovej správe, že od času schválenia tohto zákona došlo k výraznému zníženiu nákladov na technológie, je nezmysel.
Ďalej v dôvodovej správe hovoríte: "Výroba elektriny zo slnečnej energie vykazuje veľké fluktuácie, a preto nie je možné považovať túto výrobu za stabilnú. Na zabezpečenie spoľahlivej dodávky elektriny sú potrebné záložné zdroje. Neregulovaná výstavba týchto nestabilných zdrojov pri súčasnom stave žiadostí môže spôsobiť vážne riziká v zabezpečení spoľahlivosti a bezpečnosti elektrizačnej sústavy. Zároveň uvedené zdroje z dôvodu vysokých výkupných cien majú negatívny vplyv na koncovú cenu elektriny. Z toho dôvodu je potrebné pristúpiť k úprave podpory zdrojov na využitie slnečnej energie."
Súhlasím, fotovoltaická energia je nestabilná, ale Slovensko na rozdiel od Českej republiky je legislatívne pripravené a jednotlivé distribučné spoločnosti schvaľovali len 0,99 MW-ové zdroje po dôslednej štúdii pripojiteľnosti.
Pre ilustráciu uvediem, že v Čechách neboli tak pripravení a schválili aj zdroje o výkonoch 12, 16 alebo 30 MW, čo, samozrejme, sú výkony, ktoré vážne ohrozujú stabilitu siete.
Treba povedať, že fotovoltaika alebo tento zákon, alebo táto novela, návrh novely zákona sa netýka len fotovoltaických elektrární, ale týka sa aj vetra a veľkej vody a tam už výrazným spôsobom obmedzujete možnosti výstavby aj týchto zariadení, nielen fotovoltaiky.
Ďalej v dôvodovej správe hovoríte: "Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má v zmysle platného zákona obmedzené možnosti flexibilne reagovať na dynamické zníženie cien technológií, a preto sa vytvára povinnosť reagovať na túto zmenu."
ÚSRO, teda Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, môže v súlade so zákonom znížiť výkupné ceny na rok 2012, čím legálne zamedzí snahe stavať ďalšie fotovoltaické elektrárne.
Nie je však možné, aby v transparentnom podnikateľskom prostredí sa legislatíva menila tak, že po získaní právoplatného stavebného povolenia na základe súhlasu príslušnej distribučnej sústavy a platného výnosu ÚRSO sa novelou zmení zákon, ktorý príslušné projekty zlikviduje.
Nie je transparentné, ak projekty, ktorým ÚRSO garantuje výkupnú cenu na rok 2011, novelou zákona budú v tomto období vyradené z podporovaných. Konkrétne návrh novely navrhuje účinnosť od 1. 4. 2011, dokedy sa s istotou väčšina projektov, ktoré majú všetky povolenia, nestihne skolaudovať, čo je nutná podmienka podpisu zmluvy o výkupnej cene.
Záverom chcem povedať, že na základe toho, že štát, teda ministerstvo hospodárstva, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ako aj distribučné spoločnosti majú dostatok argumentov a nástrojov na to, aby regulovali a vydávali povolenia pre vznik nových energetických zdrojov, nie je potrebné pokračovať a novelizovať zákon č. 309, a preto navrhujem, aby v rámci ďalšej diskusie bol zastavený schvaľovací proces tejto novely a novela bola stiahnutá z ďalšieho rokovania.
Ďakujem pekne.

Myslím si, že je potrebné urobiť zmeny v tomto zákone a že tie dôvody, ktoré boli uvádzané predkladateľom, jasne definujú, prečo je to potrebné urobiť, ale zároveň platí, že pri tomto zákone, ktorý je zložitý a zasahuje jednak do systému, ktorý nie je jednoduchý, treba robiť tieto zmeny tak, aby sme neurobili chybu. A niekedy platí, že cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. Takže ja len avizujem, že v rámci priestoru, ktorý vznikne medzi prvým a druhým čítaním, bude potrebné o tom debatovať v rámci hospodárskeho výboru a určite urobiť úpravy tak, aby to naozaj bolo najlepšie, ako môže byť.

Dobrý deň prajem. Vážené dámy, páni, vážený pán predsedajúci, kolegovia predkladatelia predmetnej novely zákona, bol by som v prvom rade veľmi rád, keby toto moje vystúpenie bolo vnímané v tej odbornej rovine, absolútne nie v politickej rovine, vzhľadom na to, že hovoríme o veľmi dynamicky náročnom systéme, ako je elektrická sústava na Slovensku, do ktorej vstupuje veľmi mnoho parametrov a v konečnom dôsledku sa všetko prejavuje v konečnej cene pre finálneho spotrebiteľa.
Slovensko bolo dlhodobo - ja budem hovoriť vo svojom príspevku teraz len filozoficky, lebo máme v druhom čítaní priestor na to, aby sme potom upravili niektoré tieto znenia. Slovensko bolo dlhodobo kritizované kvôli tomu, že relatívne málo podporuje obnoviteľné zdroje energie, hoci naše vedomosti hovorili o tom, že nejaká masívna podpora obnoviteľných zdrojov energie bude znamenať určite predraženie celého systému a zvyšovanie koncových cien pre spotrebiteľov. Preto tá opatrnosť na Slovensku bola dostatočná, vzhľadom aj na výkon prenosovej sústavy, ktorý v súčasnosti predstavuje nejakých 28,5, 29 TWh. Tiež sme museli zvažovať, ktorá forma obnoviteľnej energie je vhodná vzhľadom na kapacitu, absorpčnú schopnosť, ale aj prietoky smerom do zahraničia, ktorá forma tejto obnoviteľnej energie bude vhodná práve pre slovenskú elektrizačnú sústavu.
Nie totiž všetko, čo je vhodné vonku, je vhodné aj u nás doma. To si jednoducho treba uvedomiť. My máme parametre našej elektrizačnej sústavy také, aké máme, a je závislá predovšetkým hlavne na domácej spotrebe.
Preto v tom predchádzajúcom volebnom období sme museli pripraviť určitú zákonnú normu, ktorá by jasne deklarovala Európskej únii, že Slovensko sa tiež prihlasuje k princípom 20/20/20, na ktorých sa uzniesla Európska komisia, a preto bol pripravený aj zákon č. 309/2009, ktorý bol skutočne pripravený v dobrej viere, že hádam vystihneme to najlepšie a najpodstatnejšie, ktoré slovenská elektrizačná sústava potrebuje. Priznám sa, čerpali sme hlavne zo zdrojov Nemecka a Českej republiky. Bohužiaľ, čas ukázal, že práve tieto dve sústavy boli nie optimálne nastavené ani pre ich vlastné systémy.
Preto absolútne súhlasím s postojom predkladateľa, že treba niečo robiť ďalej a ten zákon č. 309 treba ďalej nejakým spôsobom modifikovať. Keď sa však ale dostanem k predloženému návrhu, bohužiaľ, tam musím mať určité pochybnosti a ak si... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Preto my sme si už začiatkom, koncom roku 2009 vlastne len po polročnom pôsobení nového zákona uvedomili, že sme asi parametre nie dobre nastavili. Vedeli sme si predstaviť optimálnejšie parametre pre elektronizačnú sústavu, bohužiaľ, ale vlak bol rozbehnutý, vlak išiel a tých investorov, ktorí okamžite spoznali slovenské podmienky, bol taký masívny prílev investorov, že sme chytili hrôzu a medzitým už sa začali prejavovať aj problémy Nemecka, hlavne Českej republiky, kde Česi to prestrelili úplne naplno.
Preto sme, na dvakrát sa nám podarilo konečne presadiť novelu platnú od 1. 5., lebo my sme ju mali ešte v závere roku 2009, len, bohužiaľ, vtedy nám - už ani neviem, z akých dôvodov - neprešla, ale podarilo sa nám docieliť jedno, že sme vlastne nastavili ten režim tak, že od 100 kW bude dávať oprávnenie alebo teda súhlas na výstavbu nového zdroja ministerstvo ako ústredný, centrálny orgán, ktorý je zodpovedný v rámci Slovenska za energetickú politiku a aj za naplnenie cieľov v rámci Európskej únie. A my sme takisto mali snahu, ako vy máte teraz vo vašej novele, siahnuť aj retroaktívne do niečoho, len, bohužiaľ, sme si urobili právnu analýzu k tomu a s hrôzou sme zistili, že niektoré projekty nám jednoducho ujdú, s ktorými nedokážeme nič robiť. A dokonca bol pokus v máji-júni 2010 zo strany ÚRSO, kedy ÚRSO urobilo návrh nového výnosu na podporu, na výkupné ceny obnoviteľných zdrojov so zameraním práve na fotovoltaiku, ktoré asi o 30 % znižovali tieto výkupné ceny. Ale takisto po právnej analýze sa zistilo, že táto retroaktivita je nepriechodná a nie je možné takýmto postupom ísť. Tak sme povedali, že je dôležité, že už máme v rukách aspoň 100 kW, to už je dostatočný nástroj na to, aby sme si to vedeli z hľadiska centra, z hľadiska ministerstva hospodárstva usporiadať, a ukáže trh, čo bude ďalej.
Preto tie návrhy, ktoré máte definované v bodoch vášho pozmeňováku 6, 7 a 8, vás v dobrom upozorňujem, že sú retroaktívne. Neprejdete s nimi, možno máte iné analýzy, ale určite tieto body skončia na Ústavnom súde a stratíme jednoducho čas. Nám ide o čo? Nám ide o to, aby sme čo najrýchlejšie doplnili ďalšie modifikujúce podmienky, aby sme skutočne zamedzili výraznému nárastu cien pre koncového spotrebiteľa. Nie je žiadnym tajomstvom, že 100 MW inštalovanej fotovoltaiky znamená 1,5-percentný nárast ceny pre koncového spotrebiteľa. Keď si zoberiete, že len v malom medzi 100 kW a 1 MW je už dnes asi 560 kapacita, ktorá už je po stavebnom konaní, čiže to v konečnom dôsledku môže znamenať až 8-percentný nárast, 8-9-percentný nárast pre koncovú cenu energie. Ale aj keď toto riziko hrozí, nemôžeme ísť retroaktívne na existujúce investičné projekty.
Ten investičný projekt totiž bol schválený za nejakých podmienok a jednoducho tam hrozia žaloby, ktoré hrozili aj pri tom Holienčikovom návrhu z toho mája-júna, ktorý som tu spomínal, kde okamžite boli podávané žaloby o zmarenie investície zo strany štátu. Čiže štát tam bude musieť uhrádzať obrovské náklady, lebo inštalácia elektrárne s kapacitou 1 MW fotovoltaiky je na úrovni asi 1 mld. korún. To si treba uvedomiť. A tento investor si bude žiadať tieto prostriedky naspäť. A to je 1 MW, keď máme 560 MW, tak si vieme veľmi ľahko prerátať, koľko by to mohlo, v prípade, že by bol takýto súdny spor úspešný, koľko by to mohlo v skutočnosti znamenať.
Čiže, pán kolega, skutočne doporučujem vám, aby ste prehodnotili § 6, 7 a 8, lebo podľa môjho názoru a podľa tých skúseností, ktoré som mal na ministerstve hospodárstva, lebo aj my sme koketovali s takýmito myšlienkami, ktoré ste vy sem dali, ale museli sme od nich odskočiť, lebo tú retroaktivitu sme si nechceli zobrať na krk.
Iný problém je v bodoch 1, 2, 4 a 5 predloženého návrhu, kde, odpustite mi za výraz, ale zaváňa mi to silným lobizmom. Lobizmom zo strany obchodníkov s energiou a zo strany troch distribučných sietí. Čo sa udeje, pokiaľ by prešiel váš návrh? To znamená, od 100 kW musí si zabezpečiť odchýlky. No, kameň úrazu je v odchýlkach. To je celý problém, ale to je vôbec, odchýlky je problém ako taký obnoviteľných zdrojov energie. Preto sú štáty, ktoré majú silný hydropotenciál, ktoré si môžu dovoliť riešiť aj odchýlky cez obnoviteľné zdroje, ale to Slovensko nemá. Slovensko má celý potenciál vo vodných elektrárňach na úrovni asi 28 PJ, pritom vo fitomase má 148 PJ. Čiže je to úplne iná dimenzia, je to úplne o niečom inom. Čiže keď mám niekde regulovať, tak idem tam, kde mám obrovský potenciál, a to je biomasa, ale nemôžem ísť do chudobnej vodnej energie, ktorej mám 28 PJ. Čiže toto mi nejde. Fotovoltaika má len 18 PJ. Pre zaujímavosť vietor má 5 PJ na Slovensku, čiže to sú nezaujímavé zdroje, preto ani nebola nejaká snaha podporovať veterné elektrárne.
Ale keď si má niekto s investíciou nad 100 kW zabezpečiť podporky, jednoducho ten biznis je preňho nezaujímavý. Dneska, alebo pôvodná myšlienka, prečo boli nastavené výkupné ceny pre obnoviteľné zdroje energie, bola taká, aby sa do 13 rokov vrátila investícia a ďalšie dva až tri roky, lebo do 15 rokov je garancia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... lebo do 15 rokov je garantovaná podľa platnej legislatívy výkupná cena pre takéto zdroje. Bohužiaľ, sa udialo trošku iné, než ste vy v úvodnej správe povedal, nie že nie je záujem, práve je obrovský záujem stále o fotovoltaiku a výroba monokryštálov sa stala tak zaujímavou, že sa postavili veľkokapacitné jednotky, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že cena produktu, tých článkov, klesla o 30 %. To je ten základný problém, ktorý nastal vo výkupných cenách fotovoltaiky, lebo tam výrazne sa znížili investičné náklady, ale zostala naďalej vysoká výkupná cena.
V každom prípade ale, pokiaľ necháme pôsobiť pri týchto vykrývačkách, pri podporných službách len obchodníkov, ktorých je možno 20 registrovaných na Slovensku a plus distribučky, dávame celú silu a celú výnosnosť tohto biznisu do určitej skupiny ľudí, ktorá bude skutočne na tom veľmi dobre profitovať, a preto bola aj, pán predkladateľ, tá moja poznámka, že to trošku zaváňa lobizmom, lebo môj výklad veci je taký, že nebudú môcť investori rozhodovať o výsledku, o finančnom zisku z takéhoto projektu, ale dávame to, presúvame to do rúk nezainteresovaných, to znamená obchodníkov s energiou, ktorí budú v konečnom dôsledku na tom profitovať, lebo nikto iný tie podporné služby nemôže regulovať, nemôže ich nakupovať, môže ich len obchodník s elektrickou energiou.
Poslednú pripomienku mám k tomu bodu 3, ktorý ste navrhli, ktorý sa týka KVET-u. Takisto my, keď sme robili novelu zákona o KVET-och, o kombinovanej výrobe vysoko účinnej energie, sme rozmýšľali, ako nastaviť výšku investície, lebo tá sa týka výšky investície, ktorú dávate. Nie je to jednoduchá odpoveď na to vzhľadom na to, že tie technológie sú rôzne, ale mám za to, že pokiaľ je predpísaná minimálne 50-percentná investícia z existujúcej ceny technológie, je to už zasiahnutie vlastne srdca celého tohto KVET-u, to znamená turbíny. A nie som si celkom istý, či práve vždy je potrebné riešiť aj nejakú obnovu turbíny, lebo turbíny sú stavané na niekoľko rokov, ony sú relatívne dobre účinné, čiže nie je to otázka tej periférie pri tej kombinovanej výrobe, ktorú je hlavne treba vždy modifikovať. Ale v takomto prípade sa vlastne úplne potlačí otázka inovácie v KVET-och, lebo prestane byť záujem. Na to, aby som investoval viac ako 50 %, sa mi oplatí zastaviť prevádzku a postaviť úplne novú prevádzku. Je to efektívnejšie, lebo renovovať staré je vždy len renovovať staré, to ako keď do embéčky dáte motor z volva, ale vždy to bude len stará kára.
Takže toto som veľmi opatrný, či tých 50 % je potrebných. A tu si myslím, že by bola trošku potrebná aj odborná diskusia, hlavne z prevádzkovateľov týchto KVET-ov, aby nám dali jasnejší pohľad na potrebnú výšku investícií, ktorá by sa mala zahŕňať potom do podpory ako takej zo strany štátu.
Čiže, pán kolega, odpustite za tento filozofický úvod, ale pokladal som si za potrebné trošku objasniť tie riziká, ktoré vyplývajú z vášho návrhu. A pokiaľ na hospodárskom výbore sa dohodneme na nejakých zmenách, ja si myslím, že tie sú tam potrebné, pokiaľ by sme pokračovali v tomto návrhu, bohužiaľ, z toho odborného hľadiska si nebudem môcť dovoliť dať hlas za podporu takéhoto návrhu.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Ďakujem, pán predseda. Zatiaľ by som v krátkosti reagoval na predložený zákon, ktorý, ako ho nazval predkladateľ, môžme ho nazývať úplne stručne, je to zelený zákon. Ten zákon je v podstate v dvoch rovinách, sa má meniť, resp. dopĺňať týmto dodatkom, a je to rovina oblasť slnka a oblasť KVET-u. Ja osobne tento zákon vnímam ako veľmi šikovný marketingový ťah. Ono to tak vyzerá, že všetci chceme riešiť slnko, všetci chceme riešiť, aby tu bola nižšia cena elektriny pre ľudí, to všetci chceme. Ale ja si myslím, že v tom zákone ide o niečo úplne iné, resp. toto je len taká ohlodaná kosť, ktorá je navonok pre nás pre všetkých, a tá pravda a skutočnosť je niekde inde. Ja sa to pokúsim veľmi rýchlo a jasne objasniť.
Nebudem spomínať už to, čo tu bolo uvedené. Technický výklad máte. Viac-menej nie sme tuná technici. Ja by som sa skôr sústredil na také tie podstatné ukazovatele. Zelený zákon hovorí o jednej veci: chceme podporovať obnoviteľné energie a chceme ich podporovať štyrmi základnými spôsobmi.
Prvý je, že garantujeme všetkým, ktorí vyrábajú obnoviteľnú alebo elektrinu z obnoviteľných zdrojov, pripojenie do siete.
Potom je to garantovaný odber do tejto siete, to garantujú distribučné siete. Pretože túto elektrinu využívajú na krytie svojich strát pri prenose elektrickej energie. V rámci prenosu v rámci celej republiky nastávajú obrovské straty.
Tretí moment je doplatok k štandardnej cene, pretože obnoviteľná energia je, samozrejme, v dnešnej dobe drahšia a ešte bude niekoľko rokov drahšia. Ale práve preto do nej dnes musíme investovať, aby raz v budúcnosti to bolo lacnejšie. Pretože ak sa nebude investovať, a vy ste ich presne spomínali, týchto investorov, ak by títo dnes neinvestovali napríklad aj do fotovoltaických elektrární, tak, samozrejme, nikdy táto energia nezlacnie.
A štvrtý moment, ktorý je dôležitý, je, že snažíme sa dosiahnuť ten 14-, resp. 20-percentný podiel obnoviteľných zdrojov. Čiže máme určitý záväzok nielen voči nám, voči našim obyvateľom, ale vôbec voči celej Európskej únii ako člen tejto Európskej únie.
Čo sa týka slnka, ja si myslím, že týmto zákonom sa výrazne, ale výrazne posilňuje postavenie distribučných spoločností. Máme tri distribučné spoločnosti: Východoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika, Západoslovenská energetika. Chcem povedať len jeden moment. Už raz zákonom sa nám podarilo, teda sa podarilo terajšej koalícii ešte vtedy, urobiť to, že 49-percentný podiel týmto súkromným zahraničným investorom stačí na to, aby ovládali celú spoločnosť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Mám päť minút. Dokončíme to, alebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán predseda, najprv budeme hlasovať o návrhu z rozpravy. Je to návrh pani poslankyne Vaľovej, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto zákone, aby bol vrátený na prepracovanie. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.