8. schôdza

Ja už len veľmi krátko. Na tom vidieť rozdiel v tom, že čo je predmetom vývoja. Napríklad LCD televízor niekedy stál ix korún, dnes je tá cena omnoho nižšia, pretože trh to chce, ľudia to chcú a ten vývoj je vlastne financovaný z toho dopytu. Kdežto v týchto obnoviteľných zdrojoch, vôbec vo všetkých obnoviteľných zdrojoch každý obnoviteľný zdroj je drahší než klasický obnoviteľný zdroj, teda než klasický zdroj, povedzme uhlie, ktorého tu máme asi ešte na dvesto rokov. A práve preto, keď dnes dáte možnosť ľuďom si vybrať, chcete z uhlia elektrinu alebo z vetra, tak povedia z uhlia, lebo je to lacnejšie. Čiže tá dotačná politika, resp. tá politika Európskej únie, ktorá je motivačná, z toho počiatku je nevyhnutná nielen u nás, ale vôbec v celej tejto Európe, aby sa naštartoval vývoj a postupne, samozrejme, aby tieto výrobné zariadenia boli lacnejšie.
Takže náš názor je, v tom sa nezhodujem s pánom Dostálom, je, že malo by to byť predmetom dotácie v tej začiatočnej fáze, pretože ináč sa ten vývoj nezačne vyvíjať takýmto rýchlym tempom.
Ďakujem pekne.

Ja súhlasím s pánom poslancom Padom, že ak regulácia nemá vplyv na peniaze občanov, tak sa do toho netreba miešať. Podľa mňa sa netreba miešať alebo snažiť, snažiť miešať reguláciu tam, kde tá regulácia nie je nevyhnutná, a potom by to nemalo dopady na príjmy občanov.
Ja som nepolemizoval s predloženým návrhom novely zákona, ja som vyslovil výhrady k tomu existujúcemu zákonu a jeho filozofii ako takej, a teda, samozrejme, že môj pohľad je iný ako pohľad pána poslanca Lazára alebo ostatných predstaviteľov ľavicového videnia sveta. Ja som, naopak, presvedčený, že netreba to dotovať a treba si počkať na to, keď tie zdroje obnoviteľné budú rovnako efektívne alebo efektívnejšie ako klasické zdroje a potom sa ony úplne prirodzene presadia. Vtedy príde ich čas. Dotáciami, reguláciami iba deformujeme to prostredie a myslím si, že v konečnom dôsledku poškodzujeme aj občanov.
Ďakujem.

Ďakujem, pani kolegyne a kolegovia, že ste teda sa v takom hojnom počte zúčastnili, alebo resp. vyjadrili a že ste si vypočuli názory. Mám k tomu zopár poznámok. Budem sa to snažiť tak, aby som to podstatné len povedal preto, lebo na spústu rôznych tých úvah, ktoré zazneli z úst niektorých pánov poslancov, ktorí tu vystúpili, ani nie som schopný reagovať, lebo jednoducho som zistil, že tam je čosi, čo, o čom ani netuším, ale to nechám na posúdenie iným. Ale aby som to veľmi nenaťahoval, tak k tým niektorým bodom.
Škoda, že tu nie je pán Žiga, ktorý nejak mal trošku obavy o to, že čo som kedysi robil. To si môžme, môžme povedať na inom fóre. Ja to poviem tak slušne po anglicky, ja mám na to iný názor. Každý, kto vie, o čom hovorím, tak si vie predstaviť, čo týmito slovami myslím.
Myslím si osobne, že určitý nesúlad, ktorý je medzi poslancami povedzme opozície, je dokladovaný aj tým, že keď na jednej strane pán Žiga hovoril o zhruba 25-percentnom náraste cien technológií, o pár minút pán Jahnátek hovorí o 30-percentnom poklese. Nuž, vyberte si. Neviem, no. Ako rozmýšľam, že kto z nich sa pomýlil, je to skôr na posúdenie niekoho iného. Ale nevidím v tom nejaký dramatický bod, aby som sa nejak viacej k tomu vyjadroval.
Prirodzene, otázka záložných zdrojov možno nie je až taká dramatická, ako by sa v prvom momente zdala, ale práve preto bude táto novela, aby nebola nadmerná potreba záložných zdrojov. Touto novelou sa reaguje hlavne na to, aby sa predišlo tomu, čo by sa stalo, keby sme ju nerobili. My nehovoríme, alebo ja nechcem touto novelou povedať, že dopad na cenu elektrickej energie bude dramatický. Určite to nehovorím, lebo momentálne sme v situácii, keď ide len o niekoľko desiatok megawattov, ktoré prichádzajú do úvahy. Ale už tým, že je vydaných viac ako 700 MW prísľubov, je nám všetkým jasné, že v prípade, ak by sme neurobili nejaké zásadné zmeny, alebo aspoň nesmerovali k zásadným zmenám, tých 700 MW by sme boli prinútení v princípe možno behom roka alebo dvoch pripojiť. Aké by to malo dopady na elektrizačnú sústavu, je skôr technická a odborná diskusia a aj napriek tomu, že teda, ako som to už spomínal, pán kolega Žiga ma, neviem, niekde inde postavil alebo deklaroval, tak napriek tomu si myslím, že viem k tomu niečo povedať.
Samozrejme, o tom, že či to bolo konzultované s ministerstvom alebo s príslušným šéfom sekcie, o tom niet čo diskutovať, bez toho by som si nedovolil túto novelu predkladať, myslím si, že až tak, taký, by som povedal, nekonzistentný nie som. Samozrejme, že o záväzkoch 14 % do roku 2020 viem. Viem to veľmi dlho a viem aj to, že aj bez fotovoltaických elektrární to hravo dosiahneme. Určite to hravo dosiahneme, lebo keď si uvedomíme, že čisto prakticky sme schopní fotovoltaické elektrárne, alebo teda solárne elektrárne dať na úroveň maximálne okolo 150 až 200 MW bez čohokoľvek, tak to určite nám tŕň z päty nevytrhne, lebo v dobe, v roku 2020 to bude predstavovať rádovo možno 5 % elektrickej energie, možno štyri. Čiže s nimi by sme určite zázrak neurobili.
Samozrejme, že je tu ešte kopa takých diskusií, diskusných bodov, ktoré by som možno mohol nejako viac rozvádzať, ale predpokladám, že bude aj dostatočný časový priestor do druhého čítania, a myslím si, že tie odbornejšie body nejako prevážia.
Ja v princípe chcem trošku poďakovať pánovi Jahnátkovi, ktorý, mám taký pocit, že to zobral veľmi vecne a hovoril veľmi konkrétne, čo sa mi páči, a nebolo to myslené tak viac-menej len polopoliticky a nevkladal mi do úst, alebo resp. nehovoril to, čo v tom návrhu nie je.
A úprimne povedané, pán Lazár, pri všetkej úcte k vám, ste ma zaskočili, lebo ja som to tam ako nemienil týmto, ani tam nevidím a neviem, či to má byť príprava pre skrytú privatizáciu teplární. Lebo pokiaľ viem, tak v tých teplárňach idú na 99 % zdroje, ktoré, o ktorých vieme presne harmonogram výroby elektrickej energie dohodnúť v zmluve o pripojení. Vy to veľmi dobre viete. Čiže, samozrejme, to neznamená, že ostatné veci sú nie na diskusiu. Ale ešte takú malú drobnosť, aj ten rozdiel, ktorý ste spomenuli, tých 30 % ceny elektrickej energie nie je pravdou. My momentálne, u nás platí cena 0,425 eura a v Čechách 0,48. To 30-percentný rozdiel není, keby ste ako chceli. A ešte navyše tí Česi majú dohodnutú nejakú valorizáciu 2 až 4 %.
No, pán Jahnátek sa pomýlil tiež v jednej veci, a to sa týka nákladov na 1 MW, a to dokresľuje trošičku aj také to politikum v tých príspevkoch, na 1 MW výkonu solárnej elektrárne, keď uviedol sumu 1 mld. korún. No, pokiaľ mňa neklamú moje skúsenosti alebo poznatky, pardon, tak je to tak zhruba na úrovni 2,5 až 2,7 mil. eur. Čiže tak 7-8 % z tej sumy. Tým nechcem spochybniť tú odbornú časť alebo iné poznámky k tejto predkladanej novele. Ale to len tak na dokreslenie, aby ste asi vedeli, že nie všetko je tak, ako tu bolo odprezentované.
Samozrejme, že na to, že existuje rozdielny názor, ako viesť štát, resp. ako viesť jeho fungovanie, že existujú rozdielne názory, dá sa povedať, nechcem to rozdeliť na pravicu a ľavicu, rozdielne názory na to, ako čo má fungovať. To je úplne normálne. Nebolo by dobré, keby sme tu sedeli stopäťdesiati a by sme sa na všetkom zhodli, lebo to už sme raz skúšali pred nejakými 20, 30, 50 rokmi a neviedlo to bohvieako k nejakému zázračnému výsledku, aspoň ja som si to nejako veľmi nevšimol, a to už som niečo prežil.
Som rád, že existuje určitá, určitá, určitý oportunizmus, keď tak môžem povedať, k tým aj k môjmu návrhu mojej predkladanej novele, ale bavme sa tak, aby to bolo odborné, a bavme sa tak, aby sme neskúšali tomu druhému dať do úst to, čo nepovedal, a nehľadali v tom návrhu to, čo tam myslené nie je. Nie je tam ani lobing žiadnych distribučných spoločností a nie je tam ani lobing žiadnych výrobcov zariadení. Jednoducho, alebo respektíve nelobujeme preto, aby boli lacnejšie teplárne z titulu zlého hospodárenia, je to ako skutočne nezmysel. Ale dobre, je to váš názor, ja to, samozrejme, beriem. Môžte sa vyjadriť, prirodzene, v ďalšom kroku, ak toto prejde do druhého čítania. Budem rád akémukoľvek pozmeňujúcemu návrhu a verím, že budeme mať možnosť o tom viac-menej diskutovať.
Ďakujem aj za pána Goliana, ktorý tak trošku čiastočne spomenul aj negatívum 309-ky a ktorý spomenul aj to, že na úkor niektorých znení alebo vďaka niektorým zneniam si niektoré spoločnosti na Slovensku spravili z toho, z výroby tejto elektrickej energie, úžasný biznis. Úžasný biznis, až taký biznis, že im výrazným spôsobom ovplyvňuje hospodárenie spoločnosti.
Nechcem nejako ďalej to ešte naťahovať, ale ja si myslím, že týmto spôsobom, že týmto som povedal to podstatné, mám tu tých bodov viac, ale asi to by tak približne stačilo.
Ďakujem aj pánovi Dostálovi, že pochopil tú základnú myšlienku toho, že vlastne princípom tejto novely je obmedzenie regulácie štátu a obmedzenie zasahovania štátu do súkromného podnikania. Lebo nikto z tých, ktorí sa do tohto pustili, nebol štátom nútený, aby to robil. Každý to robil dobrovoľne. Opakujem, nikomu nezazlievam to, že sa do tohoto pustil. Nikomu. Podľa môjho názoru všetci tí podnikatelia, ktorí sa do toho pustili, len vyžili medzery v zákone a využili neschopnosť štátu regulovať to, keď už sa do toho pustil tak, aby na to nedoplácal ten posledný, a to je ten, ktorý tú elektrickú energiu spotrebuje.
Ďakujem.

Ja len minútku. Ja som veľmi prekvapený úrovňou diskusie, ktorá tu bola. Ja si myslím, že naozaj bola viac odborná ako politická. Príjemne ma prekvapil aj pán Jahnátek, aj pán Lazár a určite tam bola nejaká miera politika, ale taká, ktorá podľa mňa bola prijateľná. Ďakujem aj za vystúpenie pánovi Golianovi, ktorý sa vyjadril ako odborník, pán Dostál ako filozof.
Naozaj aj mňa by mrzelo, keby tí, čo už majú vydané stavebné povolenia, mali problémy s retroaktivitou. A to musíme upraviť a, samozrejme, predpokladám, že tam budú treba aj ďalšie pozmeňujúce návrhy.
Trošku ma prekvapilo vystúpenie pána poslanca Žigu, ktoré bolo čisto politické, a ako spomínal aj pán predkladateľ, jednoducho niektoré veci, ktoré uvádzal, boli v rozpore s tým, čo uvádzal jeho stranícky kolega Jahnátek.
A ešte teda pán Lazár hovoril niečo o navýšení ceny 0,5-percentnom. Pán minister Jahnátek, bývalý teda, hovoril o navýšení ceny 10-percentnom. Jednoducho musíte priznať, že ste nám tu nechali zase nejaký dlh, nejaký problém s tým, že ste sa nekriticky zamerali na vzor Česka a Nemecka, ale my to vyriešime.
A chcel by som vám pripomenúť, že teda to nie je jediný dlh v energetike. Aj v rozpočte verejných financií na rok 2010 sa počítalo so zavedením príplatku k cene elektriny na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení s príjmami na úrovni 16,6 mil. eur a takýto príplatok však tá predchádzajúca vláda zabudla zaviesť.
Čo sa týka privatizácie, tak tento zákon s privatizáciou naozaj nemá nič spoločné.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán predseda, dámy a páni, vážení hostia, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu k uvedenej novele zákona, ktorú predložila skupina poslancov Národnej rady. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 8., teda dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-technickej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže, dámy a páni, z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku o vybraných vplyvoch.
Dámy a páni, po rozprave odporučím, aby Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 136 z 19. októbra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali tieto výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre sociálne veci.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja mám v zásade iba tri veci, ktoré by som chcel povedať k tomuto návrhu a týmto ho podporiť. Prvé dve, keďže ja nie som ekonóm a som s kalkulačkou horší, ale som filozof a viacej sa zaoberám hodnotami, tak prvé dva sú také základné princípy, z ktorého vychádza tento návrh a ktoré by bolo dobré spomenúť.
Tým prvým princípom je zodpovednosť a tým druhým princípom je solidarita. Prečo zodpovednosť? Zodpovednosť kvôli tomu, že v tomto pléne sedia ľudia, ktorí tvoria pravidlá, podľa ktorých má byť vedený tento štát. Ak podľa týchto pravidiel má byť vedený tento štát, tak potom sa podieľame na tom, či sa štátu darí, alebo nie. A to, či sa štátu darí, alebo nie, by sa spätne malo potom prejaviť na tom, akým spôsobom sme za svoju prácu ohodnocovaní. To znamená, ak rastú mzdy a klesá deficit, zaslúžime si vysoký plat. Ak mzdy nerastú a stúpa deficit, nezaslúžime si vysoký plat. A jeden aj druhý tento princíp je súčasťou riešenia, ktoré máme teraz na stoloch, a preto toto riešenie považujem za dobré.
Môže sa však stať, že prídu faktory, ktoré ovplyvnia hospodársku situáciu štátu bez toho, aby to bolo naším pričinením. Môže prísť finančná kríza, môže sem padnúť meteorit, môžu byť obrovské záplavy, môže prísť vojna. V tej chvíli nastupuje ten druhý princíp a to je solidarita, kedy my poslanci Národnej rady a ostatní ústavní činitelia začínajú byť solidárni s občanmi tohto štátu a v momente, keď sa krajine nedarí, sami sú platení menej.
To znamená, máme tu vyvážené dva veľmi dôležité princípy, ktoré by mali sprevádzať vedenie štátu, zodpovednosť za to, ako ekonomika a riadenie štátu vyzerá, pretože tvoríme pravidlá a zákony pre tento štát, a solidaritu s občanmi tohto štátu, pretože v momente, keď vonkajšie faktory ovplyvňujú životnú situáciu ľudí v tejto krajine, sami sebe automaticky siahame prostredníctvom tohto návrhu na platy.
Tretia vec, ktorá sa mi na tomto návrhu páči, je oveľa širšia možnosť uplatnenia sa v špecializácii jednotlivých poslancov. Tým, že balík pre asistenta, resp. pre asistentov a kanceláriu alebo kancelárie bude daný dohromady, tak poslanec, ktorý je viacej orientovaný na odbornú prácu, môže zaplatiť viacerých asistentov preto, aby mu robili analýzy, aby mu pripravovali materiály, a venovať sa viacej odbornej činnosti. Na druhej strane poslanec, ktorý viacej sa venuje práci v regiónoch, si môže otvoriť jednu, dve alebo tri kancelárie, a tým rozšíriť svoju možnosť stýkania sa s občanmi a získavať podnety pre prácu, ktorú tu robíme.
V pléne sedíme stopäťdesiati kvôli tomu, aby sme robili každý to, čomu rozumieme najlepšie, to znamená, ak sme doma v regionálnej politike, trávime veľa času v regiónoch, a tým pádom si môžme zaplatiť kanceláriu jednu, dve alebo tri a stýkať sa s občanmi tam, kde sú ich problémy a kde žijú. Ak sa viacej venujeme odbornej činnosti, stačí nám kancelária na Hrade, ale možno potrebujeme zaplatiť jedného, dvoch alebo troch odborníkov, či už je to ekonóm, právnik alebo sociológ, na to, aby nám urobili analýzu a pripravili materiály, aby táto naša práca bola v parlamente lepšia.
Kvôli tomu, že návrh, ktorý máme na stole, podporuje zodpovednosť ústavných činiteľov, zohľadňuje solidaritu ústavných činiteľov voči občanom a dáva možnosť poslancom na špecifikáciu svojej vlastnej práce, vás všetkých prosím, aby ste ho podporili.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, ja žijem z poslaneckého platu, nemám ho ako vreckové ziskom svojich firiem, pretože žiadnu nevlastním ani ja, ani moja manželka, na nikoho som nič neprepísal, nelietam tryskáčom, ani nemám státisícové náramkové hodinky. Som za solidaritu poslancov s občanmi, a preto súhlasím s 10-percentným znížením platu poslanca a takýto zákon som pripravený podporiť. Aj preto budem hlasovať za posunutie predloženej novely zákona do druhého čítania, ale v druhom čítaní ho podporím len vtedy, ak ho predkladatelia upravia tak, že nebude obsahovať účelový vzorec, ktorý je použitý len preto, aby sme sa dostali k požadovanému číslu, percentu. Podporím ho teda, len ak plat poslanca bude závisieť od skutočnosti, ktoré môžem nejako ovplyvniť.
Teda napr. také zložky deficitu verejnej správy, keď tam nebudú, ako sú hospodárenie miest, hospodárenie obcí, hospodárenie vyšších územných celkov. Aj keď možno niektorí poslanci áno, ale ja ich ovplyvniť nemôžem, pretože si myslím, že jeden mandát stačí. A potom je tu ešte hospodárenie sociálnej a zdravotných poisťovní. Som naozaj rád zodpovedný za to, čo ovplyvniť môžem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Reagujem tým, že úplne súhlasím s pánom poslancom Přidalom, to je jedna vec. Ale celé by som to okomentoval, ak dovolíte, ešte trošku inak.
Trošku to preženiem, pán poslanec, a keď účelovo okrešem rozpočet ministerstva kultúry a kultúra bude padať na nos, tak vlastne si vytváram predpoklady na zvýšenie svojho platu. No s týmto ja nemôžem absolútne súhlasiť, čo ste povedali. A toto naozaj k tomuto určitú časť poslancov bude nútiť, aby toto spravili a takto sa v parlamente správali. Solidarizujeme sa, samozrejme, všetci, či už takýto návrh je, alebo nie je, a solidarizovali sme sa vždy, pán poslanec, bez toho, žeby sme teda mali nejaké znižovanie platov.
Ale ja odmietam, aby o plate poslancov rozhodovala pani premiérka alebo nejaká pani novinárka z JOJ-ky, z Markízy, z Nového Času, lebo potom to vyzerá ako účelová mediálna objednávka.
Ako správne povedal pán predseda, keď si znížite plat o 300 euro, presne títo novinári, čo tam hore sedia, prídu za vami a budú vám takto ukazovať prstom, prečo ste si ten plat neznížili o 350 euro?
Viete, to je tá mediálna hra, na ktorú ja odmietam naskakovať, a preto sa odmietam jednoducho takýmto spôsobom baviť preto, lebo tí novinári sú není ani natoľko slušní tak, aby vašu reakciu, ktorá sa nezhoduje s ich zadaním, uverejnili. Viď jedna pani novinárka s tou zjazdovkou, čo má na čele takú tú ofinku šikmú, hej, neviem, ako sa volá.
Takže o tom to je, pán poslanec. O tom to je celé. Čiže solidarizujeme sa a radi, ale nie takto.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za reakcie.
Pán Přidal, ja môžem s pokojným svedomím vyhlásiť, že aj ja žijem z poslaneckého platu. Je o mne známe, že predtým som učil na základnej škole, takže nemám našetrené až tak veľa a záleží mi na tom, aby ústavní činitelia boli ohodnotení dobre za svoju prácu.
Čo sa týka pána Jarjabka, ja som na tom návrhu zákona nevidel podpisy novinárov. Ja tam vidím iba podpisy poslancov. A keď hovoríme o populizme, tak populistické bolo zmraziť platy, lebo zmrazením platov sme sa dostali k tomu, že pred sebou valíme jednu obrovskú snehovú guľu, ktorú necháme roztopiť sa na niekom, kto príde po nás. Kdežto toto je systematický a dobrý návrh, ktorý môže byť dlhodobo udržateľný.