9. schôdza

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je prebrať do slovenskej právnej úpravy tri smernice Rady Európskej únie. Uvedené smernice stanovujú daňové pravidlá pre miesto poskytnutia a zdanenia kultúrnych, umeleckých, športových a podobných služieb, špecifikujú minimálne podmienky pre zamedzenie daňovým únikom pri dovoze tovaru a technicky upresňujú niektoré ustanovenia smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide napr. o dovoz a miesto zdanenia dodávok plynu, dodávky a dovoz tepla alebo chladu, a tiež sprísňujú pravidlá odpočítania dane vo vzťahu k nehnuteľnému majetku.
Mnohé z týchto zmien predstavujú len zmeny technického charakteru.
V rámci opatrení na zníženie deficitu verejných financií vládny návrh zákona obsahuje zmeny v sadzbách dane z pridanej hodnoty. S účinnosťou od 1. januára 2011 sa navrhuje dočasné zvýšenie základnej sadzby dane z 19 % na 20 % a zrušenie zníženej sadzby dane 6 % na tzv. predaj potravín z dvora. Zvýšenie základnej sadzby dane o 1 % je dočasným opatrením, ktorého platnosť skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 % hrubého domáceho produktu.
Navrhovanými zmenami sadzieb dane sa zabezpečí zvýšenie daňových príjmov štátneho rozpočtu v roku 2011 o 185,5 mil. eur, v roku 2012 o 196,3 mil. eur a v roku 2013 o 209,3 mil. eur.
Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády dňa 22. septembra 2010 a jeho účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2011. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Ondrejovi Matejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som vám podal informáciu spoločnej správy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 89 z 12. októbra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovených termínoch.
Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: 1. Odporúčajú pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, uznesením č. 58, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, uznesením č. 73, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, uznesením č. 61, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, uznesením č. 29.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce návrhy, tak ako ich máte uvedené v spoločnej správe. O týchto pozmeňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 103 z 26. novembra.
Výbor určil poslanca Ondreja Mateja za spoločného spravodajcu. Súčasne ho poveril 1. predniesť spoločnú správu a 2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Jozefa Buriana ako jediného prihláseného písomnou formou, ktorému teraz dávam slovo. Po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec, nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, začnem programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa jasne hovorí o tom, že proces zvyšovania daní na Slovensku bude kompenzovaný znižovaním odvodov na Slovensku. Bohužiaľ, tento proces zdražovania, proces zvyšovania daní sa začína týmto zákonom, bude pokračovať ďalej, akiste vnímate ďalšie zákony, ktoré sú predostreté pred pánov poslancov, čo sa týka dane z príjmov, spotrebných daní a tak ďalej. Čiže tento proces zdražovania, a, aj myslím, je príznačný názov „vláda zdražovania“, sa začína týmto zákonom.
Ja som už v prvom čítaní vystúpil k tomuto návrhu zákona. A hovorím o tom, že mimo toho zvýšenia dane, teda toho percentuálneho bodu z 19 na 20 %, má niekoľko náležitostí, ktoré nie celkom korešpondujú s tým, čo by som si ja predstavoval.
Prvá vec, a to som kritizoval už v prvom čítaní, zatiaľ neviem o tom, či bol nejaký pozmeňujúci návrh, to je to politické znenie dočasného zvýšenia dane z 19 na 20 %. Chýba mi tam nejaká logika toho celého procesu. Ja rozumiem tomu politickému stanovisku, že pokiaľ schodok štátneho rozpočtu dosiahne trojpercentnú hranicu, zníži sa daň z pridanej hodnoty na 19 %. Ale tak, ako je naformulované, nedáva mi záruku nejakého zmysluplného riešenia alebo nejakej návratnosti tejto daňovej výšky. A mám pocit, že táto výška bude predmetom dlhodobých špekulácií. A podľa môjho názoru aj bude mať charakter zostávajúcej dane. Je to len otázka toho, ak vnímam správne tento návrh zákona, v návrhu zákona sa hovorí o tom, že záväzným predpisom ministerstva financií sa zmení, povedzme, výška dane z pridanej hodnoty z 20 na 19 %, pokiaľ dosiahne schodok verejných financií menej ako trojpercentnú hranicu. Faktom ale zostáva to, že môže nastať situácia, a to celkom reálna, pri tom obrovskom výkyve trhov a, by som povedal, rizikových náležitostí, ktoré v rámci svetovej ekonomiky prevládajú, že schodok niekedy na nasledovný rok, zistíme to niekedy v máji, sa síce pohybuje pod 3 %, ale už rozpočet na daný rok, na nasledovný rok, bude hovoriť o tom, že trojpercentná hranica sa jednoducho nedodrží. Čiže tam môže byť nastavených niekoľko parametrov. Ja si myslím, že rozumnejšie by bolo, ak vláda má vážne záujem dodržať programové vyhlásenie, keby dala do roku 2013, a nikto by nemohol špekulovať o tom, či a kedy poklesne pod 3 %, schodok verejných financií, a kedy vieme tie reálne výsledky, lebo to vieme až na nasledujúci rok a tak ďalej. Myslím si, že to by bolo podľa mňa presnejšie, jasnejšie. Ale tým, že sa podsúva takéto riešenie, nedáva predpoklad toho, že ten návrat tej dane na 19 % je skôr v budúcnosti reálny, nechcem hovoriť o nejakom dočasnom zastavení vojsk a podobných náležitostí.
Ďalší bod. Veľmi mi vadí, že v návrhu a dôvodovej správe k tomuto zákonu sa hovorí o tom, že nebude mať žiadny vplyv na podnikateľské prostredie. Ja sa pýtam, či teda financovanie 1 % DPH nie je vplyv na podnikateľské prostredie, na financovanie, povedzme, čakania, povedzme, na nadmerný odpočet a podobných náležitostí. Určite aj pri zvýšení dane z pridanej hodnoty zo 6 na 20 % a filozofii, povedzme, návratnosti dane z pridanej hodnoty je určite ak nie malý vplyv, tak určite aspoň nejaký vplyv na podnikateľské prostredie, už nehovorím o tom, že v konečnom dôsledku bude to mať vplyv na obyvateľstvo. A je jasné, že predpokladaný príjem 185 mil. eur je v podstate príjmom do štátneho rozpočtu, s ktorým ráta vláda na to, aby znížila deficit verejných financií.
Čo som teda aj v prvom čítaní hovoril, a pán minister na to reagoval, že prečo ste neurobili systémové opatrenia za posledné roky, môj názor je taký, ak zvyšujem dane a mám, by som povedal, tie smelé predpoklady toho, že plná výška premietnutej dane z tých 19 na 20 % sa prejaví aj v príjmoch štátneho rozpočtu, musím popri tom urobiť aj niekoľko opatrení. Únik dane z pridanej hodnoty, čo je jednou z najväčších únikových možností v rámci legislatívy slovenskej, je stále, by som povedal, problematický. A stále som očakával a zatiaľ nevidel som nejaké zmysluplné návrhy, pokiaľ sa týka, povedzme, nadmerných odpočtov, ako sa zamedzí, povedzme, špekuláciám práve s touto daňou. Táto daň môže mať za následok to, že my síce zvýšime o to percentuálny bod, zvýšime daň z pridanej hodnoty, ale v konečnom dôsledku je otázka, či dostaneme do rozpočtu toľko peňazí, o koľko teda efektívny prínos by mal byť teda zvýšenia dane.
Zároveň chcem povedať, že pokiaľ by sa urobili systémové opatrenia na strane dane z pridanej hodnoty, pokiaľ by sa systémovo riešil tento problém, myslím si, že nemusíme dokonca ani zvyšovať daň z pridanej hodnoty a dostaneme podstatne väčšiu výšku. Odhad defraudácie, hlavne dane z pridanej hodnoty, sa odhaduje v niekoľkých stovkách miliónov eur. Čiže myslím si, že tu je priestor na to, aby sme nie riešili to zvyšovaním daní, ale hľadali práve možnosť predchádzania takýmto daňovým únikom.
V konečnom dôsledku chcem na záver iba povedať summa summarum, a myslím, že to vyjadril aj ku štátnemu rozpočtu na rok 2010 aj pán poslanec Počiatek, že vláda nešetrí na vládnej spotrebe ani v roku 2011 a snaží sa znížiť deficit verejných financií len a len na úkor zvýšenia daní. Čiže jednoducho mi tu zostáva, že vláda sa chce ukázať, že zníži deficit s tým, že bude marketingovo proklamovať, že to robí na úsporách vlastných, nie na zvyšovaní daní. A toto je jeden z veľkých príkladov toho, ako vláda rieši celý systém znižovania deficitu verejných financií na úkor ľudí. Preto si myslím, že je príznačný názov pre zákony, ktoré vláda postavila pred ľudí, „systém zdražovania“ aj príznačný názov "vláda zdražovania". Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Hlásia sa pán poslanec Kollár, predseda výboru finančného, pán poslanec Peter Kažimír. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Slovo má pán poslanec Jozef Kollár. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol v rozprave pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Kollára, Mateja, Marcinčina a Švejnu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku navrhujeme vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, vykonať nasledovné zmeny a doplnky.
1. V bode 16 sa v uvádzacej vete za slovo „dovozca“ vkladajú čiarka a slová „ktorý je platiteľom,“.
Odôvodnenie je celkom logické. Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje spresnenie textu, aby bolo jednoznačné, že oslobodenie od dane pri dovoze tovaru sa uplatní len v prípade, ak dovozca je platiteľom dane.
2. Za doterajší bod 21 sa vkladá nový bod 22, ktorý znie: „V § 54 ods. 4 sa slovo „desať“ nahrádza číslom „20“. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Obdobie na úpravu dane odpočítateľnej pri nehnuteľnom majetku pri zmene účelu jeho použitia sa predlžuje z doterajších 10 na 20 rokov nadväzne na čl. 187 ods. 1 smernice 2006/112/ES, ktorý umožňuje členskému štátu takéto predĺženie obdobia na úpravu odpočítanej dane. Doterajšie desaťročné obdobie sa na základe poznatkov z praxe ukázalo ako nedostatočné a v mnohých prípadoch sa súkromné používanie nehnuteľnosti už po uplynutí 10 rokov realizuje bez akéhokoľvek daňového zaťaženia, pričom pri nadobudnutí nehnuteľnosti bol uplatnený odpočet dane v plnej výške.
3. V doterajšom bode 22 sa v § 54a ods. 2 slovo „desať“ nahrádza číslom „20“.
4. Za doterajší bod 31 sa vkladá nový bod 32, ktorý znie: „V § 69 ods. 12 prvá veta znie: „Pri dodaní kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku a pri prevode emisných kvót skleníkových plynov podľa osobitného predpisu v tuzemsku je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je tento tovar alebo služba dodaná.“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 28b znie: „^28b) Zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Opäť nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Nadväzne opäť na smernicu Rady 23/2010 zo 16. marca 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 112/2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, táto smernica oprávňuje členské štáty opäť dočasne uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na osobu, na ktorú sa prevedú emisné kvóty skleníkových plynov, sa vzhľadom na závažnosť daňových podvodov v tejto oblasti navrhuje zaviesť tzv. tuzemské samozdanenie, t. j. daň z pridanej hodnoty bude platiť pri prevode emisných kvót príjemca. Takéto opatrenie bude k 1. januáru 2011 zavedené takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Prenos daňovej povinnosti pri dodaní kovového odpadu a kovového šrotu sa uplatňuje už od 1. apríla 2009.
5. Za doterajší bod 32 sa vkladajú nové body 33 a 34 (Nasledujúce body sa opäť primerane prečíslujú.), ktoré znejú:
Bod 33: V § 76 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Platiteľ je povinný uchovávať prijaté faktúry vzťahujúce sa na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) do konca obdobia na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 a 54a.“
Odôvodnenie. Nadväzne na predĺženie obdobia na úpravu odpočítanej dane pri nehnuteľnom majetku sa predlžuje aj obdobie uchovávania faktúr vzťahujúcich sa na nehnuteľný majetok.
Bod 34: V § 79 ods. 4 text znie: „Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo odseku 2 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo odseku 2, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti v tomto prípade daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca.“ Odôvodnenie. Ustanovenie o vrátení nadmerného odpočtu sa spresňuje z dôvodu, aby bolo jednoznačné, že platiteľ dane má právo na vrátenie nadmerného odpočtu aj v prípade, ak sa zistí, že uplatnený nadmerný odpočet je vyšší, ako zistí daňová kontrola. V takomto prípade však daňový úrad vráti do 10 dní od skončenia kontroly nadmerný odpočet len vo výške, ktorú zistil daňovou kontrolou, a ak v ďalšom konaní sa priznaný nadmerný odpočet zvýši, ustanovuje sa lehota 10 dní na vrátenie zisteného rozdielu.
6. V doterajšom bode 33 sa § 85j dopĺňa odsekmi 3 až 5, ktoré znejú:
Odsek 3: „Ak bol platiteľ povinný vykonať jednu alebo viac úprav odpočítanej dane pri investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. b) a c) za obdobie rokov 2004 až 2010, je obdobím na úpravu dane odpočítanej pri tomto majetku desať rokov podľa § 54 ods. 4 predpisu účinného do 31. decembra 2010 a platiteľ použije pri každej zmene účelu použitia postup podľa prílohy č. 1 predpisu účinného do 31. decembra 2010.“
Odsek 4: „Žiadosť o vrátenie dane podľa § 55a ods. 1 a § 55f ods. 1 za obdobie roku 2009 sa môže podať najneskôr do 31. marca 2011.“
Odsek 5: „Lehota podľa § 79 ods. 4 predpisu účinného od 1. januára 2011 na zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu sa nevzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia, ktoré sa končia najneskôr 31. decembra 2010.“
Pokiaľ ide o odôvodnenie, prechodným ustanovením sa zachováva pre tých platiteľov dane, ktorí už pred 1. 1. 2011 nadobudli nehnuteľnosť a vykonali úpravu odpočítanej dane, doterajšie obdobie desať rokov na úpravu odpočítanej dane. Na základe smernice Rady 66/2010 sa navrhuje predĺženie termínu na podanie žiadosti o vrátenie dane za obdobia roku 2009 do 31. marca 2011.
7. Za doterajší bod 35 sa vkladá nový bod 36, ktorý znie: „V prílohe č. 1 vo vzorci sa číslo „10“ nahrádza číslom „20“.“ Nasledujúce body sa opäť primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Opäť nadväzne na zmenu obdobia, v ktorom sa sleduje účel použitia nehnuteľného majetku podľa § 54 a 54a zákona o dani z pridanej hodnoty, sa upravuje vzorec v prílohe č. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý sa používa na výpočet úpravy odpočítanej dane.
8. A to je posledný bod. V doterajšom bode 37 sa príloha č. 6 dopĺňa bodmi 12 a 13, ktoré znejú: „12. smernica Rady 2010/23 Európskej únie zo 16. marca 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 112/2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o voliteľné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovaniami určitých služieb, pri ktorých existuje riziko podvodu, 13. smernica Rady 66/2010 zo 14. októbra 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 9/2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 112/2006 zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte.“
Odôvodnenie. Do transpozičnej prílohy zákona o dani z pridanej hodnoty sa dopĺňajú smernice, ktoré sa preberajú do zákona o dani z pridanej hodnoty.
O všetkých bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhujem hlasovať spoločne. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Faktickú poznámku neevidujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Peter Kažimír ako posledný prihlásený do rozpravy k tomuto návrhu zákona.