9. schôdza

Vážený pán poslanec, je pravdou, že Írsko sa v súčasnosti nachádza v jednom z najťažších období za posledné desaťročia a bolo nútené požiadať o finančnú pomoc krajiny Európskej únie, eurozóny, a aj Medzinárodný menový fond. Chcem však zdôrazniť, že problémy Írska nie sú primárne spôsobené ich zlou rozpočtovou politikou a vládnou politikou, či reformami, ktoré naštartovali oný pozoruhodný rast Írska, ale sú spôsobené nutnosťou sanácie bankového sektora, ktorý nesprávne identifikoval riziká a čelí veľkým stratám. Treba však podotknúť, že írska ekonomika má dobré podnikateľské prostredie, a to čo im môžeme tak trochu aj závidieť, vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, čo vytvára predpoklady pre opätovné naštartovanie ekonomického rastu a aj ich ďalší rast životnej úrovne po reštrukturalizácii bánk.
Írsko bolo oddávna synonymom úspechu spoločného projektu Európskej únie, keď sa z agrárnej krajiny sedemdesiatych rokov minulého storočia postupne prepracovalo medzi krajiny s najvyššou životnou úrovňou, prepracovaným systémom fungovania, vzorovým školským a vzdelávacím systémom. Účasťou Slovenska ako aj ostatných členských krajín eurozóny chceme garantovať istotu vrátenia Írska na to miesto, ktoré ešte pred pár mesiacmi v rámci EÚ zaujímalo úplne iné postavenie.
Rozhodnutie Slovenskej republiky podporiť Írsko má svoje korene v lete v tomto roku a vy si na to spomínate, 15. júla vláda súhlasila potvrdiť záväzok predchádzajúcej vlády o účasti Slovenska na finančnej stabilizačnej pomoci, v tzv. eurovale. Tento návrh schválili i poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Euroval bol vytvorený s cieľom zamedziť šíreniu negatívnych ekonomických dopadov krízy z jednej krajiny eurozóny do druhej. Bol vytvorený ako preventívny nástroj do budúcnosti, a to po skúsenostiach s hospodárskou situáciou v Grécku.
Je namieste znova pripomenúť, že vláda Slovenskej republiky si stojí za svojím rozhodnutím, keď tvrdíme, že pomoc Írsku je potrebné vidieť v súvislostiach ich dynamiky vývoja, ako aj ich vlastného prístupu k riešeniu problémov, a to z viacerých dôvodov. Stručne vymenujem: zahraničná zadlženosť Írska je napriek vysokému deficitu verejných financií na úrovni len 50 % HDP. Írsko je považované na zahraničných trhoch za spoľahlivého partnera. V prípade Írska ide o záruky, opakujem záruky, zatiaľ čo pri Grécku išlo o hotovostnú pôžičku. Írsko je v problémoch kvôli bankovému sektoru, zatiaľ čo Grécko sa dostalo do problémov kvôli dlhodobo neudržateľnej vládnej politiky vtedajšej sociálnej vlády.
Finančná stabilizačná pomoc by mala byť tvorená spoluúčasťou Írska, Európskeho nástroja finančnej stability, Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, Medzinárodného menového fondu vo forme rezervného fondu na obdobie troch rokov, s cieľom stabilizovať írsky bankový sektor a verejné financie. Pripravenosť poskytnúť bilaterálnu finančnú pomoc avizovali aj tri nečlenské krajiny eurozóny: Veľká Británia, Dánsko a Švédsko.
Ešte stručne k tej štruktúre pomoci. Finančná pomoc má byť v objeme a tie záruky 85 mld., samé Írsko si pokryje 17,5 mld., 67,5 mld. v rámci externej pomoci, v členení 22,5 mld. MMF, 22,5 mld. európsky nástroj finančnej pomoci, 22,5 mld. bilaterálna pomoc Veľkej Británie, Dánska a Švédska, spolu s Európskym finančným stabilizačným mechanizmom. A tá stratégia je rozložená do 4-ročnej rozpočtovej stratégie s cieľom zabrániť akumulovaniu ďalších dlhov a využiť zmysluplne finančnú stabilizačnú pomoc.
Nie je možné tlačiť na Írsko, aby zmenilo svoj daňový systém. Naopak, je potrebné nechať mu voľnú ruku pri formulovaní svojej stratégie, pretože sa samo veľkou časťou podieľa na reštrukturalizácii bánk. Napriek všetkým výhradám, berúc do úvahy základnú premisu, že finančnú stabilitu eurozóny a stabilitu eura ako spoločnej meny považujeme za kľúčovú, sa vláda Slovenskej republiky rozhodla zúčastniť sa na tomto systéme finančných záruk pre Írsko.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedníčka vlády. Medzitým vypršal čas, ktorý je určený alebo limit, ktorý je určený na vaše odpovede, preto vám chcem veľmi pekne poďakovať.

Ďakujem veľmi pekne.

A budeme teraz pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Pavla Hladkého a je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, pánovi Jozefovi Mihálovi.
Prvá vylosovaná otázka znie: "Vážený pán minister, akou formou a v akej výške bude realizovaná pomoc ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny samosprávam v súvislosti s protipovodňovými opatreniami?".
Pán minister, nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí návštevníci na balkóne, milí študenti, pán poslanec, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti s riešením následkov povodní, ktoré v tomto roku tak mohutne a tragicky ovplyvnili životy mnohých občanov Slovenskej republiky, ale aj na podporu predchádzania ich vzniku, reagovalo už v septembri prostredníctvom novely zákona o službách zamestnanosti, ktorú ste schválili v tejto snemovni.
Uvedenou novelou sa zaviedlo nové aktívne opatrenie na trhu práce, a to príspevok na podporu zamestnanosti, na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie. Cieľom tohto opatrenia je podporiť obce alebo samosprávne kraje, ďalej nimi založené alebo zriadené právnické osoby, ako aj právnické osoby, ktoré sú správcom vodných tokov a právnickú osobu založenú štátom, ktorá je správcom odvodňovacích systémov, podporiť tak, aby na účely predchádzania a odstraňovania následkov mimoriadnej udalosti, mohli vytvárať nové dočasné pracovné miesta, na ktoré budú prijímať uchádzačov o zamestnanie.
Tento príspevok sa poskytuje na úhradu časti mzdových nákladov na zamestnancov prijatých na práce, ktoré súvisia s realizáciou opatrení na ochranu pred povodňami a s riešením následkov mimoriadnej situácie, kde z prostriedkoch Európskeho sociálneho fondu a zo štátneho rozpočtu sa zamestnávateľovi, čiže napríklad obci, uhradí 95 % z celkovej ceny práce prijatého zamestnanca. Ďalej sa príspevok poskytuje zamestnávateľovi, ktorým je obec, aj na úhradu časti nákladov na pracovné náradie potrebné na prevencie alebo na odstraňovanie následkov mimoriadnej situácie v sume maximálne 40 EUR na jedno pracovné miesto.
Ako som už spomínal, tento príspevok je financovaný zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a spolu financovaný zo štátneho rozpočtu, pričom tá schéma je teda taká, že z ceny práce 85 % sa uhradí z Európskeho sociálneho fondu, 10 % z prostriedkov štátneho rozpočtu a len 5 % musí uhradiť obec alebo vyšší územný celok zo svojich prostriedkov na úhradu mzdy a odvodov za takéhoto zamestnanca. Tento príspevok, pokiaľ ide o Európsky sociálny fond, je realizovaný prostredníctvom národného projektu, na ktorý bola vyčlenená suma 42,5 mil. EUR na roky 2010 až 2013. Predpokladáme, že prostredníctvom tohto príspevku sa ročne podporí približne 5 tis. pracovných miest vytvorených na tento účel.
Ešte malá štatistika. Od nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia, to znamená od 23. septembra 2010 bolo k 15. novembru 2010, čerstvejšie údaje bohužiaľ nemám, čiže k 15. novembru 2010 bolo podaných 29 žiadostí od obcí na vytvorenie 210 pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie v celkovej sume 611 tis. EUR. Z toho už bolo uzatvorených 14 dohôd, zatiaľ na 108 pracovných miest, v sume 302 tis. EUR. Najviac pracovných miest bolo podporených v okresoch Košice-okolie 32 a ďalej v okrese Prievidza 31. Ak sa nemýlim, v tomto prípade v okrese Prievidza ide o mesto Handlová. Toľko moja odpoveď.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, je potreba dať doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Druhou vylosovanou otázkou je otázka pána poslanca Ľubomíra Vážneho a je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Jánovi Figeľovi. Otázka znie: "Pán minister, akým spôsobom ste obstarávali druhý profil diaľnice D1 Jabloňov - Studenec. Bolo to elektronickým obstarávaním, ako ste sa zaviazali riešiť všetky obstarávania?"
Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctená snemovňa, milí hostia, vážený pán poslanec, boli ste ministrom, tak viete alebo mali by ste vedieť, dúfam, ako to bolo. Inak by to bolo zavádzanie. Ak vám, ako vtedy ešte ministrovi, vaši podriadení o tom nepovedali, ako to bolo, tak ja vám to dopoviem teraz.
Ak by ste si overili fakty, namiesto prezentovania týchto dohadov v otázke, vedeli by ste, že úsek diaľnice D1 Jablonov - Studenec bol ešte v roku 2008 rozdelený na dve etapy. Na pravý pás a ľavý pás a Národná diaľničná spoločnosť bola vedená vaším dnešným poslaneckým kolegom Igorom Chomom.
V tom roku 2008 vyhlásila verejnú obchodnú súťaž na výstavbu úseku diaľnice D1 Jablonov - Studenec, prvá etapa pravý jazdný pás, ktorej víťazom sa stalo združenie troch firiem, pod názvom Združenie Jablonov - Studenec. Súťažné podklady o dielo a zmluva o dielo sa riadili tzv. žltou knihou FIDIC, teda zmluvnými podmienkami pre technologické zariadenia a projektovanie, realizáciu. Tie zaväzovali víťaza súťaže k finalizácii procesu prípravy, a teda konkrétne k vypracovaniu dokumentácie pre stavebné povolenie a dokumentácie pre realizáciu stavby, avšak pre ľavý aj pre pravý pás alebo jazdný pás diaľnice, čím sa vlastne takto združenie stalo majiteľom autorských práv, viažúcich sa k obom jazdným pásom tohto diaľničného úseku. Zhotoviteľ si zároveň v mene investora, teda Národnej diaľničnej spoločnosti, sám zabezpečoval stavebné povolenia.
Na základe týchto skutočností sa bývalé vedenie NDS rozhodlo obstarať výstavbu druhej etapy, to znamená ľavého jazdného pásu, spomínaného úseku diaľnice D1, postupom tzv. rokovacieho konania bez zverejnenia. Dňa 16. júna, približne týždeň po uvedení do predčasného užívania toho prvého pásu úseku diaľnice D1, Národná diaľničná spoločnosť odoslala výzvu na rokovanie spomínanému združeniu Jablonov - Studenec. No a z tohto dôvodu NDS začala obstarávať spomínanú zákazku postupom, tzv. rokovacieho konania bez zverejnenia, za podmienky splnenia § 58 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, teda nie použitím verejnej súťaže. No ako dobre počujete, pán Choma dohodol s konzorciom, v ktorom je Doprastav, túto stavbu už po parlamentných voľbách. 
Keby sme išli cestou, ako nás prezentujete, mohli by sme túto dohodu predchodcu zrušiť a nanovo vyhlasovať súťaž. Máme však za to, že táto cesta je potrebná, že toto riešenie bolo potrebné a zároveň sme rokovali o tom, aby bolo aj výhodné alebo výhodnejšie. Vlastne na základe dodatočných rokovaní sa podarilo redukovať cenu o zhruba 10 % z tej pôvodnej, teda z 38 mil. na 34 mil. EUR.
Ďalšie detaily, pán poslanec, vám môže poskytnúť pán kolega, pán kolega Igor Choma.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pán poslanec, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu 2 minút. Áno?
Nech sa páči.

Ďakujem. Pán podpredseda vlády a minister dopravy, to považujem za váš účelový výklad takého postupu, pretože do programového vyhlásenia vlády ste si dali elektronické obstarávanie za účelom transparentnosti a nediskriminácie. Keď som vtedy pri programovom vyhlásení namietal, že elektronické obstarávanie nie je možné uplatniť celoplošne, tak ako propagandu ste víťazne prezentovali elektronické obstarávania niektorého tovaru v rezorte a 25. augusta ste vyhlásili do médií víťazoslávne, že elektronické obstarávanie v rezorte je realitou dnešných dní. Tým pádom znamená, že ste ozaj klamali voličov a podľa mňa aj koaličných partnerov, pretože skutočnosť je taká, že túto stavbu ste obstarali tou najnetransparentnejšou metódou, ktorú ste vždy kritizovali, a to rokovacím konaním bez zverejnenia.
Čiže na jednej strane sľubujete, chceme stavať a budeme stavať a zároveň zastavíte prvý balík PPP, a to, že kde chcete stavať, kedy a za čo, zatiaľ úspešne zatĺkate a nepoviete verejnosti, čo chcete robiť. Na jednej strane ľúbivé reči o transparentnosti, nediskriminácii a v praxi použitá metóda, rokovacie konanie bez zverejnenia. Fakty sú také, že Národná diaľničná spoločnosť pod vedením terajšieho pána poslanca Chomu, pripravila tento proces, ale ten som ja zastavil, pretože som tam videl evidentný konflikt so zákonom o verejnom obstarávaní, pretože dodatok k zmluve sa dá urobiť len vtedy, ak ten dodatok neprekročí 50 % vysúťaženej ceny. Skutočnosť je taká, že tá cena pôvodného polprofilu bola za 49 mil. EUR, teraz ste zakontrahovali 34,2 mil. EUR, čo znamená vysoko nad 50 %. Čiže najprv sa vysporiadajte so .... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte možnosť reagovať.