9. schôdza

Nie procedurálny, len na vysvetlenie, pán poslanec Poliačik postupoval, kolegyne, kolegovia, správne. Podľa § 24 ods. 4, ktorýkoľvek z poslancov môže presunúť rokovanie o jednotlivých bodoch programu. On nenavrhoval zaradiť alebo vypustiť z rokovania Národnej rady, takže jeho procedurálny návrh bol formulovaný v zmysle zákona o rokovacom poriadku. (Potlesk.)

Ja by som chcel uviesť presne to isté, čo predtým, pán Poliačik, pri hlasovaní pri jazykovom zákone, vykázalo ma, že som nehlasoval vôbec, hlasoval som "za", tak potom prosím, uviesť do zápisu.

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, mám názor, že predložený návrh zákona o začlenení Železničnej polície do organizačnej štruktúry Policajného zboru je výsledok živelného procesu bez riadne vykonanej analýzy a bez vyčíslenia ekonomických dopadov a konkrétnych úspor, ktoré navrhovateľ predpokladá.
V krajinách, kde železničná polícia nie je vybudovaná alebo bola zrušená, napríklad v Českej republike, sa bezpečnostná situácia podstatne skomplikovala, pričom na území Českej republiky alebo aj Maďarskej republiky dochádza v obvode železničných dráh a vlakov, vlakoch osobnej dopravy k páchaniu závažnej, násilnej a majetkovej trestnej činnosti, často sériovej, ktorú sa polícii dlhodobo nedarí eliminovať.
Súčasnú vyhovujúcu úroveň bezpečnostnej situácie na Slovensku sa podarilo dosiahnuť vďaka špecifickému postaveniu Železničnej polície a jej špecializácii iba na problematiku železničnej dopravy, pričom nemalú zásluhu na tomto má aj kvalitný a kvalifikovaný personálny potenciál, ktorý sa v radoch Železničnej polície podarilo sústrediť a ktorý je odborne zdatný nielen v špecifickej problematike železničnej dopravy, ale aj vo výkone policajných činností.
V okolitých krajinách, ktoré som už spomenul, začali hľadať možnosti, ako znížiť kriminalitu v obvode železníc a predovšetkým v osobných vlakoch a prišli iba na to, že je potrebné obnoviť služby Železničnej polície v policajných štruktúrach. Samozrejme, my týmto návrhom ideme urobiť opak a dôvodíme šetrením financií, pričom k úspore už došlo v roku 2008, keď sme presunuli Železničnú políciu pod ministerstvo vnútra z ministerstva dopravy, kedy som ja bol minister dopravy a s čím som aj súhlasil, lebo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií nebolo uspôsobené na riadenie silových alebo ozbrojených zložiek, preto som samozrejme súhlasil s týmto presunom.
Práve vtedy vznikla úspora administratívnych a hospodárskych nákladov a úspora v podobe nákladov na výkon inšpekcie činnosti Železničnej polície, pretože takáto zložka operuje pod ministerstvom vnútra. Výsledkom tohto bolo, samozrejme, uplatňovanie jednotného metodického usmerňovania a kontroly činnosti ozbrojených zložiek ministerstva vnútra.
Okrem činnosti zabezpečovania poriadku v obvode dráh, zabezpečuje Železničná polícia aj prevenciu a monitorovanie teroristických útokov, na čo sú špecializované práve zložky Železničnej polície. Samozrejme, zodpovedný za proces zlúčenia Železničnej polície s Policajným zborom je minister vnútra a zdá sa, že koaličná väčšina prehlasuje tento nelogický a ničím nevyčíslený návrh a zdôrazňujem, tú zodpovednosť, avšak mám obavu, že po aplikácii tohto zákona v praxi spätne dôjde k odčleneniu Železničnej polície, ak je zamierený na jej špecializovanú činnosť. Toľko všeobecne k zákonu ako takému, k jeho koncepcii a k jeho cieľom ako celku.
Teraz, by som sa pár slovami zmienil k jednému závažnému nedostatku, časti tohto návrhu vládneho zákona a tým je to, že železniční policajti, ktorí už v rámci pôsobenia v Železničnej polícii preukázali odborné znalosti a skúsenosti a majú za sebou niekoľko rokov praxe, musia opätovne navštevovať policajné školy. Vzhľadom k tomu, že ide o príslušníkov Železničnej polície, ktorí boli prijatí do služobného pomeru v rokoch 1987 až 1992, to znamená, takmer dvadsať rokov služobného pomeru majú tuto títo príslušníci za sebou, sú riadne vycvičení, vyškolení, podrobujú sa pravidelne fyzickým previerkam, streleckej príprave a je predpoklad, že budú vykonávať obdobné činnosti aj po začlenení do štruktúr Policajného zboru bez nutnosti opätovných školení.
Preto som v súvislosti s uvedením pripravil pozmeňujúci návrh, ktorý túto neštandardnú situáciu rieši a taktiež vypúšťa časť zákona, ktorou sa títo, môžeme povedať skúsení policajti alebo skúsení železniční policajti, musia preradiť do prípravnej štátnej služby, to znamená na úroveň nováčikov, hoci majú niektorí za sebou ozaj dvadsať rokov praxe v Policajnom zbore, resp. v Železničnej polícii.
Zároveň upozorňujem, že v prípade, ak odnímeme tento uvedený pozmeňovací návrh, bude to znamenať, že v praxi nepríde k úspore, ktorá tam bola len verbálne vyčíslená v tomto návrhu zákona, ale naopak, Prezídium Policajného zboru vynaloží dodatočné náklady potrebné na získanie vzdelania a preškolenie na policajnú prax skúsených železničných policajtov ako nováčikov a samozrejme tých, už zaškolených policajtov a tieto náklady naviac budú cca 400 tis. EUR, čo sú zbytočne vynaložené prostriedky.
Preto, mi dovoľte, vážené dámy a páni, predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho k návrhu vládneho zákona o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte všetci ako tlač 115 a ktorý znie:
1. V čl. I v § 2 ods. 3 sa za slovami "tohto zákona zaradený" vypúšťa čiarka a slová "ak ďalej nie je ustanovené inak".
2. V čl. I v § 2 sa vypúšťa ods. 4.
3. V čl. VIII sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 9 ods. 3 sa za slová "k Policajnému zboru" vkladajú slová "alebo k Železničnej polícii".
Doterajšie body sa prečíslujú.
4. V čl. VIII bod 9 v § 287f sa vypúšťa ods. 1.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označia ako odseky 1 a 2.
Odôvodnenie. Na základe zákona č. 60/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii a o zmene a doplnení niektorých predpisov bola služba mýtnej polície vyňatá z pôsobnosti Železničnej polície a daná do pôsobnosti Policajného zboru.
Dňom 1. 4. 2010 bolo 200 príslušníkov Železničnej polície služby mýtnej polície preložených do štruktúr Policajného zboru podľa § 35a zákona č. 73/1998 Z. z. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, pričom im bol zachovaný služobný pomer, a teda aj zaradenie do druhu štátnej služby pred ich preložením do Policajného zboru.
Navrhované zákonné ustanovenie o zaradení príslušníkov Železničnej polície, ktorí sú v súčasnosti podľa tohto zákona zaradení v stále štátnej službe, opätovne do prípravnej štátnej služby z dôvodu nespĺňania požadovaného kvalifikačného predpokladu vzdelania v pôsobnosti Policajného zboru podľa nariadenia ministra vnútra č. 50/98 o bližšom vymedzení niektorých ustanovení zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov nie je v súlade s ustanovením § 35a, ktorým boli preložení príslušníci Železničnej polície v apríli tohto roku .
Navrhovaná zmena má za cieľ uznať dosiahnutú pôvodnú kvalifikáciu príslušníkov Železničnej polície, pretože jej neuznanie, tak ako je to riešené v predkladanom návrhu zákona, považujeme za diskriminačné a nezákonné, naviac za zbytočné, pretože preškoľovanie železničných policajtov ako nováčikov, by znamenalo zbytočné plytvanie nielen štátnymi prostriedkami, ale aj časom zainteresovaných.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán predseda.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda Národnej rady, pán minister, kolegyne, kolegovia, na rokovanie máme predložený návrh zákona, ktorým sa Železničná polícia začleňuje do Policajného zboru. Predtým, než sa vyjadrím k samotnému návrhu, by som sa rád v krátkosti vrátil do februára 2009, kedy Národná rada Slovenskej republiky prerokovávala zákon o Železničnej polícii v kontexte vytvorenia mýtnej polície. Predloženým zákonom sa mýtna polícia mala stať súčasťou Železničnej polície pod gesciou ministerstva dopravy. Po konzultácii s vtedajšími ministrami dopravy a ministrom vnútra som vstúpil do rozpravy a predložil pozmeňujúci návrh, aby mýtna polícia bola súčasťou Policajného zboru a zároveň, aby Železničná polícia bola presunutá z podriadenosti ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na ministra vnútra Slovenskej republiky. Zdôvodnil som tento návrh záujmom zabezpečenia jednotného spoločného pôsobenia Železničnej polície a Policajného zboru na pozemných komunikáciách a navrhol som začleniť Železničnú políciu pod Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, tým vytvoriť právne, organizačné predpoklady na jednotné riadenie obidvoch bezpečnostných zborov pri výkone služobnej činnosti a výkone oprávnenosti príslušníkov Železničnej polície a príslušníkov Policajného zboru. Zastával som vtedy názor a zastávam ho aj teraz, že ozbrojená zložka, ktorou Železničná polícia bezpochyby je, bude lepšie riadená v rezorte, ktorý je na riadení ozbrojených zložiek ustanovený, prispôsobený, či už po metodickej, odbornej, monitorovacej, ale i kontrolnej stránke, a tým rezort bezpochyby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je.
Je tomu rok a pol dozadu, keď sa v tejto snemovni zo strany vtedajšej opozície, dnešnej koalície, rozvinul doslova hysterický záchvat nesúhlasu s uvedeným postupom. Spomínali sa päťdesiate roky minulého storočia, uzurpácia moci u jedného človeka, u ministra vnútra a mnoho ďalších nie vecných, ale ideologických blábolov. Strašenie, vtedy pánom poslancom Janišom, čo bude a nebude. Z vecnej argumentácii prevládala obava, že začlenenie Železničnej polície pod rezort vnútra bude jej koniec a dôjde k nejakému prelínaniu činností v rámci Policajného zboru, odchod železničných policajtov z prostredia železníc, a tým k zvýšeniu kriminality v tomto prostredí.
Mojím hlavným argumentom pri predkladaní pozmeňujúceho návrhu bola skutočnosť, že Železničná polícia bude mať v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vlastnú rozpočtovú kapitolu a bude priamo podriadená ministrovi a nie prezidentovi Policajného zboru.
Prečo tak zoširoka o tejto diskusii teraz hovorím? No, dôvod je jednoduchý. Po takej tvrdo odmietavej reakcii vtedajšej opozície, dnešnej koalície, by som očakával, že ich nástupom k moci budú mať záujem toto rozhodnutie urýchlene vrátiť do pôvodnej podoby a podriadiť Železničnú políciu pod rezort dopravy. Dnes však máme na stole úplne odlišný návrh novely zákona o Železničnej polícii, ktorým sa začleňuje do Policajného zboru. Preto si myslím, že rok a pol fungovania Železničnej polície pod Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky sa nielen osvedčilo, ale jednoznačne potvrdilo, že tento krok, ktorý som vo februári minulého roku urobil, bol správny a tá tvrdá ideologická kritika, ktorá tu odznela, bola neopodstatnená. Naopak, chybná, a preto by som logicky očakával, že by tu dnes mal niekto povedať, pán predseda, prepáčte, ale možno aj vaším jazykom, sorry, oukej, mýlili sme sa a možno by to mal byť práve predkladateľ, ktorý teraz robí tlačovú konferenciu k inej problematike, ktorý by mal povedať, že to rozhodnutie o začlenení Železničnej polície pod rezort vnútra bolo správne a pre bezpečnosť občanov Slovenskej republiky jednoznačne prínosné.
Je tu však jedna otázka, ktorá sa zhoduje s možnými rizikami, ktoré boli vyslovené pri začlenení Železničnej polície pod rezort vnútra, a to je možný odchod železničných policajtov z vlakových nástupíšť, železničných staníc, jednoducho z prostredia železnice, ako takej. Áno, tieto riziká umocňuje skutočnosť, že Železničná polícia už nebude mať samostatnú rozpočtovú kapitolu, nebude riadená priamo ministrom a bude začlenená do Policajného zboru pod policajného prezidenta. Tieto garancie, ktoré tu doteraz boli novelou tohto zákona padajú. Z toho vyplývajú aj riziká, o ktorých sa tu hovorilo pred rokom a pol, lebo teraz nadobúdajú reálny rozmer. Ten je umocnený širším rozmerom organizačných zmien v Policajnom zbore Slovenskej republiky. Súbežne so začlenením Železničnej polície prebieha aj začlenenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície ministerstva vnútra do štruktúr Policajného zboru Slovenskej republiky a pripravuje sa transformácia útvarov Justičnej a kriminálnej polície na útvary kriminálnej polície. Prijatie tejto novely znamená automaticky odchod železničných policajtov z ich vlastného prostredia na železniciach. No, ak sa novela prijme, tak to ukáže až život, ale skutočnosť, že sa zriaďujú samostatné oddelenia Železničnej polície a Policajnom prezídiu a krajských riaditeľstvách, a že zákon definuje časovo, aj obsahovo prechodné obdobie procesu začlenenia, ešte neodstraňuje riziká, ktoré začleneniu Železničnej polície do Policajného zboru ako takého poskytujú.
Pripúšťam, že vidím v návrhu aj pragmatické riešenia, pretože organizačná štruktúra Policajného zboru v § 4 zákona o Policajnom zbore, organizačná štruktúra Železničnej polície v § 4 o Železničnej polícii má veľa spoločného a totožného. Či už je to operatívna služba, poriadková služba, služba ochrany objektov alebo služba kynológie. Ak by malo dôjsť k posilneniu výkonu zložiek ozbrojeného bezpečnostného zboru na úkor jeho riadiaceho aparátu, to by som privítal. Ale chcem pomenovať to, čo vo svojom vystúpení povedal aj môj predchodca, pán poslanec Vážny, bývalý minister dopravy, že je tu skúsenosť, bohužiaľ, negatívna skúsenosť od susedov z Českej republiky, kde sa tento krok nie veľmi vydaril, čím sa znížila bezpečnosť občanov na železniciach, zvýšilo páchanie trestnej činnosti v tomto prostredí. Ak by k tomu došlo, je potrebné, aby polícia terajšie úlohy Železničnej polície naďalej zabezpečovala. Myslím si, že je aj našou úlohou, hlavne kontrolnou funkciou Národnej rady a najmä výboru pre obranu a bezpečnosť sledovať tento proces. Som však presvedčený, že doteraz platné postavenie Železničnej polície na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky dáva istotu a záruku bezpečnosti na železniciach a zabraňuje odchodu policajtov z tohto prostredia. Navrhovaná novela tieto riziká, bohužiaľ, umožňuje. Obávam sa, že železniční policajti budú v rámci Policajného zboru Slovenskej republiky použití, použijem výraz, plošne, na úkor ich doterajšieho prostredia.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Áno, veľmi krátko. Po prvé, hlasovať potom budeme ako naraz o všetkých častiach, lebo tie súvisia, tak ako ich predložil pán poslanec Vážny.
A druhá moja poznámka. Ten proces, či začleniť Železničnú políciu alebo nezačleniť pod Policajný zbor nie je nový, ani za vás nebol nový. Tie názory tu dlho bežali aj na politickej scéne a vnímal som, že ani vy dvaja nemáte celkom ten istý názor na túto vec, ale ja nemôžem nič iné len konštatovať, že tým rozhodnutím, čo sa minule udialo za vašej vlády a na základe vášho návrhu ten proces, by som povedal celkového úplného začlenenia Železničnej polície pod Policajný zbor, sa de facto odštartoval a už sa len, ja to nemôžem inak vnímať len, že sa uzatvára, pán kolega. To zase je fakt, že vy ste urobili prvý krok. To je všetko. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, za skupinu poslancov Národnej rady predkladám návrh novely zákona o sociálnych službách, tlač 144. Návrhom sa upravuje možnosť fyzickej osobe výberu poskytovateľa sociálnej služby, ktorému obec alebo vyšší územný celok sociálnu službu zabezpečí, čím sa jednoznačne zabezpečuje právo klienta nielen na výber sociálnej služby, ale aj poskytovateľa a zároveň aj právo na dostupnosť sociálnej služby. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, členovia vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov k prerokovanému návrhu novely zákona o sociálnych službách. Návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre sociálne veci. Všetky výbory odporučili Národnej rade, aby sme uvedený návrh schválili.
Spoločnú správu, ktorú ste dostali, poviem stručne, že po výhradách a námietkach aj zo strany opozície pri prvom čítaní, ale aj pri rokovaní o tomto návrhu, keď bol predložený ako vládny návrh zákona, viacerí navrhovali, aby sa vrátil na dopracovanie, pretože problémy so sociálnymi službami sú širšie nielen ako rozhodoval Ústavný súd o práve na slobodnú voľbu poskytovateľa sociálnej služby. 
Chcem vás informovať, že sociálny výbor sa pri rokovaní o tomto návrhu zákona veľmi podrobne zaoberal touto problematikou a podľa svojich možností alebo podľa možností, ktoré máme v tomto krátkom čase k dispozícii, prijal viacero pozmeňujúcich návrhov, ktorými sa sociálne služby poskytované obcou alebo v zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom obec, alebo vyšší územný celok, alebo neziskový, teda neverejný poskytovateľ, tak sa zefektívňujú v tom zmysle, že sa znižujú výdavky obcí, samosprávnych krajov, ale aj iných poskytovateľov, napr. pri posudzovaní klienta, ktorý je odkázaný na sociálnu službu, znižuje sa byrokracia, administratíva pri umiestňovaní klientov do týchto zariadení, špecifikujú sa alebo zrozumiteľnejšie formulujú ustanovenia, ktoré z hľadiska výkladu v praxi vyvolávali isté komplikácie.
Zároveň sa znižujú výdavky obcí pri poskytovaní sociálnych služieb, ak sociálne služby poskytuje zariadenia, ktorého zriaďovateľom je vyšší územný celok, ak napríklad tento dostáva zdroje na poskytovanie týchto služieb od štátu v rámci decentralizačnej dotácie. Zároveň sa zabraňuje duplicite financovania odborných činností pri odkázanosti na pomoc inej osoby. Je tam viacero legislatívno-technických úprav a samozrejme aj reakcia na aktuálne problémy praxe, keď ľudia potrebujú okamžite poskytnúť sociálnu službu. Je nejaký druh sociálnej služby a doteraz boli poskytovatelia brzdení platnou legislatívou, pretože sa vyžadovalo k tomu rozhodnutie.
Ďalej sa zjednodušuje napr. evidencia v prípade niektorých skupín alebo niektorých občanov, pretože charakter poskytovania sociálnej služby, to istým spôsobom neumožňuje, aby sme sa aj z etických dôvodov niektorých občanov odkázaných na túto službu nedotkli. Hovoril som o znižovaní byrokracie, menia sa lehoty. To je veľký ústupok vo vzťahu k tým, ktorí sú povinní splniť do konca toho roka isté povinnosti, tak sa im táto povinnosť posúva o dva roky, na koniec roka 2012.
Dámy a páni, odporúčam ako spravodajca gestorského výboru plénu, aby sme s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi návrh zákona schválili.
Pán predseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, rada by som predniesla pozmeňujúci návrh, doplňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov. Takže, asi nedodám viac, než to, čo pán predseda výboru a pani poslankyňa Gibalová k samotnému zákonu povedali a prejdem hneď k zneniu môjho doplňujúceho návrhu.
Ide o podnet, ktorý prišiel z praxe od občanov a od asistentov, ktorí pomáhajú ľuďom so sluchovým postihnutím. Títo ľudia mali povinnosť do konca roka absolvovať certifikované vzdelávanie a nakoľko existuje len jedna certifikačná agentúra, ktorá takéto vzdelávanie poskytuje, je v prospech veci, aby sme týmto ľuďom umožnili, aby sa do vzdelali, a aby boli v zmysle zákona certifikovaní asistenti na tlmočenie pre sluchovo postihnutých.
Samotné znenie doplňujúceho návrhu.
1. V názve zákona sa slovo "mení" vkladajú slová "a dopĺňa" a na konci sa pridávajú tieto slová: "a ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov".
2. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Čl. II. Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa mení takto:
V § 65 ods. 22 sa slová "k 31. decembru 2008" nahrádzajú slovami "k 31. decembru 2010", slová "po 31. decembri 2008" sa nahrádzajú slovami "po 31. decembri 2010" a slová "do 31. decembra 2010 sa nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2011".".
Doterajší čl. II sa označuje ako čl. III.
3. V čl. II účinnosť (novo označenom čl. II)I sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem čl. II, ktorý nadobúda účinnosť 30. decembra 2010".
Odôvodnenie. V súčasnosti existuje len jedna certifikačná agentúra, ktorá zabezpečuje vzdelávanie a po absolvovaní skúšok vydáva osobným asistentom potrebný doklad o schopnosti komunikovať s osobou so sluchovým postihnutím. Fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ako aj osobní asistenti upozorňujú na skutočnosť, že nie je možné do 31. 12. 2010 absolvovať potrebné vzdelávanie a získať potrebný doklad. Z tohto dôvodu navrhujem predĺžiť obdobie na získanie potrebného dokladu o vzdelaní z 31. decembra 2010 na 31. decembra 2011.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Ja do rozpravy a krátko predstavím svoj pozmeňujúci návrh. V zmysle rokovacieho poriadku ho predkladám k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 144.
Pozmeňujúci návrh znie.
1. Článok I sa dopĺňa 5. bodom až 7. bodom, ktoré znejú:
"5. V § 95 sa vypúšťa ods. 6.
6. V § 106 ods. 5 sa slová "31. decembra 2010" nahrádzajú slovami "31. decembra 2011".
7. V § 109 ods. 3 a 4 sa slová "31. decembra 2010" nahrádzajú slovami "31. decembra 2011".
2. V čl. II sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem 6. bodu a 7. bodu v čl. I, ktoré nadobúdajú účinnosť 30. decembra 2010".".
Odôvodnenie. K bodu 1 navrhuje sa vypustiť právnu úpravu mesačného predkladania údajov z evidencie neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktoré predkladá príslušnej obci alebo vyššiemu územnému celku podľa druhu sociálnej služby, ktorej poskytovanie alebo zabezpečovanie, alebo financovanie im patrí do pôsobnosti.
K bodom 6. a 7. navrhuje sa predĺžiť lehotu, do ktorej sa fyzická osoba, ktorej sa poskytuje sociálna služba v zariadení sociálnych služieb podľa predchádzajúcej právnej úpravy, alebo ktorá je zaradená v poradovníku čakateľov, považuje za odkázanú na príslušnú sociálnu službu v minimálne požadovanom stupni odkázanosti. Zároveň sa tým umožňuje, aby samosprávne orgány, ktoré nepreposúdili svojich obyvateľov v lehote ustanovenej zákonom, tak urobili.
Návrhom sa má zabrániť, aby nedošlo v dôsledku nečinnosti obce alebo vyššieho územného celku k poškodeniu práv prijímateľov sociálnej služby a následne aj ich poskytovateľov. Súčasne sa navrhuje predĺžiť lehoty na splnenie kvalifikačných predpokladov pre tlmočníkov a pre fyzické osoby, ktoré vykonávajú pracovnú terapiu s cieľom vytvoriť dostatočný časový priestor na doplnenie požadovaného vzdelania.
K druhému bodu. Nakoľko sa navrhuje, aby návrh zákona nadobudol účinnosť od 1. marca 2011 navrhuje sa, aby účinnosť zmeny v § 106 ods. 5 a v § 109 ods. 3 a 4 spočívajúcej výlučne v predĺžení lehoty na uplatňovanie týchto ustanovení z dôvodu kontinuity, nastala od 30. decembra 2010.
Ďakujem.