9. schôdza

... Anglicko a Španielsko. Rada by som zdôraznila, že v európskom priestore zohrávajú francúzsky, španielsky a nemecký jazyk naďalej dôležitú úlohu pri nadobúdaní medzikultúrnych kompetencií. Pričom nemčina je najpoužívanejším cudzím jazykom v Európe a Nemecko, ako som už povedala, je najdôležitejším ekonomickým partnerom Slovenskej republiky.
Zavedením záväzného modelu vyučovania povinnej angličtiny ako prvého cudzieho jazyka by sa školám, rodičom a predovšetkým samotným žiakom výrazne zúžila možnosť výberu. Neprihliadalo by sa pritom na podmienky jednotlivých škôl ani na potreby určitých regiónov. Návrh zákona obmedzuje ponuku a smeruje k uniformite, keď sa pokúša ešte viac upevniť už beztak dominantné postavenie anglického jazyka.
Aj v prípade, že akceptujem nevyhnutnosť ovládania anglického jazyka vzhľadom na jeho rozšírenie a využitie v praxi, je možné ponechať voľnosť výberu povinného anglického jazyka ako prvého alebo druhého cudzieho jazyka. Nielen v takomto prípade je však nevyhnutnosťou zvýšenia hodinovej dotácie pre druhý cudzí jazyk v rámci štátneho vzdelávacieho programu. Bez posilnenia hodinovej dotácie pre druhý cudzí jazyk nie je možné zabezpečiť, aby žiaci dosiahli po ukončení stredoškolského vzdelania minimálnu komunikačnú úroveň B1 spoločného európskeho referenčného rámca cudzích jazykov. Viaceré inštitúcie, ako napr. metodicko-pedagogické centrá, Štátny pedagogický ústav, alebo zriaďovatelia škôl signalizujú, že v prípade zavedenia povinného anglického jazyka ako prvého cudzieho jazyka vznikne akútny nedostatok odborne vyučujúcich učiteľov anglického jazyka pre prvý stupeň základných škôl. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne.
Ak hrozí, že povinnú výučbu anglického jazyka ako prvého cudzieho jazyka na prvom stupni základnej školy budú uskutočňovať nekvalifikovaní vyučujúci, potom vzniká riziko demotivácie žiakov vo vyšších ročníkoch kvôli nedostatočným základom v tomto cudzom jazyku.
Osobitný problém vznikne s málotriednymi základnými školami, ktorých je na Slovensku 750. Ako tu chcete zabezpečiť vyučovanie anglického jazyka? Pre kvalitu vedomostí a zručností žiakov základnej školy je zabezpečenie kvalitnej výučby v počiatočnom štádiu mimoriadne dôležité. Práve učenlivé malé deti, ktoré si začínajú osvojovať cudzí jazyk, sú otvorené pre všetko, čo im bude prezentovať a k čomu budú vedené. Odstraňovať nedostatky nadobudnuté v ranom veku, odučiť žiakov od nesprávnych štruktúr, nesprávnej výslovnosti či nesprávneho spôsobu nadobúdania jazykových vedomostí a zručností bude vo vyšších ročníkoch nesmierne náročné. Bilingválne gymnáziá, bilingválne sekcie škôl, ako aj školy s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov dosahujú na rozdiel od toho pozoruhodné výsledky. Bolo by škodou zastaviť ich rozvoj koncentráciou školstva na jeden cudzí jazyk.
Navrhované nové znenie ustanovenia § 13 ods. 5 je z môjho pohľadu úplne bezpredmetné z toho dôvodu, že bezplatné učebnice rieši ústavný čl. 42 ods. 2, ktorý hovorí, že občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných a stredných školách. Ďalej to rieši ustanovenie § 144 ods. 1 písm. f) a ods. 3 školského zákona.
K uvedenému ustanoveniu § 57 ods. 3 by som chcela poznamenať, že navrhovaný krok porušuje postavenie a účel vysvedčenia ako verejnej listiny, ktorá je dokladom o dosiahnutých výchovno-vzdelávacích výsledkoch žiaka. Opakujem, že komisionálna skúška aj na základnej a strednej škole je štátnym aktom ako každá skúška v ktoromkoľvek inom druhu alebo type školy, napr. ako je aj dielčia skúška na vysokej škole, ktorá overuje vedomostnú úroveň žiaka alebo študenta. Preto nie je možné, aby sa táto skúška vykonávala na základe nejakého výpisu, ktorý nie je verejným dokumentom. Z uvedeného dôvodu ani s touto navrhovanou zmenou nemôžem súhlasiť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v rámci pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov aj prijať zmenu v ustanoveniach § 161 ods. 2 a § 161a, prostredníctvom ktorých predlžuje prechodné obdobie postupného znižovania počtu žiakov osemročných gymnázií zo školského roka 2011/2012 na školský rok 2014/2015.
Najprv mi dovoľte stručne vás informovať o dôvodoch vzniku osemročných gymnázií, ale aj ich neúmernom náraste. Tieto školy, resp. študijné programy vznikli v minulosti z dôvodu podchytenia nadaných žiakov základných škôl s cieľom umožniť im štúdium na vyššej kvalitatívnej úrovni, ako im to poskytovali základné školy. Kým podmienky prijatia týchto žiakov prostredníctvom prijímacieho konania určoval štát, tak sa kvalita tohto štúdia neznižovala, ich počet nekontrolovateľne nenarastal a počty prijatých žiakov negatívne nezasahovali do výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve. Táto kompetencia sa v rokoch 2000 až 2003 preniesla na riaditeľov gymnázií, ktorí si odvtedy sami určujú kritériá na prijatie žiakov na tieto školy.
Liberalizáciou školského trhu začali v rokoch 2003 až 2006 neúmerne narastať počty týchto škôl, najmä vo veľkých mestách. Ministerstvo školstva v rámci svojich kompetencií zo zákona nemohlo zastaviť tento nežiaduci jav, tak sa kvalita prijímaných žiakov na niektorých školách postupne znižovala.
Zastávam názor, že na nekontrolovateľnom zvyšovaní počtu týchto škôl sa podpísalo aj normatívne financovanie, ktoré bolo z dôvodu rovnakého, 100-percentného financovania zaujímavé hlavne pre súkromných zriaďovateľov, ktorí si navyše mohli od zákonných zástupcov žiakov žiadať ďalšie finančné prostriedky vo forme školného. Zároveň sa stalo aj akousi spoločenskou prestížou u zákonných zástupcov žiakov, ak jeho dieťa bolo prijaté na osemročné gymnázium.
V rokoch 2000 až 2004 a neskôr 2008 až 2009 prešli základné školy veľkou reštrukturalizáciou a racionalizáciou v dôsledku zníženia počtu detí v dorastajúcej populácii. Upravili sa počty žiakov v triedach. Znížili sa počty tried v základných školách, a tým aj počty pedagogických zamestnancov. Bežné štvorročné gymnáziá a osemročné gymnáziá touto racionalizáciou v uvedenom období a ani neskôr neprešli.
Riaditelia týchto škôl nepristúpili k výraznému znižovaniu počtu tried a pedagogických zamestnancov a danú situáciu riešili prijímaním vyšších počtov žiakov do osemročných gymnázií. Tento nežiaduci trend sa odrazil v našom regionálnom školstve tak, že na základných školách zostávali žiaci, ktorí dosahovali pomerne nižšie vzdelávacie výsledky - svedčí o tom aj testovanie PISA - a na osemročné gymnáziá sa okrem výborných žiakov dostali aj žiaci s priemernými výsledkami.
Táto situácia mala dopad aj na nižšie počty žiakov, ktorí sa hlásili na stredné odborné školy technického, stavebného alebo elektrotechnického zamerania. Na tento trend upozorňovali v prvom rade zamestnávateľské zväzy, ktoré do budúcnosti avizovali nedostatok kvalifikovaných pracovných síl pre náš automobilový, elektronický a stavebný priemysel. Z uvedeného dôvodu sa prostredníctvom školského zákona, ale aj zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve od roku 2009 riešil tento problém a okrem iných prijatých opatrení sa v rokoch 2009 až 2012 stanovili ako prechodné obdobie na postupné 5-percentné zníženie žiakov z príslušnej populácie, ktorí pôjdu študovať na osemročné gymnáziá.
Nestotožňujem sa s názorom uvádzaným v dôvodovej správe, navrhovanej zmeny aj pani poslankyni Rosovej, že ak sa toto obdobie predĺži, vyrieši sa vraj protekcia a korupcia v prijímacom konaní na tieto školy. Myslím si, že je to odvážne tvrdenie bez relevantných dôkazov. Zároveň som presvedčená, že touto navrhovanou zmenou sa na ďalšie roky odsúvajú avizované problémy na trhu práce a celospoločenské záujmy v oblasti rozvoja nášho základného školstva, odborného školstva, ale aj automobilového, stavebného či elektronického priemyslu. (Sústavný ruch v sále.)
Záverom svojho vystúpenia by som chcela uviesť, že navrhovaná novela zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (teda školský zákon) nič pozitívne neprináša. Svojím obsahom zavádza štátny dirigizmus, za ktorý by sme my boli pri tvorbe tohto zákona veľmi kritizovaní. Berie právo na slobodné a demokratické rozhodovanie deťom, žiakom a ich rodičom pri voľbe cudzieho jazyka počas ich vzdelávania. Navyše navrhované administratívne úpravy komplikujú prácu učiteľov, život zákonným zástupcom a, samozrejme, aj samotným žiakom, na ktorých predkladatelia nebrali ohľad. Predĺženie prechodného obdobia postupného znižovania počtu prijímaných žiakov na osemročné gymnáziá je populistické a nič neriešiace.
Z uvedený dôvodov predkladaný návrh zákona nepodporím.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne traja páni poslanci, pán poslanec Jurčík posledný.
Pán poslanec Fronc.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, tri poznámky.
Po prvé ja neviem o tom, že by nám európska legislatíva prikazovala to, že musíme učiť na školách dva cudzie jazyky, to je odporúčanie, dohoda. Nebol by som rád, keby sme rozširovali takto kompetencie Európskej únie, pretože vzdelanie je výsostná kompetencia členskej krajiny... (Veľký ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Po druhé to, čo hovoríte, že sa predlžuje a odkladá znižovanie počtu žiakov v triedach, no tak to sa mi zdá plač nad rozliatym mliekom, ktoré ste rozliali, pretože vtedy som vás upozornil, že keď to nebude pokryté finančne, tak sa to nedá urobiť, pretože jednoducho treba zaplatiť väčší počet učiteľov, aj som vám dal odpočet, že treba okolo na to asi miliardu korún.
A tretie, ktoré ste povedali, že normatívne financovanie spôsobilo tieto problémy, ktoré ste uvádzali, konkrétne, že kdekto sa hlásil aj nekvalitný na školu, no, to je podľa mňa veľmi falošné. Falošné v tom, že som vám povedal, že treba ďalej konať, zmeniť normatívne financovanie tak, aby časť finančných prostriedkov na školy išla na základe kvalitatívnych výsledkov z objektívnych meraní. A nielen to, že som vám to povedal, ja som tu dal aj návrh zákona v tomto zmysle a ste ho hodili do koša. No tak ako ja si myslím, že keď ste toto urobili, tak ste jednoducho spôsobili, áno, že naďalej sa deje to, že aj tí, ktorí nemajú na to predpoklady, študujú na stredných školách, kde jednoducho by študovať nemali. Ale tak, ako ste to povedali, to pokladám, pani kolegyňa, za veľmi, veľmi falošné.

Ďakujem za slovo. Vážená pani kolegyňa, predovšetkým sa chcem vyjadriť k vašej dezinterpretácii môjho návrhu na odsunutie platnosti opatrenia, ktorým sa znižuje počet študentov v osemročných gymnáziách na paušálnych 5 %, bez toho, aby sa povedalo, akí to študenti majú byť. Nie je to snaha rozmnožovať tieto gymnáziá. Vonkoncom nie som podporovateľom priveľkého počtu osemročných gymnázií, ba dokonca som za otvorenie debaty o význame osemročných gymnázií v našom školskom systéme ako takých.
Ale to, čo vy ste zaviedli, paušálna 5-percentná hranica, bez toho, aby sa akákoľvek, akékoľvek kvalitatívne kritériá zaviedli, je jednoducho systém, ktorý je nesprávny, ktorý vyvoláva presne to, čo ste povedali, áno, prevahu dopytu na ponukou, a tým pádom korupciu a protekciu... (Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... Takže je to bezprostredná súvislosť, pretože napríklad v Bratislavskom kraji, kde je podstatne väčší potenciál študentov, pre takéto gymnáziá platí presne rovnakých 5 % ako všade inde a ten tlak jednoducho tieto fenomény vyvoláva, či sa vám to páči, alebo nie.
Takže opakujem, toto nie je snaha tento problém posunúť, toto je snaha vytvoriť priestor na to, aby sme našli optimálne riešenie na to, ako redukovať počty študentov na osemročných gymnáziách, ale nie kvantitatívne, ale kvalitatívne. Sama ste povedali, že je to problém kvality, že sa znižuje kvalita týchto študentov, ale vy ste to riešili čisto technokraticky zavedením nejakej 5-percentnej klauzuly.
Pokiaľ ide o angličtinu, už tu zaznelo mnoho argumentov, prečo nie je obmedzovaním slobody jej povinné zavádzanie. To je asi také obmedzovanie slobody, ako je povinná školská dochádzka alebo ako povinná chémia.
Ale pokiaľ ide o vaše obavy z toho, že budú učiť nekvalifikovaní učitelia, ako bývalá štátna tajomníčka, predpokladám, že poznáte správu školskej inšpekcie, ktorá hovorí o tom, že výsledky žiakov nekvalifikovane učených sú rovnaké alebo lepšie ako tých, kde mali kvalifikovaných učiteľov.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslankyňa Obrimčáková, veľmi kultivovaný prejav, mne sa to osobne veľmi páčilo, ten spôsob, ako ste to predniesli. Ale chcel by som povedať k tej angličtine, resp. k učeniu toho jedného jazyka asi toľko, že keďže chodím 40 rokov po svete a bez cudzieho jazyka by som nejak sa neodvážil, tak by som skutočne odporúčal, aby sme s tou angličtinou začali nie k 1. septembru, ale možno už k 1. januáru, lebo každý deň, ktorý strácame, ide proti našim deckám.
Moje decká osobne chodia do nemeckej školy a všetky tri hovoria prakticky dvoma jazykmi okrem slovenského. Čiže je to aj v rodine. Nespoliehajme sa len na školu. Ale povedať, že, ja neviem, jeden alebo druhý jazyk je výhodnejší alebo nevýhodnejší okrem anglického, sa ťažko dá. Kdekoľvek vo svete dôjdete, kdekoľvek, je to jedno, či ste v Rusku, možno v Rusku nie, ale či ste, ja neviem, v Rakúsku, v Nemecku, vo Švajčiarsku, v Bruseli alebo v Amerike, všade, ak zistia, že ste cudzinec alebo cudzinka, začnú na vás hovoriť anglicky. Takže ten dôvod na to, aby tá angličtina sa učila, je viac ako potrebný.
Ďakujem.