9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní alebo živnostenský zákon v znení neskorších predpisov.
Tento zákon už na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 3. 11. 2010 predkladala vláda a nenašiel podporu ani u koaličných poslancov, z čoho bolo úplne jasné, že aj koaliční poslanci zapochybovali o takomto znení tohto zákona, pretože zákon neupravuje iba rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale ide nad rámec tohto rozhodnutia. Poznamenám, ale bude o tom rozprávať môj kolega Blanár, že vôbec tam nešlo v Ústavnom súde o rozhodnutie o slobodnom výbere, ale išlo o slobodnom podnikaní, ale kolega Blanár to lepšie vysvetlí.
Ja som vo svojich vystúpeniach povedala, že považujem tento návrh za akési Pyrrhovo víťazstvo, ktoré vyjadruje formálne víťazstvo alebo úspech, ktoré v skutočnosti vo svojich dôsledkoch žiadnym víťazstvom alebo úspechom nie je. Dnes mi budú mnohí poslanci a hlavne navrhovatelia tohto zákona oponovať, ale zistia, že toto víťazstvo bude obrovským problémom v praxi, pretože absolútne nerieši podstatu problému sociálnych služieb, t. j. financovanie, ale rieši iba formálnosť, aj keď dôležitú pre občana, čo mu vyplýva z ústavy, a to je slobodný výber. Slobodný výber zariadenia, kde si občan môže vybrať poskytovateľa služieb verejného alebo neverejného, myslím si, že občan si aj dnes môže vybrať zariadenie vždy, aj keď tento zákon by sa nezmenil, ak je na tom finančne tak dobre, že si môže zaplatiť zariadenie akéhokoľvek typu. Chcem povedať, že každý výber občana bude záležať od objemu jeho peňaženky, a to už či s touto novelou zákona alebo bez nej.
Prešla som si v poslednom období zariadenia sociálnych služieb, kde rozdiel medzi súkromnými, tzv. neverejnými poskytovateľmi alebo tzv. verejnými poskytovateľmi, často činil rozdiel v peňaženke klienta 200, 300 a niekde až 500 EUR mesačne. Dokonca sa vyskytnú prípady, kedy vopred od klienta neverejný poskytovateľ žiada finančné prostriedky, ktoré klient nemá z čoho uhradiť a už sa nám tu vytvárajú tzv. finančné služby, ktoré fungujú v iných krajinách, pôžičiek alebo služby také, kde si klient zaručí svoj pobyt, samozrejme, kde si klient zaručí svoj pobyt tak, že predá napríklad svoj byt, samozrejme za nižšiu ako trhovú cenu a takýmto spôsobom sa dostane do zariadenia sociálnych služieb. Preto, ak je klient bohatý, skutočne nepotrebuje ani príspevky na poskytovanie sociálnych služieb a môže ísť aj dnes do akéhokoľvek zariadenia, a to už nehovorím, že som sa stretla so zariadením neverejného poskytovateľa, kde niekoľko klientov, ktorí v dobrej viere predali svoj byt a zrazu zisťujú, že tento neverejný poskytovateľ finančných služieb má ohromné finančné problémy a k tomu tento neverejný poskytovateľ nedajbože skončí svoju činnosť, títo ľudia sa nebudú mať kam uchýliť a nie to z dôvodu, že nedostáva tento poskytovateľ služieb svoje príspevky, alebo že klient neplatí dosť vysoké čiastky, ale zriaďovateľ, súkromná osoba alebo neziskovka, nevie hospodáriť, nevie podnikať. Myslím si, že aj toto je na zamyslenie, je to určitý hazard na úkor starých ľudí.
Aj preto si klienti eminentne volajú a vyberajú a majú záujem o sociálne služby a zariadenia zriadené vyšším územným celkom alebo mestom a obcou, kde majú určitú istotu, predpísaný štandard a záruku rozvoja týchto služieb. Obec a samosprávny kraj sú subjekty zo zákona zodpovedné za poskytovanie sociálnych služieb, resp. za jej zabezpečenie v spolupráci so žiadateľom a sociálnu službu, preto majú eminentný záujem poskytovať tieto služby najskôr vo vlastných zariadeniach. Nič však samozrejme nebráni tomu, aby si občan vybral aj neverejného poskytovateľa sociálnych služieb, ale tam musí rátať s tým, že musí platiť omnoho vyššiu úhradu a s rizikami, ktoré som predtým vymenovala. A preto sa dostaneme k meritu veci. Pretože zmena tohto zákona rieši síce slobodný výber, ale nerieši financovanie poskytovateľov sociálnych služieb, negarantuje vyplácanie príspevkov už existujúcich zariadení, dokonca ani pre verejných poskytovateľov, ani pre neverejných poskytovateľov.
Ešte raz opakujem, tento zákon nerieši financovanie ani neverejným poskytovateľom, ani verejným poskytovateľom. A tu sa musíme vrátiť do histórie, pretože prvým zaťatím sekery bol rok 2002 až 2004, v tom čase sa realizovala prvá etapa decentralizácie financií a predchádzajúce kompetencie boli financované decentralizačnou dotáciou, čím sa percentuálne znížil podiel podielových daní.
Vláda Mikuláša Dzurindu a spolu tuná s predkladateľmi, stranou KDH v roku 2002 preniesla ako priamu kompetenciu vykonávania sociálnych služieb na mestá a obce bez finančných prostriedkov. V roku 2003 1. 1. 2003 prešli do priamych kompetencií aj opatrovateľské služby.
Zákon, ktorý uzrel svetlo sveta za vlády Roberta Fica prebral prenos týchto kompetencií, ale snažil sa svojím spôsobom zmierniť dopady na mestá a obce. Takže tejto vláde jasne vyplýva úloha, že to čo zasiala v roku 2003 až 2005, zožne počnúc rokom 2011, a to jej nebude stačiť iba takáto úprava zákona o sociálnych službách, o slobodnom výbere klienta, na výber poskytovania sociálnej služby u neverejného i verejného poskytovateľa s možnosťou poskytnutia finančných prostriedkov za daný výkon danej sociálnej služby, ale jasné vyčlenenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, lebo inak zmena tohto zákona je, ako som na začiatku povedala, Pyrrhovo víťazstvo, kráľa z Epeiru, kde mu jeden z dôstojníkov blahoželal k víťazstvu po triezvom zhodnotení celej situácie a povedal: "Ešte jedno takéto víťazstvo a sme zničení."
Vážení, túto vetu, by som bola veľmi rada, aby ste si zapamätali, ak sa budete stretávať s primátormi, ak sa budete stretávať s predsedami vyšších územných celkov, pretože tieto služby budú takýmto Pyrrhovým víťazstvom. A ešte k pozmeňovaciemu návrhu pani kolegyne Gibalovej.
Pani kolegyňa Gibalová, neviem k čomu to tak poslúži, ak neverejný poskytovateľ nebude predkladať údaje na vyšší územný celok, ak teda nebude musieť ani menovite, ani nebude musieť nič predkladať vyššiemu územnému celku, ktorý je zodpovedný za výkon sociálnych služieb aj u neverejných poskytovateľov. Prináša mi to taký, povedala by som, niečo čo sa veľmi ťažko kontroluje, ale niečo, čo zvýhodňuje poskytovateľov neverejných, a hlavne neziskové organizácie a súkromných podnikateľov. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja plne potvrdzujem slová, ktoré ste povedali, predovšetkým, pokiaľ ide o potrebu vyčlenenia prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ja som sa neprihlásil ani do rozpravy k tomuto návrhu zákona vzhľadom na to, že som o potrebe a o kvantifikácii potreby vyčlenenia finančných prostriedkov relatívne rozsiahle hovoril v návrhu zákona o štátnom rozpočte. Ja chcem pani predkladateľke, aj celej vládnej koalícii pripomenúť to, čo už som spomenul, že tento zákon bude takmer v 1 900 obciach na Slovensku nevykonateľný, lebo, ak by ho chceli dodržiavať, tak pôjde obec do finančného krachu. Ja neviem, na čo sú nám zákony, ktoré sú nevykonateľné a opätovne apelujem na vládnu koalíciu, aby vyčlenila prostriedky zo štátneho rozpočtu a začala sa seriózne zaoberať týmto problémom, lebo je to problém, ktorým sa treba zaoberať.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som chcela pani poslankyni Vaľovej, k jej argumentáru, spomínala, že jedným z dôvodov, prečo sa vládny návrh vrátil, bolo to, že poslanci koaliční si uvedomili, jeho chybovosť. Ja by som vás poprosila, aby ste si vy uvedomili, že niektorí koaliční poslanci zahlasovali chybovo, omylom. Toto aj verejne vyhlásili, ako svoju chybu a omyl, takže tento váš argument argumentom nie je, tak ho prosím, nepoužívajte, už ho počúvam opakovane, že toto považujete za argument, prečo je tento návrh momentálne návrh skupiny poslancov.
Ďalej ste spomínali, že istotu poskytovateľom a klientom dávajú obce a mestá. Tento váš zákon dal obciam a mestám a hlavne klientom tú istotu, že ich zaradí do siahodlhého poradovníka. Opýtajte sa, tých klientov, ktorí v ňom čakajú na svoje služby, na ktoré majú právo, a taktiež sa opýtajte, čo spôsobil tento zákon za chvíľu jeho existencie v tomto stave. Opýtajte sa, čo spôsobil poskytovateľom a opýtajte sa, čo tým spôsobili poskytovatelia, že svoje služby klientom poskytovať nemohli. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ďakujem všetkým, ktorí reagovali. Ďakujem kolegovi Petrákovi. Samozrejme, že so mnou súhlasil, tak nemám tam žiadne výhrady. A ku pani kolegyni Blahovej, by som povedala, že pani kolegyňa, po prvé, som nepovedala o chybovosti zákona, môžete si pozrieť prepis. Ja som povedala, že zapochybovali o znení zákona. To je rozdiel, chybovosť a znenie, to sú dve rozdielne veci, pretože znenie zákona je obsahové znenie a chybovosť je chybovosť, čo sa týka procedúry. Takže to je jedna vec. A druhá vec, ja si plne uvedomujem čakacie doby klientov, pretože jednak pôsobím aj na vyššom územnom celku ako poslankyňa, takže viem, aké sú čakacie doby, ale nemyslím si, že by tieto čakacie doby vznikli od tejto novely zákona alebo od zákona, ktorý sme my prijali, pretože čakacie doby v Slovenskej republike sú už dlhodobé a nie je to spôsobené tým, že neverejní poskytovatelia mali nejaký problém s financovaním, ale skôr je to spôsobené tým, že máme nedostatok sociálnych služieb alebo nedostatok zariadení pre seniorov, pretože, ak by sme mali dostatok zariadení a dostatok miesta, tak by určite neboli čakacie doby.
A pani kolegyňa, budem veľmi rada, ak si prejdete niektoré sociálne zariadenia, ak si niečo také teda utriedite, že prečo sú niektoré problémy, a prečo nie sú, a ak sa stretnete so starostami a zástupcami miest a obcí a ja si myslím, že veľmi rada si potom po roku s vami sadnem na nejakú kávu a poviete mi, že či ešte stále hovoríte o tom, že na základe zákona, nového zákona je nedostatok miest, pretože nedostatok miest skutočne je na základe toho, že nemáme kapacity.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, vážená pani kolegyňa predkladateľka, kolegyne, kolegovia, kde začať? Viete, ja poviem ten úvod, keď pani predkladateľka vystupovala v prvom čítaní, tak začala vetou v súlade s nálezom Ústavného súdu, a tak ďalej a tak ďalej predkladáme novelu a tak ďalej.
Dnes, v druhom čítaní, pani predkladateľka už ani nespomenula Ústavný súd, už len povedala, že treba odstrániť nejaké nedostatky. Asi tuším, prečo to bolo takto povedané, pretože to, čo je predložené, nemá s nálezom Ústavného súdu nič spoločné, ale naozaj, absolútne nič spoločné a ja sa pokúsim v mojom príhovore to zdôvodniť a povedať dostatočne, ale predsa len na úvod, mi dovoľte, aby som povedal takú filozofiu, ktorá si myslím, že k tomuto zákonu je veľmi dôležitá.
Aký je rozdiel medzi vami pri poskytovaní sociálnej služby a medzi nami, ak teraz hovorím o strane SMER - sociálna demokracia, ktorá bola predstavovaná minulou vládou. Nuž taký, že my poskytujeme tie služby tak, aby boli verejnou službou, a aby sme naozaj zabezpečili všetkým tým, ktorí potrebujú túto sociálnu službu, aby ju mohli dostať. Vaše videnie je také, že je potrebné uvoľniť priestor pre všetkých, ktorí sa v tom pohybujú, rovnako neziskovky a všetkých tých, čo podnikajú v tomto prostredí, aby mohli podnikať. Pretože a vysvetľujem to, ten rozdiel tým, že veď dnes nie je absolútne problém, aby si obec, vyšší územný celok prenajalo nejakú budovu, najalo ľudí a jednoducho urobil nový domov sociálnych služieb, lebo máme málo lôžok. Len je tu niečo, čo je veľmi podstatné, a to predkladatelia ani nespomínajú a jednoducho okolo toho idú, ako keby sa ich to netýkalo. A to podstatné je, že kto to zaplatí. Kto to zaplatí? A tu je aj otázka na pani predkladateľku a jej kolegov, ako sa vysporiadali s tým, že keď pán minister predkladal túto novelu a bola naozaj podložená tým, že je to v súlade s nálezom Ústavného súdu, čo sa absolútne nesporíme, k tomu sa ešte vyjadrím, tak v doložke bolo uvedené ministerstvom financií, že to bude mať dopad na rozpočty obcí a samosprávnych krajov. Fajn, ja som to tu podotkol a možno aj poslanci, keď hlasovali o tom, vrátiť to späť, na základe tohto sa mohli aj pomýliť. Neviem, možno kolegyňa to vysvetlí trošku ináč. Nuž, ale, čo je moje prekvapenie, že keď to predkladá skupina poslancov, zrazu to isté ministerstvo financií sa vyjadruje, že to nebude mať dopad na rozpočty obcí a miest. Tak, to je teda záhada.
Neviem, ako ste to urobili, pani predkladateľka, ale myslím si, že je tu niečo, čo nie je v poriadku, a to je ten prístup z vašej strany, že sa vôbec nezaoberáte, kto to bude platiť. Ale, aby som to ešte celé zaklincoval, vážená pani predkladateľka, je to, že všetci sme preberali štátny rozpočet a príloha č. 1 štátneho rozpočtu, asi tá koordinácia zrejme nefungovala na ministerstve financií a medzi vami dostatočne, sa v príhovore uvádza podľa metodiky ESA 95, že v rozpočte nie sú započítané položky a ktoré hovoria o tom, že môžu vzniknúť problémy s novými úlohami vyplývajúcimi pre obce a vyššie územné celky zo zákona o sociálnych službách. To je zaujímavé. Zasa to isté ministerstvo povedalo čosi iné, len ste to nestihli skoordinovať.
Viete, a to je tá podstata toho celého, pretože som presvedčený, tak ako tu všetci sme, a naozaj sa nedeľme na pravicu, na ľavicu, ukážte mi jedného človeka, tu v tejto sále alebo tí, čo sa budú pozerať na nás v televízii, že je niekto taký, ktorý by nechcel poskytnúť sociálnu službu niekomu, kto ju potrebuje. Ja takého človeka nepoznám, pretože prirodzene to máme v sebe, že sa chceme postarať o svojich rodičov, o všetkých tých, ktorí to potrebujú. Len tu ide o to, urobiť to zodpovedne a nie takýmto chaosom, ktorý ste tu predložili, práve teraz. Veď toto je tak vážny zákon, ktorý nemôžete riešiť len takýmto spôsobom, že urobíte poslanecký návrh, zneužijete nález Ústavného súdu a vôbec nezoberiete do úvahy, z čoho to bude financované.
A ešte pre vás, aby ste vedeli, vážené panie poslankyne, páni poslanci z koalície, mňa mrzí, že tu nesedí, pán minister práce a sociálnych vecí, pretože, to je tak vážny zákon, že ten zalomcuje kompletne celým systémom, pokiaľ bude takáto novela prijatá. A napokon, aj ten prístup sa mi nezdá z vašej strany koordinovaný, veď predsa, minister práce, sociálnych vecí ustanovil komisiu, ktorá má riešiť komplexnú novelu zákona 448 o sociálnych službách, kde sme my, samosprávne kraje, rovnako obce a mestá za ZMOS, delegovali svojich zástupcov. Ale mám taký pocit, že vy to chcete predbehnúť a ušetriť prácu asi pánovi ministrovi. Nuž, asi má veľa práce pán minister s hľadaním nejakých pochybných vecí, ktoré vyfabrikuje ešte na našich predchodcov.
Toto je naozaj smutné a myslím si, že tu minister mal sedieť. Naozaj, je mi to ľúto a svedčí to aj o jeho prístupe k zákonu o sociálnych službách. Ja som si myslel, že to myslí úprimne, keď chcel vytvoriť túto komisiu, teraz si to už naozaj nemyslím.
Vážené dámy a páni, preto mi dovoľte, aby som uviedol, o čo vlastne ide. V návrhu zákona, ktorý predkladajú navrhovatelia svojím obsahom tento návrh ide jednoznačne nad rámec nálezu Ústavného súdu, nebudem hovoriť číslo, ktorý je publikovaný. Čiže, nesporíme sa, Ústavný súd vyriekol svoj úsudok a treba ho samozrejme rešpektovať. Tento návrh hovorí o tom, že v zmysle čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky došlo k narušeniu práv, rovnosti, možnosti a podnikania neštátnych subjektov. Ešte raz zopakujem. To je ten prístup váš, vážená pani predkladateľka. Náš prístup je iný, lebo my si myslíme, že tu o žiadne podnikanie nejde. A vy ste na základe tohto nálezu Ústavného súdu urobili kompletnú novelu a ste to všetko prekopali a ešte dokonca ste povedali, že aj toto je v rozpore s nálezom Ústavného súdu, čo naozaj neviem pochopiť.
Preto mi dovoľte, aby som predložil svoj pozmeňujúci návrh, ktorý následne potom zdôvodním.
1. V čI. I sa vypúšťa novelizovaný bod 1.
2. V čl. 1 novelizovaný bod 2 bude znieť nasledovne:
"2. V § 8 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová "ak obec nemôže poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby podľa písm. a) až c)".
3. V čl. I sa vkladá nový novelizovaný bod č. 3, ktorý bude znieť nasledovne:
"3. V § 8 ods. 3 písm. d) sa vypúšťajú slová "ak vyšší územný celok nemôže poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby podľa písm. a) až c)".
Toto je, prosím vás pekne, vážené pani poslankyne, páni poslanci, meritum nálezu Ústavného súdu. Toto treba zmeniť v zákone, nič iné. Nie novelizovať zákon tak, ako si to vysvetľujú predkladatelia tohto zákona. Napriek tomu, že skupina poslancov, ktorá podala návrh na začatie konania pred Ústavným súdom vo veci súladu určených ustanovením zákona 448 o sociálnych službách s ústavou, namieta iba časť textu ustanovenia v § 8 ods. 2 písm. d).
Dnes predkladaný návrh novely tohto zákona ďaleko presahuje tento nález Ústavného súdu. Samotní predkladatelia, a to je naozaj pikantné, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nerešpektujú vlastne ani svoj vlastný návrh podaný na Ústavný súd, ktorého právny názor vyslovený v podobe nálezu Ústavného súdu, je pre všetkých právne záväzný. Oni to dokazujú práve v tejto novele, ktorú teraz predložili. Popierajú to, čo vlastne pokladali, ak teda ste mali problém aj v iných veciach súvisiacich so zákonom o sociálnych službách, prečo ste nedali na Ústavný súd takýto podnet? Nuž preto, že asi vám išlo len o podnikanie, pretože taký je nález Ústavného súdu.
Navrhovatelia vo všeobecnej časti dôvodovej správy nekriticky tvrdia, že navrhovaná predkladaná úprava nemá dopad na štátny rozpočet, nemá dopad na rozpočty obcí a miest. Len pre vašu informáciu, vážené dámy a vážení páni, v rozpočte samozrejme že nie je žiadna rezerva pre vyššie územné celky v prípade, že nebudeme schopní to financovať a pre vašu informáciu, predpokladané náklady v prípade takéhoto návrhu, ktorý navrhujú predkladatelia na rozpočty vyšších územných celkov budú 12 mil. eur, dobre počujete, 12 mil. eur.
Celosvetová kríza sa rovnako ako štátu dotkla aj obcí a miest a dotýka sa aj samosprávnych krajov. To je určite nesporné, pretože sme rovnako naviazaní na daň z fyzických osôb ako obce a mestá. Výpadky z príjmov dane fyzických osôb za rok 2005 nás nútili, aby sme jednoducho urobili mnohé opatrenia, čo je úplne prirodzené, a preto si myslíme, že úplne prirodzene musí byť vyriešené financovanie, pretože nie je tam dostatok peňazí na to, aby sme dokázali túto službu zaplatiť v takom znení, ako ju predkladajú navrhovatelia, čiže idú nad rámec, nielen odstránenie Ústavného súdu, teda nálezu Ústavného súdu, čo je aj mimochodom v rozpore, vážené dámy a páni, páni predkladatelia, čo je veľmi dôležité, Európskou chartou miestnej samosprávy, kde sa jasne hovorí, že v prípade, keď sa budú presúvať nejaké kompetencie na samosprávu, tak musia byť presúvané aj s finančnými prostriedkami. Tu je jednoznačne porušený princíp. A ak zoberieme do úvahy, že medzinárodné zmluvy, ktorých sme aj my súčasťou, majú v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, tak tu sa pochybuje, tu sa jednoznačne porušuje tento princíp ústavného článku, ktorý je jasne zadefinovaný a máme ísť tou cestou, že teraz pôjdeme my, v prípade, keď bude nález, keď bude takto schválený zákon na Ústavný súd. Kto na to doplatí? Samozrejme klienti, o ktorých sa treba postarať.
Vzhľadom na uvedené za najsprávnejšie riešenie tejto kritickej situácie považujem v súčasnej dobe explicitné vyhovenie právnemu názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky tak, ako je formulované v jeho náleze a tak, ako som to aj formuloval vo svojom pozmeňujúcom návrhu.
Takže toľko, vážené dámy, vážení páni k môjho pozmeňujúcemu návrhu. Ale idem ďalej, pretože ako som uviedol, toto nie je len odstránenie nálezu Ústavného súdu, ale je to kompletná novela, ktorá má zabezpečiť podnikanie v očiach videných predkladateľom, preto ďalej navrhujem, aby v novelizačnom bode č. 2 spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto zákonu boli vyňaté na samostatné osobitné hlasovanie body číslo 5, 6, 11, 12, 18 a 23.
Je to uvedené, pán spravodajca, aj v mojom pozmeňujúcom návrhu, aby ste to vedeli korektne potom uviesť, samozrejme s odporúčaním neschváliť a uvediem prečo.
Doplňujúce body č. 5, 6 a 18, predkladatelia doplňujú v doplňujúcich návrhoch. V bode 5 navrhujú uzákoniť priamu diskrimináciu poskytovateľa sociálnych služieb zriadeného samosprávnym krajom oproti poskytovateľovi sociálnych služieb zriadeného obcou alebo mestom, nakoľko obce a mestá nachádzajúce sa v územnom obvode konkrétneho samosprávneho kraja už nebudú hradiť ekonomicky oprávnené náklady znížené o výšku úhrady za sociálnu službu platenú prijímateľom sociálnej služby. Tomu poskytovateľovi sociálnej služby, ktorého zriaďovateľom je samosprávny kraj, z ktorého v územnom obvode sa daná obec nachádza.
Predkladatelia tento návrh zdôvodňujú nepriaznivou ekonomickou situáciou obcí a miest v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy. Nuž, páni predkladatelia, ak ste si nevšimli, samosprávne kraje sa podieľajú 20 % na tej istej dani, ktorá mala výpadok ako aj u obcí a miest. Čiže týka sa to aj nás. A pýtam sa, prečo sme tam nie uvedení v tom vašom zdôvodnení, pretože vás to nezaujíma, vôbec financovanie vás netrápi v tomto smere. Ja som už uviedol, aké to bude mať dopady na financie a akú destabilizáciu to môže priniesť.
Ale naproti tomu, ak samosprávny kraj zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u poskytovateľa, ktorého zriadila obec nachádzajúca sa v inom, teda v jeho územnom obvode alebo aj mimo územného obvodu kraja, samosprávny kraj jej bude hradiť všetky ekonomické oprávnené náklady. Čo je toto, prosím vás, tak tomu nerozumiem, naozaj. Tak ako, na jednej strane nemajú obce a potom to musíme my, ja tu nechcem vôbec hovoriť niečo proti obciam. Len hovorím o tom, aké je to nevyvážené. Obce majú výpadok z daní a my ich nemáme výpadok z daní? Veď to potvrdila aj vaša vláda, keď schválila dotáciu, aj keď mizernú, teraz, pre samosprávne kraje na výpadok z daní 13,6 mil. eur. Tak ako je to možné, že tuto to nedokážete uviesť.
Ďalším argumentom predkladateľov doplňujúceho návrhu, že zabezpečením sociálnej služby u poskytovateľa patriaceho samosprávnemu kraju, vlastne obec zabezpečuje sociálnu službu nielen pre svojho občana, ale aj pre občana samosprávneho kraja, ktorého má samosprávny kraj zohľadneného v rámci podielových daní. Tu je dôležité upozorniť, že aj obec má predsa svojho obyvateľa zohľadneného v rámci svojich podielových daní, teda daní z fyzických osôb, tak ako som uviedol. A ešte raz podotýkam, tu nechcem hovoriť, že by som bol proti obci, tu len chcem povedať, že ten systém nie je vyladený a je ho potrebné doladiť tak, aby sme to dokázali zvládnuť.
Argument predkladateľov o tom, že v rámci decentralizácie prešli do pôsobnosti vyšších územných celkov viaceré zariadenia sociálnych služieb, vrátane zariadení pre seniorov, s ktorými vyššie územné celky získali na rozdiel od obcí účelové budovy s pozemkami a celým inventárom bezodplatne, rovnako neobstojí, nakoľko tieto zariadenia boli v dezolátnom technickom stave a všetci viete, že ten modernizačný dlh bol 20, 30 rokov a viac, a predsa máme záujem, aby sme ho zlepšili. Tie finančné prostriedky, ktoré vygeneruje tá daň z fyzických osôb, ako originálna kompetencia, sa práve používa na to, aby sme skvalitnili tie služby, aby boli naozaj také, aby sa tam cítili naši klienti naozaj dobre. Či už je to zatepľovanie, či už je to debarierizácia, ktorá je naozaj daná tak isto zákonom. Mnohých, a teraz sa nechcem dotknúť tých neštátnych subjektov, ktoré to naozaj majú skvele urobené a klobúk dolu, my s nimi viacerými spolupracujeme a máme s nimi naozaj skvelú spoluprácu, o debarierizáciu sa im ani nesníva, lebo nemajú peniaze na to, aby vôbec tú debarierizáciu urobili.
Samozrejme pani predkladateľka, je to na úsmev, lebo vám čísla nič nehovoria a v živote ste v samospráve neboli.
V bode 18. sa jedná len o formálnu záležitosť spočívajúcu v úprave číslovania odsekov, ktoré v súvislosti s predkladateľmi vyplýva zo spoločnej správy. Preto navrhujem jeho vypustenie. Druhým závažným dôvodom, pre ktorý navrhujem vypustiť body 5, 6 a 18 je, že navrhovatelia týmto navrhujú uzákoniť aj priamu diskrimináciu verejných poskytovateľov sociálnych služieb oproti neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, a to preto, lebo v prípade, že verejný poskytovateľ sociálnej služby, či už obec alebo samosprávny kraj zabezpečí poskytnutie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa, bude mu musieť platiť nielen finančný príspevok na prevádzku, zjednodušenie eomky, ale i finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby. To znamená, obec v tomto prípade neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby bude hradiť všetky náklady nielen prevádzkové, ale i tzv. príspevok na odkázanosť. Keď však obec zabezpečí poskytnutie sociálnej služby u poskytovateľa, ktorého zriadil samosprávny kraj, v ktorom územnom obvode sa obec nachádza, náklady nebude hradiť žiadne.
Je zaujímavé, že tu už, ďakujem pán predseda, že ma podporuješ, dúfam, že to urobíš aj pri hlasovaní. Je zaujímavé, že tu už predkladatelia nehľadia na toľko zdôvodňované rovnoprávne postavenie verejných a neverejných poskytovateľov. Nezaujíma ich, či verejní poskytovatelia toto finančné bremeno unesú, ešte chcú zvýšiť rozdiely medzi postavením obce a samosprávneho kraja, a to bez akejkoľvek odbornej diskusie a možnosti dotknutých subjektov, čiže samosprávnych krajov a obcí, vyjadriť svoj názor k týmto masívnym zmenám zákona predkladaným na poslednú chvíľu. Hlavne, že o rozpočte neverejných poskytovateľov bude postarané, pretože o tom je nález Ústavného súdu, vážená pani predkladateľka. O rovnosti podnikania, ešte raz, aby som to pripomenul. Ja to viackrát radšej spomeniem, aby nebol som obvinený, že nebodaj som proti obciam a mestám. Práve naopak, my sa musíme dohodnúť. Nič viacej nám neostáva, aby sme to zvládli a ešte raz podotýkam, s mnohými neverejnými poskytovateľmi máme nadštandardné, nadštandardnú spoluprácu a sú naozaj skvelí a klobúk dolu.
K bodu č. 11 a 12. Predmetné body č. 11 a 12 navrhujem vypustiť, pretože predkladatelia doplňujúcich návrhov, nielenže vytvárajú už spomínané rozdiely v spôsobe financovania sociálnych služieb natoľko, že verejný poskytovateľ, obec verejnému poskytovateľovi samosprávny kraj eomky neplatí a verejný poskytovateľ obec a kraj neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb eomky v podobe, čiže nákladov na prevádzku platí. To je absolútne nevyvážené z toho. Na jednej strane, nie, na druhej strane platí. Ale súčasne vytvárajú rozdiely aj z hľadiska kritéria rozhodujúceho pre určenie povinnej osoby na poskytovanie finančných prostriedkov.
Týmto kritériom je trvalý pobyt prijímateľa sociálnej služby, to znamená, že kým pri verejných poskytovateľoch sociálnych služieb, obce a kraje je na účely platenia rozhodujúci trvalý pobyt prijímateľa sociálnej služby, to znamená náklady vždy znáša tá obec alebo ten kraj, na území ktorého má obyvateľ trvalý pobyt, bez ohľadu na miesto poskytovania sociálnej služby. A to znamená tiež, že pri neverejných poskytovateľoch sociálnej služby už toto kritérium nemusí tak striktne platiť a pri niektorých druhoch sociálnych služieb bude za poskytnutie finančného príspevku príslušný ten kraj, resp. tá obec, na území ktorej sa sociálna služba poskytne, čiže odpadá kritérium tzv. trvalého pobytu prijímateľa. Tak tuto musí byť trvalý pobyt, ale tuto už nemusí byť. Skvele vymyslené.
Taktiež to znamená, že platiť bude jeden kraj, obec, ale príjem z daní fyzických osôb na tohto obyvateľa bude naďalej poberať iný kraj, iná obec, čo si myslím, že je tak isto nie dobré, pretože samosprávne kraje sú na to a dostávajú príjmy na to, aby riešili pre svojich obyvateľov tie služby, ktoré majú zo zákona dávať, a nie to platiť za iný kraj. A v tom súhlasia všetci, aj moji kolegovia bez akýchkoľvek rozdielov.
Doteraz sme neevidovali žiadne problémy s kritériom určovania príslušnosti na účely poskytovanie finančných príspevkov neverejnému poskytovateľovi podľa trvalého pobytu prijímateľa sociálnej služby, preto nás tento návrh prekvapuje a považujem ho naozaj za ďalšie vytváranie nerovnováhy v systéme financovania sociálnych služieb. Nechápem to, naozaj, vzhľadom na uvedené preto navrhujem, aby sme hlasovali samostatne o bode 11 a 12 s odporúčaním, vážené dámy, vážení páni, jednoznačne neschváliť.
Nuž a teraz ešte k bodu č. 23. Za absolútny vrchol predložených doplňujúcich návrhov považujem bod č. 23, ktorý poskytovateľovi sociálnej služby pri vybraných skupinách prijímateľov sociálnych služieb, napríklad v útulku, v nocľahárni alebo pri osobách, na ktorých je páchané násilie, už nebude zákon ukladať povinnosť uviesť evidenciu o osobných údajov týchto osôb. Pre vysvetlenie, aj pre vás, dámy a páni, aby ste vedeli o čo ide. V rozsahu meno, priezvisko, adresa, pobyt, dátum narodenia, rodinný stav, štátne občianstvo, údaje týkajúce sa zdravia, údaje o príjme, údaje o majetku. V praxi sme doteraz nezaevidovali žiadne väčšie problémy u poskytovateľoch sociálnych služieb s uvedením takejto evidencie.
Osoby, ktorým sa sociálna služba poskytuje, nemajú problém údaje uviesť a ich ochrane aj zo strany poskytovateľa sociálnych služieb i samosprávneho kraja v súlade so zákonom 428/2002 o ochrane osobných údajov, čiže čo je dôležité zdôrazniť, táto evidencia poskytuje samosprávnemu kraju, či obci dôkaz o tom, že sociálna služba bola poskytnutá reálnej, nie fiktívnej osobe. Rovnako podľa § 94 ods. 3 sú údaje o týchto osobách v niektorých prípadoch poskytované úradom práce, sociálnych vecí a rodiny orgánom činných v trestnom konaní, či súdom. Pretože sú pre ne dôležitým zdrojom informácií. Ja nerozumiem, prečo by sme ich nemali mať. Však to platíme. Ako automaticky predpokladáme, že tu nikto nebude mať dôvod nejakým spôsobom podvádzať alebo niečo iné robiť. Veď to pre pánajána nie je vôbec problém. Prečo to chcete vypúšťať, ja tomu nerozumiem?
Za týmto doplňujúcim návrhom vidíme skrytý úmysel navrhovateľov, aby neverejní poskytovatelia sociálnych služieb nemuseli obciam a samosprávnym krajom v mesačných výkazoch predkladať informácie o poskytnutej sociálnej službe konkrétnej osobe, § 95 ods. 6 zákona 448/2008, ale len údaje o počte prijímateľov sociálnych služieb, čo však považujem za absolútne nedostatočné.
Vy, hovoríte o transparentnosti, vy, hovoríte o novej politickej kultúre, no tak toto je naozaj politická kultúra. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)