9. schôdza

Pán kolega, toľkoto. Po prvé som sa vyjadroval v kompetencii v jazyku a reč je o rodnom jazyku a v tom je to desivé. Ak tri štvrtiny mladých ľudí budúcej generácie nechápe predložený text v slovenčine, tak je to pásmo debility, nech sa pohybujeme v akomkoľvek priemernom rebríčku. Na tie rebríčky, a to, že sme v strede, vám poviem jedno. Na svete je 200 krajín, povedané hrubo, keby sme boli stá krajina vo futbale alebo v hokeji, bolo by to v priemere fajn, sme lepší ako podpriemerný, ale... (Reakcia poslanca.) Veľmi dobre. Ale znova, nie je to svedectvo desivé o celej mladej generácii sveta? To znamená, neoháňajme sa, preboha, s tým, že sme v priemere. Ak je celý stav zúfalý, tak byť v ňom v priemere je dupľom zúfalé. A jednoduchý, prostý fakt, že ten mladý človek nerozumie písaný text, je desivý. To jako môžeme sa oháňať tým, že sú ešte aj horší, ale ak je toto priemer, tak je to strašné.

Ďakujem. Posledný do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Fronc, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Priznám sa, že túto rozpravu v piatok poobede mám vcelku rád. A mám ju rád preto, že je tu zopár ľudí a nie sú tu kamery. To znamená, že nie sú tu natoľko politické reči a skutočne je tu skôr vecná debata. Niekedy možno aj vzrušené argumenty, ale to je dobré. Aspoň občas tu znie naozaj vecná debata. A cítim potrebu sa k niektorým veciam k navrhovanému zákonu vyjadriť.
Po prvé. Minimálne to chcem povedať, že pokiaľ v minulej rozprave k tomuto zákonu pán kolega Osuský sa vyjadroval k vysvedčeniam, musím povedať, že ja mám ten istý názor. Na druhej strane. Teda ten istý názor, že si myslím, že tradíciu si treba ctiť a že je to istým spôsobom o kultúre tejto krajiny, že tie vysvedčenia, keď sú dokonca písané rukou, že o čomsi vypovedajú, ale vnímam z druhej strany, že to je možno čosi, čo sa v tejto chvíli deje, že čo odchádza v tomto svete. Za ktorým odchodom alebo s tým, že to odchádza, je mi ľúto. Ale pozrite sa na túto snemovňu, jak to odchádza. Zo dňa na deň sledujem, že... (Reakcia z pléna.)
Nie, nie, nemyslím prítomnosť, ale jak istá kultúra odchádza. Ja som presvedčený, že forma dat esse rei, že jednoducho tá forma istým spôsobom dotvára, podstatne dotvára obsah a zo dňa na deň v snemovni vidím akúsi takú laxnosť v obliekaní. Už pomaly tretina poslancov sa nenamáha, aby nosila kravatu, pretože je to pohodlnejšie. Ja si myslím, že je to istá úcta, istá kultúra, no a toto sa deje v celej spoločnosti. Žiaľbohu, že aj v tejto snemovni. Ale nie to je podstatné.
Chcem sa vyjadriť k podstatnej veci, ktorú vnímam, a to sa týka vyučovania jazyka. Viete, platilo to a platí to, že pokiaľ je nejaká ekonomika nejakej krajiny naozaj centrálna a silná, tak tá skôr alebo neskôr sa presadí. A presadí sa aj iným spôsobom. Áno, aj v tých sekundárnych javoch. A to s tým sekundárnym javom je aj uplatňovanie toho jazyka. Jednoducho dnes toľko, by som povedal, z hľadiska slovenčiny odpadu máme, ktorý sme prebrali práve z jazyka anglického, už jednoducho neexistujú slovenské slová, ktoré boli bežné, a jednoducho bežne používame, žiaľbohu, mnohé prispôsobené slová z jazyka anglického len preto, že jednoducho tá ekonomika doniesla, ja neviem, výpočtovú techniku a my pomaly sa nenamáhame prekladať, ale používame to, čo je v označení v jazyku anglickom. Takže trošku je to tak, by som povedal, plač niektorých, ktorých chápem, že chcú zachovať aj iné jazyky a je dobré, ak ich zachováme, ale toto sa ako jednoducho celkom iste pretlačí.
Druhá poznámka k tým jazykom, a pokladám to za dôležité a vidím aj celú slabinu, ale prepáč, pán exminister, ale to som ti hovoril a to je dôsledok toho, čo si ty urobil v reforme jazykov. Pretože tá slabina celého toho programu je v tom, že naozaj ako to zabezpečiť vyučujúcimi. Vtedy som ti hovoril, na základe skúseností, ktoré mali v Českej republike, že Slovensko na to potrebuje investovať, aby takúto reformu naozaj zodpovedne spustilo, 50 mil. eur, dnes to poviem okolo pol druha miliardy. Česi, keď to začali, investovali 2 mld. a potom ešte ďalšie 2 mld. českých korún, aby urobili reformu jazykov. Urobili.
Jednoducho vnímam, že v tejto chvíli pánovi ministrovi nezostane nič iné, len z tých 6 %, s ktorými môže disponovať, bude to musieť kdesi inde krátiť a tých 6 % do značnej miery sa pokúsiť venovať z nich čo najväčšiu čiastku na reformu jazykov a konkrétne na vyučovanie jazyka anglického. To jednoducho je proces, ktorý si ty spustil, a myslím si, že už je len v inom obraze, a to v obraze, že teraz sa hovorí o angličtine.
Ale predsa len jednu vec, a to pokladám asi na záver za to najpodstatnejšie, istým spôsobom chcem vyzvať pána ministra, ja som sa o to pokúšal, ale myslím, že by to mohlo byť znova aktuálne a pokúsiť sa o to, Európska únia nám v oblasti vzdelávania nemôže nič diktovať. Môžeme sa dohodnúť na niečom, pretože vzdelanie je výsostná kompetencia každej členskej krajiny. Na druhej strane Európska únia si dáva ciele, hovorí, a to je známe, zaznelo to, myslím, aj tuná od pani spravodajkyne, áno, chce, aby každý európsky občan bol schopný hovoriť aspoň dvoma jazykmi okrem materinského jazyka. Ale pokiaľ toto hovorí, má predsa urobiť aj niečo v prospech toho. Deklarovať a klásť si ciele je málo. A to, čo môže urobiť, a to by som chcel poprosiť aj pána ministra, aby jednoducho sa o to usiloval, existuje rovnaká Rada ministrov Európskej únie pre vzdelanie a jednoducho vytvoriť program na podporu vyučovania cudzích jazykov. A konkrétne poviem to, aby Európska únia jednu malú čiastku finančných prostriedkov, ktoré dáva na dotácie v poľnohospodárstve trebárs, venovala konečne na to, že chce byť ekonomikou, ktorá bude konkurencieschopná s ekonomikou Spojených štátov, teda do vzdelania, a to takým spôsobom, že podporí tzv. pedagógov, ktorí sem určite prídu, keď ich podporia, native speakers. Vidíte ja som použil anglický výraz. Teda tých, pre ktorých je angličtina rodný jazyk. Určite, ak to zafinancuje, nemálo mladých ľudí by prišlo sem, a nielen na Slovensko, lebo ten istý problém majú v Maďarsku, v Poľsku a v ďalších krajinách, ktoré by mohli naozaj reálne silne podporiť to, že sa tento jazyk bude inak učiť a minimálne aspoň na pár rokov, keby sa to udialo v nejakom prechodnom období, pokiaľ sa niektoré mechanizmy zabehnú, bolo by to užitočné.
Čiže tam smeruje vlastne moje vystúpenie, poprosiť pána ministra, ale aj ho vyzvať, aby v tomto smere bol aktívny podľa možností. Ja viem, že celkom iste nájde spojencov, pretože minimálne viem, že v tých krajinách, ktoré sú nové členské krajiny, ktoré sú vo V4 povedzme, bude mať určite podporu. A toto si myslím, že by bol dobrý krok, ktorý by nám pomohol.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.
Pán poslanec Mikolaj, tiež faktická, takže dve minúty.

Áno. Ďakujem pekne. Áno, ja s tým súhlasím, čo si povedal, len, samozrejme, že keby neboli európske fondy, tak sa tá reforma nespustí. A práve tento prvý projekt na vzdelávanie učiteľov cudzieho jazyka pre prvý stupeň stojí okolo 1,5 mld. slovenských korún. To je tak veľký projekt. Tam sa nám prihlásilo viac ako 5 000 pedagógov z celého Slovenska, ale to je len pre prvý stupeň. Čiže bude treba, aby ešte pán minister pripravil druhý projekt a to je pre druhý stupeň možno vrátane stredných škôl, ale to už bude ďalších možno 10 000 pedagógov. Ale ten projekt bol v pláne. Takže bude dobré, aby ste to naozaj pripravili, pretože to bol len prvý krok pre prvý stupeň aj tak a ony dodnes chodia. Aj 2-3-krát do týždňa chodia tie učiteľky, ja to veľmi oceňujem, je to jeden z najťažších projektov aj pre nás, ale aj pre tých pedagógov a naozaj sa učia v rámci rekvalifikácie. Je na to autorizovaný nový študijný program.
Treba na druhej strane rozprávať trošku s dekanmi, pretože dekani nechcú otvoriť nový študijný program taký, kde by každý absolvent Pedagogickej fakulty prvý stupeň mal rovno aprobáciu na cudzí jazyk. To je nevyhnutné. A možnože by, pán minister, bolo to treba urobiť aj na druhý stupeň. Čiže aby nevyšiel z Pedagogickej fakulty pedagóg, ktorý nemá aprobáciu na cudzí jazyk. Vy teda hovoríte anglicky, ja hovorím, že niektorý zo svetových. Ale mal by ju mať povinne každý a, čiže na tom sa robí, len mám také informácie, žiaľ, že kvôli formálnym sa ten projekt zastavuje, že to tam nefunguje celkom dobre. Bola by to obrovská škoda, preto by som vás, pán minister, chcel vyzvať, aby ste sa osobne do toho nejakým spôsobom vložili, aby ten projekt, ktorý na ŠPÚ funguje, aby išiel ďalej.
A tam sú aj tí native speakers, v tom projekte, čiže majú sa zúčastniť, aj sa zúčastňujú, aj títo. A potom treba podľa mňa tie bilingválne gymnáziá rozširovať. To bol vynikajúci projekt a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne. Rád by som poďakoval kolegovi Froncovi za možno z hľadiska obsahu marginálne, ale veľmi trefné a dobré vyjadrenia. Nechcem, aby sme tu s Martinom vyzerali ako nejakí staromilní dedkovia, ale mňa napadá, akokoľvek celý život nerád nosím kravatu, keď vidím v parlamente kolegov bez kravaty, že by som mal zvolať: "O tempora! O mores!"
Nezdá sa mi, že to je dobrá cesta, tak ako sa mi rovnako nezdá dobrá cesta inak marginália z jeho vystúpenia, keď hovoril o obohacovaní slovenčiny nezmyselnými cudzorodými slovami. Sám ako lekár môžem povedať, že som zdesený z toho, že čím ďalej viacej sa dozvedám, že pacient s psoriázou alebo dievčina s akné nie sú liečení, ale manažovaní. Je proste dnes nie liečba psoriázy, ale manažment psoriázy. S dovolením, sa mi otvára nožík vo vrecku, keď počujem takéto obohacujúce prvky, čo ovšem nijako nesúvisí s tým, že by som snáď chcel poprieť existenčný význam angličtiny pre budúcnosť vzdelaných mladých ľudí, pre ktorých nebude ani ich rodný jazyk prekážkou.
A toľko len teda k tomu, že som hovoril o jazykovej neschopnosti pochopiť text. A akokoľvek sme v priemernej polohe v PISA-rskej štúdii v porovnaní s OECD, jednoducho ak je celkový stav nízky, tak byť v ňom v priemere je alarmujúce. A mám pocit, že mladá generácia, a opäť je to možno trápne, dedkovstvo chápe, číta a zaujíma sa o tento spôsobom obohacovania svojich hláv oveľa menej ako naša a tie výsledky sú presne v tomto. Nemyslím si, že by tri štvrtiny mojich spolužiakov zo základnej školy nedokázali pochopiť a akceptovať obsah nejakého textu.

Nech sa páči, pán poslanec Fronc, môžte reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne za tie stanoviská. Predsa len jedna vec, ešte ktorú si hovoril, pán exminister, aj vo svojom vystúpení k tým bilingválnym gymnáziám. Ako ja si myslím, že to je veľmi dobrá vec, veľmi užitočná, dosiahli sme tam niekde naozaj vynikajúce výsledky. Musím povedať, že napríklad čo sa týka španielskych bilingválnych gymnázií, ktoré je, priznám sa, moja srdcová záležitosť, že sme v tomto smere najlepší, čo sa týka ich rozvíjania a počtu v celej strednej Európe.
Takže poviem to takto, ja nevidím v tejto chvíli, tak ako si povedal, ohrozenie, že by zanikli. Ale ak by to tak bolo, lebo si nevysvetlil prečo, ak by to tak bolo, musím povedať, že by som robil všetko preto, aby zostali. Pretože to pokladám naozaj za jednu vec, ktorá v tejto krajine ako našim deťom strašne pomohla. A dnes poznám ľudí, ktorí pôsobia v zahraničí, ktorí absolvovali prvé lýceá, napríklad zo Žiliny z belgického lýcea, ktoré vzniklo hneď po roku ´98, a videl som, že boli korešpondenti ja neviem v Paríži a podobne. Myslím si, že toto je naozaj cesta, ktorá otvára vyslovene brány našej mládeži.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave?
Nech sa páči.