9. schôdza

Pán poslanec nebude reagovať.
Teraz sa do rozpravy ako druhý v poradí za poslanecký klub SNS písomne prihlásil pán poslanec Ján Mikolaj. Dávam mu slovo. Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod vás musím, pán poslanec, pochváliť za vaše úvodné slovo, veľmi sa mi to ľúbilo. Pri prvom čítaní ste sa, s prepáčením, tu predvádzali skoro trištvrte hodiny, dneska to trvalo minútu aj s cestou a zdá sa, že už trošku rastiete. Takže ja tak isto bez vaty sa pokúsim byť skôr heslovitý, ale sú veci, ktoré si povedať treba, ale pokúsim sa ísť na podstatu veci a nebudem sa snažiť rozvíjať veci, ktoré sú nedôležité.
Na úvod si musíme povedať, aký je súčasný stav, pretože aj tie prezentácie, ktoré ja čítam v médiách, sú také, ako keby nepoznali tí, čo o tom píšu, čo vlastne už dnes povinné v skutočnosti je. Takže platí usmernenie ministerstva školstva z konca roku 2009 o záverečných prácach študentov, ktoré sa týka bakalárskych, diplomových, doktorandských, dizertačných a habilitačných prác. A v zmysle troch ďalších zákonov (autorský, vysokoškolský a knižničný) sa považuje záverečná práca za školskú prácu a je podmienkou úspešného absolvovania štúdia. Podľa tejto vyhlášky aj zákona každý študent povinne musí poslať prácu do centrálneho registra záverečných prác. Teraz sa tie práce zhodou okolností posielajú, bude ich 67 000. Keď k tomu prirátame habilitačné práce, tak možnože to po roku bude okolo 70 000 prác, ktoré v súčasnosti každý musí posielať na test originality. A táto práca sa potom vráti. Ale vráti sa tam, kde ona bola napísaná. Čiže vráti sa na príslušnú školu, fakultu, katedru. A je povinnou súčasťou, je oficiálnym dokumentom pri štátnej záverečnej skúške, kde sa celá komisia musí zaoberať týmto testom originality. A musí ho vyhodnotiť pri záverečnom hodnotení tejto práce. A je dokladom pri záverečnej práci. Čiže podľa môjho názoru týmto pádom systém nastavený je. A bolo ho treba nechať dva-tri roky fungovať, aby sme vedeli, či funkčný je. A keď nie je funkčný, tak ho opravme.
Ďalej, druhá vec je tá, že pokiaľ sa práca úspešne obháji, to znamená, že to, čo tam je napísané, v tej práci, je skutočne pravda, nie sú to klamstvá, tak na základe toho príslušná vysoká škola musí, je povinná zverejniť celú túto prácu, to, čo vy navrhujete. Čiže toto dneska platí. A kto iný ako príslušná vysoká škola, a až vtedy, keď tá práca je obhájená, to má robiť? Predsa nebudeme zverejňovať plagiáty alebo nebudeme zverejňovať to, čo je nepravda, čo je klamstvo, čo ten žiak zle napísal, pretože akonáhle sa takéto niečo zverejní, to narobí neskutočné škody. Každý študent musí podpísať licenčnú zmluvu, v rámci ktorej je uvedený aj súhlas školiteľa, poprípade ďalších spoluautorov na to, čo tu naznačoval alebo dobre zdôvodňoval pán poslanec Čaplovič. A to sú hodnoty a výsledky, pretože vy veľmi dobre viete, že podľa autorského zákona len zmienka o zverejnení končí a žiaden patent, žiadna licencia nikdy udelená nebude.
No a teraz k tomu, čo vy navrhujete. Vy navrhujete v podstate dve zmeny oproti súčasnému platnému stavu.
Prvá zmena je tá, že vy tvrdíte, že sa musia tie práce zverejniť v centrálnom registri, to znamená, že centrálny register musí tých 70 000 prác zverejniť. Ale to, čo je úplne najhoršie, je to, že sa musia zverejniť aj tie práce, ktoré na konci nebudú obhájené. Čiže sa zverejňujú aj tie práce, ktoré sú zlé, ktoré sú plagiátmi, kde sú napísané nepravdy, to, čo si študent nevie obhájiť. A s tým aj ja mám najväčší problém v rámci tohto celého zákona. Viem si predstaviť, že v rámci tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré, žiaľbohu, sú dlhšie, ako je samotný návrh zákona, o čom svedčí takisto, že tá podstata tohto zákona je veľmi chabá, to musím povedať, nekvalifikovaná, možnože to nejako dokážete vyriešiť technicky tak, že naozaj sa zverejnia len tie práce, na ktoré dá súhlas aj školiteľ, aj oponent, aj komisia, aj ten, kto prácu zadáva, pretože doktorské práce, dizertačné, ako sme si hovorili, najmä pretože tu máme zahraničných študentov a témy môžu byť aj zo zahraničia, ktoré súvisia s know-how toho-ktorého zadávateľa tej práce, naozaj nesmú sa tie práce zverejniť, pretože i ten študent môže ukradnúť to, čo mu poradil školiteľ. Môže tam uviesť výsledky, ktoré doteraz neboli zverejnené v zahraničí, a narobiť toľko škôd, pričom toľko bude súdov, to má pán Čaplovič pravdu, že narobí obrovské škody takýto zákon. Ale, ako som naznačil, je dosť možné, že sa vám to podarí tými súhlasmi tej komisie odsunúť. Ale musíte vyriešiť aj tú časť, ktorá sa týka toho, že musí byť súhlas so zverejnením, musí byť vyplnené to tlačivo, ale súhlas vydaný nemusí byť, pretože jednoducho aj keď by ho chcel ten autor dať, tak ho nesmie dať kvôli tým, ktorí s ním v tom tíme spolupracujú. Dnes aj tieto práce prezentujú výsledky tímov. Čiže sa musí každý ďalší riešiteľ takejto práce vyjadriť, aby ju neukradol zverejnením ten študent, ktorý takúto prácu predkladá. Preto si myslím, že súčasný systém je nastavený, v ktorom sa nehovorí, že aj zverejnenie a test originality sa v súčasnosti vykonať musí, ale zverejní sa na príslušných vysokých školách.
Vy v rámci dôvodovej správy hovoríte, že sú tri ciele pre zavedenie mechanizmu, ktorý nastavujete vy.
Zníženie pravdepodobnosti plagiátorstva a podvodov pri získavaní vysokoškolských a vedecko-pedagogických titulov. S týmto nie je možné súhlasiť, lebo test originality má svoj mechanizmus, je korektný a je na komisii, môže byť 70 % citovaných vecí, to ešte neznamená, že tá práca je zle, niekde môžu 3 % originality celú prácu diskvalifikovať. Čiže tí, ktorí tomu rozumejú, tí, ktorí s tým robia, tí musia povedať, či je alebo nie je táto práca plagiátorská. A na to ten systém nastavený už jeden rok je.
Zvýšenie porovnateľnosti kvality a konkurencieschopnosti vysokých škôl. No tak kto iný, ak nie vysoké školy, ktoré si musia zverejňovať tieto práce, navzájom môžu tieto práce porovnávať. Ak to všetko bude robené centrálne, no tak potom tá porovnateľnosť tých vysokých škôl nebude, lebo nikdy nemusí vedieť, z ktorej školy to je. A dneska vám ten vyhľadávač v okamžiku krátkom nájde ten zdroj, kde tá práca vydaná bola.
Lepšie rozhodovanie budúceho študenta pri výbere škôl. No tak, opäť, keď to scentralizujete, ako si on bude vedieť vyberať vysokú školu, keď sa, povedzme, nájde, že na tej a na tej vysokej škole, keď to zverejní, ten plagiát tam je? Tak to škodí tej vysokej škole, pretože ona bola povinná túto prácu zverejniť a, nedajboh, ešte aj tomu-ktorému udeliť titul.
Čiže vzhľadom na to, že tieto dve podstatné veci nie sú vyriešené ani v dôvodovej správe, ani na výbore, stále tam táto disproporcia zostáva, naopak, tento zákon zavádza ďalšiu administratívu, zvyšuje zbytočnosť administratívy, považujem tento návrh, poviem to otvorene, za také populistické riešenie, ktoré dobre znie, dobre sa počúva, že my sme tí, ktorí bojujeme proti plagiátorstvu, že nech sa to všetko zverejní a že vec bude vyriešená. Opakujem, už sa to dnes musí zverejňovať a antiplagiátorský systém nastavený je už aj dnes. Treba nechať tento systém a potom sa uvidí, ako bude s ním ďalej. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto.
Pán poslanec bol posledný prihlásený písomne, pýtam sa teraz, kto sa chce do rozpravy k tomuto návrhu zákona prihlásiť ústne. Pán poslanec Martin Fronc, pani poslankyňa Jana Žitňanská, pán poslanec Martin Poliačik, celkom traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
A slovo má pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Po prvé by som chcel povedať, že je dobré, že o tomto diskutujeme a že zaznievajú argumenty pre aj proti, pretože aj v takej diskusii sa niektoré veci vyčíria a vyčistia. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka, k registrom. Musím povedať, že registre zaviedol predchádzajúci pán minister Mikolaj. A to boli dokonca, pokiaľ sa dobre pamätám, dva, jeden zamestnancov, čo som dodnes nepochopil, iba vtedy by som to pochopil, pokiaľ by to bol register profesorov, docentov a podobne. Ale keď som mu hovoril, na čo máme mať v registri aj údržbárov a upratovačky, no odpoveď som vtedy nedostal a dodnes neviem, prečo to je dobré. Hovorím, pokiaľ sa to týka vysokoškolských profesorov, register, docentov a takýchto pracovníkov, to bolo v poriadku, ale o tom ostatnom to neviem. A druhý je tento register prác. Vtedy, možno sa pamätá kolega Mikolaj, som hovoril, že nemôže byť ten register vytvorený tak, že bude prístupný len vybranej skupine ľudí. A poviem aj, prečo si to myslím. Totiž ak sa niečo vytvára, minimálne by sme sa na to mali pozrieť tak, ak sa niečo vytvára z peňazí z verejných zdrojov, z peňazí všetkých nás daňových poplatníkov, tak to nemôže byť excelentne pre vybranú skupinu ľudí.
Z druhej strany ja beriem tie argumenty, ktoré zaznievali proti návrhu tohto zákona. A nemyslím si, že to je jednoduchý zákon. A nemyslím si, že aj niektoré problémy nemôže vyvolať. Ja si myslím, že môže sa to stať, určite, len rád by som povedal dve veci veľmi krátko.
K tomu plagiátorstvu. Viete, tí ktorí pôsobili vo výskume, v oblasti vedy alebo na vysokej škole, tak si pamätajú spred dvadsiatich rokov, že základnou metódou vedeckej práce bola, ironicky sa to hovorilo, metóda použitia „papier, nožnice a lepidlo“. Jednoducho vtedy sa vystrihávalo zo starých prác, zliepali sa texty. Ale musím povedať, že medzi tým sa dával vždy spojovací text. A dnes to plagiátorstvo začína zachádzať do niečoho, čo už si ja neviem dobre predstaviť, pretože dnes už je to tak ďaleko, že mnohí z nich vymenia len doslova matrikový list, názov, autora a pomaly tam končia. No tak neviem, či to je už taká neschopnosť aspoň trochu sa pohrať s témou alebo je to už taká arogancia. Ale je to fakt, žiaľbohu. Čiže zápasiť s plagiátorstvom treba. A pán kolega tu bol a hovoril o 20 – 30 %. Tak takto sa to nedá povedať, pretože aj nie triviálne využitie niektorých výsledkov a prác so slušným odcitovaním je podľa mňa na príslušnej úrovni v poriadku. Myslím si, že nakoniec keby sme zobrali, koľko sa využije poznatkov, ktoré už kdesi boli napísané, a koľko je tam originálneho, no obávam sa, že by sme skončili pri veľmi, veľmi nízkom percente. Ale to tí, ktorí v tejto oblasti pôsobia, vedia.
Čo ja pokladám za dôležitejšie z tohto pohľadu, že také čosi je a že má to byť dostupné. No ten dôvod je trošku pre mňa iný, pretože ja si myslím, že to, čo sa vyprodukuje na vysokých školách, by malo byť aspoň súčasťou národného duchovného bohatstva. A to mať zachytené je úplne v poriadku. Dnešné nové technológie to naozaj veľmi dobre umožňujú, pretože to nie je tak, že pozbierate obrovské množstvo kdesi napísaných a zviazaných diplomových prác či už bakalárskych, magisterských a máte obrovské skladovacie priestory, kde to dáte. Dneska sa to dá veľmi jednoducho dať na elektronické médiá. To je užitočné. Na druhej strane aby sa to dalo využívať, a to pokladám za takisto dôležité, a neviem, či na to ministerstvo v tejto chvíli má, je potrebné mať na to naozaj excelentný vyhľadávač. Tu totiž bolo spomenutých 70 000 prác. No odhadujem, že len magisterských prác bude 30 000 až 40 000 každý rok. Čiže je to tak, ako keby ste mali obrovskú kopu sena a v ňom perly a máte tých pár periel, ktoré tam sú, nájsť. Ja si myslím, že ich treba tam mať, že ich treba mať kdesi uložené, len treba na to naozaj excelentný vyhľadávač.
Ale čo by som rád povedal, pretože veľmi pozorne som vnímal stanoviská, ktoré tu zazneli, aj stanovisko kolegu Čaploviča. Ja pripúšťam, že môžu byť problémy, tak ako tu zazneli. Na druhej strane tak ako som sledoval proces toho, ako sa tento návrh zákona menil, dostal sa do istej, by som povedal, konvalidovanej podoby. A v tejto konvalidovanej podobe, si myslím, by mohol byť priechodný minimálne preto, aby sme sa o niektoré veci pokúsili v budúcnosti a aby sme mali naozaj dostupné, aj keď zatiaľ veľmi skryté tie duchovné bohatstvá, ktoré sa v tejto krajine vytvárajú. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
S faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, pán poslanec Dušan Čaplovič a pán poslanec Ján Mikolaj. Uzatváram možnosť reagovať s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.
Slovo má pán poslanec Dušan Čaplovič. Nech sa páči.

Ďakujem pánu exministrovi školstva za jeho vyjadrenie k tejto novele poslaneckej zákona o vysokých školách. Ale, viete, vždy treba rozlišovať to, čo sa urobí na vysokých školách, potom tie práce, ktoré sú z veľkej časti robené dnes vo veľkej časti vedy na privátnych pracoviskách. Sú v zahraničí robené. Žiaľ, mnohé doktorandské práce na Slovensku a habilitačné práce vznikajú na zahraničných univerzitách, laboratóriách, kde chodia naši pracovníci. Keďže nemáme dobrú vybavenosť na Slovensku, chodia to robiť do zahraničia. Ja som sa s takými stretol či už vo Fínsku, vo Veľkej Británii, v Nemecku, v Spojených štátoch amerických. A tam prichádzajú a si tú svoju prácu tuná obhája. Čiže nie je úplná pravda, že toto financovanie je len z verejných zdrojov a že na základe toho by to bolo potrebné.
A čo sa týka štúdia na vysokých školách. I keď u nás na Slovensku plnohodnotné bakalárske štúdium nie je, ale keď končí tou prácou, prosím, by mal dokázať ten študent, že vie narábať s literatúrou. To je najpodstatnejšie, nie to, že prinesie nejaký horibilný nový prínos a tak ďalej, ale že vie narábať s literatúrou. A tam by som nebol nič proti tomu mal, že istým spôsobom využíva literatúru rôzne a dáva nejaký, povedzme, svoj vlastný pohľad na názory odborníkov v tejto oblasti, čo sú publikované. A takisto sa to týka aj už magisterského štúdia, i keď sú ojedinelé výnimky na niektorých fakultách, ako na Materiálovotechnologickej fakulte v Trnave, kde skutočne pracujú niektorí študenti už priamo vo výrobe na významných privátnych projektoch. A tam je ten problém, pri týchto prácach a veľkej časti týchto prác, a to bude množstvo prác, to nebude pár prác, ako sme si mysleli na tomto výbore, tam bude ten problém, ako v podstate tieto výsledky neprezentovať takýmto spôsobom, ale ich chrániť pred verejnosťou. Ďakujem veľmi pekne.

Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Mikolaj. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fronc, tie registre neboli dva, ale tri. Zabudol si na register študentov. A práve register študentov spravil veľký prievan aj poriadok, pretože sa ukázalo, že boli študenti, ktorí boli zapísaní na troch, štyroch aj piatich vysokých školách. Pritom nechodili do školy, boli len zapísaní, ale štát tam posielal peniaze. Druhý register, na ktorý by som chcel upozorniť, bol register garantov, ktorý takisto poukazuje na to, že je jeden človek, ktorý je garantom na troch-štyroch študijných programoch, čo takisto spôsobilo, by som povedal, a zaviedlo určitý poriadok. Register zamestnancov netreba robiť zvlášť, pretože vyplýva zo SOFIA, teda systému, ktorý si dokonca zaviedol ešte ty. A tam všetky údaje sú. Ale je dôležité, aby boli registrovaní aj technici napr., ktorí pracujú vo vedeckovýskumnej činnosti. No a potom posledný je tento nový register záverečných prác, cez ktorý naozaj musia prechádzať všetky práce ako na test originality. A myslím si, že tak ako sa to v súčasnosti robí, je to naozaj dobré, len treba nechať čas dva-tri roky, aby sa ten systém mohol overiť.
Ale k tomu, čo si povedal, že každá práca, každé duševné vlastníctvo sa musí zverejniť. Ale však to je to, čo napádam ja, že ono sa to už dnes musí zverejniť v rámci jednotlivých vysokých škôl. Sú povinné v rámci vyhlášky aj zákona verejné vysoké školy zverejniť každú záverečnú prácu, ale, na rozdiel od toho, čo predkladá pán Beblavý, až po úspešnej obhajobe. To znamená to, aby sa nezverejňovalo to, čo nie je pravdou, to, kde sa klame, kde sú ukradnuté výsledky. A je na zodpovednosti vysokej školy, a potom môžeme vysoké školy porovnávať, aby toto zverejnili. A keď to nezverejní príslušná vysoká škola, tak potom treba siahnuť na akreditáciu takejto vysokej školy, vrátane súkromných vysokých škôl.

Reagovať teraz bude na faktické poznámky pán poslanec Fronc. Nech sa páči.