9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja sa pokúsim byť stručná, lebo trošku som indisponovaná. Čiže ja by som len na úvod chcela naozaj poďakovať za vecnú a konštruktívnu diskusiu aj v prvom čítaní. Aj pripomienky pánov poslancov z opozície aj z koalície pomohli, aby ten náš návrh bol lepší. Čiže naozaj odstránili sa tam niektoré pochybnosti alebo niektoré nedostatky. Ja by som predniesla ešte ten jeden pozmeňujúci návrh, ktorý naozaj len precizuje niektoré veci, pretože naozaj nám ide o to, aby to bol dobrý zákon.
Na úvod teda ja by som ešte poprosila, aby sa vyňalo hlasovanie o bodoch 7, 9, 15 a 17 zo spoločnej správy.
A teraz by som prečítala ten pozmeňujúci návrh za skupinu poslancov.
K článku I.
Po prvé. V čl. I bode 3 § 63 ods. 9 prvá veta znie: „Prevádzkovateľ registra zverejní záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu spôsobom umožňujúcim hromadný prístup podľa osobitného predpisu, a to do 30 dní po uplynutí odkladnej lehoty podľa odseku 10, ak bola dohodnutá v príslušnej licenčnej zmluve, inak do 30 dní odo dňa doručenia príslušnej licenčnej zmluvy ministerstvu; za správne a včasné doručenie takejto licenčnej zmluvy zodpovedá príslušná vysoká škola.“
Odôvodnenie. Upravuje sa lehota pre sprístupnenie práce verejnosti tak, aby prácu nebolo možné zverejniť skôr, než ministerstvo preukázateľne disponuje oprávnením prácu sprístupniť.
Po druhé. V čl. I bode 3 § 63 ods. 10 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pokiaľ autor netrvá na sprístupnení tejto práce bez použitia technologických opatrení, autor si v licenčnej zmluve podľa odseku 9 môže zároveň vyhradiť odkladnú lehotu v trvaní najviac 12 mesiacov odo dňa registrácie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác, počas ktorej nie je účinným jeho súhlas so sprístupňovaním jeho práce verejnosti; túto lehotu možno vo výnimočných prípadoch zo závažných dôvodov predĺžiť na základe súhlasného vyjadrenia dekana príslušnej fakulty vysokej školy alebo rektora príslušnej vysokej školy, pokiaľ sa vysoká škola nečlení na fakulty, doloženého autorom pred uzatvorením licenčnej zmluvy, najviac však o ďalších 24 mesiacov“.
Odôvodnenie. Precizuje sa spôsob doloženia súhlasu vysokej školy s odkladnou lehotou tak, aby sa nevylúčila možnosť uzatvoriť zmluvu elektronickými prostriedkami. Umožňuje sa, aby autor mohol vylúčiť ochranu technickými prostriedkami, ktoré obmedzujú kopírovanie práce. Zároveň sa umožňuje odložiť súhlas so sprístupnením práce verejnosti až o 12 mesiacov bez uvedenia dôvodu a v osobitných prípadoch až o 36 mesiacov so súhlasom dekana (rektora).
Po tretie. V čl. I bod 4 znie: „V § 63 odsek 13 znie: „Podrobnosti o procese doručovania údajov informácií licenčných zmlúv a iných dokumentov vrátane ustanovenia príslušných lehôt, spôsobu zasielania týchto údajov, informácií licenčných zmlúv alebo iných dokumentov a formátu zasielaných údajov, informácií licenčných zmlúv alebo iných dokumentov, ako aj podrobnosti o postupe pri uzatvorení licenčných zmlúv elektronickými prostriedkami a prípady, v ktorých je možné nahradiť podpis mechanickými prostriedkami, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom ustanoví aj formu a podstatné náležitosti písomnej informácie podľa odseku 7, vzory písomných súhlasov podľa § 51 ods. 3, § 53 ods. 8 a § 76 ods. 3, 4, vzory čestných vyhlásení podľa odsekov 11 a 12, vzory obalov záverečnej práce, rigoróznej práce a habilitačnej práce, vzory titulných listov záverečnej práce, rigoróznej práce a habilitačnej práce a formát výmeny údajov o záverečnej práci, rigoróznej práci a habilitačnej práci.“.“
Odôvodnenie. Upravuje sa splnomocňujúce ustanovenie spôsobom, ktorý umožňuje ministerstvu úplnú implementáciu systému uverejňovania záverečných, rigoróznych a habilitačných prác.
Po štvrté. Článok I sa dopĺňa bodom 7, ktorý znie: „Za § 113ac sa vkladá § 113 ad, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k právnej úprave účinnej od 1. septembra 2011“ znie: „Na záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu, ktorá mala byť uchovávaná v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác podľa právnej úpravy účinnej do 1. septembra 2011, a na záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu, ktorá bola zaslaná do centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác pred 1. septembrom 2011, sa vzťahuje právna úprava účinná do 1. septembra 2011.“.“
Odôvodnenie. Upravuje sa prechodný režim, najmä spôsob prístupu (§ 63 ods. 8 druhá veta) k prácam, ktoré boli alebo mali byť uchované v centrálnom registri podľa predchádzajúcej (platnej) úpravy.
Ďakujem za pozornosť.
A ešte raz teda pripomínam len tú žiadosť, ktorú som uviedla na úvod, že by som chcela vyňať body 7, 9, 15, 17 zo spoločnej správy na hlasovanie. Ďakujem.

Pani poslankyňa, samozrejme, ten pozmeňujúci návrh je dlhší, ako je tá novela zákona. Takže platí to, čo som povedal, že tie zmeny sú živelné a ten zákon bol pripravený veľmi zle. Ale cez to všetko ak nedá súhlas na zverejnenie buď oponent, alebo školiteľ, alebo komisia, nie je to porušenie § 76 ods. 3 písm. b), kde sa hovorí, že musí byť písomný súhlas na to, aby tá práca obhájiteľná bola? Totiž vy tam spomínate len odklad o rok, o dva, o tri roky, ale nie som si istý, či tie vaše pozmeňujúce návrhy riešia tú podstatnú vec, o ktorej tu diskutujeme, že ak sa nedá ten súhlas, to je aj to, čom povedal, že ten, kto tú prácu rieši, môže ukradnúť výsledky iných svojich kolegov predčasným zverejnením, či to nebude v rozpore s § 6 ods. 3 písm. e), kde sa doslova píše, že musí byť súhlas na to zverejnenie.

V tom istom duchu, samozrejme, v akom končil pán exminister školstva, pán poslanec Mikolaj, áno, sa naozaj pýtam, či to nebude navzájom biť tieto dve ustanovenia v paragrafoch, ktoré teraz ste predložili. Ja viem, prečo treba v podstate dať osobitne hlasovať o veľkej novele malej novely, ktorá bola prijatá na výbore do spoločnej správy, lebo tie veci treba zase zmeniť, pretože dva týždne odvtedy uplynuli, tri, a už máme tu zase niečo nové. Čiže z tohto hľadiska je to o to, by som povedal, netransparentnejšie. Keďže žiadate efektívnosť aj transparentnosť, tak by ste sa mali snažiť dopredu s ministerstvom školstva, pán predkladateľ, pán Beblavý, dohodnúť, a nie na výbore, gestorskom, tieto veci riešiť a teraz ich zase meniť.
A čo je najpodstatnejšie pre mňa. Tie odkladacie účinky ak budú, tak by mali byť 12 až 36 mesiacov. Prevažná väčšina, všetky takmer habilitačné práce, všetky doktorandské práce zrejme túto výnimku budú požadovať, pretože pre mňa je podstatné nie zverejnenie, ale to, či tá práca bude napísaná, prijatá, v akom časopise bude vydaná alebo monograficky spracovaná. My dnes napr. na veľké doktoráty už neprijímame žiadne paperbacky. Ale to musí byť monografia, ktorá je medzinárodne uznaná. A tá sa až obhajuje. Monografia musí byť napísaná. Toto je podstatné. A na tomto by sme mali predovšetkým trvať, nie na tom, čo sa väčšinou predkladá, čo sa na mnohých vysokých školách na Slovensku a univerzitách obhajuje.
Čiže chcel by som znovu poukázať na to, tu sú dané isté výnimky, tie výnimky sa stanú pravidlom, budú veľmi časté, pretože sú to väčšinou originálne diela, či sú to diela na PhD., či sú to diela na habilitáciu, možnože aj mnohé rigorózne práce. Majú vysokú kvalitu a vysokú efektívnosť a sú viazané, by som povedal, na privátne zdroje, európske zdroje, aby neboli publikované dopredu, skôr, kým nebudú publikované v renomovaných vedeckých časopisoch a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja som mal veľmi stručný úvod, aby som práve v tom záverečnom slove síce skrátenej, ale zase kvalitnej rozpravy mohol naozaj dovysvetľovať niektoré veci aj s ohľadom na debatu a nemusel viesť tú diskusiu dvakrát a tým zdržiavať kolegov. Takže sa pokúsim aj ja hutne oceňujúc to, že minimálne väčšina kolegov sa tiež pokúsila nepredlžovať tú debatu nad nevyhnutnú mieru, vysvetliť niektoré veci.
Dovoľte mi len stručne zopakovať, pretože to tu málo zaznievalo, prečo vlastne táto novela je vhodná, je potrebná. Jeden ten zmysel naozaj je obmedzenie plagiátorstva. A tam len dovolím si povedať poznámku k tomu, čo povedal pán exminister o tom, že jeho systém, ktorý zaviedol, na to stačí. No nestačí na to, pán exminister, z jednoduchého dôvodu, že v databáze toho systému, ktorý ste zaviedli, sú len predchádzajúce predložené práce. To znamená, pokiaľ niekto „neokopčí“ diplomovku alebo teda doktorandskú prácu, ktorá už bola od roku 2008 predložená, obhájená, tak ten systém na to nepríde. To znamená, že v tom zmysle ja ten systém z ničoho neviním, ale šanca, že príde na plagiát je pomerne obmedzená. Ale sú tam pri tej novele druhé dva významné dôvody. Jeden dôvod už pomenoval pán exminister Fronc, takže nebudem to opakovať, to je o tom naozaj rozšírení a sprístupnení národného kultúrneho poznania. A ten druhý dôvod je aj naozaj schopnosť hodnotenia kvality rôznych pracovísk verejnosťou, najmä odbornou verejnosťou, či už v danej oblasti alebo aj všeobecne.
Dovolím si zároveň uviesť možno dve základné principiálne veci, predtým než prejdem k tým konkrétnym veciam o tomto návrhu zákona.
Po prvé. Ten zákon nie je principiálnou zmenou. To, čo hovoril pán exminister Mikolaj, a to, čo hovoril expodpredseda pán Čaplovič, si troška odporuje, lebo jeden, myslím, pán exminister správne poznamenal, že nejde až o takú zásadnú koncepčnú zmenu. Ale s ňou skôr nesúhlasil z niektorých iných dôvodov. Naopak, tu sme sa dočkali takého apokalyptického obrazu zo strany zástupcu poslaneckého klubu strany SMER. Ja chcem povedať, že naozaj dnes zákon hovorí, že obhajoba všetkých týchto prác je verejná udalosť. Je to jedna z mála vecí z toho zákona, ktorá je verejná. A vychádza to zo stáročných tradícií, podľa ktorých verejnosť vedy a verejnosť vedeckých diel je základný princíp, na ktorom veda a vysokoškolské vzdelávanie stoja. To znamená, ak chce človek si robiť svoj výskum, svoju prácu niekde v súkromí, nechce sa o tom s nikým podeliť, je to jeho plné právo. Naozaj štát ho nemôže donútiť, aby sa o to podelil. Ale potom nemôže chcieť s takou prácou ukončovať svoje vysokoškolské alebo vedecko-pedagogické vzdelávanie a postup. To je jeden bod.
A druhý bod je, že z tohto hľadiska to, čo dnes robíme, je len technologizácia existujúceho princípu. To znamená, že tak ako teda nebolo mysliteľné pred internetom, že by to bolo niekde prístupné inde ako v knižnici, tak dnes to mysliteľné je. My to len presúvame z lokálnej knižnice na globálnu knižnicu. To je všetko, čo s tým robíme. Samozrejme, to má svoje implikácie, s ktorými by sme sa museli vyrovnať, a k tým sa hneď dostanem. V tej súvislosti si dovolím aj len povedať, že nie je to v rozpore so smernicou, ktorú citoval pán bývalý podpredseda vlády, a to práve preto, že to je asi jediné alebo jedno z mála technických riešení legislatívnych, ktoré nie je v rozpore s tou smernicou, a to práve preto, že je to viazané na súhlas. A ten súhlas je naozaj viazaný na štúdium. Tie ustanovenia, ktoré boli tu pomenované, sa vzťahujú na to, aby nebolo možné, aby vlády jednoducho nemohli súkromné diela len tak bez vedomia ich autorov zverejňovať.
Teraz k tým konkrétnym riešeniam. Napriek tomu, čo som povedal, sme sa naozaj aj v prvom čítaní stretli s dosť rozsiahlou debatou, ktorú už ocenila pani poslankyňa Žitňanská. Takže nebudem to opakovať, aj keď súhlasím s tým, čo povedala. Možno rovnako dôležito diskutovali sme aj so zástupcami akademickej obce z radov vysokých škôl, so Slovenskou rektorskou konferenciou. V tej súvislosti možno je len poznámka k predrečníkom, že ono, viete, vy sa snažíte vytvoriť trošku takú Hlava XXII situáciu, kde tieto vysokoškolské orgány nebudú rokovať o novele, kým nebude predložená. To znamená, nedá sa s nimi na tom dohodnúť, čo tam má byť, kým tá novela nie je predmetom legislatívneho procesu. Potom z toho legislatívneho procesu začne snaha byť ústretoví, vzídu nejaké zmeny a tie kritizujete ako dôsledok nedomyslenosti. Nie, tie sú dôsledok ústretovosti, pretože ja si vám dovolím zagarantovať, že tá novela by bola, by som povedal, kompatibilná aj s naším právnym poriadkom, aj s našimi cieľmi a aj bez tých zmien. Ale, samozrejme, len hlupák nepočúva, len hlupák sa nesnaží dôjsť k dohode tam, kde je možná. A dovolím si za nás, predkladateľov, povedať, že minimálne máme ašpiráciu hlupákmi nebyť. To, či sa nám to darí, nechám už na posúdenie iným.
Teraz k tým konkrétnym zmenám. Je ich tam veľa alebo je ich tam viacero, ale zdôrazním možno také štyri najdôležitejšie.
Prvá zmena je naozaj tá možnosť odloženia zverejnenia práce tam, kde odloženie je to, čo je potrebné. Tam si dovolím rovno hovoriť aj o tej druhej. A to je nezverejnenie práce alebo časti práce alebo dokonca odstránenie zverejnenia práce za určitých podmienok. Tie práve riešia to, čo najmä pán exminister Mikolaj alebo aj pán expodpredseda Čaplovič namietali. Je to situácia, keď práca bola alebo má byť zverejnená práve v niektorom z akýchkoľvek časopisov a kníh, je to situácia, keď jej publikáciou došlo k narušeniu autorských práv niekoho iného a ten niekto sa na to sťažuje, tak tiež tá novela obsahuje, ešte raz, ustanovenie, podľa ktorého bude takáto práca zneprístupnená. A takisto sa umožňuje autorom trvalo zneprístupniť prílohu, resp. podať prílohu, ktorá obsahovala či už utajované skutočnosti, osobné údaje alebo iné skutočnosti, ktoré nie je vhodné a možné zverejňovať. To znamená, že naozaj v tomto, si dovolím povedať, sme pomerne vyšli v ústrety.
Dovolím si len povedať k tej ochrane intelektuálneho vlastníctva, že ten zákon už v dnešnej situácii hovorí, že ochraňovať intelektuálne vlastníctvo napr. patentom možno len vtedy, ak to nebolo verejne prístupné predtým, než bola patentová prihláška podaná. Keďže obhajoba práce je verejná, tak už dnes každý, kto si nepodá patentovú prihlášku pre obhajobu na to, čo ide obhajovať, sám sebe upiera ten patent. Napriek tomu sme dali do toho zákona možnosť odloženia o ten jeden rok až tri roky a napriek tomu sme dali možnosť tej tzv. utajenej prílohy. To znamená, že ak za týchto okolností niekto nebude vedieť ochrániť svoje ochrániteľné intelektuálne vlastníctvo, nebude to už problém tohto návrhu, ak bude touto snemovňou schválený.
No a posledný bod, ktorý vysvetľuje ten pozmeňujúci návrh pani poslankyne Žitňanskej, je, že ministerstvo v snahe znížiť administratívne bremeno pre samotných študentov vysokej školy aj rezort školstva nás požiadalo ešte o zmeny, ktoré súvisia s elektronizáciou toho celého procesu, aby teda sa minimalizovalo papierovanie. A tie zmeny, ktoré pani poslankyňa predložila, to docieľujú. Takže z toho pohľadu nie sú nevyhnutné pre účinnosť a funkčnosť tohto zákona, ale myslím si, že ho vylepšujú. Takže preto aj v mene predkladateľov sme to privítali.
Dovoľte mi potom už len na záver naozaj veľmi stručne povedať dve veci. Prvá vec je, že tento zákon naozaj nemá veľa ekvivalentov, ale nemá veľa ekvivalentov z jednoduchého dôvodu, a to je to, že nemá centrálny register, ktorý pán exminister zaviedol, po svete veľa ekvivalentov, teda že by štát zo zákona ustanovil jeden centrálny bod, do ktorého musia všetci nahrať svoje práce z akýchkoľvek dôvodov. U nás je to teda ten dôvod kontroly. To znamená, že tá novela je v dobrom slova zmysle oportunistická, že využila to, že milióny eur z našich spoločných peňazí naliate do tohto registra už boli a ešte len budú. A snaží sa ho ešte lepšie využiť. V tom smere môžem povedať niečo, čomu som nikdy neveril, že sme len dedičmi pána exministra Mikolaja. Ale dovolím si najmä zdôrazniť, že teda v tejto otázke, nie všeobecne, lebo všeobecne asi aj on by nás vydedil, ani my sa úplne k celému tomu dedičstvu nehlásime, v tejto jednej veci, myslím, napriek jeho momentálnemu nesúhlasu vychádzame z podobných koreňov. Druhá vec, čo chcem povedať, je, že Česká republika uzákonila ešte v roku 2005 zverejňovania aj neúspešných prác, a to vopred pred obhajobou. Ale keďže práve takýto register nemajú, urobili to tou decentralizovanou metódou, ktorú, poviem úprimne, keby sme ten register nemali, by som presadzoval aj ja u nás, aby sa ešte ďalej posunula.
Posledné dva body vecne, veľmi rýchle. Ak si pozriete to, čo robia dnes rôzne akademické inštitúcie po svete, tak uvidíte, že sa mnohé z nich pohybujú týmto smerom samy od seba. To znamená, že zverejňujú na internete doktorandské, bakalárske, akékoľvek práce práve z dôvodov, o ktorých tu aj my hovoríme.
A čo je možno ešte dôležitejšie. Dovolím si odcitovať z Inovačnej stratégie Európskej únie, ktorá bola práve schválená v nedávnej dobe, ktorá explicitne hovorí, že Únia bude trvať na tom, aby všetky výskumné výsledky získané za peniaze 7. rámcového programu, čo je len čiastkovo, a kofinancovaním boli zverejňované To znamená ten princíp, že to, za čo daňovník či už nejakým spôsobom platí alebo o čo sa stará, musí byť verejné, presadzujeme nielen my, ale dnes aj Európska únia.
Dovoľte mi na záver už len poďakovať poslancom Procházkovi, Froncovi, Homoľovi, Dubovcovej aj pánu poslancovi Mikolajovi za cenné pripomienky k tomu návrhu, ktoré nám pomohli ho vylepšiť.
Zároveň chcem uviesť, že návrh novely, tak ako je dneska predkladaný, bol odsúhlasený aj Radou vysokých škôl ako najvyšším zástupcom vysokých škôl v tejto krajine zo zákona ustanoveným. A Slovenská rektorská konferencia s návrhom vyjadrila nesúhlas v jeho pôvodnej podobe na rokovaní výboru, kde boli prijaté tieto pozmeňujúce návrhy. Jej zástupca pán rektor Sivák vyhlásil teda pred svedkami, že ten nesúhlas sa týkal pôvodného návrhu. Samozrejme, konferencia sa už nemá čas vyjadriť k návrhu, teda kým bude schválený, ale on osobne hovorí, že všetky ich pripomienky boli v týchto návrhoch adresované. Ale to povedal ako svoj osobný názor. Takže to je len stav názoru akademickej reprezentácie, ktorý si vám dovoľujem prezentovať.
A ďakujem veľmi pekne za pozornosť a verím vo vašu podporu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Milé dámy, páni, návrh na novelu zákona, ktorou sa má určitým spôsobom upraviť rozmach a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, je čosi, o čom som uvažoval spolu s kolegami z našej strany ešte hádam pred voľbami, keď sme robili program, preto, lebo sme vedeli, že tento problém prepukne až do takej roviny, že jednoducho budeme musieť s tým niečo vzhľadom na ten existujúci zákon urobiť, pretože cena elektrickej energie by bola týmto spôsobom pomerne ohrozená, resp. by sme ju museli nejako zásadnejšie meniť. To je jeden moment a druhý moment je to, že naša energetická sústava nie je pripravená na taký úžasný rozmach, aký teda sa rozbehol po schválení tohto zákona.
Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov spôsobil nesystémový rozvoj alebo rozmach predovšetkým nie v celom spektre alebo v celej šírke obnoviteľných zdrojov energie, ale hlavne vo fotovoltických elektrárňach. Stalo sa to teda nielen predmetom odbornej verejnosti, predmetom záujmu o ten skutočný rozvoj, predmetom záujmu o klasický biznis, ale hlavným predmetom boli špekulácie, pretože sa rozbehol nevídaný rozmach biznisu s povolenkami, biznisu s prísľubmi na pripojenie, či to bolo teda cez distribučné spoločnosti alebo SEPS. Samozrejme, ten dôsledok je pomerne jasný, obrovský náklad štátu na dotovanie elektrickej energie predovšetkým zo solárnej energie na jednej strane a na druhej strane teda, ako som už spomenul, možné problémy technické so SEPS-om, teda s prenosovou sústavou, a, prirodzene, dopad aj na cenu elektrickej energie. Je pravdou, že ten vývoj bol spôsobený aj určitými, dá sa povedať, postupmi Európskej komisie, ktorá sa uzniesla na tom, že v roku 2020 treba splniť 14-percentnú hranicu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie. My sme momentálne asi na úrovni 9 %. Prirodzene, to bol takým určitým spôsobom zastierací manéver. A myslím si, že tým, že sa to možno účelovo pochopilo, sa nesprávne a nespravodlivo voči ostatným nastavila výkupná cena elektrickej energie, predovšetkým zo solárnych elektrární, kde je táto výška prapôvodnou príčinou všetkých problémov, ktoré vznikli, a prapôvodnou príčinou aj toho umelého rozmachu, ktorý sa objavil. Nikto nechce vyčítať podnikateľom v tejto branži, že zle podnikajú. Nikto ich neviní za ten stav. Za ten stav možno viniť skôr zákonodarcu, ktorý nie celkom odhadol potreby trhu a nie celkom odhadol správanie, nechcem povedať, že nechcel odhadnúť správanie sa podnikateľskej vrstvy, lebo podľa energetickej koncepcie v roku 2010 sme mali mať 10 MW zo solárnej energie, 10 MW, počujete dobre. Dneska to vyzerá tak, že na konci roka bude možno toho desaťnásobne viac. Nedá sa to presne určiť preto, lebo teraz sa každým dňom prihlasujú tí, ktorí teda dokončujú tieto elektrárne do systému. A aj predseda ÚRSO informoval mňa osobne o tom, že teda sú dni, keď príde čo ja viem, dajme tomu, požiadavka na 10 MW, čo teda je naozaj veľa. No a tento problém sme, skrátka, nejako museli začať riešiť.
Výroba elektrickej energie zo slnečnej a veternej energie má jeden zásadný problém. Nie je predikovateľná. Čiže vykazuje veľké fluktuácie, veľké plávanie výkonov a výroby. Čiže nedá sa povedať, že teda čo kedy v ktorom časovom okamihu vyrobia. To je práve to, že musíme na to reagovať. A táto určitá nespoľahlivosť nám spôsobuje pomerne veľké problémy, pretože na to treba záložné zdroje. Ak si povieme a zoberieme do úvahy fakt, že na 705 MW, možno 715 MW prísľubov, ktoré boli vydané, by sme mali v plnom rozsahu zabezpečiť zdroje, no tak by sa to prejavilo až 10 % na cene elektrickej energie, z ktorej by nemal štát nič, z ktorej by nemali nič distribučné spoločnosti, ale len tí, ktorí prevádzkujú slnečné elektrárne, resp. veterné elektrárne.
Samozrejme, tá podpora, ktorá teda v tomto smere cez tento zákon funguje, nefunguje len pre tieto dva zdroje energie, ale predovšetkým pre tieto dva zdroje. Je tam aj kombinovaná výroba elektriny a tepla. Samozrejme, sú tam malé vodné elektrárne. Je tam výroba teda energie z biomasy, cez bioplyn a tak ďalej, dokonca aj geotermálna, je tam toho viacero. A ÚRSO má niekoľko desiatok, možno 20 je tých cien pre rôzne zdroje, ktoré dotujeme nad štandardnú cenu, výkupnú cenu elektrickej energie, ktoré dodávajú Slovenské elektrárne z tradičných zdrojov, z konvenčnej výroby.
Ďalším problémom je asi to, že ten biznis sme nastavili v súlade teda s určitými predpokladmi Európskej komisie na 15 rokov, inými slovami povedané, my v dnešnej dobe platíme v momente pripojenia sumu za vykúpenú megawatthodinu, ktorá bude platiť ďalších 15 rokov, počujete dobre, ďalších 15 rokov. O 5, možno o 10 rokov bude technológia, no nedokážem to stopercentne odhadnúť, povedzme, na tretine alebo možno na pätine ceny a budeme vykupovať túto elektrickú energiu za pätinovú cenu, lebo ono to trošku zodpovedá tej technologickej úrovni, ale tí, ktorí sa prihlásili dnes, ktorí dnes vstúpili do toho systému, budú dostávať päťnásobnú cenu. Čiže to bol dôvod, pre ktorý sa rozbehli špekulatívne biznisy v tomto smere. A dneska behajú po Slovensku ľudia, ktorí vám predávajú projekty so stavebným povolením, na ktoré napr. nie sú ani prísľuby zo SEPS-u ani od distribučiek. Ale viete, no je to biznis, takže to skúšajú robiť.
No a ďalší problém je v tom, že budeme garantovať všetko, čo sa vyrobí, vykúpením. Čiže, inými slovami, je to biznis, ako keď ja ako šuster vyrobím topánky, tak všetky, čo vyrobím, mi zákazník bude kupovať a bude mi ich kupovať za cenu, ktorá bude 15 rokov platiť. A keď ich nevyrobím, no nič sa nestane, však teda štát je povinný si urobiť zálohu u ďalšieho šustra, od ktorého ich bude kupovať, keď ja ich nevyrobím. Čiže ten biznis je trošku nejako taký, by som povedal, nedemokratický, voči tým ostatným nespravodlivý. Ale aby som bol úprimný, poviem, že nie sme len jediní v tomto. V takej Veľkej Británii je to na 25 rokov. Takže asi toľko.
Tuto mi kolegovia ukazujú, aby som to nejako skrátil. Ja len na ten záver by som rád povedal, toho odôvodnenia, že my chceme predovšetkým urobiť týmto zákonom to, aby sme zrovnoprávnili všetkých výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, aby sme určitým spôsobom obmedzili jednoznačnú výhodnosť solárnych elektrární, na ktoré by doplácali aj systémová prenosová sústava a takisto aj ľudia vo zvýšenej cene elektrickej energie kvôli tomu, že musíme urobiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z., tak ako tu bol uvedený v predmetnej tlači 145, podáva Národnej rade v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov, kde v časti I sa teda konštatuje, že Národná rada uznesením z 3. novembra pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením z 24. novembra, uznesenie má číslo 100, a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uzneseniami z 25. novembra č. 70 a z 9. decembra č. 79.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal uznesenie.
V časti IV z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky tejto správy vyplýva 17 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, preto ich nebudem čítať, predpokladám, že všetci ich máte pred sebou alebo preštudované. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne, o bodoch 1, 2, 4, 5, 7, 9, 10, 11, 13, 15 a 17 spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bode 3 osobitne s odporúčaním neschváliť ho, o bodoch 6, 8, 12, 14, 16 spoločne s odporúčaním neschváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 9. decembra 2010 č. 77.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ako vždy. Kolegyne, kolegovia, o zákone o obnoviteľných zdrojoch energie alebo podpore obnoviteľných zdrojov energie a o podpore kombinovanej výroby sa veľmi veľa povedalo. Treba úvodom povedať, že to je zákon veľmi dynamický. A skúsenosti z okolia nám dávajú za pravdu, že ak treba zmeniť určité pravidlá, tak ich treba zmeniť, lebo v energetike štát rieši komplikovaný vzťah medzi dostatkom energie, cenou energie a aj bezpečnosťou dodávok pre obyvateľov aj firmy. A keďže by sme nemali byť barbari, tak pri tomto všetkom je nutné dbať ešte aj na environmentálnu stránku výroby energie. A aj preto vznikol zákon č. 309/2009 Z. z. v roku 2009 o podpore obnoviteľných zdrojov.
V našej energetike, všetci dobre vieme, dominuje výstavba veľkých zdrojov založených na spaľovaní uhlia, plynu a najmä na atómovej energii. Takéto menšie zdroje energií, ako je energia z obnoviteľných zdrojov, boli a ešte aj sú v úzadí tejto veľkej energetiky. A pritom práve dezintegrovaná energetika malých zdrojov je perspektívnou oblasťou vytvárajúcou aj pracovné miesta, aj stabilitu v sieti. A tak vzniká vážna otázka, ktoré oblasti energií z obnoviteľných zdrojov podporovať, či podporovať všetky a všetky rovnako alebo diferencovane.
Stáli sme, stojíme a stále budeme stáť pred otázkou, ako nastaviť legislatívu, aby bol aj dostatok energií, aj bezpečnosť dodávok, aj ekológia a k tomu ešte aj prijateľná cena pre spotrebiteľa, t. j. pre občanov aj pre firmy. Preto je dnes úplne namieste otázka, či nebola dobrá myšlienka podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov zneužitá na veľký biznis len pre zopár vyvolených a či netreba meniť alebo zmeniť pravidlá hry. Podľa môjho názoru treba zmeniť pravidlá hry, a to hlavne preto, že z podpory fotovoltiky sa stal obyčajný bankový produkt, obyčajné dobré a isté zhodnocovanie peňazí, podnikanie s nulovým podnikateľským rizikom a veľkým profitom na konci.
Ako funguje podpora výroby energie z obnoviteľných zdrojov. V globále jednoducho môžeme povedať, že zo zákona sa realizuje prostredníctvom povinného výkupu elektriny z obnoviteľných zdrojov a zo stanovenia výkupnej ceny elektriny. Táto cena je, samozrejme, vyššia, ako je cena energie získavaná z iných zdrojov, a preto je potrebné pri obnoviteľných zdrojoch a pri ich podpore rozlišovať jednotlivé oblasti najmä z dvoch hľadísk, z ich vplyvu na stabilitu energetickej sústavy a z ceny vyrobených energií.
Problém fotovoltiky a vetra je v tom, že keď svieti slnko alebo fúka vietor, tak sa elektrina vyrába, a keď sa tak nedeje, tak sa nevyrába, ale spotrebiteľ či občan alebo firmy potrebujú elektrinu, aj keď nesvieti slnko alebo nefúka vietor. A práve vtedy musí dodávať túto elektrinu pre nich niekto iný, ktorého musí mať energetická sústava v zálohe. A táto sranda, táto záloha, samozrejme, niečo stojí, tieto podporné služby niečo stoja, a to nie málo. A tieto podporné služby, túto zálohu musí niekto zaplatiť. A čím viac je takýchto nestabilných alebo nepredpovedateľných zdrojov v energetickej sústave, tým viac táto sranda stojí. Teda čím je viac takých zdrojov, tým je vyššia cena elektriny pre každého jedného odberateľa, občana aj firmy, lebo tieto podporné služby zaplatí v každom jednom kilowatte každý jeden odberateľ, rodiny aj firmy, nikto iný to nezaplatí.
Ďalším nákladom sú náklady distribučných spoločností spojené s povinným výkupom elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov za stanovené ceny, ktoré sú vyššie ako trhové. A tieto ceny opäť zaplatia koneční spotrebitelia, koneční odberatelia.
A ďalším, tretím, naviac nákladom sú náklady na vyrobenú a dodanú energiu z týchto záložných zdrojov, z podporných služieb.
Tieto tri okruhy nákladov na nestabilné alebo len na málo predpovedateľné zdroje sú tie, medzi ktoré ja zaraďujem vietor aj slnko, teda náklady na podporné služby, náklady na kúpu elektriny z týchto záloh a náklad na dotácie pre výkup z obnoviteľných zdrojov. A ak sa otvorene a pravdivo takto pozrieme na obnoviteľné zdroje, potom si musíme položiť otázku, ktorej výrobe energií z obnoviteľných zdrojov dáme na Slovensku väčšiu zelenú. A mne z toho vyplýva, že ju dáme tým obnoviteľným zdrojom, ktoré majú najmenšie náklady na podporné služby, a tým obnoviteľným zdrojom energie, ktoré majú najviac multiplikačných prínosov pre ekonomiku Slovenska a pre spoločnosť ako takú.
Tým chcem povedať to, že upnúť sa pri obnoviteľných zdrojov len a len na výrobu energie a na jej vyrobené množstvo bez toho, aby sme sa pozreli, čo táto výroba stojí každého jedného občana a každú jednu firmu, bez toho, čo to robí so stabilitou energetickej siete a aké dodatočné náklady to vyvolá, nie je správne. My sa musíme pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov pozerať aj na to, koľko tá či oná výroba energie z tých alebo oných obnoviteľných zdrojov prinesie pracovných miest, či daná výroba má pozitívny vplyv na oživovanie vidieka, či má pozitívny vplyv na poľnohospodárstvo a tak ďalej a tak ďalej. Pozerať sa na obnoviteľné zdroje len z hľadiska biznisu tých, ktorí obnoviteľné zdroje stavali, stavajú a budú stavať, nie je správne. Preto je potrebné a nevyhnutné, aby podpora štátu či transparentné prostredie, jasné pravidlá a ekonomická podpora šli do takých typov zariadení výroby energie, ktoré budú podliehať kritériám ekonomickej efektívnosti, miestnym prírodným podmienkam a multiplikačným efektom pre spoločnosť.
Táto krátka novela, ktorú tu dnes máme v druhom čítaní, má za cieľ riešiť akútne problémy, ktoré dnes zákon č. 309/2009 Z. z. má, po prvé, zmeniť pravidlá do budúcna pre fotovoltiku, lebo Slovensko nepotrebuje veľké fotovoltické elektrárne na lúkach a pôde, nepotrebujeme zaberať hektáre a hektáre pôdy na slnečné panely na jednej strane a spôsobovať nestabilitu energetickej sústavy na druhej strane a ešte k tomu zaťažovať občanov a firmy zvýšenými cenami na pokrývanie týchto nestabilných zdrojov, zmeniť pravidlá tak, aby bol naplnený duch zákona o obnoviteľných zdrojoch, t. j. vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov, a nie nekresťansky zarábať na výrobe energií z obnoviteľných zdrojov.
Po druhé, cieľom novely je pozrieť sa na už aj vydané stavebné povolenia, či je všetko tak, ako má byť podľa zákona č. 309/2009 Z. z. a aj podľa novely, ktorú sme prijali v máji minulého roku.
A, po tretie, cieľom novely je zaviesť transparentnosť a zverejňovať všetkých výrobcov elektriny s právom na podporu, teda kto a koľko podpory dostáva, a to nielen na podporu z obnoviteľných zdrojov, ale aj na podporu výroby elektriny z kombinovanej výroby elektriny a tepla, tzv. KVET-u, ktorá nám berie obrovské percento z celkovej podpory, na ktorú sa všetci skladáme.
Všetci dobre viete, že v legislatívnom procese je aj vládna novela tohto zákona, je to rozsiahlejšia novela, ale témy a oblasti, ktoré rieši táto novela, ktorú máme dnes na stole, neznesú odklad, alebo ináč, ak by sme ju odkladali a neriešili teraz, náklady na riešenie by boli pre občanov oveľa väčšie a vyššie ako dnes. Aj preto si vás, kolegyne, kolegovia, dovolím požiadať o podporu tohto zákona vrátane spoločnej správy, tak ako ju pán spravodajca uviedol. Ďakujem vám.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, práve prerokovávame novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch energie. Myslím si, že prerokovávame zákon, pri podstate ktorého málokto si uvedomuje, čo vlastne v skutočnosti znamená a aké sú možnosti Slovenskej republiky v oblasti energetiky, ale hlavne v nadväznosti na zahraničné okolité trhy v oblasti energetiky a čo to môže všetko spôsobiť na koncovú cenu pre spotrebiteľa. Nie je to výmyslom Slovenskej republiky, ale je to úlohou v rámci Európskej únie, že je potrebné v rámci tzv. pravidla 20-20-20 zabezpečiť pre každý členský štát, aby minimálne 20 % spotreby energie na vlastnom území vedel zabezpečiť z obnoviteľných zdrojov energie. Úmysel týchto autorov takéhoto modelu bol na jednej strane správny vzhľadom na to, že sa majú šetriť v prvom rade fosílne palivá a tým pádom že má byť aj menšie znečisťovanie životného prostredia, ale na druhej strane kritici tohto modelu vážne dvíhali prst už pri zrode tejto myšlienky, čo to spôsobí vzhľadom na koncové ceny, či je vôbec veda a technika v takom stave, aby sme si mohli nejako masívne dovoliť nasadiť do aplikačnej praxe rôzne zdroje, ktoré pracujú na báze obnoviteľných zdrojov, do energetiky, a čo to vôbec spôsobí, aký to bude mať dopad na národné ekonomiky alebo ekonomiky jednotlivých členských štátov. Slovensko sa prihlásilo, muselo sa v podstate prihlásiť k tejto iniciatíve, ale nám sa podarilo v roku 2008 „vydílovať“ taký model, ktorý nám nezaručuje 20-percentné plnenie, ale dokázali sme presadiť takú klauzulu, že 14 % z celkovej spotreby energie bude na báze obnoviteľných zdrojov. Úlohou vtedy ministerstva hospodárstva bolo, aby sme si vôbec zmapovali, aký je energetický potenciál jednotlivých typov obnoviteľných zdrojov a vlastne kde vsadiť akú prioritu na ktorý typ obnoviteľného typu, aby sme mali čo najmenší dopad na konečné ceny. Tie potenciály boli veľmi zaujímavé. Možno si viacerí pamätáte, aká veľká masívna propaganda bola daná veternej energetike, ktorá o. i. že veľmi znetvorí to životné prostredie a ráz krajiny, že zároveň je aj energeticky veľmi slabý na Slovensku celkový ten potenciál, ktorý bol odborníkmi narátaný, je len na úrovni asi 5 petajoulov a v podstate tie najvýkonnejšie oblasti, kde je teda ten najväčší potenciál na výstavbu veterných elektrární, buď bol v chránených oblastiach, alebo minimálne elektrické vedenia museli ísť cez chránené oblasti. Preto sme ani v tom čase, keď som riadil ministerstvo hospodárstva, nepodporovali tento zdroj, lebo jednoducho ten potenciál nebol dostatočne významný.
To, čo bolo veľmi významné a kde bol ten multiefekt znásobený ďalšími prvovýrobami, boli biopalivá, bioplyn, čiže biomasa, ktorá jednoducho dávala prácu poľnohospodárom, spracovateľom. A zároveň ten konečný efekt sa vyjadril v energetike. Ten potenciál obnoviteľných zdrojov v tomto prípade je až 147 petajoulov, 147 oproti piatim v oblasti veternej energie. Samozrejme, masovo spustiť výrobu biomasy, nielen fyto-, ale aj dendromasy a hmoty z úžitkových zvierat znamenalo úplne prebudovať systém v oblasti poľnohospodárstva. Na to boli postupne ministerstvom pôdohospodárstva robené projekty, ale nikdy to nejako neuzrelo svetlo sveta. Tá príprava takéhoto projektu je podstatne dlhšia, ako je vládne obdobie jednej vládnej garnitúry. Preto zostali k dispozícii pre okamžité riešenie také typy obnoviteľných zdrojov, ktoré sú okamžite k dispozícii. A to bola predovšetkým malá voda vzhľadom na to, že keď sme bilancovali možnosť výstavby veľkých vodných elektrární, dospeli sme k tomu, že Slovensko má potenciál postaviť ešte 4 vodné elektrárne veľké a tým vlastne celý náš hydropotenciál končí. A, samozrejme, v tých malých vodných elektrárňach je ich zas taký prebytok, že podľa posledných údajov na každých 200 m každého potoka je požiadavka postaviť jednu malú vodnú elektráreň, čo je, samozrejme, takisto, nezmysel. Bohužiaľ, táto novela nerieši problém malej vody, sústredila sa len na fotovoltiku.
Keď hovoríme o fotovoltike. Fotovoltika má potenciál 17 petajoulov. Čiže je významnejšia, ako je vietor, ale podstatne má nižší potenciál, ako ho má biomasa. Celá fotovoltika vznikla z popudu vyspelých krajín, kde sa tieto technológie začali budovať. A tých systémov je niekoľko. Systémy sú jednak na úrovni bežných článkov, ktoré sa používajú hlavne v Európskej únii, ale potom sú tu aj zámorské aplikácie, ktoré hovoria o iných systémoch, oveľa účinnejších. A sú to systémy, ktoré dokážu dodávať elektrickú energiu aj pri dvadsaťcentimetrovej pokrývke snehu. Čiže nie je celkom pravda, že fotovoltika nedokáže vyrábať elektrinu, pokiaľ nesvieti dostatočne slnko. Sú mechanizmy urobené a vôbec tie procesy nastavené tak, že vieme elektrinu vyrábať za každého počasia a v každom ročnom období.
Ale aby som sa dostal k celej tejto novele, predovšetkým chcem povedať, že riešime novelu zákona, ktorá je svojím spôsobom zbytočná, a to vzhľadom na to, že od 1. mája 2010 nadobudla účinnosť novela, ktorú sme vypracovávali ešte my a ktorej pointa bola v tom, že štát bude regulovať jednotlivé obnoviteľné zdroje alebo ich potenciál vzhľadom na potreby a medzinárodné záväzky. V tejto novele sme sa dotkli v podstate fotovoltiky, kombinovanej výroby elektrickej energie. Čiže hovoríme o týchto dvoch len typoch obnoviteľných zdrojoch. A hovoríme hlavne o podporných službách, ktoré sú jednoducho nemysliteľné bez toho, aby elektrická prenosová sústava fungovala bez nejakých výkyvov a bez nejakých výpadkov.
My keď sme nastavovali zákon o obnoviteľných zdrojoch, ktorých súčasťou boli aj fotovoltické články, vychádzali sme vtedy z najlepšej praxe, ktorá v Európskej únii bola. A boli to predovšetkým skúsenosti a systémy, ktoré boli navrhnuté v Českej republike a v Nemeckej spolkovej republike, lebo Nemecko je lídrom v tejto oblasti,. Samozrejme, ale táto oblasť dochádza jednak s novými technickými riešeniami, ale aj s novými legislatívnymi riešeniami vzhľadom na to, že podnikateľský sektor sa veľmi razantne pustil do týchto technológií a urobil si z toho vcelku dobrý a prosperujúci biznis len z toho dôvodu, že pred pár rokmi, kedy vôbec problematika fotovoltiky vznikala, nikto nemal s tým skúsenosti, nikto nevedel, aká bude účinnosť týchto systémov, ako sa dokáže ešte zvýšiť táto účinnosť, tá konverzia tej energie. A vlastne vychádzalo sa z určitého konzervatívneho modelu, keď sa výkupné ceny nastavili vyššie, ako neskôr po pár rokoch technická prax ukázala, že je potrebné ich nastaviť. Preto svojím spôsobom sme museli aj my zasiahnuť. A nechali sme to na regulácii štátu, lebo štát zodpovedá Európskej komisii za dodržanie záväzkov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Táto novela však hovorí iné, hovorí paušálne o nejakých podmienkach, kedy bude a kedy nebude podporovaná fotovoltika, lebo ide hlavne v tomto prípade o fotovoltiku.
A to, čo sa mne na tom nepáči a čo sa zmenilo na poslednom zasadnutí hospodárskeho výboru, je, že sme sa odchýlili od tých praktík, ktoré zaviedli Nemci veľmi rýchlo, keď sa spamätali a keď vôbec zistili, o čo ide vo fotovoltike. Konkrétne, oni vlastne podporné služby dali len na tie zdroje, ktoré majú výrobný potenciál pod 30 kilowattov. A v našej novele sa navrhuje 100 kilowattov. Je to dosť zásadný rozdiel vzhľadom na to, že stane sa nám to, čo sa nám stalo pri samom počiatku, keď sme začali s fotovoltikou ako takou, že sa nám vlastne tí investori nahrnuli na Slovensko a zrazu z pôvodne plánovaných zhruba 150 megawattov fotovoltiky sa cez rôzne investičné zámery rozšírila táto celá báza až na úroveň skoro 600 megawattov. A 600 megawattov už je pomerne silné číslo, lebo to je kapacita 1,5 jadrového bloku, ktorý máme dneska v Jaslovských Bohuniciach alebo v Mochovciach. Doplácať na takýto systém zhruba 11 korún na každú kilowatthodinu je jednoducho finančne neúnosné a ekonomika tohto štátu to nedokáže utiahnuť. Preto pokladám za nesprávne, že sa na hospodárskom výbore zvýšila táto úroveň na 100 kilowattov a sme sa odchýlili od toho európskeho trendu. A ja mám skutočne obavy, že tí investori využijú túto „skulinku“, využijú ten časový priestor, ktorý momentálne máme k dispozícii, a vrhnú všetky tieto projekty smerom na Slovensko, lebo všade v okolitých štátoch sa to výrazným spôsobom predražuje. Nie je žiadnym tajomstvom, že každých 100 megawattov takto vyinštalovaného výkonu zdvíha koncovú cenu pre konečného spotrebiteľa zhruba o 2 %. Je to zbytočný luxus, ktorý zavádzame. A osobne si myslím, že pokiaľ sme chceli novelizovať zákon, mali sme ho novelizovať podľa podmienok, ktoré sú v okolitých štátoch, a nemali sme ísť nad túto hranicu, lebo, ešte raz, takto lákame zbytočne do priestoru, ktorý nepotrebujeme, zahraničných investorov.
Druhá vec je, ktorú kritizujem a s ktorou sa nemôžem takisto vysporiadať, je otázka kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie. Je to ten paragraf, ktorý hovorí o povinnej výške investície, aby táto investícia bola uznaná na to, aby bola garantovaná výkupná cena. A 50 % je úroveň, kedy musíte zasiahnuť do primárneho okruhu takejto tepelno-energetickej stanice, v podstate musíte zasiahnuť do turbíny. Robiť modernizáciu turbíny mimo sekundárneho okruhu je svojím spôsobom technický nezmysel, lebo v tom prípade je už lepšie vylúčiť celý regulačný systém, ktorý v takomto výrobnom zariadení existuje, a postaviť na zelenej lúke nový zdroj na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla. Nedostal som nikdy odpoveď, prečo je to práve 50 %. Potrebovalo to určité technické zdôvodnenie, prečo je to práve 50 %, lebo jednak nezachytáva to ani výrobu absolútne na nových zdrojoch a modernizáciou, ktorou sa snažia teplárne zvýšiť účinnosť svojich existujúcich zariadení cez reguláciu a sekundárny systém, je toto zbytočne predimenzované. Čiže zdá sa mi, že je to číslo, ktoré je strelené odboku, a my sa tu vážne zaoberáme zákonom, ktorý nemá nejaké technické zdôvodnenie. Pritom hovoríme o technických zariadeniach. Toto je o fyzike. Toto nie je o ekonomike. Čiže nedostal som nikdy na túto moju otázku odpoveď. A verím, že predkladateľ sa aspoň teraz pokúsi ctenej snemovni vysvetliť, prečo je vlastne zvolených 50 %, a nie 60 alebo 40.
Čiže toto je skutočne vážny dôvod, keď sa pýtam, aký to má dosah. Je veľmi jednoduchý. Najväčšie teplárne sú stále pod kontrolou štátu. My sme veľmi pozorne ako opozícia sledovali programové vyhlásenie vlády. A zistili sme, že táto vláda má záujem o privatizáciu teplární, ktoré sú pod štátnou kontrolou. Privatizácia je normálny proces, no je otázka, akým spôsobom sa táto privatizácia udeje. Mám skutočne veľké obavy, že sa zopakuje situácia pri privatizácii SPP. Tí starší, ktorí ste v tom čase sledovali celý ten proces, si možno veľmi dobre pamätáte, že vtedy z podnetu štátu sa 2 roky pred privatizáciou SPP výrazne znížili predajné ceny plynu pre obyvateľstvo a pre uznaných odberateľov, čo znamenalo zníženie zisku a zlé hospodárenie SPP, čo sa nakoniec odzrkadlilo pri privatizácii v pomerne nízkej nákupnej cene, alebo ten víťaz, jediný víťaz, lebo bol len jediný uchádzač, ktorý v tom procese privatizácie vyhral, to kúpil skutočne za cenu, ktorá bola asi osemkrát nižšia, ako bola účtovná hodnota samotného SPP. Existuje na to správa, ktorú sme v roku 2008 predkladali aj do parlamentu. Čiže urobilo sa krátke divadlo. Dva roky predtým sa znížili ekonomické výsledky tejto spoločnosti a potom sa za lacný peniaz táto spoločnosť predala do rúk zahraničných investorov. A výsledok bol, že v priebehu štyroch rokov sa cena plynu zdvihla o 402 %. Podobné sa môže stať teraz pri teplárňach, lebo práve tento zákon tým, že neuzná oprávnené náklady teplární, ich bude nutne hnať do straty. Tie teplárne jednoducho pôjdu do červených čísiel. Keď budú v červených číslach, vláda si počká 2 roky a v treťom roku, v štvrtom roku svojho vládnutia povedia, že nevedia to štátni zástupcovia v týchto spoločnostiach riadiť, že teda je potrebné tieto spoločnosti predať. Čiže dneska pozrite si hospodárske výsledky teplární, ktoré sú pod kontrolou štátu, a uvidíte, že všetky sú ziskové. Po prijatí tohto zákona do dvoch rokov budú všetky v červených číslach. O tom som presvedčený a v to absolútne verím. A potom nastane ta skutočná finta, ktorá je za celou novelou tohto zákona, že potom vláda povie, že ideme to privatizovať. Čiže ideme úmyselne vyrobiť stratu. A po tejto strate nebude iné riešenie ako odpredaj týchto zariadení súkromnému investorovi. A pán Mikloš nám to potom zdôvodní, že súkromník vie lepšie riadiť podnik, ako ho vie štát. Ale je to, bohužiaľ, naprogramované a je to celé pripravené. Mrzí ma, že na hospodárskom výbore sme dlho o tomto diskutovali, niektoré odpovede sme, bohužiaľ, nikdy nedostali.
A osobne si myslím, že tento zákon momentálne prerokovávať je dosť predčasné. Ja by som skutočne tomu venoval jednu serióznu technickú diskusiu, aby sa odborníci k tejto problematike vyjadrili, aby sa k tejto problematike nevyjadrovali len politici a na základe odbornej diskusie aby sa urobili závery, ktoré by mohol aj parlament prerokovávať.
Ja verím, dámy a páni, že budete veľmi prezieravo rozhodovať pri tomto zákone. A prosím vás, uvedomte si aj tie dôsledky, ktoré môžu skutočne po prijatí takejto novely nastať. Ďakujem za pozornosť.