9. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán bývalý minister hospodárstva, no prebrali sme to aj spolu aj niekoľkokrát, či ide o 30 kW alebo 100 kW, áno, o tom bola polemika, mne nevadí ani 30, ani 100, a to hlavne pri tejto novele, keď fotovoltika je len na streche alebo na plášti jednej budovy, a nie na žiadnych lúkach, keď nie je žiadne zgrupovanie elektrární alebo fotovoltiky niekde na lúkach.
Polemika či 50 % alebo 70 %, alebo 30 %. Ak si pozrieme, ako sú čerpané dotácie na KVET, tak vidíme, že nám berú takmer všetko z podpory obnoviteľných zdrojov. A chceme zabrániť tomu, aby sa niekto dostal k podpore a urobil, nazvime to, kozmetické úpravy na svojich energetických zariadeniach a dostal sa do podpory podľa zákona č. 309/2009 Z. z.
Budeme musieť riešiť aj teplárne, lebo podľa môjho názoru primárnou vecou teplární je vyrábať teplo a elektrika je odpadová, a robiť všetko pre teplárne, aby vyrábali čo najviac elektriky. A toto budeme musieť technicky poriešiť, lebo tento zákon je aj o fyzike, aj o ekonomike. Nedá sa to oddeliť.
A čo sa týka toho, či je táto novela daná skoro alebo neskoro, ja tvrdím, že keď poviem, že je daná v hodine dvanástej, tak sa veľmi nemýlim, a to hlavne kvôli fotovoltike, ktorá ide nebývalým tempom, ktorá nám spôsobuje nestabilitu siete a zaťažuje všetkých odberateľov elektrickej energie tým, že v podstate tá výkupná cena a nestabilita a nákladné podporné služby sú tak veľké, že o chvíľku nebudeme podporovať nič iné, len fotovoltiku, a na ostatné obnoviteľné zdroje, ktoré robia multiplikačné efekty, ktoré podporujú ekonomiku Slovenska, ktoré rozvíjajú vidiek, jednoducho už to nebudeme môcť utiahnuť. V Čechách k tomu prebieha veľká polemika, je množstvo článkov, riešia ad hoc tieto veci, aby zachránili aj prenosovú sústavu, aj firmy od vysokých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Jahnátek, vašu kritiku tejto novely nepovažujem za úprimnú, pretože bolo to vaše ministerstvo, ktoré tento zákon vypracovávalo. Viete dobre, že ten zákon sa rodil veľmi ťažko, že vlastne meškal dva roky a vznikol až v roku 2009. Ja uznávam, že to je komplikovaný zákon, ktorý bude podliehať častým novelám. To mi je jasné, pretože toto je veľmi dynamická oblasť, obnoviteľné zdroje ako sa vyvíjajú.
Hovoríte, ako bola vygenerovaná cena na to, že 50 % musia byť náklady na rekonštrukciu, aby to bolo možné uznať. Ja by som sa mohol opýtať, ako bola vygenerovaná prvá cena na fotovoltiku. Sám dobre viete, že to bolo až 18 000 korún v tom čase za jednu megawatthodinu. Až potom sa to znížilo, čo bol takisto výstrel od pása, ktorý ste v podstate vytvorili vy.
Hovoríte o tom, že to je zbytočná novela. Ja si myslím, že to nie je zbytočná novela, pretože viac ako 700 megawattov výkonu, na ktoré v súčasnej dobe majú povolenie, keby sa to všetko postavilo, tak by to poriadne zatriaslo s koncovou cenou pre tých spotrebiteľov. A ja si myslím, že táto novela práve odstraňuje tie problémy, ktoré sú z toho zákona, ktoré mohli byť, dajme tomu, pri lepšej formulácii toho zákona odstránené. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Janiš, potvrdzujete vlastne to isté, čo ja hovorím, že áno, poďme riešiť fotovoltiku, ale urobme k tomu riadnu odbornú diskusiu. Totiž znovu sme niekde a nevieme presne kde sme. V tom je celý základný problém.
Ja zároveň odpovedám aj na otázku pána Goliana. Viete, my sme skutočne vychádzali len z toho vzhľadom na to, že nikto nemal s tým žiadne skúsenosti. Preto sme vychádzali zo skúseností, ktoré boli v Nemecku a v Českej republike, kde boli naďalej v tejto oblasti. A sme si mysleli, že majú najlepšie prepracovaný tento systém. Ale sami uznali, že sa nejakým spôsobom pomýlili, a korigovali to. Ale urobili to a robia to na základe širokej diskusie. Veď si všimnite, aká diskusia je v Českej republike ohľadne fotovoltiky. Ale my tu strieľame znovu od pásu. Ideme bez konkrétnej technickej diskusie, ideme znovu do zásahu, čo sa mi zdá nejakým spôsobom predčasné. A môže to byť kontraproduktívne.
Nemôžem súhlasiť s pánom kolegom Janišom, že v KVET-e je výroba elektriny druhoradá a pomaly zbytočná. Predsa s tým nemôžem súhlasiť, vždy keď sa vyrobí nejaká energia, je úlohou každého dobrého hospodára, aby túto energiu premenil na upotrebiteľnú energiu. A keď máme to teplo vyrobené a máme ho zvyškové v tých tepelných elektrárňach, prečo ho nepoužiť na turbínu a nevyrábať elektrickú energiu? Čiže s týmto sa nemôžem stotožniť. A ja si myslím, že práve, naopak, každá tepláreň by pomaly mala pracovať na systéme kombinovanej výroby, aby sme dostávali aj určité množstvo elektrickej energie do systému.
Ku konštatovaniu, že nie je to úprimné. Nie, my sme sa skutočne snažili využiť najlepšie praktiky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v rozprave vyjadril k tejto novele. Novela zákona č. 309/2009 Z. z. je vždy veľmi významnou novelou z toho dôvodu, že sa bytostne dotýka rozvoja vidieka. Treba si uvedomiť, že zákon o obnoviteľných zdrojoch kľúčovým spôsobom ovplyvňuje aj rozvoj slovenského vidieka a má značný medzirezortný dopad. Preto ma trochu zaráža nízka angažovanosť nielen rezortu pôdohospodárstva, ale aj ostatných príslušných rezortov, životného prostredia, ministerstva dopravy, regionálneho rozvoja, pri kreovaní tejto novely. Treba si uvedomiť, že poľnohospodárska výroba je stále intenzívnejšia, je potreba menšia poľnohospodárskej pôdy, menšieho počtu zvierat na vyrobenie dostatku potravín. Čo majú robiť tí poľnohospodári? Musia robiť také činnosti, ktoré im prinesú nejaké výnosy a prinesú dobro aj pre spoločnosť.
K samotnej novele. Ako som už spomínal vo svojej faktickej poznámke, tento zákon bol potrebný, lebo sme plnili určitý záväzok voči Európskej únii. Treba povedať, že táto novela je vlastne piatou novelou vrátane jednej nepriamej novely práve z tejto prebiehajúcej schôdze. Nutnosť noviel priniesol nielen život, ale aj jeho nie dostatočná príprava a účelovo nastavené priority pre spriaznené spoločnosti minulej vlády. Dôsledkom takto nastaveného zákona aj po novelizáciách sú vyššie ceny elektriny pre spotrebiteľov.
Tu by som rád uviedol niekoľko faktov, ktoré súvisia s terajšou koncovou cenou elektriny pre spotrebiteľov. Vo verejnosti sa vytvára prostredníctvom médií kampaň najmä voči obnoviteľným zdrojom. V poslednom čase je to najmä fotovoltika. Je to však naozaj tak, že tieto zdroje spôsobujú vysokú cenu energií? Pozrime sa na to trochu bližšie, pričom si pomôžem údajmi z Trendu zo 4. decembra tohto roka. Otvorene treba povedať, že za zvyšovanie koncových cien elektriny momentálne nie sú na vine obnoviteľné zdroje energie, teda slnko, biomasa a vietor, pretože sú v prenosovej sústave v menšine, aj keď v prípade slnka bola dotácia nastavená neprimerane štedro. Aké sú teda skutočné faktory, ktoré zvyšovanie cien pre koncových spotrebiteľov energií spôsobujú? Už v tomto roku bola prekročená tarifa, z ktorej sa zjednodušene podporuje výroba elektriny z domáceho uhlia, o 6 eur na inštalovaný megawatt. Najviac sa však pod zvyšovanie cien podpisuje voda, teda vážska kaskáda z portfólia Slovenských elektrární, ktorá účelovo dosiahla podporu vyplácanú pre obnoviteľné zdroje energie. Ide o veľký objem výkonov, ide o 630 megawattov z viac ako 1 000 megawattov inštalovaného výkonu obnoviteľných zdrojov energie. Významný vplyv má aj 263 inštalovaných megawattov v zariadeniach spaľujúcich biomasu s fosílnymi palivami. Zásadný vplyv na cenu má podľa údajov ÚRSO aj viac ako 680 inštalovaných megawattov v zariadenia KVET-u. V drvivej väčšine prípadov ide o zariadenia dávno vyhospodárené, ktoré prešli rekonštrukciami rôznej intenzity, niekde len nanovo natreli kogeneračné jednotky, niekde aj niečo vymenili, ktoré na úkor všetkých daňových poplatníkov užívajú výhody určené na výstavbu nových zariadení obnoviteľných zdrojov energie. Toto je dedičstvo, ktoré táto vláda zdedila po Ficovej vláde. A teraz to bude musieť napraviť a zrovnoprávniť. Uvedomujem si, že vážnym rizikom pre koncové ceny elektriny je aj oblasť fotovoltiky, kde boli pre vyvolených účelovo nastavené až nehorázne podmienky. Ako ináč nazvať až 50-percentné dotácie na výstavbu fotovoltických elektrární, keď cena za panelom inštalovaný megawatt v čase schvaľovania podpôr bola tesne na úrovni 4 mil. eur za inštalovaný megawatt a dnes je to menej ako 2,5 mil. a po novom roku tieto ceny opäť poklesnú. Niektorí šťastlivci už majú zarobené, hoci ešte len začínajú s výstavbou. Tomu sa hovorí výborný biznis.
Vo svojom príspevku nepredkladám pozmeňujúci návrh, chcem len povedať, že predložený návrh novely má preventívny účinok, a to najmä v oblasti fotovoltiky, tak aby ochránil konečného spotrebiteľa. Považujem ho za vyvážený, pretože v prechodných ustanoveniach chráni aj záujmy serióznych investorov. A preto ho hlasovaním podporím. Ďakujem.

Ja súhlasím s predrečníkom. Treba sa na to pozrieť aj komplexnejšie, ale dnes my stojíme pred vecou, že buď toto prijmeme a získame čas bez toho, aby sme utrpeli škody. Máme č. 309/2009 Z. z., otvorený vládny návrh zákona, kde toto všetko môžeme riešiť. Urobím na to aj komisiu na hospodárskom výbore, aby sme sa o tomto vážne bavili. Ale ak dnes povieme, že chceme ešte toto, toto, toto, tak nám vlak utečie a potom je bezpredmetné sa baviť o fotovoltike, nestabilite siete a obrovskom finančnom zaťažení koncových cien elektrickej energie z titulu fotovoltiky.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Golian, ja som zostal z vás úplne prekvapený, čo ste to posplietali všetko dokopy. Spomínali ste vážsku kaskádu a podobné veci. Ja neviem, či si vôbec uvedomujete, že Slovensko je v nejakých medzinárodných štruktúrach a v nejakých prenosových sústavách, kde platí napr. o. i. aj pravidlo n-1. To znamená, že musíte mať pripravený minimálne jeden zdroj, ktorý má inštalovanú kapacitu, ako ju má najväčší inštalovaný zdroj v sústave. A práve vážska kaskáda a dva tepelné zdroje vo Vojanoch sú pre Slovensko tá n-1. Tak čo to tu, prosím vás, rozprávate? Veď vy ste strelili úplne vedľa. Keď táto problematika vám nie je blízka, nemiešajte, prosím vás, fotovoltiku s vážskou kaskádou. To je po prvé.
Po druhé. Hovoríte o nejakých spriaznených osobách bývalej vláde. Ja ako minister neviem o žiadnych spriaznených osobách, ktoré by nejakým výberovým konaním dostávali extra nejaké ponuky. Išlo sa jednoducho podľa systému, že kto sa prihlásil, sa uspokojovali od prvého miesta jednotlivé požiadavky.
A chcem vás ešte na jedno upozorniť, keď hovoríte o podpore na výstavbu fotovoltických článkov. Tak vás môžem ubezpečiť, že ministerstvo hospodárstva v rámci operačného programu nepodporovalo a zastavilo podporu na výstavbu fotovoltických článkov vzhľadom na to, že boli ceny nastavené tak, že tento projekt sa vedel vždy aj sám financovať.
Takže nemôžem súhlasiť s týmito vašimi argumentmi a s tou vážskou kaskádou ste to skutočne prehnali. Ďakujem.

Len krátko skutočne chcem reagovať. Pán poslanec Jahnátek, zoznam tých podporených projektov je, samozrejme, k dispozícii. Bolo podporených konkrétne 12 projektov, zistil som si to na ministerstve hospodárstva a boli podporené spolu okolo 40 mil. eur. Čiže hovoril som pravdu. To je prvá vec.
A čo sa týka tých údajov, ktoré som spomínal. Ja som zdroj uviedol. Ten zdroj je časopis Trend, kde to všetko bolo uverejnené, tak ako som ja vám to povedal. Samozrejme, môžeme o tom diskutovať, čo navrhoval aj kolega Janiš, môžeme sa o tom baviť, ale pravdu si treba hovoriť do očí takú, aká je. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí podali jeden pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje tri body. Najskôr však pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy, z ktorých pán poslanec Fecko navrhol vyňať na osobitné hlasovanie bod 4.
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 3, 5 až 8 a 11 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 9 a 10 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

Ďakujem, Teraz dajte, prosím, pán predsedajúci, hlasovať o bode 4 spoločnej správy, ktorý navrhol vyňať na osobitné hlasovanie pán poslanec Fecko, keďže podal širší a lepší návrh. Gestorský výbor síce odporúča bod 4 schváliť, návrh pána poslanca je však lepší. (Smiech v sále.)