9. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Milé dámy, páni, návrh na novelu zákona, ktorou sa má určitým spôsobom upraviť rozmach a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, je čosi, o čom som uvažoval spolu s kolegami z našej strany ešte hádam pred voľbami, keď sme robili program, preto, lebo sme vedeli, že tento problém prepukne až do takej roviny, že jednoducho budeme musieť s tým niečo vzhľadom na ten existujúci zákon urobiť, pretože cena elektrickej energie by bola týmto spôsobom pomerne ohrozená, resp. by sme ju museli nejako zásadnejšie meniť. To je jeden moment a druhý moment je to, že naša energetická sústava nie je pripravená na taký úžasný rozmach, aký teda sa rozbehol po schválení tohto zákona.
Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov spôsobil nesystémový rozvoj alebo rozmach predovšetkým nie v celom spektre alebo v celej šírke obnoviteľných zdrojov energie, ale hlavne vo fotovoltických elektrárňach. Stalo sa to teda nielen predmetom odbornej verejnosti, predmetom záujmu o ten skutočný rozvoj, predmetom záujmu o klasický biznis, ale hlavným predmetom boli špekulácie, pretože sa rozbehol nevídaný rozmach biznisu s povolenkami, biznisu s prísľubmi na pripojenie, či to bolo teda cez distribučné spoločnosti alebo SEPS. Samozrejme, ten dôsledok je pomerne jasný, obrovský náklad štátu na dotovanie elektrickej energie predovšetkým zo solárnej energie na jednej strane a na druhej strane teda, ako som už spomenul, možné problémy technické so SEPS-om, teda s prenosovou sústavou, a, prirodzene, dopad aj na cenu elektrickej energie. Je pravdou, že ten vývoj bol spôsobený aj určitými, dá sa povedať, postupmi Európskej komisie, ktorá sa uzniesla na tom, že v roku 2020 treba splniť 14-percentnú hranicu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie. My sme momentálne asi na úrovni 9 %. Prirodzene, to bol takým určitým spôsobom zastierací manéver. A myslím si, že tým, že sa to možno účelovo pochopilo, sa nesprávne a nespravodlivo voči ostatným nastavila výkupná cena elektrickej energie, predovšetkým zo solárnych elektrární, kde je táto výška prapôvodnou príčinou všetkých problémov, ktoré vznikli, a prapôvodnou príčinou aj toho umelého rozmachu, ktorý sa objavil. Nikto nechce vyčítať podnikateľom v tejto branži, že zle podnikajú. Nikto ich neviní za ten stav. Za ten stav možno viniť skôr zákonodarcu, ktorý nie celkom odhadol potreby trhu a nie celkom odhadol správanie, nechcem povedať, že nechcel odhadnúť správanie sa podnikateľskej vrstvy, lebo podľa energetickej koncepcie v roku 2010 sme mali mať 10 MW zo solárnej energie, 10 MW, počujete dobre. Dneska to vyzerá tak, že na konci roka bude možno toho desaťnásobne viac. Nedá sa to presne určiť preto, lebo teraz sa každým dňom prihlasujú tí, ktorí teda dokončujú tieto elektrárne do systému. A aj predseda ÚRSO informoval mňa osobne o tom, že teda sú dni, keď príde čo ja viem, dajme tomu, požiadavka na 10 MW, čo teda je naozaj veľa. No a tento problém sme, skrátka, nejako museli začať riešiť.
Výroba elektrickej energie zo slnečnej a veternej energie má jeden zásadný problém. Nie je predikovateľná. Čiže vykazuje veľké fluktuácie, veľké plávanie výkonov a výroby. Čiže nedá sa povedať, že teda čo kedy v ktorom časovom okamihu vyrobia. To je práve to, že musíme na to reagovať. A táto určitá nespoľahlivosť nám spôsobuje pomerne veľké problémy, pretože na to treba záložné zdroje. Ak si povieme a zoberieme do úvahy fakt, že na 705 MW, možno 715 MW prísľubov, ktoré boli vydané, by sme mali v plnom rozsahu zabezpečiť zdroje, no tak by sa to prejavilo až 10 % na cene elektrickej energie, z ktorej by nemal štát nič, z ktorej by nemali nič distribučné spoločnosti, ale len tí, ktorí prevádzkujú slnečné elektrárne, resp. veterné elektrárne.
Samozrejme, tá podpora, ktorá teda v tomto smere cez tento zákon funguje, nefunguje len pre tieto dva zdroje energie, ale predovšetkým pre tieto dva zdroje. Je tam aj kombinovaná výroba elektriny a tepla. Samozrejme, sú tam malé vodné elektrárne. Je tam výroba teda energie z biomasy, cez bioplyn a tak ďalej, dokonca aj geotermálna, je tam toho viacero. A ÚRSO má niekoľko desiatok, možno 20 je tých cien pre rôzne zdroje, ktoré dotujeme nad štandardnú cenu, výkupnú cenu elektrickej energie, ktoré dodávajú Slovenské elektrárne z tradičných zdrojov, z konvenčnej výroby.
Ďalším problémom je asi to, že ten biznis sme nastavili v súlade teda s určitými predpokladmi Európskej komisie na 15 rokov, inými slovami povedané, my v dnešnej dobe platíme v momente pripojenia sumu za vykúpenú megawatthodinu, ktorá bude platiť ďalších 15 rokov, počujete dobre, ďalších 15 rokov. O 5, možno o 10 rokov bude technológia, no nedokážem to stopercentne odhadnúť, povedzme, na tretine alebo možno na pätine ceny a budeme vykupovať túto elektrickú energiu za pätinovú cenu, lebo ono to trošku zodpovedá tej technologickej úrovni, ale tí, ktorí sa prihlásili dnes, ktorí dnes vstúpili do toho systému, budú dostávať päťnásobnú cenu. Čiže to bol dôvod, pre ktorý sa rozbehli špekulatívne biznisy v tomto smere. A dneska behajú po Slovensku ľudia, ktorí vám predávajú projekty so stavebným povolením, na ktoré napr. nie sú ani prísľuby zo SEPS-u ani od distribučiek. Ale viete, no je to biznis, takže to skúšajú robiť.
No a ďalší problém je v tom, že budeme garantovať všetko, čo sa vyrobí, vykúpením. Čiže, inými slovami, je to biznis, ako keď ja ako šuster vyrobím topánky, tak všetky, čo vyrobím, mi zákazník bude kupovať a bude mi ich kupovať za cenu, ktorá bude 15 rokov platiť. A keď ich nevyrobím, no nič sa nestane, však teda štát je povinný si urobiť zálohu u ďalšieho šustra, od ktorého ich bude kupovať, keď ja ich nevyrobím. Čiže ten biznis je trošku nejako taký, by som povedal, nedemokratický, voči tým ostatným nespravodlivý. Ale aby som bol úprimný, poviem, že nie sme len jediní v tomto. V takej Veľkej Británii je to na 25 rokov. Takže asi toľko.
Tuto mi kolegovia ukazujú, aby som to nejako skrátil. Ja len na ten záver by som rád povedal, toho odôvodnenia, že my chceme predovšetkým urobiť týmto zákonom to, aby sme zrovnoprávnili všetkých výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, aby sme určitým spôsobom obmedzili jednoznačnú výhodnosť solárnych elektrární, na ktoré by doplácali aj systémová prenosová sústava a takisto aj ľudia vo zvýšenej cene elektrickej energie kvôli tomu, že musíme urobiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán navrhovateľ, za perfektné zdôvodnenie návrhu zákona. (Reakcia navrhovateľa.) Áno, v druhom čítaní. Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi výboru pre hospodárstvo pánovi poslancovi Přidalovi, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k prerokovávanému návrhu skupiny poslancov. Nech sa páči, pán poslanec.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z., tak ako tu bol uvedený v predmetnej tlači 145, podáva Národnej rade v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov, kde v časti I sa teda konštatuje, že Národná rada uznesením z 3. novembra pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením z 24. novembra, uznesenie má číslo 100, a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uzneseniami z 25. novembra č. 70 a z 9. decembra č. 79.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal uznesenie.
V časti IV z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky tejto správy vyplýva 17 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, preto ich nebudem čítať, predpokladám, že všetci ich máte pred sebou alebo preštudované. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne, o bodoch 1, 2, 4, 5, 7, 9, 10, 11, 13, 15 a 17 spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bode 3 osobitne s odporúčaním neschváliť ho, o bodoch 6, 8, 12, 14, 16 spoločne s odporúčaním neschváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Jurčíka schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 9. decembra 2010 č. 77.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Janiš je písomne prihlásený do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Janiš. Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, stručne a vecne, pán poslanec.

Ako vždy. Kolegyne, kolegovia, o zákone o obnoviteľných zdrojoch energie alebo podpore obnoviteľných zdrojov energie a o podpore kombinovanej výroby sa veľmi veľa povedalo. Treba úvodom povedať, že to je zákon veľmi dynamický. A skúsenosti z okolia nám dávajú za pravdu, že ak treba zmeniť určité pravidlá, tak ich treba zmeniť, lebo v energetike štát rieši komplikovaný vzťah medzi dostatkom energie, cenou energie a aj bezpečnosťou dodávok pre obyvateľov aj firmy. A keďže by sme nemali byť barbari, tak pri tomto všetkom je nutné dbať ešte aj na environmentálnu stránku výroby energie. A aj preto vznikol zákon č. 309/2009 Z. z. v roku 2009 o podpore obnoviteľných zdrojov.
V našej energetike, všetci dobre vieme, dominuje výstavba veľkých zdrojov založených na spaľovaní uhlia, plynu a najmä na atómovej energii. Takéto menšie zdroje energií, ako je energia z obnoviteľných zdrojov, boli a ešte aj sú v úzadí tejto veľkej energetiky. A pritom práve dezintegrovaná energetika malých zdrojov je perspektívnou oblasťou vytvárajúcou aj pracovné miesta, aj stabilitu v sieti. A tak vzniká vážna otázka, ktoré oblasti energií z obnoviteľných zdrojov podporovať, či podporovať všetky a všetky rovnako alebo diferencovane.
Stáli sme, stojíme a stále budeme stáť pred otázkou, ako nastaviť legislatívu, aby bol aj dostatok energií, aj bezpečnosť dodávok, aj ekológia a k tomu ešte aj prijateľná cena pre spotrebiteľa, t. j. pre občanov aj pre firmy. Preto je dnes úplne namieste otázka, či nebola dobrá myšlienka podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov zneužitá na veľký biznis len pre zopár vyvolených a či netreba meniť alebo zmeniť pravidlá hry. Podľa môjho názoru treba zmeniť pravidlá hry, a to hlavne preto, že z podpory fotovoltiky sa stal obyčajný bankový produkt, obyčajné dobré a isté zhodnocovanie peňazí, podnikanie s nulovým podnikateľským rizikom a veľkým profitom na konci.
Ako funguje podpora výroby energie z obnoviteľných zdrojov. V globále jednoducho môžeme povedať, že zo zákona sa realizuje prostredníctvom povinného výkupu elektriny z obnoviteľných zdrojov a zo stanovenia výkupnej ceny elektriny. Táto cena je, samozrejme, vyššia, ako je cena energie získavaná z iných zdrojov, a preto je potrebné pri obnoviteľných zdrojoch a pri ich podpore rozlišovať jednotlivé oblasti najmä z dvoch hľadísk, z ich vplyvu na stabilitu energetickej sústavy a z ceny vyrobených energií.
Problém fotovoltiky a vetra je v tom, že keď svieti slnko alebo fúka vietor, tak sa elektrina vyrába, a keď sa tak nedeje, tak sa nevyrába, ale spotrebiteľ či občan alebo firmy potrebujú elektrinu, aj keď nesvieti slnko alebo nefúka vietor. A práve vtedy musí dodávať túto elektrinu pre nich niekto iný, ktorého musí mať energetická sústava v zálohe. A táto sranda, táto záloha, samozrejme, niečo stojí, tieto podporné služby niečo stoja, a to nie málo. A tieto podporné služby, túto zálohu musí niekto zaplatiť. A čím viac je takýchto nestabilných alebo nepredpovedateľných zdrojov v energetickej sústave, tým viac táto sranda stojí. Teda čím je viac takých zdrojov, tým je vyššia cena elektriny pre každého jedného odberateľa, občana aj firmy, lebo tieto podporné služby zaplatí v každom jednom kilowatte každý jeden odberateľ, rodiny aj firmy, nikto iný to nezaplatí.
Ďalším nákladom sú náklady distribučných spoločností spojené s povinným výkupom elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov za stanovené ceny, ktoré sú vyššie ako trhové. A tieto ceny opäť zaplatia koneční spotrebitelia, koneční odberatelia.
A ďalším, tretím, naviac nákladom sú náklady na vyrobenú a dodanú energiu z týchto záložných zdrojov, z podporných služieb.
Tieto tri okruhy nákladov na nestabilné alebo len na málo predpovedateľné zdroje sú tie, medzi ktoré ja zaraďujem vietor aj slnko, teda náklady na podporné služby, náklady na kúpu elektriny z týchto záloh a náklad na dotácie pre výkup z obnoviteľných zdrojov. A ak sa otvorene a pravdivo takto pozrieme na obnoviteľné zdroje, potom si musíme položiť otázku, ktorej výrobe energií z obnoviteľných zdrojov dáme na Slovensku väčšiu zelenú. A mne z toho vyplýva, že ju dáme tým obnoviteľným zdrojom, ktoré majú najmenšie náklady na podporné služby, a tým obnoviteľným zdrojom energie, ktoré majú najviac multiplikačných prínosov pre ekonomiku Slovenska a pre spoločnosť ako takú.
Tým chcem povedať to, že upnúť sa pri obnoviteľných zdrojov len a len na výrobu energie a na jej vyrobené množstvo bez toho, aby sme sa pozreli, čo táto výroba stojí každého jedného občana a každú jednu firmu, bez toho, čo to robí so stabilitou energetickej siete a aké dodatočné náklady to vyvolá, nie je správne. My sa musíme pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov pozerať aj na to, koľko tá či oná výroba energie z tých alebo oných obnoviteľných zdrojov prinesie pracovných miest, či daná výroba má pozitívny vplyv na oživovanie vidieka, či má pozitívny vplyv na poľnohospodárstvo a tak ďalej a tak ďalej. Pozerať sa na obnoviteľné zdroje len z hľadiska biznisu tých, ktorí obnoviteľné zdroje stavali, stavajú a budú stavať, nie je správne. Preto je potrebné a nevyhnutné, aby podpora štátu či transparentné prostredie, jasné pravidlá a ekonomická podpora šli do takých typov zariadení výroby energie, ktoré budú podliehať kritériám ekonomickej efektívnosti, miestnym prírodným podmienkam a multiplikačným efektom pre spoločnosť.
Táto krátka novela, ktorú tu dnes máme v druhom čítaní, má za cieľ riešiť akútne problémy, ktoré dnes zákon č. 309/2009 Z. z. má, po prvé, zmeniť pravidlá do budúcna pre fotovoltiku, lebo Slovensko nepotrebuje veľké fotovoltické elektrárne na lúkach a pôde, nepotrebujeme zaberať hektáre a hektáre pôdy na slnečné panely na jednej strane a spôsobovať nestabilitu energetickej sústavy na druhej strane a ešte k tomu zaťažovať občanov a firmy zvýšenými cenami na pokrývanie týchto nestabilných zdrojov, zmeniť pravidlá tak, aby bol naplnený duch zákona o obnoviteľných zdrojoch, t. j. vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov, a nie nekresťansky zarábať na výrobe energií z obnoviteľných zdrojov.
Po druhé, cieľom novely je pozrieť sa na už aj vydané stavebné povolenia, či je všetko tak, ako má byť podľa zákona č. 309/2009 Z. z. a aj podľa novely, ktorú sme prijali v máji minulého roku.
A, po tretie, cieľom novely je zaviesť transparentnosť a zverejňovať všetkých výrobcov elektriny s právom na podporu, teda kto a koľko podpory dostáva, a to nielen na podporu z obnoviteľných zdrojov, ale aj na podporu výroby elektriny z kombinovanej výroby elektriny a tepla, tzv. KVET-u, ktorá nám berie obrovské percento z celkovej podpory, na ktorú sa všetci skladáme.
Všetci dobre viete, že v legislatívnom procese je aj vládna novela tohto zákona, je to rozsiahlejšia novela, ale témy a oblasti, ktoré rieši táto novela, ktorú máme dnes na stole, neznesú odklad, alebo ináč, ak by sme ju odkladali a neriešili teraz, náklady na riešenie by boli pre občanov oveľa väčšie a vyššie ako dnes. Aj preto si vás, kolegyne, kolegovia, dovolím požiadať o podporu tohto zákona vrátane spoločnej správy, tak ako ju pán spravodajca uviedol. Ďakujem vám.

Pán poslanec Janiš bol jediný písomne prihlásený do rozpravy. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Do rozpravy sa hlásia pán poslanec Jahnátek, Golian a pán poslanec Žiga. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Jahnátek.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, práve prerokovávame novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch energie. Myslím si, že prerokovávame zákon, pri podstate ktorého málokto si uvedomuje, čo vlastne v skutočnosti znamená a aké sú možnosti Slovenskej republiky v oblasti energetiky, ale hlavne v nadväznosti na zahraničné okolité trhy v oblasti energetiky a čo to môže všetko spôsobiť na koncovú cenu pre spotrebiteľa. Nie je to výmyslom Slovenskej republiky, ale je to úlohou v rámci Európskej únie, že je potrebné v rámci tzv. pravidla 20-20-20 zabezpečiť pre každý členský štát, aby minimálne 20 % spotreby energie na vlastnom území vedel zabezpečiť z obnoviteľných zdrojov energie. Úmysel týchto autorov takéhoto modelu bol na jednej strane správny vzhľadom na to, že sa majú šetriť v prvom rade fosílne palivá a tým pádom že má byť aj menšie znečisťovanie životného prostredia, ale na druhej strane kritici tohto modelu vážne dvíhali prst už pri zrode tejto myšlienky, čo to spôsobí vzhľadom na koncové ceny, či je vôbec veda a technika v takom stave, aby sme si mohli nejako masívne dovoliť nasadiť do aplikačnej praxe rôzne zdroje, ktoré pracujú na báze obnoviteľných zdrojov, do energetiky, a čo to vôbec spôsobí, aký to bude mať dopad na národné ekonomiky alebo ekonomiky jednotlivých členských štátov. Slovensko sa prihlásilo, muselo sa v podstate prihlásiť k tejto iniciatíve, ale nám sa podarilo v roku 2008 „vydílovať“ taký model, ktorý nám nezaručuje 20-percentné plnenie, ale dokázali sme presadiť takú klauzulu, že 14 % z celkovej spotreby energie bude na báze obnoviteľných zdrojov. Úlohou vtedy ministerstva hospodárstva bolo, aby sme si vôbec zmapovali, aký je energetický potenciál jednotlivých typov obnoviteľných zdrojov a vlastne kde vsadiť akú prioritu na ktorý typ obnoviteľného typu, aby sme mali čo najmenší dopad na konečné ceny. Tie potenciály boli veľmi zaujímavé. Možno si viacerí pamätáte, aká veľká masívna propaganda bola daná veternej energetike, ktorá o. i. že veľmi znetvorí to životné prostredie a ráz krajiny, že zároveň je aj energeticky veľmi slabý na Slovensku celkový ten potenciál, ktorý bol odborníkmi narátaný, je len na úrovni asi 5 petajoulov a v podstate tie najvýkonnejšie oblasti, kde je teda ten najväčší potenciál na výstavbu veterných elektrární, buď bol v chránených oblastiach, alebo minimálne elektrické vedenia museli ísť cez chránené oblasti. Preto sme ani v tom čase, keď som riadil ministerstvo hospodárstva, nepodporovali tento zdroj, lebo jednoducho ten potenciál nebol dostatočne významný.
To, čo bolo veľmi významné a kde bol ten multiefekt znásobený ďalšími prvovýrobami, boli biopalivá, bioplyn, čiže biomasa, ktorá jednoducho dávala prácu poľnohospodárom, spracovateľom. A zároveň ten konečný efekt sa vyjadril v energetike. Ten potenciál obnoviteľných zdrojov v tomto prípade je až 147 petajoulov, 147 oproti piatim v oblasti veternej energie. Samozrejme, masovo spustiť výrobu biomasy, nielen fyto-, ale aj dendromasy a hmoty z úžitkových zvierat znamenalo úplne prebudovať systém v oblasti poľnohospodárstva. Na to boli postupne ministerstvom pôdohospodárstva robené projekty, ale nikdy to nejako neuzrelo svetlo sveta. Tá príprava takéhoto projektu je podstatne dlhšia, ako je vládne obdobie jednej vládnej garnitúry. Preto zostali k dispozícii pre okamžité riešenie také typy obnoviteľných zdrojov, ktoré sú okamžite k dispozícii. A to bola predovšetkým malá voda vzhľadom na to, že keď sme bilancovali možnosť výstavby veľkých vodných elektrární, dospeli sme k tomu, že Slovensko má potenciál postaviť ešte 4 vodné elektrárne veľké a tým vlastne celý náš hydropotenciál končí. A, samozrejme, v tých malých vodných elektrárňach je ich zas taký prebytok, že podľa posledných údajov na každých 200 m každého potoka je požiadavka postaviť jednu malú vodnú elektráreň, čo je, samozrejme, takisto, nezmysel. Bohužiaľ, táto novela nerieši problém malej vody, sústredila sa len na fotovoltiku.
Keď hovoríme o fotovoltike. Fotovoltika má potenciál 17 petajoulov. Čiže je významnejšia, ako je vietor, ale podstatne má nižší potenciál, ako ho má biomasa. Celá fotovoltika vznikla z popudu vyspelých krajín, kde sa tieto technológie začali budovať. A tých systémov je niekoľko. Systémy sú jednak na úrovni bežných článkov, ktoré sa používajú hlavne v Európskej únii, ale potom sú tu aj zámorské aplikácie, ktoré hovoria o iných systémoch, oveľa účinnejších. A sú to systémy, ktoré dokážu dodávať elektrickú energiu aj pri dvadsaťcentimetrovej pokrývke snehu. Čiže nie je celkom pravda, že fotovoltika nedokáže vyrábať elektrinu, pokiaľ nesvieti dostatočne slnko. Sú mechanizmy urobené a vôbec tie procesy nastavené tak, že vieme elektrinu vyrábať za každého počasia a v každom ročnom období.
Ale aby som sa dostal k celej tejto novele, predovšetkým chcem povedať, že riešime novelu zákona, ktorá je svojím spôsobom zbytočná, a to vzhľadom na to, že od 1. mája 2010 nadobudla účinnosť novela, ktorú sme vypracovávali ešte my a ktorej pointa bola v tom, že štát bude regulovať jednotlivé obnoviteľné zdroje alebo ich potenciál vzhľadom na potreby a medzinárodné záväzky. V tejto novele sme sa dotkli v podstate fotovoltiky, kombinovanej výroby elektrickej energie. Čiže hovoríme o týchto dvoch len typoch obnoviteľných zdrojoch. A hovoríme hlavne o podporných službách, ktoré sú jednoducho nemysliteľné bez toho, aby elektrická prenosová sústava fungovala bez nejakých výkyvov a bez nejakých výpadkov.
My keď sme nastavovali zákon o obnoviteľných zdrojoch, ktorých súčasťou boli aj fotovoltické články, vychádzali sme vtedy z najlepšej praxe, ktorá v Európskej únii bola. A boli to predovšetkým skúsenosti a systémy, ktoré boli navrhnuté v Českej republike a v Nemeckej spolkovej republike, lebo Nemecko je lídrom v tejto oblasti,. Samozrejme, ale táto oblasť dochádza jednak s novými technickými riešeniami, ale aj s novými legislatívnymi riešeniami vzhľadom na to, že podnikateľský sektor sa veľmi razantne pustil do týchto technológií a urobil si z toho vcelku dobrý a prosperujúci biznis len z toho dôvodu, že pred pár rokmi, kedy vôbec problematika fotovoltiky vznikala, nikto nemal s tým skúsenosti, nikto nevedel, aká bude účinnosť týchto systémov, ako sa dokáže ešte zvýšiť táto účinnosť, tá konverzia tej energie. A vlastne vychádzalo sa z určitého konzervatívneho modelu, keď sa výkupné ceny nastavili vyššie, ako neskôr po pár rokoch technická prax ukázala, že je potrebné ich nastaviť. Preto svojím spôsobom sme museli aj my zasiahnuť. A nechali sme to na regulácii štátu, lebo štát zodpovedá Európskej komisii za dodržanie záväzkov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Táto novela však hovorí iné, hovorí paušálne o nejakých podmienkach, kedy bude a kedy nebude podporovaná fotovoltika, lebo ide hlavne v tomto prípade o fotovoltiku.
A to, čo sa mne na tom nepáči a čo sa zmenilo na poslednom zasadnutí hospodárskeho výboru, je, že sme sa odchýlili od tých praktík, ktoré zaviedli Nemci veľmi rýchlo, keď sa spamätali a keď vôbec zistili, o čo ide vo fotovoltike. Konkrétne, oni vlastne podporné služby dali len na tie zdroje, ktoré majú výrobný potenciál pod 30 kilowattov. A v našej novele sa navrhuje 100 kilowattov. Je to dosť zásadný rozdiel vzhľadom na to, že stane sa nám to, čo sa nám stalo pri samom počiatku, keď sme začali s fotovoltikou ako takou, že sa nám vlastne tí investori nahrnuli na Slovensko a zrazu z pôvodne plánovaných zhruba 150 megawattov fotovoltiky sa cez rôzne investičné zámery rozšírila táto celá báza až na úroveň skoro 600 megawattov. A 600 megawattov už je pomerne silné číslo, lebo to je kapacita 1,5 jadrového bloku, ktorý máme dneska v Jaslovských Bohuniciach alebo v Mochovciach. Doplácať na takýto systém zhruba 11 korún na každú kilowatthodinu je jednoducho finančne neúnosné a ekonomika tohto štátu to nedokáže utiahnuť. Preto pokladám za nesprávne, že sa na hospodárskom výbore zvýšila táto úroveň na 100 kilowattov a sme sa odchýlili od toho európskeho trendu. A ja mám skutočne obavy, že tí investori využijú túto „skulinku“, využijú ten časový priestor, ktorý momentálne máme k dispozícii, a vrhnú všetky tieto projekty smerom na Slovensko, lebo všade v okolitých štátoch sa to výrazným spôsobom predražuje. Nie je žiadnym tajomstvom, že každých 100 megawattov takto vyinštalovaného výkonu zdvíha koncovú cenu pre konečného spotrebiteľa zhruba o 2 %. Je to zbytočný luxus, ktorý zavádzame. A osobne si myslím, že pokiaľ sme chceli novelizovať zákon, mali sme ho novelizovať podľa podmienok, ktoré sú v okolitých štátoch, a nemali sme ísť nad túto hranicu, lebo, ešte raz, takto lákame zbytočne do priestoru, ktorý nepotrebujeme, zahraničných investorov.
Druhá vec je, ktorú kritizujem a s ktorou sa nemôžem takisto vysporiadať, je otázka kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie. Je to ten paragraf, ktorý hovorí o povinnej výške investície, aby táto investícia bola uznaná na to, aby bola garantovaná výkupná cena. A 50 % je úroveň, kedy musíte zasiahnuť do primárneho okruhu takejto tepelno-energetickej stanice, v podstate musíte zasiahnuť do turbíny. Robiť modernizáciu turbíny mimo sekundárneho okruhu je svojím spôsobom technický nezmysel, lebo v tom prípade je už lepšie vylúčiť celý regulačný systém, ktorý v takomto výrobnom zariadení existuje, a postaviť na zelenej lúke nový zdroj na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla. Nedostal som nikdy odpoveď, prečo je to práve 50 %. Potrebovalo to určité technické zdôvodnenie, prečo je to práve 50 %, lebo jednak nezachytáva to ani výrobu absolútne na nových zdrojoch a modernizáciou, ktorou sa snažia teplárne zvýšiť účinnosť svojich existujúcich zariadení cez reguláciu a sekundárny systém, je toto zbytočne predimenzované. Čiže zdá sa mi, že je to číslo, ktoré je strelené odboku, a my sa tu vážne zaoberáme zákonom, ktorý nemá nejaké technické zdôvodnenie. Pritom hovoríme o technických zariadeniach. Toto je o fyzike. Toto nie je o ekonomike. Čiže nedostal som nikdy na túto moju otázku odpoveď. A verím, že predkladateľ sa aspoň teraz pokúsi ctenej snemovni vysvetliť, prečo je vlastne zvolených 50 %, a nie 60 alebo 40.
Čiže toto je skutočne vážny dôvod, keď sa pýtam, aký to má dosah. Je veľmi jednoduchý. Najväčšie teplárne sú stále pod kontrolou štátu. My sme veľmi pozorne ako opozícia sledovali programové vyhlásenie vlády. A zistili sme, že táto vláda má záujem o privatizáciu teplární, ktoré sú pod štátnou kontrolou. Privatizácia je normálny proces, no je otázka, akým spôsobom sa táto privatizácia udeje. Mám skutočne veľké obavy, že sa zopakuje situácia pri privatizácii SPP. Tí starší, ktorí ste v tom čase sledovali celý ten proces, si možno veľmi dobre pamätáte, že vtedy z podnetu štátu sa 2 roky pred privatizáciou SPP výrazne znížili predajné ceny plynu pre obyvateľstvo a pre uznaných odberateľov, čo znamenalo zníženie zisku a zlé hospodárenie SPP, čo sa nakoniec odzrkadlilo pri privatizácii v pomerne nízkej nákupnej cene, alebo ten víťaz, jediný víťaz, lebo bol len jediný uchádzač, ktorý v tom procese privatizácie vyhral, to kúpil skutočne za cenu, ktorá bola asi osemkrát nižšia, ako bola účtovná hodnota samotného SPP. Existuje na to správa, ktorú sme v roku 2008 predkladali aj do parlamentu. Čiže urobilo sa krátke divadlo. Dva roky predtým sa znížili ekonomické výsledky tejto spoločnosti a potom sa za lacný peniaz táto spoločnosť predala do rúk zahraničných investorov. A výsledok bol, že v priebehu štyroch rokov sa cena plynu zdvihla o 402 %. Podobné sa môže stať teraz pri teplárňach, lebo práve tento zákon tým, že neuzná oprávnené náklady teplární, ich bude nutne hnať do straty. Tie teplárne jednoducho pôjdu do červených čísiel. Keď budú v červených číslach, vláda si počká 2 roky a v treťom roku, v štvrtom roku svojho vládnutia povedia, že nevedia to štátni zástupcovia v týchto spoločnostiach riadiť, že teda je potrebné tieto spoločnosti predať. Čiže dneska pozrite si hospodárske výsledky teplární, ktoré sú pod kontrolou štátu, a uvidíte, že všetky sú ziskové. Po prijatí tohto zákona do dvoch rokov budú všetky v červených číslach. O tom som presvedčený a v to absolútne verím. A potom nastane ta skutočná finta, ktorá je za celou novelou tohto zákona, že potom vláda povie, že ideme to privatizovať. Čiže ideme úmyselne vyrobiť stratu. A po tejto strate nebude iné riešenie ako odpredaj týchto zariadení súkromnému investorovi. A pán Mikloš nám to potom zdôvodní, že súkromník vie lepšie riadiť podnik, ako ho vie štát. Ale je to, bohužiaľ, naprogramované a je to celé pripravené. Mrzí ma, že na hospodárskom výbore sme dlho o tomto diskutovali, niektoré odpovede sme, bohužiaľ, nikdy nedostali.
A osobne si myslím, že tento zákon momentálne prerokovávať je dosť predčasné. Ja by som skutočne tomu venoval jednu serióznu technickú diskusiu, aby sa odborníci k tejto problematike vyjadrili, aby sa k tejto problematike nevyjadrovali len politici a na základe odbornej diskusie aby sa urobili závery, ktoré by mohol aj parlament prerokovávať.
Ja verím, dámy a páni, že budete veľmi prezieravo rozhodovať pri tomto zákone. A prosím vás, uvedomte si aj tie dôsledky, ktoré môžu skutočne po prijatí takejto novely nastať. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Janiš, pán Golian s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Janiš.

Ďakujem za slovo. Pán bývalý minister hospodárstva, no prebrali sme to aj spolu aj niekoľkokrát, či ide o 30 kW alebo 100 kW, áno, o tom bola polemika, mne nevadí ani 30, ani 100, a to hlavne pri tejto novele, keď fotovoltika je len na streche alebo na plášti jednej budovy, a nie na žiadnych lúkach, keď nie je žiadne zgrupovanie elektrární alebo fotovoltiky niekde na lúkach.
Polemika či 50 % alebo 70 %, alebo 30 %. Ak si pozrieme, ako sú čerpané dotácie na KVET, tak vidíme, že nám berú takmer všetko z podpory obnoviteľných zdrojov. A chceme zabrániť tomu, aby sa niekto dostal k podpore a urobil, nazvime to, kozmetické úpravy na svojich energetických zariadeniach a dostal sa do podpory podľa zákona č. 309/2009 Z. z.
Budeme musieť riešiť aj teplárne, lebo podľa môjho názoru primárnou vecou teplární je vyrábať teplo a elektrika je odpadová, a robiť všetko pre teplárne, aby vyrábali čo najviac elektriky. A toto budeme musieť technicky poriešiť, lebo tento zákon je aj o fyzike, aj o ekonomike. Nedá sa to oddeliť.
A čo sa týka toho, či je táto novela daná skoro alebo neskoro, ja tvrdím, že keď poviem, že je daná v hodine dvanástej, tak sa veľmi nemýlim, a to hlavne kvôli fotovoltike, ktorá ide nebývalým tempom, ktorá nám spôsobuje nestabilitu siete a zaťažuje všetkých odberateľov elektrickej energie tým, že v podstate tá výkupná cena a nestabilita a nákladné podporné služby sú tak veľké, že o chvíľku nebudeme podporovať nič iné, len fotovoltiku, a na ostatné obnoviteľné zdroje, ktoré robia multiplikačné efekty, ktoré podporujú ekonomiku Slovenska, ktoré rozvíjajú vidiek, jednoducho už to nebudeme môcť utiahnuť. V Čechách k tomu prebieha veľká polemika, je množstvo článkov, riešia ad hoc tieto veci, aby zachránili aj prenosovú sústavu, aj firmy od vysokých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Golian.