9. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, budem veľmi stručný, lebo naozaj vzhľadom na to, aká prázdna je v tejto chvíli snemovňa, skutočne nemá veľký význam vystupovať. Ale predsa len dovoľte mi len veľmi krátko zareagovať. Navyše nebudem reagovať na samotný poslanecký návrh, pretože k nemu som už pomerne obsiahlo vystúpil v prvom čítaní, aj som teda pomerne konkrétne prezentoval výhrady. K čomu ale chcem sa veľmi krátko vyjadriť, je spoločná správa, ktorá obsahuje teda predovšetkým pozmeňujúce návrhy alebo vlastne výlučne pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Blahovej, pretože tieto pozmeňujúce návrhy zásadným spôsobom menia nielen pôvodný návrh novely, ale vstupujú úplne naozaj zásadným spôsobom do terajšieho znenia zákona o kolektívnom vyjednávaní. A zatiaľ čo pôvodný poslanecký návrh vedie k tomu, že v podstate zlikviduje rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, tak doplňujúci návrh pani poslankyne Blahovej vedie k tomu, že zlikviduje úplne kolektívne vyjednávanie.
Treba povedať, že mňa mimoriadne zarazil predovšetkým jej návrh na zavedenie akéhosi podnikového referenda. A musím povedať, že tak ako ten návrh ona naformulovala, tak skutočne ten návrh vedie k tomu, že v podstate v podniku, kde zamestnávateľ nebude mať záujem viesť kolektívne vyjednávanie, tak sa kolektívne vyjednávanie ani neuskutoční. Totižto pani poslankyňa v tom svojom návrhu síce zaviedla inštitút niečoho, čo som teda nazval ako podnikové referendum alebo zamestnanecké referendum, ale keďže dala pomerne prísnu podmienku platnosti takéhoto referenda, napr. nerieši vo svojom pozmeňujúcom návrhu, čo sa bude diať v prípade, že sa takéto referendum neuskutoční, resp. že takéto referendum nebude platné. Ja len pripomeniem, že ona navrhuje, aby bolo platné v prípade, že sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina zamestnancov podniku. Ak sa teda ale na ňom nezúčastní nadpolovičná väčšina a ak sa odborové organizácie, ktoré pôsobia v podniku, nedokážu dohodnúť pri kolektívnom vyjednávaní alebo pred začatím kolektívneho vyjednávania, tak vlastne jej pozmeňujúci návrh nerieši, čo v takom prípade. Mám za to, že v takom prípade sa jednoducho kolektívne vyjednávanie neuskutoční, pretože zamestnávateľ nebude mať s kým viesť kolektívne vyjednávanie. To je len jeden z dôvodov alebo to je len jeden z argumentov, prečo je pravda taká, že pani poslankyňa predložila pozmeňujúce návrhy, ktoré sú nielen neštandardné, ale ktoré sú prakticky dokonca aj nevykonateľné. Samozrejme, napr. nie je z toho ani jasné, koho ráta za zamestnancov. Sú to všetci zamestnanci podniku? Sú to tí, ktorí majú štandardné pracovné úväzky, alebo aj tí, ktorí majú iba čiastočné pracovné úväzky, príp. sú to agentúrni zamestnanci, ktorí pracujú v tých firmách, príp. budú sa rátať do toho počtu všetkých zamestnancov aj ľudia, ktorí dlhodobo pracujú v zahraničí, napr. na montážach a podobne? Jednoducho je tu veľa otázok, a preto považujem tento jej návrh za nevykonateľný.
Okrem toho musím povedať, že jej návrh vo viacerých bodoch je v rozpore s viacerými medzinárodnými dohovormi, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala a ktoré Slovenská republika ratifikovala, a preto by ich mala vykonávať. Musím povedať, že predovšetkým obmedzuje práva účastníkov kolektívneho vyjednávania. A v tejto súvislosti upozorním len na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o podpore kolektívneho vyjednávania č. 154 z roku 1981, ktorý sme dostali do slovenského právneho systému v oznámení ministerstva zahraničných vecí č. 14/2010 Z. z. A treba povedať, že podľa tohto dohovoru zákonom nie je možné ani uplatnením inštitútu hlasovania zamestnancov obmedziť, odoprieť právo kolektívne vyjednávať a priznať ho len vybranému, zvolenému zástupcovi pracovníkov. Definícia kolektívneho vyjednávania jednoznačne definuje, ktoré strany vstupujú do kolektívneho vyjednávania, a doterajšia právna úprava túto zásadu rešpektuje.
Vážené kolegyne a kolegovia, keďže skutočne v tejto chvíli, bohužiaľ, nepovažujem za efektívne, aby som podrobne rozoberal rozpory pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložila pani poslankyňa Blahová, s viacerými, opakujem, s viacerými medzinárodnými dohovormi, ktoré Slovenská republika ratifikovala, dovoľte mi len na záver zhodnotiť vôbec tento samotný zákon z takého skôr politického hľadiska. Musím povedať, že vládna koalícia sa týmto poslaneckým návrhom i pozmeňujúcimi návrhmi k nemu pokúsila absolútne neakceptovateľným spôsobom meniť zákony, pretože sa rozhodla zmeniť zákon, po prvé, ktorý nevyvolával žiadne problémy. A ja som na to už v prvom čítaní upozornil, že ide o zákon, ktorý normálne funguje a voči ktorému neboli žiadne doteraz výhrady, a to zo strany žiadneho z relevantných sociálnych partnerov, to znamená ani zo strany zástupcov zamestnávateľských zväzov alebo združení. Po druhé, v tomto návrhu sú veci, ktoré reagujú skutočne na niečo, čo problémom nie je. Napr. som nepochopil, prečo je nevyhnutné predlžovať dobu pre rozhodnutie v prípade sporov z 15 dní na 30 dní. Ale, po tretie, chcem povedať, že meníte alebo chcete meniť zákon, ktorý sa výrazným spôsobom, okrem Zákonníka práce v podstate najvýraznejším spôsobom dotýka fungovania odborov a odborárov v jednotlivých podnikoch. A robíte to spôsobom, aby ste sa vyhli tomu, že sa práve títo, o ktorých v tomto zákone ide, mohli k veciam vyjadriť. Ja som na výbore nazval v prípade iného zákona postup vlády ako legislatívny terorizmus. A myslím si, že toto je presne ten príklad, kedy naozaj, použijem to slovo, brutálnym spôsobom navrhujete zasiahnuť do systému kolektívneho vyjednávania, spôsobom, ktorý kolektívne vyjednávanie v podstate znemožní. A robíte to formou poslaneckých návrhov bez toho, aby takýto návrh prešiel debatou medzi sociálnymi partnermi. To, si myslím, je neakceptovateľný a neprijateľný postup. A myslím si, že jedinou motiváciou pre takúto zmenu zákona je iba pomstiť sa odborom, pomstiť sa odborárom a obmedziť alebo zlikvidovať aj tie minimálne práva, ktoré zamestnanci u nás majú, a to, musím povedať, na tom najcitlivejšom mieste, ktorým nepochybne je kolektívne vyjednávanie.
Vážené kolegyne a kolegovia, na záver sa jednak pripájam k návrhu pána spravodajcu, aby sme hlasovali o bodoch 5 a 6, ktoré navrhol vyňať na osobitné hlasovanie spoločne, ako ste to navrhli, ale chcel by som ešte navrhnúť, aby aj ďalšie body spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie, a to takto, aby sa osobitne hlasovalo o bodoch 1 a 2 spoločne a potom o bodoch 3 a 4 spoločne, a to preto, lebo aj v jednom, aj v druhom prípade (tie body 1 a 2 a potom body 3 a 4 spoločnej správy), tam sú pozmeňujúce návrhy, ktoré navzájom spolu súvisia. Takže preto navrhujem, aby sme teda hlasovali o bodoch 5 a 6 spoločne vyňatých na osobitné hlasovanie, tak ako to navrhol pán spoločný spravodajca, a potom aby sme hlasovali o bodoch 1 a 2 spoločne vyňatých na osobitné hlasovanie a potom spoločne o bodoch 3 a 4 vyňatých na osobitné hlasovanie. Zároveň podávam dva procedurálne návrhy, aby Národná rada ďalej nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona a v prípade, že tento návrh neprejde, aby Národná rada vrátila tento návrh zákona predkladateľom na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ondruša pán poslanec Ľudovít Jurčík, pán poslanec Martin Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Ľudovít Jurčík. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja ozaj len zopár vecí. Oceňujem, že pán kolega Ondruš skrátil svoju reč na podľa neho minimum, na osem minút.
Zopár detailov. Vidno, že z vášho príspevku trčí taká neskúsenosť s nejakou tou praxou podnikovou, lebo jednoducho ja som to dlhé roky zažíval a viem, o čo tým odborárom ide, a viem, ako to funguje. Vôbec nie je neslýchané, ako povedala aj vaša kolegyňa, že si zamestnávatelia určujú podmienky. Veď, preboha, kto si ich má určovať, keď nie zamestnávatelia? No a takisto je normálne, že ten zamestnávateľ nejaký ten zisk chce dosiahnuť, lebo ináč by to nemusel robiť, na to, aby niekto niekoho zamestnával, zrejme si firmu nezaloží.
Hovoríte, že nevyvolá problémy fungovanie tohto zákona, tohto nariadenia? No tak to je ten dôkaz o tom, že neviete, čo je to hospodárska prax, lebo práve toto robí problémy. No a myslím si, že zamestnávatelia boli tí, ktorí na to doplácali. Nieže nemali s tým problém, ale doplácali na to. Neviem, či to nejakým spôsobom ventilovali na nejakých dohodách zamestnávateľských združení v AZZZ, ale viem, že teda aj RÚZ má s tým dosť veľký problém. No a je celkom logické, že každý zamestnávateľ sa snaží obmedziť fungovanie odborov, lebo to je presne to, čo stojí peniaze, nič z toho nemá. A ja otvorene hovorím, za mojej hospodárskej praxe mi odbory okrem toho, že ma prinútili občas zvýšiť mzdu, nedali absolútne, ale absolútne nič. Ďakujem.

Pán poslanec Martin Pado, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Ondruš, no, viete, inokedy, keď rozprávate, hovoríte ďaleko dlhšie, ale hovoríte aj konkrétne veci. A dnes mám taký pocit, že ste hovorili kratšie práve preto, že ste nevedeli nájsť nijaké konkrétne veci, ktoré by ste mohli uprieť tomuto návrhu. V dvoch bodoch ste rozprávali o tom, koľko veľa rozporov je s medzinárodnými dokumentmi, ktoré zaväzujú Slovenskú republiku, a neboli ste schopný okrem jedného jediného povedať nič.
A potom druhý taký veľký argument. Povedali ste, že neprijateľným spôsobom sa ide meniť zákon. Ale z toho všetkého, čo ste hovorili, ja som nenašiel nijaký neprijateľný spôsob, nič, čo by bolo v rozpore s bežnou praxou a legislatívnymi pravidlami.
Takže myslím, že kvôli tomuto vaše vystúpenie bolo, ako ste povedali, veľmi skrátené a také hutné, lebo tam chýbali konkrétne veci. Ďakujem pekne.

Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Branislav Ondruš. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Pado, mňa nekorektnosť vášho vystupovania, samozrejme, vôbec neprekvapuje, ale ja som jasne povedal, že tých argumentov by som mal oveľa viac, ale jednoducho som sa rozhodol skrátiť to, keďže tu sedelo v tej chvíli sedem poslancov. A tak som naozaj nechcel zbytočne vystupovať. Samozrejme, to vystúpenie som mal pripravené oveľa podrobnejšie a vedel by som aj viacero vecí vytknúť a porovnať s napr. medzinárodnými dohovormi. Ale ak hovorím o tom, že teda je tu nekorektný legislatívny postup, tak to len zopakujem, vláda v programovom vyhlásení si dala za cieľ vstúpiť napr. aj do práv odborov v kolektívnom vyjednávaní. To znamená, že vláda čiže kabinet ministrov chce takúto zmenu, o akej teraz rokujeme, presadiť. Ale keby to robila vláda, tak by to muselo okrem riadneho medzirezortného pripomienkového konania prejsť aj cez tripartitu. A tam by, samozrejme, bola možnosť, aby odborári sa k tomu priamo vyjadrili a mohli o tom diskutovať. To, že ste teda išli takýmto spôsobom, považujem za nekorektné.
A k pánovi kolegovi Jurčíkovi. No, samozrejme, máte pravdu, že každý zamestnanec tým, že chce aj vyplatiť mzdu za odvedenú prácu, tak zvyšuje náklady každému zamestnávateľovi. A ja, samozrejme, chápem, že pre vás by bolo najlepšie, keby zamestnanci nemali žiadne práva kolektívne vyjednávať, keby nemali žiadne práva združovať sa a viesť teda normálne vyjednávanie bojujúc za svoje práva ako práva zamestnancov. Ja, samozrejme, chápem, že to zvyšuje náklady, rovnako ako zvyšuje náklady napr. platenie za energie alebo za polotovary, alebo za suroviny, ktoré nejaká firma musí nakúpiť, tak jednoducho musí nakúpiť aj prácu. A kolektívne vyjednávanie je vlastne vyjednávaním o cene tejto práce ako o cene čohokoľvek iného.

Pani poslankyňa Tomanová a pán poslanec Ondruš boli písomne prihlásení do rozpravy. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Neevidujem žiadnu prihlášku, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce reagovať na rozpravu. (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči. To je záverečné slovo, na ktoré nie je možné dávať už faktické poznámky.

Ďakujem. Zazneli tu dve vystúpenia, ktoré som očakával, pretože táto téma je, samozrejme, téma, ktorá ideologicky a politicky bude rozdeľovať politické spektrum. Čiže u pani Tomanovej aj u Braňa Ondruša bol by som prekvapený, keby nevystúpili.
Keďže tá asi kľúčová debata sa tak či tak odohrala pri prvom čítaní, len naozaj niektoré veci, ktoré stále treba povedať a zvýrazniť.
Čo sa týka pani Tomanovej, tam veľmi silne zaznieva, a je to absolútne hlboko vryté o do jej videnia sveta, pohľad na veci z pozície štátu a pod ním sú občania, ktorí sú jeho poddaní, pretože niekoľkokrát tam zaznelo, ministerstvo má právo, ministerstvo má z ústavy dané kompetencie, aby nariadilo, aby prikázalo. Ale to je videnie sveta, s ktorým ja sa nemôžem stotožniť a nebudem sa stotožňovať. My sme tu pre občana. Ministerstvá sú na to, aby slúžili občanom, aby zabezpečovali správu vecí verejných tak, aby to občanom vyhovovalo, aby vytvárali nariadeniami a zákonmi dobré podnikateľské prostredie, v ktorom sa ľuďom dobre žije, pracuje a tvorí, nie na to, aby im prikazovali, aby ich nútili do niečoho. A nanútené rozširovanie kolektívnych zmlúv je v príkrom rozpore so slobodou. Veď sloboda znamená slobodne sa rozhodnem, slobodne sa dohodnem, slobodne rokujem, niečo podpíšem a potom to plním. Sloboda nie je, že akýkoľvek štátny úrad príde a nariadi. Preto ten rozpor tu bude vždy, rozpor minulého sveta a budúceho sveta alebo súčasného sveta, nemôže ministerstvo stáť nad občanmi, nemôže vláda nad nimi stáť, aby im vládla v zmysle v tom, aby im prikazovala, aby im vládla tak, ale aby zabezpečovala dobrú správu vecí verejných.
Keď spomínala pani Tomanová podnikateľov, že to len nepoctiví podnikatelia niečo takéto môžu požadovať, a nebodaj sponzori. No tak potom na Slovensku asi iných nemáme, pretože obidva podnikateľské zväzy, ktoré na Slovensku existujú, RÚZ aj AZZZ majú veľmi negatívny postoj k rozširovaniu kolektívnych zmlúv na základe rozhodnutia ministerstva. A nie je to žiadna zmena, ktorá by bola nejaká novátorská, ktorá tu teraz prinesie nejaký prevrat, pretože presne takáto právna úprava existovala počas môjho pôsobenia ako ministra a nevyvolala žiadne problémy, naopak, všetko fungovalo omnoho lepšie.
Pán Ondruš, ktorý odišiel, keď si odhovoril to svoje, škoda, že to nepočuje, veľmi sa tu odvolával na všetky možné dohovory. Nuž potom je asi v príkrom rozpore odporúčanie OECD, ktoré je naozaj reprezentatívnou organizáciou, ktorá sa vyjadruje, a vyjadruje sa odborne a prísne vecne k podnikateľskému prostrediu a prostrediu, v ktorom sa tvorí aj ekonomika a hodnoty, keď vo svojom odporúčaní z roku 2002 jednoznačne odporúča, aby sme to riešili, nielen my, ale aj iné krajiny, touto cestou. To, že to v mnohých krajinách je tak, ako to bolo aj u nás, to je pravda. Ale poviem, naozaj pozrime sa okolo seba, staré zvyklosti sa rúcajú, svet už nie je taký, aký bol, a to videnie sveta, Európy, ktoré tu vládlo a ktoré nijako inak nemôžem nazvať ako socialistickým videním, ktoré bolo o rozširovaní príkazov, regulácii, obmedzení, znižovaní slobody, raste byrokracie, raste nákladov, zabezpečovaní sociálnych štandardov na dlh tým, že si vlády požičiavali na to, aby to zabezpečili, má tie následky, ktoré vidíme všade okolo seba, ktoré vidíme v Maďarsku, v Grécku, v Portugalsku, v Španielsku, možno o chvíľu ich uvidíme aj vo Francúzsku, a ktoré otriasajú základmi starej Európy. A preto nedržme sa týchto starých a prežitých zvyklostí, ktoré naozaj ukazujú, že sú cestou do pekla, a nie cestou k prosperite, ale naozaj snažme sa šíriť slobodu a priaznivé podmienky na život, na podnikateľské prostredie. Nikto tu touto zmenou neobmedzuje nikomu právo kolektívne vyjednávať, pretože keď pán Ondruš mnohokrát tu spomínal, že tu chceme zamedziť, aby sa kolektívne vyjednávalo, to vôbec nie je pravda. Veď my, naopak, chceme, aby sa vyjednávalo. Ale prečo tu niekto zamedzuje zamestnávateľovi, aby mohol vyjednávať? Veď čo iné je rozšírenie kolektívnej zmluvy ako prikázanie tomu, kto nevyjednával, kto sa nezúčastňoval rokovaní, že musí plniť zmluvu, o ktorej vôbec nič nevedel doteraz? To je naozaj v príkrom rozpore s elementárnym právnym základom vôbec zmluvných vzťahov. Takže nie, my nechceme zamedziť kolektívnemu vyjednávaniu, my chceme zamedziť, aby zamestnávatelia nesmeli vyjednávať. Nech si každý vyjedná podmienky, aké sú pre daný podnik najlepšie, zamestnanci alebo zástupcovia zamestnancov so zamestnávateľom, ale nikomu nesmie byť toto právo upierané. Ďakujem za pozornosť. To je všetko. (Potlesk.)