9. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia prečítať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 7. decembra 2010.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 150 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 150 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky 79 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky, zo 71 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 0 neplatných a 71 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta Jozefa Čentéša hlasovalo za 0 poslancov, proti 69, hlasovania sa zdržali 2, za Dobroslava Trnku hlasovalo za 71 poslancov, proti nebol žiaden, ani sa nezdržal žiaden.
Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní nebol zvolený ani jeden z navrhnutých kandidátov na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Neautorizovaný
Vystúpenia
12:00
Vystúpenie 12:00
Alojz PřidalNa tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 150 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 150...
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 150 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 150 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky 79 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky, zo 71 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 0 neplatných a 71 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta Jozefa Čentéša hlasovalo za 0 poslancov, proti 69, hlasovania sa zdržali 2, za Dobroslava Trnku hlasovalo za 71 poslancov, proti nebol žiaden, ani sa nezdržal žiaden.
Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní nebol zvolený ani jeden z navrhnutých kandidátov na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia prečítať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 7. decembra 2010.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 150 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 150 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky 79 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky, zo 71 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 0 neplatných a 71 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta Jozefa Čentéša hlasovalo za 0 poslancov, proti 69, hlasovania sa zdržali 2, za Dobroslava Trnku hlasovalo za 71 poslancov, proti nebol žiaden, ani sa nezdržal žiaden.
Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní nebol zvolený ani jeden z navrhnutých kandidátov na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Neautorizovaný
14:02
Vystúpenie v rozprave 14:02
Ján PočiatekSúčasná vláda vôbec nevie šetriť na strane výdavkov, čoho dôkazom je novela rozpočtu na rok 2010 a, samozrejme, aj tento návrh rozpočtu na roky 2011 až 2013, kde sa konsolidácia odohráva len na strane príjmov. Čiže konsolidáciu zaplatia občania cez vyššie dane, odvody a poplatky. Vláda sa pritom tvári, že šetrí. Na tento účel vyprodukovala už viacero tabuliek. Niektoré z nich sú už doslova prejavom zúfalstva, najmä tá, v ktorej sa za šetrenie vyhlasuje aj nerozpočtovanie odchodného poslancov v roku, keď sa voľby ani nekonajú, či povodní, jednoducho že na budúci rok nebudú.
Úplnou novinkou tohto rozpočtu je však kategória základné výdavky na chod štátu. Žiadny rozpočet doteraz takúto kategóriu neobsahoval, aj keď možno ju mal obsahovať. A ani sa nebránim, aby takáto kategória existovala. Problém je však, že tentokrát má vyslovene politický cieľ. A preto bolo porovnanie napočítané úplne účelovo. Prvoradým zmyslom jej existencie bolo obhájiť neobhájiteľné, ukázať, že súčasná vláda šetrí na výdavkoch, aj keď to tak nie je. Nikto presne nepopísal metodológiu pre túto kategóriu, čo je zarážajúce najmä vo svetle deklarovanej snahy o transparentnejšie rozpočtovanie. Napriek tomu skúsme rozobrať, ako teda vyzerá kategória základné výdavky na chod štátu. Na strane 28 sa píše, že vraj oproti očakávanej skutočnosti roku 2010 sa tieto výdavky medziročne znižujú o 5,9 %. Niektorí z poslancov aj toto číslo už použili v rozprave. Už z toho, čo s čím ministerstvo financií porovnáva, je úplne jasné, že varili z posledných síl z vody a znásilnili všetky porovnania, len aby to nejako vyšlo. Takže prvou položkou sú výdavky štátneho dlhu. Podľa vývoja tejto položky v ostatných rokoch je úplne zrejmé, že práve tu má ministerstvo financií schovaných zhruba 100 mil. až 150 mil. eur. Ďalšou položkou je transfer do Sociálnej poisťovne a treťou položkou sú európske fondy a spolufinancovanie, kde si ministerstvo financií veľmi rado odpočítalo nerealisticky nafúknutú sumu na tento titul v roku 2011, zatiaľ čo za rok 2010 zarátalo len skutočne čerpanú sumu, čím sa optika vylepšila úplne radikálnym spôsobom.
Navyše v reziduálnej položke základné výdavky na chod štátu je v roku 2010 zarátané úplné minutie nami odovzdanej rezervy 317 mil. eur a úplné minutie prenášaných prostriedkov minulých období v objeme 394 mil. eur. Takže sú dve možnosti, buď budeme porovnávať rozpočet verzus rozpočet alebo skutočnosť verzus skutočnosť, ale určite nie očakávanú skutočnosť verzus rozpočet. To už snáď nemyslí ministerstvo financií ani vážne. Ak porovnáme rozpočet 2010 s rozpočtom 2011, tak vidno, že základné výdavky na chod štátu klesajú o 0,01 %, čiže o jednu desaťtisícinu. Čiže neklesajú. Súčasná vláda bude namietať, že to nie je korektné, aj keď práve minister Mikloš onoho času tvrdil, že takto sa má správne porovnávať. Našťastie, to, že to tvrdil, nezatají, pretože sú o tom záznamy. A možno si niekto aj na to spomenie, to je tá legendárna debata o hruškách a jablkách.
Takže skúsme porovnať skutočnosť so skutočnosťou. Najprv musíme skorigovať výdavky štátneho dlhu, pretože je zrejmé, že sú umelo nadhodnotené, Ministerstvo financií tu má totiž schovanú už spomínanú rezervu 100 mil. – 150 mil. eur a vývoj tejto položky bude úplne iný v priebehu roka a tzv. "usporené" peniaze sa presunú na iné výdavky a minie ich určite v kategórii základné výdavky na chod štátu. Takže tie treba pri porovnávaní skutočnosti voči skutočnosti určite pripočítať k roku 2011. Keby to chcel niekto spochybňovať, tak upozorňujem, že táto položka sa veľmi jednoznačne vykazuje a nebude vôbec žiadny problém to vysledovať v priebehu roka. Taktiež bude úplne jasné, kam peniaze pretiekli a aj na čo sa minuli.
No a úplná lahôdka je, že ministerstvo financií porovnáva reálne čerpané EÚ fondy v roku 2010 s úplne nereálnym plánom ich čerpania na rok 2011. Takže skúsme tiež urobiť korekciu, my sme plánovali minúť 3,5 mld. eur, súčasná vláda plánuje minúť 4 mld. eur, očakávané reálne čerpanie v tomto roku bude okolo 2,5 mld. eur. Takže budem optimista a nech teda v roku 2011 minú 3,5 mld. eur, čiže toľko, koľko sme my plánovali v tomto roku minúť. Aj by sme to dosiahli, keby sme boli mohli pokračovať. Súčasná vláda, som rád, že pán minister sa už uchechtáva, lebo to je typické pre neho, keď už nemá argumenty, však zásadne spomalila tempo čerpania. A podľa toho, čo avizovali, že chcú robiť, tak ak minú v budúcom roku aspoň tých 2,5 mld., tak to bude veľmi veľký úspech. Ale nech teda je to ešte o jednu miliardu viac čiže 3,5 mld. Takže pripočítajme korigujúcich 0,5 mld. eur pre porovnanie skutočnosť verzus skutočnosť.
Zaujímavé je aj to, že v očakávanej skutočnosti roku 2010 je zarátaný vplyv prenášaných prostriedkov minulých období, ktoré, samozrejme, v rozpočte 2011 nie sú zarátané. Je ale úplne jasné, že v skutočnosti budúceho roku bude takáto odchýlka. A keby ministerstvo chcelo byť naozaj korektné, tak by vylúčilo z toho celkového porovnania aj túto položku, čo sa nestalo. V tomto roku odhaduje ministerstvo financií vplyv tejto položky na sumu 394 mil. eur, aj keď si myslím, že nemajú ešte šancu presne vedieť, aká táto položka bude. A myslím si osobne, že bude menšia. Odhliadnuc od toho treba ju vylúčiť alebo korektne odhadnúť jej vplyv v budúcom roku, čo sa však v tento moment nedá.
No a po týchto korekciách už domachrovali so šetrením, dámy a páni, základné výdavky na chod štátu by sa tak zvýšili o 357 mil. eur, teda o 3,3 %, ak ešte odrátam aj už minutú alebo v najbližšej dobe minutú rezervu 317 mil. eur, ktorú sme zanechali a nemuseli minúť, tak by základné výdavky na chod štátu stúpli o 674 mil. eur, teda o 6,3 %. Takže nie je to žiadne šetrenie.
Takže ja tvrdím, že základné výdavky na chod štátu, tak ako sú vyskladané, a podľa teda nepopísanej metodológie, len intuitívne, ako to tam je napísané, budú v skutočnosti v roku 2011 najmenej 11 mld. eur, a nie 10,12 mld. eur, ktoré sú napísané v rozpočte, čiže takmer podľa môjho názoru o 900 mil. eur viac, ako sa vláda v súčasnosti tvári. Takže nie je to žiadne šetrenie. Je mi taktiež jasné, že sa teraz budete všetci tváriť, že to je inak, ale čas to ukáže. A našťastie tieto položky sa budú dať presne monitorovať a uvidíme, kto bude mať pravdu. A určite sľubujem, že sa budeme k tejto položke pravidelne vracať, a myslím, že to bude veľmi presvedčivé.
Základom rozpočtu sú príjmy z daní a odvodov a poplatkov. Vláda sa chystá vybrať od ľudí podstatne viac ako v minulosti. A udeje sa to cez viaceré zmeny v zákonoch, ktoré už boli prijaté. Vieme, ja len to pre účel tejto rozpravy zopakujem, je to zvýšenie DPH na 20 %. Dočasnosť tohto opatrenia je vysoko diskutabilná, najmä v uhle pohľadu, že ja si osobne myslím tým, ako čítam limity kapitol na druhý a tretí rok, že dosiahnutie toho trojpercentného deficitu na základe tohto rozpočtu je nereálne, zrušenie zníženej sadzby DPH na predaj z dvora, zrušenie zníženej sadzby pre poľnohospodársku naftu, zrušenie oslobodení pri energetických daniach, dodatočná energetická daň na plyn a uhlie používané na výrobu tepla, čo bude znamenať zvýšenie cien tepla, pripravuje sa príplatok k cene elektrickej energie na krytie historického dlhu likvidácie jadrového odpadu z jadrových elektrární, ktorý taktiež prispeje ku zvýšeniu cien elektrickej energie, zavedenie poplatku v prospech štátnych hmotných rezerv od každého litra benzínu a nafty, úplne jednoznačne sa premietne do cien palív, zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá, znovu zavedenie dane na LPG, pripravuje sa zvýšenie cien diaľničných nálepiek, návrh na radikálne zvýšenie, ktoré opäť sa určite prenesie do cien tovarov a služieb, zníženie paušálnych výdavkov pre živnostníkov, zrušenie odpočítateľnej položky na doplnkové sporenie a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že v uhle pohľadu toho všetkého, čo sa budúci rok má stať, naozaj situácia pre obyvateľstvo bude veľmi ťažká. A darmo sa tu vyhovárate. Vy ste naplnili tú povestnú káru, a nie kvôli nám, ale kvôli vám, pretože nemáte žiadne zázračné riešenia, ktoré ste sľubovali, že ich máte. A teraz už treba niečo aj urobiť a nielen tárať pred voľbami a toto je toho výsledok.
Pri hlbšom pohľade na výdavkovú stranu vidieť, že ešte aj štruktúra výdavkov je nezmenená, percentuálny podiel jednotlivých rozpočtových kapitol na celkových výdavkoch sa takmer vôbec nezmenil. Míňate však viac ako my. Jediné, čo sa udialo, sú vyššie dane, odvody a poplatky a ceny za diaľničné nálepky. Čiže , ako som hovoril viackrát, nie je nič ľahšie, ako zmeniť daňové zákony a nechať to zaplatiť ľudí. Dokazuje to aj schodok na hotovostnom princípe, to je zase úplne iný uhol pohľadu, ale keď sa pozrieme na ten, tak vidno, že vláda ho naplánovala na 3,8 mld. eur. Aby bolo zrejmé, že šetrenie na strane výdavkov sa nekoná, stačí pripočítať vyššie príjmy, ktoré zaplatia ľudia v objeme zhruba 770 mil. eur, čo nám dáva spolu 4,6 mld. eur. To znamená, že keby ste v budúcom roku nevybrali od ľudí 770 mil., bol by hotovostný schodok ešte vyšší ako ten upravený v tomto roku. Čiže upravený je 4,54 mld. eur. Zároveň je dôležité pripomenúť, že v tomto roku neušetrila súčasná vláda vôbec nič, minula viac ako 300 mil. eur rezervu a ešte si aj navýšila novelou rozpočtu 2010 výdavky o 130 mil. eur, čo znamená, že tohtoročný hotovostný schodok mohol byť oveľa nižší. A je dôležité pripomenúť, že práve tento má zásadný vplyv na štátny dlh.
Teraz by som sa pozrel na niektoré výdavky detailnejšie, opäť v porovnaní rozpočet verzus rozpočet by bolo, že celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011 rastú oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 192 mil. eur.
Európske peniaze vrátane prostriedkov na spolufinancovanie pri takom istom porovnaní rastú o 470 mil. eur, pričom predchádzajúca vláda bola kritizovaná za príliš veľké nafukovanie týchto prostriedkov. A opäť je tu vidieť jasné pokrytectvo. Nás kritizovali od rána do večera, že sme narozpočtovali nezmyselnú sumu na čerpanie EÚ fondov, ale teraz je to v poriadku a tá suma ešte zásadným spôsobom narástla. Budeme veľmi pozorne sledovať EÚ zdroje v budúcom roku a ja som osobne presvedčený, že to bude veľmi slabé a zďaleka to nebude dosahovať tie plány, ktoré sú tu napísané.
Znižovanie miezd nie o 10 %, ale o niečo vyše 5 %, absolútna hodnota 114 mil. kvôli výnimkám, čiže úplne minimálne zníženie. A opäť to bola jedna z tradičných tém kritiky. Jasne taktiež vidieť, že vláda plánuje pokles priemernej mesačnej mzdy pre nepedagogických zamestnancov, a to až o 10 % práve tým, ktorým bude chýbať každé euro. Tu je aj vidieť ako tejto vláde záleží na obyčajných ľuďoch.
Veľmi zaujímavou kapitolou je kapitola ministerstva dopravy.
Nedostatočné zabezpečenie železníc bez prijatia potrebných racionalizačných krokov, a to hlavne v prípade ŽSSK čiže osobnej dopravy. Nie sú známe vôbec žiadne opatrenia na ozdravenie hospodárenia a efektivizáciu chodu celého tohto podniku. Z návrhu rozpočtu je úplne zrejmé, že vláda nemá žiadnu stratégiu a len cez kopirák naplánovala na ďalšie roky tú istú sumu, zhodou okolností tú istú, ktorú v našom rozpočte kritizovali. Tu vidím opäť obrovské riziko. Vláda septembrovou notifikáciou, notifikáciou deficitu roku 2009, týmto spoločnostiam de facto odpustila dlh, pretože zarátala tú pôžičku ako transfer. A je úplne jasné, že sa boja tejto témy, keďže nemajú kvalifikovaný manažment, ktorý by vedel podnik postaviť na nohy, a nikdy ho ani nemali. Takže zjavne žiadna predstava, žiadna stratégia tu nie je, a preto je iba veľmi hmlistá budúcnosť pre celý tento sektor.
Ministerstvo financií tejto kapitole navýšilo rozpočet na cestnú infraštruktúru o necelých 200 mil. eur vrátane EÚ prostriedkov a spolufinancovania, čo pri nepokračovaní PPP projektov znamená zásadné spomalenie tempa budovania cestnej infraštruktúry. Je to obrovská chyba a všetky reči o odstraňovaní regionálnych rozdielov sú tým pádom len prázdne gestá. Je úplne nespochybniteľné, že bez najmä dobudovanej primárnej cestnej infraštruktúry len ťažko možno hovoriť o znižovaní nezamestnanosti v regiónoch, ktoré sú ňou dlhodobo handicapované.
Podpora cestovného ruchu. Plán na celé tri roky hovorí len o tom, že cestovný ruch pre súčasnú vládu nie je vôbec prioritnou oblasťou.
Kapitola školstva. Klesajú medziročne štátne peniaze do vysokého školstva o 23,5 mil. eur a v ďalších rokoch nestúpajú. V najbližších troch rokoch pôjde do kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu zo štátneho rozpočtu menej peňazí ako v ostatných troch rokoch.
Taktiež klesajú medziročne štátne peniaze na vedu a techniku. A taktiež v ďalších rokoch nerastú. Tu je vidieť pravú tvár súčasnej vlády, ktorá vždy kričala, že prvoradou úlohou je budovanie vedomostnej spoločnosti, tak s takouto podporou na najbližšie tri roky skutočne je to veľmi ťažko.
Šport. Myslím si, že šport je v rámci podpory úplne na chvoste na najbližšie tri roky. Ako môžete vidieť, hlavne druhý a tretí rok sa šport dostáva na úrovne, aké tu ešte ani neboli. Čiže na podporu športu v tomto volebnom období zabudnime.
Zdravotníctvo. Klesajú medziročne štátne peniaze na štátom platené poistné za verejné zdravotné poistenie. Sadzba poistného klesá zo 4,78 % v roku 2010 iba na 4,32 % v roku 2011, čo bude mať určite vplyv na poskytovanú kvalitu zdravotnej starostlivosti. Čo je ale opäť čierne na bielom, je to, že druhý a tretí rok sú to opäť len 4 %. Takže neviem, aký zázrak sa má v zdravotníctve stať, aby to stačilo na poskytovanie adekvátnej zdravotnej starostlivosti. Alebo to predkladateľ s týmito výdavkovými limitmi nemyslel vážne.
Poľnohospodárstvo. O tom sa tu už veľa hovorilo. Klesajú medziročne štátne peniaze na priame platby, klesajú taktiež výdavky na rozvoj vidieka, v druhom a treťom roku tejto vlády ide podpora vidieka už na úplne nereálne úrovne. Ale to je, myslím si, autentické, pretože tento sektor bol pre predstaviteľov súčasnej vlády vždy otravou.
Vnútro. Celkovo výdavky mierne rastú v roku 2011. Mierne klesajú štátne peniaze na záchranky. Ale to, čo je alarmujúce, je, že pri všetkých deklaráciách o zvyšovaní bezpečnosti klesajú zdroje ministerstva vnútra v ďalších troch rokoch o 200 mil. eur v porovnaní s poslednými tromi rokmi. Zjavne teda ani bezpečnosť občanov nie je prioritou tohto volebného obdobia. Alebo opäť platí, netreba brať vážne to, čo je v tom rozpočte napísané.
Nedostatočná pozornosť povodniam. Síce nastal nárast štátnych výdavkov na vodné hospodárstvo o 7,5 mil. eur, ale nie je to výrazná zmena, ktorá by systémovo riešila tento problém. Taktiež nie je dostačujúce ani opatrenie, ktoré pridelilo Úradu vlády prostriedky vo výške 33,5 mil. eur na povodňové nápravy, lebo nerieši tento problém komplexne.
V rozpočte na vodné hospodárstvo dominujú hlavne prostriedky EÚ, ktoré prevyšujú štátne prostriedky skoro 25-násobne. A opäť vzhľadom na to, že si myslím, že súčasná vláda nebude efektívna v čerpaní eurofondov, je to len fiktívne číslo, aby aspoň nejakú podporu tento sektor dostal.
Sú tu, ako som už spomínal, aj oblasti, kde je možné tie sumy znížiť na tej výdavkovej strane. A to je rezort obrany a už citovaná kapitola Všeobecnej pokladničnej správy, kde vo viacerých položkách má ministerstvo financií zjavne schované nejaké peniaze ako rezervu.
Vrátim sa ešte k tomu, čo sa tu už dlhodobo deje. A to je, že vláda sa stále a čoraz horlivejšie snaží vytvoriť si alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené a že sa plytvá vo všetkých rezortoch a že vlastne idú budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Dôvod je úplne zjavný. Potrebujú totiž nejako zakryť, že to, čo sľubovali voličom, že budú naozaj šetriť na výdavkoch štátu, čo som, myslím, dosť podrobne popísal, že to tak nie je, sa nakoniec nestane. A potrebujú sa, samozrejme, na niekoho vyhovoriť. Opäť len pripomínam, že relevantné inštitúcie netvrdia, že problémom verejných financií je plytvanie ministerstiev. Nakoniec, dokazujú to aj samotné dokumenty vlády.
Ako sme odovzdávali krajinu, v akom stave bola. Za prvý polrok mala Slovenská republika najvyšší rast v európskej dvadsaťsedmičke. A celoročný bol našliapnutý na takej istej úrovni. V tejto súvislosti vyznievajú veľmi komicky slová, že súčasná vláda chce naštartovať rast. Nakoniec, štruktúra konsolidačného balíčka ide práve proti tomuto. Úspech bude, keď ten rast nespomalíte, nezamestnanosť, aj keď, bohužiaľ, postihnutá krízou, ale stabilizovaná s perspektívou znižovania už v tomto roku. Čerpanie rozpočtu bolo na 50 %. A odovzdali sme novej vláde hotovostnú rezervu viac ako 300 mil. eur, najlepšie ratingy, dôveru investorov, všetky lepšie ako za predpredchádzajúcej vlády. Dôkazom toho sú aj úspešné emisie dlhopisov, ktoré sú najlepším dôkazom, že sme neboli ani na gréckej, ani na írskej, ani na portugalskej ceste, žiadna spálená zem.
Takže na záver. Znižovanie deficitu verejných financií spôsobeného prepadom ekonomiky v čase vrcholiacej hospodárskej krízy vnímame ako nevyhnutnosť, zásadne však nesúhlasíme so spôsobom, akým ide táto pravicová vláda verejné financie zachraňovať. Výber nástrojov, pre ktoré sa na dosiahnutie tohto cieľa vláda rozhodla, zodpovedá ich videniu sveta. Ťarchu znižovania deficitu zásadným spôsobom prenášajú na obyvateľstvo. My ponúkame plnohodnotnú alternatívu konsolidácie s minimálnym dopadom na obyvateľstvo. Tento rozpočet preto podľa mňa nie je dobrý a nie je možné ho už ani vylepšiť, keďže vláda odmieta akékoľvek pozmeňujúce návrhy, a preto ho ani nepodporíme. Ďakujem za slovo, skončil som.
Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni v hojnom počte, vážená vláda, spravodajca, všetci, rozpočet, o ktorom tu dnes rokujeme, je výnimočný, výnimočný preto, lebo odhaľuje stratégiu súčasnej vlády na takmer celé volebné obdobie. Mnohí z vás zabúdajú, že tento rozpočet hovorí o verejných financiách do konca roku 2013. Tu už končia predvolebné sľuby a prázdne heslá. Tu sú čísla, ktoré hovoria jasnou rečou. A je zrejmé, že niektoré sektory idú do úplného útlmu. Mimochodom, jedna z mála vecí, na ktorých sme sa pred voľbami zhodli, bolo zavedenie princípu záväzných výdavkových stropov vo viacročnom rozpočte. Bude to tak? Alebo teraz to už bude nejako ináč. Máme naozaj brať vážne výdavkové limity v kapitolách, ktoré sú najmä na druhý a tretí rok? Rozpočet na roky 2011 až 2013 obsahuje viaceré riziká. A plány najmä na druhý a tretí rok tohto volebného obdobia sú iba mechanicky nastavené tak, aby sa deficit naoko znížil pod 3 %. Keď sa podrobne pozrieme na väčšinu rozpočtových kapitol, je zrejmé, že pri tom všetkom, čo sľubujú, v najbližších rokoch buď sa musí stať zázrak, alebo nás čaká ďalšie zvyšovanie daní, alebo niektoré sektory budú tak podfinancované, že budú poskytovať oveľa menej kvalitné služby.
Súčasná vláda vôbec nevie šetriť na strane výdavkov, čoho dôkazom je novela rozpočtu na rok 2010 a, samozrejme, aj tento návrh rozpočtu na roky 2011 až 2013, kde sa konsolidácia odohráva len na strane príjmov. Čiže konsolidáciu zaplatia občania cez vyššie dane, odvody a poplatky. Vláda sa pritom tvári, že šetrí. Na tento účel vyprodukovala už viacero tabuliek. Niektoré z nich sú už doslova prejavom zúfalstva, najmä tá, v ktorej sa za šetrenie vyhlasuje aj nerozpočtovanie odchodného poslancov v roku, keď sa voľby ani nekonajú, či povodní, jednoducho že na budúci rok nebudú.
Úplnou novinkou tohto rozpočtu je však kategória základné výdavky na chod štátu. Žiadny rozpočet doteraz takúto kategóriu neobsahoval, aj keď možno ju mal obsahovať. A ani sa nebránim, aby takáto kategória existovala. Problém je však, že tentokrát má vyslovene politický cieľ. A preto bolo porovnanie napočítané úplne účelovo. Prvoradým zmyslom jej existencie bolo obhájiť neobhájiteľné, ukázať, že súčasná vláda šetrí na výdavkoch, aj keď to tak nie je. Nikto presne nepopísal metodológiu pre túto kategóriu, čo je zarážajúce najmä vo svetle deklarovanej snahy o transparentnejšie rozpočtovanie. Napriek tomu skúsme rozobrať, ako teda vyzerá kategória základné výdavky na chod štátu. Na strane 28 sa píše, že vraj oproti očakávanej skutočnosti roku 2010 sa tieto výdavky medziročne znižujú o 5,9 %. Niektorí z poslancov aj toto číslo už použili v rozprave. Už z toho, čo s čím ministerstvo financií porovnáva, je úplne jasné, že varili z posledných síl z vody a znásilnili všetky porovnania, len aby to nejako vyšlo. Takže prvou položkou sú výdavky štátneho dlhu. Podľa vývoja tejto položky v ostatných rokoch je úplne zrejmé, že práve tu má ministerstvo financií schovaných zhruba 100 mil. až 150 mil. eur. Ďalšou položkou je transfer do Sociálnej poisťovne a treťou položkou sú európske fondy a spolufinancovanie, kde si ministerstvo financií veľmi rado odpočítalo nerealisticky nafúknutú sumu na tento titul v roku 2011, zatiaľ čo za rok 2010 zarátalo len skutočne čerpanú sumu, čím sa optika vylepšila úplne radikálnym spôsobom.
Navyše v reziduálnej položke základné výdavky na chod štátu je v roku 2010 zarátané úplné minutie nami odovzdanej rezervy 317 mil. eur a úplné minutie prenášaných prostriedkov minulých období v objeme 394 mil. eur. Takže sú dve možnosti, buď budeme porovnávať rozpočet verzus rozpočet alebo skutočnosť verzus skutočnosť, ale určite nie očakávanú skutočnosť verzus rozpočet. To už snáď nemyslí ministerstvo financií ani vážne. Ak porovnáme rozpočet 2010 s rozpočtom 2011, tak vidno, že základné výdavky na chod štátu klesajú o 0,01 %, čiže o jednu desaťtisícinu. Čiže neklesajú. Súčasná vláda bude namietať, že to nie je korektné, aj keď práve minister Mikloš onoho času tvrdil, že takto sa má správne porovnávať. Našťastie, to, že to tvrdil, nezatají, pretože sú o tom záznamy. A možno si niekto aj na to spomenie, to je tá legendárna debata o hruškách a jablkách.
Takže skúsme porovnať skutočnosť so skutočnosťou. Najprv musíme skorigovať výdavky štátneho dlhu, pretože je zrejmé, že sú umelo nadhodnotené, Ministerstvo financií tu má totiž schovanú už spomínanú rezervu 100 mil. – 150 mil. eur a vývoj tejto položky bude úplne iný v priebehu roka a tzv. "usporené" peniaze sa presunú na iné výdavky a minie ich určite v kategórii základné výdavky na chod štátu. Takže tie treba pri porovnávaní skutočnosti voči skutočnosti určite pripočítať k roku 2011. Keby to chcel niekto spochybňovať, tak upozorňujem, že táto položka sa veľmi jednoznačne vykazuje a nebude vôbec žiadny problém to vysledovať v priebehu roka. Taktiež bude úplne jasné, kam peniaze pretiekli a aj na čo sa minuli.
No a úplná lahôdka je, že ministerstvo financií porovnáva reálne čerpané EÚ fondy v roku 2010 s úplne nereálnym plánom ich čerpania na rok 2011. Takže skúsme tiež urobiť korekciu, my sme plánovali minúť 3,5 mld. eur, súčasná vláda plánuje minúť 4 mld. eur, očakávané reálne čerpanie v tomto roku bude okolo 2,5 mld. eur. Takže budem optimista a nech teda v roku 2011 minú 3,5 mld. eur, čiže toľko, koľko sme my plánovali v tomto roku minúť. Aj by sme to dosiahli, keby sme boli mohli pokračovať. Súčasná vláda, som rád, že pán minister sa už uchechtáva, lebo to je typické pre neho, keď už nemá argumenty, však zásadne spomalila tempo čerpania. A podľa toho, čo avizovali, že chcú robiť, tak ak minú v budúcom roku aspoň tých 2,5 mld., tak to bude veľmi veľký úspech. Ale nech teda je to ešte o jednu miliardu viac čiže 3,5 mld. Takže pripočítajme korigujúcich 0,5 mld. eur pre porovnanie skutočnosť verzus skutočnosť.
Zaujímavé je aj to, že v očakávanej skutočnosti roku 2010 je zarátaný vplyv prenášaných prostriedkov minulých období, ktoré, samozrejme, v rozpočte 2011 nie sú zarátané. Je ale úplne jasné, že v skutočnosti budúceho roku bude takáto odchýlka. A keby ministerstvo chcelo byť naozaj korektné, tak by vylúčilo z toho celkového porovnania aj túto položku, čo sa nestalo. V tomto roku odhaduje ministerstvo financií vplyv tejto položky na sumu 394 mil. eur, aj keď si myslím, že nemajú ešte šancu presne vedieť, aká táto položka bude. A myslím si osobne, že bude menšia. Odhliadnuc od toho treba ju vylúčiť alebo korektne odhadnúť jej vplyv v budúcom roku, čo sa však v tento moment nedá.
No a po týchto korekciách už domachrovali so šetrením, dámy a páni, základné výdavky na chod štátu by sa tak zvýšili o 357 mil. eur, teda o 3,3 %, ak ešte odrátam aj už minutú alebo v najbližšej dobe minutú rezervu 317 mil. eur, ktorú sme zanechali a nemuseli minúť, tak by základné výdavky na chod štátu stúpli o 674 mil. eur, teda o 6,3 %. Takže nie je to žiadne šetrenie.
Takže ja tvrdím, že základné výdavky na chod štátu, tak ako sú vyskladané, a podľa teda nepopísanej metodológie, len intuitívne, ako to tam je napísané, budú v skutočnosti v roku 2011 najmenej 11 mld. eur, a nie 10,12 mld. eur, ktoré sú napísané v rozpočte, čiže takmer podľa môjho názoru o 900 mil. eur viac, ako sa vláda v súčasnosti tvári. Takže nie je to žiadne šetrenie. Je mi taktiež jasné, že sa teraz budete všetci tváriť, že to je inak, ale čas to ukáže. A našťastie tieto položky sa budú dať presne monitorovať a uvidíme, kto bude mať pravdu. A určite sľubujem, že sa budeme k tejto položke pravidelne vracať, a myslím, že to bude veľmi presvedčivé.
Základom rozpočtu sú príjmy z daní a odvodov a poplatkov. Vláda sa chystá vybrať od ľudí podstatne viac ako v minulosti. A udeje sa to cez viaceré zmeny v zákonoch, ktoré už boli prijaté. Vieme, ja len to pre účel tejto rozpravy zopakujem, je to zvýšenie DPH na 20 %. Dočasnosť tohto opatrenia je vysoko diskutabilná, najmä v uhle pohľadu, že ja si osobne myslím tým, ako čítam limity kapitol na druhý a tretí rok, že dosiahnutie toho trojpercentného deficitu na základe tohto rozpočtu je nereálne, zrušenie zníženej sadzby DPH na predaj z dvora, zrušenie zníženej sadzby pre poľnohospodársku naftu, zrušenie oslobodení pri energetických daniach, dodatočná energetická daň na plyn a uhlie používané na výrobu tepla, čo bude znamenať zvýšenie cien tepla, pripravuje sa príplatok k cene elektrickej energie na krytie historického dlhu likvidácie jadrového odpadu z jadrových elektrární, ktorý taktiež prispeje ku zvýšeniu cien elektrickej energie, zavedenie poplatku v prospech štátnych hmotných rezerv od každého litra benzínu a nafty, úplne jednoznačne sa premietne do cien palív, zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá, znovu zavedenie dane na LPG, pripravuje sa zvýšenie cien diaľničných nálepiek, návrh na radikálne zvýšenie, ktoré opäť sa určite prenesie do cien tovarov a služieb, zníženie paušálnych výdavkov pre živnostníkov, zrušenie odpočítateľnej položky na doplnkové sporenie a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že v uhle pohľadu toho všetkého, čo sa budúci rok má stať, naozaj situácia pre obyvateľstvo bude veľmi ťažká. A darmo sa tu vyhovárate. Vy ste naplnili tú povestnú káru, a nie kvôli nám, ale kvôli vám, pretože nemáte žiadne zázračné riešenia, ktoré ste sľubovali, že ich máte. A teraz už treba niečo aj urobiť a nielen tárať pred voľbami a toto je toho výsledok.
Pri hlbšom pohľade na výdavkovú stranu vidieť, že ešte aj štruktúra výdavkov je nezmenená, percentuálny podiel jednotlivých rozpočtových kapitol na celkových výdavkoch sa takmer vôbec nezmenil. Míňate však viac ako my. Jediné, čo sa udialo, sú vyššie dane, odvody a poplatky a ceny za diaľničné nálepky. Čiže , ako som hovoril viackrát, nie je nič ľahšie, ako zmeniť daňové zákony a nechať to zaplatiť ľudí. Dokazuje to aj schodok na hotovostnom princípe, to je zase úplne iný uhol pohľadu, ale keď sa pozrieme na ten, tak vidno, že vláda ho naplánovala na 3,8 mld. eur. Aby bolo zrejmé, že šetrenie na strane výdavkov sa nekoná, stačí pripočítať vyššie príjmy, ktoré zaplatia ľudia v objeme zhruba 770 mil. eur, čo nám dáva spolu 4,6 mld. eur. To znamená, že keby ste v budúcom roku nevybrali od ľudí 770 mil., bol by hotovostný schodok ešte vyšší ako ten upravený v tomto roku. Čiže upravený je 4,54 mld. eur. Zároveň je dôležité pripomenúť, že v tomto roku neušetrila súčasná vláda vôbec nič, minula viac ako 300 mil. eur rezervu a ešte si aj navýšila novelou rozpočtu 2010 výdavky o 130 mil. eur, čo znamená, že tohtoročný hotovostný schodok mohol byť oveľa nižší. A je dôležité pripomenúť, že práve tento má zásadný vplyv na štátny dlh.
Teraz by som sa pozrel na niektoré výdavky detailnejšie, opäť v porovnaní rozpočet verzus rozpočet by bolo, že celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011 rastú oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 192 mil. eur.
Európske peniaze vrátane prostriedkov na spolufinancovanie pri takom istom porovnaní rastú o 470 mil. eur, pričom predchádzajúca vláda bola kritizovaná za príliš veľké nafukovanie týchto prostriedkov. A opäť je tu vidieť jasné pokrytectvo. Nás kritizovali od rána do večera, že sme narozpočtovali nezmyselnú sumu na čerpanie EÚ fondov, ale teraz je to v poriadku a tá suma ešte zásadným spôsobom narástla. Budeme veľmi pozorne sledovať EÚ zdroje v budúcom roku a ja som osobne presvedčený, že to bude veľmi slabé a zďaleka to nebude dosahovať tie plány, ktoré sú tu napísané.
Znižovanie miezd nie o 10 %, ale o niečo vyše 5 %, absolútna hodnota 114 mil. kvôli výnimkám, čiže úplne minimálne zníženie. A opäť to bola jedna z tradičných tém kritiky. Jasne taktiež vidieť, že vláda plánuje pokles priemernej mesačnej mzdy pre nepedagogických zamestnancov, a to až o 10 % práve tým, ktorým bude chýbať každé euro. Tu je aj vidieť ako tejto vláde záleží na obyčajných ľuďoch.
Veľmi zaujímavou kapitolou je kapitola ministerstva dopravy.
Nedostatočné zabezpečenie železníc bez prijatia potrebných racionalizačných krokov, a to hlavne v prípade ŽSSK čiže osobnej dopravy. Nie sú známe vôbec žiadne opatrenia na ozdravenie hospodárenia a efektivizáciu chodu celého tohto podniku. Z návrhu rozpočtu je úplne zrejmé, že vláda nemá žiadnu stratégiu a len cez kopirák naplánovala na ďalšie roky tú istú sumu, zhodou okolností tú istú, ktorú v našom rozpočte kritizovali. Tu vidím opäť obrovské riziko. Vláda septembrovou notifikáciou, notifikáciou deficitu roku 2009, týmto spoločnostiam de facto odpustila dlh, pretože zarátala tú pôžičku ako transfer. A je úplne jasné, že sa boja tejto témy, keďže nemajú kvalifikovaný manažment, ktorý by vedel podnik postaviť na nohy, a nikdy ho ani nemali. Takže zjavne žiadna predstava, žiadna stratégia tu nie je, a preto je iba veľmi hmlistá budúcnosť pre celý tento sektor.
Ministerstvo financií tejto kapitole navýšilo rozpočet na cestnú infraštruktúru o necelých 200 mil. eur vrátane EÚ prostriedkov a spolufinancovania, čo pri nepokračovaní PPP projektov znamená zásadné spomalenie tempa budovania cestnej infraštruktúry. Je to obrovská chyba a všetky reči o odstraňovaní regionálnych rozdielov sú tým pádom len prázdne gestá. Je úplne nespochybniteľné, že bez najmä dobudovanej primárnej cestnej infraštruktúry len ťažko možno hovoriť o znižovaní nezamestnanosti v regiónoch, ktoré sú ňou dlhodobo handicapované.
Podpora cestovného ruchu. Plán na celé tri roky hovorí len o tom, že cestovný ruch pre súčasnú vládu nie je vôbec prioritnou oblasťou.
Kapitola školstva. Klesajú medziročne štátne peniaze do vysokého školstva o 23,5 mil. eur a v ďalších rokoch nestúpajú. V najbližších troch rokoch pôjde do kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu zo štátneho rozpočtu menej peňazí ako v ostatných troch rokoch.
Taktiež klesajú medziročne štátne peniaze na vedu a techniku. A taktiež v ďalších rokoch nerastú. Tu je vidieť pravú tvár súčasnej vlády, ktorá vždy kričala, že prvoradou úlohou je budovanie vedomostnej spoločnosti, tak s takouto podporou na najbližšie tri roky skutočne je to veľmi ťažko.
Šport. Myslím si, že šport je v rámci podpory úplne na chvoste na najbližšie tri roky. Ako môžete vidieť, hlavne druhý a tretí rok sa šport dostáva na úrovne, aké tu ešte ani neboli. Čiže na podporu športu v tomto volebnom období zabudnime.
Zdravotníctvo. Klesajú medziročne štátne peniaze na štátom platené poistné za verejné zdravotné poistenie. Sadzba poistného klesá zo 4,78 % v roku 2010 iba na 4,32 % v roku 2011, čo bude mať určite vplyv na poskytovanú kvalitu zdravotnej starostlivosti. Čo je ale opäť čierne na bielom, je to, že druhý a tretí rok sú to opäť len 4 %. Takže neviem, aký zázrak sa má v zdravotníctve stať, aby to stačilo na poskytovanie adekvátnej zdravotnej starostlivosti. Alebo to predkladateľ s týmito výdavkovými limitmi nemyslel vážne.
Poľnohospodárstvo. O tom sa tu už veľa hovorilo. Klesajú medziročne štátne peniaze na priame platby, klesajú taktiež výdavky na rozvoj vidieka, v druhom a treťom roku tejto vlády ide podpora vidieka už na úplne nereálne úrovne. Ale to je, myslím si, autentické, pretože tento sektor bol pre predstaviteľov súčasnej vlády vždy otravou.
Vnútro. Celkovo výdavky mierne rastú v roku 2011. Mierne klesajú štátne peniaze na záchranky. Ale to, čo je alarmujúce, je, že pri všetkých deklaráciách o zvyšovaní bezpečnosti klesajú zdroje ministerstva vnútra v ďalších troch rokoch o 200 mil. eur v porovnaní s poslednými tromi rokmi. Zjavne teda ani bezpečnosť občanov nie je prioritou tohto volebného obdobia. Alebo opäť platí, netreba brať vážne to, čo je v tom rozpočte napísané.
Nedostatočná pozornosť povodniam. Síce nastal nárast štátnych výdavkov na vodné hospodárstvo o 7,5 mil. eur, ale nie je to výrazná zmena, ktorá by systémovo riešila tento problém. Taktiež nie je dostačujúce ani opatrenie, ktoré pridelilo Úradu vlády prostriedky vo výške 33,5 mil. eur na povodňové nápravy, lebo nerieši tento problém komplexne.
V rozpočte na vodné hospodárstvo dominujú hlavne prostriedky EÚ, ktoré prevyšujú štátne prostriedky skoro 25-násobne. A opäť vzhľadom na to, že si myslím, že súčasná vláda nebude efektívna v čerpaní eurofondov, je to len fiktívne číslo, aby aspoň nejakú podporu tento sektor dostal.
Sú tu, ako som už spomínal, aj oblasti, kde je možné tie sumy znížiť na tej výdavkovej strane. A to je rezort obrany a už citovaná kapitola Všeobecnej pokladničnej správy, kde vo viacerých položkách má ministerstvo financií zjavne schované nejaké peniaze ako rezervu.
Vrátim sa ešte k tomu, čo sa tu už dlhodobo deje. A to je, že vláda sa stále a čoraz horlivejšie snaží vytvoriť si alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené a že sa plytvá vo všetkých rezortoch a že vlastne idú budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Dôvod je úplne zjavný. Potrebujú totiž nejako zakryť, že to, čo sľubovali voličom, že budú naozaj šetriť na výdavkoch štátu, čo som, myslím, dosť podrobne popísal, že to tak nie je, sa nakoniec nestane. A potrebujú sa, samozrejme, na niekoho vyhovoriť. Opäť len pripomínam, že relevantné inštitúcie netvrdia, že problémom verejných financií je plytvanie ministerstiev. Nakoniec, dokazujú to aj samotné dokumenty vlády.
Ako sme odovzdávali krajinu, v akom stave bola. Za prvý polrok mala Slovenská republika najvyšší rast v európskej dvadsaťsedmičke. A celoročný bol našliapnutý na takej istej úrovni. V tejto súvislosti vyznievajú veľmi komicky slová, že súčasná vláda chce naštartovať rast. Nakoniec, štruktúra konsolidačného balíčka ide práve proti tomuto. Úspech bude, keď ten rast nespomalíte, nezamestnanosť, aj keď, bohužiaľ, postihnutá krízou, ale stabilizovaná s perspektívou znižovania už v tomto roku. Čerpanie rozpočtu bolo na 50 %. A odovzdali sme novej vláde hotovostnú rezervu viac ako 300 mil. eur, najlepšie ratingy, dôveru investorov, všetky lepšie ako za predpredchádzajúcej vlády. Dôkazom toho sú aj úspešné emisie dlhopisov, ktoré sú najlepším dôkazom, že sme neboli ani na gréckej, ani na írskej, ani na portugalskej ceste, žiadna spálená zem.
Takže na záver. Znižovanie deficitu verejných financií spôsobeného prepadom ekonomiky v čase vrcholiacej hospodárskej krízy vnímame ako nevyhnutnosť, zásadne však nesúhlasíme so spôsobom, akým ide táto pravicová vláda verejné financie zachraňovať. Výber nástrojov, pre ktoré sa na dosiahnutie tohto cieľa vláda rozhodla, zodpovedá ich videniu sveta. Ťarchu znižovania deficitu zásadným spôsobom prenášajú na obyvateľstvo. My ponúkame plnohodnotnú alternatívu konsolidácie s minimálnym dopadom na obyvateľstvo. Tento rozpočet preto podľa mňa nie je dobrý a nie je možné ho už ani vylepšiť, keďže vláda odmieta akékoľvek pozmeňujúce návrhy, a preto ho ani nepodporíme. Ďakujem za slovo, skončil som.
Neautorizovaný
14:27
Vystúpenie v rozprave 14:27
Ján MikolajVystúpenie v rozprave
7.12.2010 o 14:27 hod.
prof. Ing. CSc.
Ján Mikolaj
Videokanál poslanca
Vážený podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení páni ministri, pri komplexnom hodnotení štátneho rozpočtu je potrebné uvažovať v dvoch kategóriách. A to po prvé sú makroekonomické a po druhé je to vnútorná alokácia prostriedkov v rámci štátneho rozpočtu. V rámci makroekonomických ukazovateľov sa zdôrazňuje, že pokles... (Ruch v sále.) Poprosím, môžete zasiahnuť, pán podpredseda?
Neautorizovaný
14:47
Vystúpenie v rozprave 14:47
Ján MikolajTo, či si môžeme dovoliť 4,9-percentný schodok, zistíme aj z ďalších kritérií makroekonomických ukazovateľov. Ja sa zameriam aspoň na jeden z nich. A to je vzťah štátneho rozpočtu k HDP. Vieme, že na Slovensku ho máme jeden z najnižších. Pre budúci rok vychádza, že príjmy štátneho rozpočtu tvoria len 18,65 % z HDP. Možnože je najnižší aj v celej eurozóne. Takže schodok štátneho rozpočtu 3,73 mld. eur je v pomere k príjmom štátneho rozpočtu 28 %, inak povedané, minieme v budúcom roku takmer o jednu tretinu viac, ako zarobíme. A to je, pán minister, veľa. Výsledok je ten, že v pomere k HDP porastieme zo 43,8 % na 46,5 %, schodkom 110 mld. Sk zvýšime dlhovú službu štátu na úroveň 32,7 mld. eur, teda takmer 1 bilión Sk. Ak to porovnáme so štátnym rozpočtom, tak ide o dva štátne ročné rozpočty. I keď sa istina tlačí pred sebou a neustále si štát na ňu požičiava, výdavky na správu štátneho rozpočtu, kde patrí aj splácanie úrokov, tie sa hradia zo štátneho rozpočtu a tie nám už výrazne rastú, kým v tomto roku to približne činí 1 mld. eur, tak v roku 2012 to bude už 1,6 mld. eur, čiže náraz o 62,5 %. V tomto roku je to 7,1 % z príjmov a v budúcom roku to už je 11,9 %.
Pokiaľ ide o kritériá alokácie, si myslím, že tu sú disproporcie ešte väčšie. Pre oblasť školstva navrhujete na rok 2011 celkovú sumu výdavkov 2,337 mld. eur a v porovnaní s týmto rokom (2, 348 mld. eur) je to zníženie o 11 mil. eur, čo je zhruba 330 mil. Sk. Pokiaľ sa pozrieme na rok 2012, sumu 2,238 mld., a rok 2013, sumu 2,24 mld., je to ešte nižšie, ako je to v budúcom roku, a to už je deprimujúce. Problém je ale v tom, že to tak nemusí byť. Ako som už spomínal, výdavky v budúcom roku porastú o 1,1 mld. eur, teda otázka je, keď minieme viac ako v tomto roku, prečo je to práve na úkor vzdelávania a vedy, teda toho najdôležitejšieho pre ďalší rozvoj spoločnosti. Spomeňme si, pán minister, na vaše vyjadrenia k nášmu rozpočtu, ja sa na to dobre pamätám, keď ste kritizovali jeho vnútornú štruktúru práve vo vzťahu k vede a výskumu a k vzdelávaniu. Kritizovali ste pritom výdavky na vedu vo vzťahu k HDP. Škoda trošku tej kratšej pamäti, pretože tento rozpočet je vo vzťahu vedy a výskumu k HDP najhorší za posledné roky. Pokles výdavkov k HDP na vedu a výskum klesol totižto z 0,32 % na budúci rok na 0,28 %, sme najhorší v Európskej únii, predbehlo nás už aj Bulharsko a Rumunsko.
Pokiaľ ide o rozpočet vysokých škôl, je plánovaný na 432,74 mil. eur. V porovnaní s rokom týmto je to pokles o 23,4 mil. eur, čo je takmer 700 mil. Sk, čo je viac ako 5 %. A to je opäť veľa. Zníženie na bežných výdavkoch je približne 2 mil. eur, ale na kapitálových výdavkoch je rozdiel z 26,4 mil. na 7,5 mil. eur, čo je viac ako 70 %. Pritom musíte vedieť, že bratislavské vysoké školy nesmú čerpať prostriedky z operačného programu Výskum a vývoj na infraštruktúru vysokých škôl, môžu čerpať len to, čo je na výnimku. Takže je tu otázka, odkiaľ potom majú financie zobrať vysoké školy, najmä bratislavské, na financovanie opráv, údržby, rekonštrukcie, a to už nehovorím o modernizácii, ktorá tiež má svoje pravidlá a kritériá. Nedofinancovanie pri vysokých školách tvorí takto 18,9 mil. eur.
Pokiaľ ide o základné a stredné školy, treba uznať, že rozpočet je urobený z toho, čo predkladáte, asi najlepšie, vykryté sú takmer všetky položky. A pozitívne hodnotím že ste alokovali aj položky súvisiace so školskou reformou, a to vzdelávanie pedagógov cestou kreditového systému, kde je 6,8 mil. eur, a dofinancovanie Bratislavského kraja pre operačné programy Vzdelávanie, Veda a Výskum 1,4 mil. eur. Na druhej strane ma mrzí, že položka programu Podpora detí a mládeže sa znižuje o 24,6 %, pritom Európska únia ma stanovenú podporu mimoškolskej činnosti detí a mládeže ako prioritu číslo jeden v rámci všetkých svojich programov. Čiže budeme sa môcť iba v obmedzenej miere zúčastniť týchto projektov.
Smutný je ale pohľad na kapitolu Rozvoj športu, s tohtoročnými 8,4 mil. eur sa klesne na 41,5 mil. eur. Ak odpočítame z toho výdavky na Národný futbalový štadión, čo je 27,65 mil. eur, tak stále je nedofinancovaný rozdiel 15 mil. eur. Najsmutnejšie pritom ale je to, že v rámci tej kapitoly športu sa berú prostriedky na športovo-talentovanú mládež, kde je teda pokles o 1,8 mil. eur, čo činí 24 % oproti tomuto roku.
Takisto je pokles na položke Šport na školách, kde sa financuje šport najmä v činnosti po školskej činnosti, kde je pokles až 41,7 %. Osobne si myslím, že nedofinancovanie športu na školách a športovo-talentovanej mládeže, čo je budúcnosť Slovenska do najbližších rokov je snáď najväčším lapsusom tohto rozpočtu.
Smutný je aj pohľad na rozpočtovú kapitolu Národný program vedy a techniky. Z celkových výdavkov na tento rok 51,89 mil. eur je pokles na 39,97 mil. eur, teda pokles o 11,92 mil. eur činí 23 % z roka na rok.
Toto zníženie si odnesie najmä Agentúra na podporu výskumu a vývoja, ktorej to klesne na úroveň 20,51 mil. eur, čo je pokles o 36,2 % opäť z roka na rok, tam bola agentúra niekedy v rokoch 2004 až 2005. Čiže padáme 5 rokov dozadu vo financovaní tejto agentúry, ktorá zhodou okolností bola založená za druhej Dzurindovej vlády. A minulej vláde sa podarilo navýšiť rozpočet o viac ako 100 % zhruba za 4 roky jej činnosti. Východiská na roky 2012 a 2013 pre túto agentúru sú ešte nižšie, ako sú pre rok 2011. Čiže depresia tejto agentúry bude ešte klesať.
Opäť by som chcel pripomenúť, že operačný program Výskum a vývoj je investičným programom a nie je možné ním financovať vlastnú vedeckú činnosť a výkonnú prácu vo vede a výskume, ten je len na infraštruktúru. Čiže na toto boli práve tie finančné prostriedky, aby bola tá infraštruktúra, ktorá sa získa z týchto projektov, aby sa veda a výskum vôbec na tom mohli uskutočňovať. A to ešte počúvam, že aj z operačného programu Výskum a vývoj idú byť prostriedky použité na iný operačný program, Doprava.
Rozpočet Slovenskej akadémie vied je taktiež, mohli by sme povedať, úbohý, nedofinancovanie oproti roku 2010 činí 5,77 mil. eur, čo predstavuje 8,84 %, opäť pokles z roka na rok. A zníženie pre roky 2012 a 2013 je ešte prudšie. A ide až na hodnotu 6,8 mil. eur. Čiže najbližšie tri roky akadémia vied klesá dozadu. Opäť, ak porovnáme rozpočty Slovenskej akadémie vied dozadu, tak padáme 5 až 6 rokov. Čiže sme tam, kde sme boli niekedy v roku 2004. Takýto rozpočet jednoznačne oslabuje zabezpečenie rozvojových aktivít Slovenskej akadémie vied do budúcna, najmä však neumožní Slovenskej akadémii vied, ktorá predpokladá, že získa z programov štrukturálnych fondov až 100 mil. eur, zabezpečiť nárast prevádzkových prostriedkov na vykonávanie týchto projektov nevyhnutných, čo predpokladá aj Európska únia. Spôsobí to na druhej strane nedostatočné využívanie infraštruktúry, ktorá sa získa zo štrukturálnych fondov Európskej únie, čo môže viesť až k vráteniu týchto prostriedkov naspäť Európskej únii. Osobne si myslím, že nedofinancovanie Slovenskej akadémie vied najmä vo vzťahu k inými rozvojovým projektom zo štrukturálnych fondov považujem ja osobne za nezodpovedné, pretože štát nevytvára podmienky na to, aby tie finančné prostriedky, ktoré vieme získať z projektov, inak sa to ani nedá získať, nebudeme môcť jednoducho na Slovensku umiestniť, lebo štát nezabezpečí to nutné minimum, ktoré je nevyhnutné.
Zaujímavejší je pohľad na rozpočet ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, kde si dovolím tvrdiť, pán minister, že tá vnútorná štruktúra rozpočtu na školstvo, vedu a šport v porovnaní s dopravou nie je korektná a jednoducho finančné prostriedky, ktoré ste pridelili na ministerstvo dopravy, nemôžu ísť na úkor prostriedkov na výchovu, vzdelávanie, vedu a mládež.
Na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pre rok 2011 predpokladáte 1,89 mld. eur, čo je o 470 mil. viac, opakujem, o 470 mil. viac ako v tomto roku a čo činí nárast 32,7 %. Ak očistíme tieto výdavky za kompetencie, ktoré prešli na ministerstvo dopravy, a to najmä za ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, a kompetencie za cestovný ruch, čo spolu činí 232 mil. eur, tak zvýšenie bude asi 14,7 %, opakujem, zvýšenie zo štátnych hotovostných peňazí.
Na cestnú infraštruktúru ide priamo zo štátneho rozpočtu 596,7 mil. eur, čo je oproti tomuto roku, kde bolo 252,14 mil., navýšenie o 344 mil. eur, teda nárast o 136 %. Ak z toho odrátame prostriedky na platbu za dostupnosť PPP projektov, teda toho jedného, ktorý zatiaľ beží, a DPH, tak čisté navýšenie zo štátneho rozpočtu na výstavbu diaľnic a ciest je 174 mil. eur, teda viac ako 5 mld. Sk. A v percentách ten nárast je o 95,4 viac.
Samozrejme, som rád, že peniaze na dopravu idú, ale otázka je, či práve takýmto spôsobom to má byť, keď nám chýba a máme nedofinancovaných 19 mil. eur na vysoké školy a 5,84 mil. na Slovenskú akadémiu vied, teda 24,8 mil., a na druhej strane dáme na cestnú infraštruktúru 174 mil. eur. A, počúvam najnovšie, tieto peniaze zrejme pôjdu aj na pivo.
Treba ale povedať, že pritom cestná infraštruktúra na rozdiel od vzdelávania a vedy sa snáď môže ako jediná financovať z tržieb a výnosov, ktoré má. Čiže cestná infraštruktúra je jediným investičným projektom, ktorý je takto financovaný priamo z hotovostných peňazí štátneho rozpočtu, ktorá si vie pomôcť sama. Cestná infraštruktúra je predsa spoplatnená. To znamená, že cestná infraštruktúra má svoje príjmy, má svoje výdavky. A je pravdou, že, a s tým súhlasím, v súčasnosti je ten mýtny systém nastavený tak, že nemá také príjmy, ako by mal mať. Ale na druhej strane hovoríme o tridsaťročných projektoch, aspoň pokiaľ ide o PPP projekty. A po piatich-šiestich rokoch ten cash-flow príjmov a výdavkov vyzerá z hľadiska spoplatnenia ciest úplne, úplne inak. A tie čísla sú ďaleko pozitívnejšie. Je škodou, si myslím, že PPP projekty takisto nie sú nastavené tak, že prostriedky z výnosov z tržieb nie sú použité na vykonávanie prevádzky, údržby vrátane zimnej údržby. Tým by sa znížili nároky na preplácanie komerčných úverov zo strany štátu. Ale je fakt, že si treba aj všimnúť, kto nastavil túto štruktúru PPP projektov tak, ako v súčasnosti ona je. Bola to druhá Dzurindova vláda, za pána Prokopoviča. A vtedy boli tieto modely nastavené tak, ako sú nastavené. A minulá vláda sa ich len snažila doniesť do realizácie, do uskutočňovania. Ale je fakt, že neschopnosť zabezpečiť financovanie cestnej infraštruktúry z európskych peňazí a z projektov verejno-súkromného partnerstva peniazmi na úkor vzdelávania, vedy, výskumu ja osobne považujem za nezodpovedné. A v rámci vnútornej štruktúry tento rozpočet považujem za zlý. Preto nie je možné zaň zahlasovať. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
7.12.2010 o 14:47 hod.
prof. Ing. CSc.
Ján Mikolaj
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. V rámci makroekonomických ukazovateľov sa zdôrazňuje, že pokles schodku verejných financií vo vzťahu k HDP dosiahne úroveň 4,9 %, čo sa považuje ako úspech tohto rozpočtu. Samozrejme, je tu otázka, prečo je to práve 4,9 %, otázka, na základe akých kritérií bolo stanovené toto číslo, otázka: Nemala by vláda šetriť viac? Ak sa dokonca predpokladá v budúcom roku najvyšší rast HDP v eurozóne, a to na úrovni 3,3 % a možno ešte viac, tak obavy o pokles výkonnosti ekonomiky pri šetrení spotreby nie sú podľa môjho názoru opodstatnené. Ak sa pozrieme na výdavky, zistíme, že rast oproti tomuto roku z 15,846 mld. eur na 16,925 mld. eur robí 1,1 mld. eur, teda výdavky sú vyššie o 33 mld. Sk. Takže otázka je, aké je šetrenie. Šetrenie je štatistické vo vzťahu príjmov a výdavkov k HDP. Ale v skutočnosti v tomto roku a teda v budúcom roku sa minie viac. Dokonca si myslím, že neobstoja ani výroky predsedníčky vlády, ktorá tvrdí, že šetrenie treba spomaliť a rozložiť na 3 roky.
To, či si môžeme dovoliť 4,9-percentný schodok, zistíme aj z ďalších kritérií makroekonomických ukazovateľov. Ja sa zameriam aspoň na jeden z nich. A to je vzťah štátneho rozpočtu k HDP. Vieme, že na Slovensku ho máme jeden z najnižších. Pre budúci rok vychádza, že príjmy štátneho rozpočtu tvoria len 18,65 % z HDP. Možnože je najnižší aj v celej eurozóne. Takže schodok štátneho rozpočtu 3,73 mld. eur je v pomere k príjmom štátneho rozpočtu 28 %, inak povedané, minieme v budúcom roku takmer o jednu tretinu viac, ako zarobíme. A to je, pán minister, veľa. Výsledok je ten, že v pomere k HDP porastieme zo 43,8 % na 46,5 %, schodkom 110 mld. Sk zvýšime dlhovú službu štátu na úroveň 32,7 mld. eur, teda takmer 1 bilión Sk. Ak to porovnáme so štátnym rozpočtom, tak ide o dva štátne ročné rozpočty. I keď sa istina tlačí pred sebou a neustále si štát na ňu požičiava, výdavky na správu štátneho rozpočtu, kde patrí aj splácanie úrokov, tie sa hradia zo štátneho rozpočtu a tie nám už výrazne rastú, kým v tomto roku to približne činí 1 mld. eur, tak v roku 2012 to bude už 1,6 mld. eur, čiže náraz o 62,5 %. V tomto roku je to 7,1 % z príjmov a v budúcom roku to už je 11,9 %.
Pokiaľ ide o kritériá alokácie, si myslím, že tu sú disproporcie ešte väčšie. Pre oblasť školstva navrhujete na rok 2011 celkovú sumu výdavkov 2,337 mld. eur a v porovnaní s týmto rokom (2, 348 mld. eur) je to zníženie o 11 mil. eur, čo je zhruba 330 mil. Sk. Pokiaľ sa pozrieme na rok 2012, sumu 2,238 mld., a rok 2013, sumu 2,24 mld., je to ešte nižšie, ako je to v budúcom roku, a to už je deprimujúce. Problém je ale v tom, že to tak nemusí byť. Ako som už spomínal, výdavky v budúcom roku porastú o 1,1 mld. eur, teda otázka je, keď minieme viac ako v tomto roku, prečo je to práve na úkor vzdelávania a vedy, teda toho najdôležitejšieho pre ďalší rozvoj spoločnosti. Spomeňme si, pán minister, na vaše vyjadrenia k nášmu rozpočtu, ja sa na to dobre pamätám, keď ste kritizovali jeho vnútornú štruktúru práve vo vzťahu k vede a výskumu a k vzdelávaniu. Kritizovali ste pritom výdavky na vedu vo vzťahu k HDP. Škoda trošku tej kratšej pamäti, pretože tento rozpočet je vo vzťahu vedy a výskumu k HDP najhorší za posledné roky. Pokles výdavkov k HDP na vedu a výskum klesol totižto z 0,32 % na budúci rok na 0,28 %, sme najhorší v Európskej únii, predbehlo nás už aj Bulharsko a Rumunsko.
Pokiaľ ide o rozpočet vysokých škôl, je plánovaný na 432,74 mil. eur. V porovnaní s rokom týmto je to pokles o 23,4 mil. eur, čo je takmer 700 mil. Sk, čo je viac ako 5 %. A to je opäť veľa. Zníženie na bežných výdavkoch je približne 2 mil. eur, ale na kapitálových výdavkoch je rozdiel z 26,4 mil. na 7,5 mil. eur, čo je viac ako 70 %. Pritom musíte vedieť, že bratislavské vysoké školy nesmú čerpať prostriedky z operačného programu Výskum a vývoj na infraštruktúru vysokých škôl, môžu čerpať len to, čo je na výnimku. Takže je tu otázka, odkiaľ potom majú financie zobrať vysoké školy, najmä bratislavské, na financovanie opráv, údržby, rekonštrukcie, a to už nehovorím o modernizácii, ktorá tiež má svoje pravidlá a kritériá. Nedofinancovanie pri vysokých školách tvorí takto 18,9 mil. eur.
Pokiaľ ide o základné a stredné školy, treba uznať, že rozpočet je urobený z toho, čo predkladáte, asi najlepšie, vykryté sú takmer všetky položky. A pozitívne hodnotím že ste alokovali aj položky súvisiace so školskou reformou, a to vzdelávanie pedagógov cestou kreditového systému, kde je 6,8 mil. eur, a dofinancovanie Bratislavského kraja pre operačné programy Vzdelávanie, Veda a Výskum 1,4 mil. eur. Na druhej strane ma mrzí, že položka programu Podpora detí a mládeže sa znižuje o 24,6 %, pritom Európska únia ma stanovenú podporu mimoškolskej činnosti detí a mládeže ako prioritu číslo jeden v rámci všetkých svojich programov. Čiže budeme sa môcť iba v obmedzenej miere zúčastniť týchto projektov.
Smutný je ale pohľad na kapitolu Rozvoj športu, s tohtoročnými 8,4 mil. eur sa klesne na 41,5 mil. eur. Ak odpočítame z toho výdavky na Národný futbalový štadión, čo je 27,65 mil. eur, tak stále je nedofinancovaný rozdiel 15 mil. eur. Najsmutnejšie pritom ale je to, že v rámci tej kapitoly športu sa berú prostriedky na športovo-talentovanú mládež, kde je teda pokles o 1,8 mil. eur, čo činí 24 % oproti tomuto roku.
Takisto je pokles na položke Šport na školách, kde sa financuje šport najmä v činnosti po školskej činnosti, kde je pokles až 41,7 %. Osobne si myslím, že nedofinancovanie športu na školách a športovo-talentovanej mládeže, čo je budúcnosť Slovenska do najbližších rokov je snáď najväčším lapsusom tohto rozpočtu.
Smutný je aj pohľad na rozpočtovú kapitolu Národný program vedy a techniky. Z celkových výdavkov na tento rok 51,89 mil. eur je pokles na 39,97 mil. eur, teda pokles o 11,92 mil. eur činí 23 % z roka na rok.
Toto zníženie si odnesie najmä Agentúra na podporu výskumu a vývoja, ktorej to klesne na úroveň 20,51 mil. eur, čo je pokles o 36,2 % opäť z roka na rok, tam bola agentúra niekedy v rokoch 2004 až 2005. Čiže padáme 5 rokov dozadu vo financovaní tejto agentúry, ktorá zhodou okolností bola založená za druhej Dzurindovej vlády. A minulej vláde sa podarilo navýšiť rozpočet o viac ako 100 % zhruba za 4 roky jej činnosti. Východiská na roky 2012 a 2013 pre túto agentúru sú ešte nižšie, ako sú pre rok 2011. Čiže depresia tejto agentúry bude ešte klesať.
Opäť by som chcel pripomenúť, že operačný program Výskum a vývoj je investičným programom a nie je možné ním financovať vlastnú vedeckú činnosť a výkonnú prácu vo vede a výskume, ten je len na infraštruktúru. Čiže na toto boli práve tie finančné prostriedky, aby bola tá infraštruktúra, ktorá sa získa z týchto projektov, aby sa veda a výskum vôbec na tom mohli uskutočňovať. A to ešte počúvam, že aj z operačného programu Výskum a vývoj idú byť prostriedky použité na iný operačný program, Doprava.
Rozpočet Slovenskej akadémie vied je taktiež, mohli by sme povedať, úbohý, nedofinancovanie oproti roku 2010 činí 5,77 mil. eur, čo predstavuje 8,84 %, opäť pokles z roka na rok. A zníženie pre roky 2012 a 2013 je ešte prudšie. A ide až na hodnotu 6,8 mil. eur. Čiže najbližšie tri roky akadémia vied klesá dozadu. Opäť, ak porovnáme rozpočty Slovenskej akadémie vied dozadu, tak padáme 5 až 6 rokov. Čiže sme tam, kde sme boli niekedy v roku 2004. Takýto rozpočet jednoznačne oslabuje zabezpečenie rozvojových aktivít Slovenskej akadémie vied do budúcna, najmä však neumožní Slovenskej akadémii vied, ktorá predpokladá, že získa z programov štrukturálnych fondov až 100 mil. eur, zabezpečiť nárast prevádzkových prostriedkov na vykonávanie týchto projektov nevyhnutných, čo predpokladá aj Európska únia. Spôsobí to na druhej strane nedostatočné využívanie infraštruktúry, ktorá sa získa zo štrukturálnych fondov Európskej únie, čo môže viesť až k vráteniu týchto prostriedkov naspäť Európskej únii. Osobne si myslím, že nedofinancovanie Slovenskej akadémie vied najmä vo vzťahu k inými rozvojovým projektom zo štrukturálnych fondov považujem ja osobne za nezodpovedné, pretože štát nevytvára podmienky na to, aby tie finančné prostriedky, ktoré vieme získať z projektov, inak sa to ani nedá získať, nebudeme môcť jednoducho na Slovensku umiestniť, lebo štát nezabezpečí to nutné minimum, ktoré je nevyhnutné.
Zaujímavejší je pohľad na rozpočet ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, kde si dovolím tvrdiť, pán minister, že tá vnútorná štruktúra rozpočtu na školstvo, vedu a šport v porovnaní s dopravou nie je korektná a jednoducho finančné prostriedky, ktoré ste pridelili na ministerstvo dopravy, nemôžu ísť na úkor prostriedkov na výchovu, vzdelávanie, vedu a mládež.
Na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pre rok 2011 predpokladáte 1,89 mld. eur, čo je o 470 mil. viac, opakujem, o 470 mil. viac ako v tomto roku a čo činí nárast 32,7 %. Ak očistíme tieto výdavky za kompetencie, ktoré prešli na ministerstvo dopravy, a to najmä za ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, a kompetencie za cestovný ruch, čo spolu činí 232 mil. eur, tak zvýšenie bude asi 14,7 %, opakujem, zvýšenie zo štátnych hotovostných peňazí.
Na cestnú infraštruktúru ide priamo zo štátneho rozpočtu 596,7 mil. eur, čo je oproti tomuto roku, kde bolo 252,14 mil., navýšenie o 344 mil. eur, teda nárast o 136 %. Ak z toho odrátame prostriedky na platbu za dostupnosť PPP projektov, teda toho jedného, ktorý zatiaľ beží, a DPH, tak čisté navýšenie zo štátneho rozpočtu na výstavbu diaľnic a ciest je 174 mil. eur, teda viac ako 5 mld. Sk. A v percentách ten nárast je o 95,4 viac.
Samozrejme, som rád, že peniaze na dopravu idú, ale otázka je, či práve takýmto spôsobom to má byť, keď nám chýba a máme nedofinancovaných 19 mil. eur na vysoké školy a 5,84 mil. na Slovenskú akadémiu vied, teda 24,8 mil., a na druhej strane dáme na cestnú infraštruktúru 174 mil. eur. A, počúvam najnovšie, tieto peniaze zrejme pôjdu aj na pivo.
Treba ale povedať, že pritom cestná infraštruktúra na rozdiel od vzdelávania a vedy sa snáď môže ako jediná financovať z tržieb a výnosov, ktoré má. Čiže cestná infraštruktúra je jediným investičným projektom, ktorý je takto financovaný priamo z hotovostných peňazí štátneho rozpočtu, ktorá si vie pomôcť sama. Cestná infraštruktúra je predsa spoplatnená. To znamená, že cestná infraštruktúra má svoje príjmy, má svoje výdavky. A je pravdou, že, a s tým súhlasím, v súčasnosti je ten mýtny systém nastavený tak, že nemá také príjmy, ako by mal mať. Ale na druhej strane hovoríme o tridsaťročných projektoch, aspoň pokiaľ ide o PPP projekty. A po piatich-šiestich rokoch ten cash-flow príjmov a výdavkov vyzerá z hľadiska spoplatnenia ciest úplne, úplne inak. A tie čísla sú ďaleko pozitívnejšie. Je škodou, si myslím, že PPP projekty takisto nie sú nastavené tak, že prostriedky z výnosov z tržieb nie sú použité na vykonávanie prevádzky, údržby vrátane zimnej údržby. Tým by sa znížili nároky na preplácanie komerčných úverov zo strany štátu. Ale je fakt, že si treba aj všimnúť, kto nastavil túto štruktúru PPP projektov tak, ako v súčasnosti ona je. Bola to druhá Dzurindova vláda, za pána Prokopoviča. A vtedy boli tieto modely nastavené tak, ako sú nastavené. A minulá vláda sa ich len snažila doniesť do realizácie, do uskutočňovania. Ale je fakt, že neschopnosť zabezpečiť financovanie cestnej infraštruktúry z európskych peňazí a z projektov verejno-súkromného partnerstva peniazmi na úkor vzdelávania, vedy, výskumu ja osobne považujem za nezodpovedné. A v rámci vnútornej štruktúry tento rozpočet považujem za zlý. Preto nie je možné zaň zahlasovať. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
14:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:47
Martin FroncJa len dve poznámky.
Keď si hovoril o rozvojových programoch, no v tom, v ktorom si ty navrhol ostatné, prakticky okrem eurofondov bolo nič. Keď si...
Ja len dve poznámky.
Keď si hovoril o rozvojových programoch, no v tom, v ktorom si ty navrhol ostatné, prakticky okrem eurofondov bolo nič. Keď si hovoril o športe a mládeži, tuná kvílil nad tým, no musím povedať, že vlani rozpočet, ktorý si navrhol, bol najkatastrofálnejší pokles finančných prostriedkov na podporu športu a mládeže, ak odrátame peniaze, ktoré boli vyčlenené na stavbu štadióna.
A ešte k tomu deficitu v štátnom rozpočte, ktorý je nedostatočný. Ja viem, aký ste mali plánovaný úžasný deficit HDP a aká bola skutočnosť. Ja si myslím, že dôležité je, aká je naozaj skutočnosť vo vzťahu k plánovanému, pretože u vás to fungovalo tak, že papier znesie všetko. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.12.2010 o 14:47 hod.
doc. Mgr. PhD.
Martin Fronc
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Mikolaj, pred rokom 1989 česko-slovenský ÚV KSČ išiel do Moskvy vymeniť si s moskovskými súdruhmi názory a naozaj keď sa vrátili, mali vymenené názory. Vymenili im ich. Tak aj ja mám taký pocit, že tvoj postoj k rozpočtu presne takto funguje.
Ja len dve poznámky.
Keď si hovoril o rozvojových programoch, no v tom, v ktorom si ty navrhol ostatné, prakticky okrem eurofondov bolo nič. Keď si hovoril o športe a mládeži, tuná kvílil nad tým, no musím povedať, že vlani rozpočet, ktorý si navrhol, bol najkatastrofálnejší pokles finančných prostriedkov na podporu športu a mládeže, ak odrátame peniaze, ktoré boli vyčlenené na stavbu štadióna.
A ešte k tomu deficitu v štátnom rozpočte, ktorý je nedostatočný. Ja viem, aký ste mali plánovaný úžasný deficit HDP a aká bola skutočnosť. Ja si myslím, že dôležité je, aká je naozaj skutočnosť vo vzťahu k plánovanému, pretože u vás to fungovalo tak, že papier znesie všetko. Ďakujem.
Neautorizovaný
14:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:49
Igor MatovičVystúpenie s faktickou poznámkou
7.12.2010 o 14:49 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Pán poslanec Mikolaj, dosť ma prekvapil váš postoj k rozpočtu, kedy ste vlastne začínali takými rečníckymi otázkami, či by nemala vláda viac šetriť, alebo ste tu hovorili o tom teda, že vlastne v budúcom roku minieme o 28 % viac, ako v skutočnosti zarobíme. A mal som pocit z vás, že teda asi sa chcete pridať ku koaličným poslancom. Ale potom som to pochopil, keď vlastne následne zase ste hovorili o tom, ako chýbajú peniaze tam, tam a tam. Síce žiadny konkrétny návrh som od vás nepočul, ako vlastne tento nejaký rozpor vyriešiť. A naozaj ste mi pripadali ako možno taká schizofrenická manželka, ktorá keď to jedno jej ja, príde za manželom a nástojí na tom, aby jej teda manžel kúpil nejaké nové auto, a o chvíľku to druhé jej ja príde za manželom a nadáva mu, že si berie pôžičky na to jej auto, ktoré chce. Čiže vy si to najprv upracte nejako sám so sebou. Buď držíte stranu koalícii a budete sa správať vlastne zodpovedne voči rozpočtu a budeme tlačiť aj možno na vládu, aj sami na seba, aby sme čím ďalej, tým viac šetrili, alebo na druhej strane budete iba tak do vetra púšťať bonmoty o tom, ako chýbajú peniaze tam, tam a tam. A keď sa chcete správať zodpovedne, tak povedzte, keď chýbajú peniaze tam, kde ich zoberieme, potom v pohode vás do koalície zoberieme.
Neautorizovaný
14:50
Vystúpenie 14:50
Ján MikolajSamozrejme, som presvedčený, že ten schodok tých 4,9 % je zbytočne vysoký, pretože aj schodok tohto roku je zbytočne vysoký 7,9 %. Považujem, pán minister, naozaj za nezodpovedné, že ste v tom pol roku, v ktorom ste ministrom financií, minimálne nezaviazali jednotlivé ministerstvá aspoň o 10 % viazať svoje prevádzkové výdavky, pretože nechať klesnúť rozpočet na...
Samozrejme, som presvedčený, že ten schodok tých 4,9 % je zbytočne vysoký, pretože aj schodok tohto roku je zbytočne vysoký 7,9 %. Považujem, pán minister, naozaj za nezodpovedné, že ste v tom pol roku, v ktorom ste ministrom financií, minimálne nezaviazali jednotlivé ministerstvá aspoň o 10 % viazať svoje prevádzkové výdavky, pretože nechať klesnúť rozpočet na 7,9 % je príliš veľa. Samozrejme, potom aj tá úspora vyzerá trošku vyššia.
Povedal som, že nesúhlasím s vnútornou štruktúrou financovania rozpočtu, pán poslanec Matovič, kde som jasne povedal, že projekty, ktoré sa dajú nahradiť inými projektmi, ako sú napr. PPP projekty, kde jedine diaľnice majú svoje výnosy, z ktorých sa dajú urobiť tridsaťročné finančné modely, aby boli s určitou podporou štátu samofinancovateľné, to sa nestalo, to v tomto rozpočte nie je a jednoducho sa to nahrádza prostriedkami na úkor vzdelávania, vedy a športu.
A, pán poslanec Fronc, veď ty musíš vedieť, že na šport vždy bola aspoň 1 mld. Sk, vždy bola posledných päť-šesť rokov. Teraz je to prvýkrát, čo bude na šport okolo 650 mil., možno 700 mil. Sk. Čiže, samozrejme, v tých percentách to predtým išlo dole, ale teraz je to skokom. Výdavky na šport v rámci všetkých kritérií, či je to HDP alebo štátny rozpočet, poklesli.
Pán Matovič, netúžim po tom, aby som bol priradený k vám, nechajte to na mňa.
Samozrejme, som presvedčený, že ten schodok tých 4,9 % je zbytočne vysoký, pretože aj schodok tohto roku je zbytočne vysoký 7,9 %. Považujem, pán minister, naozaj za nezodpovedné, že ste v tom pol roku, v ktorom ste ministrom financií, minimálne nezaviazali jednotlivé ministerstvá aspoň o 10 % viazať svoje prevádzkové výdavky, pretože nechať klesnúť rozpočet na 7,9 % je príliš veľa. Samozrejme, potom aj tá úspora vyzerá trošku vyššia.
Povedal som, že nesúhlasím s vnútornou štruktúrou financovania rozpočtu, pán poslanec Matovič, kde som jasne povedal, že projekty, ktoré sa dajú nahradiť inými projektmi, ako sú napr. PPP projekty, kde jedine diaľnice majú svoje výnosy, z ktorých sa dajú urobiť tridsaťročné finančné modely, aby boli s určitou podporou štátu samofinancovateľné, to sa nestalo, to v tomto rozpočte nie je a jednoducho sa to nahrádza prostriedkami na úkor vzdelávania, vedy a športu.
A, pán poslanec Fronc, veď ty musíš vedieť, že na šport vždy bola aspoň 1 mld. Sk, vždy bola posledných päť-šesť rokov. Teraz je to prvýkrát, čo bude na šport okolo 650 mil., možno 700 mil. Sk. Čiže, samozrejme, v tých percentách to predtým išlo dole, ale teraz je to skokom. Výdavky na šport v rámci všetkých kritérií, či je to HDP alebo štátny rozpočet, poklesli.
Neautorizovaný
14:50
Vystúpenie v rozprave 14:50
Pavol HrušovskýVystúpenie v rozprave
7.12.2010 o 14:50 hod.
JUDr.
Pavol Hrušovský
Videokanál poslancaPán poslanec Petrák, nech sa páči.
Neautorizovaný
14:52
Vystúpenie v rozprave 14:52
Ľubomír PetrákTakže k tej prvej časti, ktorú som avizoval, je rezort ministerstva spravodlivosti.
Čo mňa vcelku pozitívne prekvapilo, je, že v roku 2011 vzrastú výdavky v rezorte spravodlivosti o 6,88 %. A v zásade môžeme tento krok hodnotiť ako pozitívny, nakoľko cieľom je dosiahnuť na Slovensku vymožiteľnosť práva. Ale na druhej strane ak sa pozrieme, akým spôsobom sú tieto prostriedky alokované, tak vidno, že už takéto záruky nám tento rozpočet určite neposkytuje. Môžeme konštatovať v nejakej podrobnejšej analýze, že napr. narástol v roku 2009 počet obvinených a odsúdených o 13,2 %, narastá počet obvinených a odsúdených a väznených osôb v ďalšom období opätovne. To znamená, že ten nárast je masívnejší. Ale napr. ak si porovnáte kapitálové výdavky na rok 2011, dochádza k zmenám vo vnútornom členení kapitálových výdavkov a dochádza k poklesu investícií vo väzenstve. To znamená, mne to absolútne nedáva žiadnu logiku, že zdvíha sa nám počet odsúdených osôb, ktoré by mali niekde vykonávať svoj trest, na druhej strane klesajú kapitálové výdavky vo väzenstve, to znamená, že nebudeme ich mať kde umiestniť, budeme opätovne čakať niekoľko rokov, kým sa dostanú na výkon trestu, a v podstate normálni, slušní ľudia v tejto republike budú týmito osobami opätovne ohrozovaní.
Ak som hovoril o vymožiteľnosti práva na Slovensku, tak sa presuniem ku kapitole Najvyššieho súdu. Keďže vo všeobecnosti sa dá predpokladať, že súlad medzi ministerkou spravodlivosti a predsedom Najvyššieho súdu a možnosť nejakého spoločného zasadnutia za jeden rokovací stôl nie je v dohľadne, tak dovoľte, aby som predniesol jeden pozmeňujúci návrh ku kapitole Najvyššieho súdu.
Pozmeňujúci návrh znie:
Príloha č. 3 v kapitole Najvyšší súd Slovenskej republiky sa mení nasledovne: „1. v stĺpci 1 (výdavky celkom) sa suma „8,032 705 mil. eur“ nahrádza sumou „8,568 400 mil. eur“, 2. v stĺpci 3 (výdavky spolu bez prostriedkov EÚ) sa suma „8,032 705 mil. eur“ nahrádza sumou „8,568 400 mil. eur“, 3. v stĺpci 5 (mzdy, položka 610) sa suma „5,455 363 mil. eur“ nahrádza sumou „5,852 321 mil. eur“.“
Príloha č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa mení nasledovne: „1. v stĺpci 1 (výdavky celkom) sa suma „3,604 955 065 mld. eur“ nahrádza sumou „3,604 419 370 mld. eur“, 2. v stĺpci 3 (výdavky spolu bez prostriedkov EÚ) sa suma „3,604 955 065 mld. eur“ nahrádza sumou „3,604 419 370 mld. eur“, 3. v stĺpci 5 (mzdy, položka 610) sa suma „1,526 350 mil. eur“ nahrádza sumou „1,129 392 mil. eur“.
Odôvodnenie predloženého návrhu. K 1. 9. 2010 bol rozpočtovým opatrením č. 6 Ministerstva financií Slovenskej republiky znížený počet pracovných miest na Najvyššom súde o 36 a bol tomu znížený prislúchajúci objem mzdových prostriedkov. Neplnenie zamestnanosti na Najvyššom súde bolo spôsobené nedostatkom priestorov. V septembri 2010 sa vytvorili priestorové podmienky, ktoré umožňujú prijatie 36 asistentov sudcov.
Potreba asistentov sudcov je nevyhnutná z dôvodu efektívneho výkonu súdnej moci a navrhované zvýšenie rozpočtu predstavuje prostriedky na mzdy a odvody do poisťovní za týchto sudcov.
Vážené dámy a páni, ja osobne si myslím, že v prípade kapitoly Najvyššieho súdu by sme sa mali oprostiť od jednofarebného videnia vzťahu terajšej vládnej koalície k osobe predsedu Najvyššieho súdu. A mali by sme úplne jasne zvážiť opodstatnenosť požiadaviek, ktoré Najvyšší súd má. Mne sa zdá absolútne nelogické, ak rok, dva roky pracujete na tom, aby ste vytvorili priestorové podmienky na umiestnenie ďalších pracovníkov, investujete tam prostriedky, vytvoríte adekvátne prostredie, že tí pracovníci tam môžu nastúpiť, a na druhej strane keďže doteraz neboli tieto miesta obsadené z objektívnych dôvodov, škrtnete v rozpočte na budúci rok finančné prostriedky na ich mzdy a odvody. Nejedná sa o žiadnu zásadnú sumu. Celková suma, o ktorú sa navyšuje kapitola Najvyššieho súdu, je 535 695 eur. Ak by som to dával do nejakej logickej súvislosti s niektorými inými výdavkami v rezorte ministerstva spravodlivosti, spomenul by som sumu 28 mil. eur, ktoré sa našli na odmeny pre znalcov, advokátov, notárov, exekútorov, svedkov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorými boli mnohé faktúry po lehote splatnosti. To znamená, na jednej strane nájdeme 28 mil. eur v rezorte spravodlivosti na vyplatenie faktúr pre tie osoby, ktoré som spomínal, čo ja osobne považujem za správne, lebo tie faktúry boli mnohé po lehote splatnosti a v právnom štáte by sa záväzky mali platiť, len na druhej strane nerozumiem tomu, ak je našou prioritou vymožiteľnosť práva na Slovensku a nikto, ani z vládnej koalície, na výbore nikdy nespochybňoval, či sú alebo nie sú potrební asistenti sudcov na Najvyššom súde, vždy na ústavnoprávnom výbore došlo k zhode, že asistenti sudcov na Najvyššom súde by pomohli rýchlejšiemu konaniu a zlepšili by vymožiteľnosť práva na Slovensku. Z tohto pohľadu považujem tento návrh za úplne legitímny a verím, že budete zvažovať svoje hlasovanie. A bol by som rád, ak by tento návrh získal u vás aj podporu. Verím, že táto moja žiadosť, prosba smerom k vám nezostane len v takej formálnej rovine, aj keď som realista.
Dámy a páni, dovoľte, aby som sa dotkol druhej oblasti, ku ktorej sa chcem vyjadriť. A to je vplyv štátneho rozpočtu na rok 2011 na rozpočty obcí a miest.
Obce a mestá budú mať v roku 2011 nárast finančných prostriedkov voči roku 2010. Ak by som si zobral také holé porovnanie, tak nárast prostriedkov v roku 2011 oproti roku 2010 by mal byť o 15,2 %. Ak hovoríme o náraste v takomto pomernom čísle, tak mnohí z vás si povedia, tak o čom chce hovoriť, keď im rastú prostriedky o 15,2 %. Ja to ale vrátim do polohy roku 2010, keď v roku 2010 bol výpadok rozpočtov obcí a miest mínus 18,4 %. A to už je vrátane dodatkových dotácií, ktoré prišli z vlády dve, jedna vo výške 33 mil. eur a druhá vo výške 39,5 mil. eur ako dodatkové dotácie na činnosti obcí a miest. Je pravdou, že boli rokovania medzi Združením miest a obcí Slovenska a ministerstvom financií alebo vládou Slovenskej republiky o tom, že by bolo potrebné dofinancovať niektoré činnosti, ktoré zostali nedofinancované. Žiaľ, celá diskusia zostala v polohe dostanete 39,5 mil. eur a zbytok musíte niesť na svojich pleciach. Ak by som vyjadril tieto čísla v absolútnej hodnote, tak ten rozdiel, ktorý chýba obciam a mestám na Slovensku v roku 2010, by bol 240,765 mil. eur, čo nie je zanedbateľná čiastka. Ak budeme hodnotiť hospodárenie obcí a miest v roku 2010, tak budeme musieť pri mnohých obciach a mestách konštatovať, že hospodárenie bolo deficitné a určite bude navyšovať aj deficit verejných financií Slovenskej republiky. Takže v tomto prípade ja sa obraciam so žiadosťou na vládu Slovenskej republiky a ministra financií predovšetkým, aby pri tých rokovaniach, ktoré budú určite nasledovať ďalej, bol ústretový, lebo výpadok 240 mil. nie je možné jednoducho uniesť na pleciach obcí a miest.
Ja sa dotknem ďalších dopadov, ktoré sú predovšetkým negatívne a dotýkajú sa obcí a miest. Jedným z tých dopadov je východisko makroekonomické. A to je inflácia, ktorá by sa v roku 2011 mala zvýšiť na trojnásobok oproti roku 2010, čo bude opätovne znamenať zvýšenú záťaž rozpočtov obcí a miest. Je to predovšetkým zvýšenie cien energií, bude to zvýšenie cien všetkých tovarov, dotkne sa to zvýšenia dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, všetky základné funkcie, ktoré zabezpečujú obce a mestá, budú týmto dotknuté.
Môžeme ísť po jednotlivých kapitolách úplne kľudne ďalej.
Dostaneme sa ku kapitole ministerstva dopravy, kde ministerstvo dopravy navyšuje prostriedky na cestnú infraštruktúru o 184,509 mil. eur, čo v konečnom dôsledku znamená zásadné spomalenie budovania cestnej infraštruktúry. Dámy a páni, toto považujem za jednu z obrovských chýb, ktorá sa deje na Slovensku, lebo tie hladové doliny, ktoré sú predovšetkým na strednom a východnom Slovensku, zostanú naďalej hladovými. A jednoducho prebudiť život v týchto lokalitách okrem toho , že tam dobudujeme nadradenú cestnú infraštruktúru, nie je možné. Druhý problém, ktorý tu nastáva, je to zaťaženie obcí a miest dopravou. Sú spomalené alebo zastavené budovania obchvatov mnohých obcí a miest s intenzitou dopravy, ktorá sa hýbe nad 25 000 až 30 000 vozidiel denne, ktoré prechádzajú cez jednotlivé obce a mestá. Viete si vy predstaviť život, že máte de facto súvislý tok automobilov 24 hodín denne a že keď chcete prejsť cez cestu, tak pokiaľ nie ste hazardér so svojím životom, tak musíte stáť polhodinu pri ceste, aby ste prešli na druhú stranu? Zvážte, prosím vás, pri rozpočte na rok 2011 aj tieto okolnosti, lebo ja rozumiem tomu, že rozpočet je o makroekonomických charakteristikách, ale z pohľadov starostov obcí a primátorov miest to nie sú len makroekonomické čísla, ale aj jednoducho podmienky pre život v lokalitách, v ktorých tí obyvatelia žijú.
Ďalej by som sa dotkol kapitoly bývania a výstavby. Dotácie zo štátneho rozpočtu na bytovú politiku v roku 2011 klesajú oproti roku 2010 o 14,988 mil. eur a gro krátenia je v oblasti výstavby a obnovy bytového fondu. Ja by som vám dal do pozornosti pripravované zmeny v legislatíve, ktoré pripravujete vy, ktoré sa týkajú bývania osôb v reštituovaných domoch. Tieto osoby buď budú musieť pristúpiť na komerčné nájomné, ktoré si mnohé osoby, ktoré obývajú tieto byty, nebudú môcť dovoliť, alebo jednoducho budú musieť opustiť byty, v ktorých žijú niekoľko desaťročí. Aké je tu riziko? Ja som doteraz nezaznamenal z polohy štátu žiadne riešenie, ktoré by ponúkalo budovanie nájomných bytov, kde by sa tieto osoby presťahovali, kde by za normálnych podmienok mohli žiť, a v prípade, že sa jedná o starších obyvateľov, môžem použiť aj slovo, v pokoji a v normálnych podmienkach aj dožiť. Nemôžete preniesť zodpovednosť za riešenie reštitúcií v uplynulom období zo štátu na obce a mestá. V tomto, si myslím, je absolútne nezastupiteľná úloha štátu, ktorý túto zodpovednosť musí prevziať na seba. A riešenie musí ísť aj cez dotácie na bytovú výstavbu tak, aby štát garantoval tie činnosti, ktoré zagarantovať má.
Dovoľte mi dotknúť sa ďalšej oblasti a tou je podpora cestovného ruchu. V roku 2011 mierne stúpne podpora cestovného ruchu, ale aj to len vďaka európskym fondom a zakontrahovaným projektom. Ale v ďalších rokoch podľa návrhu rozpočtu na roky 2012 a 2013 táto podpora cestovného ruchu dramaticky klesá. A v roku 2013 bude podpora cestovného ruchu tvoriť len 50 % podpory z roku 2010. Ja chcem upozorniť aj na fakt, že obce a mestá sa v predchádzajúcom období zapojili po zhodnotení možností rozvojov svojho územia do mnohých projektov týkajúcich sa cestovného ruchu. Nainvestovali tam svoje vlastné prostriedky, urobili mikroregióny Združenia obcí a miest, uchádzali sa o prostriedky z fondov Európskej únie. A dneska tým, ako staviate rozpočet na roky 2011 až 2013, im beriete akúkoľvek možnosť aj ilúziu, že tieto projekty budú môcť byť dotiahnuté do zdarného konca. Ja osobne si myslím, že je to absolútne nezodpovedné. A v oblasti cestovného ruchu ako jednej z oblastí národného hospodárstva, ktorá môže prinášať značnú pridanú hodnotu, ale predovšetkým značnú zamestnanosť v oblastiach, kde iných investorov nedostaneme, ak hazardujeme s týmito vecami, tak robíme veľmi zle.
Dámy a páni, šport tu bol nie veľmi dávno komentovaný. Ja by som opätovne povedal a prihováral sa za to, treba dať viac peňazí do športu. Ja nie som zástancom podpory len vrcholového športu, ale ak pán Poliačik hovoril, že alternatívou sú aj počítače, ja nehovorím, že nie sú jeho alternatívnou aj počítače, ja len hovorím, že ak chceme mať zdravé deti, tak potrebujú sa aj pohybovať, ak chceme dať deťom inú alternatívu, ako sú drogy, krčma, fajčenie, tak jednou z najlepších alternatív, ktorú im vieme poskytnúť v rámci trávenia voľného času, je športové vyžitie. A preto sa prihováram za to, aby viac prostriedkov išlo do budovania podmienok pre mládežnícky šport, pre ten amatérky šport, pre šport, ktorý sa robí na obciach a mestách. Tu nejde o to, ktorý starosta to dostane, či je to starosta za KDH, či je to starosta za Smer alebo za kohokoľvek kandidoval, tu ide o to, že všetky tie deti, ktoré žijú v tých obciach a mestách a ktoré nepoznajú politické podfarbenie, majú priestor pre svoje vyžitie a majú alternatívu trávenia voľného času.
Rozvoj vidieka, pôdohospodárstvo. Predovšetkým v rozvoji vidieka klesajú výdavky medziročne v roku 2011 o 225,954 mil. eur. A je to spôsobené predovšetkým tým, že výrazne klesajú prostriedky z Európskej únie, čím sa automaticky znižujú aj prostriedky spolufinancované zo štátneho rozpočtu. V druhom a treťom roku tejto vlády ide podpora vidieka na absolútne nereálne úrovne. Dámy a páni, ktorí sedíte v tejto rokovacej sále, Slovensko má 2 891 obcí a miest, z toho je 138 miest, 2 753 obcí. Slovensko je vidiecka krajina, či si to chcete alebo nechcete priznať. A z tohto pohľadu musí byť aj adekvátna podpora rozvoja vidieka. Nemôžeme sa sústreďovať len na podporu veľkých miest, budovania stredísk a vracať sa do obdobia sedemdesiatych rokov, keď niektoré obce budú vyhlásené za zánikové a možno pár šťastných bude rozvojových. Je to cesta, ktorá bola prekonaná. Je to cesta, ktorá dostala absolútne jasné nie v roku 1989. Ak sa chcete vracať k tejto ceste, tak sa vraciate k totalite inými spôsobmi. Ja osobne si myslím, že táto cesta je absolútne nesprávna.
Pán minister Mikloš, neviem, nevidím ho v tejto sále, ale tie slová, ktoré poviem, chcem adresovať jemu. A to je otázka povodní, ktorá nie je dostatočne reflektovaná v štátnom rozpočte. Je pravdou, že dochádza v roku 2011 k navýšeniu prostriedkov na ochranu pred povodňami, ale v rokoch 2012 a 2013 je plánovaný pokles týchto prostriedkov a v roku 2011 sú nedostačujúce opatrenia, ktoré pridelilo ministerstvo financií Úradu vlády vo forme prostriedkov vo výške 33,5 mil. eur na povodňové nápravy, lebo tieto prostriedky nestačia na komplexné riešenia problémov. My sme sa s pánom ministrom Miklošom sporili, myslím, že to bolo pri návrhu rozpočtu na rok 2007 alebo 2008 o protipovodňovej ochrane. A v období, keď vláda Roberta Fica chcela navýšiť a navyšovala prostriedky na protipovodňovú ochranu, sme boli označovaní za betónových lobistov. Ja som vtedy zdôrazňoval, že v prípade povodní sa nikto nepýta, akého je politického zafarbenia, ale každý prípad zatopeného domu, utopeného človeka je veľkou osobnou tragédiou. V prípade povodní to opätovne nemôžeme posudzovať len cez makroekonomické čísla, ale treba sa na to pozerať cez konkrétne ľudské osudy, lebo o tom by mala byť práca poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Takže, dámy a páni, ja vás žiadam, aby sme sa nad týmito slovami zamysleli a lepšie si pozreli návrh rozpočtu predovšetkým na roky 2012 a 2013, lebo pri tom roku 2011 nemám ilúziu, že bude nejako významnejšie upravený.
Dotkneme sa ďalších predovšetkým problémových vecí.
A jedným z najväčších problémov je, a som rád, že tu vedľa mňa na mieste navrhovateľa sedí pán minister Mihál, zákon o sociálnych službách. Pán minister, existenciu finančného problému, ktorý vyplýva z realizácie tohto zákona, uznáva aj vaše ministerstvo, ktoré zriadilo pracovnú skupinu pod vedením štátnej tajomníčky pani Nicholsonovej na riešenie problematiky zabezpečovania sociálnych služieb od roku 2011. To, čo musím ale povedať, je, že doteraz ministerstvo nepredložilo žiadny návrh na systémové a ani čiastkové riešenie situácie, aj keď je zrejmé, že z dôvodu nezabezpečenia finančných prostriedkov bude zákon o sociálnych službách od 1. januára 2011 v podstatnej časti obcí nevykonateľný. Pán minister, opätovne to podčiarkujem a opätovne to zvýrazním, zákon v mnohých mestách a obciach, predovšetkým v obciach, bude od 1. januára 2011 nevykonateľný. Myslím si, že cieľom by malo byť prijímať v Národnej rade zákony, ktoré sú vykonateľné a ufinancovateľné. Podľa fiškálnej decentralizácie je východiskom financovania sociálnych služieb výnos z dane z príjmov fyzických osôb pridelený podľa počtu obyvateľov nad 62 rokov. Podľa prognózy výnosu z dane z príjmov fyzických osôb na rok 2011 bude tento výnos v 993 obciach nižší, ako boli v tomto roku požadované priemerné ekonomicky oprávnené náklady zriaďovateľov domovov seniorov za umiestnenie jedného občana. Hovorím o 993 obciach. V ďalších 883 obciach bude možné z prideleného výnosu z dane z príjmov fyzických osôb poskytnúť dotáciu na úhradu nákladov v domove seniorov maximálne pre dvoch občanov zo zhruba 142 občanov obce nad 62 rokov. Čiže to je nejaký štatistický údaj. A tým sa vyčerpajú finančné možnosti pre ostatných občanov nad 62 rokov. A tieto obce už nebudú môcť poskytnúť žiadne iné sociálne služby, napr. ani opatrovateľskú službu. Ja sa pýtam, prečo je tento návrh rozpočtu postavený tak, že na jednej strane dávame občanom ilúziu, že môžu byť umiestnení v domovoch, na druhej strane vytvárame priestor pre súkromné organizácie na to, aby tie služby mohli poskytovať, ale na tretej strane nemáme to z čoho vyfinancovať a bude to jeden vážny problém. Z hľadiska štatistiky chcem k tomuto povedať aj to, že v tomto roku má podľa štatistiky pripadať jeden občan v sociálnom zariadení na 30 občanov nad 62 rokov. To znamená, že na základe skúseností z tohto roka je možné v roku 2011 očakávať žaloby od občanov alebo poskytovateľov sociálnych služieb minimálne na 1 826 obcí z dôvodu neplnenia ich zákonných povinností v oblasti sociálnych služieb v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov zapríčineného nerešpektovaním princípu, že s presunom kompetencií musia byť na obce presunuté aj finančné prostriedky. Dámy a páni, to číslo zopakujem ešte raz. Nejedná sa o jednu, dve, päť obcí, ide o 1 826 obcí na Slovensku. Toto číslo je absolútne alarmujúce. A prosím vás, aby ste sa nad týmto číslom zamysleli a zreálnili návrh štátneho rozpočtu na rok 2011. Ja viem, že to nepôjde v polohe toho, čo bude schválené na tomto zasadnutí Národnej rady, ale viem, že existujú prostriedky na presuny v rámci rozpočtu v roku 2011. A, pán minister, pokiaľ vaša vláda nechce vystupovať len deklaratívne, ako ste ústretoví a sociálnejší voči občanom, ako bola predchádzajúca vláda Roberta Fica, tak musíte sa týmto faktom jednoducho zaoberať a musíte vytvoriť aj finančné predpoklady na to. A najjednoduchším finančným predpokladom by bolo, keby rozpočtové prostriedky, myslím, že je to bod 07E v prílohe č. 4, boli viazané vo výške 51,8 mil. eur na financovanie sociálnych služieb. To by bolo najčistejšie riešenie, ktoré by sa vedelo prijať. Žiaľ, odvaha na takéto riešenie sa vo vládnej koalícii nenašla. Ale verím, že bude zachovaný zdravý rozum a nájde sa iné riešenie, ktoré aspoň čiastočne pomôže vykryť nedostatok finančných prostriedkov.
Ak budeme hovoriť o doložke finančných vplyvov k zákonu o sociálnych službách, tam sa hovorí, že obce majú kryť výdavky na nové kompetencie z lepšieho výnosu z dane z príjmov fyzických osôb. Ja chcem ale upozorniť na dve čísla. V dobe prijímania zákona, v roku, myslím, 2008 mali obce výnosy vo výške 1,28 mld. eur a mali 3 705 kompetencií a úloh, ktoré vykonávali. V roku 2011 je navrhovaný rozpočet výnosov obcí vo výške 1,228 mld. eur, to znamená menej ako v roku 2008, ale počet kompetencií a úloh, ktoré obce majú vykonávať z týchto peňazí, je 4 480, na jednej strane pokles financií, na druhej strane obrovské zvýšenie počtu úloh a kompetencií, ktoré majú obce vykonávať. Môžete hovoriť čokoľvek, takýto obrovský nárast kompetencií a úloh sa zo zníženého počtu finančných prostriedkov nedá zabezpečiť. Ak ste vy, vážená súčasná vláda, hovorili, že nie je problémom zoškrtať finančné prostriedky na mzdy v roku 2010 o 10 %, a také išlo aj usmernenie z ministerstva financií, tak reálna skutočnosť ku koncu roku 2010 bude niekde na úrovni 5 %. To znamená, zvážte to, na úrovni štátu sa to nedá, ako to môžete očakávať a žiadať od obcí a miest.
Ak dovolíte, len niekoľko posledných záverečných slov. Opätovne budem poukazovať na novelu dane z príjmov, bod 34. Ja myslím si, že k tomuto som vystupoval dostatočne a nebudem opakovať, aké nové úlohy obciam a mestám vznikajú.
Chcel by som upozorniť na kapitolu ministerstva životného prostredia, kde dochádza v roku 2010 k nárastu o 10,4% na čistiarne odpadových vôd, ale na druhej strane chcem upozorniť aj na záväzky Slovenska. Viem, že na tejto schôdzi Národnej rady je predložený návrh pána poslanca Ďurkovského, ktorý hovorí o tom, že by sa mali nájsť finančné prostriedky na zabezpečenie záväzkov Slovenskej republiky, ktoré sú, že do konca roku 2010 budú odkanalizované a čistené vody z obcí a miest nad 10 000 obyvateľov. Ale ja chcem upozorniť v tejto kapitole aj na záväzky Slovenska k roku 2015, kedy majú byť odkanalizované a čistené odpadové vody z obcí nad 2 000 obyvateľov. V tejto súvislosti, pán minister, vám určite nebude neznáme, keď ste sa pozerali na túto problematiku, že ani prostriedky Európskej únie určite nebudú stačiť na to, aby sme si tento záväzok splnili. A myslím si, že cestou na to, aby sa splnil tento záväzok, je, aby sa navýšili v budúcnosti prostriedky v Environmentálnom fonde. Je to nástroj financovania environmentálnych aktivít, ktorý je regulárny, má svoju históriu, myslím si, že tam pracujú aj odborníci, ktorí vedia posúdiť jednotlivé projekty. A cesta do budúcnosti by mohla viesť aj cez posilnenie Environmentálneho fondu.
Ak dovolíte, ja by som ešte upozornil možno politicky na jednu skutočnosť. A to je skutočnosť, že pri obhajovaní tohto štátneho rozpočtu, pán minister, tvrdíte, že škrtaním v roku 2011 sa zníži reálny rast HDP na Slovensku, ale vytvorí to predpoklady na dynamický rast HDP v rokoch 2012, 2013 a nasledujúcich. Ja si to neviem dať do súvisu s tabuľkou, ktorá porovnáva plány rastu HDP v nasledujúcich rokoch, keď v roku 2014 bude reálny rast na úrovni zhruba 4 %, predpokladaný rast na rok 2011 je 3,3 %, to je ten avizovaný pokles, ale dynamický rast, ktorý sa zvýši v roku 2012 na 4,5 % a v roku 2013 na 4,7 %, ak je dneska možno cez 4 %, no ja v tom nejakú zásadnú dynamiku nevidím, možno nerozumiem číslam, ale ak zásadný rast je zo 4 % na 4,5 %, tak asi to nebude celkom dynamické.
Chcem povedať, že aj na týchto číslach, ktoré som tu prezentoval, poukazujem na problémy, ktoré sú v štátnom rozpočte, ktoré sa dotýkajú obcí a miest. A chcem povedať, že tak ako rozpočet v sebe obsahuje veľké riziká pre obce a mestá, obsahuje aj výrazné riziká z hľadiska príjmov pri predpokladoch vývoja svetovej ekonomiky. A myslím si, že tento rozpočet nevytvára dobré predpoklady pre budúcnosť Slovenska. A z tohto dôvodu ho nemôžem podporiť. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
7.12.2010 o 14:52 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa zapojil do rozpravy o návrhu rozpočtu na rok 2011. Ak dovolíte, rozdelím svoje vystúpenie do dvoch takých oblastí. Z nich prvá sa bude týkať rezortu spravodlivosti a kapitoly Najvyššieho súdu, nakoľko som členom ústavnoprávneho výboru, a v tej druhej časti sa budem viac venovať otázkam dopadu rozpočtu na rok 2011, na hospodárenie samospráv, predovšetkým obcí a miest.
Takže k tej prvej časti, ktorú som avizoval, je rezort ministerstva spravodlivosti.
Čo mňa vcelku pozitívne prekvapilo, je, že v roku 2011 vzrastú výdavky v rezorte spravodlivosti o 6,88 %. A v zásade môžeme tento krok hodnotiť ako pozitívny, nakoľko cieľom je dosiahnuť na Slovensku vymožiteľnosť práva. Ale na druhej strane ak sa pozrieme, akým spôsobom sú tieto prostriedky alokované, tak vidno, že už takéto záruky nám tento rozpočet určite neposkytuje. Môžeme konštatovať v nejakej podrobnejšej analýze, že napr. narástol v roku 2009 počet obvinených a odsúdených o 13,2 %, narastá počet obvinených a odsúdených a väznených osôb v ďalšom období opätovne. To znamená, že ten nárast je masívnejší. Ale napr. ak si porovnáte kapitálové výdavky na rok 2011, dochádza k zmenám vo vnútornom členení kapitálových výdavkov a dochádza k poklesu investícií vo väzenstve. To znamená, mne to absolútne nedáva žiadnu logiku, že zdvíha sa nám počet odsúdených osôb, ktoré by mali niekde vykonávať svoj trest, na druhej strane klesajú kapitálové výdavky vo väzenstve, to znamená, že nebudeme ich mať kde umiestniť, budeme opätovne čakať niekoľko rokov, kým sa dostanú na výkon trestu, a v podstate normálni, slušní ľudia v tejto republike budú týmito osobami opätovne ohrozovaní.
Ak som hovoril o vymožiteľnosti práva na Slovensku, tak sa presuniem ku kapitole Najvyššieho súdu. Keďže vo všeobecnosti sa dá predpokladať, že súlad medzi ministerkou spravodlivosti a predsedom Najvyššieho súdu a možnosť nejakého spoločného zasadnutia za jeden rokovací stôl nie je v dohľadne, tak dovoľte, aby som predniesol jeden pozmeňujúci návrh ku kapitole Najvyššieho súdu.
Pozmeňujúci návrh znie:
Príloha č. 3 v kapitole Najvyšší súd Slovenskej republiky sa mení nasledovne: „1. v stĺpci 1 (výdavky celkom) sa suma „8,032 705 mil. eur“ nahrádza sumou „8,568 400 mil. eur“, 2. v stĺpci 3 (výdavky spolu bez prostriedkov EÚ) sa suma „8,032 705 mil. eur“ nahrádza sumou „8,568 400 mil. eur“, 3. v stĺpci 5 (mzdy, položka 610) sa suma „5,455 363 mil. eur“ nahrádza sumou „5,852 321 mil. eur“.“
Príloha č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa mení nasledovne: „1. v stĺpci 1 (výdavky celkom) sa suma „3,604 955 065 mld. eur“ nahrádza sumou „3,604 419 370 mld. eur“, 2. v stĺpci 3 (výdavky spolu bez prostriedkov EÚ) sa suma „3,604 955 065 mld. eur“ nahrádza sumou „3,604 419 370 mld. eur“, 3. v stĺpci 5 (mzdy, položka 610) sa suma „1,526 350 mil. eur“ nahrádza sumou „1,129 392 mil. eur“.
Odôvodnenie predloženého návrhu. K 1. 9. 2010 bol rozpočtovým opatrením č. 6 Ministerstva financií Slovenskej republiky znížený počet pracovných miest na Najvyššom súde o 36 a bol tomu znížený prislúchajúci objem mzdových prostriedkov. Neplnenie zamestnanosti na Najvyššom súde bolo spôsobené nedostatkom priestorov. V septembri 2010 sa vytvorili priestorové podmienky, ktoré umožňujú prijatie 36 asistentov sudcov.
Potreba asistentov sudcov je nevyhnutná z dôvodu efektívneho výkonu súdnej moci a navrhované zvýšenie rozpočtu predstavuje prostriedky na mzdy a odvody do poisťovní za týchto sudcov.
Vážené dámy a páni, ja osobne si myslím, že v prípade kapitoly Najvyššieho súdu by sme sa mali oprostiť od jednofarebného videnia vzťahu terajšej vládnej koalície k osobe predsedu Najvyššieho súdu. A mali by sme úplne jasne zvážiť opodstatnenosť požiadaviek, ktoré Najvyšší súd má. Mne sa zdá absolútne nelogické, ak rok, dva roky pracujete na tom, aby ste vytvorili priestorové podmienky na umiestnenie ďalších pracovníkov, investujete tam prostriedky, vytvoríte adekvátne prostredie, že tí pracovníci tam môžu nastúpiť, a na druhej strane keďže doteraz neboli tieto miesta obsadené z objektívnych dôvodov, škrtnete v rozpočte na budúci rok finančné prostriedky na ich mzdy a odvody. Nejedná sa o žiadnu zásadnú sumu. Celková suma, o ktorú sa navyšuje kapitola Najvyššieho súdu, je 535 695 eur. Ak by som to dával do nejakej logickej súvislosti s niektorými inými výdavkami v rezorte ministerstva spravodlivosti, spomenul by som sumu 28 mil. eur, ktoré sa našli na odmeny pre znalcov, advokátov, notárov, exekútorov, svedkov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorými boli mnohé faktúry po lehote splatnosti. To znamená, na jednej strane nájdeme 28 mil. eur v rezorte spravodlivosti na vyplatenie faktúr pre tie osoby, ktoré som spomínal, čo ja osobne považujem za správne, lebo tie faktúry boli mnohé po lehote splatnosti a v právnom štáte by sa záväzky mali platiť, len na druhej strane nerozumiem tomu, ak je našou prioritou vymožiteľnosť práva na Slovensku a nikto, ani z vládnej koalície, na výbore nikdy nespochybňoval, či sú alebo nie sú potrební asistenti sudcov na Najvyššom súde, vždy na ústavnoprávnom výbore došlo k zhode, že asistenti sudcov na Najvyššom súde by pomohli rýchlejšiemu konaniu a zlepšili by vymožiteľnosť práva na Slovensku. Z tohto pohľadu považujem tento návrh za úplne legitímny a verím, že budete zvažovať svoje hlasovanie. A bol by som rád, ak by tento návrh získal u vás aj podporu. Verím, že táto moja žiadosť, prosba smerom k vám nezostane len v takej formálnej rovine, aj keď som realista.
Dámy a páni, dovoľte, aby som sa dotkol druhej oblasti, ku ktorej sa chcem vyjadriť. A to je vplyv štátneho rozpočtu na rok 2011 na rozpočty obcí a miest.
Obce a mestá budú mať v roku 2011 nárast finančných prostriedkov voči roku 2010. Ak by som si zobral také holé porovnanie, tak nárast prostriedkov v roku 2011 oproti roku 2010 by mal byť o 15,2 %. Ak hovoríme o náraste v takomto pomernom čísle, tak mnohí z vás si povedia, tak o čom chce hovoriť, keď im rastú prostriedky o 15,2 %. Ja to ale vrátim do polohy roku 2010, keď v roku 2010 bol výpadok rozpočtov obcí a miest mínus 18,4 %. A to už je vrátane dodatkových dotácií, ktoré prišli z vlády dve, jedna vo výške 33 mil. eur a druhá vo výške 39,5 mil. eur ako dodatkové dotácie na činnosti obcí a miest. Je pravdou, že boli rokovania medzi Združením miest a obcí Slovenska a ministerstvom financií alebo vládou Slovenskej republiky o tom, že by bolo potrebné dofinancovať niektoré činnosti, ktoré zostali nedofinancované. Žiaľ, celá diskusia zostala v polohe dostanete 39,5 mil. eur a zbytok musíte niesť na svojich pleciach. Ak by som vyjadril tieto čísla v absolútnej hodnote, tak ten rozdiel, ktorý chýba obciam a mestám na Slovensku v roku 2010, by bol 240,765 mil. eur, čo nie je zanedbateľná čiastka. Ak budeme hodnotiť hospodárenie obcí a miest v roku 2010, tak budeme musieť pri mnohých obciach a mestách konštatovať, že hospodárenie bolo deficitné a určite bude navyšovať aj deficit verejných financií Slovenskej republiky. Takže v tomto prípade ja sa obraciam so žiadosťou na vládu Slovenskej republiky a ministra financií predovšetkým, aby pri tých rokovaniach, ktoré budú určite nasledovať ďalej, bol ústretový, lebo výpadok 240 mil. nie je možné jednoducho uniesť na pleciach obcí a miest.
Ja sa dotknem ďalších dopadov, ktoré sú predovšetkým negatívne a dotýkajú sa obcí a miest. Jedným z tých dopadov je východisko makroekonomické. A to je inflácia, ktorá by sa v roku 2011 mala zvýšiť na trojnásobok oproti roku 2010, čo bude opätovne znamenať zvýšenú záťaž rozpočtov obcí a miest. Je to predovšetkým zvýšenie cien energií, bude to zvýšenie cien všetkých tovarov, dotkne sa to zvýšenia dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, všetky základné funkcie, ktoré zabezpečujú obce a mestá, budú týmto dotknuté.
Môžeme ísť po jednotlivých kapitolách úplne kľudne ďalej.
Dostaneme sa ku kapitole ministerstva dopravy, kde ministerstvo dopravy navyšuje prostriedky na cestnú infraštruktúru o 184,509 mil. eur, čo v konečnom dôsledku znamená zásadné spomalenie budovania cestnej infraštruktúry. Dámy a páni, toto považujem za jednu z obrovských chýb, ktorá sa deje na Slovensku, lebo tie hladové doliny, ktoré sú predovšetkým na strednom a východnom Slovensku, zostanú naďalej hladovými. A jednoducho prebudiť život v týchto lokalitách okrem toho , že tam dobudujeme nadradenú cestnú infraštruktúru, nie je možné. Druhý problém, ktorý tu nastáva, je to zaťaženie obcí a miest dopravou. Sú spomalené alebo zastavené budovania obchvatov mnohých obcí a miest s intenzitou dopravy, ktorá sa hýbe nad 25 000 až 30 000 vozidiel denne, ktoré prechádzajú cez jednotlivé obce a mestá. Viete si vy predstaviť život, že máte de facto súvislý tok automobilov 24 hodín denne a že keď chcete prejsť cez cestu, tak pokiaľ nie ste hazardér so svojím životom, tak musíte stáť polhodinu pri ceste, aby ste prešli na druhú stranu? Zvážte, prosím vás, pri rozpočte na rok 2011 aj tieto okolnosti, lebo ja rozumiem tomu, že rozpočet je o makroekonomických charakteristikách, ale z pohľadov starostov obcí a primátorov miest to nie sú len makroekonomické čísla, ale aj jednoducho podmienky pre život v lokalitách, v ktorých tí obyvatelia žijú.
Ďalej by som sa dotkol kapitoly bývania a výstavby. Dotácie zo štátneho rozpočtu na bytovú politiku v roku 2011 klesajú oproti roku 2010 o 14,988 mil. eur a gro krátenia je v oblasti výstavby a obnovy bytového fondu. Ja by som vám dal do pozornosti pripravované zmeny v legislatíve, ktoré pripravujete vy, ktoré sa týkajú bývania osôb v reštituovaných domoch. Tieto osoby buď budú musieť pristúpiť na komerčné nájomné, ktoré si mnohé osoby, ktoré obývajú tieto byty, nebudú môcť dovoliť, alebo jednoducho budú musieť opustiť byty, v ktorých žijú niekoľko desaťročí. Aké je tu riziko? Ja som doteraz nezaznamenal z polohy štátu žiadne riešenie, ktoré by ponúkalo budovanie nájomných bytov, kde by sa tieto osoby presťahovali, kde by za normálnych podmienok mohli žiť, a v prípade, že sa jedná o starších obyvateľov, môžem použiť aj slovo, v pokoji a v normálnych podmienkach aj dožiť. Nemôžete preniesť zodpovednosť za riešenie reštitúcií v uplynulom období zo štátu na obce a mestá. V tomto, si myslím, je absolútne nezastupiteľná úloha štátu, ktorý túto zodpovednosť musí prevziať na seba. A riešenie musí ísť aj cez dotácie na bytovú výstavbu tak, aby štát garantoval tie činnosti, ktoré zagarantovať má.
Dovoľte mi dotknúť sa ďalšej oblasti a tou je podpora cestovného ruchu. V roku 2011 mierne stúpne podpora cestovného ruchu, ale aj to len vďaka európskym fondom a zakontrahovaným projektom. Ale v ďalších rokoch podľa návrhu rozpočtu na roky 2012 a 2013 táto podpora cestovného ruchu dramaticky klesá. A v roku 2013 bude podpora cestovného ruchu tvoriť len 50 % podpory z roku 2010. Ja chcem upozorniť aj na fakt, že obce a mestá sa v predchádzajúcom období zapojili po zhodnotení možností rozvojov svojho územia do mnohých projektov týkajúcich sa cestovného ruchu. Nainvestovali tam svoje vlastné prostriedky, urobili mikroregióny Združenia obcí a miest, uchádzali sa o prostriedky z fondov Európskej únie. A dneska tým, ako staviate rozpočet na roky 2011 až 2013, im beriete akúkoľvek možnosť aj ilúziu, že tieto projekty budú môcť byť dotiahnuté do zdarného konca. Ja osobne si myslím, že je to absolútne nezodpovedné. A v oblasti cestovného ruchu ako jednej z oblastí národného hospodárstva, ktorá môže prinášať značnú pridanú hodnotu, ale predovšetkým značnú zamestnanosť v oblastiach, kde iných investorov nedostaneme, ak hazardujeme s týmito vecami, tak robíme veľmi zle.
Dámy a páni, šport tu bol nie veľmi dávno komentovaný. Ja by som opätovne povedal a prihováral sa za to, treba dať viac peňazí do športu. Ja nie som zástancom podpory len vrcholového športu, ale ak pán Poliačik hovoril, že alternatívou sú aj počítače, ja nehovorím, že nie sú jeho alternatívnou aj počítače, ja len hovorím, že ak chceme mať zdravé deti, tak potrebujú sa aj pohybovať, ak chceme dať deťom inú alternatívu, ako sú drogy, krčma, fajčenie, tak jednou z najlepších alternatív, ktorú im vieme poskytnúť v rámci trávenia voľného času, je športové vyžitie. A preto sa prihováram za to, aby viac prostriedkov išlo do budovania podmienok pre mládežnícky šport, pre ten amatérky šport, pre šport, ktorý sa robí na obciach a mestách. Tu nejde o to, ktorý starosta to dostane, či je to starosta za KDH, či je to starosta za Smer alebo za kohokoľvek kandidoval, tu ide o to, že všetky tie deti, ktoré žijú v tých obciach a mestách a ktoré nepoznajú politické podfarbenie, majú priestor pre svoje vyžitie a majú alternatívu trávenia voľného času.
Rozvoj vidieka, pôdohospodárstvo. Predovšetkým v rozvoji vidieka klesajú výdavky medziročne v roku 2011 o 225,954 mil. eur. A je to spôsobené predovšetkým tým, že výrazne klesajú prostriedky z Európskej únie, čím sa automaticky znižujú aj prostriedky spolufinancované zo štátneho rozpočtu. V druhom a treťom roku tejto vlády ide podpora vidieka na absolútne nereálne úrovne. Dámy a páni, ktorí sedíte v tejto rokovacej sále, Slovensko má 2 891 obcí a miest, z toho je 138 miest, 2 753 obcí. Slovensko je vidiecka krajina, či si to chcete alebo nechcete priznať. A z tohto pohľadu musí byť aj adekvátna podpora rozvoja vidieka. Nemôžeme sa sústreďovať len na podporu veľkých miest, budovania stredísk a vracať sa do obdobia sedemdesiatych rokov, keď niektoré obce budú vyhlásené za zánikové a možno pár šťastných bude rozvojových. Je to cesta, ktorá bola prekonaná. Je to cesta, ktorá dostala absolútne jasné nie v roku 1989. Ak sa chcete vracať k tejto ceste, tak sa vraciate k totalite inými spôsobmi. Ja osobne si myslím, že táto cesta je absolútne nesprávna.
Pán minister Mikloš, neviem, nevidím ho v tejto sále, ale tie slová, ktoré poviem, chcem adresovať jemu. A to je otázka povodní, ktorá nie je dostatočne reflektovaná v štátnom rozpočte. Je pravdou, že dochádza v roku 2011 k navýšeniu prostriedkov na ochranu pred povodňami, ale v rokoch 2012 a 2013 je plánovaný pokles týchto prostriedkov a v roku 2011 sú nedostačujúce opatrenia, ktoré pridelilo ministerstvo financií Úradu vlády vo forme prostriedkov vo výške 33,5 mil. eur na povodňové nápravy, lebo tieto prostriedky nestačia na komplexné riešenia problémov. My sme sa s pánom ministrom Miklošom sporili, myslím, že to bolo pri návrhu rozpočtu na rok 2007 alebo 2008 o protipovodňovej ochrane. A v období, keď vláda Roberta Fica chcela navýšiť a navyšovala prostriedky na protipovodňovú ochranu, sme boli označovaní za betónových lobistov. Ja som vtedy zdôrazňoval, že v prípade povodní sa nikto nepýta, akého je politického zafarbenia, ale každý prípad zatopeného domu, utopeného človeka je veľkou osobnou tragédiou. V prípade povodní to opätovne nemôžeme posudzovať len cez makroekonomické čísla, ale treba sa na to pozerať cez konkrétne ľudské osudy, lebo o tom by mala byť práca poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Takže, dámy a páni, ja vás žiadam, aby sme sa nad týmito slovami zamysleli a lepšie si pozreli návrh rozpočtu predovšetkým na roky 2012 a 2013, lebo pri tom roku 2011 nemám ilúziu, že bude nejako významnejšie upravený.
Dotkneme sa ďalších predovšetkým problémových vecí.
A jedným z najväčších problémov je, a som rád, že tu vedľa mňa na mieste navrhovateľa sedí pán minister Mihál, zákon o sociálnych službách. Pán minister, existenciu finančného problému, ktorý vyplýva z realizácie tohto zákona, uznáva aj vaše ministerstvo, ktoré zriadilo pracovnú skupinu pod vedením štátnej tajomníčky pani Nicholsonovej na riešenie problematiky zabezpečovania sociálnych služieb od roku 2011. To, čo musím ale povedať, je, že doteraz ministerstvo nepredložilo žiadny návrh na systémové a ani čiastkové riešenie situácie, aj keď je zrejmé, že z dôvodu nezabezpečenia finančných prostriedkov bude zákon o sociálnych službách od 1. januára 2011 v podstatnej časti obcí nevykonateľný. Pán minister, opätovne to podčiarkujem a opätovne to zvýrazním, zákon v mnohých mestách a obciach, predovšetkým v obciach, bude od 1. januára 2011 nevykonateľný. Myslím si, že cieľom by malo byť prijímať v Národnej rade zákony, ktoré sú vykonateľné a ufinancovateľné. Podľa fiškálnej decentralizácie je východiskom financovania sociálnych služieb výnos z dane z príjmov fyzických osôb pridelený podľa počtu obyvateľov nad 62 rokov. Podľa prognózy výnosu z dane z príjmov fyzických osôb na rok 2011 bude tento výnos v 993 obciach nižší, ako boli v tomto roku požadované priemerné ekonomicky oprávnené náklady zriaďovateľov domovov seniorov za umiestnenie jedného občana. Hovorím o 993 obciach. V ďalších 883 obciach bude možné z prideleného výnosu z dane z príjmov fyzických osôb poskytnúť dotáciu na úhradu nákladov v domove seniorov maximálne pre dvoch občanov zo zhruba 142 občanov obce nad 62 rokov. Čiže to je nejaký štatistický údaj. A tým sa vyčerpajú finančné možnosti pre ostatných občanov nad 62 rokov. A tieto obce už nebudú môcť poskytnúť žiadne iné sociálne služby, napr. ani opatrovateľskú službu. Ja sa pýtam, prečo je tento návrh rozpočtu postavený tak, že na jednej strane dávame občanom ilúziu, že môžu byť umiestnení v domovoch, na druhej strane vytvárame priestor pre súkromné organizácie na to, aby tie služby mohli poskytovať, ale na tretej strane nemáme to z čoho vyfinancovať a bude to jeden vážny problém. Z hľadiska štatistiky chcem k tomuto povedať aj to, že v tomto roku má podľa štatistiky pripadať jeden občan v sociálnom zariadení na 30 občanov nad 62 rokov. To znamená, že na základe skúseností z tohto roka je možné v roku 2011 očakávať žaloby od občanov alebo poskytovateľov sociálnych služieb minimálne na 1 826 obcí z dôvodu neplnenia ich zákonných povinností v oblasti sociálnych služieb v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov zapríčineného nerešpektovaním princípu, že s presunom kompetencií musia byť na obce presunuté aj finančné prostriedky. Dámy a páni, to číslo zopakujem ešte raz. Nejedná sa o jednu, dve, päť obcí, ide o 1 826 obcí na Slovensku. Toto číslo je absolútne alarmujúce. A prosím vás, aby ste sa nad týmto číslom zamysleli a zreálnili návrh štátneho rozpočtu na rok 2011. Ja viem, že to nepôjde v polohe toho, čo bude schválené na tomto zasadnutí Národnej rady, ale viem, že existujú prostriedky na presuny v rámci rozpočtu v roku 2011. A, pán minister, pokiaľ vaša vláda nechce vystupovať len deklaratívne, ako ste ústretoví a sociálnejší voči občanom, ako bola predchádzajúca vláda Roberta Fica, tak musíte sa týmto faktom jednoducho zaoberať a musíte vytvoriť aj finančné predpoklady na to. A najjednoduchším finančným predpokladom by bolo, keby rozpočtové prostriedky, myslím, že je to bod 07E v prílohe č. 4, boli viazané vo výške 51,8 mil. eur na financovanie sociálnych služieb. To by bolo najčistejšie riešenie, ktoré by sa vedelo prijať. Žiaľ, odvaha na takéto riešenie sa vo vládnej koalícii nenašla. Ale verím, že bude zachovaný zdravý rozum a nájde sa iné riešenie, ktoré aspoň čiastočne pomôže vykryť nedostatok finančných prostriedkov.
Ak budeme hovoriť o doložke finančných vplyvov k zákonu o sociálnych službách, tam sa hovorí, že obce majú kryť výdavky na nové kompetencie z lepšieho výnosu z dane z príjmov fyzických osôb. Ja chcem ale upozorniť na dve čísla. V dobe prijímania zákona, v roku, myslím, 2008 mali obce výnosy vo výške 1,28 mld. eur a mali 3 705 kompetencií a úloh, ktoré vykonávali. V roku 2011 je navrhovaný rozpočet výnosov obcí vo výške 1,228 mld. eur, to znamená menej ako v roku 2008, ale počet kompetencií a úloh, ktoré obce majú vykonávať z týchto peňazí, je 4 480, na jednej strane pokles financií, na druhej strane obrovské zvýšenie počtu úloh a kompetencií, ktoré majú obce vykonávať. Môžete hovoriť čokoľvek, takýto obrovský nárast kompetencií a úloh sa zo zníženého počtu finančných prostriedkov nedá zabezpečiť. Ak ste vy, vážená súčasná vláda, hovorili, že nie je problémom zoškrtať finančné prostriedky na mzdy v roku 2010 o 10 %, a také išlo aj usmernenie z ministerstva financií, tak reálna skutočnosť ku koncu roku 2010 bude niekde na úrovni 5 %. To znamená, zvážte to, na úrovni štátu sa to nedá, ako to môžete očakávať a žiadať od obcí a miest.
Ak dovolíte, len niekoľko posledných záverečných slov. Opätovne budem poukazovať na novelu dane z príjmov, bod 34. Ja myslím si, že k tomuto som vystupoval dostatočne a nebudem opakovať, aké nové úlohy obciam a mestám vznikajú.
Chcel by som upozorniť na kapitolu ministerstva životného prostredia, kde dochádza v roku 2010 k nárastu o 10,4% na čistiarne odpadových vôd, ale na druhej strane chcem upozorniť aj na záväzky Slovenska. Viem, že na tejto schôdzi Národnej rady je predložený návrh pána poslanca Ďurkovského, ktorý hovorí o tom, že by sa mali nájsť finančné prostriedky na zabezpečenie záväzkov Slovenskej republiky, ktoré sú, že do konca roku 2010 budú odkanalizované a čistené vody z obcí a miest nad 10 000 obyvateľov. Ale ja chcem upozorniť v tejto kapitole aj na záväzky Slovenska k roku 2015, kedy majú byť odkanalizované a čistené odpadové vody z obcí nad 2 000 obyvateľov. V tejto súvislosti, pán minister, vám určite nebude neznáme, keď ste sa pozerali na túto problematiku, že ani prostriedky Európskej únie určite nebudú stačiť na to, aby sme si tento záväzok splnili. A myslím si, že cestou na to, aby sa splnil tento záväzok, je, aby sa navýšili v budúcnosti prostriedky v Environmentálnom fonde. Je to nástroj financovania environmentálnych aktivít, ktorý je regulárny, má svoju históriu, myslím si, že tam pracujú aj odborníci, ktorí vedia posúdiť jednotlivé projekty. A cesta do budúcnosti by mohla viesť aj cez posilnenie Environmentálneho fondu.
Ak dovolíte, ja by som ešte upozornil možno politicky na jednu skutočnosť. A to je skutočnosť, že pri obhajovaní tohto štátneho rozpočtu, pán minister, tvrdíte, že škrtaním v roku 2011 sa zníži reálny rast HDP na Slovensku, ale vytvorí to predpoklady na dynamický rast HDP v rokoch 2012, 2013 a nasledujúcich. Ja si to neviem dať do súvisu s tabuľkou, ktorá porovnáva plány rastu HDP v nasledujúcich rokoch, keď v roku 2014 bude reálny rast na úrovni zhruba 4 %, predpokladaný rast na rok 2011 je 3,3 %, to je ten avizovaný pokles, ale dynamický rast, ktorý sa zvýši v roku 2012 na 4,5 % a v roku 2013 na 4,7 %, ak je dneska možno cez 4 %, no ja v tom nejakú zásadnú dynamiku nevidím, možno nerozumiem číslam, ale ak zásadný rast je zo 4 % na 4,5 %, tak asi to nebude celkom dynamické.
Chcem povedať, že aj na týchto číslach, ktoré som tu prezentoval, poukazujem na problémy, ktoré sú v štátnom rozpočte, ktoré sa dotýkajú obcí a miest. A chcem povedať, že tak ako rozpočet v sebe obsahuje veľké riziká pre obce a mestá, obsahuje aj výrazné riziká z hľadiska príjmov pri predpokladoch vývoja svetovej ekonomiky. A myslím si, že tento rozpočet nevytvára dobré predpoklady pre budúcnosť Slovenska. A z tohto dôvodu ho nemôžem podporiť. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
15:24
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:24
Martin FroncVystúpenie s faktickou poznámkou
7.12.2010 o 15:24 hod.
doc. Mgr. PhD.
Martin Fronc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Petrák, musím povedať, že ma zaujala hneď vaša úvodná poznámka akosi o nedostatku financií v oblasti väzenstva. A ja s vami súhlasím. A myslím že, každý z nás by bol nerád, keby nám tu voľne behali po Slovensku odsúdení ľudia a neodpykávali si tresty a príp. spôsobovali ešte ďalšie kriminálne činy. Na druhej strane neviem, či si uvedomujete, aké sú výdavky na jedného žiaka u nás, ja vám to poviem presne, pre rok 2010 v základnej škole to bolo 1 113 eur 92 centov, a aké sú výdavky na jedného väzňa. No ja vám prezradím, že je to rádovo skoro 10-násobok. A myslím si, že v tomto prípade minimálne by sme sa mali pozrieť na to, akým spôsobom sa tie financie používajú, aby boli použité efektívne. Ďakujem.
Neautorizovaný