9. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán poslanec Osuský, ja nemám problém s diferenciáciou škôl, ale ja mal som pocit, že vy ste mali prednášku skôr o niečom inom, ako je štátny rozpočet, vzhľadom na to, že keď si pozriete výdavky kapitoly vysokého školstva, tak zistíte, že verejné zdroje výrazne klesajú a všetko to, čo je teda zvýšením týchto príjmov, sú len vlastné zdroje vysokých škôl, nie tým, čo im prispeje v rámci vzdelávania štátny rozpočet, čo malo byť aj z úst pána navrhovateľa ako priorita tohto štátneho rozpočtu a priorita tejto vlády povedané. No nie je to pravdou. Zároveň si pozrite výdavky štátneho rozpočtu aj na vedu a techniku, kde tiež výrazne takmer o 20 % klesajú. A zase je to tzv. dotankované cez zdroje Európskej únie, o ktorých si myslím, že nie sú celkom reálne. Takže najprv sa treba pozrieť na to, či to je štvornásobok toho, čo ste hovorili, toho mužstva, ktoré potrebuje byť to dobré. Ja, naopak, si myslím, že to je nie štvornásobok, ale ešte mínus. To je príklad toho, že keď si pozriete kapitolu vysokých škôl alebo vedy a techniky, uistíte sa v tom, čo hovorím ja. Ďakujem.

Kolegovi Burianovi len toľko. Úplne najprv sa treba pozrieť, prečo sme v svrabe, na základe ktorého musíme sekať ešte aj školstvo. A na to by iste kolega Burian pri spytovaní svedomia mohol odpovedať.
A pokiaľ ide o moje vystúpenie, to vystúpenie bolo apelom na i zákonodarný zbor, i ministra financií, i nakoniec perspektívne rezort školstva, aby zvážil a doviedol do konca existujúce, a nie tajné, a nie nejaké na vymýšľanie veľmi náročné zámery, ako diferencovať pri nedostatočnom množstve peňazí, lebo je malé hrdinstvo povedať, že pridáme tam a pridáme tam. OKS je zdržanlivá pri zatínaní sekier. To, samozrejme, kolega Burian celkom nebol váš prípad. A domnievame sa, že tie peniaze treba vzhľadom na ich obmedzenosť alokovať cielene tak, aby priniesli čo najlepší výnos. A domnievam sa, že o tom som hovoril. A preto pripustím, že bol ten prejav orientovaný skôr na budúcnosť, pretože momentálne hasíme a plátame diery. Ale verím, že ak budeme úspešní, príde konečne i čas, keď budeme môcť rozumne a trebárs pokiaľ možno štedrejšie alokovať peniaze do toho, o čom všetci, vaša i naša, i všetky bývalé vlády deklarovali, že to je absolútna priorita. A ja raz teda sa nádejam, že sa dožijem, že tu budeme schvaľovať rozpočet, ktorý bude podporovať to, čo je dobré.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začal tým, že čísla, ktoré sa nachádzajú v tabuľke pravdepodobného vývoja dlhu verejných financií, nie sú veľmi optimistické. Očakávaný dlh v tomto roku je 28,887 mil. eur a do roku 2013 napriek tomu, že zdá sa, že táto vláda je odhodlaná šetriť a znižovať nárast verejného dlhu, tak predsa len očakávané číslo je 37,348 mil. eur. Preto budem hovoriť o niečom, čo zatiaľ pravdepodobne aj z nedostatku času nebolo zapracované do toho výhľadu, o zdroji znižovania verejného dlhu, ktorý sa prestal spomínať, lebo to slovíčko, ktorým sa označuje, sa stalo akýmsi tabu, akoby zakázaným slovíčkom, mám na mysli privatizáciu.
Hovorím z hlbokého presvedčenia, že tie štátne aktíva a majetkové podiely, ktoré štát má v najrôznejších podnikoch, jednoducho treba privatizovať z viacerých dôvodov, predovšetkým preto, že sa tým dá docieliť zmena vlastníckej zodpovednosti a tým motivácia k efektívnejšiemu riadeniu tých spoločností a tým aj kvalitnejšiemu poskytovaniu služieb, to po prvé a po druhé, a to najmä v súvislosti s tým, čo som už spomenul, sa dajú získať zdroje na financovanie verejného dlhu, napr. osobitne dlhového bremena dôchodkového systému. Som hlboko presvedčený, že úlohou vlády nie je podnikať, jej prítomnosť vo vlastníckych štruktúrach najrôznejších podnikov je zbytočná a býva zdrojom neefektívneho spravovania a korupcie.
Pokúsim sa aspoň vymenovať bez nároku na kompletný zoznam podniky, v ktorých, si myslím, už štát dávno nemá čo hľadať. Hneď na prvom mieste spomeniem CARGO SLOVAKIA. To, že štát vlastní vagóny, ktorými sa dopravuje tovar, je asi taký nezmysel, ako keby vlastnil kamióny alebo taxíky. Produkuje to stratu, vyžaduje si to ďalšie a ďalšie finančné injekcie zo strany štátu. A vzhľadom na to, ako sa liberalizuje trh, je to dlhodobo neudržateľné. CARGO SLOVAKIA treba podľa môjho názoru privatizovať. Podobne si myslím, že treba privatizovať letisko. Zastavenie privatizácie Letiska Milana Rastislava Štefánika predchádzajúcou vládou považujem za chybu. Štát prišiel o finančné zdroje, nielen o tie, ktoré mal dostať a ktoré mohol vložiť do dôchodkového systému a do financovania verejného dlhu, ale aj o tie, ktoré musel do letiska investovať. Tiež si myslím, že treba privatizovať Slovenskú poštu. Liberalizuje sa trh, do nášho priestoru prídu iné subjekty, ktoré podnikajú v poštových službách. Slovenská pošta je ťažkopádna, zle spravovaná organizácia. A je možné, že pokiaľ sa nenájde investor včas, tak tú konkurenciu ani nemusí prežiť. Tiež si myslím, že je potrebné privatizovať teplárne. Treba doprivatizovať proste štátny podiel v Slovenskej autobusovej doprave, prístavy, Slovenskú záručnú a rozvojovú banku a Eximbanku, DMD GROUP. Nechápem, prečo štát vlastní podiely v DMD GROUP. Nechápem tiež, prečo štát vlastní Tlačovú agentúru, napriek tomu, že je to agentúra verejnej služby. Domnievam sa tiež, hoci tam je možné o tom diskutovať, pretože štát z týchto podnikov dostáva nie nevýznamné dividendy, že je potrebné doprivatizovať aj výnosné podniky, ako je napr. TRANSPETROL, Slovak Telekom, Slovenské elektrárne, SPP. Ale hovorím, tam sa dá o tom diskutovať, pretože dividendy predsa len prinášajú do štátneho rozpočtu niečo.
Je samozrejmé, že keď niekto navrhuje takúto vec, ktorá potenciálne prinesie do štátnej kasy proste nie malý objem peňazí, tak považujem za potrebné zároveň presadzovať až ústavnú povinnosť použitia výnosov z takto získaných peňazí iba na krytie verejného dlhu a nákladov dôchodkovej reformy, všetko ostatné je hazardovanie s prostriedkami. A je to prejedanie peňazí, ktoré sú nutne potrebné inde.
Ešte by som rád spomenul, že by malo zmysel predať aj lesnú a poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve štátu s výnimkou tých pozemkov, ktoré sú predmetom plánovania dopravných a iných sietí alebo sú súčasťou území s reguláciou podnikania, napr. NATURA 2000 a tak ďalej a tak ďalej.
Skrátka, dobre, navrhujem, aby sme v budúcnosti odtabuizovali slovo privatizácia a porozmýšľali, či by nebolo rozumné znižovať dlh štátu aj týmto spôsobom. Ja si myslím, že bez toho to ani veľmi nepôjde. Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega Šebej, ja vítam to, že sa otvorí téma opätovne vyhodnotenia efektívnosti alebo neefektívnosti vlastnenia nejakých majetkov štátu, len pri tej lesnej pôde by som tam dal jedno „ale“, lebo predávať pôdu môžeme až v momente, keď budú vysporiadané všetky reštitúcie a ľudia, ktorí stratili majetky vďaka zločineckému komunistickému režimu, ktorý sme tu mali predtým, budú mať adekvátnu náhradu. To znamená, v momente, keď bude jasné, že v maximálnej možnej miere vyrovnania za krádeže, ktoré tu komunisti robili predtým, bude nejakým spôsobom zadosťučinené potrebám ľuďom, ktorí tú pôdu mali predtým, tak potom, samozrejme, sa môžeme rozprávať o tom, či štát potrebuje toľko pôdy a lesov alebo nie. Ďakujem.

Vážený pán poslanec Šebej, ja som dlho premýšľal aj po vystúpeniach vašich kolegov, ktorí začali vystúpenie slovami „my, poslanci za OKS,“, nad tým, o čo tu vlastne ide, pretože pokiaľ poznám výsledky volieb, tak viem, že žiadni poslanci za OKS neboli zvolení do tohto parlamentu. Tak som premýšľal vlastne, o čo tu ide z toho pohľadu vášho pôsobenia, prečo to tak zdôrazňujete. A teraz som pochopil, keď ste sa demaskovali, že vy ste tu v podstate nasadení na to, aby ste dokončili privatizáciu. Len ste zabudli dokončiť a povedať to, že najlepšie by bolo dobre privatizovať hlavne monopoly, a hlavne tak efektívne, ako boli predtým sprivatizované tie monopoly, ktoré už dnes nemôže štát, Slovenská republika, ovládať. Ale je to fajn, pre mňa je to prínosom, pretože viem, prečo tu OKS v tomto parlamente je. A to, ako pôsobíte v rámci poslaneckého klubu Most – Híd, už nechám na vášho predsedu pána Bélu Bugára. Ďakujem.

Pán kolega Blanár, odhalili ste nás, len mám istú obavu, že silne preceňujete náš vplyv.
K pánovi poslancovi Poliačikovi toľko, že, samozrejme, to je pripomienka, ktorá je veľmi zmysluplná, samozrejme, prv, než sa štát pustí do predaja čohokoľvek, tak sa musia vysporiadať podlžnosti voči tým, voči ktorým štát podlžnosti má. Ďakujem za tú poznámku.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, špeciálne vážený pán kolega Blanár, budem pokračovať v demaskovaní OKS.
Schvaľovanie štátneho rozpočtu je dobrou príležitosťou povedať si niečo nielen o tom, aké by mali byť príjmy a výdavky štátu v nasledujúcom rozpočtovom roku, ale aj o tom, aký by mal byť štát, teda najmä aký by mal byť jeho rozsah a obsah, do čoho by mal zasahovať a do čoho nie, na čo by mal vynakladať finančné prostriedky, ktoré predtým získal tak, že ich zobral ľuďom, a na čo by finančné prostriedky vynakladať nemal. Teda vlastne mal by byť takou príležitosťou. Realita je však často trochu iná.
Špecifikom schvaľovania zákona o štátnom rozpočte v porovnaní so schvaľovaním iných zákonov je to, že chýba prvé čítanie. Teda parlament začína o ňom rokovať rovno v druhom čítaní. Toto špecifikum má úplne logické vysvetlenie. Štát nemôže fungovať bez rozpočtu, preto sa ako samozrejmosť vopred predpokladá, že zákon o štátnom rozpočte by mal byť schválený. Otázkou nie je či, ale len v akej podobe bude schválený. Avšak tým, že chýba prvé čítanie, v rámci ktorého sa parlament rozhoduje, či sa zákonom vôbec bude zaoberať alebo nie, akoby pri schvaľovaní štátneho rozpočtu chýbala hlbšia diskusia o charaktere štátu. Vidím v tom istú symboliku. Štátny rozpočet môže byť totiž iba taký, ako je štát. Rok od roka môže byť lepší či horší, zodpovednejší či menej zodpovedný, úspornejší či rozhadzovačnejší. Jeho základné parametre sú však nastavené ešte predtým, než sa vôbec otvorí rozprava na pôde parlamentu. V tom čase sú už totiž v nejakom stave platné či práve nedávno schválené zákony, ktoré určujú, koľko peňazí sa má na čo vynaložiť, čo štát musí a čo môže robiť, akým spôsobom finančne cez dane alebo odvody zaťaží ľudí, koľko ktorým ľuďom či firmám a na základe akých kritérií alebo dôvodov musí, resp. môže dať.
Chcel by som teraz povedať niečo, čo by pri diskusii o akomkoľvek inom zákone malo zrejme odznieť už v prvom čítaní. Keďže však prvé čítanie nemáme, musím to urobiť v druhom čítaní. My v OKS sa domnievame, že náš štát je príliš rozsiahly, že príliš zasahuje do životov ľudí a do aktivít súkromných subjektov na trhu, že míňa príliš veľa peňazí, oveľa viac ako je nevyhnutné, a viac, ako si to môže dovoliť. Dôsledkom potom je, že musí od ľudí a firiem brať príliš veľa peňazí a že napriek tomu vyrába každoročne obrovskú sekeru a žije na dlh, ktorý budú musieť splácať budúce generácie. Niežeby v tomto náš štát nejako dramaticky sa odlišoval od väčšiny iných štátov, nie je dokonca žiadny problém nájsť kopu príkladov, keď sa štát správa ešte horšie a nezodpovednejšie ako Slovensko, samozrejme, za predpokladu, že sa budeme s inými krajinami porovnávať v časoch, keď máme zodpovednú vládu ako dnes, nie v časoch bačovania vlády, akú sme mali do júnových parlamentných volieb. Napriek tomu si my v OKS myslíme, že by sme sa nemali uspokojiť s konštatovaním, že niekto iný je na tom ešte horšie ako my a že nijako výrazne nevybočujeme z radu. Mali by sme sa na štátny rozpočet, na verejné financie a na rozsah štátu pozrieť aj optikou toho, čo je žiaduce pre to, aby Slovensko bolo čo najviac slobodnou spoločnosťou, aby slovenská ekonomika bola čo najviac slobodnou ekonomikou a aby sa štát obmedzil len na tie úlohy, ktoré sú naozaj nevyhnutné, a teda aby míňal iba toľko, koľko nevyhnutne musí míňať, aby si mohol tieto základné funkcie plniť. Inými slovami povedané, som presvedčený, že štát by mal oveľa viac šetriť, avšak šetriť nielen tým spôsobom, že nastavíme lepšie pravidlá, ktoré obmedzia korupciu a zlodejiny, a nielen tak, že niekomu dočasne zmrazíme platy alebo niekde plošne znížime náklady na nejakú položku o 5, 10 či 15 %. Na úspory vo verejných financiách by sme sa mali pozrieť systematicky, teda z pohľadu toho, čo štát podľa nášho názoru má robiť a čo robiť nemá. A keď sa zhodneme na tom, čo by štát robiť nemal, mali by sme primerane k tomu upraviť zákony, niektoré zákony možno aj úplne zrušiť, rušiť či redukovať úrady a ďalšie inštitúcie a organizácie financované z verejných financií.
OKS vidí najmenej 3 oblasti, v ktorých je možné dosiahnuť výrazné zoštíhlenie štátu a tým aj úspory verejných financií.
Prvou oblasťou sú dotácie a rôzne podpory smerujúce do hospodárstva. Štát nemá podnikať, ale nemá ani selektívne podporovať podnikateľské subjekty a tým deformovať hospodársku súťaž, skutočnou podporou podnikania sú jasné, jednoduché a prehľadné pravidlá, nízke daňové a odvodové zaťaženie, štíhla, efektívne fungujúca a nekorupčná verejná správa, nie dotácie, štátna pomoc, štátne záruky, prerozdeľovanie a podobne.
Druhou oblasťou je sociálny systém. Štát nemá byť inštitúciou, ktorá od jedných ľudí peniaze ťahá a druhým ich dáva podľa všelijakých vykonštruovaných kritérií. A často pritom ide o tých istých ľudí, ktorým zároveň berie i dáva, miesto toho, aby im tie peniaze rovno nechal. Sociálna politika má byť adresná, nemá byť zameraná na všeobecné a masívne prerozdeľovanie, ale na primeranú pomoc tým, ktorí sú naozaj na to odkázaní a z objektívnych dôvodov si nedokážu pomôcť sami.
Treťou oblasťou je spotreba štátu a verejnej správy vôbec. Mali by sme sa pozrieť na všetky úrady, fondy, rozpočtové a príspevkové organizácie a zhodnotiť, či je ich existencia naozaj nevyhnutná. Mali by sme sa pozrieť na všetky činnosti, ktoré inštitúcie vo verejnej správe vykonávajú, a zhodnotiť, či je naozaj nevyhnutné, aby ich vykonávali, tie, ktoré nie sú nevyhnutné, potom zrušiť. A aj pri tých, ktoré sú nevyhnutné, je zasa potrebné zvážiť, či by ich nebolo možné vykonávať inak, lacnejšie a efektívnejšie. A keď k tomu pristúpime naozaj systematicky, tých oblastí, v ktorých možno šetriť, nájdeme určite ešte oveľa viac.
Chcel by som navrhnúť kolegom z vládnej koalície, aby sme si budúci rok spravili k zákonu o štátnom rozpočte výnimočne aj prvé čítanie, aby sme sa štátnym rozpočtom a najmä jeho predpokladmi nezačali zaoberať až na jeseň, keď príde návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 do parlamentu. Potom už bude neskoro na prvé čítanie, bude neskoro na to, aby sme zásadnejším spôsobom menili charakter štátu. Začnime s jeho symbolickým prvým čítaním hneď od januára, začnime s diskusiou o úlohách štátu a skúsme ho zoštíhliť, zmeňme príslušné zákony, zrušme nepotrebné inštitúcie, zoškrtajme nadbytočné výdavky. Keď to tak urobíme, potom sa nám bude o rok schvaľovať rozpočet ľahšie, potom budeme môcť ešte výraznejšie znížiť deficit a postupne prejsť k vyrovnanému rozpočtu, potom nebudeme musieť ľudí zaťažovať vyššími daňami a odvodmi a časom ich budeme môcť znížiť. Sme vláda zložená z pravicových a pravostredových strán, tak sa podľa toho aj správajme, spravme zo Slovenska slobodnejšiu krajinu. Rešpektujem, že tento rok nebol na to dostatok času, ale nepremrhajme rok, ktorý je pred nami. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, milí hostia, ja začnem trošku netradične a začnem kráľovsky. Nedávno uskutočnilo jeho veličenstvo nórsky kráľ Harald V. historickú návštevu na Slovensku a na otázku novinárov, čo vie o Slovensku, odpovedal, že Slovensko má vynikajúcich športovcov. Skutočne táto odpoveď veľmi zarezonovala. A bol som úprimne rád, že nórsky kráľ nesleduje politiku na Slovensku, ale sleduje výsledky, sleduje športovcov, ktorí skutočne robia veľmi dobre Slovensku ako takému. Aj z tejto udalosti vidieť, že šport je ohromný fenomén, ktorý spája ľudí, spája krajiny. A myslím si, že šport je ten, ktorý by si zaslúžil určite väčšiu pozornosť na Slovensku. Som veľmi rád, že ľudia ako nórsky kráľ poznajú našich športovcov. A bol som ešte veľmi radšej tomu, keď sa venoval potom na slávnostnej večeri s pánom prezidentom Gašparovičom športu a nakoniec bol aj pozvaný na majstrovstvá sveta, ktoré tuná budú na budúci rok. Šport predsa nemôžeme hodnotiť podľa farby, ale podľa toho, či je dobrý alebo zlý.
Nedávno v televíznej relácii pán minister zahraničných vecí pán Dzurinda povedal, že večer bude pozerať zápas, kde budú hrať modrí a červení a bude fandiť modrým. No tak ja som osobne fandil červeným, pretože za tých červených hral slovenský reprezentant Martin Škrtel. A myslím si, že aj väčšina z vás sa na to dívala takto, pretože ak niekto robí reklamu tejto krajine, tak som hlboko presvedčený o tom, že to robia športovci, ktorí skutočne si zaslúžia ďaleko väčšiu pozornosť. To budem niekoľkokrát zdôrazňovať.
Pre mňa bolo trošku aj také smutné, pán predseda, týka sa to vás, keď nedávno naša tenistka Dominika Cibulková v Spojených štátoch hrala osemfinále a navštívila ju, a myslím, že to bolo veľmi pekné, mamička. Vy ste to nejako zhodnotili tak, že ste jej dali pokutu, pani poslankyni, za to, že bola na tomto turnaji. Ja, naopak, by som na vašom mieste pozval aj dcéru, aj mamičku a určite by som si s nimi dal šampanské, pretože Dominika urobila ďaleko väčšiu reklamu Slovensku, ako veľakrát robíte vy tuná, ale, prosím, to už je vec názoru. (Potlesk.)
Už som niekoľkokrát povedal, že šport je fenomén a skutočne sa mu treba viacej venovať. A my sme vtedy, Slováci, veľmi zaujatí do futbalu, keď sú nejaké majstrovstvá sveta, olympijské hry. A určite pri nedávnych majstrovstvách sveta sme mali možnosť vidieť, čo to znamená, povedzme, futbal, že miliarda ľudí na svete sledovala našich hráčov. Skutočne urobili veľmi dobrú reklamu. A myslím si, že na budúci rok budeme mať tiež možnosť pri majstrovstvách sveta, ktoré tuná budú v hokeji, vidieť, čo to znamená, keď ľudia z celého sveta prídu na Slovensko. A myslím si, že vtedy všetci ožijeme. A verím, že aj my tuná budeme fandiť našim reprezentantom, ktorí určite urobia všetko, aby nesklamali tento národ.
Ja osobne som zažil tú atmosféru, keď stojíte na štadióne, kde je 50 000 – 60 000 ľudí, a cítite veľkú zodpovednosť voči divákom, voči tým ľuďom, ktorí vám veria a ktorí chcú, aby ste vyhrali, aby ste zvíťazili, aby ste urobili dobré meno tejto krajine. Ale zase na druhej strane aj cítil som veľkú zodpovednosť voči ľuďom, ktorí ma vychovali, voči ľuďom, ktorí urobili všetko pre to, aby sme niečo znamenali v živote. Ale na druhej strane nikdy sa týmto ľuďom nedostalo nejako veľkej odmeny. Ja by som tiež chcel spomenúť niektorých športovcov, ktorí pre Slovensko toho urobili veľa, ale nakoniec, myslím, neboli docenení. Tak napr. sú to pán Zachar, olympijský víťaz, pán Popluhár Ján, ktorý hral za mužstvo sveta, ktoré prijala anglická kráľovná, a nakoniec keď prišiel na Slovensko, tak robil v reprezentácii kustóda. Čiže my si nevieme doceniť ľudí, ktorí skutočne niečo pre túto krajinu urobili a, myslím, nielen pre túto krajinu, ale pre šport, ktorému sa venovali.
S podporou a pomocou športu najmä finančne treba začať hlavne pri deťoch a mládeži. Sú najviac ohrozené nástrahami, ktoré prináša súčasná doba, chcel by som spomenúť drogy, alkohol, obezitu a tak ďalej. Ale stále som presvedčený o tom, že najväčšia prevencia je šport. A tu by som sa tiež chcel zastaviť pri tej najnovšej droge, ktorá, si myslím, postihla naše deti, a to sú počítače, Keď si zoberieme, že dneska dieťa, ktoré chodí do základnej školy, sedí v škole 4 až 5 hodín, príde domov a 3 až 4 hodiny sedí pri počítači, tak myslím, že to po určitom období bude mať vplyv aj na jeho psychiku, na jeho zdravotný stav. A myslím si, že sme povinní práve deťom, mládeži vytvárať podmienky, hlavne po vyučovaní, pre tých dobrovoľníkov, ktorí niekedy boli ochotní sa venovať vo voľných hodinách deťom a, myslím si, aj vytvoriť im podmienky, ktoré skutočne nespĺňajú tie kritériá na tú dobu, v ktorej žijeme. Preto som v období za vlády Roberta Fica považoval za veľmi dobrý projekt výstavbu viacúčelových ihrísk, ktorých sme po Slovensku postavili okolo 620. A myslím si, že bolo to veľmi dobré, veľmi dobrý projekt. Škoda, že sa v tomto nepokračovalo, aj keď si myslím, že KDH to malo v programovom vyhlásení, ale nakoniec z toho nič nebolo.
Aj na druhej strane treba povedať, že teraz v poslednej dobe začína byť veľmi populárne športovanie seniorov. Hlavne si treba brať príklad zo škandinávskych krajín. Samozrejme, proces podpory športu musí mať aj širšiu základňu a nemožno vynechať napr. samosprávy a širšiu verejnosť. Príkladom môže byť tiež projekt revitalizácie niekoľkých desiatok ihrísk na najväčšom bratislavskom sídlisku na Slovensku, do ktorého sa zapojili aj občania či občianske združenia.
Riešenie dotácie, sanácie rozvoja športu a štátneho rozpočtu považujem za potrebné aj z opačného pohľadu. Športové prostredie generuje v krajinách Európskej únie 3,7 % HDP a zamestnáva 5,4 % pracovnej sily. Šport predstavuje tiež dynamické a rýchlo rastúce hospodárske odvetvie. Všeobecne prináša štátu viac peňazí, než doň štát dáva. V súčasnosti Európska únia hovorí o tom, aby štáty venovali podpore športu význačnú zvýšenú pozornosť.
Podpora športu sa stáva nástrojom riešenia širšieho spoločenského problému alebo podpory aktivít preventívneho charakteru prostredníctvom športových aktivít. Je široká zhoda v tom, že by mala byť väčšia podpora pre šport vrátane finančnej. Dokonca sa hovorí o tom, že znižovanie financií pre šport bude znakom zlého hospodárenia. Tu sa pristavím. Nedávno boli publikované informácie ohľadom novej politiky športu v Európskej únii. Šport bol zaradený medzi priority Únie. Ako členská krajina Únie musíme to rešpektovať a pripraviť sa na to. Už teraz sa hovorí o tom, že treba podporovať najmä zdravie, vzdelanie, dobrovoľníctvo v športe a rozvoj športových aktivít ako nástroj pre sociálnu inklúziu. Únia venuje veľa pozornosti boji proti chudobe a práve od budúceho roka sa stáva jedným z nástrojov v boji proti chudobe práve šport.
Hovorí sa o tom, že podstatným faktorom je dostupnosť siete športovísk. Tiež by som uviedol nejaký príklad, že keď to zoberieme, z vlastnej skúsenosti viem, že, povedzme, rodičia z Námestova vozia do Martina deti autom na hokejové tréningy. To, si myslím, je dosť únavné, dosť náročné. Ale vidíte, že pokiaľ by tí rodičia nemali záujem starať sa o svoje deti, tak myslím, že tieto talenty, ktorých skutočne na Slovensku je, a to je jedno, či začneme od Medzilaboriec alebo ktoréhokoľvek regiónu Slovenska, sú deti, ktoré majú o to záujem. Majú skutočne chuť trénovať, hrať, venovať sa športu. Ale myslím si, že tie podmienky nemajú zďaleka pripravené také, ako by sme očakávali. To je spôsobené tým, že chudobná časť populácie má okrem sociálneho znevýhodnenia aj znevýhodnený prístup k športoviskám a športovaniu z dôvodov chudoby. Preto bolo zdôraznené, že vlády by mali brať do úvahy túto skutočnosť pri tvorbe politík v oblasti športu a podporiť prístup všetkým sociálnym skupinám obyvateľstva a k športoviskám a športovaniu. V tomto zmysle apelujem na vládu, aby zámery Únie rešpektovala, aby zvýšila podporu športu.
Tiež by som sa chcel zastaviť pri výstavbe, pán minister, Národného štadióna, ktorý ste nedávno prezentovali. Neviem, či to bolo úprimné alebo to bola predvolebná kampaň, ale viem o tom, že veľa vecí sa dá kúpiť, ale históriu nekúpime ani nekúpite. A som hlboko presvedčený o tom, že Národný štadión historicky patrí na Tehelné pole. O tom som hlboko presvedčený. A musím povedať, že som pochodil skutočne celý svet a v žiadnej krajine, v žiadnom hlavnom meste, v centre mesta som nevidel národný štadión hokejový, tenisový. A keby bol u nás aj futbalový, tak skutočne by to bola taká rarita, o ktorej sa nám ani nesníva.
Vráťme sa však na Slovensko, kde sa schvaľuje štátny rozpočet. Vláda vo svojom programe síce nehovorí veľa o svojich zámeroch v športe, ale podstatné je však to, a to som sklamaný, že skôr dáva dôraz na pravidlá, spôsob rozdeľovania dotácie ako na výraznejšie posilnenie financovania športu, jeho materiálne zabezpečenie, rozvoj a infraštruktúru. O to viac ma mrzí, keď som hovoril o ihriskách, že súčasťou vládneho programu sa nestali napr. zámery programu KDH na výstavbu týchto ihrísk.
Ale teraz konkrétne by som chcel reagovať na realitu, ako je predkladaný návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2011, a to v oblasti športu.
Za posledných desať rokov sa rozpočet krajiny, a teraz dobre počúvajte, na ministerstve školstva zvýšil zhruba o 100 %. Zvýšil sa za desať rokov o 100 %, čo sa športu týka, za desať rokov o 1 %. A nejdem vám hovoriť o tom, o koľko zdraželo materiálno-technické zabezpečenie, koľko stojí tenisová raketa, koľko stojí hokejka, koľko stoja kopačky, koľko stojí proste vybavenie pre deti. Takže z tohto pohľadu určite nie som nadšený. Ale nárast prostriedkov do športu v rámci ministerstva predstavuje za uvedené obdobie niečo okolo 1 %, to som povedal. Na šport sa dostatočne nevyužívajú prostriedky z výnosov hazardných hier. Pripomínam TIPOS, pretože ešte za vlády, myslím, kde bola pani Schmögnerová, sa TIPOS zobral športu. A myslím, že to bola veľká chyba. Česi na rozdiel od nás si ho ponechali. Cena športových pomôcok, športového náradia, vybavenia vzrástla tak, že z finančných dôvodov strácame talenty, niekedy veľmi nádejné. Navyše v poslednej dobe vznikajú nové športy, v ktorých zaznamenávame zvýšenú obľúbenosť a úspešnosť, avšak prevažne ide o cenovo nákladné športy. A pokiaľ v nich chceme zachytiť svetový trend, treba do nich investovať. Samozrejme, medzi tie nové športy napr. patrí florbal, plážový volejbal a tak ďalej a tak ďalej.
Finančné prostriedky v športe, s ktorými rozpočet na budúci rok ráta, sú podhodnotené. Nebudem sa zmieňovať o tom, že sa nepodarí zrealizovať podporu výstavby Národného futbalového štadióna. Na druhej strane prostriedky na dofinancovanie rekonštrukcie bratislavského zimného štadióna pôvodne plánovanej realizovať do roku 2011 sa rozpočtovými opatreniami ministerstva financií presunuli do tohto roku.
Osobne ma mrzí, že v rozpočte na budúci rok v programe 026 Národný program rozvoja športu v Slovenskej republike sú rozpočtované prostriedky aj po odpočítaní sumy na futbalový a hokejový štadión nižšie ako tento rok.
Vláda v rozpočte uviedla zámer zabezpečiť optimálne podmienky pre rozvoj športu v rôznych formách a úrovniach a úspešnú športovú reprezentáciu a propagáciu Slovenskej republiky s cieľom motivovať čo najviac žiakov, študentov na základných, stredných, vysokých školách k pravidelnému pohybu a aktívnemu životnému štýlu organizovaním, podporou školských, športových súťaží, podujatí a aktivít. Uvedený zámer a cieľ nemožno dosiahnuť rozpočtovanou výškou, dávkou, ktorá je podhodnotená. V prípade podprogramu 02601 Šport na školách a rekreačný šport je nižšia o 0,5 mil. eur, čo predstavuje iba 58,3 % roku 2010. Navyše chýbajú prostriedky, ktoré boli v roku 2010 rozpočtované v kapitole Úradu vlády, v sume 2 mil. eur na riešenie programu 06P0207 Podpora športu a mládeže. Táto suma bola určená na šport pre všetkých a materiálne zabezpečenie športu, športových aktivít na regionálnej a miestnej úrovni, nie na výstavbu infraštruktúry. A v rozpočte na rok 2011 sa neobjavuje. Podpora športu cez kapitolu Úradu vlády po zrušení funkcie splnomocnenca vlády pre mládež a šport v rozpočte na rok 2011 nie je zapracovaná.
Na základe uvedeného pri prerokúvaní vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 prikláňam sa k ceste viac pomáhať mladým talentom, podporiť športové aktivity, mládežnícky šport a šport pre všetkých. Preto predkladám pozmeňujúci návrh spolu s poslancom pánom Kubánkom. Dovoľte, aby som ho prečítal. Navrhujeme v prílohe č. 4 Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2011 v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky kóde programu 026 Národný program rozvoja športu v Slovenskej republike prostriedky rozpočtované vo výške 41,478 567 mil. eur zvýšiť na 43,478 567 mil. eur, navýšenú čiastku 2 mil. eur riešiť presunom z kapitoly Všeobecná pokladničná správa a použiť ju na financovanie podprogramu 02601 Šport na školách a rekreačný šport.
Odôvodnenie. V programe 026 Národný program rozvoja športu v Slovenskej republike na rok 2011 je uvedený zámer: optimálne podmienky pre rozvoj športu v rôznych formách a úrovniach a úspešná športová reprezentácia a propagácia Slovenskej republiky s cieľom motivovať čo najviac žiakov a študentov na základných, stredných a vysokých školách k pravidelnému pohybu a aktívnemu životnému štýlu organizovaním a podporou školských športových súťaží, podujatí a aktivít. Uvedený zámer a cieľ nemožno dosiahnuť rozpočtovanou výškou výdavkov, ktorá je podhodnotená. Podprogram 02601 Šport na školách a rekreačný šport je na úrovni 58,3 % rozpočtu roka 2010, v roku 2011 sa nerozpočtuje program 06P0207 Podpora športu a mládeže. Navýšená čiastka je účelovo určená na šport pre všetkých a najmä na financovanie materiálnej podpory a športových aktivít na miestnej a regionálnej úrovni.
Vážení prítomní, ďakujem za pozornosť a prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán kolega Galis, samozrejme, na tom, aby šport bol podporovaný, sa určite všetci zhodneme. Avšak v tých bodoch jednotlivých, ktoré ste spomínali, sú trhliny. Po prvé, viacúčelové ihriská mali byť normálne dotované zo štátneho rozpočtu, keď ste ich tak veľmi chceli stavať, a nemalo to byť úplatkami smeráckym starostom, ktoré išli z rezervy predsedu vlády. A potom v nej neostali peniaze na to, aby sme mohli riešiť dôsledky povodní. Na to, aby sme viacej peňazí mohli dať na šport detí a mládeže, musíme zastaviť plytvanie peniazmi vo financovaní jednotlivých športových klubov. Vy sám dobre viete, aké čierne diery sú v športových kluboch na Slovensku a ako sú tam zbytočne veľa platení funkcionári, ako ich je tam mnoho a že často peniaze, ktoré majú ísť na prácu s deťmi, idú do platov funkcionárov a do vysielania reprezentácií na svetové turnaje, kde dosahujú 105. alebo 106. miesto.
Čo sa týka počítačov, pán Galis, počítač nie je droga, môžete sa ho normálne dotýkať, môžete s ním normálne pracovať, on vás neuhryzne. A takisto tie deti ho potrebujú na to, aby v súčasnom svete uspeli. A, samozrejme, je potrebné kontrolovať v rámci vyučovacieho procesu to, koľko času pri tom počítači budú tráviť. Ale môžem vám zodpovedne vyhlásiť, že počítač dennodenne používam a závislý od neho nie som. Ďakujem.

Vážený pán Poliačik, ja by som vám na tú odpoveď, ktorú ste povedali ohľadom tých ihrísk, že sa postavili len smerákom, povedal, že tak to by som si vyprosil. Ja vám môžem dať aj zoznam a tam nájdete starostov, u ktorých boli dodané tie ihriská. Ale tu ide o niečo iné, pán starosta. Keď tie deti sa tam hrajú, pán poslanec, nikto sa ich nepýta, či otec je KDH alebo SMER, alebo Obyčajní ľudia. Je to proste stavané pre deti. A tie deti sa tam hrajú. A to je pre mňa podstatné, keď idem domov a vidím že sa svieti aj vo večerných hodinách. Takže to, čo ste povedali na začiatku, že sme stavali len pre svojich, to je zavádzajúce, to by som si vyprosil. Ďakujem pekne. (Potlesk.)