9. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa ospravedlňujem, ale pozmeňovacími návrhmi, ktoré tu vstupujú do procesov, hlavne koaličnými, sa dosť výrazne mení podstata a filozofia zákonov. Ja sa chcem vyjadriť ako z finančného hľadiska. Chcem sa opýtať aj predkladateľa, aj Viliama Novotného a myslím, že je to ministerský návrh, takže aj pána ministra. Ako si myslíte, teda, že zárobková činnosť, že sa budú, budú sa, teda, samoplatitelia budú platiť aj daň z dividend, nemám s tým problém. Mám iba jediný problém, že hovoríme o zárobkovej činnosti. A čo sú napr. nepeňažné pôžitky? Akým spôsobom sa budú tieto, povedzme, dodividendovať, dodaňovať, alebo doodvodovať, nazvem to, aby som bol, teda, presný, lebo v konečnom dôsledku dnes postihujeme iba priame, a to rozumiem tomu, viac peňazí dostať do zdravotníctva tým, že ideme odvodovať zdravotnými odvodmi rôzne príjmy tak, aby bol, teda výška vymeriavacieho základu základom pre zaplatenie zdravotných odvodov.
Preto sa pýtam, akým spôsobom sa budú nepeňažné, teda, príjmy konkrétneho človeka riešiť? Lebo potom zostaneme na pol ceste. A zase budú systémy obchádzania tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, vymeriavací základ pre sadzbu poistného pre štát v roku 2010 sa pohyboval okolo 4,75 % a je všetkým jasné, že táto suma nepostačovala pre krytie potreby na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti čoho následkom, samozrejme, bol vytvorený deficit vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, v dôsledku nedostatku financií sa zadlžovali aj zdravotnícke zariadenia. Nehovoriac o tom, že vnútorný deficit, ktorý je v samotných zdravotníckych zariadeniach je niekoľko miliardový.
Chcem veriť a som presvedčený, že volebné programy, ktoré predkladali jednotlivé politické strany, vychádzali zo serióznych analýz. Všetky politické strany, ktoré sú dnes v Národnej rade, dávali verejný prísľub práve z týchto dôvodov, že ak budú v parlamente, tak upravia vymeriavací základ pre štát na sumu 5 %. Ja som prekvapený, keď poslanecký návrh, ktorý si osvojili koaliční poslanci, vychádza na 4,32, alebo určuje vymeriavací základ 4,32 %.
Chcem povedať, že niekoľko rokov sa stále hovorí o tom, že zdravotníctvo je v kríze a mnohí hovoria, už sa to hovorí iks desiatok rokov a stále to zdravotníctvo prežíva. Musíte si byť vedomí toho, že nie je možné robiť bez zabezpečenia financií žiadnu reformu v zdravotníctve, a že vaše kroky zásadným spôsobom znížia úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Dámy a páni, na všetko možné sa nachádzajú peniaze, len na zdravie a obnovovanie zdravia nie. Zdravotníctvo sa bude naďalej zadlžovať a bude to negatívne dopadať na ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Raši, strašíte. Strašíte v odôvodnení vášho poslaneckého návrhu. Ja proti vášmu názoru a pohľadu na to, koľko by mal platiť štát za svojich poistencov nič nenamietam. A skôr by ma ale zaujímalo, odkiaľ má na to štát zobrať tie finančné prostriedky, lebo vy ste nám ten štát zanechali v takej situácii, v akej je, verejné financie v takom stave, v akom sú. Ale čo sa týka tohto odôvodnenia, dovolím si protestovať, pretože strašíte, fetišizujete. Jeden jediný ukazovateľ, z ktorého vyplývajú príjmy zdravotných poisťovní a veľmi dobre viete, že toto odôvodnenie je nepravdivé, že nemáte pravdu, pretože medziročný nárast zdrojov do rezortu je bezmála 2,2 %, teda o 85 mil. eur pôjde do zdravotníctva budúci rok viac ako v tomto kalendárnom roku. Disponibilné zdroje zdravotných poisťovní budú vyššie o 32 mil. eur ako tomu je v tomto roku, vďaka vyššiemu výberu od ekonomicky aktívnych a vyšším príjmom, vďaka rozšíreniu okruhu platiteľov zdravotného poistenia. Preto si myslím, že toto odôvodnenie nie je pravdivé, pretože v zdravotníctve budúci rok bude viac peňazí ako tomu bolo v tomto roku o 2,2 %. Zopakujem, celkové zdroje narastú o 85 mil. eur, disponibilné zdroje zdravotných poisťovní o 32 mil. eur. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Už to tu čiastočne odznelo, musím asi zopakovať, že niekedy zbytočne maľujeme čerta na stenu. Percento odvodu štátov za svojich poistencov je iba jedno číslo. Samozrejme, asi neexistuje nikto z nás, ktorý by si teoreticky to vyššie číslo neželal, ale skutočne najprv, úplne najprv je potrebné začať upchávať diery v systéme, stransparentniť procesy a až následne môžeme dolievať peniaze.
Je pravdou, že zdravotníctvo na Slovensku už je roky, alebo sa označuje za roky v kríze a mnohokrát prežíva len vďaka obetavosti našich lekárov, sestier a, samozrejme, aj ďalšieho zdravotného personálu, ale toto nemôže pokračovať donekonečna. Opakujem, najprv potrebujeme urobiť v tom poriadok a až tak nalievať peniaze, lebo v súčasnosti nevieme presne, do čoho by sme vlastne tie peniaze nalievali. A jedno číslo, pán doktor Raši to určite vie, ako v medicíne všetko platí, jedno číslo nie je dostatočné na diagnózu celého systému. Takže, nebál by som sa tak toho jedného jediného ukazovateľa. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tak k tomu jednému číslu sa nebudem vyjadrovať, lebo to má taký všeobecný rozmer. No, poprosil by som po prvé, žiadam vyňať ešte bod 66 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie, nakoľko návrh, ktorý som predniesol, koliduje s bodom 66. Chcem povedať iba pár vecí k faktickej poznámke pána poslanca Novotného a pána poslanca Kalista. Viem, o čom hovorím, pretože aj minister zdravotníctva Ivan Uhliarik žiadal o navýšenie percento za poistencov štátu a žiadal oňho preto, lebo vedel, že tie prostriedky potrebuje. Keby ich nepotreboval, keby boli nahradené výnosom z dividend a z ostatných opatrení, tak by o to nežiadal.
Žiadal o to, bojoval na koaličnej rade, nebol úspešný. A žiadal o to preto, lebo aj ja som ministrom bol, on ministrom je a vie, koľko rezort potrebuje. Takže, možnože v ďalšej volebnej kampani použijem na súčasnú vládu heslo, že: " Raši vládu straší" a som zvedavý, čo vymyslí pán minister Uhliarik. Treba peniaze do rezortu. Uhliarik - figliarik. (Smiech v sále.) Ďakujem pekne.

Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.
Dôvodom na predloženie tohto návrhu bola okrem naliehavej potreby ozdravenia verejných financií potreba systémovo riešiť zabezpečenie financovania tvorby a ochraňovania núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Aj keď problematiku núdzových zásob v súčasnosti upravuje zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov v súlade so smernicou Rady 2006/67 Európskeho spoločenstva, výdavky súvisiace s vytváraním, ochranou a správou štátnych hmotných rezerv rieši zákon č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách.
Tento zákon stanovuje, že sa tieto výdavky hradia zo štátneho rozpočtu. Správe rezerv, ale už aj v predošlých rokoch, na tento účel potrebné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu neboli prideľované, a preto bola nútená výdavky na nákup financovania, skladovania, ochraňovania a obmeny štátnych hmotných rezerv kryť najmä zo svojho mimorozpočtového bežného účtu určeného na vykrývanie platieb súvisiacich s obmenami a zámenami zásob štátnych hmotných rezerv a ďalších bežných výdajov.
Doterajší model financovania núdzových zásob nie je pre správu rezerv pre ďalšie obdobie udržateľný. Správa rezerv už nedisponuje žiadnymi rezervami, s ktorými by mohol byť napĺňaný mimorozpočtový účet, a tým kryté náklady spojené s tvorbou a ochraňovaním núdzových zásob ropy a ropných výrobkov.
Touto novelou zákona správa rezerv navrhuje financovanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov riešiť systémovo, a to prostredníctvom výberu príspevku, ktorý má byť príjmom štátneho rozpočtu. Príspevok pritom bude neziskový, nakoľko takto získané finančné prostriedky budú slúžiť výlučne na financovanie tvorby a ochrany núdzových zásob.
Navrhovaný model vychádza z podobných modelov už zavedených v zahraničí, ale zohľadňuje podmienky platné pre Slovenskú republiku. Nespornými výhodami navrhovaného modelu financovania núdzových zásob je jeho transparentnosť, nezávislosť na verejných zdrojoch, ako aj určitá objektívnosť, keďže na jeho financovaní sa budú podieľať najmä tí, ktorí budú môcť tento systém v čase krízy aj najviac využívať, teda koneční spotrebitelia.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som ako spravodajca výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ktorý bol gestorský výbor k tomuto vládnemu návrhu zákona podal spravodajskú správu a informoval o spoločnej správe výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov, ktorú sme dostali pod tlačou 125.
Národná rada svojím uznesením z 15. októbra roku 2010 pridelila predmetný návrh zákona trom výborom. Ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu svojimi uzneseniami odporučili Národnej rade schváliť predmetný návrh zákona. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenie.
V rámci spoločnej správy, ktorú máme pod tlačou 125a je 6 legislatívnych úprav, ktoré navrhol legislatívny odbor Národnej rady. Žiadne iné pozmeňujúce návrhy vo výboroch neboli prijaté.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.