9. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
7.12.2010 o 10:34 hod.
MUDr. MPH
Richard Raši
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, rozpočet na rok 2011 obsahuje viaceré riziká a v pláne na roky 2012 a 2013. Keď sa pozrieme na rozpočtovú kapitolu ministerstva zdravotníctva, je zrejmé, že sa musí v najbližších rokoch naozaj stať zázrak, aby sa do zdravotníctva dostalo viacej prostriedkov ako v minulých rokoch a aby sa nedostatok finančných prostriedkov neprejavil na kvalite a rozsahu zdravotnej starostlivosti. V zdravotníctve na rok 2011 klesajú medziročne finančné prostriedky za štátom platené poistné za verejné zdravotné poistenie. Sadzba poisteného klesá zo 4,78 % v roku 2010 na 4,32 % v roku 2011. Treba zdôrazniť, že znižovanie odvodov môže priamo vplývať na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. A výpadok zdrojov v systéme zdravotníctva iba na štátom platenom poistnom je 85 mil. eur oproti minulému roku. Podotýkam, že systém zdravotníctva je aj v súčasnej dobe podfinancovaný. A čo je ale ďalej zarážajúce, je to, že v návrhu na roky 2012 a 2013 je návrh platby za poistencov štátu iba vo výške 4 %.
Vláda sa stále snaží vytvoriť nejaké alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené, že sa plytvá vo všetkých rezortoch a že idú vlastne budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Ale myslím si, že len potrebujú nejako zakryť, že to, čo sľubovali voličom, že budú šetriť na svojich výdavkoch, sa nakoniec nestane a potrebujú sa na niekoho vyhovoriť. V systéme zdravotnej starostlivosti ide ale o šetrenie, na ktoré môže doplatiť iba pacient alebo zdravotník.
Dovoľte mi, aby som odcitoval z návrhu niektoré fakty.
Ministerstvo financií uvádza, že objem verejných zdrojov plynúcich do oblasti zdravotníctva sa pre rok 2011 predpokladá na úrovni 3,82 mld. eur, s nárastom oproti schváleným zdrojom v roku 2010 o 2,15 % a s nárastom oproti očakávanej skutočnosti v roku 2010 o 2,28 %. Zdroje sú podľa tohto návrhu tvorené v prevažnej miere zdrojmi z príjmov zdravotných poisťovní za poistné na verejné zdravotné poistenie. Áno, je to fakt, ale keď si vezmeme výdavky, tabuľku Zdroje verejného zdravotného poistenia, zistíme, že v časti Zdroje verejného zdravotného poistenia ministerstvo financií predpokladá nárast o necelé 1 %, kým v roku 2010 to bolo 3,56 mld., v roku 2011 je to 3,59 mld. Nárast uvádzaný v objeme 2,15 % je spôsobený kapitolou ministerstva zdravotníctva bez transferov na verejné zdravotné poistenie. A keď si pozrieme výdavky ministerstva zdravotníctva, zistíme, že celý tento nárast je tvorený oblasťou prostriedkov Európskej únie a ďalšou časťou, spolufinancovania k prostriedkom Európskej únie.
V ďalšej časti samo ministerstvo financií tvrdí: „Celkové rozpočtované výdavky ministerstva zdravotníctva vrátane poistného plateného štátom a zahraničných grantov klesajú v roku 2011 o 2,62 % oproti schválenému rozpočtu v roku 2010. Výdavky sú medziročne ovplyvnené najmä zníženým objemom poistného plateného štátom na verejné zdravotné poistenie o 6,62 % a zvýšeným objemom prostriedkov Európskej únie pre operačný program Zdravotníctvo a operačný program Vzdelávanie.“ Čiže operačný program Zdravotníctvo a operačný program Vzdelávanie sú programy, ktoré sú výrazne prínosné pre systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale nijako nevykompenzujú stratu z bežnej mesačnej likvidity poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. (Ruch v sále.)
Neautorizovaný
Vystúpenia
10:34
Vystúpenie v rozprave 10:34
Richard RašiVláda sa stále snaží vytvoriť nejaké alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené, že sa plytvá vo všetkých rezortoch a že idú vlastne budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Ale myslím si, že len potrebujú nejako zakryť, že to, čo sľubovali voličom, že budú šetriť na svojich výdavkoch, sa nakoniec nestane a potrebujú sa na niekoho vyhovoriť. V systéme zdravotnej starostlivosti ide ale o šetrenie, na ktoré môže doplatiť iba pacient alebo zdravotník.
Dovoľte mi, aby som odcitoval z návrhu niektoré fakty.
Ministerstvo financií uvádza, že objem verejných zdrojov plynúcich do oblasti zdravotníctva sa pre rok 2011 predpokladá na úrovni 3,82 mld. eur, s nárastom oproti schváleným zdrojom v roku 2010 o 2,15 % a s nárastom oproti očakávanej skutočnosti v roku 2010 o 2,28 %. Zdroje sú podľa tohto návrhu tvorené v prevažnej miere zdrojmi z príjmov zdravotných poisťovní za poistné na verejné zdravotné poistenie. Áno, je to fakt, ale keď si vezmeme výdavky, tabuľku Zdroje verejného zdravotného poistenia, zistíme, že v časti Zdroje verejného zdravotného poistenia ministerstvo financií predpokladá nárast o necelé 1 %, kým v roku 2010 to bolo 3,56 mld., v roku 2011 je to 3,59 mld. Nárast uvádzaný v objeme 2,15 % je spôsobený kapitolou ministerstva zdravotníctva bez transferov na verejné zdravotné poistenie. A keď si pozrieme výdavky ministerstva zdravotníctva, zistíme, že celý tento nárast je tvorený oblasťou prostriedkov Európskej únie a ďalšou časťou, spolufinancovania k prostriedkom Európskej únie.
V ďalšej časti samo ministerstvo financií tvrdí: „Celkové rozpočtované výdavky ministerstva zdravotníctva vrátane poistného plateného štátom a zahraničných grantov klesajú v roku 2011 o 2,62 % oproti schválenému rozpočtu v roku 2010. Výdavky sú medziročne ovplyvnené najmä zníženým objemom poistného plateného štátom na verejné zdravotné poistenie o 6,62 % a zvýšeným objemom prostriedkov Európskej únie pre operačný program Zdravotníctvo a operačný program Vzdelávanie.“ Čiže operačný program Zdravotníctvo a operačný program Vzdelávanie sú programy, ktoré sú výrazne prínosné pre systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale nijako nevykompenzujú stratu z bežnej mesačnej likvidity poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. (Ruch v sále.)
Vystúpenie v rozprave
7.12.2010 o 10:34 hod.
MUDr. MPH
Richard Raši
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, rozpočet na rok 2011 obsahuje viaceré riziká a v pláne na roky 2012 a 2013. Keď sa pozrieme na rozpočtovú kapitolu ministerstva zdravotníctva, je zrejmé, že sa musí v najbližších rokoch naozaj stať zázrak, aby sa do zdravotníctva dostalo viacej prostriedkov ako v minulých rokoch a aby sa nedostatok finančných prostriedkov neprejavil na kvalite a rozsahu zdravotnej starostlivosti. V zdravotníctve na rok 2011 klesajú medziročne finančné prostriedky za štátom platené poistné za verejné zdravotné poistenie. Sadzba poisteného klesá zo 4,78 % v roku 2010 na 4,32 % v roku 2011. Treba zdôrazniť, že znižovanie odvodov môže priamo vplývať na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. A výpadok zdrojov v systéme zdravotníctva iba na štátom platenom poistnom je 85 mil. eur oproti minulému roku. Podotýkam, že systém zdravotníctva je aj v súčasnej dobe podfinancovaný. A čo je ale ďalej zarážajúce, je to, že v návrhu na roky 2012 a 2013 je návrh platby za poistencov štátu iba vo výške 4 %.
Vláda sa stále snaží vytvoriť nejaké alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené, že sa plytvá vo všetkých rezortoch a že idú vlastne budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Ale myslím si, že len potrebujú nejako zakryť, že to, čo sľubovali voličom, že budú šetriť na svojich výdavkoch, sa nakoniec nestane a potrebujú sa na niekoho vyhovoriť. V systéme zdravotnej starostlivosti ide ale o šetrenie, na ktoré môže doplatiť iba pacient alebo zdravotník.
Dovoľte mi, aby som odcitoval z návrhu niektoré fakty.
Ministerstvo financií uvádza, že objem verejných zdrojov plynúcich do oblasti zdravotníctva sa pre rok 2011 predpokladá na úrovni 3,82 mld. eur, s nárastom oproti schváleným zdrojom v roku 2010 o 2,15 % a s nárastom oproti očakávanej skutočnosti v roku 2010 o 2,28 %. Zdroje sú podľa tohto návrhu tvorené v prevažnej miere zdrojmi z príjmov zdravotných poisťovní za poistné na verejné zdravotné poistenie. Áno, je to fakt, ale keď si vezmeme výdavky, tabuľku Zdroje verejného zdravotného poistenia, zistíme, že v časti Zdroje verejného zdravotného poistenia ministerstvo financií predpokladá nárast o necelé 1 %, kým v roku 2010 to bolo 3,56 mld., v roku 2011 je to 3,59 mld. Nárast uvádzaný v objeme 2,15 % je spôsobený kapitolou ministerstva zdravotníctva bez transferov na verejné zdravotné poistenie. A keď si pozrieme výdavky ministerstva zdravotníctva, zistíme, že celý tento nárast je tvorený oblasťou prostriedkov Európskej únie a ďalšou časťou, spolufinancovania k prostriedkom Európskej únie.
V ďalšej časti samo ministerstvo financií tvrdí: „Celkové rozpočtované výdavky ministerstva zdravotníctva vrátane poistného plateného štátom a zahraničných grantov klesajú v roku 2011 o 2,62 % oproti schválenému rozpočtu v roku 2010. Výdavky sú medziročne ovplyvnené najmä zníženým objemom poistného plateného štátom na verejné zdravotné poistenie o 6,62 % a zvýšeným objemom prostriedkov Európskej únie pre operačný program Zdravotníctvo a operačný program Vzdelávanie.“ Čiže operačný program Zdravotníctvo a operačný program Vzdelávanie sú programy, ktoré sú výrazne prínosné pre systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale nijako nevykompenzujú stratu z bežnej mesačnej likvidity poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. (Ruch v sále.)
Neautorizovaný
10:34
Potom na záver to začnem od začiatku.
Neautorizovaný
10:34
Ešte raz pripomeniem čísla hlavného rizika celého rozpočtu, a to preddavky na poistné platené štátom na verejné zdravotné poistenie. Keď si vezmeme roky 2009 a 2010 a návrh na roky 2011, 2012 a 2013, tak sú uvedené nasledujúce hodnoty v percentách: Rozpočet na rok 2009 je 4,9 %, rok 2010 (už postihnutý krízou) je 4,78 %, rok 2011, keď za prvý polrok tohto roku mala Slovenská republika najväčší rast v európskej dvadsaťsedmičke, je 4,32 %, rok 2012 je 4 %, rok 2013 je 4 %. Keď si to premeníme na platbu na jedného poistenca za jeden mesiac, tak kým v roku 2010 to vychádzalo 34,56 eura na jedného poistenca štátu, tak to vychádza v roku 2011 na 32,16 eura, v roku 2012 na 30,58 eura na jedného poistenca štátu a mesiac, pričom poistenci štátu sú všeobecne poistenci, ktorí sú najviac chorí a ktorí sú z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti najnákladnejší.
Dovoľte mi, aby som opäť zacitoval časť návrhu rozpočtu: „Zníženie platby štátu pre rok 2011 oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 v sume 84,9 mil. eur je čiastočne kompenzované vládou schválenými legislatívnymi zmenami s pozitívnym vplyvom v sume 57,4 %.“ Chcem povedať, že ide o predpoklad kompenzačných opatrení, lebo aj samo ministerstvo zdravotníctva oficiálne vyhlásilo, že napr. výnosy z dividend, ktoré sú brané ako jedno z kompenzačných opatrení, sa na rok 2011 predpokladajú v sume 0.
Ďalej sa predpokladá, že sa rozšíri základňa pre výpočet odvodov na zdravotné poistenie s cieľom vytvoriť predpoklady na synchronizáciu daňového systému a systému zdravotného poistenia. Výška výsledného poklesu platby štátu tu by mala byť 27,5 mil. eur, čo predstavuje iba 0,7-percentný podiel verejného zdravotného poistenia, ktorý je krytý viacerými racionalizačnými opatreniami smerujúcimi napr. k zníženiu výdavkov na lieky. Opäť je to iba predpoklad. Dúfa sa, že sa niečo ušetrí, napr. v liekovej politike ďalšie racionalizačné opatrenia nebudú znamenať pokles výdavkov na lieky, ale budú znamenať nedostupnosť liekov na Slovensku.
Ďalšia časť kapitoly ministerstva zdravotníctva, ktorá je takisto výrazne podhodnotená, sú to kapitálové výdavky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo zdrojov rozpočtových prostriedkov kapitoly, kde sa na roky 2011 až 2013 predpokladajú na úrovni 500 000 eur s poklesom oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 85,5 %. Ide o prostriedky, ktoré majú byť určené na financovanie investičných akcií rozpočtových a príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, pričom odôvodnenie tohto poklesu je, že na modernizáciu zdravotníctva sú určené aj prostriedky Európskej únie prostredníctvom operačného programu Zdravotníctvo. Pýtam sa, čo bude s bratislavskou Fakultnou nemocnicou s poliklinikou, čo bude s Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou v Bratislave, čo bude s prestavbou Detského kardiocentra, čo sa bude diať s Rázsochami? Vieme, že zdravotnícke zariadenia, ktoré sa nachádzajú na území Bratislavy, nemôžu čerpať fondy a z hľadiska nutnosti investícií rekonštrukcie patria medzi zariadenia, ktoré si vyžadujú najväčšie investície.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rozpočet pre zdravotníctvo je absolútne nedostatočný a naozaj je považovaný nielen nami, ale najmä lekármi, zástupcami pacientov a zástupcami zamestnancov, za prehru zdravotníctva. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Dobre. Ďalej citujem: „Najvýraznejší podiel na bežných výdavkoch kapitoly tvoria výdavky Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré pôsobia na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia na regionálnej úrovni, pričom na ich financovanie sa pre rok 2011 predpokladajú prostriedky vo výške 30,5 mil. eur, čo predstavuje pokles ich celkových výdavkov oproti predchádzajúcemu roku o 8,85 %.“ Pýtam sa teda, kde je deklarovaná podpora preventívnych programov. Všetci to vieme, všetci to hovoríme vrátane ministra zdravotníctva, že prevencia je základným predpokladom, aby incidencia ochorení mala klesajúcu tendenciu. A práve na tejto zložke ideme šetriť? Po ďalšie, kde je realizácia programového vyhlásenia vlády, kde sa hovorí o podpore preventívnych programov ako o najúčinnejšom prostriedku znižovania chorobnosti nášho obyvateľstva.
Ešte raz pripomeniem čísla hlavného rizika celého rozpočtu, a to preddavky na poistné platené štátom na verejné zdravotné poistenie. Keď si vezmeme roky 2009 a 2010 a návrh na roky 2011, 2012 a 2013, tak sú uvedené nasledujúce hodnoty v percentách: Rozpočet na rok 2009 je 4,9 %, rok 2010 (už postihnutý krízou) je 4,78 %, rok 2011, keď za prvý polrok tohto roku mala Slovenská republika najväčší rast v európskej dvadsaťsedmičke, je 4,32 %, rok 2012 je 4 %, rok 2013 je 4 %. Keď si to premeníme na platbu na jedného poistenca za jeden mesiac, tak kým v roku 2010 to vychádzalo 34,56 eura na jedného poistenca štátu, tak to vychádza v roku 2011 na 32,16 eura, v roku 2012 na 30,58 eura na jedného poistenca štátu a mesiac, pričom poistenci štátu sú všeobecne poistenci, ktorí sú najviac chorí a ktorí sú z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti najnákladnejší.
Dovoľte mi, aby som opäť zacitoval časť návrhu rozpočtu: „Zníženie platby štátu pre rok 2011 oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 v sume 84,9 mil. eur je čiastočne kompenzované vládou schválenými legislatívnymi zmenami s pozitívnym vplyvom v sume 57,4 %.“ Chcem povedať, že ide o predpoklad kompenzačných opatrení, lebo aj samo ministerstvo zdravotníctva oficiálne vyhlásilo, že napr. výnosy z dividend, ktoré sú brané ako jedno z kompenzačných opatrení, sa na rok 2011 predpokladajú v sume 0.
Ďalej sa predpokladá, že sa rozšíri základňa pre výpočet odvodov na zdravotné poistenie s cieľom vytvoriť predpoklady na synchronizáciu daňového systému a systému zdravotného poistenia. Výška výsledného poklesu platby štátu tu by mala byť 27,5 mil. eur, čo predstavuje iba 0,7-percentný podiel verejného zdravotného poistenia, ktorý je krytý viacerými racionalizačnými opatreniami smerujúcimi napr. k zníženiu výdavkov na lieky. Opäť je to iba predpoklad. Dúfa sa, že sa niečo ušetrí, napr. v liekovej politike ďalšie racionalizačné opatrenia nebudú znamenať pokles výdavkov na lieky, ale budú znamenať nedostupnosť liekov na Slovensku.
Ďalšia časť kapitoly ministerstva zdravotníctva, ktorá je takisto výrazne podhodnotená, sú to kapitálové výdavky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo zdrojov rozpočtových prostriedkov kapitoly, kde sa na roky 2011 až 2013 predpokladajú na úrovni 500 000 eur s poklesom oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 85,5 %. Ide o prostriedky, ktoré majú byť určené na financovanie investičných akcií rozpočtových a príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, pričom odôvodnenie tohto poklesu je, že na modernizáciu zdravotníctva sú určené aj prostriedky Európskej únie prostredníctvom operačného programu Zdravotníctvo. Pýtam sa, čo bude s bratislavskou Fakultnou nemocnicou s poliklinikou, čo bude s Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou v Bratislave, čo bude s prestavbou Detského kardiocentra, čo sa bude diať s Rázsochami? Vieme, že zdravotnícke zariadenia, ktoré sa nachádzajú na území Bratislavy, nemôžu čerpať fondy a z hľadiska nutnosti investícií rekonštrukcie patria medzi zariadenia, ktoré si vyžadujú najväčšie investície.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rozpočet pre zdravotníctvo je absolútne nedostatočný a naozaj je považovaný nielen nami, ale najmä lekármi, zástupcami pacientov a zástupcami zamestnancov, za prehru zdravotníctva. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Neautorizovaný
10:44
Rozpracované
10:46
Vystúpenie v rozprave 10:46
Dušan ČaplovičVážení prítomní, vážený pán podpredseda vlády, uvedomujem si, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2011 a rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 je zostavený a prezentovaný tak, aby sa sťažilo porovnávanie, aby sa mohlo žonglovať s číslami. Údaje sú uvádzané v plánovaných výdavkoch v ekonomickom a programovom členení, samozrejme, aj vo vzťahu k týmto výdavkom na ďalšie dva roky, 2012 a 2013. Žiaľ, nie je dobré, a to povedali aj vaši experti z M. E. S. A. 10, pretože sa neuvádzajú údaje aj za minulé roky, aby sa dalo jasne poznať, ako sa výdavky v jednotlivých rozpočtových kapitolách rezortov a ďalších ústredných orgánov štátnej správy, aj v programovom členení, medziročne vyvíjajú. Preto si musíme spolu s expertmi tieto údaje prácne vyhľadávať. A potom sa porovnávajú skutočné výdavky s plánovanými, ako aj opačne. Môže sa to zneužívať tak na jednej, ako aj na druhej strane. Ubezpečujem vás, že som sa snažil dopracovať k relevantným údajom bez klamlivého bonusu eurofondov, ktoré považujem len ako pridanú hodnotu slovenským verejným zdrojom.
Jednoznačne je možné konštatovať, že štátny rozpočet je rozpočtom zdražovania a pochybného vzťahu či neúcty k vzdelávaniu, vede, výskumu a vývoju v Slovenskej republike. Deje sa to napriek veľkolepému prísľubu ku vzdelaniu a vede v schválenom Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Myslím, že to bolo koncom júla a na prelome augusta tohto roku. Dovolím si uviesť, vážený pán podpredseda vlády a pán minister financií, ďalší z konkrétnych údajov, ktoré nebezpečne ohrozujú našu vedu, výskum a vývoj. Týka sa to konkrétne rezortu dopravy, do ktorého ste uvažovali a možnože aj uvažujete alokovať 100 mil. eur z európskych zdrojov, a to z operačného programu Výskum a vývoj do operačného programu Doprava. Ako to hodnotím? Kým vo vzťahu k prednovembrovej totalite môžeme hovoriť o papierových hlavách, tak ako skvele a výstižne to prezentoval režisér Dušan Hanák vo svojom filme, už v roku 2011 budeme môcť hovoriť o betónových hlavách, lebo zdroje z výskumu a vývoja zabetónujeme do výstavby ciest, pre ktoré ste neracionálne zrušili výhodné zdroje z pripravovaných PPP projektov.
Slovensko nemá ucelenú koncepciu nepretržitého financovania vedy. Nepodarilo sa to presadiť ani vám, ako podpredsedovi vlády, a, samozrejme, nepodarilo sa to presadiť ani mne, či už ide o projekt Minerva z rokov 2005 a 2006, do ktorého sa zodpovedajúce zdroje nedostali, alebo Modernizačný program – Slovensko 21 z roku 2008, do ktorého sa zdroje nedostali, najmä kvôli finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze, keď prednosť dostali oblasti dôležité pre zamestnanosť a sociálnu aktívnu politiku. Samozrejme, ako som už uviedol, najväčším problémom je to, že štát nemá systém podpory vedy, ktorého súčasťou musí byť jasné, zreteľné zadefinovanie menšieho počtu priorít vo vede, na ktoré budú aj dostatočné zdroje. Nám sa podarilo znížiť 22 priorít z rokov 2005 a 2006, definovaných druhou vládou Mikuláša Dzurindu, na 12. A sám som sa snažil ich znížiť až na 4 až 5, čo by bolo dostačujúce a pre rozvoj nášho štátu nesmierne výhodné. Treba priznať, že sa mi to cez odpor rezortov a niektorých lobistov z výskumu a vývoja nepodarilo a nepodarilo sa to ani terajšiemu ministrovi školstva a podpredsedovi vlády. Musím tiež konštatovať, použijúc stanovisko Stanislava Sipka zo Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA): „Donedávna aspoň špičkové ústavy mali projekty, ale teraz všetko vyschlo alebo vysychá, už aj tam. Slovenská veda viac a viac živorí, ako žije.“ A dodávam, po navrhovanom rozpočte pre Agentúru pre výskum a vývoj, teda ďalej pre vysoké školy a vysokoškolskú vedu, ale aj pre Slovenskú akadémiu vied, to bude ešte horšie. Veľmi ťažko sa nám bude revitalizovať to, čo sa najmä vďaka nízkemu rozpočtu v tejto oblasti bude ničiť. Veď sa nám rozbíjajú vedecké a budú rozbíjať vedecké tímy. Naďalej sa bude znižovať úroveň vedeckých laboratórií, okrem niektorých excelentných pracovísk, kde boli dané a dodané finančné zdroje, európske zdroje. A mladí vedeckí pracovníci budú ešte výraznejšie, celkom prirodzene, odchádzať na kvalitnejšie a lepšie laboratóriá a vedeckovýskumné pracoviská do zahraničia.
Konkrétne sa tiež vaše kroky dotýkajú aj Slovenskej akadémie vied, ktorá má vedeckých pracovníkov z celkového počtu vedeckých pracovníkov na Slovensku 16 %. Napriek tomu produkujú až 36 % textov v karentovaných časopisoch a majú až 36-percentné merateľné vedecké výsledky prostredníctvom meraného ukazovateľa citácií z vedy na Slovensku. Treba povedať, že sa výrazne zapájajú nielen do špičkového základného výskumu, ale aj do aplikovaného výskumu v technických, prírodných alebo lekárskych vedách, vrátane, na Slovensku náročnej a nedocenenej, samozrejme, veľmi dôležitej, patentovanej činnosti. Chýba mi preto racionálne vysvetlenie, prečo práve podiel výdavkov na vedu a výskum nielen v Slovenskej akadémii vied, ale aj na vysokých školách reálne klesá v prepočte na vedeckých pracovníkov, na úspešné projekty a programy, ktoré musia byť kofinancované aj zo strany partnerov, či už Slovenskej akadémie vied alebo jednotlivých vysokých škôl, najmä čo sa týka napr. úspešných projektov zo 7. rámcového programu pre výskum a vývoj Európskej únie, samozrejme, mimo zdrojov, ktoré idú do výskumu a vývoja zo štrukturálnych fondov z operačného programu Výskum a vývoj z Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013.
Podobná situácia je aj pri slovenských špičkových univerzitách. Boli tu spomínané dve z nich mojím predrečníkom pánom doktorom poslancom Osuským. Kým v susednej Českej republike naliali napr. do Masarykovej univerzity v Brne jednorazovo 210 mil. eur, a majú vážne problémy tiež s finančným rozpočtom, ale sa rozhodli touto cestou ísť, takže tam majú nový univerzitný kampus, oveľa lepšie vzdelávacie a vedeckovýskumné podmienky, na Slovensku šetríme aj v tomto rozpočte na vysoké školy a vysokoškolskú vedu, veď zdroje, ktoré doň plynú, predstavujú len 1 % z celkového štátneho rozpočtu.
Teraz vám na týchto konkrétnych ukazovateľoch budem prezentovať súčasnú situáciu na základe vášho navrhnutého štátneho rozpočtu. Použil som, samozrejme, stanoviská Slovenskej rektorskej konferencie a Rady vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied. To už nie sú len moje úvahy, ale sú to názory, ktoré pochádzajú z vedeckej obce, od ich reprezentantov, ľudí, z ktorých skutočne vo vede a vo výskume a vo vzdelávaní mnohí urobili skutočne kvalitnú prácu, ktorá dobre reprezentovala Slovensko aj pred zahraničím.
Konkrétne. Slovenská rektorská konferencia na svojom zasadnutí konanom dňa 28. októbra 2010 v Nitre prijala k návrhu rozpočtu na rok 2011 toto uznesenie:
„Slovenská rektorská konferencia odvolávajúc sa na programové vyhlásenie vlády v časti o podpore vedy a vzdelávania zaujíma kritické stanovisko a vyjadruje vážnu nespokojnosť s návrhom rozpočtu na vysokoškolské vzdelávanie a vedu, pretože ohrozuje napĺňanie téz programového vyhlásenia vlády v oblasti vedy a vzdelávania a ponecháva Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie na posledných miestach.“
V programovom vyhlásení sa uvádza, že vláda Slovenskej republiky zvýši výšku finančných zdrojov na školstvo, vedu a šport počas volebného obdobia, čo sa však v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 , už nehovorím o roku 2014, neodráža. Pre Slovensko je dnes zásadnou otázkou, ako tento trend zmeníme. Pýtam sa: Tento veľký balík sľubovaných prostriedkov, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení vlády, chcete do vysokého školstva vedy naliať v poslednom roku vládnutia, v roku 2014?
Vrcholní predstavitelia vysokých škôl a akademickej obce Slovenskej republiky sú toho názoru, že jeden z vážnych dôvodov tohto stavu je dlhodobé nedofinancovanie vysokého školstva a vedy zo štátneho rozpočtu. Rozdiely sa prehlbujú aj v porovnaní so susednými štátmi v rámci V-4, s ktorými nás spájajú rovnaké východiská, porovnateľná úroveň hospodárstva a ambície súčasného a budúceho postavenia týchto štátov v rámci Európskej únie.
Slovenské vysoké školy napriek dlhodobej nepriaznivej situácii vo financovaní zvyšujú svoje výkony. Neustále zvyšovanie počtu študentov vysokých škôl, pri úrovni financovania pod úrovňou štátov Európskej únie, môže negatívne ovplyvniť kvalitu vzdelávania a budúce postavenie slovenského vysokého školstva v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania a v európskom výskumnom priestore. Na toto upozornil aj pán poslanec Osuský.
Preto sú rektori slovenských vysokých škôl znepokojení z perspektívy vývoja financovania verejného vysokého školstva zo štátneho rozpočtu, ktorú naznačuje návrh štátneho rozpočtu na rok 2011 a výhľadovo na roky 2012 až 2013. Dokazuje to aj vývoj financovania slovenského vysokého školstva vyjadrený podielom na hrubom domácom produkte. Je vypracovaný graf, kde sa hovorí o tom, že kým v roku 2009 tu bolo investovaných prostriedkov až 0,74 %, v roku 2010 to bolo 0,69 %, ale už v roku 2011 to má byť 0,62 %, v roku 2012 to má byť 0,57 % a napokon v roku 2013 to má klesnúť na 0,54 % vo vyjadrení v HDP, ktoré majú ísť do rozpočtu verejných vysokých škôl zo štátneho rozpočtu.
Vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 2011 predpokladá zníženie dotácie pre vysoké školy o 26,778 531 mil. eur,... (Ruch v sále.)
Vystúpenie v rozprave
7.12.2010 o 10:46 hod.
doc. PhDr. DrSc.
Dušan Čaplovič
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, začnem tiež tak trošku odviazane a v úvode poviem, že kto nemyslí na vzdelanie a vedu, nemyslí na budúcnosť tohto štátu, našich občanov, zabúda, že budúcnosť má predovšetkým formovanie znalostného, sociálneho modelu. Takým je aj návrh štátneho rozpočtu na rok 2011 a verejnej správy na roky 2011 až 2013. Jan Amos Komenský nadčasovo odkázal aj súčasnej vládnej koalícii, tentoraz s väzbou navrhovaný štátny rozpočet: „Ničme nevedomosť, aby nevedomosť nezničila nás.“ Žiaľ, neúcta k vzdelaniu a vede naďalej pretrváva a novou stredopravou vládou sa ešte viac prehlbuje. Aj súčasnej vládnej koalícii patrí táto otázka, ktorú predložil alebo uviedol Jan Amos Komenský, otázka celoeurópskeho rozmeru, otázka, ktorá nás ťaží a ktorá ťažila aj predchádzajúcu vládu, lebo aj v minulosti sa nie vždy podarilo práve v tejto oblasti urobiť zásadné zmeny. To si treba aj z tohto fóra a na tomto fóre priznať. Sú tu, samozrejme, aj ďalšie otázky, ktoré si treba položiť: Zachránime banky alebo zabezpečíme rozumný, rozvážny, ekonomický, sociálny rozvoj vrátane vzdelávania a vedy? Budeme do zahraničia vysielať po zuby ozbrojených vojakov a vyháňať mladých vzdelaných ľudí za primeranou prácou k ich vzdelaniu a ich ambíciám alebo budeme podporovať vzdelanie, vedu, výskum, vývoj, inováciu a informačné technológie v našom štáte? Budeme drancovať životné prostredie, ničiť kultúrne dedičstvo alebo investujeme peniaze do vzdelávania, vedy, do formovania vysokokvalifikovaných ľudských zdrojov a aj do environmentálnej a kultúrnej oblasti? Odpovede by mali byť jasné. Žiaľ, nie sú vždy, sú v konečnom, samozrejme, dôsledku často smutné, tak ako napísal James Galbraith v publikácii The Predator State, ktorá vyšla v roku 2008. Citujem: „Ekologická udržateľnosť, vedomostný rozvoj, učiaca sa zdravá spoločnosť, ako aj sociálna spravodlivosť, resp. sociálna nespravodlivosť sú oblasti, v ktorých trh zlyháva.“ Žiaľ, aj súčasná vláda je v tejto oblasti nepoučiteľná. A tieto oblasti, samozrejme, sa nevymykajú z toho názoru, ktorý tu bol, či už predvolebnými trikmi, ktoré sa tu urobili v súvislosti s volebnými programami súčasných politických strán, ktoré sa nachádzajú v koalícii. Aj na Slovensku vďaka vám, a svedčí tomu aj navrhovaný zákon o štátnom rozpočte na rok 2011, ako aj návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, zostáva vedomostný, poznatkový, ale aj kultúrny, ekologický, sociálny a, prirodzene, aj zdravotný rozmer na okraji vášho záujmu, stále viac a viac je prakticky vytláčaný z definovaných prioritných cieľov, teda v konkrétnych krokoch, v konkrétnom napĺňaní týchto priorít. Nepomohla tomu ani, pán podpredseda vlády, vaša Minerva, ani náš Modernizačný program – Slovensko 21 z roku 2008, keď tam vstúpila realitná, finančná, hospodárska a sociálna a, samozrejme, aj morálna globálna kríza. A nepomôže tomu, samozrejme, aj vami uvažovaná, pokiaľ viem, a signalizovaná nová Minerva II. Svedčia o tom navrhované rozpočty na roky 2011 až 2013. Nebojme sa to povedať, aj sebakriticky, čo však vy, vážený pán podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, nedokážete povedať, a predkladáte len nereálne a klamlivé rozprávky. Ja často pripomínam, že najmä v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu sme aj my mnohé merateľné ciele niektorých ukazovateľov nezrealizovali. Ale treba si tiež priznať, práve dnes, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, že vy oveľa viac zlyhávate aj pri príprave tohto štátneho rozpočtu. A teraz je jasné, že sa z vašej strany budú ozývať veci, že však tu nie je dostatok financií, je nedostatok financií, ale česká vláda sa nachádzala v podobnom probléme ako slovenská vláda a zadefinovala priority, vedu, výskum a vzdelávanie. A vo všetkých rezortoch škrtala prostriedky. Jedine do rezortu školstva, do oblasti vedy, výskumu, do Akadémie vied Českej republiky tieto prostriedky oproti minulým rokom výrazne v návrhu rozpočtu navýšila.
Vážení prítomní, vážený pán podpredseda vlády, uvedomujem si, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2011 a rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 je zostavený a prezentovaný tak, aby sa sťažilo porovnávanie, aby sa mohlo žonglovať s číslami. Údaje sú uvádzané v plánovaných výdavkoch v ekonomickom a programovom členení, samozrejme, aj vo vzťahu k týmto výdavkom na ďalšie dva roky, 2012 a 2013. Žiaľ, nie je dobré, a to povedali aj vaši experti z M. E. S. A. 10, pretože sa neuvádzajú údaje aj za minulé roky, aby sa dalo jasne poznať, ako sa výdavky v jednotlivých rozpočtových kapitolách rezortov a ďalších ústredných orgánov štátnej správy, aj v programovom členení, medziročne vyvíjajú. Preto si musíme spolu s expertmi tieto údaje prácne vyhľadávať. A potom sa porovnávajú skutočné výdavky s plánovanými, ako aj opačne. Môže sa to zneužívať tak na jednej, ako aj na druhej strane. Ubezpečujem vás, že som sa snažil dopracovať k relevantným údajom bez klamlivého bonusu eurofondov, ktoré považujem len ako pridanú hodnotu slovenským verejným zdrojom.
Jednoznačne je možné konštatovať, že štátny rozpočet je rozpočtom zdražovania a pochybného vzťahu či neúcty k vzdelávaniu, vede, výskumu a vývoju v Slovenskej republike. Deje sa to napriek veľkolepému prísľubu ku vzdelaniu a vede v schválenom Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Myslím, že to bolo koncom júla a na prelome augusta tohto roku. Dovolím si uviesť, vážený pán podpredseda vlády a pán minister financií, ďalší z konkrétnych údajov, ktoré nebezpečne ohrozujú našu vedu, výskum a vývoj. Týka sa to konkrétne rezortu dopravy, do ktorého ste uvažovali a možnože aj uvažujete alokovať 100 mil. eur z európskych zdrojov, a to z operačného programu Výskum a vývoj do operačného programu Doprava. Ako to hodnotím? Kým vo vzťahu k prednovembrovej totalite môžeme hovoriť o papierových hlavách, tak ako skvele a výstižne to prezentoval režisér Dušan Hanák vo svojom filme, už v roku 2011 budeme môcť hovoriť o betónových hlavách, lebo zdroje z výskumu a vývoja zabetónujeme do výstavby ciest, pre ktoré ste neracionálne zrušili výhodné zdroje z pripravovaných PPP projektov.
Slovensko nemá ucelenú koncepciu nepretržitého financovania vedy. Nepodarilo sa to presadiť ani vám, ako podpredsedovi vlády, a, samozrejme, nepodarilo sa to presadiť ani mne, či už ide o projekt Minerva z rokov 2005 a 2006, do ktorého sa zodpovedajúce zdroje nedostali, alebo Modernizačný program – Slovensko 21 z roku 2008, do ktorého sa zdroje nedostali, najmä kvôli finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze, keď prednosť dostali oblasti dôležité pre zamestnanosť a sociálnu aktívnu politiku. Samozrejme, ako som už uviedol, najväčším problémom je to, že štát nemá systém podpory vedy, ktorého súčasťou musí byť jasné, zreteľné zadefinovanie menšieho počtu priorít vo vede, na ktoré budú aj dostatočné zdroje. Nám sa podarilo znížiť 22 priorít z rokov 2005 a 2006, definovaných druhou vládou Mikuláša Dzurindu, na 12. A sám som sa snažil ich znížiť až na 4 až 5, čo by bolo dostačujúce a pre rozvoj nášho štátu nesmierne výhodné. Treba priznať, že sa mi to cez odpor rezortov a niektorých lobistov z výskumu a vývoja nepodarilo a nepodarilo sa to ani terajšiemu ministrovi školstva a podpredsedovi vlády. Musím tiež konštatovať, použijúc stanovisko Stanislava Sipka zo Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA): „Donedávna aspoň špičkové ústavy mali projekty, ale teraz všetko vyschlo alebo vysychá, už aj tam. Slovenská veda viac a viac živorí, ako žije.“ A dodávam, po navrhovanom rozpočte pre Agentúru pre výskum a vývoj, teda ďalej pre vysoké školy a vysokoškolskú vedu, ale aj pre Slovenskú akadémiu vied, to bude ešte horšie. Veľmi ťažko sa nám bude revitalizovať to, čo sa najmä vďaka nízkemu rozpočtu v tejto oblasti bude ničiť. Veď sa nám rozbíjajú vedecké a budú rozbíjať vedecké tímy. Naďalej sa bude znižovať úroveň vedeckých laboratórií, okrem niektorých excelentných pracovísk, kde boli dané a dodané finančné zdroje, európske zdroje. A mladí vedeckí pracovníci budú ešte výraznejšie, celkom prirodzene, odchádzať na kvalitnejšie a lepšie laboratóriá a vedeckovýskumné pracoviská do zahraničia.
Konkrétne sa tiež vaše kroky dotýkajú aj Slovenskej akadémie vied, ktorá má vedeckých pracovníkov z celkového počtu vedeckých pracovníkov na Slovensku 16 %. Napriek tomu produkujú až 36 % textov v karentovaných časopisoch a majú až 36-percentné merateľné vedecké výsledky prostredníctvom meraného ukazovateľa citácií z vedy na Slovensku. Treba povedať, že sa výrazne zapájajú nielen do špičkového základného výskumu, ale aj do aplikovaného výskumu v technických, prírodných alebo lekárskych vedách, vrátane, na Slovensku náročnej a nedocenenej, samozrejme, veľmi dôležitej, patentovanej činnosti. Chýba mi preto racionálne vysvetlenie, prečo práve podiel výdavkov na vedu a výskum nielen v Slovenskej akadémii vied, ale aj na vysokých školách reálne klesá v prepočte na vedeckých pracovníkov, na úspešné projekty a programy, ktoré musia byť kofinancované aj zo strany partnerov, či už Slovenskej akadémie vied alebo jednotlivých vysokých škôl, najmä čo sa týka napr. úspešných projektov zo 7. rámcového programu pre výskum a vývoj Európskej únie, samozrejme, mimo zdrojov, ktoré idú do výskumu a vývoja zo štrukturálnych fondov z operačného programu Výskum a vývoj z Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013.
Podobná situácia je aj pri slovenských špičkových univerzitách. Boli tu spomínané dve z nich mojím predrečníkom pánom doktorom poslancom Osuským. Kým v susednej Českej republike naliali napr. do Masarykovej univerzity v Brne jednorazovo 210 mil. eur, a majú vážne problémy tiež s finančným rozpočtom, ale sa rozhodli touto cestou ísť, takže tam majú nový univerzitný kampus, oveľa lepšie vzdelávacie a vedeckovýskumné podmienky, na Slovensku šetríme aj v tomto rozpočte na vysoké školy a vysokoškolskú vedu, veď zdroje, ktoré doň plynú, predstavujú len 1 % z celkového štátneho rozpočtu.
Teraz vám na týchto konkrétnych ukazovateľoch budem prezentovať súčasnú situáciu na základe vášho navrhnutého štátneho rozpočtu. Použil som, samozrejme, stanoviská Slovenskej rektorskej konferencie a Rady vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied. To už nie sú len moje úvahy, ale sú to názory, ktoré pochádzajú z vedeckej obce, od ich reprezentantov, ľudí, z ktorých skutočne vo vede a vo výskume a vo vzdelávaní mnohí urobili skutočne kvalitnú prácu, ktorá dobre reprezentovala Slovensko aj pred zahraničím.
Konkrétne. Slovenská rektorská konferencia na svojom zasadnutí konanom dňa 28. októbra 2010 v Nitre prijala k návrhu rozpočtu na rok 2011 toto uznesenie:
„Slovenská rektorská konferencia odvolávajúc sa na programové vyhlásenie vlády v časti o podpore vedy a vzdelávania zaujíma kritické stanovisko a vyjadruje vážnu nespokojnosť s návrhom rozpočtu na vysokoškolské vzdelávanie a vedu, pretože ohrozuje napĺňanie téz programového vyhlásenia vlády v oblasti vedy a vzdelávania a ponecháva Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie na posledných miestach.“
V programovom vyhlásení sa uvádza, že vláda Slovenskej republiky zvýši výšku finančných zdrojov na školstvo, vedu a šport počas volebného obdobia, čo sa však v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 , už nehovorím o roku 2014, neodráža. Pre Slovensko je dnes zásadnou otázkou, ako tento trend zmeníme. Pýtam sa: Tento veľký balík sľubovaných prostriedkov, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení vlády, chcete do vysokého školstva vedy naliať v poslednom roku vládnutia, v roku 2014?
Vrcholní predstavitelia vysokých škôl a akademickej obce Slovenskej republiky sú toho názoru, že jeden z vážnych dôvodov tohto stavu je dlhodobé nedofinancovanie vysokého školstva a vedy zo štátneho rozpočtu. Rozdiely sa prehlbujú aj v porovnaní so susednými štátmi v rámci V-4, s ktorými nás spájajú rovnaké východiská, porovnateľná úroveň hospodárstva a ambície súčasného a budúceho postavenia týchto štátov v rámci Európskej únie.
Slovenské vysoké školy napriek dlhodobej nepriaznivej situácii vo financovaní zvyšujú svoje výkony. Neustále zvyšovanie počtu študentov vysokých škôl, pri úrovni financovania pod úrovňou štátov Európskej únie, môže negatívne ovplyvniť kvalitu vzdelávania a budúce postavenie slovenského vysokého školstva v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania a v európskom výskumnom priestore. Na toto upozornil aj pán poslanec Osuský.
Preto sú rektori slovenských vysokých škôl znepokojení z perspektívy vývoja financovania verejného vysokého školstva zo štátneho rozpočtu, ktorú naznačuje návrh štátneho rozpočtu na rok 2011 a výhľadovo na roky 2012 až 2013. Dokazuje to aj vývoj financovania slovenského vysokého školstva vyjadrený podielom na hrubom domácom produkte. Je vypracovaný graf, kde sa hovorí o tom, že kým v roku 2009 tu bolo investovaných prostriedkov až 0,74 %, v roku 2010 to bolo 0,69 %, ale už v roku 2011 to má byť 0,62 %, v roku 2012 to má byť 0,57 % a napokon v roku 2013 to má klesnúť na 0,54 % vo vyjadrení v HDP, ktoré majú ísť do rozpočtu verejných vysokých škôl zo štátneho rozpočtu.
Vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 2011 predpokladá zníženie dotácie pre vysoké školy o 26,778 531 mil. eur,... (Ruch v sále.)
Neautorizovaný
11:16
Krátenie kapitálových výdavkov bude...
Krátenie kapitálových výdavkov bude predstavovať najmä umŕtvenie investičnej výstavby verejných vysokých škôl. Hlavný problém pre vysoké školy však predstavuje krátenie bežných výdavkov. Reálny deficit financovania vysokých škôl napr. ovplyvní aj dopad zmeny DPH z 19 na 20 % na výdavkoch na prevádzku vo výške 1,285 192 mil. eur a bude mať aj dopady na úpravu platov zamestnancov vysokých škôl (valorizácia 1 % bez vekového automatu) v očakávanej chýbajúcej výške 2,395 651 mil. eur. Na základe analýzy vysokých škôl je celkový očakávaný medziročný deficit bežných výdavkov v roku 2011 mimo tých kapitálových, ktoré som spomínal, odhadovaný vo výške 9,395 147 mil. eur. To je z analýzy, ktorú vypracovalo Prezídium Slovenskej rektorskej konferencie. A Slovenská rektorská konferencia potom to aj schválila. Nakoľko tento deficit sa reálne dá kompenzovať jedine znížením osobných výdavkov vedeckých a vedecko-pedagogických zamestnancov alebo znížením výdavkov na vedu, predstavitelia vysokých škôl, a to sa konštatuje aj v tomto materiáli, a akademickej obce Slovenskej republiky, uvedomujúc si reálne možnosti štátneho rozpočtu, požadujú, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovávaní a schvaľovaní vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 v Národnej rade Slovenskej republiky i vláda Slovenskej republiky podporili oprávnené požiadavky vysokých škôl, konkrétne, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým sa zvýši rozpočet kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu pre vysoké školy o 9,395 147 mil. eur v kategórii bežných výdavkov, samozrejme v duchu toho, že nechceme navyšovať rozpočet. Budem o tom hovoriť v záverečnom návrhu, jednom z mojich dvoch návrhov, akým spôsobom tieto prostriedky je možné realokáciou dostať do rezortu školstva.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podobná situácia je aj v navrhovanom rozpočte na vedu a výskum v rokoch 2011 až 2013 a osobitne aj v rozpočte pre Slovenskú akadémiu vied. Konkrétne, krátenie rozpočtu mzdových prostriedkov Slovenskej akadémie vied sa prejaví v prehĺbení stagnácie personálneho vývoja. Pripomínam, že vývoj zamestnanosti v Slovenskej akadémii vied od roku 2004 svedčí o poklese počtu zamestnancov v rozpočtových organizáciách tejto inštitúcie. Logistické a administratívne zabezpečenie projektu a celkovej činnosti vedeckých tímov, tak ako upozorňuje materiál Predsedníctva Slovenskej akadémie vied, predstavuje iba 10,7 % všetkých zamestnancov SAV. Konštatuje sa, že prepúšťanie sa vedeckým pracovníkom nevyhne, pri takomto návrhu rozpočtu... (Ruch v sále.)
... t. j. 5,93 %, z toho predstavuje krátenie bežných výdavkov 5,714 304 mil. eur a kapitálových výdavkov 21,064 227 mil. eur. Teda nie je pravda, vážený pán podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť a minister financií, ako konštatujete vo svojom expozé pri uvádzaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 minulý týždeň, že výdavky vysokých škôl sa na rok 2011 zvyšujú oproti roku 2010 o 2 %.
Krátenie kapitálových výdavkov bude predstavovať najmä umŕtvenie investičnej výstavby verejných vysokých škôl. Hlavný problém pre vysoké školy však predstavuje krátenie bežných výdavkov. Reálny deficit financovania vysokých škôl napr. ovplyvní aj dopad zmeny DPH z 19 na 20 % na výdavkoch na prevádzku vo výške 1,285 192 mil. eur a bude mať aj dopady na úpravu platov zamestnancov vysokých škôl (valorizácia 1 % bez vekového automatu) v očakávanej chýbajúcej výške 2,395 651 mil. eur. Na základe analýzy vysokých škôl je celkový očakávaný medziročný deficit bežných výdavkov v roku 2011 mimo tých kapitálových, ktoré som spomínal, odhadovaný vo výške 9,395 147 mil. eur. To je z analýzy, ktorú vypracovalo Prezídium Slovenskej rektorskej konferencie. A Slovenská rektorská konferencia potom to aj schválila. Nakoľko tento deficit sa reálne dá kompenzovať jedine znížením osobných výdavkov vedeckých a vedecko-pedagogických zamestnancov alebo znížením výdavkov na vedu, predstavitelia vysokých škôl, a to sa konštatuje aj v tomto materiáli, a akademickej obce Slovenskej republiky, uvedomujúc si reálne možnosti štátneho rozpočtu, požadujú, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovávaní a schvaľovaní vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 v Národnej rade Slovenskej republiky i vláda Slovenskej republiky podporili oprávnené požiadavky vysokých škôl, konkrétne, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým sa zvýši rozpočet kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu pre vysoké školy o 9,395 147 mil. eur v kategórii bežných výdavkov, samozrejme v duchu toho, že nechceme navyšovať rozpočet. Budem o tom hovoriť v záverečnom návrhu, jednom z mojich dvoch návrhov, akým spôsobom tieto prostriedky je možné realokáciou dostať do rezortu školstva.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podobná situácia je aj v navrhovanom rozpočte na vedu a výskum v rokoch 2011 až 2013 a osobitne aj v rozpočte pre Slovenskú akadémiu vied. Konkrétne, krátenie rozpočtu mzdových prostriedkov Slovenskej akadémie vied sa prejaví v prehĺbení stagnácie personálneho vývoja. Pripomínam, že vývoj zamestnanosti v Slovenskej akadémii vied od roku 2004 svedčí o poklese počtu zamestnancov v rozpočtových organizáciách tejto inštitúcie. Logistické a administratívne zabezpečenie projektu a celkovej činnosti vedeckých tímov, tak ako upozorňuje materiál Predsedníctva Slovenskej akadémie vied, predstavuje iba 10,7 % všetkých zamestnancov SAV. Konštatuje sa, že prepúšťanie sa vedeckým pracovníkom nevyhne, pri takomto návrhu rozpočtu... (Ruch v sále.)
Kontrolovaný
11:16
Vystúpenie v rozprave 11:16
Dušan ČaplovičVážený pán podpredseda a minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som poukázal aj na ďalší neradostný výhľad na rok 2011. Konkrétne v kóde programu 06K11 Úlohy výskumu a vývoja podporované Agentúrou na podporu výskumu a vývoja je rozpočtovaná v rezorte školstva, vedy, výskumu a športu čiastka 20,514 143 mil. eur, teda okolo 615 mil. Sk v prepočte, kým v tomto roku, teda v roku 2010, je to čiastka 32,191 444 mil. eur (okolo viac ako 960 mil. Sk). Identický návrh je výhľadovo navrhovaný v rozpočte verejnej správy na rok 2012, vo vzťahu k tomuto programu, aj na rok 2013, ale je to ešte menej, vo výške 20,164 246 mil. eur. To je nepopierateľný fakt, o ktorom nemôžete diskutovať. A práve posilňovanie účelových finančných zdrojov na rozdiel od inštitucionálneho financovania výskumu musí byť programovo zabezpečené. A jediný zdroj, ktorý zabezpečoval tieto projekty účelovo financované z rôznych inštitúcií, nie na základe inštitucionálnej príslušnosti, bola práve táto Agentúra na podporu výskumu a vývoja.
Kým v susednej Českej republike, aj vo vzťahu k týmto agentúram, v rozpočte na budúci rok výrazne zvýšili prostriedky, to si treba pozrieť, a merateľné sú jednoznačne, že Česká republika práve na oblasť vedy, výskumu a vzdelávania nechce doplácať, ale vytvára pozitívne kroky v tejto oblasti, tam nie je vo vláde len deklarovaná pozícia priority, v programovom vyhlásení vlády Českej republiky, ale je aj konkrétne akceptovaná v konkrétnych návrhoch štátneho rozpočtu na rok 2011. Celkové výdavky na vedu a techniku v roku 2011 sa uvádzajú v slovenskom rozpočte, by som to spresnil, vo výške 495 mil. eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2010 o 9,14 %. To je však klamlivé číslo, dosiahnuté len vďaka zvýšeniu výdavkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie o 300 mil. eur, nie však z verejných zdrojov. A ja som pred rokom a pol na konferencii hovoril o tom, či európske zdroje budú naším prekliatím alebo šancou. A v prípade, ak nebudeme toto riešiť a budeme sanovať vedu a výskum len prostredníctvom európskych zdrojov, tak po roku 2013 nebudeme môcť zabezpečovať kvalitnú vedu a výskum a vývoj na Slovensku. Klesajú medziročne štátne peniaze na vedu a techniku o 11 mil. eur (presne o 11,088 mil. eur), ale celkové výdavky vďaka spomínaným zdrojom z eurofondov rastú, prirodzene. Opakujem, týmto sa európske zdroje stávajú prekliatím, pretože po roku 2013 už nebudú a takto budú mizivé verejné zdroje, ktoré nebudú zabezpečovať kvalitný rozvoj vedy, výskumu a vývoja v Slovenskej republike. Znovu to pripomínam a znovu na to poukazujem. Pýtam sa vás preto, pán podpredseda a minister financií: A čo bude po roku 2013, keď už nebudú zdroje z eurofondov? Vtedy sa už nebude dať kamuflovať to, žonglovať s číslami, však, alebo po nás potopa. Výdavky pre Slovenskú akadémiu vied na rok 2011 ako najvýznamnejšieho predstaviteľa nenahraditeľného základného výskumu tiež klesajú. Klesajú aj medziročne štátne peniaze na verejné vysoké školy o 23,5 mil. eur (presne 23,433 mil. eur). To, čo tvrdíte, že sa zvyšujú oproti roku 2010 o 1,95 %, je len vďaka účelovému započítavaniu do rozpočtu verejných vysokých škôl aj započítavanie rozpočtov troch štátnych škôl z daných rezortov, ministerstva obrany, ministerstva zdravotníctva a ministerstva vnútra. Pravdivo a explicitne treba uviesť, že výdavky zo štátneho rozpočtu cez kapitolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky verejným vysokým školám klesajú o 4,9 %. A to je skutočná pravda, bez kľučiek, obracania čísiel a zbytočného vyhýbavého kľučkovania.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z uvedených dôvodov dovoľujem si vám predložiť dva pozmeňujúce návrhy k prerokovávanému štátnemu rozpočtu na rok 2011 tak, aby sme vzdelanie, vedu a výskum definitívne nezabetónovali.
Návrh č. 1. V kapitole 20, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, v kóde programu 007 Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl navrhujem v kóde podprogramu 07711 Poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a zabezpečenie prevádzky vysokých škôl zvýšiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Vystúpenie v rozprave
7.12.2010 o 11:16 hod.
doc. PhDr. DrSc.
Dušan Čaplovič
Videokanál poslanca
... pre rozpočtovú kapitolu Slovenskej akadémie vied, čo je v rozpore s prioritným a kľúčovým zámerom Európskej únie, i keď to sú ďaleké „hříčky“, ako sa vraví, posilňovať počet vedeckých pracovníkov na 8 % aktívne pracujúcich. Práve znižovanie pracovníkov bude mať veľký dopad na zníženie výskumnej kapacity organizácií, čo zase má v konečnom dôsledku dopad na ohrozenie plnenia záväzkov z uzavretých zmlúv najmä na medzinárodných projektoch, ktoré Slovenská akadémia vied realizuje či už v rámci 7. rámcového programu alebo iných programov, alebo financií, ktoré boli v rámci kofinancovania, bude potrebné realizovať, aby projekty, ktoré sa rozbehli v rámci európskych fondov v roku 2013, nevyschli, aby boli dostatočné zdroje na to, aby sme v týchto projektoch a v týchto aktivitách v budúcnosti mohli pokračovať.
Vážený pán podpredseda a minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som poukázal aj na ďalší neradostný výhľad na rok 2011. Konkrétne v kóde programu 06K11 Úlohy výskumu a vývoja podporované Agentúrou na podporu výskumu a vývoja je rozpočtovaná v rezorte školstva, vedy, výskumu a športu čiastka 20,514 143 mil. eur, teda okolo 615 mil. Sk v prepočte, kým v tomto roku, teda v roku 2010, je to čiastka 32,191 444 mil. eur (okolo viac ako 960 mil. Sk). Identický návrh je výhľadovo navrhovaný v rozpočte verejnej správy na rok 2012, vo vzťahu k tomuto programu, aj na rok 2013, ale je to ešte menej, vo výške 20,164 246 mil. eur. To je nepopierateľný fakt, o ktorom nemôžete diskutovať. A práve posilňovanie účelových finančných zdrojov na rozdiel od inštitucionálneho financovania výskumu musí byť programovo zabezpečené. A jediný zdroj, ktorý zabezpečoval tieto projekty účelovo financované z rôznych inštitúcií, nie na základe inštitucionálnej príslušnosti, bola práve táto Agentúra na podporu výskumu a vývoja.
Kým v susednej Českej republike, aj vo vzťahu k týmto agentúram, v rozpočte na budúci rok výrazne zvýšili prostriedky, to si treba pozrieť, a merateľné sú jednoznačne, že Česká republika práve na oblasť vedy, výskumu a vzdelávania nechce doplácať, ale vytvára pozitívne kroky v tejto oblasti, tam nie je vo vláde len deklarovaná pozícia priority, v programovom vyhlásení vlády Českej republiky, ale je aj konkrétne akceptovaná v konkrétnych návrhoch štátneho rozpočtu na rok 2011. Celkové výdavky na vedu a techniku v roku 2011 sa uvádzajú v slovenskom rozpočte, by som to spresnil, vo výške 495 mil. eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2010 o 9,14 %. To je však klamlivé číslo, dosiahnuté len vďaka zvýšeniu výdavkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie o 300 mil. eur, nie však z verejných zdrojov. A ja som pred rokom a pol na konferencii hovoril o tom, či európske zdroje budú naším prekliatím alebo šancou. A v prípade, ak nebudeme toto riešiť a budeme sanovať vedu a výskum len prostredníctvom európskych zdrojov, tak po roku 2013 nebudeme môcť zabezpečovať kvalitnú vedu a výskum a vývoj na Slovensku. Klesajú medziročne štátne peniaze na vedu a techniku o 11 mil. eur (presne o 11,088 mil. eur), ale celkové výdavky vďaka spomínaným zdrojom z eurofondov rastú, prirodzene. Opakujem, týmto sa európske zdroje stávajú prekliatím, pretože po roku 2013 už nebudú a takto budú mizivé verejné zdroje, ktoré nebudú zabezpečovať kvalitný rozvoj vedy, výskumu a vývoja v Slovenskej republike. Znovu to pripomínam a znovu na to poukazujem. Pýtam sa vás preto, pán podpredseda a minister financií: A čo bude po roku 2013, keď už nebudú zdroje z eurofondov? Vtedy sa už nebude dať kamuflovať to, žonglovať s číslami, však, alebo po nás potopa. Výdavky pre Slovenskú akadémiu vied na rok 2011 ako najvýznamnejšieho predstaviteľa nenahraditeľného základného výskumu tiež klesajú. Klesajú aj medziročne štátne peniaze na verejné vysoké školy o 23,5 mil. eur (presne 23,433 mil. eur). To, čo tvrdíte, že sa zvyšujú oproti roku 2010 o 1,95 %, je len vďaka účelovému započítavaniu do rozpočtu verejných vysokých škôl aj započítavanie rozpočtov troch štátnych škôl z daných rezortov, ministerstva obrany, ministerstva zdravotníctva a ministerstva vnútra. Pravdivo a explicitne treba uviesť, že výdavky zo štátneho rozpočtu cez kapitolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky verejným vysokým školám klesajú o 4,9 %. A to je skutočná pravda, bez kľučiek, obracania čísiel a zbytočného vyhýbavého kľučkovania.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z uvedených dôvodov dovoľujem si vám predložiť dva pozmeňujúce návrhy k prerokovávanému štátnemu rozpočtu na rok 2011 tak, aby sme vzdelanie, vedu a výskum definitívne nezabetónovali.
Návrh č. 1. V kapitole 20, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, v kóde programu 007 Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl navrhujem v kóde podprogramu 07711 Poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a zabezpečenie prevádzky vysokých škôl zvýšiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Neautorizovaný
11:16
Vystúpenie v rozprave 11:16
Dušan ČaplovičVystúpenie v rozprave
7.12.2010 o 11:16 hod.
doc. PhDr. DrSc.
Dušan Čaplovič
Videokanál poslanca
On to dostane na papieri, tento návrh. Asi už pán podpredseda vlády a minister financií nechcel počuť túto pravdu, ktorú som hovoril v tých číslach.
Neautorizovaný
11:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:16
Dušan ČaplovičOdôvodnenie. Uvedená čiastka vo výške 9,395 147 mil. eur navrhnutá na...
Odôvodnenie. Uvedená čiastka vo výške 9,395 147 mil. eur navrhnutá na navýšenie do kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu nezvyšuje navrhované výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011, len sa navrhuje presunutie z navrhovanej rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Návrh č. 2: V kapitole 51, Slovenskej akadémie vied, v časti Rozpočet kapitoly navrhujem v stĺpci bežné výdavky 600 zvýšiť navrhovanú čiastku 59,011 395 mil. o 4 mil. eur do celkovej výšky 63,011 395 mil. eur. Uvedené navýšené zdroje v navrhovanom bode do kapitoly Slovenskej akadémie vied vo výške 4 mil. eur navrhujem presunúť z kapitoly 11, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, z kódu programu 096 Obrana a tak znížiť jej výdavky o 4 mil. eur.
Odôvodnenie: Uvedená čiastka vo výške 4 mil. eur navrhnutá na navýšenie do kapitoly SAV nezvyšuje navrhované výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011, len sa navrhuje presunutie z navrhovanej rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky, tak ako som presne citoval.
Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za vypočutie a teším sa na vaše pripomienky. Ďakujem vám veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.12.2010 o 11:16 hod.
doc. PhDr. DrSc.
Dušan Čaplovič
Videokanál poslanca
... navrhovanú čiastku 329,114 678 mil. eur o 9,395 147 mil. eur do celkovej výšky 338,509 825 mil. eur. Uvedené navýšené zdroje do kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu vo výške 9,395 147 mil. eur navrhujem presunúť z kapitoly 11, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, z kódu programu 096 Obrana a tak znížiť jej výdavky o 9,395 147 mil. eur.
Odôvodnenie. Uvedená čiastka vo výške 9,395 147 mil. eur navrhnutá na navýšenie do kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu nezvyšuje navrhované výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011, len sa navrhuje presunutie z navrhovanej rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Návrh č. 2: V kapitole 51, Slovenskej akadémie vied, v časti Rozpočet kapitoly navrhujem v stĺpci bežné výdavky 600 zvýšiť navrhovanú čiastku 59,011 395 mil. o 4 mil. eur do celkovej výšky 63,011 395 mil. eur. Uvedené navýšené zdroje v navrhovanom bode do kapitoly Slovenskej akadémie vied vo výške 4 mil. eur navrhujem presunúť z kapitoly 11, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, z kódu programu 096 Obrana a tak znížiť jej výdavky o 4 mil. eur.
Odôvodnenie: Uvedená čiastka vo výške 4 mil. eur navrhnutá na navýšenie do kapitoly SAV nezvyšuje navrhované výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011, len sa navrhuje presunutie z navrhovanej rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky, tak ako som presne citoval.
Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za vypočutie a teším sa na vaše pripomienky. Ďakujem vám veľmi pekne.
Neautorizovaný
11:17
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:17
Ján PočiatekVystúpenie s faktickou poznámkou
7.12.2010 o 11:17 hod.
Ing.
Ján Počiatek
Videokanál poslanca
Ďakujem. Myslím si, že to bol veľmi vecný príspevok, ktorý len potvrdzuje to, že rozpočet, o ktorom dnes rokujeme, je výnimočný. Výnimočný je preto, lebo odhaľuje stratégiu súčasnej vlády na takmer celé volebné obdobie. Aj keď pravdepodobne mnohí si to neuvedomujú, ale toto je trojročný rozpočet, a preto je veľmi zaujímavé všimnúť si naozaj prostriedky, ktoré sú plánované pre školstvo a vôbec pre tento rezort na najbližšie tri roky. Z neho je jasné, že v najbližších troch rokoch pôjde do kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu zo štátneho rozpočtu menej peňazí ako v ostatných troch rokoch, čo je veľmi smutné. Taktiež si správne identifikoval, že klesajú medziročne štátne peniaze na vedu a techniku a v ďalších rokoch vôbec nerastú. Čiže tu je vidieť pravú tvár súčasnej vlády, ktorá vždy kričala, že prvoradou úlohou je budovanie vedomostnej spoločnosti. Ale vôbec sa to nijako v rozpočte neodzrkadľuje. Ďakujem.
Neautorizovaný