9. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
8.12.2010 o 14:03 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Ja počkám, kým kolega dotelefonuje.
Neautorizovaný
Vystúpenia
14:03
Vystúpenie v rozprave 14:03
Martin PoliačikVystúpenie v rozprave
8.12.2010 o 14:03 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Ja počkám, kým kolega dotelefonuje.
Neautorizovaný
14:10
Vystúpenie v rozprave 14:10
Martin PoliačikOpäť sme sa stali svedkami toho, že nejaký nástroj, ktorý bol na začiatku možno myslený celkom dobre, sa v nesprávnych rukách zvrtol a z nástroja, ktorý mal pomáhať sa stal nástroj, ktorý šikanuje, nástroj, ktorý zvýhodňuje určitú skupinu ľudí a nástroj, ktorý neslúži verejnému záujmu, ale iba záujmom obmedzenej skupiny ľudí. Justiční čakatelia mali byť ľudia, ktorí na súdoch mali byť systematicky pripravovaní na budúcu pozíciu sudcu a mala v nich byť záruka kvalitnej budúcej generácie sudcovského stavu. Mali byť vyberaní v objektívnych výberových konaniach, podľa objektívnych kritérií. Mali byť vyberaní tak, aby sa justičnými čakateľmi stali len tí najlepší a mali byť vyberaní tak, aby sme sa o desať alebo pätnásť rokov nemuseli za sudcov v tejto krajine hanbiť.
Miesto toho boli vyberaní vo výberových konaniach, ktoré ani najlepší právnickí odborníci by neboli schopní odpovedať na otázky v tých testoch, ktoré dostali títo justiční čakatelia, pri tom ako boli prijímaní do práce. Keď spomeniem iba jeden príklad, ak máte v teste otázku, že ktorý deň bola prijatá novela nejakého zákona a v ktorý deň ten zákon vstúpil do platnosti, to nie je otázka, ktorá vypovedá o tom, či ste dobrý právnik alebo nie. To je otázka, ktorá vypovedá iba o tom, či ste ten test videli vopred alebo nie. Takýchto justičných čakateľov teraz na Slovensku máme. Pozrieme sa na ich priezviská a počujeme ozvenu dôb minulých. V tých priezviskách vidíme priezviská súčasných sudcov a vidíme to, ako generácia sudcov, ktorú tu máme teraz, si za sebou ako kométa so svojím závojom ťahá svoju vlastnú budúcnosť a ako keby sudcovský stav sa stal dedičnou záležitosťou. Na to, aby sme to mohli zmeniť, sa treba ešte pozrieť na druhú skupinu ľudí. Vyšší súdni úradníci už teraz častokrát hrajú kľúčovú úlohu v rozhodnutiach sudcov, pri ktorých pracujú. Pomáhajú im, orientujú sa v ich práci, sú dobre zorientovaní v práci na súdoch, ale zrazu majú vedľa seba niekoho, kto sa tam dosť pokútnym spôsobom dostal a napriek tomu je o niečo vyššie ako sú oni.
Aby sme toto mohli zmeniť, treba tieto dve skupiny ľudí zrovnoprávniť. V tom pôvodnom návrhu zákona, ktorý máme na stole, sú zrovnoprávnení formálne, ale nazdávam sa, že bude lepšie, keď budú zrovnoprávnení úplne. Keď justičných čakateľov ako takých zrušíme, dáme im možnosť ďalej pracovať na súdoch ako vyšší súdni úradníci a upravíme prácu vyšších súdnych úradníkov tak, aby v ich práci bola zahrnutá aj príprava na možné povolanie sudcu v budúcnosti. Zabezpečíme tým to, že sa opäť dostaneme do situácie, keď na sudcov budú pripravovaní tí najlepší, ktorí tú prácu majú vykonávať, keď budúci sudcovia budú takí ľudia, ktorí sa v prostredí súdov pohybujú dlhé roky a keď budúci sudcovia budú tí, ktorí sa tam nedostali vďaka tomu, že ich mamička, otecko alebo dobrí známi ich tam nejakým spôsobom dostali, ale dostanú sa tam vďaka svojej kvalifikácii a kvalite svojej vlastnej práce.
Nechcem teraz brýzgať na všetkých am blok. Verím tomu, že je veľa justičných čakateľov, ktorí sa tam dostali aj vďaka svojim schopnostiam a budú mať možnosť obhájiť svoju kvalifikáciu v dennodennej práci a po zmene, ktorú navrhujem aj v konkurencii zo strany vyšších súdnych úradníkov. A som presvedčený o tom, že ak sa podarí tento zákon schváliť aj s tým pozmeňovacím návrhom, ktorý máme v spoločnej správe, tak tým prispejeme k výraznému zlepšeniu situácie pre výber budúcich sudcov. Takže vás prosím, podporte aj zákon, aj ten konkrétny pozmeňovací návrh, ktorý máme ako súčasť spoločnej správy. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
8.12.2010 o 14:10 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Vážení vytrvalci, všetci, ktorí tu sedíte, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, veľmi vítam návrh zákona, ktorý máme práve teraz na stole, lebo je krokom k tomu, že jeden z najdôležitejších záväzkov a sľubov, ktoré sme dali našim voličom pred voľbami, sa dostáva k realizácii. Nebudem hovoriť obšírne o celom zákone, lebo to je viacej v kompetencii predkladateľa, ale chcel by som sa povenovať hlavne jednej veci, a to je pozmeňovací návrh, ktorý som podal aj na výbore, je súčasťou spoločnej správy a ktorý mení jednu z chýb alebo jednu z praktík, ktoré sme mali možnosť sledovať v justičnom systéme doteraz, a to výnimočná pozícia justičných čakateľov.
Opäť sme sa stali svedkami toho, že nejaký nástroj, ktorý bol na začiatku možno myslený celkom dobre, sa v nesprávnych rukách zvrtol a z nástroja, ktorý mal pomáhať sa stal nástroj, ktorý šikanuje, nástroj, ktorý zvýhodňuje určitú skupinu ľudí a nástroj, ktorý neslúži verejnému záujmu, ale iba záujmom obmedzenej skupiny ľudí. Justiční čakatelia mali byť ľudia, ktorí na súdoch mali byť systematicky pripravovaní na budúcu pozíciu sudcu a mala v nich byť záruka kvalitnej budúcej generácie sudcovského stavu. Mali byť vyberaní v objektívnych výberových konaniach, podľa objektívnych kritérií. Mali byť vyberaní tak, aby sa justičnými čakateľmi stali len tí najlepší a mali byť vyberaní tak, aby sme sa o desať alebo pätnásť rokov nemuseli za sudcov v tejto krajine hanbiť.
Miesto toho boli vyberaní vo výberových konaniach, ktoré ani najlepší právnickí odborníci by neboli schopní odpovedať na otázky v tých testoch, ktoré dostali títo justiční čakatelia, pri tom ako boli prijímaní do práce. Keď spomeniem iba jeden príklad, ak máte v teste otázku, že ktorý deň bola prijatá novela nejakého zákona a v ktorý deň ten zákon vstúpil do platnosti, to nie je otázka, ktorá vypovedá o tom, či ste dobrý právnik alebo nie. To je otázka, ktorá vypovedá iba o tom, či ste ten test videli vopred alebo nie. Takýchto justičných čakateľov teraz na Slovensku máme. Pozrieme sa na ich priezviská a počujeme ozvenu dôb minulých. V tých priezviskách vidíme priezviská súčasných sudcov a vidíme to, ako generácia sudcov, ktorú tu máme teraz, si za sebou ako kométa so svojím závojom ťahá svoju vlastnú budúcnosť a ako keby sudcovský stav sa stal dedičnou záležitosťou. Na to, aby sme to mohli zmeniť, sa treba ešte pozrieť na druhú skupinu ľudí. Vyšší súdni úradníci už teraz častokrát hrajú kľúčovú úlohu v rozhodnutiach sudcov, pri ktorých pracujú. Pomáhajú im, orientujú sa v ich práci, sú dobre zorientovaní v práci na súdoch, ale zrazu majú vedľa seba niekoho, kto sa tam dosť pokútnym spôsobom dostal a napriek tomu je o niečo vyššie ako sú oni.
Aby sme toto mohli zmeniť, treba tieto dve skupiny ľudí zrovnoprávniť. V tom pôvodnom návrhu zákona, ktorý máme na stole, sú zrovnoprávnení formálne, ale nazdávam sa, že bude lepšie, keď budú zrovnoprávnení úplne. Keď justičných čakateľov ako takých zrušíme, dáme im možnosť ďalej pracovať na súdoch ako vyšší súdni úradníci a upravíme prácu vyšších súdnych úradníkov tak, aby v ich práci bola zahrnutá aj príprava na možné povolanie sudcu v budúcnosti. Zabezpečíme tým to, že sa opäť dostaneme do situácie, keď na sudcov budú pripravovaní tí najlepší, ktorí tú prácu majú vykonávať, keď budúci sudcovia budú takí ľudia, ktorí sa v prostredí súdov pohybujú dlhé roky a keď budúci sudcovia budú tí, ktorí sa tam nedostali vďaka tomu, že ich mamička, otecko alebo dobrí známi ich tam nejakým spôsobom dostali, ale dostanú sa tam vďaka svojej kvalifikácii a kvalite svojej vlastnej práce.
Nechcem teraz brýzgať na všetkých am blok. Verím tomu, že je veľa justičných čakateľov, ktorí sa tam dostali aj vďaka svojim schopnostiam a budú mať možnosť obhájiť svoju kvalifikáciu v dennodennej práci a po zmene, ktorú navrhujem aj v konkurencii zo strany vyšších súdnych úradníkov. A som presvedčený o tom, že ak sa podarí tento zákon schváliť aj s tým pozmeňovacím návrhom, ktorý máme v spoločnej správe, tak tým prispejeme k výraznému zlepšeniu situácie pre výber budúcich sudcov. Takže vás prosím, podporte aj zákon, aj ten konkrétny pozmeňovací návrh, ktorý máme ako súčasť spoločnej správy. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
14:10
Vystúpenie v rozprave 14:10
Miroslav BeblavýV čl. I sa za bod 17. vkladá nový bod 18, ktorý nie:
"Bod 18. § 32 vrátane nadpisu znie: "§ 32 Majetkové priznanie
(1) Sudca je povinný počas celého obdobia výkonu funkcie sudcu deklarovať svoje majetkové pomery
a) do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu funkcie sudcu,
b) do 31. marca každého kalendárneho roka pôsobenia vo funkcii sudcu.
(2) Majetkové priznanie musí obsahovať údaje o
a) právnom dôvode a o dátume nadobudnutia nehnuteľného majetku a cene jeho obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí o cene podľa osobitného predpisu, odkaz pod čiarou 11a),
b) každej hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 6600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tejto veci, cenu obstarania a pri vlastnom zhotovení výdavky na zhotovenie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
c) každom majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, pri odplatnom prevode cenu obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
d) hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách, aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 6600 eur, ak ich súhrnná hodnota presahuje 16 600 eur, na účely majetkového priznania sa ocenia cenou obvyklou,
e) príjmoch dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie sudcu a z výkonu iných činností.
(3) Sudca je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho neplnoletého dieťaťa a manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, sudca deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.
(4) Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie sudcu, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5) Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa ods. 1 až 4 sa oznamujú predsedovi Súdnej rady, ktorý zabezpečí v Súdnej rade vyhodnotenie majetkových priznaní na účely zistenia prírastku majetku sudcu a ich uchovávanie.
(6) Ustanoveniami ods. 1 až 5 nie je dotknutá deklaračná povinnosť predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu podľa osobitného predpisu. Poznámka pod čiarou, odkaz 14).
(7) Predseda Súdnej rady je povinný zabezpečiť zverejnenie vyhlásenia podľa § 31 ods. 1, oznámenia podľa § 31 ods. 3 a majetkového priznania na voľne prístupnej webovej stránke v súlade s ochranou osobných údajov podľa osobitného zákona, odkaz pod čiarou 14a), a to každoročne do 30. júna za predchádzajúci kalendárny rok.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 11a) znie:
"11a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.".".
Myslím, že zdôvodnenie tohto návrhu som povedal v úvode, takže nebudem zdržovať.
Druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by som chcel predložiť, sa týka inej témy. Je to v podstate o zrovnoprávnení v duchu aj navrhovanej legislatívy troch skupín vyšších súdnych úradníkov, justičných čakateľov a poradcov pôsobiacich na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Ide o to, že asi nikto nepochybuje, že ľudia, ktorí pôsobia ako poradcovia ústavných sudcov, pôsobia minimálne v rovnakej pozícii reálnej ako vyšší súdni úradníci, povedzme, na okresnom súde, ale vďaka teda neprecíznemu zneniu legislatívy by bolo možné vlastne ich vylučovať z tohto postupu. Z tohto dôvodu navrhujem nasledovný pozmeňujúci bod, ktorý bol vypracovaný kolegom Procházkom, a ktorý teda ja si dovolím ale predniesť.
Bod 1. V čl. III sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"Bod 1. § 10 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
"(3) Poradcovia majú nárok na vykonanie odbornej justičnej skúšky za rovnakých podmienok ako vyšší súdny úradník. Odkaz pod čiarou 4a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 4a) znie:
"4a) Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov.".
Doterajší novelizačný bod v čl. III sa označuje ako bod 2.
Bod 2. V čl. VI bode 1. v navrhovanom § 21a ods. 2 znie:
"(2) Za výkon funkcie vyššieho súdneho úradníka sa považuje aj výkon funkcie justičného čakateľa a súdneho poradcu. Odkaz pod čiarou 14a)."
Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie:
"14a) § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.".
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
8.12.2010 o 14:10 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ak dovolíte, ja by som predniesol teda pozmeňujúci návrh, skladajúci sa z dvoch častí. V prvej časti by som sa venoval otázke majetkových priznaní sudcov, kde v podstate musíme opäť raz upresňovať právnu úpravu v reakcii na to, že určitá časť populácie v tomto prípade, bohužiaľ, je to priamo tá časť, ktorá je zodpovedná za integritu súdneho systému, využíva akúkoľvek medzeru a neprecíznosť zákona na to, aby nemusela urobiť určité úkony. Konkrétne ide o to, že konkrétne sa jedná o majetkové priznania sudcov. Už dnes zákon ukladá Súdnej rade aj predsedovi povinnosť zverejňovať, teda sudcom ukladá povinnosť predkladať majetkové priznania a Súdnej rade aj predsedovi ukladá povinnosť zverejňovať tieto majetkové priznania. V praxi však bola navrhnutá taká forma majetkových priznaní, alebo ktorá sa používa, z ktorej sa nedozvie nikto nič a dokonca ešte aj tieto majetkové priznania Súdna rada odkladá ich zverejniť čo najneskôr, napr. ešte stále, pokiaľ viem, v tejto chvíli nie sú zverejnené minuloročné majetkové priznania, hoci už je december roku 2010. Z tohto dôvodu si dovolím pristúpiť k predloženému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý to sprecizuje spôsobom, ktorý by asi v spoločnosti, kde je predsedom Súdnej rady a členmi Súdnej rady sú ľudia, zhruba viac konajúci vo verejnom záujme, by asi nebol potrebný.
V čl. I sa za bod 17. vkladá nový bod 18, ktorý nie:
"Bod 18. § 32 vrátane nadpisu znie: "§ 32 Majetkové priznanie
(1) Sudca je povinný počas celého obdobia výkonu funkcie sudcu deklarovať svoje majetkové pomery
a) do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu funkcie sudcu,
b) do 31. marca každého kalendárneho roka pôsobenia vo funkcii sudcu.
(2) Majetkové priznanie musí obsahovať údaje o
a) právnom dôvode a o dátume nadobudnutia nehnuteľného majetku a cene jeho obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí o cene podľa osobitného predpisu, odkaz pod čiarou 11a),
b) každej hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 6600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tejto veci, cenu obstarania a pri vlastnom zhotovení výdavky na zhotovenie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
c) každom majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, pri odplatnom prevode cenu obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
d) hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách, aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 6600 eur, ak ich súhrnná hodnota presahuje 16 600 eur, na účely majetkového priznania sa ocenia cenou obvyklou,
e) príjmoch dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie sudcu a z výkonu iných činností.
(3) Sudca je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho neplnoletého dieťaťa a manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, sudca deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.
(4) Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie sudcu, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5) Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa ods. 1 až 4 sa oznamujú predsedovi Súdnej rady, ktorý zabezpečí v Súdnej rade vyhodnotenie majetkových priznaní na účely zistenia prírastku majetku sudcu a ich uchovávanie.
(6) Ustanoveniami ods. 1 až 5 nie je dotknutá deklaračná povinnosť predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu podľa osobitného predpisu. Poznámka pod čiarou, odkaz 14).
(7) Predseda Súdnej rady je povinný zabezpečiť zverejnenie vyhlásenia podľa § 31 ods. 1, oznámenia podľa § 31 ods. 3 a majetkového priznania na voľne prístupnej webovej stránke v súlade s ochranou osobných údajov podľa osobitného zákona, odkaz pod čiarou 14a), a to každoročne do 30. júna za predchádzajúci kalendárny rok.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 11a) znie:
"11a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.".".
Myslím, že zdôvodnenie tohto návrhu som povedal v úvode, takže nebudem zdržovať.
Druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by som chcel predložiť, sa týka inej témy. Je to v podstate o zrovnoprávnení v duchu aj navrhovanej legislatívy troch skupín vyšších súdnych úradníkov, justičných čakateľov a poradcov pôsobiacich na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Ide o to, že asi nikto nepochybuje, že ľudia, ktorí pôsobia ako poradcovia ústavných sudcov, pôsobia minimálne v rovnakej pozícii reálnej ako vyšší súdni úradníci, povedzme, na okresnom súde, ale vďaka teda neprecíznemu zneniu legislatívy by bolo možné vlastne ich vylučovať z tohto postupu. Z tohto dôvodu navrhujem nasledovný pozmeňujúci bod, ktorý bol vypracovaný kolegom Procházkom, a ktorý teda ja si dovolím ale predniesť.
Bod 1. V čl. III sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"Bod 1. § 10 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
"(3) Poradcovia majú nárok na vykonanie odbornej justičnej skúšky za rovnakých podmienok ako vyšší súdny úradník. Odkaz pod čiarou 4a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 4a) znie:
"4a) Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov.".
Doterajší novelizačný bod v čl. III sa označuje ako bod 2.
Bod 2. V čl. VI bode 1. v navrhovanom § 21a ods. 2 znie:
"(2) Za výkon funkcie vyššieho súdneho úradníka sa považuje aj výkon funkcie justičného čakateľa a súdneho poradcu. Odkaz pod čiarou 14a)."
Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie:
"14a) § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.".
Ďakujem.
Neautorizovaný
14:16
Ja by som chcel ctenej Národnej rade pripomenúť ústavný článok 141 ods. 1 Ústavy...
Ja by som chcel ctenej Národnej rade pripomenúť ústavný článok 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Ja by som si chcel dovoliť pripomenúť čl. I, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská republika okrem iného aj právny štát.
Obávam sa, pani ministerka, že tieto články ústavy týmto návrhom zákona absolútne popierate a týmto návrhom zákona spôsobujete, že v Slovenskej republike do budúcnosti nebudú rozhodovať nezávislé súdy, ale budú to súdy vládnej koalície, asi presne tak, akú predstavu máte aj o generálnom prokurátorovi, ktorý má byť nie generálny prokurátor Slovenskej republiky, ale generálny prokurátor pravicovej vládnej koalície.
Tieto svoje predstavy, tieto svoje predstavy pretavujete do návrhov zákonov, ktoré okrem iného si dovolím pripomenúť zákon o Súdnej rade, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, bude predmetom rokovania Národnej rady ako jeden z ďalších programov schôdze, kde zavádzate inkompatibilitu výkonu funkcie predsedu súdu s výkonom funkcie člena Súdnej rady, čo je podľa nášho názoru v rozpore s čl. 141a) Ústavy Slovenskej republiky. Mnohé ďalšie zákony, snaha o podriadenie si po finančnej stránke súdnictva, a to zlúčením kapitoly Najvyššieho súdu, Generálnej prokuratúry s kapitolou ministerstva spravodlivosti sú už len takým marginálnym dôkazom o tom, že sa snažíte absolútne, ale absolútne chytiť moc v súdnictve, podriadiť ju koaličnej rade. A z toho vznikajú návrhy, ktoré dávate do parlamentu, personálne návrhy na generálneho prokurátora a rovnako nebezpečné aj vaše budúce personálne návrhy na sudcov. Pretože vládna koalícia už nechce rozhodovať o tom, kto bude len generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, na čo máte prirodzene právo čo do počtu poslancov Národnej rady, horšie je to už so spôsobom, aký predvádza táto vládna koalícia v Národnej rade Slovenskej republiky, ale čo je horšie, súdnictvo, ktoré má byť nezávislé, súdy, ktoré majú rozhodovať nestranne a nezávislo o Slovenskej republike, tak vládna koalícia chce už rozhodovať o tom, kto na Slovensku bude a kto nebude sudcom. Môžete tu rozprávať aj s pánom poslancom Poliačikom a ďalším kvetnaté reči o tom, kto, ako, kedy sa v minulosti dostal do funkcie, či už justičného čakateľa, vyššieho súdneho úradníka alebo sudcu. No, dobre, ale potom urobte, dámy a páni, hrubú čiaru. Všetkých dajme preč z funkcií a urobme výberové konania nanovo.
Čo vy chcete, chcete chytiť moc, keby ste vedeli, samozrejme, v takom prípade preukázať, že sa dostali do funkcií nesprávnym spôsobom. Vy chcete chytiť do ruky moc nielen výkonnú, nielen v Národnej rade zákonodarnú, ale aj v súdnictve rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom.
V navrhovanom znení § 29 predmetného zákona meníte, pani ministerka, pomery o tom, akým spôsobom budú kreované výberové komisie na funkcie predsedov, na funkcie sudcov. Uskutočňuje sa výberové konanie na základe päťčlennej výberovej komisie, pričom členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy tak, aby jeden člen bol zvolený Národnou radou, dámy a páni, ctená verejnosť, nezabúdajte, kto má väčšinu v Národnej rade, je to súčasná vládna koalícia, ďalej jeden člen z kandidátov zvolených Súdnou radou, zástupcovia súdnictva, ďalej dvaja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Nezabúdajte, dámy a páni, na to, kto je v súčasnosti minister predsa za súčasnú pravicovú koalíciu. Teda, v Národnej rade jeden, dvaja vymenovaní ministrom, už máme troch členov výberovej päťčlennej komisie, ktorí budú menovaní politicky. Ako môžu, sa pýtam, dámy a páni, politicky menovaní členovia výborovej komisia rozhodovať o výbere na kandidáta na sudcu, o výbere sudcu vo výberovom konaní? No, nebudú rozhodovať nijak inak, ako si to politicky praje pani ministerka, prípadne celá vládna koalícia. Zostávajúci člen výberovej komisie bude zvolený na žiadosť, bude zvolený sudcovskou radou súdu na žiadosť predsedu súdu. Je mi veľmi ľúto, že sa vládna koalícia uchádza k takýmto praktikám v rámci súdnictva, pretože to dokazuje neúprimnosť toho, tých vašich krokov, ktoré robíte do budúcnosti.
Aj z toho dôvodu je prvý a považujem za najvážnejší pozmeňovací návrh ten, ktorý predkladám, označený aj pod mojím menom, ktorý má dva body a dovolím si ho v súlade so zákonom o rokovacom poriadku predniesť. Súčasne by som dovolil, vzhľadom aj na množstvo pozmeňovacích návrh, problémov, ktoré v rámci tohto návrhu zákona, tento návrh zákona spôsobí, podať procedurálny návrh. A to prvý, taký, na základe ktorého sa Národná rada Slovenskej republiky uznesie, že nebude pokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona, alternatívne v prípade, keď neprejde tento procedurálny návrh, navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že vráti predmetný návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.
Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu k problematike, ktorú som uviedol, si myslím, že je jednoznačný. A to po prvé, prvý bod v čl. I v bode 15 sa vypúšťa celé znenie § 29. Odôvodnenie už bolo povedané. V krátkosti len poviem, navrhujeme ponechať výberové komisie tak, ako boli, to znamená, aby majoritu pri zostavovaní výberových komisií mali súdy, sudcovská samospráva a správa súdov. Aby neboli priamo politicky ovplyvňované, a to cez pani ministerku, pri všetkej úcte, a cez Národnú radu, v ktorej má vládna koalícia väčšinu. Tento návrh je, myslím si, že celkom jednoznačný a podľa môjho názoru aj jednoznačne odstraňuje prípadný rozpor s citovanými článkami ústavy.
Čo sa týka druhého pozmeňovacieho návrhu, ktorý si v tejto súvislosti dovolím navrhnúť, je tiež absolútna koncentrácia moci, ktorá sa nám dáva do pozornosti zo strany ministra spravodlivosti, a to vo výberových komisiách na obsadzovanie funkcií predsedov súdov a podpredsedov súdov. Aj v tejto súvislosti navrhujeme, aby pôvodné, pôvodný spôsob zostavovania výberových komisií zostal zachovaný a aby sa od tejto, podľa môjho názoru veľmi nešťastnej úvahy a snahy vládnej koalície aj pri predsedoch súdov si zľahčiť svoj vplyv a zjednodušiť svoj vplyv a zasahovanie do súdnictva, aby sa tomuto zabránilo.
Preto prednášam druhý pozmeňovací návrh, ktorý sa týka čl. VII, v ktorom sa vypúšťa bod 11 a 12. Odôvodnenie bolo povedané.
Dámy a páni, ja si dovolím zareagovať aj na pána poslanca Poliačika, pretože pán poslanec Poliačik, ktorý tu nie je prítomný, ale predsa ho budem menovať, sa hlavne tu, ale aj na predchádzajúcich rokovaniach Národnej rady, a to vo výboroch, priznal k tomu, že vládnej koalícii jednoducho vadia ľudia, dámy a páni, vy máte červené súkno, vidíte niektoré osoby, vidíte mladých ľudí, ktorí vykonávali funkcie justičných čakateľov, vyšších súdnych úradníkov a jednoducho to, že niekde pracujú, plnia si zodpovedne svoje úlohy a vykonávajú svedomite svoju prácu, vám nestačí. Hľadáte za nimi akékoľvek súvislosti, ktoré neviete preukázať. Neviete, doteraz ste jediným spôsobom nepreukázali, že ten konkrétny človek sa dostal do funkcie justičného čakateľa, na pozíciu justičného čakateľa alebo justičného vyššieho súdneho úradníka nesprávne. Toto neviete preukázať, ale otvorene sa nehanbíte rozprávať o tom, že vám títo ľudia vadia a kvôli nim meníte zákony.
Je to skutočne podľa môjho názoru, možno si to médiá, alebo to nie je až také zaujímavé, nevšimli, ale škandalózne konania, keby to robila iná vládna koalícia, tak toto pravicové zoskupenie a minimálne väčšina z neho, by už bola štyri týždne držala hladovku v Bruseli, aby si ich všimli ako nedemokraticky iná vláda postupuje s takýmito istými návrhmi zákona. Likvidujú sa ľudia aj pri iných zákonoch, aj z hľadiska menovania výberových komisií, obsadzovania postov a jednoduchým dôkazom bola ostatná voľba generálneho prokurátora.
To, že vám vadia ľudia, to je jedna vec. To, že nerešpektujete právo, že nerešpektujete spôsob, akým boli ustanovení, je vec druhá. Aj z toho dôvodu si myslím, že rušiť inštitút justičných čakateľov je veľká škoda. Spôsobí to negatívny zásah do súdnictva. Podľa môjho názoru aj pri práci, aj z hľadiska rozvrhu práce a možno aj z hľadiska budúcej kvality personálneho obsadenia. Tu si ale znovu dovolím zopakovať svoj názor, pokiaľ vám nevyhovujú ľudia, ktorí sú teraz, s veľkou radosťou ich súčasná vládna koalícia vymení za svojich možno prisluhovačov alebo čokoľvek, čo je ale, dámy a páni, v rozpore s princípmi nezávislého súdnictva.
A myslím si, že každý súdny poslanec Národnej rady bez ohľadu na to, či je z koalície alebo opozície, by mal zvážiť pozmeňovacie návrhy, ktoré boli a by mal zvážiť aj to, či sa inštitút justičných čakateľov, ktorých tak nemáte radi, zachová. Ja si myslím, že by sa zachovať mal, ale z toho dôvodu, by sa nemali podporiť pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy a pozmeňovacie návrhy, ktoré boli prednesené v rozprave a nemal byť schválený zákon. Vzhľadom na tú prepojenosť tejto právnej úpravy, myslím si, že by bolo bezpredmetné predkladať nejaký pozmeňovací návrh.
Dovoľte mi, aby som ale predniesol ďalšie pozmeňovacie návrhy, nakoľko vidíme, že ten boj, ktorý zohráva teraz ministerstvo spravodlivosti aj so sudcami ako stavom, spôsobuje aj nedostatky v legislatíve a spôsobuje to, že návrhy zákonov nie sú riadne prerokované, neuskutočňujú sa rozporové konania s inštitúciami, ktoré majú právo sa k tomuto, k týmto návrhom zákonov vyjadrovať.
Ja pociťujem ľútosť minimálne v tom, že sa neprihliada na pozmeňovacie návrhy Súdnej rady. To je orgán, ktorý možno si predstavitelia vládnej koalície ani nevšimli, že je upravený v Ústave Slovenskej republiky a nepripúšťajú sa ani iné názory, pretože ten účel, ktorý som na začiatku pomenoval, je úplne jasný.
Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti predniesol pozmeňovacie návrhy k predmetnému návrhu zákona, ktoré sú označené celkovo pod bodmi 1 až 24.
Bod 1. K čl. I bod 1 § 11 znie: "§ 11. Pridelenie sudcu.
Odsek 1. Sudcu prideľuje na výkon funkcie na určitý súd Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len Súdna rada) po predložení podkladov na podanie návrhu na menovanie sudcu a jeho pridelenie.
Odsek 2. Na Najvyšší súd Slovenskej republiky možno prideliť len sudcu, ktorý dosiahol vek 40 rokov.
Odsek 3. Na krajský súd ako odvolací a Špecializovaný trestný súd možno prideliť len sudcu, ktorý dosiahol vek 35 rokov.
Odôvodnenie. Podanie návrhu na menovanie sudcu je ústavou zverené Súdnej rade Slovenskej republiky a pridelenie na výkon funkcie na určitý súd je len následným aktom. Predkladateľ preto neodôvodnene kladie dôraz na pridelenie sudcov na základe výsledku výberového konania. Preto sa navrhuje, aby pridelenie nebolo viazané na samotné výsledky, ale na predloženie podkladov na podanie návrhu na menovanie a pridelenie sudcu. Predkladanie výsledkov patrí príslušnému predsedovi súdu. Stanovením vekového limitu pre pridelenie na Najvyšší súd sa pozmeňujúci návrh vracia do pôvodnej úpravy a zhoduje sa s vekovým cenzom pre sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vekový limit pre krajský súd vyjadruje zvýšené požiadavky pre sudcov odvolacích senátov. Na druhej strane umožní pridelenie sudcu aj bez vekového limitu do prvostupňových senátov."
Bod 2. V čl. I bod 2 sa vypúšťa.
Odôvodnenie. Doterajšia právna úprava dočasného pridelenia sa plne osvedčila. Vytvára možnosti potrebnej mobility sudcov v prípade neočakávaného nápadu agendy na súdoch rovnakého stupňa, aj na súdoch vyššieho stupňa a vytvára aj možnosť prehlbovania sudcovských zručností a znalostí pre sudcov nižších stupňov na súdoch vyšších stupňov. Doterajšia prax je známa vo vyspelých súdnych systémoch. Odôvodnenie navrhovanej zmeny nie je predložené súdnou praxou a je namietané tak sudcovskými radami, súdmi všetkých stupňov a Súdnou radou.
Bod 3. V čl. I v bode 5 § 14 ods. 2 znie:
"Odsek 2. Na krajský súd ako súd odvolací a špecializovaný trestný súd možno preložiť len sudcu, ktorý dosiahol vek 35 rokov. Na Najvyšší súd možno preložiť len sudcu, ktorý dosiahol vek 40 rokov."
Tu platia dôvody, ktoré boli uvedené v bode 1 pozmeňovacieho návrhu.
Bod 4. V čl. I bode 8 v § 22 ods. 2 písm. a) namiesto slova "minister" sa vkladajú slová "predsedu tohto súdu, na ktorom vykonáva sudca funkciu".
Osobným úradom sudcu je súd, na ktorom sudca vykonáva funkciu, a preto je prirodzené, ak o začatí trestného stíhania, aj na základe súhlasu Ústavného súdu, je vyrozumený predseda tohto súdu, ktorý môže prijať potrebné opatrenia a podať aj návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie.
Bod 5. V čl. I bod 8 v § 22 ods. 3 sa dopĺňa druhou vetou, ktorá znie: "Výkon funkcie sa pozastavuje dňom doručenia prvostupňového rozhodnutia disciplinárneho senátu."
Odôvodnenie. Pozmeňovacím návrhom sa spresňuje ustanovenie § 22 predmetného zákona.
Bod 6. V čl. I bode 10 na konci § 22 ods. 4 sa dopĺňa veta, ktorá znie: "Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zaniká po uplynutí troch rokov od doručenia prvostupňového rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, ak disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie nebolo právoplatne ukončené."
V súlade s doterajšou úpravou je dôvodné upraviť časové obmedzenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Osobne si myslím, že trojročná lehota je v tomto dostatočná.
Bod 7. V čl. I bod 14 v § 24 ods. 7 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňa sa nová veta, ktorá znie: "To platí aj vtedy, ak sa osoba, ktorá vykonávala funkciu uvedenú v predchádzajúcej vete, stane sudcom po ukončení výkonu tejto funkcie."
Obmedzenie výkonu riadiacej funkcie sa musí týkať nielen sudcov, ale aj tých, ktorí sa stanú sudcami po ukončení výkonu inej verejnej funkcie, pokiaľ si to teda zákonodarca želá.
Bod 8. V čl. I bod 16 sa vypúšťa.
Doterajšia povinnosť sudcov vzdelávať sa v Justičnej akadémii nie je škodlivá a nebráni mu ani využívať iné možnosti, avšak tak, ako to bude aj uvedené v bode 9, aj bod 8. Máme za to, že Justičnú akadémiu je potrebné ponechať. Je výslovne uvedené v zákone.
Bod 9. V čl. I v bode 18 v § 35 ods. 2 za slovom "zabezpečujú" sa dopĺňajú slová "Justičná akadémia a ďalšie".
To znamená, tak ako som spomenul, výslovné uvedenie Justičnej akadémie ako inštitúcie zabezpečujúcej vzdelávanie sudcov, k čomu aj bola zriadená, je na mieste, aby bola uvedená v zákone a nebráni ani iným možnostiam vzdelávania. Ale neznehodnocujme, prosím, postavenie Justičnej akadémie ako takej.
Bod 10. V čl. I bod 24 znie: "Bod 24. V § 69 ods. 2 znie:
"Odsek 2. Funkčný príplatok za výkon funkcie sudcu patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi Najvyššieho súdu mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok."."
Navrhovaným znením sa odstráni nedôvodná vnútorná diferenciácia sudcov na Najvyššom súde a diskriminácia vyslovená Ústavným súdom a súčasne sa všetci sudcovia Najvyššieho súdu dostanú na platovú úroveň danú sudcom Špecializovaného trestného súdu, ktorý je súdom nižšieho stupňa. Ide o návrh, ktorý má síce vplyv na rozpočet súdu, ale reaguje na aktuálny nežiaduci stav. Bude reakciou na opakované uznesenia pléna Najvyššieho súdu, na základe ktorých zatiaľ zákonodarná moc nereagovala. Prijatie návrhu pomôže odstrániť aspoň jeden z neuralgických bodov zaťažujúcich vzťah súdnej moci na jednej strane a na druhej strane zákonodarnej moci a výkonnej.
Nie je odôvodnené udržiavať rozdielne platové pomery sudcov Najvyššieho súdu tak, ako sa to mieni novým navrhovaným ustanovením § 69 ods. 4.
Bod 11. čl. I bod 26 sa vypúšťa.
Odôvodnenie. Navrhovanou zmenou sa zachová odmena spojená s dosiahnutím životného jubilea a za mimoriadne výsledky v mimo rozhodovacej činnosti.
Bod 12. V čl. I bod 37 sa navrhuje: Vypustiť.
Súdna rada nevytvára disciplinárne senáty z kandidátov, ktorých sama navrhla, ale len z kandidátov, ktorých jej predložil minister spravodlivosti, Národná rada a sudcovská rada. V disciplinárnom senáte nemá Súdna rada ani jedného kandidáta, ktorého by navrhla, ale napríklad minister spravodlivosti, ktorý by bol naďalej oprávnený na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania má v prvostupňovom trojčlennom senáte jedného svojho nominanta, v druhostupňovom päťčlennom senáte dvoch. Preto nie je opodstatnené odňať Súdnej rade kompetenciu podať disciplinárny návrh len preto, že disciplinárne senáty boli, aj, a zostavuje aj z nominantov ministra a návrhové oprávnenie sa ponecháva na ministrovi.
Bod 13. V čl. I v bode 39 § 122 vrátane nadpisu znie: "§ 122
Odsek 1. O začatí disciplinárneho konania upovedomí sudcu predseda disciplinárneho senátu neodkladne, najneskôr do 10 dní od podania návrhu doručením návrhu. Ak je podaný aj návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, upovedomí sudcu o podaní návrhu na disciplinárne konanie predseda toho senátu, ktorému bol pridelený návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu.
Odsek 2. Predseda senátu, ktorému bol pridelený návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu neodkladne, najneskôr do troch dní od podania návrhu, určí termín vypočutia sudcu k takému návrhu. O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu je disciplinárny senát povinný rozhodnúť, vyhotoviť a doručiť sudcovi rozhodnutie do päť dní odo dňa podania návrhu. Disciplinárny senát môže sudcu vypočuť a rozhodnúť v mieste výkonu funkcie sudcu.
Odsek 3. Predseda senátu poučí sudcu o práve zvoliť si obhajcu z radov advokátov alebo sudcov a vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sú uvedené v návrhu na disciplinárne konanie alebo v návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu a o práve navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu.
Odsek 4. Ak sa sudca neustanoví na vypočutie v konaní podľa ods. 2 disciplinárny súd rozhodne aj v jeho neprítomnosti.
Pozmeňovací návrh reaguje na nejasnosti podaného návrhu a zásadne oddeľuje konanie od disciplinárneho návrhu od konania o návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu.
Bod 14. V čl. I v bode 48 sa vypúšťajú paragrafy 158o a § 151q.
Úprava navrhnutá pod bodom 48 je svojou podstatou retroaktívna, čo je ústavne neprípustné a v rozpore s princípom deľby moci, keď by mal zákonodarný zbor negovať platné a účinné rozhodnutie Súdnej rady o dočasnom pridelení a jeho trvaní, t.j. zasahuje do mandátu zákonného sudcu. Nie je výnimočná situácia, ak parlament nerozhodne o personálnych návrhoch. Vytvára sa tým možnosť ďalšieho posilnenia počtu kandidátov nominovaných ministrom. Okrem toho, vzhľadom na návrh k bodu 15 je uvedené prechodné ustanovenie neaktuálne.
Ja si osobne myslím, že takú kompetenciu, aby mohol minister dávať ďalších členov v prípade, ak nestihnú príslušné orgány lehotu do 28. februára, to znamená, už nielen troch, ale celú výberovú komisiu, to je ďalšia zvýšená koncentrácia moci v rukách ministra spravodlivosti, pretlmočené do priamej reči.
Pozmeňovací návrh č. 15. V čl. VII bod 1: § 3 ods. 9 znie:
"Odsek 9. Člen senátu, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k zápisnici o hlasovaní. Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia, ak to ustanoví osobitný predpis."
Podľa môjho názoru, odlišné stanovisko by nemalo byť predmetom alebo súčasťou rozhodnutia, ale by malo byť len súčasťou zápisnice. A z tohto dôvodu zo systematického hľadiska nemožno súhlasiť s koncepciou zavedenia separátneho kvóta. Ide o do istej miery aj nepriamu novelizáciu zákonov, takže je potrebné v takomto prípade aj iný, zmeniť inú právnu úpravu.
Bod 16. V čl. VII bod 8 sa navrhuje vypustiť.
Skrátenie funkčného obdobia predsedu súdu nie je odôvodnené. Skrátením funkčného obdobia sa tlak na podriadenosť predsedu súdu výkonnej moci bude ďalej zvyšovať vyššou frekvenciou menovaní.
Nie nadarmo, dámy a páni, predseda súdu a podpredseda súdu mal funkčné obdobie päť rokov. Funkčné obdobie päť rokov presahuje volebné obdobie Národnej rady, a teda aj vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ funkčné obdobie predsedu súdu budú tri roky, v takomto prípade jeho funkčné obdobie nebude presahovať funkčné obdobie výkonnej moci a zákonodarnej moci, čo spôsobí jeho riziko z hľadiska tlaku, ktorý môže spôsobovať výkonná moc na nezávislosť a nestrannosť jeho rozhodovania pri výkone jeho funkcie. Ja vám chcem len pripomenúť, že nebolo to tak dávno a sedeli aj mnohí z poslancov vládnej koalície, súčasnej vládnej koalície v parlamente, keď sa predlžovalo funkčné obdobie generálneho prokurátora na sedem rokov, keď možno mnohí z nich aj kvôli takej právnej úprave hlasovali, a to funkčné obdobie je dobré, lebo presahuje funkčné obdobie Národnej rady a zabezpečuje, garantuje stabilitu. A tú stabilitu treba, pretože vidíme, čo sa dneska v štáte slovenskom deje.
Bod 17. V čl. VII bod 13. V § 37 ods. 10 sa na konci dopĺňa veta: "Rovnako uvedené údaje ministerstvo zverejní aj na webovom sídle súdov Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: Zverejnenie na webovom sídle súdov je výrazom toho, že výber a menovanie predsedov do súdu je tiež vecou súdnictva, nielen vecou výkonnej moci.
Bod 18. V čl. VII bod 17. V § 38 ods. 5 sa vypúšťajú slová "alebo z iných závažných dôvodov".
Pozmeňovacím návrhom sa sleduje ponechanie prerokovania odvolania predsedu súdu so Súdnou radou. Možno si to niektorí nevšimli, ale v tomto pozmeňovacom návrhu predmetný vládny návrh zákona, jeho hlavným účelom je, aby sa v ňom vypustilo prerokovanie odvolania predsedu súdu so Súdnou radou, čo je veľmi, ale veľmi nepríjemné z hľadiska toho, že preukazuje, naďalej preukazuje tú tendenciu, ktorú sa súčasná vládna výkonná moc snaží so súdnictvom urobiť.
Bod 19. V čl. VII bod 18 sa navrhuje vypustiť.
Odôvodnenie: Niet dôvodu na skrátenie funkčného obdobia podpredsedu súdu. Taktiež z piatich na tri roky. Odôvodnenie bolo povedané už aj pri predsedovi súdu, teda nielen pri podpredsedoch.
Bod 20. V čl. VII bod 19 sa navrhuje vypustiť.
Niet racionálneho dôvodu na vypustenie kompetencie kolégia predsedov sudcovských rád navrhovať členov výberových komisií. Tento pozmeňovací návrh je súladný s pozmeňovacím návrhom, ktorý som na inej listine predložil, aby z hľadiska zloženia výberových komisií výberové komisie zostali podľa doterajšej právnej úpravy.
Bod 21. V čl. VII bod 22 sa navrhuje vypustiť.
Odôvodnenie: Zásadne nemožno súhlasiť, aby počty sudcov určovala výlučne výkonná moc bez dohody so Súdnou radou Slovenskej republiky. Ak bude výkonná moc určovať počty sudcov len na základe vlastných kritérií, hoci aj bez prerokovania, je vylúčené, aby súdnictvo mohlo plniť požiadavky podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Bod 22. V čl. VII bod 25 sa navrhuje vypustiť.
Navrhovaná zmena v § 74 ods. 4, podľa ktorej by o určovaní počtu sudcov, voľných miest sudcov a zamestnancov na Najvyššom súde Slovenskej republiky mal rozhodovať nie predseda Najvyššieho súdu, ale minister spravodlivosti, je aj v rozpore s platným zákonom o rozpočtových pravidlách. Predseda Najvyššieho súdu na rozdiel od iných predsedov súdov vykonáva správu Najvyššieho súdu aj tým, že v oblasti personálnej určuje počty sudcov a ostatných zamestnancov súdu na voľné miesta sudcov.
Bod 23. V čl. VII bod 26: Za § 82 sa vkladajú § 82a § 82b, ktoré vrátane nadpisov znejú nasledovne: "§ 82a
Odsek 1. Súdy uverejňujú právoplatné rozhodnutia a ďalšie rozhodnutia uvedené v osobitnom predpise, ktorý vydá ministerstvo.
Odsek 2. Súdy uverejňujú rozhodnutia na webovom sídle súdov Slovenskej republiky (ďalej len webové sídlo súdov), uverejňovanie, organizačne a technicky zabezpečuje ministerstvo v spolupráci s krajskými súdmi a Špecializovaným trestným súdom a Najvyšším súdom.
Odsek 3. Pred uverejnením rozhodnutia sa v ňom anonymizujú údaje v súlade s osobitným predpisom, ktorý vydá ministerstvo.
Odsek 4. Súdy na žiadosť fyzických a právnických osôb sprístupnia aj rozhodnutia, ktoré neboli uverejnené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona za podmienok uvedených v ods. 1 až 3, pokiaľ sú v elektronickej podobe. Rozhodnutia, ktoré nie sú v elektronickej podobe sprístupnia za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorý vydá ministerstvo.
§ 82b
Na webovom sídle súdov sa publikujú aj štatistické údaje o činnosti súdov, jednotlivých senátov a sudcov. Za publikovanie údajov zodpovedajú predsedovia súdov."
Dámy a páni, súdne rozhodnutia ako výsledok činnosti súdov a súdnictva ako celku, nie je dôvodné prezentovať na webovom sídle orgánu výkonnej moci, a to ministerstva spravodlivosti, pretože to svojím spôsobom priamo-nepriamo, ale minimálne poukazuje na zasahovanie do nezávislosti súdnictva zo strany výkonnej moci. Nie je kompetenciou ministerstva spravodlivosti tieto veci zabezpečovať po stránke inej ako organizačnej. A ten, kto má záujem nahliadnuť do akéhokoľvek rozhodnutia súdu, by mal vedieť, že sa obracia na súdnu moc, nie na moc výkonnú.
Bod 24. V čl. VII bod 27: V § 92 ods. 2 písm. e) sa na konci vety pridáva bodkočiarka a dopĺňajú sa slová "pravidlá určovania počtu sudcov ustanoví po dohode so Súdnou radou".
Zákonné oprávnenie ministerstva spravodlivosti ustanoviť podrobnosti o pravidlách určovania miest a sudcov a voľných miest sudcov je dôvodné modifikovať tak, že konečné slovo v tak zásadnej otázke, akou je otázka personálneho stavu sudcovského zboru, nemôže byť prijaté bez dohody so Súdnou radou Slovenskej republiky a orgánov sudcovskej samosprávy. Bez takéhoto prístupu nie je možné hovoriť o nezávislosti súdnictva ako celku.
Toľko k navrhnutým pozmeňovacím návrhom. Ja by som požiadal pani spravodajkyňu, aby o každom pozmeňovacom návrhu na jednej aj druhej listine, to znamená o tých dvoch a o ďalších dvadsiatich štyroch dala hlasovať samostatne, nakoľko sú to pozmeňovacie návrhy, ktoré sa po vecnej stránke od seba veľmi odlišujú a možno očakávať, že aj názory na ne budú rôzne a pri niektorých by sme mohli očakávať, napriek uvedomeniu si súčasnej politickej reality, možno aj schválenie zo strany ostatných kolegov.
Dámy a páni, ja by som vás chcel poprosiť podporiť tieto pozmeňovacie návrhy, pretože podľa môjho názoru minimálne v časti návrhu zákona, ktorý sa týka ustanovenia výberových komisií, je samozrejmé, že o neústavnosti rozhodne Ústavný súd, ale ja si dovolím vysloviť podozrenie, že tak ako ste naformulovali obsadzovanie výberových komisií na sudcov na súdoch v Slovenskej republike, táto právna úprava, a to je môj názor, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A v prípade jej schválenia, opätovne ohlasujem, že môžete očakávať podanie na Ústavný súd vo veci, a to návrh na vyslovenie nesúladu schválenej právnej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky. A to z hľadiska rozporu najmä s čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Dámy a páni, prosím vás o podporu pozmeňovacích návrhov. A skôr o podporu aj procedurálneho návrhu, a to vrátiť návrh zákona na dopracovanie, pretože tento návrh zákona, z tohto návrhu zákona necítiť len snahu o transparentnosť, čo je možno pekný obal, ktorý tu predkladajú jeho navrhovatelia, ale cítiť hnev, boj a zlosť. A cítiť z neho snahu o zvýšenie a koncentráciu moci výkonnej, v rozpore, alebo proti moci súdnej, a dokonca aj zákonodarnej, lebo možno si to neuvedomujete, ale tým, že spôsobujeme nerovnováhu moci v prospech moci výkonnej na úkor moci súdnej, do istej miery takýmito návrhmi zákonov, ktoré schvaľuje Národná rada, ukracuje aj svoju kompetenciu, vytvára nevyváženosť jednotlivých mocí v štáte, čo sa môže veľmi, veľmi skoro vypomstiť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vážená pani ministerka, dúfam, že ste si na mňa vyhradili dostatočný časový priestor, nakoľko aj pozmeňovacie návrhy vzhľadom na vážnosť témy budú dosť rozsiahle a aj vzhľadom na vážnosť témy budú, myslím si, že primerane závažné.
Ja by som chcel ctenej Národnej rade pripomenúť ústavný článok 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Ja by som si chcel dovoliť pripomenúť čl. I, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská republika okrem iného aj právny štát.
Obávam sa, pani ministerka, že tieto články ústavy týmto návrhom zákona absolútne popierate a týmto návrhom zákona spôsobujete, že v Slovenskej republike do budúcnosti nebudú rozhodovať nezávislé súdy, ale budú to súdy vládnej koalície, asi presne tak, akú predstavu máte aj o generálnom prokurátorovi, ktorý má byť nie generálny prokurátor Slovenskej republiky, ale generálny prokurátor pravicovej vládnej koalície.
Tieto svoje predstavy, tieto svoje predstavy pretavujete do návrhov zákonov, ktoré okrem iného si dovolím pripomenúť zákon o Súdnej rade, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, bude predmetom rokovania Národnej rady ako jeden z ďalších programov schôdze, kde zavádzate inkompatibilitu výkonu funkcie predsedu súdu s výkonom funkcie člena Súdnej rady, čo je podľa nášho názoru v rozpore s čl. 141a) Ústavy Slovenskej republiky. Mnohé ďalšie zákony, snaha o podriadenie si po finančnej stránke súdnictva, a to zlúčením kapitoly Najvyššieho súdu, Generálnej prokuratúry s kapitolou ministerstva spravodlivosti sú už len takým marginálnym dôkazom o tom, že sa snažíte absolútne, ale absolútne chytiť moc v súdnictve, podriadiť ju koaličnej rade. A z toho vznikajú návrhy, ktoré dávate do parlamentu, personálne návrhy na generálneho prokurátora a rovnako nebezpečné aj vaše budúce personálne návrhy na sudcov. Pretože vládna koalícia už nechce rozhodovať o tom, kto bude len generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, na čo máte prirodzene právo čo do počtu poslancov Národnej rady, horšie je to už so spôsobom, aký predvádza táto vládna koalícia v Národnej rade Slovenskej republiky, ale čo je horšie, súdnictvo, ktoré má byť nezávislé, súdy, ktoré majú rozhodovať nestranne a nezávislo o Slovenskej republike, tak vládna koalícia chce už rozhodovať o tom, kto na Slovensku bude a kto nebude sudcom. Môžete tu rozprávať aj s pánom poslancom Poliačikom a ďalším kvetnaté reči o tom, kto, ako, kedy sa v minulosti dostal do funkcie, či už justičného čakateľa, vyššieho súdneho úradníka alebo sudcu. No, dobre, ale potom urobte, dámy a páni, hrubú čiaru. Všetkých dajme preč z funkcií a urobme výberové konania nanovo.
Čo vy chcete, chcete chytiť moc, keby ste vedeli, samozrejme, v takom prípade preukázať, že sa dostali do funkcií nesprávnym spôsobom. Vy chcete chytiť do ruky moc nielen výkonnú, nielen v Národnej rade zákonodarnú, ale aj v súdnictve rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom.
V navrhovanom znení § 29 predmetného zákona meníte, pani ministerka, pomery o tom, akým spôsobom budú kreované výberové komisie na funkcie predsedov, na funkcie sudcov. Uskutočňuje sa výberové konanie na základe päťčlennej výberovej komisie, pričom členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy tak, aby jeden člen bol zvolený Národnou radou, dámy a páni, ctená verejnosť, nezabúdajte, kto má väčšinu v Národnej rade, je to súčasná vládna koalícia, ďalej jeden člen z kandidátov zvolených Súdnou radou, zástupcovia súdnictva, ďalej dvaja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Nezabúdajte, dámy a páni, na to, kto je v súčasnosti minister predsa za súčasnú pravicovú koalíciu. Teda, v Národnej rade jeden, dvaja vymenovaní ministrom, už máme troch členov výberovej päťčlennej komisie, ktorí budú menovaní politicky. Ako môžu, sa pýtam, dámy a páni, politicky menovaní členovia výborovej komisia rozhodovať o výbere na kandidáta na sudcu, o výbere sudcu vo výberovom konaní? No, nebudú rozhodovať nijak inak, ako si to politicky praje pani ministerka, prípadne celá vládna koalícia. Zostávajúci člen výberovej komisie bude zvolený na žiadosť, bude zvolený sudcovskou radou súdu na žiadosť predsedu súdu. Je mi veľmi ľúto, že sa vládna koalícia uchádza k takýmto praktikám v rámci súdnictva, pretože to dokazuje neúprimnosť toho, tých vašich krokov, ktoré robíte do budúcnosti.
Aj z toho dôvodu je prvý a považujem za najvážnejší pozmeňovací návrh ten, ktorý predkladám, označený aj pod mojím menom, ktorý má dva body a dovolím si ho v súlade so zákonom o rokovacom poriadku predniesť. Súčasne by som dovolil, vzhľadom aj na množstvo pozmeňovacích návrh, problémov, ktoré v rámci tohto návrhu zákona, tento návrh zákona spôsobí, podať procedurálny návrh. A to prvý, taký, na základe ktorého sa Národná rada Slovenskej republiky uznesie, že nebude pokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona, alternatívne v prípade, keď neprejde tento procedurálny návrh, navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že vráti predmetný návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.
Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu k problematike, ktorú som uviedol, si myslím, že je jednoznačný. A to po prvé, prvý bod v čl. I v bode 15 sa vypúšťa celé znenie § 29. Odôvodnenie už bolo povedané. V krátkosti len poviem, navrhujeme ponechať výberové komisie tak, ako boli, to znamená, aby majoritu pri zostavovaní výberových komisií mali súdy, sudcovská samospráva a správa súdov. Aby neboli priamo politicky ovplyvňované, a to cez pani ministerku, pri všetkej úcte, a cez Národnú radu, v ktorej má vládna koalícia väčšinu. Tento návrh je, myslím si, že celkom jednoznačný a podľa môjho názoru aj jednoznačne odstraňuje prípadný rozpor s citovanými článkami ústavy.
Čo sa týka druhého pozmeňovacieho návrhu, ktorý si v tejto súvislosti dovolím navrhnúť, je tiež absolútna koncentrácia moci, ktorá sa nám dáva do pozornosti zo strany ministra spravodlivosti, a to vo výberových komisiách na obsadzovanie funkcií predsedov súdov a podpredsedov súdov. Aj v tejto súvislosti navrhujeme, aby pôvodné, pôvodný spôsob zostavovania výberových komisií zostal zachovaný a aby sa od tejto, podľa môjho názoru veľmi nešťastnej úvahy a snahy vládnej koalície aj pri predsedoch súdov si zľahčiť svoj vplyv a zjednodušiť svoj vplyv a zasahovanie do súdnictva, aby sa tomuto zabránilo.
Preto prednášam druhý pozmeňovací návrh, ktorý sa týka čl. VII, v ktorom sa vypúšťa bod 11 a 12. Odôvodnenie bolo povedané.
Dámy a páni, ja si dovolím zareagovať aj na pána poslanca Poliačika, pretože pán poslanec Poliačik, ktorý tu nie je prítomný, ale predsa ho budem menovať, sa hlavne tu, ale aj na predchádzajúcich rokovaniach Národnej rady, a to vo výboroch, priznal k tomu, že vládnej koalícii jednoducho vadia ľudia, dámy a páni, vy máte červené súkno, vidíte niektoré osoby, vidíte mladých ľudí, ktorí vykonávali funkcie justičných čakateľov, vyšších súdnych úradníkov a jednoducho to, že niekde pracujú, plnia si zodpovedne svoje úlohy a vykonávajú svedomite svoju prácu, vám nestačí. Hľadáte za nimi akékoľvek súvislosti, ktoré neviete preukázať. Neviete, doteraz ste jediným spôsobom nepreukázali, že ten konkrétny človek sa dostal do funkcie justičného čakateľa, na pozíciu justičného čakateľa alebo justičného vyššieho súdneho úradníka nesprávne. Toto neviete preukázať, ale otvorene sa nehanbíte rozprávať o tom, že vám títo ľudia vadia a kvôli nim meníte zákony.
Je to skutočne podľa môjho názoru, možno si to médiá, alebo to nie je až také zaujímavé, nevšimli, ale škandalózne konania, keby to robila iná vládna koalícia, tak toto pravicové zoskupenie a minimálne väčšina z neho, by už bola štyri týždne držala hladovku v Bruseli, aby si ich všimli ako nedemokraticky iná vláda postupuje s takýmito istými návrhmi zákona. Likvidujú sa ľudia aj pri iných zákonoch, aj z hľadiska menovania výberových komisií, obsadzovania postov a jednoduchým dôkazom bola ostatná voľba generálneho prokurátora.
To, že vám vadia ľudia, to je jedna vec. To, že nerešpektujete právo, že nerešpektujete spôsob, akým boli ustanovení, je vec druhá. Aj z toho dôvodu si myslím, že rušiť inštitút justičných čakateľov je veľká škoda. Spôsobí to negatívny zásah do súdnictva. Podľa môjho názoru aj pri práci, aj z hľadiska rozvrhu práce a možno aj z hľadiska budúcej kvality personálneho obsadenia. Tu si ale znovu dovolím zopakovať svoj názor, pokiaľ vám nevyhovujú ľudia, ktorí sú teraz, s veľkou radosťou ich súčasná vládna koalícia vymení za svojich možno prisluhovačov alebo čokoľvek, čo je ale, dámy a páni, v rozpore s princípmi nezávislého súdnictva.
A myslím si, že každý súdny poslanec Národnej rady bez ohľadu na to, či je z koalície alebo opozície, by mal zvážiť pozmeňovacie návrhy, ktoré boli a by mal zvážiť aj to, či sa inštitút justičných čakateľov, ktorých tak nemáte radi, zachová. Ja si myslím, že by sa zachovať mal, ale z toho dôvodu, by sa nemali podporiť pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy a pozmeňovacie návrhy, ktoré boli prednesené v rozprave a nemal byť schválený zákon. Vzhľadom na tú prepojenosť tejto právnej úpravy, myslím si, že by bolo bezpredmetné predkladať nejaký pozmeňovací návrh.
Dovoľte mi, aby som ale predniesol ďalšie pozmeňovacie návrhy, nakoľko vidíme, že ten boj, ktorý zohráva teraz ministerstvo spravodlivosti aj so sudcami ako stavom, spôsobuje aj nedostatky v legislatíve a spôsobuje to, že návrhy zákonov nie sú riadne prerokované, neuskutočňujú sa rozporové konania s inštitúciami, ktoré majú právo sa k tomuto, k týmto návrhom zákonov vyjadrovať.
Ja pociťujem ľútosť minimálne v tom, že sa neprihliada na pozmeňovacie návrhy Súdnej rady. To je orgán, ktorý možno si predstavitelia vládnej koalície ani nevšimli, že je upravený v Ústave Slovenskej republiky a nepripúšťajú sa ani iné názory, pretože ten účel, ktorý som na začiatku pomenoval, je úplne jasný.
Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti predniesol pozmeňovacie návrhy k predmetnému návrhu zákona, ktoré sú označené celkovo pod bodmi 1 až 24.
Bod 1. K čl. I bod 1 § 11 znie: "§ 11. Pridelenie sudcu.
Odsek 1. Sudcu prideľuje na výkon funkcie na určitý súd Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len Súdna rada) po predložení podkladov na podanie návrhu na menovanie sudcu a jeho pridelenie.
Odsek 2. Na Najvyšší súd Slovenskej republiky možno prideliť len sudcu, ktorý dosiahol vek 40 rokov.
Odsek 3. Na krajský súd ako odvolací a Špecializovaný trestný súd možno prideliť len sudcu, ktorý dosiahol vek 35 rokov.
Odôvodnenie. Podanie návrhu na menovanie sudcu je ústavou zverené Súdnej rade Slovenskej republiky a pridelenie na výkon funkcie na určitý súd je len následným aktom. Predkladateľ preto neodôvodnene kladie dôraz na pridelenie sudcov na základe výsledku výberového konania. Preto sa navrhuje, aby pridelenie nebolo viazané na samotné výsledky, ale na predloženie podkladov na podanie návrhu na menovanie a pridelenie sudcu. Predkladanie výsledkov patrí príslušnému predsedovi súdu. Stanovením vekového limitu pre pridelenie na Najvyšší súd sa pozmeňujúci návrh vracia do pôvodnej úpravy a zhoduje sa s vekovým cenzom pre sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vekový limit pre krajský súd vyjadruje zvýšené požiadavky pre sudcov odvolacích senátov. Na druhej strane umožní pridelenie sudcu aj bez vekového limitu do prvostupňových senátov."
Bod 2. V čl. I bod 2 sa vypúšťa.
Odôvodnenie. Doterajšia právna úprava dočasného pridelenia sa plne osvedčila. Vytvára možnosti potrebnej mobility sudcov v prípade neočakávaného nápadu agendy na súdoch rovnakého stupňa, aj na súdoch vyššieho stupňa a vytvára aj možnosť prehlbovania sudcovských zručností a znalostí pre sudcov nižších stupňov na súdoch vyšších stupňov. Doterajšia prax je známa vo vyspelých súdnych systémoch. Odôvodnenie navrhovanej zmeny nie je predložené súdnou praxou a je namietané tak sudcovskými radami, súdmi všetkých stupňov a Súdnou radou.
Bod 3. V čl. I v bode 5 § 14 ods. 2 znie:
"Odsek 2. Na krajský súd ako súd odvolací a špecializovaný trestný súd možno preložiť len sudcu, ktorý dosiahol vek 35 rokov. Na Najvyšší súd možno preložiť len sudcu, ktorý dosiahol vek 40 rokov."
Tu platia dôvody, ktoré boli uvedené v bode 1 pozmeňovacieho návrhu.
Bod 4. V čl. I bode 8 v § 22 ods. 2 písm. a) namiesto slova "minister" sa vkladajú slová "predsedu tohto súdu, na ktorom vykonáva sudca funkciu".
Osobným úradom sudcu je súd, na ktorom sudca vykonáva funkciu, a preto je prirodzené, ak o začatí trestného stíhania, aj na základe súhlasu Ústavného súdu, je vyrozumený predseda tohto súdu, ktorý môže prijať potrebné opatrenia a podať aj návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie.
Bod 5. V čl. I bod 8 v § 22 ods. 3 sa dopĺňa druhou vetou, ktorá znie: "Výkon funkcie sa pozastavuje dňom doručenia prvostupňového rozhodnutia disciplinárneho senátu."
Odôvodnenie. Pozmeňovacím návrhom sa spresňuje ustanovenie § 22 predmetného zákona.
Bod 6. V čl. I bode 10 na konci § 22 ods. 4 sa dopĺňa veta, ktorá znie: "Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zaniká po uplynutí troch rokov od doručenia prvostupňového rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, ak disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie nebolo právoplatne ukončené."
V súlade s doterajšou úpravou je dôvodné upraviť časové obmedzenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Osobne si myslím, že trojročná lehota je v tomto dostatočná.
Bod 7. V čl. I bod 14 v § 24 ods. 7 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňa sa nová veta, ktorá znie: "To platí aj vtedy, ak sa osoba, ktorá vykonávala funkciu uvedenú v predchádzajúcej vete, stane sudcom po ukončení výkonu tejto funkcie."
Obmedzenie výkonu riadiacej funkcie sa musí týkať nielen sudcov, ale aj tých, ktorí sa stanú sudcami po ukončení výkonu inej verejnej funkcie, pokiaľ si to teda zákonodarca želá.
Bod 8. V čl. I bod 16 sa vypúšťa.
Doterajšia povinnosť sudcov vzdelávať sa v Justičnej akadémii nie je škodlivá a nebráni mu ani využívať iné možnosti, avšak tak, ako to bude aj uvedené v bode 9, aj bod 8. Máme za to, že Justičnú akadémiu je potrebné ponechať. Je výslovne uvedené v zákone.
Bod 9. V čl. I v bode 18 v § 35 ods. 2 za slovom "zabezpečujú" sa dopĺňajú slová "Justičná akadémia a ďalšie".
To znamená, tak ako som spomenul, výslovné uvedenie Justičnej akadémie ako inštitúcie zabezpečujúcej vzdelávanie sudcov, k čomu aj bola zriadená, je na mieste, aby bola uvedená v zákone a nebráni ani iným možnostiam vzdelávania. Ale neznehodnocujme, prosím, postavenie Justičnej akadémie ako takej.
Bod 10. V čl. I bod 24 znie: "Bod 24. V § 69 ods. 2 znie:
"Odsek 2. Funkčný príplatok za výkon funkcie sudcu patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi Najvyššieho súdu mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok."."
Navrhovaným znením sa odstráni nedôvodná vnútorná diferenciácia sudcov na Najvyššom súde a diskriminácia vyslovená Ústavným súdom a súčasne sa všetci sudcovia Najvyššieho súdu dostanú na platovú úroveň danú sudcom Špecializovaného trestného súdu, ktorý je súdom nižšieho stupňa. Ide o návrh, ktorý má síce vplyv na rozpočet súdu, ale reaguje na aktuálny nežiaduci stav. Bude reakciou na opakované uznesenia pléna Najvyššieho súdu, na základe ktorých zatiaľ zákonodarná moc nereagovala. Prijatie návrhu pomôže odstrániť aspoň jeden z neuralgických bodov zaťažujúcich vzťah súdnej moci na jednej strane a na druhej strane zákonodarnej moci a výkonnej.
Nie je odôvodnené udržiavať rozdielne platové pomery sudcov Najvyššieho súdu tak, ako sa to mieni novým navrhovaným ustanovením § 69 ods. 4.
Bod 11. čl. I bod 26 sa vypúšťa.
Odôvodnenie. Navrhovanou zmenou sa zachová odmena spojená s dosiahnutím životného jubilea a za mimoriadne výsledky v mimo rozhodovacej činnosti.
Bod 12. V čl. I bod 37 sa navrhuje: Vypustiť.
Súdna rada nevytvára disciplinárne senáty z kandidátov, ktorých sama navrhla, ale len z kandidátov, ktorých jej predložil minister spravodlivosti, Národná rada a sudcovská rada. V disciplinárnom senáte nemá Súdna rada ani jedného kandidáta, ktorého by navrhla, ale napríklad minister spravodlivosti, ktorý by bol naďalej oprávnený na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania má v prvostupňovom trojčlennom senáte jedného svojho nominanta, v druhostupňovom päťčlennom senáte dvoch. Preto nie je opodstatnené odňať Súdnej rade kompetenciu podať disciplinárny návrh len preto, že disciplinárne senáty boli, aj, a zostavuje aj z nominantov ministra a návrhové oprávnenie sa ponecháva na ministrovi.
Bod 13. V čl. I v bode 39 § 122 vrátane nadpisu znie: "§ 122
Odsek 1. O začatí disciplinárneho konania upovedomí sudcu predseda disciplinárneho senátu neodkladne, najneskôr do 10 dní od podania návrhu doručením návrhu. Ak je podaný aj návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, upovedomí sudcu o podaní návrhu na disciplinárne konanie predseda toho senátu, ktorému bol pridelený návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu.
Odsek 2. Predseda senátu, ktorému bol pridelený návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu neodkladne, najneskôr do troch dní od podania návrhu, určí termín vypočutia sudcu k takému návrhu. O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu je disciplinárny senát povinný rozhodnúť, vyhotoviť a doručiť sudcovi rozhodnutie do päť dní odo dňa podania návrhu. Disciplinárny senát môže sudcu vypočuť a rozhodnúť v mieste výkonu funkcie sudcu.
Odsek 3. Predseda senátu poučí sudcu o práve zvoliť si obhajcu z radov advokátov alebo sudcov a vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sú uvedené v návrhu na disciplinárne konanie alebo v návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu a o práve navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu.
Odsek 4. Ak sa sudca neustanoví na vypočutie v konaní podľa ods. 2 disciplinárny súd rozhodne aj v jeho neprítomnosti.
Pozmeňovací návrh reaguje na nejasnosti podaného návrhu a zásadne oddeľuje konanie od disciplinárneho návrhu od konania o návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu.
Bod 14. V čl. I v bode 48 sa vypúšťajú paragrafy 158o a § 151q.
Úprava navrhnutá pod bodom 48 je svojou podstatou retroaktívna, čo je ústavne neprípustné a v rozpore s princípom deľby moci, keď by mal zákonodarný zbor negovať platné a účinné rozhodnutie Súdnej rady o dočasnom pridelení a jeho trvaní, t.j. zasahuje do mandátu zákonného sudcu. Nie je výnimočná situácia, ak parlament nerozhodne o personálnych návrhoch. Vytvára sa tým možnosť ďalšieho posilnenia počtu kandidátov nominovaných ministrom. Okrem toho, vzhľadom na návrh k bodu 15 je uvedené prechodné ustanovenie neaktuálne.
Ja si osobne myslím, že takú kompetenciu, aby mohol minister dávať ďalších členov v prípade, ak nestihnú príslušné orgány lehotu do 28. februára, to znamená, už nielen troch, ale celú výberovú komisiu, to je ďalšia zvýšená koncentrácia moci v rukách ministra spravodlivosti, pretlmočené do priamej reči.
Pozmeňovací návrh č. 15. V čl. VII bod 1: § 3 ods. 9 znie:
"Odsek 9. Člen senátu, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k zápisnici o hlasovaní. Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia, ak to ustanoví osobitný predpis."
Podľa môjho názoru, odlišné stanovisko by nemalo byť predmetom alebo súčasťou rozhodnutia, ale by malo byť len súčasťou zápisnice. A z tohto dôvodu zo systematického hľadiska nemožno súhlasiť s koncepciou zavedenia separátneho kvóta. Ide o do istej miery aj nepriamu novelizáciu zákonov, takže je potrebné v takomto prípade aj iný, zmeniť inú právnu úpravu.
Bod 16. V čl. VII bod 8 sa navrhuje vypustiť.
Skrátenie funkčného obdobia predsedu súdu nie je odôvodnené. Skrátením funkčného obdobia sa tlak na podriadenosť predsedu súdu výkonnej moci bude ďalej zvyšovať vyššou frekvenciou menovaní.
Nie nadarmo, dámy a páni, predseda súdu a podpredseda súdu mal funkčné obdobie päť rokov. Funkčné obdobie päť rokov presahuje volebné obdobie Národnej rady, a teda aj vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ funkčné obdobie predsedu súdu budú tri roky, v takomto prípade jeho funkčné obdobie nebude presahovať funkčné obdobie výkonnej moci a zákonodarnej moci, čo spôsobí jeho riziko z hľadiska tlaku, ktorý môže spôsobovať výkonná moc na nezávislosť a nestrannosť jeho rozhodovania pri výkone jeho funkcie. Ja vám chcem len pripomenúť, že nebolo to tak dávno a sedeli aj mnohí z poslancov vládnej koalície, súčasnej vládnej koalície v parlamente, keď sa predlžovalo funkčné obdobie generálneho prokurátora na sedem rokov, keď možno mnohí z nich aj kvôli takej právnej úprave hlasovali, a to funkčné obdobie je dobré, lebo presahuje funkčné obdobie Národnej rady a zabezpečuje, garantuje stabilitu. A tú stabilitu treba, pretože vidíme, čo sa dneska v štáte slovenskom deje.
Bod 17. V čl. VII bod 13. V § 37 ods. 10 sa na konci dopĺňa veta: "Rovnako uvedené údaje ministerstvo zverejní aj na webovom sídle súdov Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: Zverejnenie na webovom sídle súdov je výrazom toho, že výber a menovanie predsedov do súdu je tiež vecou súdnictva, nielen vecou výkonnej moci.
Bod 18. V čl. VII bod 17. V § 38 ods. 5 sa vypúšťajú slová "alebo z iných závažných dôvodov".
Pozmeňovacím návrhom sa sleduje ponechanie prerokovania odvolania predsedu súdu so Súdnou radou. Možno si to niektorí nevšimli, ale v tomto pozmeňovacom návrhu predmetný vládny návrh zákona, jeho hlavným účelom je, aby sa v ňom vypustilo prerokovanie odvolania predsedu súdu so Súdnou radou, čo je veľmi, ale veľmi nepríjemné z hľadiska toho, že preukazuje, naďalej preukazuje tú tendenciu, ktorú sa súčasná vládna výkonná moc snaží so súdnictvom urobiť.
Bod 19. V čl. VII bod 18 sa navrhuje vypustiť.
Odôvodnenie: Niet dôvodu na skrátenie funkčného obdobia podpredsedu súdu. Taktiež z piatich na tri roky. Odôvodnenie bolo povedané už aj pri predsedovi súdu, teda nielen pri podpredsedoch.
Bod 20. V čl. VII bod 19 sa navrhuje vypustiť.
Niet racionálneho dôvodu na vypustenie kompetencie kolégia predsedov sudcovských rád navrhovať členov výberových komisií. Tento pozmeňovací návrh je súladný s pozmeňovacím návrhom, ktorý som na inej listine predložil, aby z hľadiska zloženia výberových komisií výberové komisie zostali podľa doterajšej právnej úpravy.
Bod 21. V čl. VII bod 22 sa navrhuje vypustiť.
Odôvodnenie: Zásadne nemožno súhlasiť, aby počty sudcov určovala výlučne výkonná moc bez dohody so Súdnou radou Slovenskej republiky. Ak bude výkonná moc určovať počty sudcov len na základe vlastných kritérií, hoci aj bez prerokovania, je vylúčené, aby súdnictvo mohlo plniť požiadavky podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Bod 22. V čl. VII bod 25 sa navrhuje vypustiť.
Navrhovaná zmena v § 74 ods. 4, podľa ktorej by o určovaní počtu sudcov, voľných miest sudcov a zamestnancov na Najvyššom súde Slovenskej republiky mal rozhodovať nie predseda Najvyššieho súdu, ale minister spravodlivosti, je aj v rozpore s platným zákonom o rozpočtových pravidlách. Predseda Najvyššieho súdu na rozdiel od iných predsedov súdov vykonáva správu Najvyššieho súdu aj tým, že v oblasti personálnej určuje počty sudcov a ostatných zamestnancov súdu na voľné miesta sudcov.
Bod 23. V čl. VII bod 26: Za § 82 sa vkladajú § 82a § 82b, ktoré vrátane nadpisov znejú nasledovne: "§ 82a
Odsek 1. Súdy uverejňujú právoplatné rozhodnutia a ďalšie rozhodnutia uvedené v osobitnom predpise, ktorý vydá ministerstvo.
Odsek 2. Súdy uverejňujú rozhodnutia na webovom sídle súdov Slovenskej republiky (ďalej len webové sídlo súdov), uverejňovanie, organizačne a technicky zabezpečuje ministerstvo v spolupráci s krajskými súdmi a Špecializovaným trestným súdom a Najvyšším súdom.
Odsek 3. Pred uverejnením rozhodnutia sa v ňom anonymizujú údaje v súlade s osobitným predpisom, ktorý vydá ministerstvo.
Odsek 4. Súdy na žiadosť fyzických a právnických osôb sprístupnia aj rozhodnutia, ktoré neboli uverejnené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona za podmienok uvedených v ods. 1 až 3, pokiaľ sú v elektronickej podobe. Rozhodnutia, ktoré nie sú v elektronickej podobe sprístupnia za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorý vydá ministerstvo.
§ 82b
Na webovom sídle súdov sa publikujú aj štatistické údaje o činnosti súdov, jednotlivých senátov a sudcov. Za publikovanie údajov zodpovedajú predsedovia súdov."
Dámy a páni, súdne rozhodnutia ako výsledok činnosti súdov a súdnictva ako celku, nie je dôvodné prezentovať na webovom sídle orgánu výkonnej moci, a to ministerstva spravodlivosti, pretože to svojím spôsobom priamo-nepriamo, ale minimálne poukazuje na zasahovanie do nezávislosti súdnictva zo strany výkonnej moci. Nie je kompetenciou ministerstva spravodlivosti tieto veci zabezpečovať po stránke inej ako organizačnej. A ten, kto má záujem nahliadnuť do akéhokoľvek rozhodnutia súdu, by mal vedieť, že sa obracia na súdnu moc, nie na moc výkonnú.
Bod 24. V čl. VII bod 27: V § 92 ods. 2 písm. e) sa na konci vety pridáva bodkočiarka a dopĺňajú sa slová "pravidlá určovania počtu sudcov ustanoví po dohode so Súdnou radou".
Zákonné oprávnenie ministerstva spravodlivosti ustanoviť podrobnosti o pravidlách určovania miest a sudcov a voľných miest sudcov je dôvodné modifikovať tak, že konečné slovo v tak zásadnej otázke, akou je otázka personálneho stavu sudcovského zboru, nemôže byť prijaté bez dohody so Súdnou radou Slovenskej republiky a orgánov sudcovskej samosprávy. Bez takéhoto prístupu nie je možné hovoriť o nezávislosti súdnictva ako celku.
Toľko k navrhnutým pozmeňovacím návrhom. Ja by som požiadal pani spravodajkyňu, aby o každom pozmeňovacom návrhu na jednej aj druhej listine, to znamená o tých dvoch a o ďalších dvadsiatich štyroch dala hlasovať samostatne, nakoľko sú to pozmeňovacie návrhy, ktoré sa po vecnej stránke od seba veľmi odlišujú a možno očakávať, že aj názory na ne budú rôzne a pri niektorých by sme mohli očakávať, napriek uvedomeniu si súčasnej politickej reality, možno aj schválenie zo strany ostatných kolegov.
Dámy a páni, ja by som vás chcel poprosiť podporiť tieto pozmeňovacie návrhy, pretože podľa môjho názoru minimálne v časti návrhu zákona, ktorý sa týka ustanovenia výberových komisií, je samozrejmé, že o neústavnosti rozhodne Ústavný súd, ale ja si dovolím vysloviť podozrenie, že tak ako ste naformulovali obsadzovanie výberových komisií na sudcov na súdoch v Slovenskej republike, táto právna úprava, a to je môj názor, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A v prípade jej schválenia, opätovne ohlasujem, že môžete očakávať podanie na Ústavný súd vo veci, a to návrh na vyslovenie nesúladu schválenej právnej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky. A to z hľadiska rozporu najmä s čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Dámy a páni, prosím vás o podporu pozmeňovacích návrhov. A skôr o podporu aj procedurálneho návrhu, a to vrátiť návrh zákona na dopracovanie, pretože tento návrh zákona, z tohto návrhu zákona necítiť len snahu o transparentnosť, čo je možno pekný obal, ktorý tu predkladajú jeho navrhovatelia, ale cítiť hnev, boj a zlosť. A cítiť z neho snahu o zvýšenie a koncentráciu moci výkonnej, v rozpore, alebo proti moci súdnej, a dokonca aj zákonodarnej, lebo možno si to neuvedomujete, ale tým, že spôsobujeme nerovnováhu moci v prospech moci výkonnej na úkor moci súdnej, do istej miery takýmito návrhmi zákonov, ktoré schvaľuje Národná rada, ukracuje aj svoju kompetenciu, vytvára nevyváženosť jednotlivých mocí v štáte, čo sa môže veľmi, veľmi skoro vypomstiť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Neautorizovaný
14:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:55
Jana LaššákováZákon výrazne mení pomery v justícii. Výrazne mení pomery v postavení sudcov, justičných čakateľov a zlým signálom je to, a to považujem naozaj za dosť závažné, že o...
Zákon výrazne mení pomery v justícii. Výrazne mení pomery v postavení sudcov, justičných čakateľov a zlým signálom je to, a to považujem naozaj za dosť závažné, že o predloženej novele zákona neprebehlo rozporové konanie. A akoby sa ignorovali ústavné inštitúcie ako je Súdna rada, ale aj stavovské sudcovské rady. A tieto pripomienky neboli brané do úvahy. Dokonca, ani ako som už uviedla, nebolo rozporové konanie a práve v pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Madeja sú tie veci, ktoré dávala v rámci rozporového kanania, pripomienkového konania aj Súdna rada.
Podporujem preto pozmeňujúce návrhy pána poslanca, ktoré predložil tak, aby justícia ako tretí pilier moci v právnom štáte mohla rozhodovať nezávisle. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
8.12.2010 o 14:55 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podopredseda, kolegyne, kolegovia, ja tu verejne chcem podporiť a pripájam sa k vystúpeniu pána poslanca Madeja. A tiež zastávam názor, že predložený návrh zákona obsahuje ustanovenia, ktoré jednoznačne svedčia o politizácii súdnictva.
Zákon výrazne mení pomery v justícii. Výrazne mení pomery v postavení sudcov, justičných čakateľov a zlým signálom je to, a to považujem naozaj za dosť závažné, že o predloženej novele zákona neprebehlo rozporové konanie. A akoby sa ignorovali ústavné inštitúcie ako je Súdna rada, ale aj stavovské sudcovské rady. A tieto pripomienky neboli brané do úvahy. Dokonca, ani ako som už uviedla, nebolo rozporové konanie a práve v pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Madeja sú tie veci, ktoré dávala v rámci rozporového kanania, pripomienkového konania aj Súdna rada.
Podporujem preto pozmeňujúce návrhy pána poslanca, ktoré predložil tak, aby justícia ako tretí pilier moci v právnom štáte mohla rozhodovať nezávisle. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
14:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:57
Martin PoliačikVystúpenie s faktickou poznámkou
8.12.2010 o 14:57 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Ja by som len veľmi rád upresnil k tomu, čo som povedal, ak to bolo zle pánom kolegom Madejom pochopené. Ja som nepovedal, že justičných čakateľov sa máme zbaviť, alebo by mali zo súdov odísť. Ja som povedal to, že sa majú vyrovnať podmienky medzi nimi a vyššími súdnymi úradníkmi a tak isto, aby sa vytvorilo prostredie na súdoch, aby aj jedni aj druhí v rámci nového zaradenia, mali možnosť pripravovať sa na funkciu sudcu. Ak preukážu súčasní justiční čakatelia, že sú kvalifikovaní, že sa vyznajú a majú na to, aby boli sudcami v budúcnosti, tak aj v tejto konkurencii, verím tomu, že obstoja a sudcami sa stanú. Takže, ja im nejdem hádzať polená pod nohy, len chcem vyrovnať podmienky pre všetkých, aby boli na tej istej úrovni možnosti stať sa sudcami. Ďakujem.
Neautorizovaný
14:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:58
Miroslav ČížVystúpenie s faktickou poznámkou
8.12.2010 o 14:58 hod.
JUDr.
Miroslav Číž
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Madej, ak ste mali pocit, že formulujete popis existujúceho stavu tvrdo, tak chcem vám povedať, že nepopisujete. Dostávame sa do politického suterénu. Vážené kolegyne, kolegovia, v tomto štáte ústava stojí na troch pilieroch, troch mociach: zákonodarnej, výkonnej a súdnej. Máme tu predstaviteľa Súdnej rady, prerokoval sa zákon o sudcoch a prísediacich a tomuto predstaviteľovi tretej moci v štáte odmietnete dať slovo? Dostávame sa do politického suterénu, do ktorého sme, o ktorom som si myslel, že sa už dostať slovenský parlament nemôže. Je vám vážna hanba. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Neautorizovaný
15:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:00
Miroslav ČížVystúpenie s faktickou poznámkou
8.12.2010 o 15:00 hod.
JUDr.
Miroslav Číž
Videokanál poslanca
Pán podpredseda, ďakujem pekne, ďakujem aj za vašu manipuláciu, chcem vám povedať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Neautorizovaný
15:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:01
Miroslav ČížVystúpenie s faktickou poznámkou
8.12.2010 o 15:01 hod.
JUDr.
Miroslav Číž
Videokanál poslanca
Chcel som hovoriť pánovi Madejovi o tom, že určite, ak požiada o slovo, opäť nastúpi a chcel som varovať aj iných, aby to neurobili. Bohužiaľ, sa medzitým prihlásil pán minister. Môžte mi dať, pán, šéf Súdnej rady, môžte mi dať minútu, keď už ste mi zasiahli do dvoch minút, pán predseda, predsedajúci. Ďakujem.
Neautorizovaný
15:04
Uvádzajúci uvádza bod 15:04
Miroslav ČížUvádzajúci uvádza bod
8.12.2010 o 15:04 hod.
JUDr.
Miroslav Číž
Videokanál poslanca
Už od programového vyhlásenia, vážené kolegyne, kolegovia, sa vinie základná niť v justícii, vymeniť nepohodlných ľudí, vymeniť nepohodlných ľudí. V programoch SDKÚ bola permanentná škandalizácia predsedu Najvyššieho súdu Harabina bez akýchkoľvek vecných dôkazov. Pokračuje to permanentne už viacerými zákonmi, pokračuje to ťažkými obštrukciami vo väzbe na štátny rozpočet a teraz hanebne ešte aj tým, že sa znižuje volebné obdobie, ten ťažko vybonovaný presah cez volebné, cez volebné obdobia parlamentu, aby ten predseda Najvyššieho súdu bol čo najnezávislejší. Ten obrovský cirkus čo predvádzate s voľbou generálneho prokurátora, ako chcete dať, ako chcete dať občanom tohto štátu dať na vedomie to, že chcete zvoliť čestného a korektného generálneho prokurátora, ktorý bude garantom dodržiavania zákonnosti na Slovensku, pri tých obrovských politických cirkusoch, čačkách a obchodoch, ktoré tu permanentne predvádzate. Pani ministerka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Neautorizovaný