11. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na druhý polrok 2012 riešenie aplikačných problémov súčasných ustanovení zákona. Predovšetkým návrhom zákona sa spresňujú niektoré ustanovenia, napríklad ustanovenia upravujúce oznamovacie povinnosti na účely mesačného prerozdeľovania poistného a ročného prerozdeľovania poistného, komplexne sa upravuje zoznam dlžníkov a jeho náležitosti, ako aj postup pri podaní námietok voči výkazu nedoplatkov a forma plnenia oznamovacích povinností voči zdravotnej poisťovni. V návrhu zákona sa súčasne realizuje aj jedno z opatrení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorých cieľom je konsolidácia verejných financií a celkové zníženie deficitu verejných financií pod 3 % HDP v roku 2013 v súlade s požiadavkami Európskej únie.
V súlade s uvedeným sa ustanovuje samostatný spôsob platenia zdravotných odvodov z dividend a navrhuje sa osobitný režim ročného zúčtovania zdravotného poistenia pre príjem z dividend, pričom sa vynímajú zo súčasného režimu tak, aby iné príjmy neznižovali základ pre výpočet odvodov z dividend. Na zdravotné odvody z dividend sa bude vzťahovať vyšší maximálny vymeriavací základ, tak ako pre ostatné príjmy, a zdravotné odvody budú vyberané formou zrážky pri výplate.
V návrhu zákona sa v záujme transparentnosti prerozdeľovacieho poistného zavádza aj kontrolný mechanizmus zaraďovania poistencov do farmaceuticko-nákladových skupín.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som ako spravodajca určený gestorským výborom predniesol spoločnú správu k prerokovaniu výborov Národnej rady Slovenskej republiky vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 226a).
Predmetný návrh vládneho zákona bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov, ktorí nie sú členmi týchto výborov. Všetky tri výbory prerokovali tento vládny návrh zákona, všetky tri výbory vyslovili súhlasné stanovisko a navrhujú predmetný návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.
Celkove z prerokovania výborov vyplynulo 26 pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov, ktoré boli prerokované na gestorskom výbore, a gestorský výbor doporučuje o týchto 26 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch hlasovať nasledovne: o bode 1, 3 až 26 spoločne s návrhom schváliť, o bode 2 samostatne s návrhom neschváliť.
To je asi v podstate všetko k spoločnej správe. Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, milé dámy, vážení páni, nakoľko systém zdravotnej starostlivosti je permanentne v centre pozornosti našej spoločnosti, každá vláda by sa mala snažiť vytvoriť vhodné podmienky na jej efektívne fungovanie. Na ceste k tomu je nevyhnutné aj zabezpečenie dostatočného toku financií a jeho sprehľadnenie. Svojou filozofiou a obsahom v niektorých častiach aj prerokovávaný návrh zákona sleduje podobný cieľ. Za účelom zabezpečenia vyšších príjmov zdravotných poisťovní tento návrh napríklad podstatným spôsobom rozširuje odvodovú povinnosť prijímateľov dividend. Pri príjmoch označovaných ako dividendy sa navrhuje zvýšenie odvodovej sadzby z 10 na 14 % a zavádza sa osobitný režim ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Zároveň sa dividendy vynímajú zo súčasného režimu tak, aby iné príjmy neznižovali základ pre výpočet odvodov z nich. To bude mať za následok výrazné zvýšenie odvodového zaťaženia predovšetkým tých občanov, ktorí majú súbežne príjmy zo závislej činnosti a z dividend.
Pre spoločnosti vyplácajúce dividendy sa stanovujú relatívne široké oznamovacie povinnosti, okrem toho tie budú povinné z vyplácaných dividend strhávať preddavky na poistné a odvádzať ich zdravotným poisťovniam. To prinesie nezanedbateľnú administratívnu záťaž najmä pre akciové spoločnosti s vyšším počtom akcionárov. Z uvedených dôvodov hodnotím uvedené opatrenie jednoznačne negatívne. Zo systémového hľadiska, ak vláda chce zabezpečiť konsolidáciu verejných financií aj prostredníctvom zdanenia dividend, mala by to urobiť transparentným spôsobom prostredníctvom príslušných daňových zákonov a nie nedokonalým spôsobom cez legislatívu zo zdravotného poistenia. Tak ako je návrh predložený, pravdepodobne neprinesie očakávaný efekt, a to vzhľadom na existujúce početné množstvo možností relatívne jednoducho obísť.
Medzi ďalšie novosti zavedené týmto návrhom patrí zavedenie pravidiel určených pre zdravotné poisťovne pri vedení zoznamov z dlžníkov, ako je obstarávanie niektorých aplikačných problémov, odstránenie niektorých aplikačných problémov technického charakteru a určitých terminologických nedostatkov. Zavedenie explicitných pravidiel pre vedenie verejného zoznamu dlžníkov zdravotnými poisťovňami podľa môjho názoru možno hodnotiť pozitívne. Tieto pravidlá možno hodnotiť ako primerané a vyvážené vo vzťahu k právam a povinnostiam platiteľov poistného. S touto, ako aj s ďalšími úpravami technického charakteru môžno súhlasiť.
Návrh zákona taktiež zavádza povinnosť pre Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonať dohľad nad zaradením poistencov do farmaceuticko-nákladových skupín, úrad bude povinný vykonať dohľad na účely mesačného prerozdeľovania zdravotnej poisťovni raz za polrok a skontrolovať zaradenie najmenej 300 poistencov. Zavedenie tejto povinnosti možno hodnotiť pozitívne. Prípadné vykazovanie nesprávnych údajov v tejto oblasti niektorou zdravotnou poisťovňou by mohlo mať značný dopad na výsledok prerozdeľovania poistného a spôsobiť poškodenie ostatných poisťovní. Ostáva dúfať, že úrad pri určení počtu poistencov, ktorých zaradenie do nákladových skupín bude predmetom kontroly, zohľadní aj veľkosť poistného kmeňa tej-ktorej poisťovne, resp. priebežné výsledky kontroly.
Vidíme, že pri hodnotení návrhu zákona kladne vyznievajú najmä tie časti, ktoré svojím charakterom sledujú využitie možnosti ponúkanej informatizáciou spoločnosti v 21. storočí. Ak však sledujem návrh zákona ako celok, nedá sa nezbadať, že ministerstvo zdravotníctva neakceptovalo početné návrhy verejných inštitúcií, odbornej verejnosti a zdravotných poisťovní na rozšírenie novely o ďalšie, neraz dôležité zmeny. Vyplýva to hlavne z vyhodnotenia pripomienkového konania, pričom snaha o dosiahnutie čo najširšieho konsenzu by mala byť prioritou v otázke súvisiacich so zdravotníckym systémom.
Hodnotiac obsah návrhu zákona ako celok, musíme konštatovať, že návrh nerieši žiadne zo zásadnejších problémov, ktoré existujú v oblasti financovania zdravotnej starostlivosti, resp. zdravotného poistenia. Nezostáva nič iné, ako veriť, že ministerstvo zdravotníctva okrem zmien technického charakteru v budúcnosti pripraví aj účinné opatrenia na skutočné ozdravenie a zefektívnenie systému. Je to spoločným záujmom všetkých obyvateľov Slovenska.
A preto by som chcel ešte vám predložiť pozmeňujúci návrh k príslušnému zákonu.
Tak prvý môj návrh. Navrhujem v čl. I návrhu zákona za bod 5 vložiť nové body 6 a 7, ktoré znejú:
Bod 6. V § 10b ods. 1 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová "ak nie je v odseku 4 ustanovené inak".
Bod 7. V § 10b ods. 4 sa za slová "na základe ktorej plynú" vkladajú slová "výhry a ceny podľa osobitného predpisu^25a."
Poznámka pod čiarou v odkaze 25a znie: "§ 8 ods. 1 písm. i) a j) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov."
A doterajšie body 6 až 46 sa označia ako body 8 a 48.
Zdôvodnenie: S účinnosťou od roku 2011 bol podstatne rozšírený okruh príjmov, ktoré podliehajú v rámci zdravotného poistenia odvodovej povinnosti. Cieľom týchto zmien bolo predovšetkým zabezpečiť, aby poistenci, ktorí platili minimálne alebo žiadne odvody a ktorí majú iné príjmy ako príjmy zo závislej činnosti a zo živnostenského podnikania, primerane prispievali do systému zdravotného poistenia. Aplikačná prax tejto právnej úpravy schválenej koncom roku 2010 ukázala, že medzi príjmy podliehajúce daňovým odvodom sa dostali aj také, pri ktorých platenie odvodov nie je náležité. Konkrétne ide o výhry z reklamných súťaží alebo žrebovaní a ceny z verejných a iných súťaží. V prípade, že hodnota takejto výhry alebo ceny presahuje sumu 165,97 eura, je povinnosťou poistenca zaplatiť nielen daň, ale v rámci ročného zúčtovania poistného aj odvody na zdravotné poistenie vo výške 14 %. Predmetné príjmy majú pritom spravidla neopakujúci sa náhodný charakter. Povinnosť platenia zdravotných odvodov, navyše súbežne so zdanením, nie v jednom prípade znemožňuje výhercovi užívanie takejto výhry alebo ceny. Ten je nútený ju predať, aby si mohol splniť svoje povinnosti voči štátu, resp. zdravotnej poisťovni. Takáto situácia vzniká najmä u poistencov z ekonomicky slabších skupín obyvateľov. Je pritom pozoruhodné, že výhry v lotériách a iných podobných hazardných hrách podľa tej istej právnej úpravy nezakladajú povinnosť platiť zdravotné odvody.
Z uvedených dôvodov navrhujem vypustiť povinnosť platiť zdravotné odvody z výhier a cien uvedených v § 8 ods. 1 písm. i) a j) zákona o dani z príjmov. Z takého opatrenia nebude mať prakticky žiadny dopad na hospodárenie zdravotných poisťovní, pretože odvody z predmetných príjmov predstavujú zanedbateľnú časť druhého zdravotného poistenia.
Druhý môj návrh, tiež k príslušnému návrhu zákona. Navrhujem v čl. I návrhu zákona vypustiť body 12, 13 a 16.
Zdôvodnenie: Platenie zdravotných odvodov z dividend a ďalších podielov na zisku obchodných spoločností bolo prostredníctvom legislatívnych zmien schválených Národnou radou zavedené s účinnosťou od roku 2011. Účelom bolo predovšetkým odstránenie opodstatneného zvýhodnenia poistencov, ktorí nemali alebo mali len minimálne príjmy z pracovnej činnosti alebo ktorí poberali príjmy označované ako dividendy. Odvody a sadzba bola pre dividendy stanovená vtedy na 10 %.
Možno súhlasiť s vládnym návrhom v tom, že je potrebné zjednotiť odvodovú sadzbu pre dividendy s odvodovou sadzbou platnou pre ekonomicky aktívnych poistencov, ktorá je 14 %. Na druhej strane nemožno súhlasiť s navrhovanou úpravou, podľa ktorej sa dividendy vynímajú zo súčasného režimu tak, aby iné príjmy neznižovali základ pri výpočte odvodov z nich. Rovnako nemožno súhlasiť so zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu pre odvody z dividend na dvojnásobok oproti stropu pre ostatné príjmy.
Navrhované opatrenia už nemajú nič spoločné so spomenutým pôvodným racionálnym cieľom zavedenia platenia zdravotných odvodov z dividend, ale ich podstatou je zdanenie dividend.
Ak chce vláda zabezpečiť konsolidáciu verejných financií aj prostredníctvom zdanenia doterajších nezdanených kapitálových príjmov fyzických osôb, nech to urobí transparentným spôsobom prostredníctvom príslušných daňových zákonov.
Predložený vládny návrh zákona o zdravotnom poistení prináša neopodstatnenú diskrimináciu predovšetkým tých poistencov, ktorí majú súbežne príjmy z pracovnej činnosti a príjmy z dividend. Pre takýchto poistencov by súhrnný maximálny ročný vymeriavací základ predstavoval až 180-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve oproti 60-násobku platnému pre poistencov, ktorí nemajú príjmy z dividend. Takýto poistenec by mohol za budúci rok na odvodoch zaplatiť až sumu presahujúcu 15-tisíc eur, čo je trikrát viac, ako je strop u poistenca, ktorý má príjmy len zo závislej činnosti alebo zo živnosti. Okrem toho poistenec, ktorý má príjmy len z dividend, by bez ohľadu na ich výšku nezaplatil viac ako dve tretiny spomenutej sumy.
Z uvedených dôvodov navrhujem úpravu vládneho návrhu tak, aby naďalej platil jednotný ročný maximum vymeriavacieho základu vo výške 60-násobku primeranej mzdy v národnom hospodárstve, do ktorého by sa zahŕňali všetky príjmy podliehajúce odvodovej povinnosti vrátane dividend.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi niekoľko poznámok k vládnej novele zákona o zdravotnom poistení. Vopred hovorím na úvod svojho príspevku, že nebudem predkladať žiadny pozmeňovací návrh, človek sa učí na vlastných chybách. Na minulých schôdzach Národnej rady som si dal záležať, podával som množstvo pozmeňovacích návrhov, či k novele zákona o sociálnom zdravotnom poistení, či napríklad k Zákonníku práce. Na vlastnej koži som zažil, že škoda energie. Je to tu, ako keby hrach na stenu hádzal. Prijímate zákony, ktoré poškodzujú Slovensko, keď to poviem jednou vetou, poškodzujú záujmy občanov Slovenskej republiky, ničia podnikateľské prostredie, ktoré prispejú k znižovaniu zamestnanost. Ale komu niet rady, tomu niet pomoci. Čiže žiadny pozmeňovací návrh k novele zákona o zdravotnom poistení predkladať nebudem, pretože som si vedomý, že ani by ani náhodou neprešiel dupľom, keď by bol predkladaný poslancom SaS. Ale dovoľte niekoľko poznámok, ktoré si nemôžem odpustiť pri tejto príležitosti.
V prvom rade vládna novela dramatickým spôsobom zvyšuje poistné na zdravotné poistenie z podielov na zisku, čiže dividend. Aby bolo jasné, o čom hovorím. Doteraz platilo, že sadzba poistného z dividend bola len 10 %, v prípade zdravotne postihnutého občana len 5 % a vymeriavacím základom pre odvody na zdravotné poistenie z dividend mohla byť najviac maximálna suma, niečo vyše 27-tisíc eur. Čiže teoreticky za súčasného stavu mohli odvody na zdravotné poistenie z dividend dosiahnuť v tom najhoršom, z pohľadu podnikateľa, možnom prípade sumu okolo 2 700 eur. Novela zákona však veľmi dramatickým spôsobom zvyšuje vymeriavací základ pre občana, pre poistenca, ktorý má príjem z dividend, potenciálne až na sumu 141 480 eur, čo pri zvýšenej sadzbe, ktorá sa navrhuje na 14 %, potenciálne znamená odvody na zdravotné poistenie až vo výške 19 807 eur, čiže viac ako sedemkrát ako doteraz. To nie je o pár eur, to je sedemnásobné potenciálne zvýšenie odvodov na zdravotné poistenie. Áno, zasiahne to nenávidených podnikateľov, ktorí zdierajú zamestnancov, ktorí dosahujú vysoké zisky, no tak tak im treba.
Chcem ale povedať, že toto opatrenie, tak ako už aj spomínal môj predrečník pán kolega, je možné veľmi-veľmi jednoduchým spôsobom obísť, a tak ako je obchádzanie odvodov doslova národným športom na Slovensku, tak takáto novela prispeje k tomu, že sa stane ešte národnejším športom. Ani tá slovenská hádzaná nemá šancu sa chytať.
Pretože napríklad tieto vysoké odvody z podielov na zisku nebude platiť taký ich príjemca, ktorý nie je zdravotne poistený na Slovensku. Ja som to už uvádzal na ostatnej schôdzi, pripomeniem ešte raz. Toto všetko sa týka len občana, ktorý je zdravotne poistený na Slovensku, a všetci tí, ktorí vedia, o čom je zdravotné poistenie, ako to funguje, ako fungujú predpisy v rámci Európskej únie, príslušná smernica atď., dobre vedia, že stačí sa zamestnať, možno formálne, ale mať zamestnanie napr. v Českej republike, v Poľsku, v Maďarsku, v Rakúsku, čiže v niektorom inom štáte Európskej únie, a tým pádom sa nášho podnikateľa Slováka, majiteľa eseročky, žiadne odvody z dividend vzťahovať nebudú.
Ďalej je tu rozdielny režim pri platení odvodov z dividend podľa toho, za ktoré účtovné obdobie sa dividenda vypláca. Tu pripomeniem pre tých, ktorí nevedia, že ak sa bude v budúcom roku vyplácať dividenda za účtovné obdobie za rok 2003, alebo ešte staršie obdobie, keďže na základe novely zákona o dani z príjmov pôjde o príjem, ktorý bude zdanený zrážkovou daňou a v daňovom priznaní sa neobjaví, tak takýto príjem nebude po novom podliehať zdravotnému poisteniu. Dividendy vyplatené za rok 2004 až 2010, tie na základe prechodných ustanovení zákona nepodliehajú vôbec odvodom na zdravotné poistenie. Odvodom na zdravotné poistenie podliehajú až dividendy vyplatené za rok 2011 a potom postupne za rok 2012 a ďalšie roky.
Čiže je tu jednoduché riešenie. Prečo by mal podnikateľ, ktorý tvorí každý rok zisk, si vyplatiť podiely na zisku zo zisku za rok 2011, ak má ešte nerozdelený zisk za staré roky? Samozrejme, že najskôr si vyplatí ten nerozdelený zisk, ktorý má za staré roky, a tí, ktorí vedia, ako to funguje vo firmách, vedia, že túto možnosť budú, samozrejme, firmy hojne využívať.
Na druhej strane dnešný zákon hovorí o tom, že tzv. drobný akcionár, to znamená akcionár, ktorý má nejaké akcie, napr. zamestnanecké akcie, a poberá dividendu do výšky minimálnej mzdy, čiže do výšky asi 327 eur, tak je oslobodený od platenia podielov, od platenia poistného na zdravotné poistenie z takýchto dividend v takomto malom rozsahu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem, len vás chcem upozorniť, že o pol priatej budeme, pristúpime k prerokovaniu dvoch návrhov na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu a predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Takto sme si to odsúhlasili, takže aby ste vedeli, že o pol piatej vás ešte raz preruším, hej.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Vládna novela toto oslobodenie pre drobných akcionárov ruší, čiže aj naozaj drobulinký, mikroskopický akcionárik, ktorý bude poberať jeden cent, symbolicky, dividendy, bude musieť z tejto dividendy platiť zdravotné poistenie. To považujem naozaj za nešťastné, hlúpe a zbytočné.
Ďalej tí, ktorí nevedia, ako to funguje vo firmách, ak sa zavedie takéto dramatické zvýšenie odvodov na zdravotné poistenie z podielov na zisku, z vyplatených podielov na zisku, tak ďalším jednoduchým riešením je, tie podiely na zisku si jednoducho nevyplácať. Prečo by si mal spoločník eseročky vyplácať podiel na zisku vo forme dividendy, keď ho môže vytiahnuť zo svojej eseročky milión päť rôznymi inými spôsobmi tak, aby sa mu to dostalo do vrecka, ale aby to nebol podiel na zisku v tej jeho oficiálnej podobe. Čiže tých cestičiek je naozaj veľa. Ja pre krátkosť času ich, tých milión päť cestičiek, menovať nebudem, možno niekedy nabudúce, keď s pani ministerkou budeme preberať, akým spôsobom sa toto opatrenie minulo, bohvie prečo, účinku. Samozrejme, množstvo spoločností takéto opatrenie vystraší a znamená to v každom prípade, keď nebudem hovoriť o cestičkách, ako to obísť, znamená to v každom prípade zásadné zhoršenie podnikateľského prostredia na Slovensku. A táto dobrá správa pre budúcich investorov sa nepochybne veľmi rýchlo rozšíri do sveta a Slovensko získa ďalší čierny bod na potenciálnej mape investora-záujemcu o to, či svoju investíciu umiestni sem, alebo do Rumunska, do Maďarska, na Ukrajinu a podobne. Čiže takáto zmena rozhodne nepomôže rozvoju slovenskej ekonomiky.
Ja teraz samoukončím svoje vystúpenie, preruším, ak môžem, pretože v druhej časti sa chcem vrátiť k inej téme, ktorá súvisí s týmto zákonom. Pani podpredsedníčka, keby sme sa mohli takto dohodnúť.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Samozrejme, samozrejme, pán poslanec. Takže preruším rokovanie o tomto bode programu.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem za pochopenie, porozumenie a druhú časť príspevku prednesiem po tejto prestávke.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené kolegyne, kolegovia, z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny dovoľte, aby som predložil správu k voľbe predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Súčasnému predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa končí funkčné obdobie koncom januára 2013. Na základe tejto skutočnosti pán predseda Národnej rady vypísal voľbu na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa a stanovil termín 5. novembra, do ktorého termínu mohli oprávnené subjekty navrhovať kandidátov.
Chcem informovať, že k tomuto termínu boli doručené dva návrhy. Poslanecký klub SaS navrhol pána Michala Dzurjanina a poslanecké kluby Kresťanskodemokratického hnutia a SDKÚ - DS a MOST - HÍD navrhli spoločne pána Františka Mikloška.
Podrobnejšie údaje o navrhnutých kandidátoch máte v tlači 295.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý na základe splnomocnenia zo zákona, ale aj uznesenia Národnej rady prerokoval obidva návrhy kandidátov a konštatoval, že obidvaja kandidáti spĺňajú zákonom predpísané podmienky na voľbu, a preto výbor odporúča, aby Národná rada hlasovaním o návrhoch na zvolenie predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa rozhodla na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, považoval som si za povinnosť vystúpiť k tomuto bodu s tým, že chcem veľmi stručne hovoriť k dvom témam. Naozaj veľmi stručne.
Tou prvou je, že kto by mal vlastne, kto, aký človek by mal zastávať funkciu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa? Pretože v tlači prebehlo vyjadrenie, myslím, podpredsedníčky Národnej rady, že sa hľadá človek s príslušnou kvalifikáciou. Tak ja skúsim povedať, čo je kvalifikácia v tomto konkrétnom prípade.
V tomto konkrétnom prípade totiž platí, že kvalifikácia nie je len akademický termín, počet publikácií, pedagogická činnosť a podobne, ako je to v prípade iných funkcií. Napríklad keby sme vyberali šéfa Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. V tomto prípade platí, že tá ešte omnoho dôležitejšia kvalifikácia je osobný príbeh človeka, ktorého vyberáme.
O osobnom príbehu hovorím preto, že Ústav pamäti národa nie je jednoducho akademickou historiografickou inštitúciou, ale je to inštitúcia, ktorá už bola vytvorená tak, že mapuje, vysporadúva sa s dedičstvom dvoch totalitných systémov. Jednak fašizmu z rokov ´38 až ´45 a jednak komunizmu z rokov ´48 až ´89. A nato, aby človek bol na čele takejto inštitúcie, by mal byť kvalifikovaný svojím životom, jeho odkazom. Ja sa domnievam, že v tejto chvíli máme pred sebou jedného takéto kandidáta, ktorý tieto kritériá spĺňa, a to rovnako intelektuálne, odborne, ale hlavne morálne.
František Mikloško, za ktorého sa chcem prihovoriť, je človek, ktorý sa do tejto funkcie kvalifikoval príbehom svojho života, o ktorého integrite nemôže byť ani najmenšia pochybnosť a ktorý sám je svojím spôsobom personifikáciou, stelesnením takejto pamäti.
František Mikloško ako člen tajnej cirkvi, ako odporca totalitného režimu si za toho režimu preskákal svoje a dokázal, že sa nebojí sa mu postaviť. Bol matematik, ktorý pracoval v Akadémii vied, ale potom bol nútený aj nepracovať ako vedecký pracovník, ale pracoval manuálne ako robotník, pretože nemohol ďalej pracovať ako matematik. V roku 1988 to bol on, ktorý bol hlavným organizátorom sviečkovej demonštrácie, prvého vystúpenia verejného slovenských veriacich proti totalitnému režimu.
Napísal aj publikácie, ktoré sa histórii venujú a venujú sa špeciálne histórii totality a histórii tajnej cirkvi na Slovensku. Ja sa domnievam a domnieva sa to spolu so mnou celý klub strany MOST - HÍD a podľa všetkého, som presvedčený, aj poslanci zvyšných dvoch klubov predkladajúcich tento návrh, že lepšieho kandidáta v tejto chvíli niet.
Ja by som preto z úcty k inštitúcii, na čelo ktorej ideme voliť kandidáta, z úcty k nášmu spoločnému priateľovi, teda mám na mysli Františka Mikloška aj mňa, k nebohému Jánovi Langošovi, ktorého duchovným dieťaťom je tento ústav, z úcty k tomuto všetkému by som sa prihováral za to, aby sme zvolili Františka Mikloška a nehrali žiadne hry na stranícke vplyvy. On bude zárukou toho, že Ústav pamäti národa si bude plniť svoju funkciu tak, ako to predpokladá zákon.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Neviem, čo to znamená, ako procedurálny alebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Viskupič ešte. (Reakcie z pléna.) Málo sily asi budete mať. Páni poslanci, máte málo sily, ešte je len utorok. Pán poslanec Kaník posledný.

Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
Takže môžem? Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
Za uplynulých 23 rokov sa na Slovensku v rôznych vedúcich funkciách vystriedali rôzni ľudia. Niektorí mi vadili preto, lebo boli neznámi, iní preto, lebo boli smutne známi. Ani jedno z týchto hodnotení sa nevzťahuje na kandidáta menom František Mikloško. Práve naopak, som presvedčený, že ide o kandidáta, ktorý má príslušnú kvalifikáciu na vedenie Správnej rady Ústavu pamäti národa, v tom sa zhodujem s mojím predrečníkom a konštatujem to aj nezávisle na ňom, myslím, že sme paralelne prišli k tomuto istému poznaniu.
František Mikloško svojím životným príbehom dokázal dve veci alebo dokumentuje dve charakterové vlastnosti, ktoré sa pod jednou strechou, strechou jednej osobnosti, stretávajú veľmi zriedkavo, a to nielen na Slovensku. Na jednej strane bol obeťou prenasledovania zo strany predstaviteľov minulého režimu, na druhej strane neprechovával voči nim nenávisť a dokáže odpúšťať. Ale podotýkam v súvislosti práve s touto kandidatúrou, že odpúšťať nerovná sa zabúdať.
Chcel by som zároveň pripomenúť, že nie som ani zďaleka jediný člen poslaneckého klubu OĽaNO, kto podporuje túto kandidatúru, zhodli sme sa prakticky, ak si dobre pamätám, všetci na tom, že Františka Mikloška podporujeme.
A ešte by som chcel povedať jedno, tá voľba tohto kandidáta by bola zvlášť príhodná v dňoch, keď si pripomíname výročie nežnej revolúcie, o ktorú sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)