Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia, myslím si, že táto debata sa posúva pomaly z toho, čo si predstavujeme, do toho, čo máme dnes realitou. A my máme dnes realitu za sebou niekoľko mesiacov práce tohoto parlamentu a už vtedy sme hovorili na samých začiatkoch, keď si spomeniete, pri špeciálne druhom pilieri, pri Zákonníku práce sme hovorili, že pokiaľ sa vyberieme proti kríze tým, že začneme zhoršovať prostredie pre tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta, takže tá kríza nás ďaleko hlbšie zasiahne a budeme sa musieť, budeme sa musieť nakoniec vrátiť z kratšej cesty.
Myslím si, že všetky tie opatrenia, ktoré tu prejednávali sme doteraz, skutočne majú na sebe takúto korunu a to je rušenie rovnej dane. Čiže dostávame sa do situácie, kedy sme prvou krajinou, ktorá rovnú daň ide zrušiť, sme prvou krajinou, ktorá mechanizmus, ktorý vyslovene znásobil oproti, oproti ostatným krajinám aj daňový príjem, ideme zrušiť preto, lebo ho považujeme za nesprávny v čase krízy. Myslím si, že to je hlboký, hlboký omyl a práve tento hlboký omyl nás bude stáť to, čo naozaj v čase krízy nemáme. To znamená peniaze a čas. Ja by som chcel upozorniť na to, že každé dva-tri mesiace sa prognóza zhoršuje. Pevne verím, že to pre Slovensko nebude tak zlé, jak to vyzerá v tejto chvíli, a že k ďalšiemu zhoršovaniu nedôjde.
Ale nemôžem sa nepodeliť s vami o svoje veľmi silné presvedčenie, že pod časťou zhoršenej prognózy a pod časťou správania sa podnikateľského sektora a sektora tých, ktorí zamestnávajú, sa už podpisujú vaše opatrenia a hlavne vaše vízie o týchto opatreniach. Veď treba brať vážne vládu, ktorá má 83 poslancov ako väčšinu. Treba ju zobrať vážne, keď hovorí, že chce zdaniť a výrazne zdaniť tých, ktorí hodnoty vytvárajú. Treba brať vážne vládu, ktorá strednodobé financie zhoršuje tým, že si privlastní to, čo si myslí, že jej nepatrí, to znamená časť druhého piliera. Treba brať vážne vládu, ktorá zhoršuje podnikateľské prostredie v tom zmysle, že mení Zákonník práce tak, aby sa zhoršovalo zamestnávanie ľudí. A treba vážne brať vládu, ktorá navrhne, a sme v druhom čítaní, že sa zruší rovná daň a ktorá tento návrh pretláča napriek tomu, že to je, že to je škodlivé pre celú ekonomiku ďalej.
Ja som presvedčený, že tá debata veľmi skoro spozná svojho víťaza, ale viem, kto bude určite porazený. Viem, že proste naša republika na tomto utrpí. Čiže budeme na strane tých, ktorí neprejdú víťazne cez krízu samotnú. To už nie je len o tom, čo si tu medzi sebou porozprávame, to je hlavne o tom, akým spôsobom krízu zvládneme.
Tu by som chcel apelovať aj na to, čo som hovoril včera, na nejaké zvyšky zdravého rozumu. Nerušme to, čo tu máme ako funkčné. Nerobme najvyššie možné zaťaženie zo všetkých okolitých krajín. Neničme to, čo bolo majákom pre investorov a zostáva majákom pre investorov, zmeňme rétoriku, urobme otočku, urobme, zaraďme spiatočku a nechajme ekonomiku fungovať tak, ako je pre ňu prirodzené. Nerobme tie zásahy, ktoré zjavne nevedú k cieľu.
Keď už nedáte na to, čo vám hovorí opozícia, nech sa páči, pozorne si prečítať to, čo hovorí fiškálna rada. Je to tam napísané politicky neutrálne, je to tam napísané nijakým alebo nejako, by som povedal, zrozumiteľne, ale nie nejako útočne voči vláde, ale tie riziká sú tam zjavne vymenované. Takisto pozrite si svoje posledné makroekonomické prognózy. To, čo sa vyparilo, o čom tu nehovoríte, vážené kolegyne, kolegovia, poslanci zo SMER-u, je pôvodná 300-miliónová a na budúci rok by zase mala byť ďalšia injekcia, ktorou ste chceli rozhýbať hospodárstvo. Vaše socialistické videnie sveta. Nič takého nemáte. Nemáte ani euro, nemáte ani cent na vaše rozhýbanie sveta. No tak keď nemáte euro ani cent na to, aby ste rozhýbali tento ekonomický svet a uviedli ho vlastne do chodu, tak si to priznajme a aspoň týmto nepriamym spôsobom, zmenou legislatívy, neničte podnikateľské prostredie.
Ja rozumiem tomu, že sa tu pomaly, úplne jasne pred očami kryštalizujú dve protichodné vízie. Jedna hovorí o silnom štáte, ktorý z peňazí, ktoré zozbiera od ľudí, ktorí tvoria hodnoty, potom svojimi impulzmi bude riadiť ekonomiku a tvoriť ekonomiku. A druhá hovorí, že radšej tento štát urobme taký, aby bol priateľský pre tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Radšej sa starajme do posledného dychu o tých, ktorí sú tvorcami a nie spotrebiteľmi toho, čo dáva štátny rozpočet, a radšej tým, že vytvoríme toto prostredie, vytvárame nové pracovné miesta, nechávajme uchovať tie pracovné miesta, ktoré tu už dnes máme. Neohrozujme veľkých zamestnávateľov a hlavne neohrozujme tých, ktorí ľudí zamestnávajú, a neohrozujme ich pracovné miesta. A tieto dve koncepcie sa začínajú veľmi hlboko biť aj tu v rokovacej sále. Sú možno ešte iné alternatívne návrhy, ale tie budú stále viacej vo väčšej a väčšej menšine.
Lebo keď sa raz pustíme na cestu silného štátu, ktorý bude ešte zdaňovať viac, tak tá cesta naozaj má len pokračovanie, buď otočka, ale potom prijať ako to, že musíme na sebe v podstate šetriť tak napríklad, ako to urobilo Estónsko, alebo potom budeme naozaj zdaňovať aj tak ako v Maďarsku, každý meter potrubia, každý meter kábla, lebo nám už nič iného nezostane.
Preto, vážené poslankyne, vážení poslanci, na to upozorňujem, ešte dnes sme na výhybke, kedy môžme zastaviť tento proces. Akonáhle ho budeme posúvať ďalej a ďalej, no tak dôvera v to, čo je podnikateľské prostredie, dôvera zamestnávateľov v túto krajinu bude klesať. Tá dôvera sa bude obnovovať veľmi-veľmi ťažko. Verte mi a aj si spomeňte na to, ako ťažko sa obnovovala dôvera v Slovensko po ére mečiarizmu. Koľko rokov to trvalo, než sa obnovila politická dôvera, a koľko rokov trvalo, než sa obnovila ekonomická dôvera.
Ak môžem povedať, ja len do tej histórie zájdem, tak také plné obnovenie ekonomickej dôvery začalo až niekde po roku 2004, po tom, čo sa dokončili tie hlavné a kľúčové reformy. Nehovorím to len kvôli tomu, že SDKÚ - DS bola ich motorom, ale hovorím to preto, lebo nás to isté čaká aj na základe dnešných rozhodnutí. Aj dnešné rozhodnutia budú smerovať k tomu, akú dôveru ekonomickú bude Slovensko požívať medzi, medzi ostatnými krajinami. A nielen smerom z vonkajších investorov, ale aj tých, ktorí sú tu vnútri. Veď čo ponúknete človeku, ktorý príde o prácu? Čo ponúknete človeku, ktorému povedia, že od marca, od apríla končí? No tak jediné, čo mu môžte zmysluplné ponúknuť, keďže inú prácu nemáte a žiadne, ani cent na nejaké rozvojové impulzy nemáte, no tak mu môžte akurát tak ponúknuť, že sa budete snažiť mu vytvoriť prostredie, v ktorom on sám bude môcť istým spôsobom prežiť, a to je prostredie práve pre tvorbu pracovných miest, resp. podnikateľské prostredie ako také.
Čiže tie rozhodnutia, ktoré tu robíme za posledný polrok, sú vážne. Ja považujem toto rozhodnutie za asi najvážnejšie, ktoré tu máme na stole, lebo viem si predstaviť, že po nejakom čase sa vrátime k tomu, že budeme si strednodobo sporiť do druhého piliera tak, ako sme si sporili na 9 %. Viem si predstaviť, že aj Zákonník práce upravíme, veď to je jedno hlasovanie. Ale neviem si celkom dobre prestaviť, že keď zrušíme rovnú daň, ktorej každý rozumel a podľa ktorej si nastavoval dlhodobo svoje aktivity, že sa k nej vrátime veľmi rýchlo a bude všetko tak, akoby sa nič nestalo.
Veď aj minister financií pripúšťa, že by možno potom, keď bude lepšie, prišlo k jej zníženiu, tej hornej sadzby. No ja si myslím, že nečakajme na to, až bude horšie, až budeme musieť naozaj urobiť túto otočku, tento návrat, začnime dnes šetriť na sebe, ale nerušme to, čo dnes funguje. Nebuďme prvou krajinou, ktorá zruší rovnú daň.
A skutočne neberme túto debatu ani ako ideologickú, berme túto debatu ako faktickú. To znamená, keď vám odíde sedemsto krajín niekde možno do Maďarska, niekde možno ďalej, aby zdaňovali tam, keď vám odídu tieto krajiny, no tak to berte... (Reakcia z pléna.) Ospravedlňujem sa, sedemsto firiem, v rámci tejto krajiny do iných krajín, no tak to berte vážne. Berte to ako signál vlastnej politiky. To nemá žiadny pravo-ľavý náter. To je jednoducho holý fakt. Firmy opúšťajú váš daňový systém, lebo sa to dá. Lebo sa to dá, tomu nezabránite, samozrejme, ste členmi Európskej únie, hlásite sa k tomu. Takže nedá sa proste firmám zabrániť, aby odišli a zdaňovali niekde inde. Ale berte to ako signál a reakciu na vlastnú hospodársku politiku. Nečakajte, až to bude len otázka toho, že presunú si sídlo, ale nečakajte na to, až si potom presunú aj zamestnancov. Veď to už potom bude iný problém, keď sa začnú aj pracovné miesta strácať.
Takže upozorňujem na to, že môžme zísť z tej kratšej cesty. Nesnažme sa nejak teraz sa tváriť, že keď konsolidujeme, tak sa vlastne ináč nedá, len zvyšovaním daní. Dá sa. Dá sa viacej šetriť na sebe, dá sa urobiť debata o nepriamych daniach, ale hlavne musíme mať vôľu a vedieť, kam smerujeme. A toto mi pripadá ako jedno veľmi zúfalé snaženie sa vyhrabať smerom von, ktoré každou prognózou sa ukazuje, že nie je správne. Ja vám to neželám, lebo to dopadá na Slovensko ako krajinu. Čiže to nedopadá na vašu stranu. To mi je úplne jedno, jak to dopadne na to, čo, jaká vaša strana sa bude cítiť, jaké bude mať preferencie, akým spôsobom bude fungovať. Ale dopadne to na Slovensko, celé tieto rozhodnutia, ktoré dnes prijímame, a celé tieto zmeny smerovania tejto krajiny, ktoré dnes zažívame.
Vážené dámy, vážení páni, budeme sa baviť o dvoch alternatívach aj pri rozpočte samotnom, kde na to bude ďaleko, ďaleko širší priestor. Povieme si pár príkladov nielen z histórie, ale aj z prítomnosti, ako skúšali vyriešiť krízu a ako úspešní boli pri riešení kríz ktorýmikoľvek postupmi. Či tým vaším socialistickým, ktorý hovorí, že štát vezme viac peňazí ľudom a rozdá ich a hneď bude po kríze, alebo tým, ktorý považujeme za zdravý rozum, kedy sa opierame o tých, ktorí hodnoty tvoria.
Chcel by som ešte raz apelovať na to, že zídime z kratšej cesty, počúvajme, čo sa vlastne okolo nás deje, sledujme už na základe toho, čo máme, na základe tých siedmich mesiacov, ktoré sme tu, sledujme, ako reaguje krajina, ako reaguje okolie na naše konanie, a nenechajme dôjsť to tak ďaleko, aby Slovensko malo najvyššie daňové zaťaženie z okolitých krajín. Nenechajme to dôjsť tak ďaleko, že sa budú rušiť pracovné miesta kvôli tomu, že sa nevieme spratať do kože a že nevieme naozaj ponúknuť niečo atraktívne pre ľudí, ktorí hodnoty tvoria. A nerobme to, že tie chyby, ktoré robili iní, že potom ďalším a ďalším špirálovitým zdaňovaním budeme veci šróbovať až za únosnú hranicu. Aj tak sa z tejto cesty budeme musieť vrátiť, aj tak budeme musieť nakoniec Slovensko priviesť na cestu prosperity znova. No tak to urobme kratšou cestou. Nerobme tento hlúpy krok, nerušme to, čo funguje. Radšej sa zamerajme na to, čo môžme ešte ušetriť, radšej sa zamerajme na iné typy daní, keď už teda skutočne musíte zdaňovať.
Ale nevidím, nevidím žiaden zmysel v tom, aby rovná daň bola či z ideologických, alebo krátkozrakých ekonomických dôvodov zrušená. Inak sa tu budeme baviť každé tri mesiace o tom, akú ďalšiu možno daň zavediete, aké ďalšie opatrenie budete musieť prijať. Už teraz je jasné, že tie, ktoré ste prijali, nebudú stačiť. A, mimochodom, váš predseda povie, že sa to neodrazí nijako na daniach. No to mohol urobiť aj predtým, mohol to urobiť aj predtým, že dane nemusel zvyšovať, keď sa to ani teraz neodrazí.
Takže poprosím o také isté zvyšky zdravého rozumu, poprosím o chovanie sa racionálne v tejto kríze a poprosím o zamietnutie tohoto návrhu a podporenie tých pozmeňovacích návrhov, ktoré vedú k tomu, že rovná daň zrušená nebude.
Ďakujem veľmi pekne.
