11. schôdza

Ďakujem všetkým, ktorí zareagovali.
Pán poslanec Hlina, ospravedlňujem sa, nabudúce to dám nižšie, aby tam ten znak bolo vidieť.
Pán poslanec Duchoň, no, ten rebríček konkurencieschopnosti sa zostavuje na základe mnohých faktov, vidím, že tu není pán poslanec. (Reakcia poslanca.) Aha, pardon. Takže všetky fakty sú tam zahrnuté a každý má svoju váhu. A je to súbor faktov alebo súbor vecí, ktoré na to vplývajú.
Aj k pánovi Kamenickému, aj k vám, vy ste spomínali tú odbornú debatu, ktorú ja privolávam, o mikrodani. To nie, že sa z karty budú navyšovať platby kartou o nejakú daň. Vy keď platíte kartou v obchode, banka si nestrhne za to poplatok? Strhne, že? Ani o tom neviete. Platíte kvôli tomu viac? Neplatíte. Takže takto by to fungovalo. Tak nemotajte hlavy ľuďom, že sa tu budú navyšovať nejaké dane. Ľuďom sa nebude navyšovať nič. Naopak, prudko, prudko by im kleslo daňové zaťaženie.
Pani Tomanová, no viete, druhý pilier, ktorý, ako s vami naozaj nečakám, že sa posunieme niekde ďalej, tak len jeden fakt. Zavedenie druhého piliera dalo ľuďom do ich osobného vlastníctva viac než 5 mld. eur. Vy ste im rozhodnutím a zmenou zobrali 55 %, čiže každý rok im beriete viac než pol miliardy. Vlastníctvo, ktoré by inak bolo ich, ste im zobrali, znárodnili ich budúce úspory. Takto to je.
Pán Blaha má vždy ten svoj ideologický a filozoficko-ideologický postoj, že, viete, problém je, pán Blaha, v tom, že aj utópia je pekne napísaná o tom, aký krásny svet tu zavládne, keď sa nastolí takýto komunistický utopistický poriadok, a vieme, že to nefunguje. To, čo je problém, na ktorý každý ekonóm poukazuje, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia, myslím si, že táto debata sa posúva pomaly z toho, čo si predstavujeme, do toho, čo máme dnes realitou. A my máme dnes realitu za sebou niekoľko mesiacov práce tohoto parlamentu a už vtedy sme hovorili na samých začiatkoch, keď si spomeniete, pri špeciálne druhom pilieri, pri Zákonníku práce sme hovorili, že pokiaľ sa vyberieme proti kríze tým, že začneme zhoršovať prostredie pre tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta, takže tá kríza nás ďaleko hlbšie zasiahne a budeme sa musieť, budeme sa musieť nakoniec vrátiť z kratšej cesty.
Myslím si, že všetky tie opatrenia, ktoré tu prejednávali sme doteraz, skutočne majú na sebe takúto korunu a to je rušenie rovnej dane. Čiže dostávame sa do situácie, kedy sme prvou krajinou, ktorá rovnú daň ide zrušiť, sme prvou krajinou, ktorá mechanizmus, ktorý vyslovene znásobil oproti, oproti ostatným krajinám aj daňový príjem, ideme zrušiť preto, lebo ho považujeme za nesprávny v čase krízy. Myslím si, že to je hlboký, hlboký omyl a práve tento hlboký omyl nás bude stáť to, čo naozaj v čase krízy nemáme. To znamená peniaze a čas. Ja by som chcel upozorniť na to, že každé dva-tri mesiace sa prognóza zhoršuje. Pevne verím, že to pre Slovensko nebude tak zlé, jak to vyzerá v tejto chvíli, a že k ďalšiemu zhoršovaniu nedôjde.
Ale nemôžem sa nepodeliť s vami o svoje veľmi silné presvedčenie, že pod časťou zhoršenej prognózy a pod časťou správania sa podnikateľského sektora a sektora tých, ktorí zamestnávajú, sa už podpisujú vaše opatrenia a hlavne vaše vízie o týchto opatreniach. Veď treba brať vážne vládu, ktorá má 83 poslancov ako väčšinu. Treba ju zobrať vážne, keď hovorí, že chce zdaniť a výrazne zdaniť tých, ktorí hodnoty vytvárajú. Treba brať vážne vládu, ktorá strednodobé financie zhoršuje tým, že si privlastní to, čo si myslí, že jej nepatrí, to znamená časť druhého piliera. Treba brať vážne vládu, ktorá zhoršuje podnikateľské prostredie v tom zmysle, že mení Zákonník práce tak, aby sa zhoršovalo zamestnávanie ľudí. A treba vážne brať vládu, ktorá navrhne, a sme v druhom čítaní, že sa zruší rovná daň a ktorá tento návrh pretláča napriek tomu, že to je, že to je škodlivé pre celú ekonomiku ďalej.
Ja som presvedčený, že tá debata veľmi skoro spozná svojho víťaza, ale viem, kto bude určite porazený. Viem, že proste naša republika na tomto utrpí. Čiže budeme na strane tých, ktorí neprejdú víťazne cez krízu samotnú. To už nie je len o tom, čo si tu medzi sebou porozprávame, to je hlavne o tom, akým spôsobom krízu zvládneme.
Tu by som chcel apelovať aj na to, čo som hovoril včera, na nejaké zvyšky zdravého rozumu. Nerušme to, čo tu máme ako funkčné. Nerobme najvyššie možné zaťaženie zo všetkých okolitých krajín. Neničme to, čo bolo majákom pre investorov a zostáva majákom pre investorov, zmeňme rétoriku, urobme otočku, urobme, zaraďme spiatočku a nechajme ekonomiku fungovať tak, ako je pre ňu prirodzené. Nerobme tie zásahy, ktoré zjavne nevedú k cieľu.
Keď už nedáte na to, čo vám hovorí opozícia, nech sa páči, pozorne si prečítať to, čo hovorí fiškálna rada. Je to tam napísané politicky neutrálne, je to tam napísané nijakým alebo nejako, by som povedal, zrozumiteľne, ale nie nejako útočne voči vláde, ale tie riziká sú tam zjavne vymenované. Takisto pozrite si svoje posledné makroekonomické prognózy. To, čo sa vyparilo, o čom tu nehovoríte, vážené kolegyne, kolegovia, poslanci zo SMER-u, je pôvodná 300-miliónová a na budúci rok by zase mala byť ďalšia injekcia, ktorou ste chceli rozhýbať hospodárstvo. Vaše socialistické videnie sveta. Nič takého nemáte. Nemáte ani euro, nemáte ani cent na vaše rozhýbanie sveta. No tak keď nemáte euro ani cent na to, aby ste rozhýbali tento ekonomický svet a uviedli ho vlastne do chodu, tak si to priznajme a aspoň týmto nepriamym spôsobom, zmenou legislatívy, neničte podnikateľské prostredie.
Ja rozumiem tomu, že sa tu pomaly, úplne jasne pred očami kryštalizujú dve protichodné vízie. Jedna hovorí o silnom štáte, ktorý z peňazí, ktoré zozbiera od ľudí, ktorí tvoria hodnoty, potom svojimi impulzmi bude riadiť ekonomiku a tvoriť ekonomiku. A druhá hovorí, že radšej tento štát urobme taký, aby bol priateľský pre tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Radšej sa starajme do posledného dychu o tých, ktorí sú tvorcami a nie spotrebiteľmi toho, čo dáva štátny rozpočet, a radšej tým, že vytvoríme toto prostredie, vytvárame nové pracovné miesta, nechávajme uchovať tie pracovné miesta, ktoré tu už dnes máme. Neohrozujme veľkých zamestnávateľov a hlavne neohrozujme tých, ktorí ľudí zamestnávajú, a neohrozujme ich pracovné miesta. A tieto dve koncepcie sa začínajú veľmi hlboko biť aj tu v rokovacej sále. Sú možno ešte iné alternatívne návrhy, ale tie budú stále viacej vo väčšej a väčšej menšine.
Lebo keď sa raz pustíme na cestu silného štátu, ktorý bude ešte zdaňovať viac, tak tá cesta naozaj má len pokračovanie, buď otočka, ale potom prijať ako to, že musíme na sebe v podstate šetriť tak napríklad, ako to urobilo Estónsko, alebo potom budeme naozaj zdaňovať aj tak ako v Maďarsku, každý meter potrubia, každý meter kábla, lebo nám už nič iného nezostane.
Preto, vážené poslankyne, vážení poslanci, na to upozorňujem, ešte dnes sme na výhybke, kedy môžme zastaviť tento proces. Akonáhle ho budeme posúvať ďalej a ďalej, no tak dôvera v to, čo je podnikateľské prostredie, dôvera zamestnávateľov v túto krajinu bude klesať. Tá dôvera sa bude obnovovať veľmi-veľmi ťažko. Verte mi a aj si spomeňte na to, ako ťažko sa obnovovala dôvera v Slovensko po ére mečiarizmu. Koľko rokov to trvalo, než sa obnovila politická dôvera, a koľko rokov trvalo, než sa obnovila ekonomická dôvera.
Ak môžem povedať, ja len do tej histórie zájdem, tak také plné obnovenie ekonomickej dôvery začalo až niekde po roku 2004, po tom, čo sa dokončili tie hlavné a kľúčové reformy. Nehovorím to len kvôli tomu, že SDKÚ - DS bola ich motorom, ale hovorím to preto, lebo nás to isté čaká aj na základe dnešných rozhodnutí. Aj dnešné rozhodnutia budú smerovať k tomu, akú dôveru ekonomickú bude Slovensko požívať medzi, medzi ostatnými krajinami. A nielen smerom z vonkajších investorov, ale aj tých, ktorí sú tu vnútri. Veď čo ponúknete človeku, ktorý príde o prácu? Čo ponúknete človeku, ktorému povedia, že od marca, od apríla končí? No tak jediné, čo mu môžte zmysluplné ponúknuť, keďže inú prácu nemáte a žiadne, ani cent na nejaké rozvojové impulzy nemáte, no tak mu môžte akurát tak ponúknuť, že sa budete snažiť mu vytvoriť prostredie, v ktorom on sám bude môcť istým spôsobom prežiť, a to je prostredie práve pre tvorbu pracovných miest, resp. podnikateľské prostredie ako také.
Čiže tie rozhodnutia, ktoré tu robíme za posledný polrok, sú vážne. Ja považujem toto rozhodnutie za asi najvážnejšie, ktoré tu máme na stole, lebo viem si predstaviť, že po nejakom čase sa vrátime k tomu, že budeme si strednodobo sporiť do druhého piliera tak, ako sme si sporili na 9 %. Viem si predstaviť, že aj Zákonník práce upravíme, veď to je jedno hlasovanie. Ale neviem si celkom dobre prestaviť, že keď zrušíme rovnú daň, ktorej každý rozumel a podľa ktorej si nastavoval dlhodobo svoje aktivity, že sa k nej vrátime veľmi rýchlo a bude všetko tak, akoby sa nič nestalo.
Veď aj minister financií pripúšťa, že by možno potom, keď bude lepšie, prišlo k jej zníženiu, tej hornej sadzby. No ja si myslím, že nečakajme na to, až bude horšie, až budeme musieť naozaj urobiť túto otočku, tento návrat, začnime dnes šetriť na sebe, ale nerušme to, čo dnes funguje. Nebuďme prvou krajinou, ktorá zruší rovnú daň.
A skutočne neberme túto debatu ani ako ideologickú, berme túto debatu ako faktickú. To znamená, keď vám odíde sedemsto krajín niekde možno do Maďarska, niekde možno ďalej, aby zdaňovali tam, keď vám odídu tieto krajiny, no tak to berte... (Reakcia z pléna.) Ospravedlňujem sa, sedemsto firiem, v rámci tejto krajiny do iných krajín, no tak to berte vážne. Berte to ako signál vlastnej politiky. To nemá žiadny pravo-ľavý náter. To je jednoducho holý fakt. Firmy opúšťajú váš daňový systém, lebo sa to dá. Lebo sa to dá, tomu nezabránite, samozrejme, ste členmi Európskej únie, hlásite sa k tomu. Takže nedá sa proste firmám zabrániť, aby odišli a zdaňovali niekde inde. Ale berte to ako signál a reakciu na vlastnú hospodársku politiku. Nečakajte, až to bude len otázka toho, že presunú si sídlo, ale nečakajte na to, až si potom presunú aj zamestnancov. Veď to už potom bude iný problém, keď sa začnú aj pracovné miesta strácať.
Takže upozorňujem na to, že môžme zísť z tej kratšej cesty. Nesnažme sa nejak teraz sa tváriť, že keď konsolidujeme, tak sa vlastne ináč nedá, len zvyšovaním daní. Dá sa. Dá sa viacej šetriť na sebe, dá sa urobiť debata o nepriamych daniach, ale hlavne musíme mať vôľu a vedieť, kam smerujeme. A toto mi pripadá ako jedno veľmi zúfalé snaženie sa vyhrabať smerom von, ktoré každou prognózou sa ukazuje, že nie je správne. Ja vám to neželám, lebo to dopadá na Slovensko ako krajinu. Čiže to nedopadá na vašu stranu. To mi je úplne jedno, jak to dopadne na to, čo, jaká vaša strana sa bude cítiť, jaké bude mať preferencie, akým spôsobom bude fungovať. Ale dopadne to na Slovensko, celé tieto rozhodnutia, ktoré dnes prijímame, a celé tieto zmeny smerovania tejto krajiny, ktoré dnes zažívame.
Vážené dámy, vážení páni, budeme sa baviť o dvoch alternatívach aj pri rozpočte samotnom, kde na to bude ďaleko, ďaleko širší priestor. Povieme si pár príkladov nielen z histórie, ale aj z prítomnosti, ako skúšali vyriešiť krízu a ako úspešní boli pri riešení kríz ktorýmikoľvek postupmi. Či tým vaším socialistickým, ktorý hovorí, že štát vezme viac peňazí ľudom a rozdá ich a hneď bude po kríze, alebo tým, ktorý považujeme za zdravý rozum, kedy sa opierame o tých, ktorí hodnoty tvoria.
Chcel by som ešte raz apelovať na to, že zídime z kratšej cesty, počúvajme, čo sa vlastne okolo nás deje, sledujme už na základe toho, čo máme, na základe tých siedmich mesiacov, ktoré sme tu, sledujme, ako reaguje krajina, ako reaguje okolie na naše konanie, a nenechajme dôjsť to tak ďaleko, aby Slovensko malo najvyššie daňové zaťaženie z okolitých krajín. Nenechajme to dôjsť tak ďaleko, že sa budú rušiť pracovné miesta kvôli tomu, že sa nevieme spratať do kože a že nevieme naozaj ponúknuť niečo atraktívne pre ľudí, ktorí hodnoty tvoria. A nerobme to, že tie chyby, ktoré robili iní, že potom ďalším a ďalším špirálovitým zdaňovaním budeme veci šróbovať až za únosnú hranicu. Aj tak sa z tejto cesty budeme musieť vrátiť, aj tak budeme musieť nakoniec Slovensko priviesť na cestu prosperity znova. No tak to urobme kratšou cestou. Nerobme tento hlúpy krok, nerušme to, čo funguje. Radšej sa zamerajme na to, čo môžme ešte ušetriť, radšej sa zamerajme na iné typy daní, keď už teda skutočne musíte zdaňovať.
Ale nevidím, nevidím žiaden zmysel v tom, aby rovná daň bola či z ideologických, alebo krátkozrakých ekonomických dôvodov zrušená. Inak sa tu budeme baviť každé tri mesiace o tom, akú ďalšiu možno daň zavediete, aké ďalšie opatrenie budete musieť prijať. Už teraz je jasné, že tie, ktoré ste prijali, nebudú stačiť. A, mimochodom, váš predseda povie, že sa to neodrazí nijako na daniach. No to mohol urobiť aj predtým, mohol to urobiť aj predtým, že dane nemusel zvyšovať, keď sa to ani teraz neodrazí.
Takže poprosím o také isté zvyšky zdravého rozumu, poprosím o chovanie sa racionálne v tejto kríze a poprosím o zamietnutie tohoto návrhu a podporenie tých pozmeňovacích návrhov, ktoré vedú k tomu, že rovná daň zrušená nebude.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Frešo vyjadril veľmi presne to, čo je rozdiel medzi politikou súčasnej vlády jednej strany a medzi predstavami opozície. Je to v zdaňovaní, je to v odvodoch, je to v pružnom pracovnom práve, je to v administratívnom zaťažení. Je zrejmé, že výsledky posledných dní nám ukazujú, čo je dôsledkom opatrení ako rušenie rovnej dane, zvyšovanie daní, zhoršenie Zákonníka práce. A to je obmedzenie rastu, väčší počet nezamestnaných a výpadky v štátnom rozpočte. Bohužiaľ, rušenie rovnej dane znamená nielen menej práce na Slovensku, ale aj menej peňazí v štátnej kase.
Všetko so všetkým súvisí. Aj my sa budeme zaoberať budúci týždeň zákonom roka, teda zákonom o štátnom rozpočte na budúci rok, a tá téma bude opäť rovnaká: ako naplniť štátnu kasu, ako pomôcť hospodárskemu rastu, či cez znižovanie zaťaženia daňami a odvodmi, alebo naopak. Nielen história a skúsenosti, ale aj priame kontakty s ľuďmi nám ukazujú, že to, čo funguje, je vždy jasné pravidlo: menšie dane, menšie odvody a pružnosť v rozhodovaní. Bohužiaľ, súčasná vláda sa vydala inou cestou a tie výsledky vidíme aj dnes a tie výsledky budeme vidieť aj budúci rok, kedy je ohrozený nielen štátny rozpočet, ale najmä to najcennejšie - pracovné miesta v našej krajine.
Ďakujem.

By som ešte zvýraznil možno to, čo zaznelo aj vo vystúpení pán poslanca Freša. Naozaj firmy budú odchádzať do okolitých krajín. Keď sa ich predtým pýtali, že kam? Či do Albánska? Nie do Albánska. Do Maďarska sedemsto firiem už odišlo, do Česka budú odchádzať, do Poľska. Všade sú a budú nižšie dane.
Takže naozaj pán premiér Fico je významný kandidát na maďarské štátne vyznamenanie najvyššieho stupňa, pretože takto pomáhať svojej maďarskej ekonomike sa ešte nikomu na Slovensku nepodarilo, ako to robí teraz pán premiér.
A dnešné údaje, ktoré NBS-ka okomentovala alebo zanalyzovala, sú varujúce. Z mesiaca na mesiac stúpne nezamestnanosť desaťtisíc ľudí. Je to presne to, čo sme hovorili a hovoríme. To je ten smrteľný kokteil, ktorý robíte a ktorým vraždíte slovenskú ekonomiku. A to bude pokračovať. To bude, v novembri to bude pokračovať, v decembri tiež. To je váš Zákonník práce. To už sú následky toho. Teraz prídu následky týchto zvyšovaní daní a odvodov. Ako vy ženiete túto krajinu do hospodárskej katastrofy.

Pán kolega Frešo, ja len k pojmu štát, lebo tu je očividné nedorozumenie. Vy zle politologicky chápete tento pojem. Podsúvate verejnosti, ako keby štát to bol nejaký, nejaký úradnícky moloch a pár poslancov a pár politikov. Štát, to sú platy učiteľov, to sú platy lekárov, platy zdravotných sestričiek, policajtov, sudcov, to sú platy tých, za ktorých sa teraz pokrytecky staviate, keď hovoríte, zvýšte platy učiteľov, ale na druhej strane chcete, aby tento štát bol minimálny. To bola vaša, vaša téza: majme tu malý štát. Tak z čoho chcete z malého štátu financovať učiteľov, sestričky, lekárov a tak ďalej? Vy máte kľúčový paradox vo vašom vyjadrení. Vy máte absolútne nedomyslené tú vašu víziu.
Tak potom povedzte: Osekajme platy učiteľom, osekajme platy lekárom, osekajme platy zdravotným sestričkám a majme malý štát. Ale povedzte to na rovinu a nehrajte na tu na demagóga. Tak buď to máte z čoho financovať, alebo nemáte.
Ďalšia vec: zdravý rozum. Pojem, ktorý podľa definície, zoberte si hociktorú politologickú učebnicu, teraz najnovšie Andrew Heywood, každý ideológ má v zásade v definícii napísané, že sa odvoláva na zdravý rozum. Pretože, logicky, každý ideológ chápe tú svoju ideológiu ako takú presvedčivú pre seba, že si myslí, že to je zdravý rozum. Vy ste jeden slabučký, chabučký ideológ. (Reakcie z pléna.)
No a čo sa týka SDKÚ. Viete, keď toto bol príhovor predsedu SDKÚ, ja mám pocit, viete, je mi strašne ľúto tejto strany. Vy ste tak vyhoretí, vy ste tak vyhoretá strana, bez nápadov, tu všelijaký rasizmus, všelijaké orbánovské zdaňovanie transakcií, všelijaké kokteily a tak ďalej. Ste bez alternatívy, iba neoliberálne floskule(floskuly). Vy ste tak padli na dno, páni kolegovia, že vy už radšej choďte preč z toho parlamentu, lebo sa budete ďalej len strápňovať. (Reakcie z pléna.)

Ja by som chcel využiť svoj čas a by som chcel ako vstúpiť do tejto debaty.
Pán poslanec Frešo, myslím si, že aj vy si uvedomujete, v akej situácii momentálne Európa sa nachádza. Prognóza Európskej komisie na budúci rok je recesia mínus 0,4 %. Firmy strácajú objednávky, nakoľko sme veľmi otvorenou ekonomikou, a vy viete veľmi dobre, že všetky európske krajiny dnes, nevynímajúc Slovensko, majú a možno aj budú mať problémy so zamestnanosťou. To je logické vyústenie toho, čo sa dnes deje.
My sme prevzali tú zodpovednosť a snažíme sa robiť opatrenia, ktoré Európska únia chváli, a vy tu stále rozprávate, ako keby sme robili niečo zlé, a pritom z vonkajšieho prostredia počujeme samé chvály na to, čo sa tu deje. Povedzme si, glorifikujete rovnú daň, ktorá je skutočne z hľadiska tých investorov na určitej, možno piatej, šiestej, priečke tej dôležitosti. Dnes táto vláda sa sústredí skutočne na deficit, ktorý je úplne najzákladnejší nato, aby sme, jak ste hovoril o tej ekonomickej a politickej stabilite a o vôbec dôvere v Slovensko, aby sme túto dôveru udržali v tejto zlej situácii.
Takže nezneužívajte to, že celá Európa sa tu borí s problémami. A mne je jasné, že vaša politika sa snaží ukázať na to, že všetkému sme na príčine my. Ale to tak nie je. A možnože aj ten stav v tej pravici, ja by som povedal, možno by bolo treba doniesť desať tých veľkých klincov, aby ste si zatĺkli do tej svojej rakvy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Frešo, vy ste výborne hovorili, že v tejto súčasnej situácii v prvom rade treba šetriť a nie okrádať ľudí zvýšenými daňami. Ja na rozdiel od toho kolegu Blahu, ktorý je politologický teoretik a ekonomický mág za stranu SMER, ktorý vie teoreticky perfektne popísať zdravý rozum, ale asi mu trošku chýba, tak na rozdiel od neho teda poviem, že skutočne šetriť sa dá a sú tu ešte priestory. Ak si pozriete návrh nového rozpočtu, je tam mnoho rozpočtových organizácií, kde ľudia berú nadštandardne nadpriemerné platy, a dokonca sú im aj plánované už aj odmeny pre nich. Ja by som povedal, že to je úplný, totálny výsmech ľuďom do očí z vašej strany.
Takže to, čo ste pomenovali vy, dá sa šetriť, ale strana SMER nechce. A prečo by aj? Veď sú to všetko jeho ľudia, ktorých potrebuje zaplatiť, ktorých si potrebuje odložiť na horšie časy. Veď všade sú politické nominácie, ktoré stále kritizujeme, a nedajú si povedať. Takže prečo by mali šetriť, keď môžu okrádať obyčajných ľudí?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Zrušenie rovnej dane naozaj skomplikuje podnikateľské prostredie mnohým ľudom a zvlášť malým, drobným podnikateľom bude sa ťažko podnikať. Bude to administratívne zaťaženie, zníži sa počet pracovných miest, spomalí sa tvorba nových pracovných miest. Ekonomická dôvera ľahko sa stratí vo svete, vieme to veľmi dobre, má táto krajina túto skúsenosť, ale táto ekonomická dôvera sa veľmi ťažko ako prinavracia naspäť. Firmy, či už stredné, alebo veľké firmy, ak odídu z tejto našej krajiny, ťažko ich budeme dostávať naspäť.
Tristo miliónov eur na rozvojové stimuly niet, ani nebude. Môžno sa treba zamyslieť aj nad inými stimulmi a hľadať možnosti, ako túto krajinu naozaj dostať dobrým smerom. Sme mali jedno stretnutie včera so súkromne hospodáriacimi roľníkmi. Títo roľníci nepotrebujú veľmi veľa nejak peňazí na to, aby tvorili hodnoty. Táto krajina potrebuje zamestnanosť takú a prácu takú vytvárať, ktorá je zmysluplná a tvorí tieto hodnoty. Dorábať chlieb na poli je zmysluplnou prácou. Tú prácu máme v celom našom chotári, v celej tejto našej krásnej Slovenskej republike a skutočne človek, keď sa pozrie na mnohé lány, ktoré sú neobsiate a neobrobené, a my skučíme, že nemáme prácu pre ľudí, to je úplne absurdné. To nemôže byť len riešenie drobných obecných služieb a podobne, takto riešiť zamestnanosť na Slovensku. Toto není cesta. Určite to nie je cesta, lebo týmto spôsobom len mnohých ľudí kazíme.
A dovolím si takú malinkú odbočku. Odvolávať sa tu na zdravý rozum, viete, dejiny ľudstva už toto poznali, je to veľmi nebezpečná cesta. Nech sa nevyvyšujeme nad to, že aký máme zdravý rozum.

Ďakujem. Skutočne ma zaujal ten prístup vymenovania veľkého strachu, dokonca reálne čísla ohľadom odchodu firiem na základe zmeny, ktorá sa chystá. Zároveň by som však možno aj rozšíril o možný príchod firiem, keďže pravidlá, ktoré sa idú zmeniť, ohrozujú aj to, že aké investície na Slovensko môžu prísť. Keďže súčasný stav nie je veľmi utešený a firmy odchádzajú, tým pádom strácajú zamestnanci prácu.
Ja by som sa chcel spýtať, či sa niekto zamýšľa nad tým, koľko firiem možno zvažovalo príchod a preinvestovanie nejakých finančných prostriedkov a o koľko týmto pádom Slovensko prichádza? Kto to zráta? A chcel by som vedieť, čo teda budeme ponúkať okrem tej slabunkej, okrem toho slabého odmeňovania, ceny, alebo slabej ceny práce, ktorú máme ako alternatívnu výhodu oproti štátom, ktoré sú tu okolo nás? To, že sme tu mali fungujúci systém rovnej dane a pravdepodobne budeme prvým štátom, ktorý ju zruší, toto bolo jedným z možných vyjednávacích pozícií pri tom, ak sme ponúkali možné investície ľudí, ktorí, alebo firiem, ktoré u nás investovať chceli. Zabiť to, čo funguje, to robí malý štát. To, čo reálne prináša peniaze aj v súčasnej situácii do štátnej kasy a zabezpečuje tie platy lekárov a učiteľov, je podľa mňa veľká miera rizika a veľká nezodpovednosť. A pri debate o malom a veľkom štáte sa mi zdá ako veľmi neúprimné, ak z ideologických hľadísk hovoríme o tom, že veľký štát alebo iný výber zabezpečí táto zmena. Myslím si, že to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak dovoľte, aby som aj ja predniesla v krátkosti svoj postoj k tomu, čo povedal pán Frešo. Ja jeho prejav a prezentáciu považujem za pragmatickú. Ako to tu počúvam, tak rovnako si prajem a čakám na tu chvíľu, kedy konečne dve protichodne proti sebe stojace strany sa zamyslia nad tým, ako prepojiť dialóg. Ako očistiť budúce vízie o dani od toho, čo sa v praxi ukázalo a osvedčilo ako dobré, a vynechať to, ako tie opatrenia alebo tie nástroje, ktoré, naopak, sa neosvedčili.
Ja na tejto celej vzájomnej výmene názorov a postojov sa nemôžem stotožniť s tým konfrontačným duchom, v ktorom sa vedú, a s tými útokmi, s ktorými je sprevádzaný vlastne tento dialóg. Naozaj to považujem za patologický prejav a mám vážne obavy, že ak takýto patologický duch pri tak vážnych otázkach bude ďalej vládnuť v tomto parlamente, ak naďalej budeme týmto odtrhnutí od reality a od skutočných potrieb občanov, tak to môže nakoniec zahubiť aj samotný parlament. Tento parlamentný manažment vôbec nie je spôsobilý a schopný prepojiť komunikáciu, postaviť sa hlavne v situácii, kedy je krízová situácia, k veciam tak, ako sa očakáva.
Ďakujem.