11. schôdza

Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci.
Otváram šiesty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Blanár, Fedor, Choma, Podmanický a pani poslankyňa Vášáryová.
V rokovaní pokračujeme

návrhom súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2011.

Návrh má tlač 283 a spoločná správa výborov má tlač 283a.
Návrh uvedie podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

Ďakujem pekne. Dobré ráno, páni a dáma. V júni tohto roku Národná rada po prvýkrát prerokovala a schválila návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2011 v novom obsahu a v novej štruktúre ustanovenými zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení účinnom od 1. marca tohto roku.
Dnes rokujeme o ďalšom dokumente, ktorý vláda predkladá na základe novelizovaného znenia uvedeného zákona, a to o historicky prvej súhrnnej výročnej správe Slovenskej republiky. Ten dokument, ktorý vám predkladáme, je naozaj dokument, ktorý má formát, ale aj vypovedaciu schopnosť podobne ako výročná správa firiem. A od budúceho roku by táto výročná správa mala byť už opatrená aj výrokom audítora, ktorý bude preukazovať dôveryhodnosť týchto údajov. Tým, že obsahuje aj súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky zostavenú k 31. decembru 2011, poskytuje tento dokument prezentáciu jej celkového ekonomického stavu a vývoja v sledovanom období tak, ako sa prejavil nielen v príjmoch a výdavkoch subjektov verejnej správy, ale aj v takých ekonomických kategóriách, ako sú náklady, výnosy, záväzky, pohľadávky, dlhodobý majetok a podobne.
Ja by som chcel ešte pripomenúť, že do tohto dokumentu je už premietnutý aj formát záverov zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti týkajúcej sa napríklad čistého bohatstva. A takisto je to vlastne zavŕšenie niekoľkoročného, asi šesťročného alebo sedemročného projektu štátneho výkazníctva a účtovníctva, kde rezort financií v priebehu niekoľkých vlád edukoval a v podstate aj zaviedol jednotné výkazníctvo dokonca na konsolidovanej báze v súlade celej verejnej správy, to znamená nielen za zložky štátu, kde tiež bol celé roky veľký neporiadok, ale aj za zložky samosprávy.
V rámci takzvanej jesennej notifikácie Eurostat potvrdil a 22. októbra tohto roka zverejnil definitívne údaje o schodku a dlhu verejnej správy v metodike ESA 95. Podľa týchto údajov hospodárila verejná správa Slovenskej republiky v roku 2011 so schodkom 4,9 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy k 31. 12. roku 2011 dosiahol 43,3 % HDP. Oproti jarnej notifikácii sa podiel schodku na HDP zhoršil o 0,1 percentuálneho bodu, a to predovšetkým v dôsledku spresnenia časového rozlíšenia daňových príjmov a sociálnych príspevkov a úpravou zaznamenania splátky návratnej finančnej výpomoci vo výdavkoch obcí.
Tu chcem podotknúť a vrátiť sa k mojej záverečnej reči včera pred hlasovaním o zákone o dani z príjmov. To kľúčové zhoršenie naozaj spočíva v akruálnom prehodnotení daňových príjmov plynúcich z dane z príjmov právnických osôb.
Slovenskej republike patrí hodnotou 4,9 % z hľadiska podielu deficitu verejnej správy na hrubom domácom produkte v rámci krajín Európskej únie 11. miesto, v rámci eurozóny 7. miesto, z hľadiska podielu dlhu na HDP 43,3 % v rámci krajín Európskej únie 19. miesto, v rámci eurozóny 15. miesto, to znamená miesto v podstate druhé, tretie odzadu z hľadiska dobrého výsledku, ten dlh je stále na dobrej úrovni, teda relatívne v porovnaní s ďalšími krajinami eurozóny. Takisto, ako som včera spomínal, priemer eurozóny z hľadiska deficitu bol vyše 4 % ku 4,1 %. Tento výsledok je, samozrejme, horší ako priemer.
Súhrnná účtovná závierka verejnej správy predstavuje dokument zostavený na základe princípu konsolidácie prevzatého z medzinárodných účtovných štandardov pre verejnú správu. Bola vypracovaná na základe konsolidovaných, respektíve individuálnych účtovných závierok ústrednej správy obcí, vyšších územných celkov, ostatných subjektov verejnej správy a právnických osôb s majetkovou účasťou štátu. Spolu ide o údaje za takmer osemtisíc subjektov štátnej správy a samosprávy. Z týchto údajov vyplýva, že celkový majetok verejnej správy k 31. decembru 2011 dosiahol takmer 53,5 mld. eur. V rámci neho najvýznamnejšími položkami boli dlhodobý hmotný majetok vo výške 36 mld. eur, dlhodobý finančný majetok vo výške 6,1 mld. eur, finančné účty vo výške 4,2 mld. eur, pohľadávky vo výške 3,4 mld. eur a zásoby vo výške 1,8 mld. eur. Na strane pasív, ktoré boli v rovnakej výške, 53,5 mld. eur, boli najvýznamnejšími položkami záväzky vo výške 30,5 mld. eur, bankové úvery a výpomoci vo výške 6,9 mld. eur, časové rozlíšenie vo výške 5,8 mld. eur a vlastné imanie vo výške 7,1 mld. eur. Sú to zaujímavé čísla, prvýkrát vlastne aj verejne komunikované.
Podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy má súhrnná výročná správa obsahovať aj údaje ustanovené ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
Zámerom zákona, ktorý bol prijatý absolútnou väčšinou, je nastaviť také pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti, aby sa dosiahla dlhodobá udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky, podporila jej dlhodobá konkurencieschopnosť a posilnila transparentnosť a efektívnosť vynakladania jej verejných prostriedkov, a to s prihliadnutím na požiadavku ekonomickej a sociálnej spravodlivosti a solidarity medzi súčasnými a budúcimi generáciami.
Tento zámer je transformovaný do viacerých konkrétnych sociálno-ekonomických ukazovateľov, z ktorých jedným je koncept čistého bohatstva, ktorý by sa mal stať významným indikátorom hospodárenia krajiny. Vzhľadom na to, že súhrnná výročná správa hodnotí obdobie roku 2011, teda pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, viaceré požadované údaje vrátane čistého bohatstva ešte neobsahuje, respektíve uvádza sa len ich odhad pod čiarou.
Záverom chcem povedať, že som presvedčený, že tento dokument, to smerovanie naštartované predchádzajúcimi vládami a tá iniciatíva, v ktorej musia pokračovať ďalšie vlády, je správna, pretože smeruje k väčšiemu poriadku vo verejných financiách, k vypovedateľnosti jednotlivých údajov a, samozrejme, zamedzuje aj snahy o kreatívne účtovníctvo, o pohľady kdesi pod stôl.
Treba povedať, že nie sme na konci cesty, že hlavne prvky, na ktorých sme sa dohovorili v rámci ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bude, ešte treba metodicky rozpracovať, a to aj v spolupráci s členmi Rady rozpočtovej zodpovednosti, ale aj v spolupráci s členmi finančného výboru. Mnohé veci nie sú jasné. V mnohých veciach sme pionieri aj v rámci Európskej únie. To znamená, ten definitívny a jasný a konečný pohľad na tieto veci nemusí byť definitívny. Ale veľmi dôležité je, aby v takej atmosfére, v akej vznikal aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, pokračovali aj debaty na odbornej úrovni ohľadom tých ďalších odborných parametrov, ako je čisté bohatstvo, ako sú implicitné dlhy a ďalšie a ďalšie veci. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Jaroslava Demiana, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania správy k návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2011.
Návrh súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2011 pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 258 zo 6. novembra 2012 výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj s termínom prerokovania do 23. novembra 2012. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady správu k návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2011 prerokovali výbor pre financie a rozpočet 15. novembra 2012, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko bol neuznášaniaschopný.
Predloženú správu výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením zobral na vedomie a zároveň odporučil Národnej rade správu k návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2011 vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené iné stanoviská.
Gestorský výbor určil mňa, teda poslanca Jaroslava Demiana za spravodajcu výboru. Poveril ma predniesť správu a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Návrh na uznesenie k tomuto bodu je prílohou tejto správy.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.

Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Do rozpravy so nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Áno, pán poslanec Kollár. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Dobré ránko. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, ja by som to bol vybavil aj v krátkej faktickej, ale podľa procedúry teda ide rozprava.
Dve poznámky.
Po prvé, chcem sa tiež prihlásiť k tomu, čo tu urobili predchádzajúce vlády, používam zámerne množné číslo. A som veľmi rád a chcem uvítať, že tento proces sa pomaličky chýli ku koncu. A keď v tejto súhrnnej finančnej správe za rok 2011 by sa nemal, tak verím, už v tej nasledujúcej by sa mal objaviť aj nejaký prvý draft čistého konceptu, čistého bohatstva štátu. A v tejto súvislosti ja teda chcem povedať, že uvítame všetky iniciatívy, že v tejto oblasti budú pokračovať ďalej, spolupráca finančného výboru, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a rezortu ministerstva financií.
A v tejto súvislosti, a tým zároveň končím, jedna otázka osobná na pána ministra, aký je, pán minister, váš osobný odhad v prípade, teraz modelujem, že sa naplní, že bude schválený váš navrhovaný štátny rozpočet na budúci rok, a ešte uvažujeme modelovo aj, že by sa naplnili aj čísla, ktoré sú predkladané v rozpočte verejnej správy pre roky 2014 a 2015. A tu je teraz tá otázka: Aký je váš odhad, čisté bohatstvo štátu 31. decembra 2015 sa oproti roku 2011 zvýši alebo zníži? Ja tomu rozumiem, že je množstvo nepredvídateľných externalít. Ale opakujem ešte raz, že to má byť za predpokladu, že bude schválený vami navrhovaný rozpočet a že sa aj naplnia čísla na strane príjmov a výdavkov verejnej správy pre roky 2014 a 2015. Čisté bohatstvo štátu 31. decembra 2015 pri splnení týchto predpokladov bude vyššie alebo nižšie ako v roku 2011? Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenia pána poslanca nie je žiadna faktická poznámka.
Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko a odpovedať na otázku položenú pánom poslancom? (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči.

Veľmi krátko. Najprv musí byť dohoda, naozaj jasná dohoda, odborná, vo veci konceptu metodiky výpočtu čistého bohatstva, lebo ono sa to zdá jednoduché, ale ono to jednoduché vôbec nie je z hľadiska jednotlivých detailov. Potvrdiť vám tú náročnosť môžem aj v tom, že my si vážime stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, naozaj. Napríklad ako teraz minister, ktorý predkladá svoj prvý rozpočet, ktorý je, samozrejme, predmetom kritiky opozície a ktorý je vystavený reálnej skúške a bude vystavený reálnej skúške v budúcom roku, ja by som mal rád v ruke od Rady rozpočtovej zodpovednosti hodnotenie rozpočtu na rok 2012. No nemám ho, lebo táto rada vtedy ešte neexistovala. Ale som presvedčený, že tie ťažkosti, ktoré sa prejavili a prejavujú v rozpočte za rok 2012, by boli už zachytené aj rozpočtovou radou a v jej stanovisku, no ale súhlasili sme s týmito pravidlami. Čiže štartujeme od tohto roku. A už to bude fér voči každému ďalšiemu ministrovi financií a každej ďalšej vláde, ktorá príde.
A musím povedať, že napríklad tá náročnosť tej metodiky spočíva aj v tom, že nemáme napríklad zhodu v meraní konsolidačného úsilia, čo je tiež predmetom už aj politických šarvátok. Ale asi veľmi dobre viete, že podľa metodiky, ktorú si zvolila Rada rozpočtovej zodpovednosti, naše úsilie je niekde na úrovni 1,3 % HDP ešte s niektorými spornými položkami, o ktorých môžeme hovoriť. Napríklad bankový odvod nebol zahrnutý do úsilia, pretože pohľad rozpočtovej rady je taký, že ak opatrenie trvá dlhšie ako päť rokov, tak nie je dlhodobo udržateľné. Podľa nás ale je vyjadrením udržateľnosti tá regresia, aj ten cieľ miliardy do rezolučného fondu, teraz odbieham k bankovému odvodu. A rozpočtová rada ale znížila, musím povedať, férovo aj úsilie za rok 2011 niekde pod hodnotu 3 %, ale tie isté parametre sú Európskou komisiou merané úplne inak (2,1 % v roku 2011, 1,9 % na rok 2013) a rezort financií sa na to díva podobne ako Európska komisia, to znamená 1,9 % na rok 2013, na rok 2011 náš pohľad je 1,9 %. Je to o tom, ako sa na to pozrieme. Čiže ja neviem dať na to základnú odpoveď, najprv sa musíme dohodnúť naozaj na metodike.
Viete veľmi dobre, že aj pri rokovaní o zákone o rozpočtovej zodpovednosti jednou z kľúčových pripomienok strany SMER bolo uvedomenie si a jasné zdôraznenie identifikovania implicitných dlhov, ktoré ani dnes nie sú pomenované. A ja vám jeden z nich pomenujem, o ktorom viem. A hlavne o ňom vie minister životného prostredia, každý minister životného prostredia v každej vláde, že máme miliardový záväzok z hľadiska odkanalizovania, predvstupový záväzok odkanalizovania našej krajiny. No je to záväzok, ktorý ale nie je nikde uvedený v účtovných knihách. Pýtam sa: Znižuje aj zvyšuje čisté bohatstvo?
Takže ja viem len odpovedať, pán poslanec Kollár, že tie ďalšie tri roky budú veľmi ťažké, teda hlavne rok 2013 bude ťažký a všetko kľúčovo závisí od vývoja externého prostredia, od hospodárskej politiky, od schopnosti všetkých prvkov reálnej ekonomiky pozbierať sily a vzoprieť sa tomu trendu, ktorý už trvá, bohužiaľ, tri-štyri roky a je vyčerpávajúci. Teraz mám na mysli reálnu hospodársku krízu, ktorá vyčerpáva, samozrejme, aj tých všetkých, ktorí sú účastní na trhu práce, ale, samozrejme, aj na strane zamestnávateľov. Ďakujem.