11. schôdza

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Hlásia sa tak pán poslanec Viliam Novotný a pán poslanec Ivan Uhliarik.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému. Nech sa páči, máte slovo.

Dobrý deň, dámy a páni. Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som svoje postrehy, názory a svoj postoj k predloženému návrhu zákona o rozsahu povedal aj v druhom čítaní. Záverom potom predložím aj konkrétne pozmeňujúce návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona, pretože spolu so zákonom o lieku, ktorý budeme prerokovávať ako druhý v poradí v tomto bloku zdravotníckych zákonov, považujem tieto zákony za zlé zákony. Sú to zlé zákony pre občanov tejto krajiny. Sú to zlé zákony pre verejné zdroje v zdravotnom poistení. A sú to zlé zákony aj pre pacientov, pre chronicky chorých, pre dôchodcov, ktorí užívajú veľa liekov. Výsledkom oboch týchto zákonov, ktoré nie je možné oddeliť, je veľmi ťažké diskutovať o jednom zákone a nehovoriť zároveň o druhom, aj keď sa o to pokúsim vo svojom vystúpení, k tomuto vládnemu návrhu zákona, pretože ony spolu úzko súvisia, a o chvíľu vám ukážem, že spolu úzko súvisia, aj prostredníctvom spoločných správ, sú skoro neoddeliteľné, je, že oba tieto zákony nesú pečať lobistov. Mrzí ma to, že to musím hovoriť v pléne Národnej rady. Mrzí ma to, že sa to týka zákonov, ktoré predkladá socialistická vláda. Mrzí ma to aj preto, lebo sa pamätám, ako vášnivo sa tu diskutovalo v roku 2011 o vládnom návrhu zákona o liekoch a o vládnom návrhu zákona o rozsahu, ktoré predkladal za vládu Slovenskej republiky vtedajší minister Uhliarik. Pamätám sa, ako nás SMER vtedy osočoval, že sme agentmi Penty, že sme agentmi farmaceutických firiem, že nám ide len o zisk, že chceme liečiť pacientov cukrovou vodou, a podobnými nezmyslami. No, dámy a páni, ak sa trošičku len rozumiete liekovej politike, a naozaj stačí na to zdravý sedliacky rozum, pochopíte, že dnes prerokujeme v druhom čítaní dva lobistické návrhy zákonov. Tieto návrhy zákonov sú v prospech ziskov farmaceutických firiem, farmaceutické firmy na tom zarobia, lebo lieky zdražejú, sú v prospech záujmov niektorých lekárnikov, ktorým sa neráči dávať zľavy, aj keď pointa bude možno práve naopak, pretože ak prejde pozmeňujúci návrh, ktorý je práve v spoločnej správe k zákonu o rozsahu, tak miesto transparentného a fungujúceho systému zliav, ktorý máme dnes na Slovensku, nastúpi netransparentný systém zliav, mačka vo vreci. Nevieme, ako to bude fungovať. A nevieme, ako sa s tým vysporiadajú lekárnici. Predpokladám, že to bude skôr špekulatívne ako v prospech pacientov. Preto veľmi pokojne konštatujem, že vláda strany SMER sa chystá zdražiť lieky pre chorých a dôchodcov a zrušiť fungujúci systém zliav v lekárňach. A to je určite zlá správa aj v súvislosti so smrteľným kokteilom, použijem výraz pána poslanca Sulíka, ktorý nám namiešal pán minister Kažimír pred pani ministerkou Zvolenskou.
Vo svojom vystúpení nebudem diskutovať o bodoch 3 a 4 spoločnej správy. Body 3 a 4 spoločnej správy totižto obsahujú pozmeňujúci návrh, ktorý oznámila pani ministerka Zvolenská, ktorý predložil pán poslanec Raši na výbore pre zdravotníctvo. A týka sa netransparentného systému zliav. Budem totižto o tom veľmi intenzívne diskutovať pri ďalšom zákone o lieku, keď rozanalyzujem a porovnám vernostný systém a zľavy v lekárňach, ktoré fungujú doteraz, a to, čo navrhuje SMER. Každopádne by som ale chcel vyňať body 3 a 4 spoločnej správy v zákone o rozsahu na samostatné hlasovanie s mojím vlastným odporúčaním ctenej snemovni tieto body 3 a 4 zo spoločnej správy k zákonu o tomto rozsahu neschváliť.
Zároveň predkladám procedurálny návrh vrátiť návrh zákona o rozsahu na prepracovanie ministerstvu zdravotníctva, nielen preto, že zdražuje lieky, ale aj preto, lebo sa dostal do opačného postavenia so zákonom o lieku. Ministerstvu zdravotníctva sa vydarila naozaj zaujímavá vec, keď v zákone o lieku argumentuje pani ministerka v dôvodovej správe, prečo treba zrušiť zľavy, že ide obnoviť zdravotnícky charakter lekární a posilniť zdravotnícky charakter lekární. A zároveň v zákone o rozsahu v spoločnej správe dávajú poslanci za SMER pozmeňujúci návrh, ktorým spúšťajú systém netransparentných zliav, ktorý môže zdražiť lieky pre zdravotné poisťovne, ktorý môže vyvolať špekuláciu farmaceutických firiem s cenami liekov, ktorý môže reálne v praxi viesť aj k vyšším doplatkom pre pacientov, ale hlavne ktorý zneistí pacientov, pretože pacienti nebudú vedieť, kde kedy a na akú zľavu vlastne to majú nárok. Budú chodiť po Bratislave s receptami a pýtať sa, kto im dneska dáva tú 50-percentnú, 30-percentnú, 20-percentnú zľavu.
Ale budem o tom diskutovať v zákone o lieku, a preto sa vrátim do obsahu vládneho návrhu zákona o rozsahu, ktorý mení pravidlá určovania cien liekov.
Od 1. 12. 2011 máme na Slovensku zavedené určovanie cien liekov, tzv. referencovanie cien liekov na úrovni druhej najnižšej ceny v Európskej únii, predtým sa ceny na Slovensku určovali referencovaním na úrovni priemeru šiestich najnižších cien v Európskej únii. Z nižších cien liekov logicky profitujú ako zdravotné poisťovne, ktorých zdroje sa šetria. A môžu ich minúť radšej na skracovanie čakacích lehôt na operácie, na nákup nových a kvalitnejších liekov alebo na vyššie platby pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, nemocnice a ambulancie a, keď to chcete už tak socialisticky, populisticky, tak poviem, aj na lepšie platy pre lekárov a sestry, pretože ak budú zdravotné poisťovne schopné platiť viac pre poskytovateľov, zároveň budú vedieť títo poskytovatelia dať lepšie mzdy okrem iného aj lekárom, sestrám a ostatným zdravotníkom. Je preto pre nás nesmierne dôležité, koľko vydávajú zdravotné poisťovne na lieky. Priatelia, je to jeden z kľúčových problémov zdravotníctva. Je to nie počet zdravotných poisťovní, nie pseudotémy o tom, ako vytvorením jednej zdravotnej poisťovni sa zisky vrátia do systému a vyriešime problémy. Dokonca kľúčovým problémom nie je ani percento, ktoré platí štát za svojich poistencov. Možno o tom diskutovať budeme pri štátnom rozpočte. Jeden z kľúčových problémov slovenského zdravotníctva je, koľko vynakladáme na lieky a ako sú tieto peniaze efektívne minuté, a druhým kľúčovým problémom je, prečo je neefektívny náš systém, prečo sa večne zadlžujú štátne nemocnice, prečo sa strácajú finančné prostriedky v predražených verejných obstarávaniach. To sú reálne problémy slovenského zdravotníctva. A týmto zákonom riešime prvý z nich, prečo a koľko budeme vydávať na lieky. Nedá sa, samozrejme, oddeliť zdražovanie liekov od doplatkov, ktoré pacienti budú platiť za lieky. Ak lieky zdražejú, pacienti budú doplácať viac.
Fandím pani ministerke, vypočul som si jej odpoveď na hodine otázok na moju otázku, keď povedala, že chce sociálnu liekovú politiku. Je to trošku zaujímavý pojem, veľmi ho ešte nepoznám. Som veľmi zvedavý, ako sa to prejaví, lebo to, čo je predložené v parlamente, chráni zisky farmaceutických firiem a časti lekárnikov, ktorí nechcú dávať zľavy. Neviem, či to je ta sociálna lieková politika. Ale keď vychádzam z tohto pojmu, rozumiem pani ministerke, že chce, aby pacienti doplácali menej. To len znovu, keď zdražejú lieky, priatelia, a chcete, aby pacienti doplácali menej, tak to, skrátka, budú musieť zatiahnuť zdravotné poisťovne. A z čoho, videli ste rozpočet? O chvíľu o ňom budeme diskutovať. Aký je nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní medziročný? Štát dá za svojich poistencov o 70 miliónov menej a predpokladá, že ekonomicky aktívni zaplatia o 220 miliónov eur viac. Predpokladá rôznymi zaujímavými manévrami, o ktorých sme tu diskutovali aj s kolegom Hlinom pri zákone o zdravotnom poistení. A keď sa to nenaplní, tak budú zdravotné poisťovne fungovať zhruba s rovnakým objemom peňazí ako tento rok. Chceme, aby dali na vyššie platy, chceme, aby dali viac nemocniciam, chceme, aby pomohli zastaviť zadlžovanie v slovenskom zdravotníctve, a zároveň im ešte pošleme Jóbovu zvesť, že za lieky vydajú viac finančných prostriedkov, lebo budú drahšie. Už dnes míňame na lieky obrovský koláč z verejného zdravotného poistenia, jedna tretina peňazí z verejného zdravotného poistenia ide na lieky.
Veľmi zaujímavé je aj prečítať si dôvodovú správu. Viete, očakával by som, že keď ministerstvo zdravotníctva príde s návrhom zmeniť spôsob určovania cien liekov na Slovensku miesto druhej najnižšej ceny v Európskej únii na priemer troch najnižších cien v Európskej únii, tak že predloží dopadovú štúdiu. Patrilo by sa to. Že by sa to patrilo? Viete si predstaviť, že za predchádzajúcej vlády by minister predložil zmenu spôsobu určovania cien liekov a minister financií by od neho nepožadoval, aký to bude mať dopad na verejné zdroje? To je nepredstaviteľné. Pamätám si, ako sme predkladali v parlamente zákon o rozsahu a zákon o lieku. Pamätám si na túto diskusiu o tom, koľko ušetríme z generickej preskripcie, koľko sa očakáva šetrenie na výdavkoch zdravotných poisťovní, aký to bude mať dopad na pacientov. Dnes nič z toho nie je, nepotrebujeme dopadovú štúdiu, nie je to vyčíslené, Kažimíra to nezaujíma, koľko minú zdravotné poisťovne z verejného zdravotného poistenia na lieky, stačia naozaj veľmi sofistikované a odborné argumenty z dôvodovej správy. Dovolím si ich prečítať, lebo nesmierne ma oslovili. Citujem: „Ceny liekov zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín by aj naďalej mali ostať na jednej z najnižších úrovní v rámci Európskej únie.“ „By aj naďalej mali zostať,“ to je dopadová štúdia. Čo poviete, čo to je? Zbožné prianie, vianočná túžba, list Ježiškovi? Nevieme, koľko to bude, nemáme vyčíslené, ako to vyzerá, v októbrových číslach porovnanie, ako by vyzerala dopadová štúdia, keby sa cena nepočítala ako druhá najnižšia, ale priemer troch pri 5 200 kategorizovaných liekoch. „Mali by asi ostať,“ tak nám to vychádza.
Musím povedať, že ma prekvapila aj skutočnosť, a na záver to aj poviem, keď sme si tento prepočet urobili my ako opoziční politici. Vôbec by sme to nemali robiť. Úlohou opozície nie je prepočítavať vládne návrhy zákonov. To je úlohou vlády, aby dodala dopadovú štúdiu. Ale, nech sa páči, keď sme to urobili, tak ministerstvo na to nereagovalo. Tvrdilo, že, samozrejme, nemáme pravdu, že sa bude zdražovať, ale nereagovalo. Viete, kto reagoval, že to nie je pravda? (Pani ministerka ten argument aj rada používa.) Asociácia farmaceutických spoločností, tam tvrdia, že lieky budú lacnejšie, že pre nich je to nevýhodné (Rozumiete tomu paradoxu?), farmaceutické spoločnosti, pre ktoré je nastavený tento zákon, ktorý povedie k zdražovaniu cien liekov, ktoré budú mať väčšie zisky. Čo myslíte, čo povedia, že „nechajte druhú najnižšiu cenu“, keď už počítajú, o koľko budú mať lepšie zisky? Tak oni odôvodňujú, oni hovoria, ako to vlastne bude vyzerať podľa ich prepočtov. Ministerstvo zdravotníctva si zbožne praje, že približne by aj naďalej mali ostať na jednej z najnižších úrovní v rámci Európskej únie, nevieme, či viac alebo menej, ale na jednej z najnižších úrovní. Dámy a páni, chcem vás, žiaľ, uistiť, že zmena regulácie cien povedie k zvýšeniu cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Táto zmena regulácie je nevýhodná pre verejné zdroje v zdravotnom poistení a je nevýhodná aj pre pacientov, pretože logicky pri minimálnom náraste verejného zdravotného poistenia nebudú vedieť tento nárast v celom rozsahu vykryť zdravotné poisťovne, a tak budeme svedkami v roku 2013 ďalšieho zdražovania liekov z pohľadu pacientov, teda nárastu doplatkov za lieky. Táto zmena je naozaj nevýhodná pre ľudí v tejto krajine. Výhodná je len pre farmaceutické firmy, tie budú mať vyššie zisky. Veď, prosím, keď sa s nimi dohodla vláda, keď je toto sociálnou liekovou politikou, nech sa páči. len v čase krízy, keď minister financií namiešal smrteľný kokteil, keď zaťažuje ľudí, ktorí pracujú a dávajú prácu, ešte aj zdražovať lieky chorým a dôchodcom a takto plytvať verejnými zdrojmi, to je nezodpovedné. Prepáčte, je to nezodpovedné. V tejto chvíli takýto zákon si nemôžeme dovoliť v tejto krajine. Jednoducho si to nemôžeme dovoliť. Nemáme na to zdroje. A nemôžeme si dovoliť chorých ľudí, pacientov, dôchodcov, ktorí užívajú veľmi veľa liekov, lebo už tých diagnóz za život nazbierali takýmto spôsobom dosť, zaťažovať. To je nepochopiteľné.
Ministerstvo zdravotníctva neodôvodnilo, prečo je doterajšia cenová regulácia zlá, prečo ju treba zmeniť, v čom bude nová cenová regulácia lepšia, ako to bude vyzerať, koľko ušetríme alebo o čo bude drahšia, alebo o čo bude viac inovatívnych liekov. To je jedno. Niečím by mali takúto závažnú zmenu odôvodniť. Žiadne takéto odôvodnenie neexistuje.
Dokonca si dovolím povedať, že v tejto súvislosti, čo hovorím aj ja, na mňa pôsobí priam sarkasticky veta v dôvodovej správe že návrh predpokladá spravodlivejšie stanovovanie cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Chýba už len dodať, pre koho to má byť spravodlivejšie. Pre farmaceutické firmy? Nemali by sme tu chrániť a hájiť verejný záujem a, ako lekár poviem, aj záujem chorých ľudí, pacientov? Pre koho je to spravodlivejšie? Pre pacientov nie ani pre verejné zdroje.
Chcem ešte poukázať aj na to, že návrh zákona je podľa môjho názoru aj v rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. V programovom vyhlásení vlády sa totižto vláda zaviazala podporiť hospodársky rast a cenovú stabilitu a tiež konsolidovať verejné zdravotníctvo s dôrazom na jeho finančnú stabilizáciu. Som presvedčený, že zvýšenie cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín nie je v súlade s ani jedným z týchto záväzkov vlády, ktoré vláda deklarovala v programovom vyhlásení vlády.
Ja si myslím, že by sme o tom mohli diskutovať ešte dlhšie a presviedčať sa a hovoriť argumenty, viem, že chce vystúpiť ešte pán poslanec Uhliarik so svojím príspevkom k tomuto vládnemu návrhu zákona, ale, zas, aby som nezostal len v takej všeobecnej rovine, aby ste ma z toho neobvinili, ja si dovolím povedať teraz niekoľko konkrétnych čísiel. A očakávam, že pani ministerka v okamihu, keď povie, že nemám pravdu, povie konkrétne čísla z dopadovej štúdie ministerstva zdravotníctva, lebo to je fér diskusia, a potom by sme ešte mohli poprosiť nezávislých odborníkov, aby povedali, kto sa tu mýli. Ja prijmem takto hodenú rukavicu, ale neprijmem diskusiu, keď my hovoríme o tom, že lieky zdražujú, a hovoríme o konkrétnych číslach a ministerstvo povie, že to nie je pravda, lebo farmaceutické firmy tvrdia, že vraj zlacnejú. Tak toto nie je diskusia s orgánom štátnej správy.
Takže SDKÚ – DS si urobila analýzu toho, aký bude mať reálny dopad tento návrh zákona na ceny liekov. Zmena regulácie cien liekov a určovania cien liekov miesto druhej najnižšej ceny v Európskej únii na priemer troch najnižších cien v Európskej únii bude mať negatívny dopad na ceny liekov v zmysle, že zdražejú. Samozrejme, robili sme to v októbri, to znamená, metodika bola taká, že sme porovnali ceny 5192 kategorizovaných liekov ako druhú najnižšiu cenu, ktorú máme kategorizovanú v mesiaci október v roku 2012, porovnali sme si ich s priemerom troch najnižších cien v Európskej únii, sme porovnávali tieto ceny a dospeli sme k takémuto záveru: Z 5192 kategorizovaných liekov by pri zmene spôsobu určovania cien liekov pri 1 037 liekoch došlo k zmene ceny. Čiže ak by v októbri nebola určovaná cena ako druhá najnižšia v Európskej únii, ale priemer troch najnižších cien v Európskej únii, tak z 5 200 kategorizovaných liekov by 1 037 liekov malo inú cenu, 222 liekov by bolo lacnejších a 815 liekov by bolo drahších. Keď sme si zdraženie týchto 815 liekov premietli do celoročného rozmeru, ja viem, že mi poviete, že ono sa to môže zmeniť o mesiac v kategorizácii, lebo môžu byť iné ceny v Estónsku, Lotyšsku a Bulharsku, ale toto je len štúdia, toto je len predpoklad, že by októbrové ceny boli celý rok, tak týchto 815 liekov by bolo v celoročnom premietnutí drahších, čiže ceny liekov by narástli o 92,5 milióna eur. Toto je správa, ktorú som chcel povedať, že lieky zdražejú, 815 liekov zdražie o 92,5 milióna eur v celoročnom premietnutí. O tomto čísle sa dá diskutovať. Áno, každý mesiac sa môžu meniť ceny liekov. Je zaujímavé týchto 92,5 milióna sa ako premietne v zmysle, ako sa to rozdelí medzi zdravotné poisťovne a pacientov, z toho koľko budú doplatky pacientov, koľko budú doplácať zdravotné poisťovne. Toto určí kategorizácia. Pani ministerka zmenila vyhlášku. V priebehu budúceho roku sa to bude inak kategorizovať. Čiže táto diskusia je namieste a toto číslo môže byť už dnes iné. Faktom ale je, že v okamihu, keď prišiel návrh zákona do parlamentu do prvého čítania, my sme povedali, ako sa premietne v cenách liekov, že lieky zdražejú pri tom, že sme vychádzali z októbrových cien. Od ministerstva zdravotníctva budete márne pýtať takéto číslo a čakať naň. Ja verím, že ho pani ministerka predloží.
Toľko teda k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Dovoľte mi, tak ako som povedal na záver, aby som podal aj tri konkrétne pozmeňujúce návrhy.
Prvý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 224).
Z článku I návrhu zákona sa vypúšťajú body 1 až 3.
Odôvodnenie. Obsahom bodov 1 až 3 návrhu novely zákona č. 363/2011 Z. z. je zmena spôsobu tzv. referencovania cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Podľa návrhu ministerstva zdravotníctva sa európska referenčná cena, teda cena, ktorú nemôže prekročiť výrobca lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny pri predaji na slovenskom trhu, navrhuje zmeniť z druhej najnižšej ceny spomedzi cien v štátoch Európskej únii na priemer troch najnižších cien spomedzi cien v štátoch Európskej únii. Neexistujú žiadne objektívne dôvody na zmenu doterajšej cenovej regulácie. Aplikácia zákona v navrhovanom znení zvýši ceny liekov, doplatky pacientov a bude mať negatívny vplyv na verejné financie. Návrh zákona je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorým chcem vypustiť tie novelizačné body, ktoré menia spôsob určovania cien liekov na Slovensku, ešte dopĺňam k tomu, čo som povedal pánovi spoločnému spravodajcovi, že navrhujem vyňať bod 1 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Čiže navrhol som vyňať bod 1, ale aj body 3 a 4 na samostatné hlasovanie. Ďakujem pekne.
Ďalší pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 224).
Za bod 28 sa vkladá nový bod 29, ktorý znie: „29. V § 91 odsek 3 znie: „Každý z poradných orgánov podľa ods. 1 písm. a) a b) má jedenásť členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister tak, aby v jeho zložení boli zastúpení a) traja členovia z najmenej šiestich kandidátov navrhnutých samosprávnymi stavovskými organizáciami, inými odbornými spoločnosťami a organizáciami pacientov, b) piati členovia z najmenej desiatich kandidátov navrhnutých zdravotnými poisťovňami, c) traja členovia navrhnutí ministerstvom.“.“ Doterajší bod 29 sa označuje ako bod 30. Následne sa mení označenie bodov.
Odôvodnenie. Jedným z najväčších problémov, ktorý trápi pacientov v slovenskom zdravotníctve, je výška doplatkov za lieky predpísané na recept. Pacienti sa podieľajú na vytváraní finančných zdrojov pre zdravotníctvo, nemajú však zákonnú možnosť zúčastňovať sa procesu kategorizácie liekov, zdravotníckych pomôcok, špeciálnych zdravotníckych materiálov a dietetických potravín. Navrhuje sa preto ich začlenenie do kategorizačných komisií a kategorizačných rád pre lieky, zdravotnícke pomôcky, špeciálne zdravotnícke materiály a dietetické potraviny.
Uvedomujem si, že tento pozmeňujúci návrh ide nad rámec novely zákona o rozsahu, ale úzko s ním súvisí. Pamätám sa na kritiku, ja som si vytiahol aj vystúpenia kolegov poslancov zo strany SMER v minulom funkčnom období, na kritiku zákona o rozsahu, kde nás vtedy kritizoval menovite hlavne pán poslanec Raši, že teda sme vylúčili pacientov z kategorizačných komisií a že to nie správne, že by tam mali byť. Vtedy ministerstvo argumentovalo tým, že tá transparentnosť je zabezpečená zverejňovaním, ale pacientske organizácie sa naďalej dožadujú toho, že by chceli mať v kategorizačnej komisii zastúpenie. Preto si myslím, že tento pozmeňujúci návrh by nemal byť veľkým problémom ani pre opozíciu, ani pre vládny SMER. Je to úplne prirodzené, aby tí, ktorí vynakladajú finančné zdroje v zdravotníctve, vedeli, ako sa tieto finančné zdroje míňajú.
Tretí pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 224).
Za bod 29 sa vkladá nový bod 30, ktorý znie:
V prílohe č. 2 časť A) NEUROCHIRURGIA znie:
„1. Systémy na terapiu hydrocephalu,
2. Systémy na intrakraniálny monitoring,
3. Systémy na terapiu kraniotraumy,
4. Programovateľné neurostimulátory mozgu,
5. Programovateľné neurostimulátory miechy,
6. Implantovateľné infúzne liekové pumpy programovateľné,
7. Implantovateľné infúzne liekové pumpy neprogramovateľné,
8. Stimulátory nervus vagus.“
Doterajší bod 30 sa označuje ako bod 31.
Odôvodnenie. Navrhovaným doplnením prílohy č. 2 o nový bod 3 „Systémy na terapiu kraniotraumy“ sa vytvára zákonný rámec na úhradu špeciálnych zdravotníckych materiálov nad rámec úhrady za ukončenú hospitalizáciu. Do tejto kategórie sa zaraďujú náhrady dury, mikrodlažky a materiály na kranioplastiku. Dosiaľ to nebolo explicitne v legislatíve zakotvené. Dopad na rozpočty zdravotných poisťovní je odhadovaný na 50 000 eur ročne.
Čo sa týka posledného pozmeňujúceho návrhu, ide takisto nad rámec vládneho návrhu zákona. Je jeho len detailným vylepšením. My v prílohe, o ktorej hovorím, máme vymenované, ktoré sú to špeciálne zdravotné materiály, ktoré sa využívajú v neurochirurgii, som neurochirurg, tak sa veľmi ospravedlňujem, a sú hradené nad rámec úhrady za ukončenú hospitalizáciu. Žiaľ, práve tieto systémy na terapiu kraniotraumy tam ako si vypadli, takže potom sa to vždy presúva z jedného bodu do druhého. Vysvetlím to veľmi prakticky. Využíva sa to pri úrazoch hlavy, keď potrebujete nahradiť tvrdú plenu resp. potrebujete použiť titánové, platinové mikrodlažky na zafixovanie kostí. Nejdem do detailov, aby som tu neprezrádzal nejaké medicínske postupy. Myslím si, že je to na prospech pacientov. Komunikoval som o tomto pozmeňujúcom návrhu aj s príslušnými odbornými orgánmi ministerstva zdravotníctva.
Poprosil by som vás o podporu týchto pozmeňujúcich návrhom.
Na záver len zopakujem pre pána spravodajcu, že som vyňal na samostatné hlasovanie body 1, 3 a 4 a dal som procedurálny návrh vrátiť vládny návrh zákona na prepracovanie. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

S faktickou poznámkou sa hlási jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou. Pán poslanec Kaník.

Ďakujem kolegovi Novotnému za takéto podrobné zdôvodnenie. A myslím, že zdravotníctvo je naozaj vďačná téma na to, ako hľadať, aby systém fungoval lepšie a aby sme v ňom míňali menej peňazí.
A nedá mi, aj keď to nie je úplne pri tomto zákone, ale so zdravotníctvom to vždy súvisí, aby som nespomenul tú nezmyslenú snahu o odkúpenie zdravotných poisťovní, ktoré bude stáť nemalé prostriedky všetkých daňových poplatníkov, a zároveň to zdôvodňovanie, aby sme zabránili tomu, aby sa zisk odčerpával zo zdravotníctva.
A ja sa už dlhšie zamýšľam nad tým, prečo vôbec zdravotné poisťovne fungujú, tak ako fungujú. Prečo v tom nespravíte zmenu, pani ministerka, prečo nie je možné, aby zdravotné poisťovne fungovali z hľadiska financovania ich činnosti podobne ako dôchodkové správcovské spoločnosti, že jednoducho majú určený správny fond, a bodka, a skončia sa debaty o odčerpávaní ziskov, skončí sa problém s ústavnosťou tohto kroku? Mne je veľkou záhadou, prečo sa doteraz takáto jednoduchá zmena neurobila, prečo sa škriabeme okolo ucha, prečo systém riešime úplne komplikovane a nefunkčne. A toto je vlastne len zdôvodnenie toho, aby sa urobil jeden veľký kšeft okolo predraženého nákupu zdravotných poisťovní. Takže by som bol veľmi rád, keby mi niekto odborne a rozumne zdôvodnil, prečo sa nespraví jednoduchá úprava, fungujú tak všetky dôchodkové správcovské spoločnosti, Sociálna poisťovňa, všetky poisťovne, majú správny fond, a bodka. Prečo to tak nemôžu mať aj zdravotné poisťovne?

Pán poslanec Novotný, áno, nech sa páči, s reakciou.

Áno, ďakujem pekne za tento podnet. Naozaj si myslím, že súčasná vláda nerieši problémy slovenského zdravotníctva, práve naopak, zabávame sa tu diskusiou o jednej zdravotnej poisťovni, tak ako to veľmi dobre pomenoval pán poslanec Kaník, miesto toho, aby sme riešili reálne problémy. A reálnym problémom je naozaj to, koľko míňame z verejných zdrojov na lieky, koľko míňame v systéme na predražené verejné obstarávanie, prečo sa nám stále zadlžujú štátne nemocnice, prečo nevieme systém nastaviť lepšie, prečo neohodnotíme prácu lekárov a sestier spravodlivejšie, ale aj nemocníc a ambulancií spravodlivejšími úhradovými mechanizmami. Miesto toho sa zabávame témou, ktorá nie je dôležitá. Počet zdravotných poisťovní nezlepší fungovanie slovenského zdravotníctva, skôr, si myslím, naopak, bude menej komfortnejší pre pacientov, ktorí budú dlhšie čakať.
Áno, myslím, že pán poslanec Kaník dobre pomenoval aj to, čo asi najviac trápi súčasnú vládu a z čoho urobila trošku mantru už aj prvá Ficova vláda. A to sú zisky zdravotných poisťovní. Naozaj, ak vám vadia zisky, poďme diskutovať o tom, aby mali zdravotné poisťovne menšie zisky. Ja predložím aj konkrétny návrh zákona v budúcom roku, ako to urobiť. Už sa tu niečo urobilo v predchádzajúcom funkčnom období, poďme o tom ďalej diskutovať. Ale to, aby zdravotné poisťovne nemali zisky, to rieši tým, že sa vláda chystá z peňazí všetkých občanov vyplatiť stovky miliónov eur finančným skupinám a zahraničným investorom na vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne, po čom zdravotníctvo nebude fungovať lepšie, len nás to bude stáť stovky miliónov eur, je podľa mňa odpútavanie pozornosti od reálnych problémov slovenského zdravotníctva.

V rozprave vystúpi pán poslanec Uhliarik. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, podpredsedníčka parlamentu, vážená pani ministerka, pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Na úvod naozaj podobne, ako hovoril môj predrečník, mi dovoľte povedať, že nerozumiem prečo SMER a ministerstvo zdravotníctva v súčasnej dobe mení fungujúci zákon alebo fungujúci nastavený systém, ktorý aj slovami pani ministerky šetrí poisťovniam, a teda systému v zdravotníctve milióny eur, a navyše nerozumiem tomu, prečo teraz ministerstvo zdravotníctva ide v tomto zákone alebo v tejto novele aj proti zdraviu pacientov. Nebojím sa to povedať, pretože rád to vysvetlím. A myslím si, že každý aj laik nelekár toto moje vysvetlenie pochopí.
Kľúčovým bodom tejto novely je zmena paragrafu, ktorý hovoril, že lieky na Slovensku by mali byť na úrovni druhej najlacnejšej ceny v Európskej únii. Viete, že v prvom čítaní sme ani ja, ani pani ministerka, ani pán predseda výboru práve tie matematické prepočty neurobili úplne najsprávnejšie, ale nemusí byť nikto expert na matematiku alebo ekonomiku, aby pochopil, že keby ministerstvo zdravotníctva skutočne chcelo znížiť ceny liekov, tak zníži ich na úroveň najnižšej ceny liekov v Európskej únii, a nie priemeru akéhokoľvek počtu cien liekov. Akákoľvek iná zmena totiž znamená, že ceny liekov na Slovensku, samozrejme, zdražejú.
To, čo je negatívum tohto kroku, je to, že nepocítia toto iba občania, ale aj zdravotné poisťovne, ktoré, ako iste viete, vo väčšine prípadov hradia okolo 90 % z ceny lieku. Samozrejme, to je dobré, pretože potom ten dopad na občanov je nižší, ale v skutočnosti to teda znamená, že pri tejto novele zdravotné poisťovne budú platiť za lieky viac a menej peňazí zostane na preplácanie výkonov nemocniciam, na zdravotnú starostlivosť či platy lekárov a sestier.
Za lieky na Slovensku zaplatíme zhruba ročne 1,3 miliardy eur, je to nepredstaviteľné číslo. Len keď si spomenieme na roky zhruba 5 rokov dozadu, 2006, 2007, keď spotreba liekov bola zhruba za 400 miliónov eur nižšia. Samozrejme, dožívame sa viac rokov. Tým, že ľudia žijú dlhšie, dožijú sa aj skôr svojich chorôb, a preto musia, samozrejme, užívať nejaké lieky. Ale úlohou regulátora a v tomto prípade ministerstva zdravotníctva by malo byť, aby spotreba liekov sa udržala, samozrejme, na určitej úrovni, ale hlavne aby ceny liekov pre systém, pre štát, pre zdravotné poisťovne boli čo najnižšie. Nikto nepochybuje o tom, že tých 1,3 miliardy eur musí niekto zaplatiť. Pomerom je to zhruba tak, že 1,1 miliardy zaplatia poisťovne a zhruba 200 miliónov eur zaplatí pacient alebo zaplatia pacientky, pacienti formou doplatkov. O tom, že 1,3 miliardy eur, je dobrý biznis, takisto nikto z nás nepochybuje. A preto aj si možno spomínate na list siedmich veľvyslancov európskych krajín, ktorí tvrdo napadli práve tento systém nižšej ceny liekov za minulej vlády Ivety Radičovej. Keď hovoríme o zisku alebo o dobrom biznise, hovoríme naozaj o miliónoch eur v prospech farmaceutických firiem a v neprospech pacientov, pretože, opakujem ešte raz , niekto to musí zaplatiť. Ak tento zákon prijmeme alebo táto Národná rada prijme, znamená to, že naozaj tu ide o to, aby sa zisky súkromných farmaceutických firiem zvyšovali, a nie aby pacienti a slovenské zdravotníctvo platilo menej peňazí.
Hovoríme o tom, že budú lieky pri tomto nastavení systému čiže v priemere troch najlacnejších liekov v Európskej únii lacnejšie. Alebo aspoň hovoria o tom farmaceutické firmy v tom liste, ktorý tu bol spomínaný. A hovoria o tom, že sa boja, že budú lieky lacnejšie. Viete, pani ministerka, keďže pôvodný návrh z dielne Richarda Rašiho ako ministra bol priemer šiestich najnižších cien, neviem, či vy viete, ale naozaj na ministerstve aj potom systém toho stanovovania a dokazovania, čo je priemer tej danej ceny, bol veľmi ťažký, preto sa zaviedla v minulej vláde Ivety Radičovej do novely podmienka, že musí byť cena liekov na určitej úrovni, pretože len tak je to istota tej najnižšej ceny a nemôže nikto potom špekulovať, dokazovať z hľadiska farmaceutických firiem a z hľadiska ministerstva, či táto cena je správna alebo táto cena je nesprávna.
Pani ministerka zdravotníctva sama v médiách povedala, že moja lieková reforma šetrí zdravotníctvu zhruba 4 milióny eur mesačne. Žiaľ, táto zmena bude znamenať pravý opak. A o rok budeme všetci hovoriť o tom, koľko peňazí stála táto zmena slovenských pacientov. Žiaľ, ale to už bude neskoro, pretože ten rok 2013 každý z nás zaplatí.
To, že v dôvodovej správe, ako hovoril predrečník, o dopade alebo šetrení nie je ani slovo, skutočne je pravda. Pozrite sa, páni poslanci, do dôvodovej správy, nie je tam ani slovo o tom, koľko táto zmena ušetrí peňazí či už pacientom alebo zdravotným poisťovniam.
Už to našťastie tak nepočuť v médiách, ale ja som veľmi rád, že ministerstvo zdravotníctva prestalo strašiť občanov tzv. reexportom liekov. Je pravda, že reexport liekov na Slovensku ojedinele bol a pravdepodobne aj bude, pretože v rámci Európskej únie platí voľný pohyb tovaru a služieb a žiadny pohyb tovaru a služieb sa na 100 % žiadnej krajine nepodarí a nedarí zastaviť. V žiadnom prípade, chcem povedať, nejde o masový jav, ale o výnimočné prípady, ktoré, súhlasím s tým a súhlasím aj s touto časťou tejto novely, treba monitorovať . Farmaceutické firmy totiž dodávajú na trh toľko liekov, koľko sa tu zhruba spotrebuje, žiadne veľké skladové zásoby sa nerobia. Ak sa náhodou rýchle míňa daný liek a, povedzme, v danom roku je na nejakú vzácnu chorobu 500 pacientov, to znamená, 50 krát 12 mesiacov je nejakých 6 000 balení liekov, a v danom roku sa objedná na Slovensko napríklad 20 000 balení liekov, okamžite farmaceutická firma zastavuje dodávku, prípadne prísne kontroluje, prečo takýto obrovský nárast chorobnosti v tomto prípade alebo obrovský nárast spotreby liekov bol. Samozrejme, nie je to absolútne logické. Keď máte dlhodobo určitý počet pacientov roky, nemôžete mať zrazu, keď nevybuchne Fukušima alebo nestane sa nejaké masové nešťastie, z 500 pacientov 2 000 pacientov. Nejde to. A práve toto farmaceutické firmy kontrolujú. A práve toto kontrolujú farmaceutické firmy preto, pretože keď je v Nemecku alebo v Anglicku drahší daný liek, no jednoducho nepredajú ho na Slovensko za menej peňazí, keď za tento istý liek môžu utŕžiť väčšie peniaze v Nemecku alebo v Anglicku, alebo v inej krajine sveta. A toto je princíp reexportu.
Ak sa liek náhodou rýchle míňa, firma vie, že ak niekto liek skupuje na reexport, jej to nevyhovuje. A buď to zastaví, alebo sama nejakým spôsobom nedodá daný liek danej distribučnej spoločnosti. Preto si firmy reexport prísne strážia. Každá farmaceutická firma aj vie, že keby na Slovensku nebol daný liek, a v zákone č. 363/2011 Z. z., ktorý prijala vláda Ivety Radičovej, to tak bolo, keby sa minul, tak firma, ktorá ho zaregistrovala, by zaplatila veľké pokuty a veľké sankcie na tom, že ten liek na Slovensku nie je. Trh s liekmi tak podlieha čiastočnej samoregulácii, čo je žiaduce.
Nemám problém s tým, ako som povedal pred chvíľkou, aby bol reexport zaevidovaný. Zabrániť sa mu však nedá vzhľadom na voľný pohyb tovaru a služieb, ako som povedal. Dôležité ale je, treba si zapamätať, že reexport nikdy nebol a ani nebude masový, pretože farmaceutické firmy by takto prišli o milióny eur v globálnom pohľade európskeho trhu. Preto skutočne na tento argument treba pri stanovovaní cien liekov rýchlo zabudnúť.
A teraz poviem o tom, prečo ide táto novela zákona proti pacientom. A skutočne je to zaujímavé pre vás všetkých, páni poslanci, ktorí majú deti alebo ktorých deti majú deti. To znamená, že máte vnúčatá. Ministerstvo zdravotníctva ide pacientov opäť nútiť, aby si kupovali vakcíny v lekárňach alebo teda na základe receptu, aby si vakcínu z lekárne vzali a prenášali ju k lekárovi, kde túto vakcínu aplikujú dieťaťu, prípadne, samozrejme, dospelému človeku. Uznáte sami, že injekčné lieky do rúk pacientov nepatria. Vakcína je väčšinou injekčný liek, je špeciálne liečivo, ktoré podlieha prísnym pravidlám prenášania a skladovania. A vo všetkej úcte a vo zvyšujúcom sa povedomí zdravotníctva našich pacientov a mamičiek nepatrí do rúk laikom. Porušenie chladového reťazca pri prevoze a skladovaní môže pri niektorých typoch vakcín, tzv. živých vakcín, poškodiť zdravie dieťaťa. A skutočne toto, verím, nikto z nás si na svedomie nezoberie. Zodpovednosť za poškodenie zdravia dieťaťa nenesie len v tomto prípade ministerka zdravotníctva, ktorá to navrhuje, ale aj každý poslanec z tejto snemovne, ktorý túto novelu podporí. Prioritou pre nás by mal byť občan, a nie časť lobistov, časť lekárov, ktorí lobujú za svoje maximálne pohodlie. Toto je naozaj jediný dôvod, prečo toto časť lekárov odmieta. Nechce sa lekárom, časti lekárov, podotýkam, starať sa o možno trošku zvýšenú administratívu pri objednávaní týchto vakcín, ale, podotýkam, pacienti sú inak oveľa bezpečnejšie liečení.
Chcem upozorniť aj na tie časté možno pripomienky lekárov, že nemajú na to peniaze, že lekári nepotrebujú žiadnu hotovosť, pretože poisťovne im vyplácajú preddavky, keď o to požiadajú. Dnes pani ministerka pri uvádzaní tohto zákona povedala, a ja to budem citovať, ak dovolíte, že vakcíny budú vydávané pacientovi v lekárni na základe lekárskeho predpisu. Pani ministerka, prosím vás, odpovedzte mi v reakcii na moju pripomienku jedinou odpoveďou, akým spôsobom zabezpečíte, aby sa zabezpečil chladový reťazec vakcíny, keď vakcína sa vydá pacientovi do ruky a on potom bude musieť ísť na druhý koniec Bratislavy, napr. si to dať aplikovať svojmu dieťaťu? Toto potrebujem vedieť. Ak toto zariadite, keďže v tejto novele hovoríte o tom, že na základe receptu, aj ráno ste to povedali, dostane v lekárni pacient vakcínu, dúfam, že nechcete, aby každý pacient si nosil chladničku v aute, alebo nechcete prikázať pacientom, aby si pri vyzdvihnutí v lekárni túto chladničku v aute museli zabezpečiť.
Zopakujem aj záver, ktorý som povedal v prvom čítaní. A je to už záver, pani predsedajúca, lebo stále platí. V dôvodovej správe tohto zákona, ktorý pripravilo ministerstvo zdravotníctva, sa píše, že navrhované úpravy nijakým spôsobom nemenia pôvodný zámer zákona, ktorý spočíval najmä v sprísnení regulácie cien liekov, pomôcok a dietetických potravín a tiež v zadefinovaní osobitného spôsobu a procesu rozhodovania vo veciach kategorizácie vrátane zavedenia elektronickej formy komunikácie. Vzhľadom na to, že aj podľa ministerstva nejde o žiadne zásadné zmeny, žiadam vás pani ministerka, aby ste tým pádom zbytočnú novelu stiahli z rokovania, z Národnej rady, pretože skutočne by bolo lepšie, aby sa ministerstvo zdravotníctva sústredilo na to, ako ďalej šetriť na liekoch, a nie na to, ako zvyšovať zisky farmaceutickým firiem a preniesť zodpovednosť za vakcíny z lekárov na pacientov. Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Novotný.

Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že pán poslanec Uhliarik to veľmi dobre vysvetlil a veľmi dobre vyargumentoval, aká bola hystéria aj zo strany veľvyslancov, ale aj farmaceutických firiem, keď predchádzajúca vláda mala tu odvahu zísť na druhú najnižšiu cenu v Európskej únii. A dneska okrem toho, že farmaceutické firmy veľmi logicky argumentujú, že sa „boja toho", že lieky budú ešte lacnejšie, žiadne podobné reakcie nepozorujeme. Je úplne jasné, že keď lieky zdražejú a farmaceutické firmy budú mať väčšie zisky, tak, samozrejme, že nebudú bojovať proti tomu, aby vláda túto zmenu urobila, aby tá regulácia zostala na druhej najnižšej cene v Európskej únii. Ale, samozrejme, argumenty farmaceutických firiem nemôžeme brať v tejto chvíli ako rozhodujúce. Keby to bolo naozaj tak, ako to navrhuje ministerstvo, že to povedie k lacnejším liekom, znovu mi chýba list veľvyslancov, znovu mi chýba hystéria vo verejnosti, nič také neprebieha. Dokonca ministerstvo zdravotníctva nepredložilo ani žiadnu dopadovú štúdiu, ako som hovoril vo svojom vystúpení, iba konštatuje, že by ceny mali zostať na jednej z najnižších úrovni v Európskej únii. To je všetko „mali by zostať“. Nehovorí nič o tom, či budú drahšie alebo lacnejšie.
Chýba mi odôvodnenie v tomto zákone, na ktoré upozornil aj pán poslanec Uhliarik, prečo vlastne ministerstvo zdravotníctva robí zmenu spôsobu určovania cien liekov a v čom bude nová zmena cien liekov výhodnejšia pre slovenských pacientov, pre verejné zdroje v zdravotnom poistení. Nič také neexistuje. Ďakujem pekne.