11. schôdza

Ďakujem, pani podpredsedníčka. No, ja som ten posledný, komu by bolo ľúto peňazí vydaných na šport. Ja si myslím, zrejme v tom sa zhodneme aj s pánom poslancom Galisom, aj s pánom poslancom Érsekom, že každé euro, ktoré, ktoré krajina minie na podporu športu, je investované dobre.
V čom sa ale nezhodneme, je to, že napríklad, že akým spôsobom boli vynaložené peniaze na stavbu, alebo teda na na obnovenie zimného štadióna v Bratislave. Ja som ako občan a daňový poplatník pobúrený napríklad tým, že z verejných peňazí sa postavil ešte aj hotel, ktorý je v súkromných rukách. Aj za to sa dalo postaviť a urobiť ešte veľa iného pre šport. A takto by som mohol pokračovať vo výpočte vecí, ktoré sa minuli neúčelne.
Napríklad by ma zaujímalo, teda z toho objemu peňazí, ktoré boli minuté na šport, teda napríklad na olympiádu, že koľko, aké percento bolo minuté účelne? Lebo ja som vnímal slovenskú výpravu na olympijských hrách v Londýne z veľkej časti ako turistov za naše peniaze, daňových poplatníkov. Keď už sa bavíme o racionálnom míňaní peňazí. Ja som naozaj pobúrený, pretože tu sú peniaze, ktoré chýbajú konkrétnym mladým ľuďom pri konkrétnom športovaní, ale aj vrcholovým športovcom.
Mohol by som v tomto tóne pokračovať, nerád by som však. Ja by som naozaj rád, keby sme vždy, keď hovoríme o vydávaní peňazí v rámci rozpočtu na niektorú kapitolu, špeciálne pri športe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. V zásade naozaj s veľa vecami súhlasím, ale nesúhlasím s tým takým určitým morálnym relativizmom, pán kolega. Ono, možno trošku preženiem, ale ono aj po tých Hitlerových diaľniciach sa ide dobre, hej - ale tá cena, viete. Čiže naozaj, ja keď sa pozriem na ten štadión, ja som tam bol a uznávam, že je dobrý. Ale prečo, preboha, musel stáť toľko? Prečo sme to nemohli postaviť tak, ako to stavajú aspoň v Kanade.
Viete, vy ste tu vypočítali, že koľko by postavili detských ihrísk, keď niečo ste tam mali predražené. Keby niekto vypočítal, koľko detských ihrísk by sa postavilo, keby sa nepredražil ten štadión, však by už tie deti, to by už každé decko malo pomaly ihrisko, keď trošku preženiem. Viete, to mne je ľúto, to som smutný z tejto krajiny, že, dobre, uznávame, treba jeden poriadny štadión. Ale prečo, prečo to muselo stáť toľko, že sa všetci smejú? Každý, kto sa pozrie, sa nám musí smiať. Viete, to mne je ľúto, že prečo nie sme schopní postaviť niečo. Prečo tí ľudia, ktorí sa tam okolo toho motali, neboli grandi a nepovedali, okej, postavíme štadión. Prečo to poňali, že, okej, zarobíme na tom, že postavíme štadión. To tu nemáme nejakých veľkých ľudí, ktorí možno zarobili inde a povedali, ako vy ste tu apelovali na šport, na zdravie a neviem čo. Možno bude skúškou poslednou, kde ešte si to môžme otestovať, futbalový štadión. Či sa to pojme tak, že nájde sa tu grand, ktorý povie, postavím štadión, alebo zas bude niekto, kto povie, zarobím na tom, že ľudí ošalím, že urobím na tom, že postavím ten štadión. Z toho som ja smutný. Naozaj som z toho smutný.

Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Galis, ja by som vás určite v tejto vašej debate, ktorú ste povedali, podporila, a to z toho dôvodu, že všetci, ktorí tu sedíme dlhšie, si určite pamätáte, že v našich radoch sedel aj známy rozhodca pán Micheľ. Pán Micheľ pravidelne každý rok apeloval v rozpočte, ako by sme mali teda pomôcť mládeži, ako by sme mali v rozpočte dať finančné prostriedky na šport, a keď si potom dobre pamätáte, tak aj opustil rady SDKÚ, pretože zrejme jeho slová nikdy neboli vyslyšané.
Takže ja si myslím, že práve výstavbou štadiónov a investovaním aj práve do športu je to veľmi dôležité. Pretože nie tie, tie kluby, ktoré sú profesionálne, ale práve tým podporíme školstvo, podporíme zdravie a hlavne mládež, pretože mládež potrebuje tieto svoje aktivity niekde rozvíjať. A keď sa pozrieme do okolitých krajín a povieme si sami, že mládež nemá záujem už športovať, no, možno niekedy nemá kde športovať a možno niekedy sú tie športoviská už v takom stave, že naozaj by sme mali povedať, že nie je to iba o športe, ale je to o zdraví, je to o výuke, je to o nejakom určitom spôsobe životného štýlu.
Takže myslím si, že vaše vystúpenie bolo namieste.
Ďakujem.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Áno, pán kolega, myslím, že dá sa vo veľa veciach s vami súhlasiť. Tiež tvrdím, že financie, ktoré idú do športu, sa nám stopercentne vracajú. Vracajú sa v dobrom zdravotnom stave našej ďalšej generácie, ktorá by mala tiež v tom športe sa trošku rozvíjať.
Áno, máme športoviská, sú postavené, videli sme ich alebo vidíme ich, ale ich využitie je také, ako povedal kolega Hraško, dá sa povedať, v mnohých prípadoch o ničom. A tu by som chcel apelovať, aby sme hlavne tým nadšencom, tým trénerom po tých obciach, po tých malých dedinkách, ktorí chcú možnože dať trošku svojho voľného času a v súčasnosti niektorí to robia aj v rámci svojej, by som povedal, nejakej časovej rezervy, ktorú majú, aj z vlastných financií, starostovia obcí by vedeli povedať, ako mnoho tých klasických športov, hlavne futbal, na tých obciach, ako musia teraz dotovať, pretože, aj z vlastných peňazí, lebo ináč by to tam neprežilo.
Uvažujem teraz trošku nahlas. Možno, keď hovoríme, že máme tu také nejasné finančné toky, ako sú tie naše športové, by som povedal, vyžitia financované a teraz nehovorím iba o tých vrcholových športovcoch, ale všeobecne o športe, neviem, či by nebolo možnože v budúcnosti možno uvažovať aj o nejakom ministerstve športu, ako to majú iné krajiny. Ale hovorím, to uvažujem iba nahlas.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Galis.

Ďakujem pekne za slovo.
Pánovi Érsekovi by som chcel povedať, pán Érsek, nezavádzajte, ja som nepovedal, že som proti rente olympionikov. Ja som tvrdil, že som, aby dostali aj majstri sveta a majstri Európy. Pretože ja medzi tou olympijskou zlatou medailou a majstrovskou svetovou alebo európskou nevidím rozdiel. Takže keď, tak všetkým. Ďakujem pekne.
Pán Hraško, ja s vami nesúhlasím, pretože mám možnosť tiež sledovať tieto ihriská a musím povedať, že veľký záujem je obcí, aby sa ešte stavali. Ale záleží aj na starostoch, jako sa starajú, čo urobia, aký program pre deti. Čiže len nechať samotné deti tam, aby to rozbili, to je v poriadku, ale ja sa pýtam, prečo tam nemajú nejakého občana z obce, ktorý by sa o tieto ihriská staral.
K pánovi Šebejovi. Pán Šebej, máte pravdu, bolo to drahé. Len viete čo? Cez komín vyletelo 10 mil. euro za daňový úrad a za platinu, ale tú ani nevidíme. Ale tu aspoň vidím každý týždeň, že sú ľudia šťastní, že na koncerte Mikiho Žbirku bol plný štadión. A to bude trvať desať rokov, ten štadión si na seba zarobí. A keď aj to je zlé, tak potom, no, lepšie nerobiť nič. To je najlepšie, nerobiť nič a potom povedať, no však niekto to po nás urobí. Čiže za daňový úrad a za platinu zmizlo toľko peňazí, že sme mohli mať pokryté celé Slovensko takýmito multifunkčnými ihriskami.
Čo sa týka pána Hlinu, no, samozrejme, že, pán poslanec, tak sú ľudia, čo všetko vedia, všade boli, a kde neboli, tam sa chystajú - a vy ste jeden z nich.
Ďakujem.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Miškov. Nie je v sále, stráca poradie.
Nasleduje pán poslanec Simon, nech sa páči, máte slovo.