11. schôdza

Ja som sa prihlásila len k tomu, aby som korigovala údaj, ktorý som uviedla vo svojom vystúpení. Nemala som to napísané, takže som to hovorila len z hlavy. Ale 900 tis. eur je 27,2 mil. bývalých slovenských korún. Len aby sme si boli načistom. Takže ani ten pán poslanec, ja ho veľmi málo poznám, ktorý sa ozval, ani ten nemal pravdu. Ale nie je to jeho hanba. Je to moja hanba, pretože ja som absolventkou najlepšieho matematicko-fyzikálneho gymnázia. Ospravedlňujem sa.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, kolegovia, kolegyne. Ako kolega pán Fecko tu spomínal, kto vie hospodáriť v malom, vie aj vo veľkom. Rovnako je to aj so štátnym rozpočtom. Sú to nejaké, keď dvojciferné číslo, tak za ním je deväťmiestne to číslo, keď si to odmyslíme, tak to nie je až také veľké hausnumero. Hádže sa to tu v tých miliardách. Ale verím, že pán minister, ako dal ten prísľub, respektíve aj má tú ambíciu sledovať tieto čísla pravidelne každý týždeň alebo každý mesiac, že sa mu to podarí. Aj v sledovaní štátneho rozpočtu, aj s tým naplnením.
Chcem reagovať na niektoré tu pasáže, ktoré tu spomínal pán Fecko, a to sa dotkol poľnohospodárov a pôdy. Pôda je tou alebo tým kapitálom a zároveň aj výrobným prostriedkom, ale aj príležitosťou k tvorbe nových pracovných miest a tvorbe hodnôt. To je jedna vec. A vytvára to takisto možností, kde rodiny majú možnosť sa uživiť. To, že nemáme tu definíciu farmára v zákone, to vnímam aj ja ako nedostatok, ktorý by bolo potrebné odstrániť, zamyslieť sa nad tým a nadefinovať to, aby aj súkromne hospodáriaci roľníci mali svoje práva, mali aj svoj štatút, podľa ktorého sa majú riadiť.
Zelená či červená nafta a dotácie a podmienené to tým, že už tri roky musím hospodáriť alebo podnikať v poľnohospodárstve, aby som tú dotáciu mohol dostať. Nuž, ak sa nevieme dohodnúť a zrušiť možno takýto limit, no tak nedajme potom tie dotácie. Aj to bude spravodlivé. Nech to nemajú a nech majú všetci rovnakú štartovaciu dráhu. Ale aby sme nediskriminovali tých, ktorí začínajú neskôr. O mulčovaní bolo tu aj včera reč. Nemôžu byť dotácie na pôdu, ktorá nie je obrobená.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, som prekvapený, ako nám to odsýpa. Tak nečakal, poviem, tesne pred obedom, chcel som isť po obede. K veľa veciam sa nechcem duplicitne vyjadriť. Však načo aj? Ale na modelovom príklade chcem možno povedať, že akých absurdít sme svedkom.
Ja som to už čiastočne naznačil vo faktickej poznámke a na to chcem upozorniť, na to chcem aj apelovať a na to chcem aj pána ministra poprosiť, že aby prípadne nejaké zdroje, ktoré by mohli byť na to určené, radšej neuvoľňoval. My sme vlastne sa dopracovali do štádia, kde sa už ani nečudujeme. Nuž, ale ja vám poviem, ja ešte predsa len som sa nenaučil nečudovať. Ja ešte sa zvyknem ešte začudovať.
Naozaj neviem, z akých posledných šuflíkov vyhrabal terajší minister dopravy, ktorý na čo šiahne, všetko sa pokazí, ešte peniaze vo výške 10 tis. eur a natočil pre pospolitý ľud klip s bohumilým odkazom, aby jazdili opatrnejšie. Lenže čo čert nechcel a urobil, že pri tej všetkej, tej profesionalite, ktorá obháňa to ministerstvo, sa stalo, čo sa stalo, to znamená, že ten klip, vystupuje v tom klipe človek, ktorý má aj iný klip, v ktorom jazdí, myslím, že 240-kilometrovou. Mimochodom ten klip, kde jazdil tou 240-kilometrovou rýchlosťou sa už teraz stratil z YouTubu, mladí to poznajú. Ale objavil sa medzitým ďalší, kde nejaký iný jeho kamarát ide dokonca ešte rýchlejšie.
Nechcem, aby to bolo pochopené zle, lebo naozaj ten slovník sa mení, doba sa mení. Takže, vážení páni kolegovia, starší, mi to odpustite, ale mladí vedia, o čom hovorím, že ako sa nám to mení. Čiže tento človek dostal tú dôveru nášho ministerstva, že naspieval výchovný klip pre mladých ľudí, aby jazdili opatrnejšie. Viete, to je už naozaj absurdita ad absurdná, že fantázia končí.
Čo čert ešte nechcel okrem iného, že aj takáto chybička "se vloudila", tak ešte aj tá dramaturgia toho klipu je naozaj príznačná pre to, že čo má štát vlastne podporovať, hej. Čiže štát vlastne má, z tohto mi to tak vychádza, keď štát to zaplatil, podporovať klipy, kde vlastne je znázornené správanie sa mladých ľudí, kde je lesbická scéna. Ja nehovorím, že na virtuálnom priestore toho nie je veľa. Na virtuálnom priestore toho je strašne veľa, čo si človek môže pozrieť, keď ho to zaujíma. Ale prečo by to mal platiť štát?! - tomuto ja fakt nerozumiem. Nemá štát dôležitejšie veci na prácu, ako platiť videoklipy takej úrovne a kvality, ako boli vyprodukované pre ministerstvo dopravy?! To je naozaj otázka, ktorá, možno niekto povie, nie je celkom náležitá pri rozpočte. Ale na tomto chcem dokumentovať, že aj cez takúto drobnosť sa dá upozorniť na to, že čo je v tejto krajine všetko možné.
Tak vlastne ten apel na pána ministra bol v tom, že pokiaľ bol pán Počiatek schopný vyhrabať v tohtoročnom rozpočte 10 tis. eur na tento výchovný klip, tak ho chcem poprosiť, aby prípadne tú kapitolu, ktorá hovorí v budúcoročnom rozpočte, kde felliniovské ambície pána ministra Počiatka budú pokračovať a bude mať snahu natočiť ďalší výchovný klip skvostnej kvality, aby prípadne sme to korigovali. Ja si myslím, že slovenská verejnosť bude bez takýchto vrcholných diel slovenskej kinematografie. Pri tej absurdite, čoho sme tu schopní, je možné, že v tvorivej dielni ministerstva dopravy môže vzniknúť klip, v ktorom nás bude Jirko Malchárek presviedčať o etike v politike alebo Fruni o investovaní, hej. Čiže, to naozaj nechcem prehnať, je v národnoštátnom záujme, pán minister financií, aby ste tú kapitolu, ktorá umožňuje prípadne pánovi Počiatkovi natáčať klipy, aby ste mu ju zablokovali. Naozaj, pre zdravie tejto spoločnosti.
A teraz k tomu, o čom rozprávame, teda hovorím o štátnom rozpočte. Naozaj aj na takejto drobnosti sa dá dokumentovať, že na čo všetko a ako všetko je možné použiť štátne peniaze. Avšak, a tu sa budem opakovať, upozorňujem na to, že pokiaľ týmto systémom budeme pracovať, tak namiešame skutočne funkčný kokteil tej sociálnej výbušnosti, ktorý pozostáva z troch základných ingrediencií. Tú, ktorú tu už máme, tú zlú sociálnu situáciu, nezamestnanosť. Tú, ktorú tu už tiež dávno máme, ale mám pocit, že narastá, nespravodlivosť. A keď tam ešte skatalyzujete tou aroganciou ´a la minister Počiatek a tým jeho tvorivým prístupom k riešeniu problémov, tak tá zmes je funkčná zaručene a veľmi rýchlo.
Čiže to je ten môj apel v rámci toho, aby sme na konci mohli skonštatovať, že nie je to až také zlé, ako to mohlo byť. Ono to dobré nebude. To treba férovo povedať, že to dobré nebude. A ja za seba môžem zase tiež ešte na záver k celej debate o štátnom rozpočte povedať, že nebudem v tomto prípade pracovať systémom čím horšie, tým lepšie. Pre našu krajinu je naozaj lepšie, keď sa veci budú dariť, ako keď sa nebudú. Čiže toto je naozaj poctivejší prístup. Ale treba tvrdo a napriamo odkrývať to a možno aj na takýchto drobnostiach, že kam je až možné, tá absurdita, dôjsť. Ľudia, ktorí nemajú kontakt s realitou, ktorí stratili kontakt s realitou, ktorí žijú v akváriu, proste takýmto spôsobom naozaj môžu uletieť a môže to mať zaujímavé sociologické dopady na spoločnosť.
To, verím, že nie je nikoho zámerom. Obzvlášť verím, že to nie je napríklad zámerom pána ministra. Neviem nakoľko ma teda počúval. Ja len to pre istotu zopakujem a končím, Počiatek je modelový prípad absurdity aj vášho systému práce. Na tom sa hádam zhodneme, hej, lebo pokiaľ ste vy socialistická vláda, tak nemôžete mať vo vašom kolégiu ministra Počiatka s tými výstupmi, ktoré realizuje. Čiže ten záver bude v tom, že, pán minister, v národnoštátnom záujme je, pre túto krajinu, aby ste ministrovi Počiatkovi obmedzili fondy, ktoré, alebo rozpočtové kapitoly, ktoré by mu umožňovali pokračovať v jeho tvorivých ambíciách v natáčaní klipov pre slovenskú mládež. To je veľmi dôležité. Samozrejme, okrem iných veľmi dôležitých vecí, ktoré tu už moji kolegovia, nie raz, spomenuli.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Číž nie je prítomný, stráca poradie.
Pán poslanec Mičovský, nech sa páči, do rozpravy.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé kolegyne, kolegovia, vážení hostia. To, že v rozpočte cítiť isté napätie, je asi vec, na ktorej sa môžeme zhodnúť pravdepodobne úplne všetci. Druhá vec je, že odstrániť toto napätie je úloha oveľa ťažšia, ako ho konštatovať. A ja v tejto chvíli chcem úplne úprimne povedať, že som si vedomý toho, že ako opozičný poslanec mám oveľa ľahšiu úlohu, niečo si vytrhnúť z toho obrovského komplexu čísel, pripomienkovať to, čo mi je možnože blízke a čo považujem za vážne, a že je úplne iná a oveľa ťažšia úloha vládnych poslancov dokázať obhájiť a pozrieť sa na ten rozpočet pohľadom, ktorý je nepochybne zaťažený zodpovednosťou, ktorú asi najviac musí pociťovať zákonite tu prítomný pán minister. Ale ja predpokladám, že aj tá váha toho tlaku, ktorý možno vyplýva aj z našej rozpravy, veľmi ťažko musí doliehať na predstaviteľov vládneho SMER-u.
A ja chcem povedať, že svojím vystúpením nechcem pridávať nejaké polienka, ktorými by som chcel povedať, a tak si to teda užite, ale chcem, nech to už vyznie akokoľvek, povedať úprimne to, čo cítim a čo si myslím, nieže pomôže alebo poškodí komusi naľavo, napravo, ale čo je v záujme, v bytostnom záujme republiky ktorú máme radi a ktorú máme za svoju. Budem sa venovať dvom okruhom. Ten prvý, to vás asi neprekvapí, bude venovaný tak trošinka zelenej farbe, a ten druhý bude taký možno atypický, myslím si, že ešte napriek dĺžke rozpravy tu nezaznel.
Takže poďme k tomu prvému. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2013 má 7 paragrafov. Z toho jeden celý, predposledný, šiesty je venovaný jednému jedinému podniku, čo je teda pozoruhodné, možno ma to aj teší, ale predovšetkým je to zrejme vynútené legislatívnou. Pretože tento paragraf šiesty hovorí o mimoriadnom odvode zo zisku jediného štátneho podniku, ja dodávam, toho najvýznamnejšieho a najbohatšieho štátneho podniku, ktorý ešte máme, a to Lesov Slovenskej republiky, kde sa stanovuje povinnosť odvodu vo výške 5 mil. eur pre rok 2013 do štátneho rozpočtu.
Skúsme sa pozrieť na tento paragraf šiesty niekoľkými pohľadmi. Ten prvý pohľad je úplne priaznivý, a povedal by som, súhlasím s ním. Jednoducho, ak má štát nejaké aktivity, tak má povinnosť aj právo, právo aj povinnosť, tieto aktivity využívať zmysluplne tak, aby mohol dostať svojej úlohe správcu tejto krajiny. Aj druhý pohľad, ktorý poviem na šestku, na paragraf, bude priaznivý, pretože, ak je tu konkrétny lesný podnik, ktorý povedzme v roku 2011 mal výnosy vo výške 226 mil. eur a s týmito výnosmi dokázal vytvoriť hospodársky výsledok so znamienkom plus vo výške 18 mil. eur, nuž, nedivím sa úvahe zodpovedných štátnych funkcionárov, pána ministra financií, aj pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, že teda dospeli k názoru, že v dobách ťažkých, a to sa zhodneme, že také žijeme, aj keď je to teda vec pohľadu, sú aj iné predstavy o tom, že čo je to skutočne ťažká doba, že v takýchto dobách je vcelku oprávnené siahnuť na takýto zdroj a môže sa zdať úplne nelogické ho nevyužiť v prospech toho napätia, ktoré v tom štátnom rozpočte existuje.
Ale ja si dovolím povedať aj pohľad č. 3 a ten už nebude taký optimistický, ani taký pozitívny, ako boli tie predchádzajúce dva. Ja predovšetkým chcem úplne dôstojne, vážne, a priznajúc svoje vnútorné nejasnosti a istú neistotu, sa spýtať, akým spôsobom sa dostávajú do štátneho rozpočtu, do štátnych rozpočtov čísla, ktoré reprezentujú vysokí štátni úradníci, členovia vlády Slovenskej republiky v tejto súčasnej, ale aj tej minulej? Lebo konkrétne Lesy Slovenskej republiky môžeme použiť ako veľmi zaujímavý príklad toho, že sa tu manipuluje, nie, pardon, beriem slovo manipuluje späť, že sa tu pracuje s číslami pre mňa nepochopiteľným spôsobom.
Ja musím zaspomínať na rok 2009, keď člen vlády Slovenskej republiky, pán Becík bol presvedčený a hovoril to veľmi dôrazne a neraz, že v dobách krízy, ak nepomôže štátnemu podniku, ktorý mu patrí, do jeho rezortu, teda Lesom Slovenskej republiky, sumou vo výške 67 mil. eur, tak tento podnik je zjavne stratený, takmer zmizne z mapy slovenských podnikov. A veľmi si pamätám na pátos a obhajobu toho, ako túto strašnú a podľa mňa, môžem smelo povedať, zločinnú pôžičku obhajoval. Ozaj môžem aj teraz smelo povedať, že vďaka tomu, že pán premiér vtedajší Robert Fico 1. júla povedal, tak to teda nie, skúsime sa pozrieť na tú pôžičku novým pohľadom - je pravda, že sme k tomu trocha prispeli pomerne výraznou lesníckou rebéliou - a tá pôžička sa napokon nielen odložila, ale aj naveky, našťastie, zmizla z plánov vlády Slovenskej republiky, vtedajšej. No, spýtajme sa, ako je to možné, že takáto suma sa môže zjaviť a že môže o nej niekto, kto je, kto má za menom napísané, člen vlády Slovenskej republiky, smelo rozprávať s tým, že už za pár krátkych mesiacov sa ukázalo, že to bol nezmysel. A zrejme tá zodpovednosť štátnych funkcionárov je taká, že už nikdy tento nezmysel sa nemusel nijakým spôsobom dokazovať, skadiaľ sa takéto číslo zobralo.
Poďme ďalej. Na tento rok máme úplne inú situáciu. Pán minister Simon zistil, že teda podnik je to prosperujúci a dokonca sa tým aj hrdí, a máme odvod vo výške 20 mil. eur z tohto podniku podľa rovnakej mustry, rovnakého zákonného postupu. A je to čiastka, ktorá sa aj teda tvrdo odvádza v štvrťročných päťmiliónových intervaloch. No a teraz sme pritom, čo hovorí tá šestka. Vlastne to vypadá celkom, akože v rámci tej postupnosti najlepšie, treba nám odviesť iba, v úvodzovkách, samozrejme, 5 mil. eur pre tento účel mimoriadneho odvodu do štátneho rozpočtu.
Ja si dovolím povedať v tejto súvislosti, že všetky pohľady takejto hry čísel v prípade lesného majetku štátu, to znamená, obrovské povinné pôžičky, aby sme ho zachránili, alebo obrovské odvody, aby sme ho podojili, sú principiálne ohromne nesprávne.
A ja viem, že teraz v dobe, keď sa tu hovorí vlastne o tom, že musíme každú korunu, každé euro, pardon, úsporne hľadať, šetriť a vynakladať, tak to nebude znieť veľmi ako keby v rezonancii týchto pocitov, ale ja musím povedať, že je to krajne nesprávny pohľad, pretože ozaj lesníctvo je jediná hospodárska činnosť, ktorú hodnotiť prostredníctvom ziskov, tržieb, je nesprávne. Totižto je veľmi ľahké, ak to zadáte ako úlohu, dokonca štátnemu podniku ako politickú úlohu, vytvoriť aj oveľa väčší zisk a aj v oveľa ťažšej dobe, ako je táto. Ale dopúšťame sa tým poškodenia budúcnosti, zdravej budúcnosti občanov štátu. Znie to možno trocha pateticky a málo konkrétne, ale ja si myslím, že je to potrebné nejakým spôsobom ozaj precítiť. A ja vám k tomu ponúknem jeden, možno nie najšťastnejší príklad.
Zoberme si, že by sme v tejto chvíli hlasovali tu o takej záležitosti, ako je práca vodárenských spoločností, ktoré nám produkujú to, čo denne potrebujeme bez ohľadu na to, kto sme a kde sme, pitnú vodu. A my by sme povedali, že táto vodárenská spoločnosť je nútená kvôli tomu, že ju chceme obrať o odvod zo zisku, vytvoriť fiktívny zisk, pretože inak jej to nevychádza, a my z toho zisku proste potrebujeme odčerpať. Ony ten zisk vytvoria, pretože to bude ich povinnosť, a dostaneme sa do situácie, že vďaka tomu, že tento, táto úloha bola jasne stanovená, dostaneme sa k tomu, že kvalita pitnej vody klesne pod hranicou jej použiteľnosti a z pitnej vody sa stane nepitná. No, ja by som si rád predstavil stopäťdesiatku, ako by zdvihla ruku za to, že no tak, no, tak my potrebujeme ten odvod, takže ten zisk musia vytvoriť. Nech ho vytvoria fiktívne, nech ho vytvoria znížením nákladov, nech tam nedajú tej vode, čo treba, nech ju neošetrujú, a basta. No, ja som presvedčený, že tak rýchlo by zanikli politické spektrá ľavicové, pravicové, stredné, vysoké, nízke, lebo všetci by sme si predstavili, že predsa my ráno chceme mať z kohútika pitnú vodu. My proste nechceme ju mať nepitnú. Trocha som to zhustil, skoncentroval, ale verte tomu, že nie som ďaleko od pravdy.
Vy tou 5-miliónovou čiastkou, ktorá vypadá ako zdanlivo ľahko použiteľná, chcete vlastne urobiť v prenesenom význame, ale nie úplne prenesenom, ale aj pomerne v príčinnej kauzalite celkom funkčnom, to, že Lesy Slovenskej republiky ten zisk samozrejme vytvoria, lebo splniť sa to musí. Lebo, tu si dovolím aj malú odbočku, lebo platí to, že pán minister si dal svojho generálneho riaditeľa a vieme teda, že tá subordinácia je veľmi jasná, pretože ten návrh, ktorý som aj pred časom predložil, že teda treba zmeniť systém riadenia tohto podniku a treba zvýšiť kompetencie dozornej rady, bolo mi na to povedané to, čo som tu už konštatoval, že si mám snívať svoje sny. Asi to tak nebude, ale verte, že to tak raz bude musieť byť.
Dobre, vracajme sa nazad k tej vode. Proste, všetci sa zhodneme na tom, že v tomto prípade by hlasovanie o paragrafe 6 dopadlo úplne inakšie, ako dopadne. Ja si dovolím dokonca ešte ísť trocha za hranicu tohto príkladu a použijem príklad vody č. 2, a to, tak trocha sa zahrám na vizionára, ale verím, že i úplne presného. Som presvedčený, že budúci ministri financií budú tu v sieni zákonnosti v budúcich rokoch, neviem povedať to, či to bude o päť, o tri, alebo až o päťdesiat, budú riešiť úplne iné pohľady na fungovanie podnikov štátnych lesov, podniku, ktorý v tomto prípade rozhoduje o tvorbe, ochrane a existencii štvrtiny územia našej republiky. A to bude ten pohľad, že sa nebudeme baviť o odvodoc, ale verte tomu, že sa budeme baviť o tom, že hodnoty lesov, tie pridané, nie tie drevárske, ktoré vytvárajú toľko tých nepekností, ktoré tu už boli spomínané, ja sa k tomu nevraciam, už som sa k tomu vyjadril, takže bude treba takéto funkcie lesov výrazne podporovať.
Verte tomu, že dozrieva doba nielen na Slovensku, ale i vo vyspelej lesníckej Európe, že sa budú musieť parlamenty, národné, i bruselský, i FAO v Ríme, zamýšľať nad tým, ako podporiť tieto podniky. Takže tam je v podstate to, na čo som vás chcel upozorniť, a viem, že ta téma začína byť z mojich úst tak trošinka opakovaná. Takže je to možno nový pohľad, ale viem si predstaviť, že s vami vnútorne nemôžem nijakým spôsobom pri rozpočte zamávať, predsi by som bol vďačný, keby ste sa na to pozreli aj mojimi očami a očami všetkých, ktorí tu pitnú vodu chceme mať. Myslím že to je prepojenie politických spektier úplne dokonalé.
Ale treba tu povedať ešte jednu vec na toto konto, a to je otázka, ktorá je spojená s tým, čo páni ministri, ktorých som tu spomínal, Becík, Simon aj súčasný pán minister Jahnátek, deklarovali úplne jasne, len ako keby stratili odvahu, silu. A to je otázka oveľa dôležitejšia pre tú kvalitu tých všetkých mimoprodukčných funkcií a pre tú kvalitu toho najbohatšieho a najdôležitejšieho štátneho podniku, ktorý ešte máme, a to je otázka jeho zásadnej reorganizácie. Na jednej strane ho chceme podojiť, na druhej strane sa bojíme urobiť zásadné opatrenia, ktoré by mali z tohto podniku, ktorý sa už roky potáca vo svojej nekvalitnej riadiacej štruktúre, ktoré by mali túto štruktúru napraviť.
Ozaj sa už nebudem venovať bývalým ministrom, ale možno ste to postrehli, možno nie, ono to už bolo rozbehnuté, Lesy Slovenskej republiky konečne pod odvahou pána ministra Jahnátka mali vstúpiť do zásadnej reorganizácie, ktorá jednoducho bola ohlásená už natvrdo. Ja dokonca si pomôžem ešte predsi len pánom ministrom Simonom, jeho predchodcom, ktorý povedal k tým 20 mil., keď ich navrhol, pokus o citát: No, viem, že to teda je veľký zásah do tohto podniku, ale verím, že pokiaľ tento podnik prejde zásadnou reštrukturalizáciou, zmenší počet závodov, správ a urobí ďalšie zásadné opatrenia, takže vari tých 20 mil. dáko bude môcť zaplatiť. Zaplatí, za chvíľočku bude platiť poslednú splátku, ale žiadnou úpravou neprešiel.
A teraz naspäť k novému pánovi ministrovi, ktorý je vo funkcii. Ani jeho zásadné rozhodnutie, ktoré už rozhýbalo hladiny lesníkov, takže už vedeli, že v podstate už je koniec s tou pôvodnou štruktúrou a chystali sa na iste vážne dopady, lebo ono je to vážne, zrazu sa vody ukľudnili. A my sa môžeme spýtať: a čože sa to zase stalo, že zase v poradí ďalší pán minister, ktorý má vo svojom rezorte tento najbohatší a najvýznamnejší podnik štátny nášho Slovenska, cúvol?
Ja som sa aj na spytoval, ja viem je to zložité, je to už len nesociálne. Len je to otázka, či je rovnako nie nesociálne to, podnik, ktorému neumožníme oživiť sa, oberať o milióny. Mne to pripadá tak, ako keby sme chceli obrať o krv a urobili darcov krvi z podniku, z človeka, ktorý je ťažko chorý. A o čo je teda lepšie oberať o krv, keď už chceme teda čosi, takýto príklad povedať, oberať o krv, oberať o tie odvody podnik, ktorý je v poriadku, človeka, ktorý je zdravý? Veď viete, že ani darcom krvi nemôže byť človek, ktorý má problémy. A my chceme vlastne takýmto darcom peňazí urobiť podnik, ktorý má zásadné problémy. Všetci to pripúšťajú, všetci to vedia. Je to verejné tajomstvo, lesnícke, i tejto krajiny. A ja nerozumiem, prečo sa dokážu všetci páni ministri zľaknúť tejto úlohy. Veď v tom je sila štátnika, politika. Viete, pozrieť sa do steny a vymyslieť 5 mil., 20 mil., alebo ako pán Becík 67 mil. pôžičky, nuž, ja neviem: taký klobúk majú tam, ťahajú tieto peniaze z klobúka alebo tieto čísla? Ja viem, že nie, nechcem to dehonestovať.
Zamýšľajú sa nad tým. Len prečo sa nezamýšľajú nad podstatou? Tie čísla nie sú takým problémom. Problémom je tomuto podniku zásadne pomôcť a možno potom by sme sa mohli baviť aj o nejakých odvodoch, aj keď principiálne trendové pomery Slovenska sú také, tak to máme Bohom uštedrené a inakšie to už nebude, že pýtať od tohto ťažkého, ale zároveň krásneho výrobno-ekonomického sektoru a tej konfigurácie terénu, peniaze z lesníctva, je v princípe nesprávne vo veľkom. Maličký podnik nájdete, ktorý môže byť ziskový. Ale veľký podnik, a takýmto podnikom Lesy Slovenskej republiky sú, nemôžete stavať do role podniku, ktorý sa má stať v budúcnosti sliepočkou, ktorá bude znášať zlaté vajíčka, a my tú sliepočku budeme chcieť predsi len v istej fáze zarezať a zlaté vajíčka v podobe pitnej vody, dýchateľného vzduchu, neodviatej pôdy, harmónie, ktorú tam chodíte čerpať, sa stratia. Ozaj sa pozrite na krajiny, ktoré nemali také šťastie na svojich panovníkov už niekoľko storočí a ktoré dokázali premárniť toto bohatstvo tak, že dnes tam, kde mali v stredoveku lesy, je púšť.
Dosť na lesnícku tému. Ja som v tejto chvíli sa dostal zhruba do polovice toho, čo vám chcem povedať, ale aby som túto prvú polovicu zakončil, tak chcem tu dať dva pozmeňovacie návrhy. Jeden fiktívny a nepravdivý a druhý skutočný podľa rokovacieho poriadku.
Ten fiktívny a nepravdivý je ten, že by som si v takom maličkom ironickom úsmeve dovolil navrhnúť, aby § 6 zákona o štátnom rozpočte pre rok 2013 sa zmenil v tom slova zmysle, že nenavrhneme odvod 5 mil. eur, mimoriadny odvod zo zisku, ale navrhneme 25 mil. eur. Verte tomu, hovorím to so znalosťou veci, ak by táto cifra sa do rozpočtu dostala a pán generálny riaditeľ Lesov Slovenskej republiky oslovil pána ministra a túto úlohu dostal, tak by teda ťažké mal noci a určite by ako lesník mal s tým obrovský problém, ale keďže zákon o štátnom podniku je nezmenený a subordinácia je jasná, garantujem vám, že tieto peniaze by prišli do štátneho rozpočtu a pán minister financií, pán Kažimír by dostal o 20 mil. viac, ako očakáva z § č. 6.
Je to samozrejme absurdné, sa ospravedlňujem za to, že takéto príklady si dovolím vôbec tu, kde sa má rozprávať len seriózne, použiť. Len tým som chcel dokumentovať to, že to pohrávanie sa s číslami je nebezpečné a že ohrozuje ozaj tú pitnú vodu, keď si ráno otvoríte kohútik, aby sme ju mali vždy, lebo to je lesnícka záležitosť a nie vodárenských spoločností, keď to používam ako príklad, ktorý sa mi zdá zrozumiteľný. No a takže miesto toho, aby som takýto absurdný príklad pozmeňovacieho návrhu navrhoval, vám predkladal, ospravedlňujem sa zaň, predložím ten, ktorý myslím si, že by riešil to, čo som sa snažil naznačiť.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 uvedenom v tlači 176.
Text: Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 sa mení takto: "§ 6 sa vypúšťa".
Odôvodnenie: Mimoriadny odvod zo zisku štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky je a priori nesystémovým krokom, ktorý je za prvé, v dôsledku politickej riadiacej subordinácie veľmi ľahko nariaditeľný, za druhé, v dôsledku špecifík lesného hospodárstva aj relatívne ľahko splniteľný, no vo svojej podstate mimoriadne škodlivý, pretože zásadným spôsobom znižuje kvalitu správy majetku, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti so základnými parametrami kvality života všetkých občanov. Toto tvrdenie sa zdá ako príliš voľné a ťažko preukázateľné. No nie je to pravda. A práve v tom spočíva jeho závažnosť, ktorú by sme si všetci, ktorí sme vo zvýšenej miere zodpovední za správu tejto krajiny, mali bytostne uvedomovať.
No a idem k tej druhej časti, ktorá bude o niečo kratšia, ale určite z môjho pohľadu myslím, že dôležitejšia ešte. Poviem príklad, o ktorom sa domnievam, že je veľmi od pása len strelený, ale napriek tomu, že nebudem ďaleko od pravdy. Vieme, aká je obrovská zaťaženosť našej krajiny šedou ekonomikou, korupciou, nehospodárnym narábaním s majetkom štátu. Keby sme dokázali urobiť naprieč všetkých rezortov jedno jediné opatrenie, ktoré by bolo tým zázračným šibnutím a ktorým by sme korupciu v našej krajine mohli znížiť len o 30 %, lebo na nulu ich znižovať, to asi nedokázali ani Nóri a tí už dačo dokázali v čistote narábania s majetkom štátu za svojho kráľovstva, 30 % keby sme dokázali z tej sumy, o ktorej predpokladám, že je obrovská, tak by možno my všetci aj s pánom ministrom na čele sme mali zrazu peniaze aj na tie učiteľské platy, aj všetky potreby, ktoré nechcem opakovať, sú akútne a my vnútorne s nimi súhlasíme. Nuž, existuje na to spôsob. Pozrite, je možno trocha bizarný, ale ja mu verím. Prílohy k zákonu o štátnom rozpočte, je ich tam niekoľko desiatok, myslím, že takmer 40. Nuž, čo keby sme ešte raz sa zamysleli a otvorili ten zákon a dali tam ešte jednu prílohu a nazvali by sme ju List všetkých ústavných činiteľov Slovenskej republiky svojim občanom a ten list by mohol znieť, napríklad takto nejako:
"Vážený občan, vážime si, že žiješ v našej krajine, a veľmi dobre vieme, že sa denne stretávaš s dobrým i zlým. Vieme, že toho zlého je veľa a že ťa to trápi, lebo často nachádzaš na štátnom mešci veľa dier, z ktorých denne utekajú milióny. Vidíš tie diery, vidíš, ako nimi preteká prúd štátnych peňazí dostratena, a vieme, že sa bojíš.
My rozumieme, vážený občan, tvojmu strachu, lebo máš ten svoj ostrovček, na ktorom máš rodinu, možno ešte máš prácu, a ktorý jednoducho si brániš a nechceš ohroziť niečím, čo by dokázalo tento ostrovček zaliať tou vlnou gangstrov, nie s revolverom, lebo takých, našťastie, až tak veľa nemáme, ale tých gangstríkov v tých bielych golierikoch, ktorých máme prebohato, a ktorí sa ti denne smejú, lebo oni vedia, že ty vieš a že vidíš, ale zároveň vedia, že budeš mlčať, pretože taká je prax.
A my tvojmu strachu veľmi dobre rozumieme. Možno sa budeš diviť, vážený občan, ale my, ústavní činitelia, sme tiež nie všemohúci a nedokážeme ani z našich pozícií poslancov, členov vlády, pána prezidenta, pána premiéra ti sľúbiť, že vždy všetko, o čo zabojuješ, dopadne dobre, ale chceme ťa uistiť, že každý tvoj prejav odvahy, každý tvoj prejav strachu, každé tvoje gesto, ktoré urobíš vo veci, aby sa v tejto krajine tie diery na tom štátnom mešci zaplátali a aby sa tie obrovské machinácie s európskymi fondmi, s domácimi fondmi znížili o tých 35 % alebo o tých 30 %, vždy ťa podporíme a budeme robiť všetko pre to, aby si mohol svoj vzťah v tejto krajine a svoju odvahu preukázať úplne jasne.
Možno, že neuspejeme a že napriek všetkým našim sľubom, ktoré ti dávame v tomto liste, v tejto prílohe k štátnemu rozpočtu, ťa sklameme a ty budeš ešte rozhorčený viac, ako si bol možno doteraz. No ak to nedokážeme, ak ozaj naša moc je taká, že nevieme tie nepeknosti zastaviť, nuž tak potom možno ti sľúbime aspoň toľko, bude to trocha patetické, ale pravdivé, že budeme teda s tebou plakať, že sadneme si na tej ceste, ktorú sme neurazili, a budeme rozmýšľať, že kde sme urobili chybu. Ale ver tomu, vážený občan, že ťa neopustíme."
Lebo verte tomu, že naši občania majú pocit, že sme ich my, ústavní činitelia, neraz opustili a že vo svojom boji o to zaplátanie tých dier na tom štátnom mešci sú stratení a že ich skúsenosť oprávnene učí, že si nedokážu pomôcť.
Nuž, ja viem, ten list by bolo treba naformulovať presnejšie. A napokon, na čo sa trápiť? Taká príloha nevznikne. Ale chcem, aby vznikla, možno keď nie na papieri, aby vznikla v našich svedomiach. Som presvedčený, že ak by sme dokázali takýto krok, že by ten občan uveril, že sme síce chybujúci, vysoko postavení, ale predovšetkým rozhodnutí mu pomôcť, a keď mu už nedokážeme pomôcť, tak s ním aspoň zaplačeme, že by možno nám rozumel viac, ako nám rozumie neraz doteraz. A som presvedčený, že ak by sa nám podarilo, ak by takáto príloha v tých našich svedomiach a z tých svedomí smerom k verejnosti zaznela, tak by sa to úplne reálne prejavilo. Nie na plánovanom štátnom rozpočte, jeho príjmoch a výdajoch, ale v realite už v roku 2013. Veľmi si to želám. A prosím vás, aby sme skúsili takúto prílohu v takomto duchu napísať.
Tu som možno mal skončiť, ale som si uvedomil jednu vec, ktorá možno pokazí ten dojem, ktorý som chcel možno aj trocha cielene vyvolať. To zamyslenie sa nad vzťahom ústavných činiteľov k svojim občanom, ktorí sú pochybujúci a bojaci sa, ale pritom v ktorých moc v rukách je. A povedať si, že rozumiem tým vetám, ktoré zvykol hovorievať pán Dzurinda, ktoré zvykol hovorievať aj pán Fico, že do politiky patria nejaké tie hrádky, tie voľajaké také elegancie, ktoré proste sú, mne sú nie blízke, ale rozumiem, veď ja sa ani necítim byť nejak extra politikom.
Ale dobre, keď nejaké beťárčiny drobné patria do politiky, nuž nech sú tam. Len zamýšľam sa nad tou včerajšou voľbou predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Toto je tá beťárčina, ktorá patrí do politiky?! To takýmto spôsobom chceme ukázať nášmu občanovi, že pracujeme preňho a že ozaj jedným vrzom vybavíme to, čo sa vybaviť má, že opozícii patrí šéf kontrolného úradu, ktorý sa má pozerať všetkým na prsty, a ideme ďalej? My sa budeme nad takouto vecou zdržiavať? Nuž bojím sa, že ak to dám do súvislosti s tým, čo som rozprával o tom liste občanom, že je to strašne znižujúce hodnovernosť nášho úmyslu pracovať pre blaho tejto krajiny, a že vec, ktorá mala byť vybavená za päť minút, sa vybavuje päť mesiacov. No prosím vás pekne, ak ozaj do politiky patria hrádky, tak nech nepatria takéto čertovské. Nech patria nejaké elegantné. Neraz sa tu môžeme aj zasmiať. Ja si to veľmi vážim, ten humor, ktorý tu dokážete vniesť, ale toto je vec, ktorá nepatrí ani do čierneho humoru, nepatrí do sieni zákonnosti.
Jednoducho toto je vec, a to sa obraciam na toto spektrum, ja by som neposlúchol asi svojho pána premiéra, ja by som hlasoval aspoň v tomto prípade podľa svedomia. Ako to, ako to môžete tieto počty? Však to, ja tomu neviem prísť na chuť. A nevyčítam vám to, veď viem, že pracujete svojím spôsobom. Len som strašne sklamaný a mrzí ma to, lebo toto je vec, ktorá v mojich veciach popiera to, na čo sme tu. Biť sa o dobré zákony. Biť sa o to, aby to fungovalo, a nie sa baviť o tom, že, vážená opozícia, taká si rozgajdavená, že my ti hravo dokážeme, že to nebude. Však toho predsedu nepotrebuje ani ľavica, ani pravica. Toho potrebuje občan, aby vedel, že sú tu zákonné momenty, ktoré jednoducho mu dávajú oporu a istotu, že sa má na koho obrátiť. Poprosím vás, ak sa ešte raz dostanem k takejto voľbe, skúsme sa pozrieť na svedomie viac ako na prikázania svojich šéfov. Asi toľko.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Janko, ďakujem ti za to, čo si povedal. Ono od mnohých by to možno vyznelo ako plané slová, ale od držiteľa Bielej vrany si myslím, že takýto príhovor je namieste. Ak sú ľudia, ktorí majú ísť príkladom a ktorí majú ukázať občanom, že je možnosť poukázať na rozkrádačky, je možnosť poukázať na nehospodárne šafárenie so štátnymi peniazmi tak sú to práve ľudia, ktorí ocenenie Biela vrana už získali. A tiež by mali byť mementom, že aj keď to nemali ľahké a mnohí prišli o prácu, boli vyhodení, boli perzekuovaní, tak vďaka ich príkladu sa možno niečo niekde zmenilo k lepšiemu a možno niektorí tí gangstríci v tých bielych golieroch, o ktorých si rozprával, si začnú dávať na to, čo robia, pozor.
A s tým súvisí aj ten pozmeňovák, ktorý, ktorý si predložil na začiatku, lebo zjavne lesníctvo je niečo, čomu rozumieš a v čom sa orientuješ, a je to len ďalší príklad toho, ako jednorazové a nesystémové opatrenia aj v tomto rozpočte majú viesť iba k plátaniu dier, miesto toho, aby vládna strana SMER sa zamyslela nad systémovými riešeniami, ktorý, ktoré by ekonomiku a štátny rozpočet ozdravili.
Takže ďakujem ti veľmi pekne, bodaj by ľudí, ktorí o boji s korupciou vedia rozprávať s tým, že ak majú niečo za sebou, sme videli každým dňom viacej. Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne. Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážený pán minister financií, ctené kolegyne a kolegovia, vážení hostia, nestojím pri tomto mikrofóne pri debate o štátnom rozpočte po prvý raz. Po prvý raz by som však rád začal tým, že vyslovím spokojnosť s trendom. Možno trošku pre vás nezvykle, hovorím stále o rozpočte ministerstva kultúry. Isteže, neznamená to, že idem nekriticky chváliť a od reality odtrhnuto spievať ódy. Isteže, aj ja si viem predstaviť ten blažený pocit, ktorý by sa mohol v našich zemepisných šírkach vyskytnúť, ak by sme kultúre nedali z verených zdrojov iba čosi nad 1 %, je to pre vašu informáciu 1,095 %, ak neberieme do úvahy zdroj z Európskej únie, tak 1,38 % celkových výdavkoch štátu, ale udomácnil by sa u nás európsky obyčaj stroviť na kultúrne ciele 2 či 3 percentá. No napriek tomu, opakujem, som spokojný s trendom. Ešte raz opakujem, s trendom.
Zdrojom mojej spokojnosti je skutočnosť, že táto vláda sa stavia k rezortu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky slušne a spravodlivo. Predchádzajúca vláda medziročne na kultúre "ušetrila", z takmer 197 mil. eur v roku 2011 zoškrtala kultúru na 181 mil. eur v roku 2012. Našim múzeám, galériám, divadlám, slovom našim kultúrnym aktivitám a inštitúciám malo podľa názoru odborníkov okolo pani Radičovej v tomto roku stačiť o 15,5 mil. eur menej ako vlani. Len pre lepšiu predstavivosť, je to 470 642 350 starých slovenských korún, takmer pol miliardy. Povedal som vám vtedy pri diskusii o rozpočte na rok 2012 z tohto miesta aj toto: Áno, v knižniciach, múzeách, divadlách a ostatných inštitúciách sa bude kúriť, budú sa požičiavať staré knihy, udržiavať staré expozície, hrať staré inscenácie a vystavovať zbierkové predmety z depozitárov. Ale život s celou svojou dynamikou ostane za dverami. Knihy, obrazy a starožitnosti, ktoré sa pre nedostatok zdrojov nenakúpia, sa do našich zbierok už nikdy nedostanú. Inscenácie a koncertné diela, ktoré nebude za čo naštudovať, nevzniknú. Niekoľko desiatok a možno stovák talentovaných to vyženie do sveta, kde budú mať na tvorbu lepšie podmienky. A o dvadsať rokov potom možno budeme počúvať o skvelých osobnostiach a biť sa do hrude, že to sú "naši ľudia", ktorí sa vo svete nestratili, akurát pre nás sa stratia. Ale čo už na Slovensku záleží, pravda? Preto ešte raz, som spokojný s trendom. Toto všetko, chvalabohu, bolo za tej vlády predchádzajúcej, teraz je to, chvalabohu, inak.
Chcel by som však využiť túto príležitosť, aby som upriamil vašu pozornosť na viacero problémov, ktoré odborníci registrujú, hovoria o nich, varujú v dostatočnom predstihu pred ich dôsledkami, no zdá sa, že ich nik nepočúva.
Bol som pred niekoľkým dňami na medzinárodnej teatrologickej konferencii v Banskej Bystrici, kde viacerí znalci divadla a pedagógovia umeleckých škôl upozorňovali na trend, ktorý je dnes zjavný. Medzi mladými ľuďmi, budúcimi profesionálnymi umelcami je dnes mnoho takých, ktorí svoju perspektívu nespájajú s tvorivými ambíciami, vôľou a chuťou prichádzať s novou objavnou reflexiou tohto sveta a osudov človeka v ňom. Dorastá nám generácia, ktorá od malička nasávala vzory správania ponúkané komerčnými televíziami a pre ktorú ideálom neboli ani cirkevní svätci, ani národní hrdinovia, ani titanské postavy arcidiel svetovej literatúry, ba ani vzorní hrdinovia májoviek, ale nindža korytnačky, džejárovia a rambovia, aby som netýral siahodlhým výpočtom obrovského spektra postáv, postavičiek a ich karikatúr, ktoré sa nám vďaka globálnemu audiovizuálnemu priemyslu stali doslova členmi domácnosti. Byť dnes učiteľom, chce okrem iných dispozícií aj odvahu, pretože do škôl prichádzajú aj deti, ktoré nie sú schopné uvedomovať si rozdiel medzi virtuálnou realitou a skutočnosťou.
Svet nám neobyčajne rýchlo zdrsnel, zvulgárnel a zvlčil sa. Vyhráva ten, kto je silnejší, kto najprv udrie a až potom premýšľa, kto má viac a lepšie krytých platobných kariet, kto myslí na seba a netrápi sa osudom ostatných. To je fakt. A kto si aspoň niekedy pozrie správy alebo prečíta noviny, vidí, že to nie je iba nejaký exces, výnimočná situácia u nás, ale je to trend, ktorý sa Európou a svetom valí rovnako ako kríza. Tak sa dokonca zdá, ako by tieto dve morové rany šli ruka v ruke. Ako sa zhoršujú materiálne podmienky ľudí, rastie agresivita, stráca sa úcta k hodnotám a rešpekt k blízkym. Človek človeku sa stáva čoraz väčšmi vlkom. A tak ako vojaci v zákopoch druhej svetovej vojny nečítali v noci pred osudovými bitkami Dostojevského či Kafku a nekochali sa v Tizianových či Monetových obrazoch, ale hltali rodokapsy a ruvali sa o dráždivé obrázky slečiniek zo šantánov, dnes je zvykom zapnúť za múrmi svojich hypotekárnych get monitorovacie snímače a siahnuť po diaľkovom ovládači, aby nás po celodennom zápase o svoj diel koristi oblažila dáka tá smotánkovská celebrita.
Dámy a páni, tento stav môžeme vnímať v zásade dvomi spôsobmi. Buď pokrčíme plecami a zmierime sa s ním, ako to predviedla vláda pani Radičovej, alebo sa pokúsime vytvárať alternatívu. Vytvárať alternatívu znamená aj uvedomiť si, že ľudia nie sú unifikovaní pandrláci, za akých nás považuje zábavný priemysel, a tak sa voči nám správa, ale každý má inú predstavu o kráse, iný vkus a iné očakávania. Pre zábavný priemysel je podstatný počet zákazníkov ochotných otvoriť peňaženku a platiť. Platiť za ilúziu, za zábavu, niekedy dokonca už aj za púhu možnosť byť medzi vyvolenými. Podporovať alternatívu v kultúre znamená podporovať a podnecovať tvorbu a tvorivosť v širokom spektre činnosti a aktivít. Podporovať alternatívu v kultúre znamená podporovať ľudskú kreativitu a aktívnosť, chuť vyjadriť sa, spolupracovať a odovzdávať výstupy svojich tvorivých úsilí iným. Podporovať alternatívu v kultúre znamená vytvárať možnosti, aby ľudia, aj tí úspešní, ale aj tí z denných trápení, frustrovaní a zmorení, našli v tvorbe potešenie, radosť, aby dali svojmu životu plnší zmysel. Podporovať kultúru a kultúrnosť znamená v konečnom dôsledku aj tlmiť dopady krízy.
A preto som začal tým, že som spokojný s trendom. Uvedomujem si pritom, koľko obrovských problémov ostáva nevyriešených. Je mi vždy smutno, keď míňam ruiny hradov, zámkov, kaštieľov a kláštorov, ktoré mohli byť ozdobami našej krajiny a prirodzenými centrami turistického ruchu, ale aj zdrojom budovania pocitu vlastenectva a hrdosti pre našich občanov.
Je mi ľúto, keď vidím, ako každý rok desiatky dobrých slovenských hudobníkov odchádza s futrálom do Rakúska, Nemecka a celého širokého sveta. Pretože ani pre vynikajúceho mladého sólistu v našich orchestroch nie je jednoduché postarať sa o rodinu a zabezpečiť jej slušný životný štandard. Je to na zaplakanie vidieť výplatné pásky v našich divadlách, knižniciach a ďalších kultúrnych inštitúciách, kde vysokoškolsky vzdelaní odborníci, často európske kapacity vo svojich špecializáciách, zarábajú ešte menej, ako dnes toľko skloňovaní učitelia.
Je mi trápne, ak dnes Literárny fond musí, aspoň pokiaľ vládze, zo solidárnych príspevkov dnes aktívnych umelcov sociálne podporovať tých, ktorí desaťročia slovenskú kultúru spolutvorili, pretože žijú na hranici chudoby či pod ňou. Polstoročia ich okrádala netrhová ekonomika argumentujúc, že príjem nemá zodpovedať hodnote výkonu, pretože treba financovať celospoločenské potreby a spoločnosť sa o ľudí v dôchodku, či nemoci postará. A teraz ich štvrťstoročia okráda trhová ekonomika s argumentom, že každý má na svoju budúcnosť myslieť vopred a vytvoriť si zdroje, z ktorých bude dofinancovávať svoju potrebu v chorobe, či dôchodkovom veku. Vďaka monografii spisovateľa Ferka Urbánka, ktorú v utorok uviedol do života Ladislav Čavojský, vieme, že prvá republika si ochotníkmi milovaného a hojne uvádzaného autora vedela uctiť spisovateľskou rentou, ktorú mu štvrťročne vyplácalo ministerstvo. Na slovenských dramatikoch v dôchodku dnes nikomu nezáleží, a ako žijú, nikoho nejak extra netrápi.
Dámy a páni, naozaj, si myslím, že by sme si aj v časoch ťažkej ekonomickej krízy mali nájsť čas a konečne takmer štvrťstoročie po spoločenskom prevrate hovoriť na pôde Národnej rady Slovenskej republiky o kultúre.
Máme za sebou rozpravy a prijímanie koncepčných materiálov v rozličných oblastiach. Riešili sme opakovane problémy školstva, zdravotníctva, obrany, súdnictva, zahraničnej politiky. Ekonomikou sa zaoberáme tak husto, že už mnohí uverili, že jej rozumejú. Slovom preberáme sa rozličnými oblastiami spoločenského života. Ale ku kultúre sa zatiaľ správame stále ako k zostatkovému rezortu. K rezortu, ktorý pýta peniaze a neprináša zisky. Kedy-tedy sa nájde minister, ktorý toľko argumentuje, že sa mu podarí nejaké peniaze získať. A ja som to vždy privítal.
Ale čas je hovoriť o kultúre ako strategickej priorite tejto spoločnosti a nášho štátu. Pretože Európa 21. storočia sa stáva a, ako sa zdá, čoraz väčšmi bude Európou jednej tváre, pokiaľ ide o ekonomiku, právo, dopravu a iné sféry. A jednou z mála oblastí, kde si zachová pôvodný pôvab pestrosti, bude oblasť kultúry. Využime rok, ktorý je pred nami, na širokú celospoločenskú diskusiu a dajme tomu, na čom sa zhodneme, podobu reálnej stratégie, aby bolo jasné, že kultúrny kapitál, ktorý na našom území zanechali európski svätci Cyril a Metod, ktorých jubileum na budúci rok oslávime, chceme v budúcnosti ďalej rozvíjať.
Rozpočet na rok 2013, síce opatrne, ale predsa, naznačuje pozitívny trend. Podporme ho a urobme čo je v našej zákonodarnej moci, aby sa slovenská kultúra stala nezvratnou prioritou aj v stredno- a dlhodobom výhľade. Ja som veľmi rád, že konečne po rokoch má táto republika ministra financií, ktorý pravidelne chodí do divadla, ktorý dokonca si kupuje lístok do divadla aj vtedy, keď ho nikto nepozval, chodí na bežné predstavenia, nielen na premiéry. Na rozdiel od toho ministra financií bývalej vlády, ktorý chodil do divadla len vtedy, keď tam bol ples v opere a plietol si operu s operetou a o ďalších veciach hovoriť nebudem. Ten, ktorý chcel predať Slovenské národné divadlo spolu so svojím premiérom, atď., atď., a tak ďalej. Dnes konečne máme ministra financií, ktorý kultúru pozná, ktorý kultúre rozumie, chce rozumieť a ktorý sa v tom divadle cíti dobre. Aj to je pozitívny trend, na ktorý by sme nemali zabúdať.
Ďakujem veľmi za pozornosť, že ste si ma vypočuli. A dúfam, že pri hodnotení tohto roku, teda toho budúceho roku budeme môcť byť oveľa viac pozitívni ako v závere tohto minulého.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Jarjabek, som rád, že ste sa dotkli opäť oblasti kultúry ako jeden z mála poslancov v rámci rozpočtu. Avšak dotkli ste sa ho zo svojej pozície, zo svojho pohľadu vládnucej strany. Hovorili ste, že za tie predchádzajúce vlády, že sa budú vystavovať veci z depozitárov. Ja by som bol veľmi rád, keby sa konečne tie veci z depozitárov dostali von, pretože je ich zaťažko dostať, hlavne v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Ak by to tak bolo, tak by sme predsa len o niečo napredovali. Žiaľ, nebolo to tak.
Hovorili ste o vytváraní alternatívy. Mali ste možnosti v rokoch 2006 až 2010. Ja som však tie alternatívy nikde nezaznamenal a hlavne teda v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Všetci máte plné ústa rečí ohľadne kultúry, divadlách a iných prejavoch. Ale tá naša tradičná kultúra stále ostáva niekde na okraji záujmu, ako som to už niekoľkokrát zdôraznil.
Hovoríte o možnosti napredovania pre mladých tvorcov, ale vaša vláda prišla s návrhom zriediť možnosti súťažných prehliadok v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Ony sú už teraz obročné a chceli ste ich ešte zriediť naviac. A pritom všetky ostatné oblasti kultúry majú súťaže každý rok. Ako potom dať priestor tým, ktorí by mali tvoriť a tvoriť aj v rámci tradičnej ľudovej kultúry, keď však načo? Každých päť rokov im dajme súťaž, nech sa porovnávajú! Potom sa bude tvoriť figa borová. Všimli ste si, nechválim tu ani jednu z predchádzajúcich vlád? Ale teraz ste tu opäť vy a z týchto skúseností mojich vaše slová vyznievajú ako hmla na Lomnickom štíte.
Ďakujem.

Prepáčte, pán kolega, teda ďakujem za tú faktickú poznámku, ale kultúra nie je len tradičná ľudová kultúra. Ja som hovoril o kultúre všeobecne a pokiaľ nebudú také menšinové žánre vo verejnoprávnych inštitúciách, ako je napríklad poézia, pokiaľ tam nebude, ja neviem, zastúpená komorná opera, komorná činohra. Ja hovorím o kultúre všeobecne. Vy ste to trošku vytrhli a zneužívate to, že som sa tomu špecificky nevenoval. Môžeme si kedykoľvek sadnúť na kávu a môžeme sa o tých veciach baviť, ale myslím si, že toto nie je priestor pri hodnotení rozpočtu, aby sme hovorili o konkrétnych situáciách v konkrétnom čase, tak ako ste to naznačili vy, hoci môžete mať tisíckrát pravdu, ja vám to neberiem.
Myslím si, že v prvom rade treba hovoriť o trendoch vzhľadom na to všetko, čo sa tuná udialo za posledných dvadsať rokov, hej. Paradoxne vám poviem, že dnes z hľadiska pôvodnej slovenskej tvorby sa tvorí menej, ako sa tvorilo za socialistického Československa. Menej. A toto je prvý rozpočet, podľa môjho názoru prvý rozpočet, ktorý má trend podporiť aj menšinové žánre, na ktoré sa doteraz zabúdalo. Všetky tie inštitúcie, ktoré budú z tohto budúcoročného rozpočtu žiť, budú žiť síce možno podľa vás, skromne, ale určite to nie je rozpočet pre to, aby tieto inštitúcie zanikli, tak ako zanikli za, a zanikali za tých, prepáčte, pravicových vlád. A to teraz naozaj nehovorím ako nadávku, ale to hovorím ako konštatovanie. Žiadna z inštitúcií nemá nábeh na zánik podľa tohto rozpočtu. Aj to je vďaka ministerstvu financií istým novým trendom, ktorý z hľadiska tohto rozpočtu sa objavuje. To som mal na mysli, keď som o tom hovoril.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár poznámok k rozpočtu, o ktorom rokujeme a o ktorom budeme zrejme zajtra hlasovať. Na úvod by som jednu vec ocenil a to je skutočnosť, že vláda je rozhodnutá redukovať deficit rozpočtu verejnej správy pod 3 % HDP v budúcom roku a má odhodlanie pokračovať v konsolidačnom úsilí.
Problémom však je, akým spôsobom to vláda robí. Je veľkým rizikom sa spoliehať len na príjmovú stránku rozpočtu, pretože skúsenosť ukazuje, že príjmy môže byť výrazne nižšie než plán. Príkladom je tohtoročný výber dane z pridanej hodnoty. Príjmová stránka však pokrýva asi dve tretiny konsolidácie, a to v situácii, keď daňové a ďalšie opatrenia vlády, najmä novela Zákonníka práce negatívne ovplyvňujú zamestnanosť. A to nie je nejaké politické vyjadrenie. To tvrdí Národná banka Slovenska. Je pravdepodobné, že príjmy rozpočtu sa nepodarí naplniť. A tak reálne hrozí, že deficit za rok 2013 prekročí hranicu 3 % HDP. Otázka je, aké ďalšie opatrenia má vláda v zálohe, ak sa ukáže, že deficit sa vymkol spod kontroly?
V čase krízy je potrebné tým, čo zamestnávajú ľudí, ruky rozviazať, nie zviazať. Vláda robí presný opak toho, čo by v kríze bolo potrebné. Príjmovú stránku napĺňajú ľudia, ktorí platia dane. Výdavkovú práve vyčerpávajú tí, ktorí sú na sociálnych dávkach, a za vašej vlády zatiaľ počet zamestnaných každým mesiacom výrazne klesá a počet na dávkach výrazne stúpa. Za posledné dva mesiace to bolo štrnásť tisíc nových nezamestnaných. A vláda nevie ako ďalej. Vláda nevie ponúknuť a vytvoriť prostredie, ktoré ponúkne ľuďom prácu. A pre dôstojný život je práca nevyhnutná. Okrem zvyšovania daní a odvodov, ktoré negatívne ovplyvnia aj tak už spomaľujúci sa ekonomicky rast, vláda siaha na peniaze, ktoré sa mali používať až v budúcnosti. Zníženie odvodov do druhého piliera znamená, že časť zdrojov, ktoré mali slúžiť na výplatu dôchodkov v budúcnosti, sa spotrebujú už dnes. Vznikajú však zvýšené nároky, ktoré budú musieť riešiť nasledujúce generácie. Vláda svojimi rozhodnutiami zaťažuje budúce generácie, naše deti a ďalšiu generáciu.
Vláda presadzuje a presadila zvýšenie daní, hoci nedokáže splniť svoju elementárnu povinnosť, ktorou je efektívny výber daní. Problém slabého výberu DPH je známy pomerne dlho. Vznikol počas prvej Ficovej vlády, kedy sa vlastne zdvojnásobili úniky na DPH z európskeho priemeru na druhý najhorší ukazovateľ hneď po Grécku. A dnešná vláda sa len prizerá, ako sa výber DPH zhoršuje a zhoršuje. Tento návrh, o ktorom rokujeme, neobsahuje nijakú ambíciu tento problém vyriešiť, dokonca ani v roku 2015. Inými slovami, návrh rozpočtu a všetkých opatrení vlády vždy kvantifikoval, čo prinesú vyššie dane, čo prinesú vyššie odvody. Ale keď ide o kvantifikáciou toho, akým spôsobom si bude vláda plniť svoju povinnosť, akým spôsobom zabezpečí, o čom stále hovoríte, lepší príjem DPH, výber DPH, tam tá kvantifikácia je taká skôr len v náznakoch a nie je prejavená v rozpočte v žiadnom prípade. Pritom ak by sa efektívnosť výberu DPH dostala aspoň na priemer Európskej únie, ako bola v roku 2006, chcem spomenúť, tak by väčšia časť konsolidácie, 1,2 mld. eur, bola vybavená.
A preto sa pýtam, koho chráni vláda svojou nečinnosťou? Na strane výdavkov vláda neukázala takmer žiadnu snahu reálne šetriť. Spomeniem konkrétnu vec, o ktorej vláda hovorila, ale ktorej reálne premietnutie v štátnom rozpočte úplne evidentne chýba. Keď sme vymieňali vládu, tak som odporučil môjmu nástupcovi, ministrovi vnútra, aby pokračoval ďalej v projekte reformy verejne správy, ktorý bol pripravený a vypracovaný, a som rád, že si vláda tento projekt osvojila. Je to správny projekt. Na druhej strane nerozumiem, ak vláda hovorí, že v štyroch rokoch usporí 700 mil. eur, ak vláda pri spúšťaní "esa" (ESO) tvrdila, že ušetrí v roku 2013 50 mil. eur, v roku 2014 150 mil., v 2015 200 mil. a v 2016 300 miliónov. Moja otázka znie: kde je tých 50 mil. úspory, prejavených v štátnom rozpočte? Aby sme si rozumeli, tých 50 mil. eur to je požiadavka učiteľov na zvýšenie platov. Nie je to nikde. Bola to absolútna bublina. Práve naopak, vláda predpokladá nárast počtu štátnych zamestnancov, teda nie úspory vo verejnej správe, ale práve naopak, sa bude viac... (Výkriky v sále.) Pán minister, vy ste tu klamali minule, prosím vás! Prosím vás, pán minister, vy ste tu minule klamali o tom (Nesúhlas zo strany predkladateľa.), aké... Pán minister, môžete na mňa reagovať. Vy ste tu klamali minule, keď ste rozprávali o tom, čo som ja spôsobil štátu, akú škodu. Vy ste tu klamali z tohoto pultu, prosím vás, teraz ticho seďte! A keď chcete, tak reagujte! Vy ste minulý týždeň tuná klamali! A viete to, že ste klamali. ((Nesúhlas zo strany predkladateľa.) Už som vám to povedal, vy ste klamali. A to si vydiskutujte s pánom ministrom Borcom, že kto je za to zodpovednejší viac.
Vláda tých 50 mil. eur v tomto rozpočte nijakým spôsobom nešetrí. Nijakým. To, čo vláda rozprávala o "ese" ( ESO) je v princípe blud. Je to bublina, ktorá sa nikde nikdy neprejavila. A poviem druhú vec, ak by som neviedol dva roky ministerstvo vnútra, tak by som predložil návrh, aby sa 50 mil. eur v štátnom rozpočte na zvýšenie platov učiteľov presunulo z kapitoly ministerstva vnútra, kde vláda sľúbila, že ušetrí v rámci "esa" (ESO) a reformy verejnej správy 50 mil. eur. Neušetrí nič. A len preto, že som rezort viedol a nechcem, aby prišli o svoje peniaze, ktoré potrebujú policajti, záchranné zložky a hasiči, to neurobím. Ale ak chcete vedieť, kde nájsť 50 mil. eur na zvýšenie platov učiteľov, nie je problém. Samotná vláda to sľúbila, že s tým príde a že to ušetrí. Boli to znovu len slová a, žiaľ, na tej výdavkovej časti rozpočtu sa nešetrí takmer, takmer nič. Z tohoto dôvodu takto nastavený rozpočet v hlasovaní nepodporím.
Ďakujem vám pekne.