Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, pán Malatinský, vy ste minister, ja vás teda nepoznám, poznám teda služobne, jak sa hovorí, hej, že čo sme sa tu dvakrát, trikrát videli. Ja si myslím, že ste človek, ktorý by si, keby sme sa mali stretnúť v prázdnej kaviarni, nesadne do stredu, hej, to je ináč, ako pomôcku vám poviem, v zásade nerobte spolky s niekým, kto si v prázdnej kaviarni sadne do stredu, hej, to sú proste ľudia, ktorí sú nezodpovední, stratili ten podvedomý reflex.
Čiže toto v tomto uznávam, že asi takýmto človekom budete. Ale čo vieme, teda však to som nepátral nejak konšpiračne, však to bolo verejne známe, že ste aj susedom teda, alebo bývate niekde tam, kde iní nemôžu bývať. A že vraj sa tam býva dobre. Ja som to teda, nie že by som sa tomu moc venoval, ale sú tam také zvláštne záležitosti, že vlastne vo vašom dome býva pán Haščák, ale cestu k nemu má pán, ten dom je váš, ale cesta je jeho. No, kto by sa v tom vyznal.
Ale to není meritórne. Meritórne je to, že to sú vaši susedia. Ja tiež mám susedov. Nemám takých exkluzívnych susedov, hej, ja mám opernú speváčku, detskú lekárku. Ale napríklad ja si neviem predstaviť, že by som, a teda viem si predstaviť, že by som sem možno prišiel s nejakým systémovým návrhom, to znamená s niečím, že ja neviem, že operní speváci, ja neviem, môžu mať, a vlastne ani ma to nenapadá, možno, keby som dlho rozmýšľal, ono by mi niečo, a niečo systémové, hej. Ale naozaj si neviem predstaviť, a ja si ani neviem, že by tá speváčka prišla za mnou a povedala mi, že mám predložiť niečo, aby ona mala, ja neviem, trikrát viac, hej. Lebo ona je slušný človek, hej. A ja, či som ja, tak to nechám na druhých posúdiť, hejže. Ale ona by to mi nedoniesla, hej. A teda váš, neviem, či to ste sa na záhradke, či pri grile, alebo kde dohodli, že ako alebo čo. Proste to nie je slušné.
Vy ste v tak obrovskom konflikte záujmov, že väčší konflikt záujmov v zásade ani nemôže existovať. Ono je to neslušné, to normálne neslušné. Ja ani neviem, že či v zásade môže, alebo nemôže predkladať aj nejaké, asi nie, ale, viete, že trošku hanby k tomu. To je fakt neslušné. Ja si to neviem predstaviť, že ja by som tu prišiel mojej susedke predstavovať návrh, ktorý jej pomôže. Jej. Nie oblasti operného spevu alebo detského lekárstva, ale jej konkrétne. Viete, to je to, čo tu ja častokrát hovorím, to je tá neslušnosť v tejto sále, v tejto budove a je tu toho strašne veľa.
A ja skúsim upozorniť na jednu vec, že som si to všimol teda. V zásade najťažšie rezorty, najproblémovejšie rezorty - hospodárstvo, zdravotníctvo a spravodlivosť - majú nestraníci. A teraz rozmýšľam, hej. Lebo je, nie je to taktika? Proste ste vy traja určení na špinavú robotu? Proste to sem doniesť a potom vás budú odpaľovať? Lebo to je systém, hej, že proste to sa tiež tak zvykne pracovať, hej. Že proste máte partnera nejakého koaličného, potom to naňho zvalíte. Teraz ste nemali koaličného partnera, to znamená, nie je to na koho zvaliť. Čiže mám identifikovať tú taktiku takú, že vás troch tam dali nato, aby vás postupne, aby to odsýpalo, aby ste upokojovali hlad rozhorčených občanov, že postupne odpália Zvolenskú, potom pôjdete vy. Vy si splníte svoju úlohu, ale však žiť sa bude ďalej. Je to tak alebo nie je to tak? Ste tu na špinavú robotu alebo nie ste tu na špinavú robotu?
Lebo v zásade vy traja, pani Zvolenská sem doniesla brutály, totálne brutály. Ja som raz robil také rozdelenie zákonov, hej, ktoré v zásade môžme hovoriť, že lobistické, operačno-taktické, opravné a potrebné. Pani Zvolenská sem príde, normálne bez hanby sem dôjde, docupitká s brutálmi takými, že rozum stojí. Úzko fókusované na niekoho. A vy ešte to schválite a ešte máte pocit, že dobre robíte. To je ináč, je to, ináč to je sofistikované. Ináč to treba uznať. Že fakt, to není akože, že to sú není hochštapleri. To není nejaké miestne zastupiteľstvo v nejakej poslednej dedine, kde proste, to je sofistikované. Treba uznať.
Pani Zvolenská tu donesie, čo donesie. Pán Malatinský, tiež proste s čím ste sem dneska došli. Bez hanby, ešte v skrátenom konaní. Pán Borec tu doniesol takú soft, to je nič, oproti tomu to je nič, tam že aby právnici tých veľa že mladých, to je oproti tomu nič. To je nič. Ale tiež, hej. Ono to je, už Machiavelli mal, to sa volá tá taktika že zlého ministra. To znamená, aby to nešiahalo hore, tak sa odpaľujú ministri. To znamená, že to je tá taktika? Že aby som teda vedel. Ja sa rád poučím. Ak je, a není zlá, nehovorím. Však taktizovať môžte, ale nemôžte hazardovať. Nemôžte hazardovať s ľuďmi, nemôžte hazardovať s touto krajinou.
Ja keď som pred voľbami chodil po Košiciach, tam jedna pani mi vysvetľovala, chúďa, na dôchodku, že si kúpila ovládač na televízor a kvôli tomu musela týždeň jesť rožky. A ja jej hovorím: "Pani moja zlatá, aj keď je pred voľbami, ja vám nebudem hovoriť, že vám zvýšim dôchodky a neviem čo. Ja vám budem hovoriť, že skúsim urobiť tak, aby aspoň také boli." Ale ja vám poviem pravdu, ja mám obavu, že nedoznám svojho sľubu. Ja mám obavu, že nedoznám svojho sľubu, lebo tu sa robia veci bez absolútnej hanby. A ešte vy máte pocit, že dobre robíte. Vy ešte máte pocit, že zlacňujete lieky v lekárňach, že ste to naložili bohatým, keď ste dali zvýšené sociálne odvody. Vy budete mať aj tu pocit, že zlacňujete elektriku. V tom je to úplne obludne zákerné, že jak sa to tu sem tvári, hej, ako sa to tvári, ale čo to v tej hlbokej podstate je. Treba uznať, že sofistikované.
A ja teraz neviem a pre dobro tejto krajiny budem dúfať a veriť, že možno je to len, že to nie je úplne až tak, by som povedal, paranoidne, že to není až taký ten scenár, že to je proste len taká zhoda náhod, hej. Skôr pre dobro tejto krajiny, že možno ani premiér o tom presne nevie, že ako to vlastne je a možno má aj zmysel vystúpiť a že možno, ja neviem, mu niekto niečo povie a že teraz si uvedomí, že tak toto už je veľa. Zostáva len dúfať. Lebo keď povieme, že nie, nie, že nie je to pravda. To je fakt. Tak je to smutné pre túto krajinu tesne pred Vianocami v čase adventom. Však by sme mali ubrať.
Ale tu namiesto toho, aby sme ubrali, tu bez hanby, bez štipky hanby niekto príde a donesie v skrátenom legislatívnom konaní takýto brutál. Však nabudúce vy tu dôjdete alebo niekto dôjde, ja neviem, že aby ústavný zákon pomaly, však niekoho tu možno ešte nájdete, čo vám k tomu pomôže, aby sa odhŕňalo na Holom vrchu, či kde to vlastne bývajú tí nadľudia, štyrikrát za deň, a za štátne. Ja neviem a v skrátenom. Viete, že to nemôže takto fungovať. To nemôžte z úcty k parlamentu, k tým ľuďom čo, aj krv sa liala dakedy, nie u nás, však čo, my sme všetko zadarmo dostali pomaly, ale aj v iných štátoch sa krv liala, aby vznikli parlamenty, auditóriá, kde sa prijímajú zákony, treba mať taký rešpekt, základnú úctu. Nemôžete do tejto sály prísť s niečím takým. Pokiaľ len... - tú poznámku si odpustím.
Znova teda, ak najťažšie rezorty z pohľadu toho, ako sa s nimi bude pracovať, dostali nestraníci zámerne alebo ako možno nejakú službu na, a teraz môžme analyzovať - nato, aby sa uspokojili, nato, aby boli ticho? Som vyletel jak špinavá handra z výboru pre SIS a som sa pýtal, čo som sa pýtal. V tejto krajine je možné sa dopracovať k zvukovým záznam, cez ktoré môžete vydierať nie tretinu, nie polovicu, dve tretiny politickej scény, úplne ľavou zadnou, tak ich držíte. Je to alebo nie je to bezpečnostné riziko pre túto krajinu? A teraz je aj toto, je len daň za mlčanie, to novú daň? Lebo tu Zvolenská doniesla jednu daň a toto je ďalšia? Toto je daň za mlčanie, aby to neprišlo?
Ja hovorím pre dobro tejto krajiny, ak to aj premiér počúva, nepočúva alebo ak mu to niekto povie, jak ak tam aj bol piť tú Colu, no čert to ber, ale nemôžete dovoliť niektorým ľuďom, ja by som sa na tom nie to, aby mali pocit, že cez niečo môžu robiť toto. Bez hanby. Potom je naozaj kratšia cesta, potom je férovejšie povedať, áno, bol som tam, však, ale však aj dokopy aj keď tam bol, tak toho veľa nepovedal, a nechať ich tak. Spraviť tie materiály bezcennými. Alebo budú naberať na cene, čím viac sa začneme namotávať?
Potom naozaj o polroka tu niekto príde, aby sme za štátne ústavným zákonom odhŕňali sneh na Holom vrchu. Lebo ja neviem, čo ich napadne, účelovo. Takto účelovo pripravovať zákony, druhý- alebo tretíkrát to hovorím, je neúcta k tomuto parlamentu. Tak okato! Ja keď som to ráno videl na stole, že je skrátené, ja som cítil nejakú kulehu, ale však sme sa zamotali s iným. A som rád, že kolega Lipšic to našiel.
Viete ale, pán Malatinský, nič v zlom, myslíte, že toto je správne, že takto nejak by to malo fungovať, že toto je ono? Alebo že, viete, že vy sem donesiete zákon pre vašich susedov? Však ho nazvite susedský zákon alebo ja neviem. (Smiech v sále.) Aj, viete, ako osoba, ako ľudsky, hej. Viete, ja si vás chcem vážiť konečne, prečo nie? Hej. Ale ja si vás nemôžem vážiť, keď vy sem normálne takto ako natvrdo dôjdete, to tu nám predložíte, tichučko sedíte a už to chcete mať za sebou, a rýchlo, nech máte svätý pokoj. Za polroka vás odvolajú ako nepolitického nominanta, ktorý spravil možno drobné chyby, a vy si budete žiť svoj svet. Ale vy ste znesvätili túto sálu. A ja tu budem hovoriť, pokiaľ nezaujmete slovo chlapa, normálneho chlapa, ktorý povie, no, k tomu, čo sa to povedalo.
Ja neviem, či to spadá pod to, alebo nespadá. Mne to raz ktosi vysvetľoval, že aké obludnosti, ale tiež to pri tých obnoviteľných zdrojoch, to bolo niečo také, to bola zas tá druhá skupina, neviem, včera, čo im treba, akože čo sa kde chystá. Proste, že sa vytvorili tie kotolne na tú štiepku a neviem čo a to treba kŕmiť, hej, to treba kŕmiť a strašným množstvom hmoty. Tej hmoty nie je, no tak sa rúbe hlava-nehlava všade, popri Hrone, popri cestách, všetko sa rúbe nadivoko. Ale, viete, to je znova to, Ľudo vysvetľoval, tá obludnosť toho systému, že tá Správa ciest či to Povodie zaplatí za to, že niekto vyrúbe to drevo, ale dá ho tým, ktorí by v zásade si ho mali kúpiť, hej. Čiže dvojitý biznis. Ja uznávam, že to není taký šuflíkantský biznis, že, ja neviem, kúpim, ja neviem, pod rukou niečo predám, že to je fakt sofistikovaná vec. Že proste si docizelovať zákony, vyhlášky, aby proste, na dvakrát - tu trošku aj tam trošku a dokopy super. Ale potom to ináč okrem iného znamená, že keď idete popri Hrone, tak máte pocit, že je Tungusko, hej. Ale však koho by to trápilo, peniažky sú potrebné.
Viete, že našou úlohou nie je to tu, akože rýchlo nech to odsýpa. Ale našou úlohou je sa nad tým pozastaviť. Našou úlohou, my nemôžme tu byť inkubátor, nejaká servisná organizácia, nejaké, ja neviem, podporné servisné stredisko pre vybrané firmy. My musíme hájiť, a teraz nechcem byť ako populista, ale to, dúfam, plus-mínus by sme sa v tom mali zhodnúť, nie? Že kvôli čomu sme tu. Že by sme mali myslieť na záujmy občanov. A nie tak politicky, tak klišé, tak falošne, ale naozaj, a nejak to svojím spôsobom dovažovať, ale nie úplne prevažovať. Však oni nevedia, s čím hazardujú. Oni hazardujú tak, lebo tá moc, ten apetít, ktorý majú, je aj pre nich vlastne samodeštrukčný, lebo tá samotná ich moc, keď sa im nič iné nepostaví, tak samotná ich moc ich zničí. To by bolo ako opravný mechanizmu, že keby boli trošku teda, takpovediac, že nepotrebujeme až tak, aby ste nám išli po ruke. Viete, že teda, ale to asi nie, lebo to by museli mať, čo som tu včera hovoril, lebo sú aj také akože príbehy veľkosti, hej, potom sú aj také príbehy malosti, hej, v tejto krajine. V tejto krajine je veľa príbehov a tých príbehov veľkosti je tu strašne málo. Tu sme sa nevysporiadali s jednou historickou etapou, ľudia, ktorí pracovali jedným systémom, vydierali, normálne vydierali, mučili, mučili vtedy ešte aj, teraz, chvalabohu, hádam ešte nie. Tak normálne, úplne plynule, zľahka si to chvíľku ticho sedeli, prešupli sa do nového a pracujú detto rovnakým systémom, no hádam ešte nemučia, no, hej. Ale ten systém vydierania a tých šuflíkov, vyberania šuflíkov a neviem čo, ten funguje úplne dokonale.
Ja som sa tu pýtal minule pani Zvolenskej, že čo na ňu majú, čo majú, ja neviem, na Rašiho, čo majú, vy ste ich sused, tak možno ste kamaráti, možno na vás nemajú nič, ja neviem, hej. Ale že proste to je to a to treba tomu urobiť rázny koniec, lebo to je, to zničí túto krajinu. Viete, lebo to je čoraz horšie. Čoraz horšie to, čo, s čím chodíte. A ja kolegov, neviem teda, že aby to človeka napĺňalo v tom, že teda malo to zmysel, alebo malo, alebo nemalo, údajne máte nejaký klub o desiatej, kde sa budete o tom rozprávať, prosím vás, buďte kritický k tomu, keď vám niekto povie, že zlacnie elektrika. Fakt, chlapi, čestné slovo, rozmýšľajte hlbšie nad tým! Oni vám budú hovoriť, že zlacnie elektrika, ale pýtajte sa, kvôli férovosti, lebo musíte byť féroví, či je to kvôli tomu, že zlacnie elektrika, alebo je to kvôli tomu, aby Penta mala o tých, jako tu kolega Lipšic vyčíslil, skoro miliarda. No však kto by nechcel? Aj ja by som chcel, aj všetci plus-mínus, prečo nie? Ale kto má tú drzosť sem poslať ministra, aby im to vybavil?! A kto má tú drzosť, že verí, že mu to tu prejde v tomto pléne. Viete, a to je tá neúcta ku vám, čo som hovoril včera. To je proste to, však choď tam, tí smeráci ti to schvália. A keby náhodou nie, tak pozor, pohov, zraziť opätky. To je tá proof, to som zvedavý, že jak to bude prebiehať, tá kritičnosť alebo nekritickosť. Keď už pán Milat..., pardon, pán minister, keď už sa vy nepostavíte po diskusii a nepoviete, že sťahujete návrh. To budem zvedavý. Pred Vianocami, v čase adventnom.
My nemôžme dávať, my musíme dávať darčeky vo forme spravodlivých zákonov, my nemôžme dávať úplne vybrané, veď nemôžme dávať darček Ferovi Mrkvičkovi, veď však to nestihneme, nemáme šancu. Viete, my nemôžme dávať Beáte S., Igorovi F. a ja neviem komu darčeky, a Pente. Nemôžme. My musíme dávať darčeky vo forme spravodlivých zákonov, to je naša úloha, ak vám to nikto nepovedal.
Neviem, či sa môže v prvom čítaní dávať procedurálny, alebo nemôže. Môže? (Reakcie z pléna.) Áno? Tak ak dovolíte, tak dám procedurálny návrh, aby sa uvedený materiál, ani nechcem povedať, že návrh zákona, lebo to však nemôže byť, to ešte tak hádam zle na tom nie sme, že to, i keď sa to formálne volá návrh zákona, ale uvedený diverzný materiál bol stiahnutý z rokovania v tejto sále, ktorú by sme si mali ctiť.
Ďakujem.
