11. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, predkladaný vládny návrh zákona o ochrane voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, tzv. CITES, sa v tejto snemovni prerokováva už niekoľkokrát a v každom volebnom období doznáva nejaké zmeny. Svojím spôsobom tento zákon reguluje alebo dáva pravidlá, za akých môžu chovatelia chránených živočíchov, najmä exotického vtáctva alebo dravých vtákov, takzvaní sokoliari, chovať svoje živočíchy a uvádzať ich na trh. A v záujme toho, aby sa zharmonizovala slovenská legislatíva s okolitými krajinami a aby sme nedávali viac povinností našim občanom, ako majú občania v okolitých štátoch, ako Poľsko, Česko, Maďarsko, alebo iného krajiny Európskej únie, aby mali vytvorené také isté podmienky na chov chránených živočíchov, ale, samozrejme, aj obchodovanie a kontrolovaný obchod s nimi, tak je potrebné zosúladiť niektoré ustanovenia tohto zákona.
Na Slovensku na vydáva tzv. registrové číslo pre držiteľov chránených exemplárov, ktoré nemá obdobu ani v európskej legislatíve a nie je ani v žiadnej inej krajine Európskej únie, preto sme pripravili s kolegom Lebockým pozmeňovací návrh, ktorý túto povinnosť slovenským občanom nebude dávať aj z toho dôvodu, že povedzme, ak náš občan si v inej krajine, napríklad v Českej republike, kúpi chráneného živočícha z triedy B, povedzme nejakú korytnačku alebo chameleóna, a kúpi ho svojmu dieťaťu, dôjde domov, z neznalosti zákona nevie, že on sa musí zaregistrovať, že musí dostať registrové číslo, že potom musím požiadať o pridelenie druhej karty tomuto živočíchu a tak ďalej.
Z toho dôvodu mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh poslancov Mariana Záhumenského a Tibora Lebockého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa za bod 3 vkladajú nové body 4 a 5, ktoré znejú:
4. V § 8 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová "a evidenčného čísla určeného vedeckým orgánom Slovenskej republiky33) (ďalej len "vedecký orgán")".
Poznámka pod čiarou k odkazu 33 sa vypúšťa.
Odôvodnenie: Legislatívnotechnická úprava, ktorá nadväzuje na vypustenie bodu 4. Navrhuje sa vypustenie ustanovenia, ktoré uvádza používanie evidenčného čísla určeného Štátnou ochranou prírody ako vedeckým orgánom Slovenskej republiky. Súčasne sa vypúšťa aj príslušná poznámka pod čiarou.
5. V § 8 ods. 4 písm. a) sa vypúšťajú slová "a evidenčného čísla určeného vedeckým orgánom".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Legislatívnotechnická úprava, ktorá nadväzuje na vypustenie bodu 4. Navrhuje sa vypustenie stanovenia, ktoré uvádza používanie
evidenčného čísla určeného Štátnou ochranou prírody ako vedeckým orgánom Slovenskej republiky.
2. V čl. I sa vypúšťajú body 4, 5, a 7, sa vypúšťajú. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa ponechanie súčasného stavu. Navrhuje sa vypustenie bodu 4, ktorý sa týka evidencie držiteľov, pretože vedenie takejto evidencie nevyplýva z európskej legislatívy. Tiež sa navrhuje vypustenie bodu 5, ktorý predstavuje potenciálne silný zásah do osobných údajov v horizontálnych vzťahoch. Vo vzťahu k bodu 7 sa navrhuje ponechanie súčasného stavu (§ 11 ods. 7).
3. V čl. I sa za bod 5 vkladajú nové body 6 až 8, ktoré znejú:
6. V § 9 ods. 5 sa vypúšťa písmeno c).
Odôvodnenie: V nadväznosti na vypustenie bodu 5 návrhu zákona vyžadovanie preukazovania totožnosti občianskym preukazom pri uzatváraní zmluvy sa navrhuje vypustenie ustanovenia, ktoré požaduje preukazovanie totožnosti držiteľa občianskym preukazom voči inému držiteľovi exemplára.
7. V § 10 ods. 1 písm. b) body 1. a 2. znejú:
"1. meno, priezvisko a trvalý pobyt držiteľa exemplára alebo názov, alebo obchodné meno, sídlo a miesto podnikania držiteľa exemplára,
2. meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby alebo názov, alebo obchodné meno, sídlo a miesto podnikania právnickej osoby, od ktorej exemplár rastliny nadobudla,".
Odôvodnenie: Legislatívnotechnická úprava, ktorá nadväzuje na vypustenie bodu 4. Navrhuje sa vypustenie údaju o evidenčnom čísle držiteľa exemplára rastliny a jeho nahradenie údajom o mene, priezvisku a adresu u fyzickej osoby, resp. názvu, obchodného mena, sídla a miesta podnikania pri právnickej osobe.
8. V § 11 ods. 2 písmená a) a b) znejú:
"a) meno, priezvisko a trvalý pobyt držiteľa exemplára alebo názov, alebo obchodné meno, sídlo a miesto podnikania držiteľa exemplára,
b) meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby alebo názov, alebo obchodné meno, sídlo a miesto podnikania právnickej osoby, od ktorej exemplár živočícha nadobudla,".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Legislatívnotechnická úprava, ktorá nadväzuje na vypustenie bodu 4. Navrhuje sa vypustenie údaju o evidenčnom čísle držiteľa exemplára živočícha a jeho nahradenie údajom o mene, priezvisku a adresu u fyzickej osoby, resp. názvu, obchodného mena, sídla a miesta podnikania pri právnickej osobe.
4. V čl. I bod 6. znie:
6. V § 11 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Držiteľ exemplára druhu uvedeného v prílohe A osobitného predpisu9) oznamuje písomne alebo elektronicky každú zmenu údajov v druhovej karte obvodnému úradu životného prostredia doručením kópie časti druhovej karty s vyznačenou zmenou do 30 dní odo dňa zápisu zmeny."
Odôvodnenie: Spresnenie textu. Navrhuje sa, aby sa uvedená povinnosť vzťahovala iba na exempláre skupiny A.
5. V čl. I sa za bod 7 vkladajú nové body 8, 9, 10 a 11, ktoré znejú:
8. V § 11 ods. 8 písm. a) znie: "a) meno, priezvisko a trvalý pobyt držiteľa exemplára, ak je držiteľ exemplára fyzická osoba, alebo názov, alebo obchodné meno, sídlo a miesto podnikania držiteľa exemplára, ak je držiteľom exemplára právnická osoba".
Odôvodnenie: Legislatívnotechnická úprava, ktorá nadväzuje na vypustenie bodu 4. Navrhuje sa vypustenie doteraz používaného evidenčného čísla, jeho nahradenie tradičnými identifikátormi osoby, ako sú meno a priezvisko, trvalý pobyt či názov a sídlo.
9. V § 11 ods. 8 písm. d) sa vypúšťajú slová "evidenčného čísla nového držiteľa exemplára,".
Odôvodnenie: Legislatívnotechnická úprava, ktorá nadväzuje na vypustenie bodu 4.
10. V § 12 ods. 6 písm. e) sa slová "vedecký orgán" nahrádzajú slovami "vedeckým orgánom Slovenskej republiky (ďalej len "vedecký orgán")".
Poznámka pod čiarou k odkazu 43a) znie: "43a) Čl. 2 písm. q) nariadenia ES č. 338/97."
Doterajší odkaz 43a) sa označuje ako odkaz 43b).
Odôvodnenie: Legislatívnotechnická úprava.
11. V § 12 ods. 13 sa slová "evidenčné číslo" nahrádzajú slovami "meno, priezvisko a trvalý pobyt, ak je novým držiteľom fyzická osoba, alebo názov, alebo obchodné meno, sídlo a miesto podnikania, ak je novým držiteľom právnická osoba".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá nadväzuje na vypustenie bodu 4.
6. V čl. I sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie:
12. V § 15 ods. 3 písm. a) sa vypúšťajú slová "a ich evidenčné číslo určené vedeckým orgánom".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Legislatívnotechnická úprava, ktorá nadväzuje na vypustenie bodu 4.
7. V čl. I sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
14. V § 20 ods. 2 písm. d) sa slová "§ 9 ods. 6 písm. a)" nahrádzajú slovami "§ 9 ods. 5 písm. a)".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Legislatívnotechnická úprava, ktorá nadväzuje na vypustenie bodu 5.
8. V čl. I bod 14. znie: 14. V § 21 ods. 2 písm. i) znie:
"i) Vedie evidenciu exemplárov pre potreby orgánov štátnej správy podľa tohto zákona, colných orgánov, daňových orgánov, orgánov veterinárnej správy. Evidencia exemplárov obsahuje meno, priezvisko a trvalý pobyt držiteľa exemplára alebo názov, alebo obchodné meno, sídlo a miesto podnikania držiteľa exemplára, názov druhu a opis exemplára, spôsob jeho označenia, špecifikáciu jeho množstva alebo hmotnosti, pôvodu podľa § 12 a číslo dokladu, na základe ktorého bol určený, opis pestovaného a chovného zariadenia, v ktorom je exemplár umiestnený, kópie preukazov o pôvode, druhových kariet, evidenčných zoznamov, kníh chovu a potvrdení o registrácii,".
Odôvodnenie: Legislatívnotechnická úprava, ktorá nadväzuje na vypustenie bodu 4.
9. V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie: 15. V § 21 ods. 2 sa vypúšťa písmeno j).
Doterajšie písmená k) až o) sa označujú ako písmená j) až n).
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá nadväzuje na vypustenie bodu 4.
10. V čl. I sa za bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie: 16. V § 22 ods. 1 sa vypúšťa písmeno m).
Doterajšie písmená n) až t) sa označujú ako písmená m) až s).
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Legislatívnotechnická úprava, ktorá nadväzuje na vypustenie bodu 5.
11. V čl. I bode 16 úvodná veta znie: V § 22 ods. 1 sa za písmeno r) vkladajú nové písmená s) až u), ktoré znejú: "písmeno t) sa označuje ako písmeno s), písmeno u) sa označuje ako písmeno t), písmeno v) sa označuje ako písmeno u)". A posledná veta znie: "Doterajšie písmeno s) sa označuje ako písmeno v)."
Odôvodnenie: Legislatívnotechnická úprava, ktorá nadväzuje na vypustenie bodu 5.
12. V čl. I sa vypúšťa bod 20.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa ponechanie súčasného stavu pri priestupkoch.
13. V čl. I bod 21 znie: 21. V § 25 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: "d) bol exemplár nadobudnutý alebo sa s ním nakladá v rozpore s týmto zákonom alebo osobitným predpisom70a).".
Poznámka pod čiarou k odkazu 70a) znie: "70a) Čl. 4, 8, a 9 nariadenia ES č. 338/97 v platnom znení. Nariadenie ES č. 1007/2009. Nariadenie EÚ č. 737/2010. Nariadenie EÚ č. 757/2012."
Odôvodnenie: Navrhuje sa doplnenie súčasného ustanovenia o zhabaní exempláru o prípad, ak ide o rozpor s nariadeniami o tuleňoch a ostatnými nariadeniami CITES.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, sme Homo sapiens a máme ten veľký dar, že dostali sme okrem, ako spomenul Alojz Hlina, že Števo Kuffa je z Marsu, a tak vyzerá, že my ostatní sme dostali krásny dar, že žijeme na tejto Zemi. A máme tú prírodu, ktorú tu máme, a myslím si, že mali by sme sa k nej adekvátne správať.
Som rád, že máme tu zákon o CITES, ktorý už bol v prvom, teraz je vlastne v druhom čítaní, a dám na začiatku jednu takú otázku, aby ste - otázku - sa zamysleli, či máte radi svoje deti a svojich vnukov a vnučky. Na konci by som sa k tejto otázke vrátil.
To, čo vidíte predo mnou na týchto maketách, resp. fotografiách, sú papagáje, ktoré už vo voľnej prírode neuvidíme. Padli z našej prírody na základe obchodovania s chránenými druhmi živočíchov za posledných päť rokov. Dúfam, že si každý uvedomuje, že takýto proces je nezvratný, pokiaľ nejaký druh vyhubíme. Neurobíme ho, nevyrobíme ho v továrni, nevymodelujeme ho. Je to unikát.
Ja som bol veľmi rád, keď ešte ako chlapec som sa dozvedel, že tá komercia, ktorá sa okolo druhov rastlín a živočíchov, ktorí boli vo svete už ohrození, že sa našli ľudia, ktorí pristúpili 3. marca 1973 vo Washingtone a prijali medzinárodný dohovor CITES, ktorý hovorí o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočích a rastlín. Začal platiť, to si musíme pripomenúť, pán minister, nehnevajte sa, ale musíme, pretože neverím, že každý z poslancov, ktorých tu máme teraz poriedko, pozná túto legislatívu a vy ste jej obhajca, ten najvyšší v našej republike, tak myslím si, že aj opakovanie je matka múdrosti, takže dovolím si trošku zacitovať aj históriu CITES-u. Začal platiť od 1. júla 1975.
Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol dohovor CITES platnosť 28. mája 1992. Po rozdelení naša Slovenská republika zabezpečila pokračovanie členstva dňom 1. januára 1993. V súčasnosti, k dnešnému dňu, pokiaľ mám dobré informácie, k tomuto dohovoru pristúpilo 165 členských štátov sveta. Není to zákon regionálny, európsky, je to zákon svetový. Zasahuje celú planétu Zem, tú krásnu planétu, ktorú sme dostali do daru my ľudia. Je to dôsledok a vlastne bol dôsledkom toho, že začal byť neúmerný tlak na obchod s týmito druhmi a prakticky boli vystavené na prahu vyhubenia.
Musím povedať, že v súčasnosti predmetom ochrany je zhruba 25-tisíc druhov rastlín na svete a cca 4 700 druhov živočíchov na svete. Ohrozené druhy rastlín a živočíchov sú na základe tohto zákona rozdelené podľa stupňa ohrozenia do jednotlivých príloh, príloha 1, 2 a 3.
Príloha 1 hovorí o druhoch, ktoré sú bezprostredne ohrozené vyhubením vo voľnej prírode na svete. Je tu zahrnutých 500 druhov živočíchov a 300 druhov rastlín.
Do prílohy č. 2 sú druhy, ktoré by boli ohrozené, to znamená, išli by do prílohy 1, keby sa obchod s nimi ne-re-gu-lo-val. A v tejto kategórii máme gro, máme gro druhov rastlín a živočíchov; 4-tisíc druhov živočíchov a 25-tisíc druhov rastlín.
V prílohe 3 sú druhy, ktoré sú ohrozené na území jednotlivých štátov. Sú to viac-menej lokálne veci. Je tu 220 druhov živočíchov a 8 taxónov rastlín.
Musíme pripomenúť, že dohovor sa nevzťahuje iba na živé exempláre, ale vzťahuje sa aj na uhynuté, ich časti a produkty, ktoré sa z nich vyrábajú. Vážené kolegyne, je to aj o kabelkách, peňaženkách, ale, páni poľovníci, aj o trofejach, teda slonovine a ďalších výrobkoch z nich, o koži napríklad.
Hlavnými vývozcami sú krajiny zo Strednej a Južnej Ameriky, Afriky, Ázie, na druhej strane dovoznými oblasťami sú Severná Amerika, samozrejme, Európa, Ďaleký východ, Japonsko, Kórea, Čína, najviac z tohto východu Stredný východ a Austrália.
Musím povedať, že som veľmi rád, že Európa, do ktorej sme vstúpili, a stále tu počúvam, že sme jej súčasťou a musíme plniť jej smernice a transformovať, bola tak prezieravo múdra, že musíme zachovať túto prírodu, že tento CITES aplikovala na svoje územia v sprísnenejšej forme. V sprísnenejšej forme, opakujem ešte raz, a urobila svoje kvalifikácie ohrozenosti druhov rastlín a živočíchov v Európe. Urobila kategórie A, B, C, D.
Druhy v kategórii A zahrňujú CITES-ové druhy 1 a časť CITES-ových druhov 2, druhej skupiny. B druhy európske zahrňujú CITES-ové, zvyšné CITES-ové druhy skupiny 2 a niektoré CITES-ové skupiny 3. Plus druhy, ktoré ohrozujú ekologickú stabilitu. C druhy sú vlastne zvyšné CITES 3, ktoré ostali ako, neboli v B, a D kategória v Európe, v Európskej únii sú druhy neCITES, u ktorých Európska únia monitoruje dovoz na svoje územie.
Takže, vážení, aby sme boli v obraze, v čom sa pohybujeme v Európe, v čom sa pohybuje ostatný svet. Takže ja som veľmi rád, že u nás to bolo sprísnenejšie a platí to aj doteraz.
Ja by som bol veľmi rád, keby sme sa mohli dotknúť, a dotknem sa jednej kategórie triedy, a to je teda AVES, to znamená vtáky, nie kvôli tomu, že som ornitológ, teda aj, že je to jeden z mojich životabudičov na tejto Zemi, ale že cez vtáky vieme veľmi dobre indikovať, aký máme stav životného prostredia. Lebo okrem trvale žijúcich vtákov na našom území máme tu aj sťahovavé vtáky, ktoré nám jasne ukazujú, ako to vyzerá na ich ťahu, keď idú a kde potrebujú aj zastaviť, aj prenocovať, aj načerpať potravu a, samozrejme, aj prezimovať, resp. aj vyhniezdiť, keď sú na svojich hniezdiskách. Takže dovoľte mi, aby som vás trošku týmto previedol a potom by sme prešli ku konkrétnym návrhom.
To, čo som už tu spomínal, čo tu visí predo mnou na tejto nástenke, je lori červenočelý z Filipín, lori harlekýn z Indonézie a ara sivá z Paraguaja, ktoré už vo voľnej prírode neexistujú. Prirodzeným úbytkom by bol jeden druh za sto rokov. V súčasnosti, musím povedať, že podľa dostupných informácií, vezmeme to od základu, orientačne je 13 300 druhov, bolo na svete doteraz e-vi-do-va-ných. V súčasnosti žije, o ktorých vieme, samozrejme, aj niektoré sú nové, ale väčšina, by som povedal, je ... strata, že ich strácame. Máme 9 865 známych druhov vtákov na svete. To znamená, 3-tisíc aj niekoľko stoviek už nám vyhynulo. To znamená, to je štvrtina, alebo možno aj tretina.
Tak, vážení, to myslím, že to je tiež na zváženie. A z týchto 9 865 druhov máme 1 253 o-hro-ze-ných. Je to 13 %. Z toho je 192 druhov kriticky ohrozených. Sú v červenej knihe svetovej.
Za ostatných 30 rokov vyhynulo na svete 21 vtáčích druhov. Ešte raz, za posledných 30 rokov 21 vtáčích druhov zahynulo. Nenávratne, nezvratne, skončené. Viacej ich neuvidíme.
Samozrejme, že ani Slovensko není bez vtákov. Vtáky hranice nepoznajú. A u nás máme 360 druhov, ktoré boli videné, hniezdiace, migrujúce, zimujúce. Samozrejme, že v súčasnosti je trošku problém, pretože z voľných, teda z chovov nám unikajú niektoré druhy, ktoré nevieme zaradiť, že čo to vlastne je. Napríklad takú kačicu mandarínsku, či je, alebo není u nás, lebo v niektorých európskych krajinách už sa domestikovala. Niektoré papagáje nám ulietavajú z voliér, napríklad papagáj mních, a nevieme, ako sa s tým vysporiadať.
V Čechách dokonca už máme kolónie prvé. Angličania už majú ďalší druh práve toho mnícha. Je to veľmi adaptabilný druh, ktorý viac-menej je taký zelenosivý, vo veľkosti zhruba kavky, a robí si hniezda ako straka. Má veľké hniezdiská, na jednom strome aj dvadsať. Takže veľmi zaujímavý bočný otvor. A predstavte si, že naša zima mu vyhovuje. Nemá problém.
To znamená, buď je čas, že asi aj na Slovensku budú lietať, možno že aj v Medzilaborciach, papagáje, pán kolega. (Povedané so smiechom.) Takže asi tak. Takže berte takto, že áno, to je o tom živote, ktorý môže byť trošku aj o tej zvýšenej biodiverzite, že niektorý druh vám tu pribudne.
Na Slovensku, musím povedať, že máme, samozrejme, tiež kriticky ohrozené. Na svete, ešte vrátim sa k tomu svetu, najviac sú ohrozené tie sťahovavé, jak som už spomínal. A je to napríklad ibis skalný, hvizdák tenkozobý, ktorý je aj u nás, sem-tam sme ho mali evidovaný, žeriav biely, cíbik stepný, albatros tropický, papagáj tráviar úhľadný. V tomto roku pribudli ďalšie 13 druhy, ktoré idú do kritického stavu. Jeden z nich je napríklad drop čiernotemenný, ktorých posledných 250 jedincov sa nachádza na stepi v Pakistane a Indii. Dvestopäťdesiat jedincov na svete. Nič viac, nič menej.
Ďalší, ktorý pribudol v poslednom roku, je trupial. Posledných 180 exemplárov žije na Karibských ostrovoch. A čo ho ohrozuje? Ohrozuje ho ochorenie kokosových paliem, kde hniezdi, ktoré prakticky začínajú odumierať. A prílet ďalšieho vtáka, ktorému vyhovuje, samozrejme, tento biotop, volá sa molothrus bonariensis, slovenský názov som ešte nestihol pozrieť, ale môžem. Pán minister, tiež darovaného, takže môže si ho tiež pozrieť. A tento sa správa ako naša kukučka. To znamená, že znáša vajcia do cudzích hniezd, a tým pádom tento trupial má smolu. Znáša do jeho hniezd, a tým pádom je vychovaný tento, by som povedal, že cudzinec v jeho hniezde. V roku 2011 nám vyhynula na svete potápka jazerná z Madagaskaru. Už ju neuvidíme.
Takže, vážení, myslím si, že je to na zváženie, čo by sme s tým chceli robiť. To, že aj u nás máme toho dosť, myslím, že netreba hovoriť. A v súčasnosti iba spomeniem, ktoré sú naše druhy z pôvodných, len musíme rozlišovať, že, samozrejme, do CITES berie aj tie, ktoré sa ku nám importujú, ale aj naše druhy, ktoré sa teda exportujú. A mal by zabrániť týmto nekalým obchodným praktikám.
Na území Slovenska z našich pôvodných živočíchov napríklad do tej prílohy CITES 1 patrí, nebudem hovoriť iba o vtákoch, ale aj o zvieratách všeobecne, orol kráľovský, sokol sťahovavý, orliak morský, vydra riečna. Do prílohy 2 sú zaradené sovy, drob fúzatý, žeriav popolavý, medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid, mačka divá. Tá mačka divá, ktorú sme minule rozoberali tu v parlamente neviem koľko dní, že, pán kolega. Takže budeme sa biť za ňu stále, dúfam, žeby nám ostala. A jasoň červenooký, napríklad.
Ak mi niekto povie, že u nás sa ochrana nemusí sprísnievať v obchodovaní s týmito ohrozenými druhmi a kriticky ohrozenými, tak mu poviem, že neviete, kde žijete. Lebo naši ochranári chodia strážiť hniezda. Hniezda dravých vtákov. Je to veľký biznis. A ako je spomínané aj v CITES, neobchoduje sa iba so živými, ale aj napríklad s vajcami, s perím, vypchávkami, preparátmi, není problém.
Takže, vážení, máme tu čo chrániť. A ja som rád, že tento zákon je celosvetový a my by sme ho mali dodržiavať tak, ako sa má.
Prenasledovanie vlastne týchto vtákov, resp. týchto zvierat, ja hovorím, že je to taký ľudský rozmar. Niekto sa chce vybiť, že niečo zabije. Niekto sa chce vybiť, že bude mať vypchatého nejakého kakapa sivého, jediného bezlietajúceho papagája. Bude ho mať doma vo vitríne, že aký on je frajer, lebo on ho tam má. A pritom je kriticky ohrozený. Takže ja hovorím, že to je barbarstvo, ktoré sa deje na týchto druhoch, a dúfam, že parlament Slovenskej republiky takémuto barbarstvu nebude napomáhať.
Keď sa vrátim trošku k tomu CITES, ktoré tu máme, ja to musím povedať, lebo máme tu aj poľovníkov, no žiaľ, že tu nie sú. Škoda, že nemáme poľovníkov, lebo... (Reakcia z pléna.) Áno, pán kolega, asi z tej možno desiatky alebo dvadsiatky niekto tu je. Je vás tu pomerne málo, aby som vám doslova prečítal, čo máme v áčku. (Reakcia z pléna.) Áno? Dobre. Dobre, pani kolegyňa, ďakujem pekne za upozornenie, že zle vidím asi, takže sorry. (Povedané so smiechom.)
Takže poďme na to. Takže chránime na Slovensku áčko v kategórii, príloha A, to, čo Európska únia má sprísnené, aby bolo jasné. V súčasnosti, teda aj pán kolega Záhumenský povedal, že to béčko nemusí, áčko iba musí, a k tomu sa ešte vrátim v mojej rozprave.
Takže v áčku čo máme?
- Kačica chrapľavá.
- Chocholačka bielooká.
- Bernikla červenokrká.
- Hvizdák tenkozobý. Hvizdáka tenkozobého sme mali štyrikrát na našom území, tiahol, máme ho chráneného.
- Volavka biela. Zvyšujúci stav. Som veľmi rád.
- Volavka chochlatá. Niekoľko desiatok až stoviek jedincov.
- Volavka striebristá. Hniezdi nám, vážení. Hniezdi nám na Sennom. Volavka striebristá, som veľmi rád, ďalší druh, ktorý nám oživil hniezdiace druhy.
- Bocian čierny. Predpokladám, že viete, že máme okrem bieleho aj čierneho bociana. Tajuplný brodivec, ktorý, si predstavte, že má päť hniezd, takže si vyberá hniezdo, ktoré je v tom roku najmenej napádané, najmenej rušené. To znamená, počet hniezd neznamená počet párov. Na Slovensku máme 700 párov plus-mínus bociana čierneho. Závidia nám to. Závidia nám tú hustotu na takomto malom území. O bocianoch bielych ani nehovorím, lebo to nám závidí aj Anglicko, aj Holandsko, lebo tí to tam vôbec nemajú, takéto niečo. Pritom hlavné mesto, a viete, kde je hlavné mesto bocianov bielych v Európe? No Belgicko, že vraj. Nebol som tam ešte, ale že vraj Belgicko je hlavné mesto. Super, som rád.
- Ďalej. Máme tu lyžičiara bieleho. Znovu, ďalší hniezdič na Sennom. Krásny druh, čisto biely vták.
- Ďalej tu máme holub skalný.
- Hrdlička poľná. Vážení, hrdlička poľná sa dostáva do kategórie A. Najprísnejšie chránená v rámci Európy. Není to hrdlička záhradná, je to hrdlička poľná. Trošku taká tmavšia, môžte ju vidieť po poli lietať. Väčšinou teda, viacej v intravilánoch, teda není pri obciach, je trošku ďalej v tom teréne a hniezdi v remízkach. Nehniezdi na nejakých tých stĺpoch, alebo kde, ako hrdlička záhradná, hej. Takže, vážení, veľmi zaujímavý druh. A je v áčku, super.
Samozrejme, prichádzame ku dravcom. Tam to je o tom, že je to, jak pán kolega spomínal, sokoliari. Áno, nastupuje ďalšia partia, ktorá, samozrejme, má svoju záľubu. A Európa hovorí, všetky dravce sú v áčku. U nás to je:
- Jastrab lesný.
- Jastrab krahulec.
- Sup tmavohnedý. Aj toho sme tu mali na našom území.
- Orol skalný. Máme 100 párov, vážení, 100 párov orla skalného.
- Orol hrubozobý. 3 až 5 výskytov, prevažne ide nám z Ruska cez Ukrajinu. Bol tu. Krásny, tmavý, veľký orol.
- Orol kráľovský. Pri tom sa zastavím. Vážení, na rozhraní Ukrajina, Maďarsko, Slovensko žije 40 % svetovej populácie; 40 % svetovej populácie, opakujem ešte raz. Na Slovensku máme 30 párov. Tak to ho nebudeme chrániť? Sto percent ho budeme chrániť! Lebo ináč nemôžeme sa postaviť do Európskej únie, že jakí my sme tu veľkí členovia EÚ.
- Orol krikľavý. To je náš najbežnejší orol, 800 až 1 100 párov.
- Myšiak lesný. Myslím, že každý ho pozná, ináč sa volá kaňa, ale, žiaľ, je to počeštené, lebo kaňa, to je kaňa lesní, u nás je to myšiak lesný alebo hôrny, niekedy to bolo. Takže to je najbežnejší dravec, ktorého vidíte na tých stĺpoch stáť, teraz v zime hlavne. A k nemu teraz prichádza aj myšiak severský, ktorý je tiež u nás v áčku, samozrejme.
Teraz si dám samé áčka:
- Myšiak hrdzavý. Ďalší, ktorý je tiež úzky profil, sme radi, keď ho sem-tam postretneme, ale nemáme ho už tu.
- Hadiar krátkoprstý. Jediná pára ostala na Slovensku. Jediná. Už aj teraz nevieme tri roky, hniezdo kde to má. Bolo to na Vihorlate. Pán kolega, raz sme to mali, a už ho tam niet.
- Kaňa močiarna. Ďalší druh áčkový. Chvalabohu, kaní máme dosť. Dosť. Čo je dosť? Čo je dosť? Ale je to na stovky párov.
- Kaňa sivá. Migrant, nehniezdi u nás, zimuje. Teraz prichádza zo Švédska, z Dánska, z Fínska. Je u nás.
- Kaňa stepná. Úzky profil, 3 až 5, možno niekde sa vyskytol(vyskytla). Rusko.
- Kaňa popolavá. Máme 20 párov na Slovensku, hniezdi na zemi, v obilí, veľký gniavič - kombajny. Práve v tom čase, keď sa kosí, ona vyvádza mladé, chránime normálne celé hony, aby sa nekosilo. Veľký problém s ochranou u tohto druhu. Kaňa popolavá, aby ste si uvedomili.
- Luniak sivý. Bol tu niekedy, není. Skôr to je taký južanský druh.
- Sup bielohlavý. Áno, objavujú sa u nás supy, predstavte si. Hlavne vtedy, keď sme zrušili kafilérky. Kafilérky sa sprivatizovali. Družstvá nechávali zahynúť statky, kde ostali, aby nebolo, začali robiť mrchoviská. A predstavte si, že ten sup zo Španielska má ten pohľad, prišiel. V roku ´96 sme evidovali 8 supov v Levočských vrchoch na Jelenici. Normálne máme doklad. Prišli tam, predstavte si to. To znamená, že áno, zväčšujeme potravnú ponuku aj pre ďalšie druhy vtákov v rámci Európy. Takže sup bielohlavý takisto u nás evidovaný v skupine A.
- Orliak morský. Chvalabohu, orliak morský od roku ´53 konečne hniezdi. Posledných nejakých 6-7 rokov hniezdi na Dunaji, hniezdi ale aj na Sennom, na Zemplínskej šírave. Super, sme radi. Není to iba jeden, je to viacero.
- Orol jastrabovitý. Úzky profil. Iba bol orol myšiakovitý, to isté, nevidený.
- Haja tmavá. Ďalší druh, ktorý u nás hniezdi výnimočne. A hlavne na východe Slovenska, severovýchode, tam ho máte.
- Haja červená. Prekrásny druh, ktorý Španieli majú relatívne dosť, tam to aj tiahne. Česi majú toho viacej. U nás je, dá sa povedať, skoro výnimočná, ale máme ju tiež.
- Sup biely. Ďalší druh.
- Včelár lesný. Tiež niekoľko stoviek párov máme na Slovensku. Živí sa klasicky nektárom, resp. aj včelím medom, a vyberá tie plásty. Samozrejme, aj nejakými tými blanokrídlovcami.
- Sokol tmavý.
- Sokol rároh. Ten je veľmi ohrozený u nás. Sokol tmavý, by som povedal, že toho sme tu poriadne asi ani nemali, ale sokol rároh, ten je ohrozený a často sa používa aj na, možno sokoliarstvo učiť.
- Sokol kobec. Sokol kobec, ten nám zase sem prichádza zimovať. Ďalší áčkový druh.
- Sokol lastovičiar. Hniezdi u nás niekoľko stoviek párov, krásny druh.
- Sokol myšiak. Najbežnejší sokol, ktorý máme, a hniezdi dokonca aj na balkónoch v bytovkách.
- Sokol červenonohý. Veľká tragédia, pred dvoma rokmi sme evidovali posledný pár. Je to jediný druh, ktorý potrebuje mať poľnohospodársku krajinu. Tu bol evidovaný v Bratislavskom kraji, už ho nemáme.
- Kršiak rybožravý. Ďalší druh, ktorý prakticky je u nás tiež v niekoľkých možnože pároch, ale tiež úzky profil.
Čo tu máme ďalej? Hovorím, všecko áčkové druhy, to znamená najväčšia ochrana:
- Žeriav popolavý (Grus grus). Áno, máme prvé hniezdenie. Prvé hniezdenie, ktoré bolo tiež na Sennom v roku 2009.
- Drop fúzatý. Vážení, o dropovi sa veľa hovorí, pán minister hovorí, keď mu niekto povie drop, tak hneď vidí, že peniaze zlikvidované, či nevie čo. Jaké tieto boli, tak treba to prešetriť. Samozrejme, som za, aby to bolo transparentné, keď niečo také akože sa stalo, lebo nerád by som zakrýval vtáčkarov, keď urobili. (Reakcia ministra.)
Moment, môžem vám povedať, kde je, pán minister? Na Slovensku máme 38 dropov, ktoré nám tu zimujú. Viete kde? V Rusovciach. A presúvajú sa, no máte pravdu, presúvajú sa po pomedzí Rakúsko, Maďarsko, Slovensko. Najväčší problém je ten, však, viete, bola tá kauza, že celá Európa vie, že tu je zimovisko dropa fúzatého, len miestny agronóm nevie, že ho tam má. Hej? Takže nech sa nehnevajú, poľnohospodárske družstvo, ktoré prakticky nevie, čo mu tam behá po jeho chotári. Samozrejme, že pripravili sme pre neho také podmienky, aké si nezaslúži. Lebo keď niekto mu tam vyseje kukuricu, tak asi v tej kukurici drop nebude. Potrebuje, to je stepný vták, aby ste boli v obraze, takže potrebuje mať trošku iný biotop vytvorený.
- Ďalej, drop obojkový, ďalší druh, ktorý je áčkový.
Preletím to, lebo vyzerá, že u nás máme tú veľkú výhodu, alebo, neviem, či nevýhodu, ja hovorím, že výhodu, väčšinou máme áčkové druhy. Či už sú svetovo, alebo európsky ohrozené. Áčkové druhy, my tu nemáme béčkové, céčkové gro.
Áčkové sú najviac:
- Všetky sovy.
- Kuvik kapcavý. Vymizieva nám.
- Myšiarka močiarna. Tá nám väčšinou zimuje.
- Myšiarka ušatá. Máme ju, stráca sa.
- Kuvik plačlivý. Tiež je problém.
- Výr skalný. Poznajú ho naši poľovníci, aj myslím, že takí akože, najväčšia sova, ktorú na Slovensku máme.
- Kuvičok vrabčí. Najmenšia zase sovka, ktorú tu máme, hej. Tiež dutinový, hniezdi, krásny vtáčik.
- Sova snežná. Sovu snežnú máme možno 8, možnože údajov na Slovensku, ktorá nám tu viac-menej chodí iba zimovať.
- Výrik lesný. Ďalší krásny druh, ktorý tu máme.
- Sova lesná. To je klasika, musím povedať, že nám ubúda. Sov lesných klasických nám ubúda.
- Sova bradatá. Možnože 2 údaje boli. Ona je Fínsko a Škandinávia, to je krásna sova.
- Sova dlhochvostá. U sovy dlhochvostej máme západnú hranicu rozšírenia. Ešte pred 30 rokmi šla hranica po Východoslovenskom kraji, dnes už je to Trenčín, ide na Moravu. To znamená, sova dlhochvostá je ten druh, ktorý ide prirodzeným spôsobom na západ.
- Krahuľa hôrná. Krásna sova, ktorá je u nás možnože 3-krát evidovaná.
- Plamienka driemavá. Južný druh, ktorý prakticky hniezdil, hniezdil v starých stodolách, to je teda dutinový hniezdič, kde potrebuje mať nejakú búdku, resp. nejakú dutinu. A v súčasnosti nám z tých južných našich slovenských krajín, krajov odchádza.
To sú áčkové druhy.
Béčkové prakticky u vtáctva skoro ani nemáme. Tam sú niektoré druhy týkajúce sa hlavne teda papagájov a ďalších.
A, samozrejme, že, pán kolega Záhumenský, že na váš pozmeňovací návrh sa reagovať nedá, lebo tam vlastne to béčko vyhadzujete z hry. Ale vrátim sa aj k tomu, pretože tvrdím, že není to správne, aby sa pri tom preukazovaní, aký je to exemplár, preukazovali iba áčkové druhy, béčkové nie. Viete kvôli čomu? Lebo rozdiel, čo sa týka počtu jedincov medzi áčkom a béčkom, resp. béčkom a áčkom, je taký krehký, že sa debatujeme o desiatkach párov. Že akonáhle desiatky párov prepadnú, ide to do áčka. Viete, ako aj prísne je chránený. Takže dúfam, že nechceme robiť to, aby sme dostávali túto kategóriu do nemiestnych čísel a aby sme zhoršovali u týchto druhov ich existenciu.
Vrátim sa ešte ku vládnemu návrhu, ktorý tu bol predložený, lebo chcel by som vysvetlenie možnože aj od pána ministra alebo koho tu budeme mať, že keď na jednej strane hovoríme, samozrejme, to, že sa tam v ňom sprísňujú pravidlá hry pre výrobcov krúžku a krúžkovateľov, beriem. Áno, mali by sme to, lebo aj tam je možný únik rôznych pofidérnych nejakých výrobcov a únik financií, resp. toho jednoznačného evidenčného nejakého mechanizmu, ako odevidovať tie druhy.
Ale pýtam sa, keď vylučujeme evidenčné číslo držiteľa exemplára, to evidenčné číslo podľa všeckého dáva ten orgán, ktorý je spôsobilý, podľa § 21, keď si dobre pamätám, premiestnenie a dáva aj, vedie evidenciu držiteľov toho exemplára, sa pýtam, že prečo rozširujeme to na, že budeme udávať adresu, názov tej firmy, meno, priezvisko a ďalšie veci, keď to bolo tam uvedené iba to číslo? To znamená, že už bolo jasné, že on je niekde evidovaný, že není to načierno, nejaký ten chovateľ alebo ten obchodník, a zrazu proste my miesto toho evidenčného čísla uvedieme celý ten zoznam tých jeho údajov. Myslím, že ideme oproti, hej. Neviem, či sa nebije so zákonom o, samozrejme, že prístupe, resp. o utajovaných skutočnostiach, ale myslím, že asi nie, tam rodné číslo nebude. Ale myslím, že keď ideme spätne, miesto jedného evidenčného čísla uvádzame, by som povedal, že podstatne väčšie údaje o tom, kto to buď chová, alebo koho sa to týka.
Pozmeňujúci návrh pána Martináka, ktorý predložil na výbore, myslím, že tam to nemám k tomu, by som povedal, čo povedať. Dobre, beriem, pán kolega.
A vrátim sa k tomu, čo sa nedá ovplyvniť, a síce, že to béčko. Neviem prečo, neviem, prečo chcete zmierňovať podmienky, keď smernica Európskej únie hovorí, že štát si môže ich sprísniť. A predstavte si, ľudia boží, že Nemci to majú prísnejšie. Nemci to majú prísnejšie. Pochopili a vlastne my tým, že to béčko nebudeme musieť preukazovať, urobíme to, že možnože ten náš chovateľ, ktorý bude chcieť ísť to predať nemeckému záujemcovi, bude musieť aj to béčko zabezpečiť, a tým pádom nemecký kolega od neho nebude mať záujem. Neviem, či ste si to uvedomili. Aj tak to potom bude vyzerať, že vlastne im budeme brániť v možnosti, keď také sú, s tým predávať, resp. obchodovať legálne.
Takže ja by som bol veľmi nerád, keby sme možnože aj zabraňovali, keď už teda máme tu tých chovateľov. Ja som bol tiež chovateľ a tiež musím povedať, že je to časť môjho života, za ktorú sa nehanbím. Choval som papagáje ako pán Muňko, škoda, že ho tu nemám, pretože tento ešte v tom pokračuje a vedel by o tom asi veľa hovoriť, a moja myšlienka bola tá, že chovať to preto, aby sme to mohli do budúcna nejakým spôsobom možnože do tej prírody vrátiť. Hoci reintrodukcia naspäť do prírody je veľmi ťažká. Sú rôzne pokusy a, musím povedať, tie pokusy v mnohých prípadoch nie sú zdarilé.
Takže, páni kolegovia, blíži sa 15. hodina, myslím, že zasadáme dneska do 15., takže aby sme to nejakým spôsobom utriasli, tak dovoľte, aby som ešte predsa len dal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že ja chcem, aby ostali sankcie v takom duchu, ako sú v súčasnom zákone. Pretože vládny návrh zákona tieto sankcie zjemňuje a hovorí, že v prípade, že máte nejaký priestupok, tak buď dostanete pokutu, alebo zhabanie exemplára. Súčasný stav hovorí, pokuta a zhabanie exemplára okamžite.
Ja sa pýtam, keď prejde ten vládny návrh, ktorý asi, žiaľbohu, prejde aj v tejto časti, sa pýtam, keď niekomu iba, bude to na rozhodnutí toho inšpektora alebo toho obvodného úradu životného prostredia, keď mu iba zhabú a nedajú pokutu a on si za chvíľu zadováži ďalší taký istý druh a znovu mu ho zhabú a znovu zabezpečí ďalší druh, není to kontraproduktívne? Vlastne vykrádame ten vzácny druh z prírody a naši mu to iba zhabú, ani pokutu nedostane.
Tak myslím si, že súčasný stav je dobrý, a preto môj pozmeňujúci návrh ho zavádza nazad, aby ostal taký, aký je pôvodný, to znamená, ten pozmeňujúci teda vládny návrh upravuje tak, ako je v súčasnosti. Takže na záver si dovolím môj pozmeňujúci návrh, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka.
Vládny návrh zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 15. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 17. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 20. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie k bodom 1 až 3: Navrhuje sa ponechať pôvodné znenie zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré je vyhovujúce v tom, že ako sankčnú povinnosť ustanovuje aj monetárnu pokutu a aj prepadnutie exemplára, na rozdiel od návrhu zákona, ktorým sa ustanovuje sankcia vo forme buď pokuty, alebo prepadnutia exemplára.
Takže toto, myslím, že jednoznačne by malo byť zachované, aby ten sankčný postih bol aj výchovný. Nemôže predsa byť, že nič, alebo ti dám zaplatiť pokutu a ty ho chováš ďalej. No to je čo za anomália?! Hej? Nehnevajte sa, ja tomu nerozumiem, nechápem, možnože mám malé IQ, tak ma doplňte, keď takto to není.
No a, vážení, aby sme to dlho neťahali, pretože aj, pani predsedajúca, aj pán minister, by sme chceli dneska skončiť, tak tú myšlienku, resp. tú otázku, ktorú ste dali, čo som vám dal na začiatku, či máte radi svoje deti a svoje vnúčatá. (Reakcia z pléna: "My máme.") Ja ich mám, ja ich mám, keď ich nejaké teda budem mať aj vnúčatá, zatiaľ mám iba deti, tak preto nemôžme ich ochudobniť o to, aby nevideli na slovenskom nebi lietať orla, na svetovom nebi lietať supa alebo nejakého kondora, pretože my sme našimi zákonmi spôsobili to, že ho vyhubíme nezvratne a tento druh už viacej neuvidí. Lebo nie sme potom hodní ani našich predkov a zase naše deti nie sú hodné svojich rodičov, keď takto sa správajú k prírode. Lebo je to o tom, že my máme nie zneužívať, ale užívať v rámci toho, aby sme tu biodiverzitu ešte zväčšovali, nie umenšovali.
Ďakujem pekne. Je to z mojej strany všecko, pani predsedajúca. Ďakujem pekne, pán minister, že ste vydržali, a držím palce v ochrane živočíchov celého sveta, aj na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcel by som podporiť názory, návrh, ktorý tu predniesol pán poslanec Fecko, okrem iného aj preto, lebo jeho pozmeňujúci návrh podľa mňa zlepšuje vykonateľnosť a vymožiteľnosť tejto právnej normy. A je to dôležité aj preto, a o tom som hlboko presvedčený, že našu prírodu nechránime príliš, ale príliš málo. A pod tou prírodou chápem aj avifaunu, o ktorú ide v prípade tohto zákona.
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, ktorý tu predniesol pán poslanec Záhumenský, podporujem navrhované vylepšenia legislatívnotechnického charakteru, o ktorých sa zmienil, ale nie návrhy na, takpovediac, zmäkčenie navrhovaného znenia vládneho zákona. V tomto prípade naozaj verím odborníkom z ministerstva životného prostredia, ktorí v spolupráci s odbornou komunitou tento návrh zákona pripravili, a preto podporím po obsahovej stránke jeho pôvodné znenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja by som sa vyjadril k tej technickej časti, kde si spomínal, vážený pán kolega Martin Fecko, to, že je tu istá dilema medzi tým, či človeka, ktorý poruší spôsob narábania so vzácnymi živočíchmi, treba len potrestať tým, že bude mu zhabaný exemplár, alebo teda má dostať aj nejakú pokutu. A že je to riešené alternatívne. A ty sa prihováraš za to, aby to bolo aj-aj. No, samozrejme, to je predsa logické, ja som to predsa spomínal už aj pri zákone, keď sme sa rozprávali o predaji emisných kvót. No je proste zvláštne, že by sme mali niekoho potrestať len tým, že mu zoberieme to, čo neoprávnene získal, a nedáme mu pokutu.
Takže ja si myslím, že v tvojom návrhu je veľká logika, a prihováram sa za to, aby takto bol aj zapracovaný do tejto legislatívnej novely.
A čo sa týka takého možno trocha romantizujúceho pohľadu, ja si myslím, že ak máme tu na miske váh administratívne obmedzenia, ktoré môžu byť pre niekoho nepríjemné, a na druhej strane možnosť zachrániť alebo prispieť k záchrane beznádejne sa strácajúcich živočíšnych alebo rastlinných druhov, tak mali by sme vždy voliť život na úkor nejakých administratívnych nárokov. Pretože ako hovorí klasik: "Kto sa postará o to, že tam, kde rástlo jedno steblo trávy, rastú dnes dva, ten nežil nadarmo." A keď sa ty, Martin, postaráš tvojou iniciatívou o to, že sa zachráni aspoň jeden jediný živočíšny alebo rastlinný druh na Slovensku, tak určite tvoja práca poslanca už len z tohto jedného pohľadu, keby sme ju obmedzili, nemohla byť zbytočná.
Ďakujem ti.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Martin Fecko, určite nikto tu nepochybuje, že skutočne máš veľké znalosti a si veľký odborník v oblasti ornitológie, skutočne. Ja sa dotknem len jednej veci vzhľadom k tomu, že sú tu ešte aj poľovníci a takisto dosť dlhšie roky, takmer tridsať rokov, poľujem, pretože nie že z tvojej strany, ale často tu poľovníci sú vykresľovaní ako nejakí ničitelia prírody. Chcem zdôrazniť to, že práve lesníci a poľovníci boli tí prvotní ochranári a stále sú. Samozrejme, závisí na človeku.
Si sa tu dotkol aj jednej veci ohľadom mačky divej, že dúfame, že ten genofond bude zachovaný. Ja chcem povedať jednu vec, že niekedy niečo tu zrobíme a potom toho ľutujeme a nenapravujeme. Na to nabádam ohľadom takejto závažnej veci, že práveže ja si myslím, že práveže genofond mačky divej je tu pôdny genofond vážne ohrozený, a to zásluhou "pravicových poslancov", ktorí dali tento návrh ohľadom lovu mačky túlavej, ktorú teraz v zmysle zákona nemôžeme loviť. My sme boli poslanci opoziční, nebudem hľadať, ako si hlasoval ty alebo čosi podobné, ale chcem poukázať na túto závažnú vec. Darmo som tu vám vysvetľoval v rozprave knihou doktora prof. Hella, známeho to odborníka, "Rys a divá mačka" v lesoch v Karpatoch, kde pán prof. Hell hovorí o mačkách túlavých toľko. Nieže či poľovník môže, alebo snáď smie uloviť mačku túlavú, ale je povinný.
A preto si sa spýtal, ja si osobne myslím, že práve zásluhou týchto pravicových poslancov, ich návrhu, je genofond mačky divej u nás vážne ohrozený, bohužiaľ.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, páni kolegovia, že ste sa vyjadrili a že vás zaujala možnože aj moja rozprava.
Budem reagovať na pána kolegu Martináka, keď dovolíš, pán kolega. Samozrejme, ja som hlasoval za to, aby mačka bola na odstrel, tak jak sme tento, takže ja mám svedomie čisté, lebo ten genofond nemôžme proste zničiť, ako hovoríš.
A ďalšia vec. Jak si povedal poľovníkov, samozrejme, ich neberiem ako kazisvetov poľovníkov, ale chcel som im zdôrazniť, aby počuli, že keď idú po tom lese a dvihnú tú hlavu a vidia tam toho orla, aby si uvedomili, že to je svetové dedičstvo. Aby si to uvedomili, aj toho myšiaka, aj toho jastraba. To znamená, aby tak to proste brali a ochraňovali ho v tom revíri, kde sú. Takže takto som myslel, aby to proste počuli možnože aj z mojich úst.
Pretože, žiaľ, nechcem nikoho zatracovať, ale v každej organizácii sa nájde aj taký, aj taký, hej. Takže myslím si, že osveta tu bude ešte namieste aj v spoznávaní druhov, aby vedeli hlavne tí mladí, ktorí tam prichádzajú a majú, by som povedal, že možnosti si kúpiť strelnú zbraň od výmyslu sveta, nie je pre nich problém zlikvidovať letiaceho dravca, aby proste vedeli rozlíšiť, kde, čo je. Pretože v súčasnosti každý vták, ktorý je z voľnej prírody, a chcel by ho niekto či už chovať, alebo nejakým spôsobom, by som, ináč hendikepovať ako vo voľnej prírode, musí mať na to legálne nejaké povolenie.
Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetom predkladaného vládneho návrhu zákona je prebratie ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75 z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách, tzv. integrovaná prevencia, a kontrola znečisťovania životného prostredia do slovenského právneho poriadku. Doterajšia právna úprava, to je zákon č. 245/2003 Z. z., sa javí z hľadiska množstva požiadaviek novej smernice o integrovanej prevencii ako nedostatočná a z toho dôvodu sa pristúpilo k vypracovaniu nového zákona. Predložený návrh novej právnej úpravy v oblasti integrovaného povoľovania zohľadňuje aj potrebu zmien v samotnom povoľovacom procese, vyplývajúcich z aplikačnej praxe. Vzhľadom na rozšírenie okruhu povoľovaných činností a prevádzok, zvýšeniu objemu kontrolnej činnosti a vzhľadom na potrebu pravidelnej aktualizácie vydaných integrovaných povoľovaní je súčasťou vládneho návrhu zákona aj požiadavka na primerané personálne posilnenie výkonnej zložky štátnej správy, a síce Slovenskej inšpekcie životného prostredia o 40 nových zamestnancov, ktorí by mali zabezpečiť kvalitnejší priebeh povoľovacích konaní a minimalizáciu celkovej dĺžky konania. Predkladaný návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky 31. októbra 2012. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážená pani predsedajúca, skončil som. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 78 z 20. novembra 2012 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s rokovacím poriadkom na rokovanie dnešnej 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie. Nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. novembra 2012 č. 278 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, dobré ráno. Som rád, že tento neľahký zákon sa dostáva pred Národnú radu, a chcem vopred avizovať, že klub MOST - HÍD tento zákon podporí, ale za podmienky, ak bude akceptovaný jeden malý, ale dôležitý pozmeňovací návrh. Možno sa dostáva málo pozornosti tomuto zákonu o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania, ale bude mať významný vplyv na tri sféry nášho života.
Po prvé, ako najdôležitejšie je to zlepšenie životného prostredia, ochrany životného prostredia. Po druhé, bude to mať vplyv na hospodársky rozvoj v jednotlivých regiónoch. A po tretie, je to aj vytvorenie civilizovanejších administratívnych postupov pri povoľovaní prevádzok. Myslím tým najmä udržanie práva účasti aktívnej verejnosti pri takých závažných rozhodnutiach, ako sú povoľovanie skládok, spaľovní alebo energetických zariadení. Som rád, že počas pripomienkového konania ministerstvo akceptovalo závažné pripomienky tretieho sektora, aby sa významné informácie o prevádzke, ktoré majú vplyv na životné prostredie, ani v povoľovacom konaní nemohli byť utajené. Som rád, že ministerstvo životného prostredia zapracovalo tieto pripomienky, lebo pôvodný návrh bol v rozpore nielen so slovenskou, ale aj s európskou judikatúrou.
Neviem, vážení kolegovia, či viete, ale pôvodný návrh zavádzal povinnosť pre inšpekcie životného prostredia, aby na žiadosť podnikateľa museli byť v povoľovacom konaní utajené významné informácie o jeho prevádzke. Utajené aj také zásadné pre okolie a životné prostredie významné informácie, ako sú bežné prevádzkové podmienky fungovania prevádzky, dokonca i stanoviská a rozhodnutia správnych orgánov, napríklad územné rozhodnutie, čo určite nemá nič spoločné s nejakými technologickými patentmi. Som rád, že bol akceptovaný aj návrh, aby inšpekcia životného prostredia bola povinná upovedomiť účastníkov konania, že ak nepožiadajú o ústne pojednávanie, tak ho nezvoláva. Ústne pojednávanie je dôležitým medzníkom v konaní o povoľovaní, lebo potom už účastníci konania nemôžu uplatniť žiadne svoje pripomienky.
Prečo je to všetko také dôležité? Lebo dennodenne sa odvíjajú boje na uliciach a v médiách proti rôznym skládkam, vodným elektrárňam či zlatým baniam. Namiesto inštitucionalizovaného rozhodovania so zapojením verejnosti sa rozhoduje často emotívne a často sa rozhoduje aj politicky a pod tlakom, a nie na základe odborných argumentov a jasných pravidiel pre verejnosť. Ulica a mediálny tlak by mali ostať posledným záchranným kolieskom, a nie každodenným pracovným nástrojom. Ale pozor, nejde tu len o záležitosti miestneho či provinčného charakteru. Dobre vieme, že ešte stále máme na krku spor na Európskom súdnom dvore pre vylúčenie verejnosti vo veci stavebného povolenia na dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce 2.
Vážení kolegovia, ďalšou vážnou zmenou je podľa vzoru a pod tlakom Európskej únie, že si Slovensko nastavuje prísnejšie normy pre znečisťovateľov, čo je záujmom všetkých našich občanov. Preto som rád, že podnikateľská sféra tieto povinnosti akceptovala. Jedinú vec, čo vyčítam tomuto zákonu, je zásadná pripomienka celého priemyslu, s čím sa stotožňujem aj ja sám, a to je problém oddelenia stredného konania od konania IPKZ. Ide nám o odstránenie duplicity pri podávaní žiadosti. Vláda deklaruje na jednej strane, že má snahu znižovať byrokraciu a zlepšovať podnikateľské prostredie, ale po novom nestačí, že žiadateľ podá žiadosť na stavebný úrad s pripojením substanoviska od ostatných orgánov. Síce stavebný úrad to prepošle potom na Slovenskú inšpekciu životného prostredia, ale dnes je to tak nastavené, že inšpekcia životného prostredia znova pošle na všetky tieto organizácie a úrady žiadosť o tie isté substanoviská, ktoré už raz vydali pre žiadateľa. A nejde tu o dvojúrovňovú kontrolu, ktorú by sme mohli predpokladať, keďže odborné stanoviská by mali vydávať tie isté organizácie, to znamená by mali znieť asi rovnako. Ide len o zbytočnú administratívu, čo enormne predlžuje termín vydávania povolenia, čo ale predpokladám, že nebolo zámerom predkladateľa. Preto avizujem, že inak dobre pripravený zákon náš klub podporí, ak, pán minister, budete akceptovať pozmeňujúci návrh na odstránenie tejto drobnej duplicity. Pozmeňujúci návrh predložíme v druhom čítaní v parlamente.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier upravuje spoluprácu štátov Európskej únie a Ukrajiny v cezhraničných povodiach. Dodatok k dohovoru z roku 2003 umožňuje pripojiť sa aj štátom mimo regiónu Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov, ak sú členskými štátmi Organizácie Spojených národov. Táto skutočnosť bola premietnutá ako dodatok k čl. 25 a 26 Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier. Dodatok nadobudne platnosť, ak ho prijmú dve tretiny zmluvných strán dohovoru. Prijatie dodatku k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier je dôležitý pre štáty mimo priestoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov, ktoré chcú svoje cezhraničné problémy riešiť na základe osvedčeného medzinárodného dohovoru.
Dodatok k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier bol predmetom rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a bol schválený bez pripomienok. Verím, že predložený dodatok k dohovoru schválite a postúpite do tretieho čítania, čím Slovenská republika vyšle pozitívny signál krajinám mimo členských štátov Európskej únie.
Pani predsedajúca, skončil som.