Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, zároveň podpredseda vlády, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov povedať, podobne ako moji predrečníci povedali k štátnemu rozpočtu. No nebude to ľahké rozprávať po dvojnásobnom premiérovi a dvojnásobnom ministrovi financií, ale predsa len nejaký ten pohľad trošku bude taký iný. Možno začnem tak netradične, nemal som to tak v úvode, ale tu už nám horí druhá adventná svieca a ten veniec nedá sa nazvať inak ako veniec alebo nejaký ten pás, ale naozaj symbolizuje ten advent. Ja chcem pánu ministrovi poďakovať predovšetkým za to, že zostalo nám v tom štátnom rozpočte na ten adventný veniec, ale nielen na ten, ale aj na vianočný stromček, lebo v Bruseli už nemajú ani na ten vianočný stromček. Takže chcem sa aspoň touto cestou takto poďakovať.
Keď som dával pozor ešte minulý týždeň, pán minister keď tu vystúpil a predložil štátny rozpočet. Jeho úvodné slová boli také, že predkladá ambiciózny štátny rozpočet. Ja som si ten štátny rozpočet aj pozeral, aj počúval som aj kolegov. Niektorí kolegovia hovoria, že je to zákon zákonov. Ja som si stále myslel, že zákon zákonov je ústava, a nie štátny rozpočet. Ale je to zákon roka. No myslím si, že by sme sa na tom mohli zhodnúť, tak ako to už aj bolo spomenuté, že štátny rozpočet je veľmi dôležitým zákonom a môžeme ho označiť za zákon roka.
K tej ambícii mi dovoľte môj taký pohľad, ktorým sa na to pozerám. Ja som to tak spomínal aj rozprával. No pre mňa osobne, aj keď nie som ekonómom ani ministrom financií, ani nikdy ním nebudem, ja naozaj nazvem štátny rozpočet ambicióznym, ktorý bude predložený v tejto Národnej rade, ktorý bude minimálne vyrovnaný, resp. taký, ktorý bude plusový. Cez tie mínusy a tie schodky štátneho rozpočtu vytvoril sa tu už nejaký dosť veľký mínus, tak myslím si, že treba naozaj konsolidovať tie verejné financie s plnou vážnosťou.
Naozaj, nepopierateľná je aj tá skutočnosť, že vláda bude musieť vládnuť zodpovedne a bude musieť aj skutočne vládnuť, naplniť aj tento štátny rozpočet v tak ťažkej situácii, tak aj teraz signalizovala, že je kríza vôbec v Európe a vo svete, rovnako ani nás táto kríza nemíňa.
Keď človek si tak odmyslí tých ďalších deväť čísiel za tým, tak ani nie sú také veľké tie čísla, ale znie to dosť hrozivo: Príjmy sú 13,916 mld. a výdavky sú 17,001 mld., zhruba takto, čo pri predpoklade, že sa naplní tento štátny rozpočet, tak deficit štátneho rozpočtu by zostal na úrovni kdesi 3,085 mld., čo by malo predstavovať 3,94 %.
Dovoľte mi taký môj osobný pohľad uviesť, ja keďže som si tak pozrel ten štátny rozpočet. A v prílohe č. 4, tam sú výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády Slovenskej republike a časti programov vlády Slovenskej republike na rok 2013. To je položka 01, 02 Kancelária Národnej rady, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky a 03 Úrad vlády Slovenskej republiky. Som sa tak na to pozrel a porovnal som si tie čísla. Toľkokrát sú tu pertraktovaní aj v médiách, aj vo verejnosti poslanci Národnej rady, prepáčte mi za výraz, keď ja to poviem tak hovorovo, ako to aj ľudia hovoria, akí sme darmožráči a pohlcovači štátneho rozpočtu. Ale mne z toho vychádza, že sme najlacnejší, a to niekoľkonásobne. Najdrahšia je z toho Kancelária prezidenta Slovenskej republiky. Ja som urobil ten prepočet na počet tých ľudí. Pána prezidenta máme jedného a jeho rozpočet je 4 258 904. Ak by sme to vynásobili 150 poslancami vychádza to viac ako pol miliardy, to by bol náklad na poslancov alebo Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky. Tak pozrite sa, koľkonásobne sme lacnejší. Teda najlacnejší sme my poslanci alebo Kancelária Národnej rady, po čom nasleduje Úrad vlády v prepočte na členov vlády a tak je to potom Kancelária prezidenta Slovenskej republiky. Ja som nedokázal rozanalyzovať toľko tých čísiel, koľko ich tam je. Verím, že pán minister ich vie analyzovať. A on aj v skutočnosti, myslím si, možno jeden z mála ľudí v tejto republike je, ktorý aj vie, čo v skutočnosti skrývajú tieto čísla, samozrejme, aj tie plusy, aj tie mínusy. Dovolím si povedať, že sú tam aj rezervy, kde by sa dalo aj škrtať na tých výdajoch, možno aj tá príjmová časť aby sa dala naplniť. Nebudem tak sa viac nejako hlbšie týmto veciam venovať.
Tak ako to už aj predrečníci spomínali, tak naozaj v tom štátnom rozpočte je potrebné, však aj v budúcnosti, aj v minulosti bolo potrebné sa zamerať na to šetrenie. Šetrenie, to je to, čo by pomohlo ozdraviť aj tie verejné financie.
Jedna z vecí, ktoré si tu neodpustím podotknúť. Takisto sme mali tuná takú šnúru zákonov navrhovaných, zákon o dani z príjmov, kolegovia tu spomínali Zákonník práce, ďalšie veci. Ja tu spomeniem jeden zákon, ktorý tu nebol spomenutý, zákon o hazarde, sme v podstate prijímali tiež ten zákon ešte pred prijatím zákona o štátnom rozpočte, pretože sa ráta z hazardu zhruba ten príjem okolo nejakých 90 mil. eur. No myslím si, že ten skutočný výdaj v tom kontexte toho celého hrubého rozpočtu, ktorý tu máme predložený, nebude 90 mil., resp. 100 mil. eur, ale 600 mil. Cez čo? Cez jednotlivé kapitoly tohto štátneho rozpočtu, ktoré sú tuná, t. j. ministerstvo vnútra, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, možno ministerstvo školstva, výchovy, vzdelávania a športu. Tam budú tieto výdaje, kde budeme musieť riešiť dopady a negatívne veci, ktoré z toho budú plynúť.
Jedna z vecí, ktorá tiež tu bola spomenutá, aj mňa to tak zarazilo, je, že celkový nárast štátnych zamestnancov alebo zamestnancov vo verejnej správe pre rok 2013 má nárast v celkovom počte o 7 000. To, si myslím, by bolo veľmi, veľmi veľa. Naopak, v tej verejnej správe, myslím si, sú tiež veľké rezervy, kde by sa dalo šetriť, prijímať teda aj racionálne opatrenia, prípadne tie personálne audity. Tu by som skôr odporúčal ísť cestou znižovania zamestnancov vo verejnej správe ako cestou toho navyšovania. Dobrý štátny rozpočet je ten, ktorý motivuje podnikateľské prostredie, občanov, živnostníkov, ale aj zamestnancov práve aj v tej verejnej a štátnej správe.
Štátny rozpočet má byť spravodlivý. Spravodlivý štátny rozpočet je taký, ktorý ja osobne považujem za taký, keď je minimálne vyrovnaný, resp. mal by byť ten štátny rozpočet taký, ja viem, že sa to ľahko hovorí a ťažko sa napĺňajú tieto skutky, no tak prepáčte, alebo potom taký, ak by sme ho dokázali vytvoriť prebytkový.
Dovolím si povedať, napriek tomu, že aj mnohí tu v tejto sále so mnou nebudete súhlasiť, jedna z prvých slovenských vlád tu bola, nastupovala po roku 1989, taká, že bola miera nezamestnanosti viac ako 20 %. Bola tu taká vysoká miera nezamestnanosti. Napriek tomu vláda Slovenskej republiky aj predložila vyrovnaný štátny rozpočet. Mala tú ambíciu. Toto je naozaj tá zodpovednosť. A to je tá ambícia, ku ktorej by sme mali smerovať, nie tá, či ten deficit bude 3 mld. alebo 4 mld., alebo koľko, ale tá, aby bol minimálne vyrovnaný ten štátny rozpočet.
Zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov vplýva negatívne na hospodársky rast, ale aj na rodiny a naše domácnosti. Kolega Dzurinda spomínal tú možnú hrozbu nepokojov na východom Slovensku, ak by U. S. Steel skončil, resp. ak bude prepúšťať v týchto Východoslovenských železiarňach, resp. U. S. Steel zamestnáva skutočne veľmi veľa ľudí. A prevažná drvivá väčšina sú tam práve východniari. Sú to občania východného Slovenska. Malo by to veľmi negatívny vplyv práve na región východného Slovenska, samozrejme, aj na tie rodiny, tak ako to hovorili aj iní, že, samozrejme, sú tam napojení ďalší subdodávatelia. Zvyšovanie daní vytvára práve opačný efekt, znižuje sa príjem do štátneho rozpočtu, zvýšením daní sa sťažuje už dosť ťažké podnikateľské prostredie a mnohé firmy aj na Slovensku u nás už zareagovali na to odchodom z našej krajiny do susedných krajín. Spomínali sme to aj v predchádzajúcich diskusiách, debatách. Padlo tu aj konkrétne číslo, 700 firiem odišlo do susedného Maďarska.
Naopak, treba vytvárať podmienky, aby nerástli skupiny ľudí, ktoré budú závislé od dávok, ktoré zaťažujú štátny rozpočet. Áno, je to taká obyčajná vec, ale tým, že sa tvoria nové pracovné miesta, tak znižuje sa výdaj štátneho rozpočtu a zvyšuje sa jeho príjem. Je to síce obyčajná vec, ale na druhej strane veľmi náročná, veľmi ťažká vec. Vláda nie je tá, ktorá bude, alebo parlament nie je ten, ktorý bude vytvárať nové pracovné miesta. Toto nie sú tie očakávania. Ale aj od vlády, aj od parlamentu sa očakáva, že budú vytvárať podmienky na tvorbu nových pracovných miest. A to je tvorba nových pracovných miest tak, že nielen zamestnancov firmy budú prijímať, ale že sa aj mnohí ľudia rozhodnú podnikať, živiť seba samého, to sú tí živnostníci respektíve, živiť svoje vlastné rodiny.
Rozpočet by mal byť hlavne zameraný na tie výdaje, to sme tu už spomínali.
Ak v podstate skrze tento štátny rozpočet cez zvyšovanie daní a odvodov poplatkov to zaťaženie je tu 83-percentné, čo je dosť značné, tak mnohé podnikateľské subjekty v podstate, ako som to spomínal, reagujú negatívne a odchádzajú od nás.
Chýbajú rozvojové impulzy, impulzy pre občanov, ktorí chcú tvoriť hodnoty, ktorí chcú a majú chuť pracovať, vytvárať tie podmienky, kreativita, ktorou si človek vytvára prácu pre seba, ale i ďalších ľudí, ktorých človek zamestná, impulzy poskytovať finančné, ale i odvodové stimuly pre tvorbu nových pracovných miest. To nie sú len finančné, stimuly ale aj tie odvodové stimuly pre tvorbu nových pracovných miest. To nie sú len finančné stimuly ale aj tie odvodové stimuly, ktoré tiež pomáhajú vytvárať nové pracovné pozície a pracovné miesta.
Stúpajúca miera nezamestnanosti je veľmi zlým signálom. Za október sú tuná informácie, a teda i štatistiky, že stúpol počet nezamestnaných zhruba o desaťtisíc občanov, čo je veľmi zlým ukazovateľom. Tú prognózu tu pán Dzurinda predkladal. Tak hovoril o možnom náraste do konca roka 2013 o ďalších 12 000 ľudí zamestnancov občanov a 14 000živnostníkov skončí so svojou živnosťou, a teda taký je odhad a predpoklad, že toto by malo do konca roka takto skončiť. Dúfajme, že to také nebude. Prognóza je taká.
Čo bude ťahať v budúcnosti slovenskú ekonomiku. Spomínané boli tuná tie automobilky, automobilový priemysel, U. S. Steel, Delphi a podobne. No aj bolo tu spomínané, aby Slovensko nebolo len nejakou montážnou dielňou. Kým by bolo Slovensko ešte montážnou dielňou, to by nebolo to najhoršie, čo by mohlo postihnúť túto krajinu, len aby sme neostali montážnou dierou, montážnou dierou takou, kde naozaj skrze zhoršujúce sa podnikateľské prostredie firmy sa rozhodnú odísť z tejto krajiny, demontovať stroje, zariadenia, technológie. A nebudeme už tak montážnou dielňou, ale montážnou dierou.
Rovnako keď som mal možnosť počuť pána kolegu Daniela Duchoňa, tak som bol tak pozorný. A bol som prekvapený, že spomenul vo svojom vystúpení, že v budúcnosti alebo v budúcom roku 2013 nás čaká, že Slovensko bude sa uberať v podstate tou čiernou a šedou ekonomikou, teda spomenul to tak, že čierna a šedá ekonomika bude rásť, čo by bol veľmi zlý signál. A to je zamyslenie nad spätnou väzbou, prečo to tak je alebo prečo sú tieto signály. Obyčajne je to cez to, že sa vytvárajú nie dobré a priaznivé podmienky na to.
Rovnako tiež aj ja som zachytil informáciu, že 24 firiem oznámilo útlm, respektíve pozastavuje nejako rozvoj, plánuje prepúšťať, čo súvisí s nie s krízou ktorá je tu toľkokrát pertraktovaná, ale s opatreniami vlády a zákonmi, ktoré sme prijali, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie na Slovensku.
Spolu s eurovalovými záväzkami sa očakáva rýchly rast verejného dlhu, ktorý bude podľa Medzinárodného menového fondu v roku 2012 na úrovni 37,4 mld. No raz príde a musí prísť generácia, ktorá sa bude musieť vyrovnať aj s dlhom, ktorý my teraz vyrábame. Za posledné roky a obdobia sme vytvárali dlh. Ten dlh ktosi bude musieť raz zaplatiť. Znova sa zopakujem, že je potrebné čo najrýchlejšie sa dostať na úroveň toho vyrovnaného rozpočtu. Ale to je nedostačujúce. Naozaj treba, aby ten rozpočet bol v plusových číslach.
Na záver by som chcel len tu tak parafrázovať pána ministra, ktorý ešte minulý týždeň vystúpil a hovoril v súvislosti so štátnym rozpočtom, poznačil som si tú vetu, veľmi ma tiež tak zaujala, že bude to náročné a vzrušujúce, bude to ťažké a so šťastím to šťastne prežijeme, hovoril v množnom čísle, aj tento štátny rozpočet dotýka sa nás všetkých, nedotýka sa to len ministerstva financií alebo vlády, ale aj tohto parlamentu, aby sme aj my všetci priložili ruku k dielu a možnosti, ak je predkladaný tento štátny rozpočet s deficitom 3,9 %, tak aby Pán Boh dal, aby sa to podarilo dosiahnuť, aby ten deficit do budúcna alebo teda v tom roku 2013 nebol ešte väčší. Ďakujem za pozornosť.