11. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, pán poslanec Kadúc a Gál.
Nech sa páči, pán poslanec Kadúc.

Ďakujem za slovo. Pán predseda Madej, v prvom rade ďakujem veľmi pekne, že ste informovali pani podpredsedníčku o tom, že teda nie sú podpisy pod pozmeňujúcim, bolo to také fajn, korektné, ale k veci. Povedali ste, že nie je rozdiel, alebo rozdiel medzi právnou istotou pri osvedčení notárom a matrikou, že ten rozdiel je zanedbateľný alebo irelevantný. Toto nie je pravda. Právna istota alebo osvedčenie pravosti podpisu, ak to robí notár, tá právna istota je omnoho, omnoho väčšia, ako ak to robí matrikár. Ja som to zdôvodnil predtým, škoda, že ste ma nepočúvali.
Ja by som možno mal, mal na vás dve otázky, alebo teda tri, že aký je rozdiel, alebo existuje rozdiel medzi zodpovednosťou notára a matrikára? Ja tvrdím, že notár má omnoho väčšiu zodpovednosť ako matrikár. To je prvá premisa, ktorá je veľmi dôležitá pri konaní takýchto ľudí.
Druhá otázka, je možné podľa vás antidatovať zmluvu alebo dokument pred notárom? Pretože pri matrikárovi to možné je. A tretia, môžete mi, prosím, odpovedať na otázku, či môže nastať prípad, kedy vyplníte blanko papier, kde sa podpíšete, toto osvedčí matrikár a tento potom pripojíte ku kúpnej zmluve na nehnuteľnosť? Či sa toto môže stať pri matrikárovi, pretože pri notárovi sa to stať nemôže. Ďakujem.

Pán poslanec Gál, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Madej, nebudem opakovať tie moje pripomienky, čo už teraz povedal pán poslanec Kadúc, ale dve veci. Jednak, dobre, že nebudeme hneď o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať, že budeme mať čas to prezrieť, ale ste vládna väčšina. Prečo nedávate takéto návrhy, takéto pozmeňováky v ústavnoprávnom výbore, kde môžeme tieto veci dôsledne, dôkladne prebrať, aby sme neboli vystavení nejakému časovému stresu, že ako áno a rýchlo tieto, takéto zásadné zmeny až v tak tom nesúriacom, nesúriacej novele Obchodného zákonníka zmenili.
Druhá vec je, vy ste tu naznačili, že to bude prechodné ustanovenie, respektíve je aj v dôvodovej správe, že toto má odkladný účinok až do toho, do toho 1. apríla 2013. No, treba sa zamyslieť nad tým, či by nebolo lepšie stanoviť, do akého času treba povinne dať do obchodného registra zmeny, ktoré schváli valné zhromaždenie. Neraz sme svedkami, bohužiaľ, aj ja toho, že sú v sejfoch valné zhromaždenia, pripíše sa dátum alebo aj s neskorším dátumom, niekoľkomesačným, aj ročným odkladom sa dávajú tieto návrhy zmien do obchodného registra s nie najčistejším úmyslom alebo pozadím. Treba sa aj nad týmto zamyslieť a nie dávať takéto, podľa mňa, už odklady práve kvôli tomu, aby sme nadbiehali takýmto nekalým činnostiam.

Pán poslanec Madej, nech sa páči, odpoveď.

Ďakujem veľmi pekne všetkým predrečníkom za aj pripomienky. Ja si myslím, že sme sa celkom zhodli, že táto právna úprava je potrebná z hľadiska zmeny a budem veľmi rád, pán poslanec, keď si to naštudujete. Prosím, rešpektujte ma, ako právo poslanca podať pozmeňovací návrh a bol diskutovaný aj s kolegami na ústavnoprávnom výbore, aj s kolegami z opozície, aj s kolegami z profesijných organizácií na stretnutiach, pri ktorých, možno ste sa niektorých nezúčastnili aj vy.
Ale faktom je to, že pokiaľ ide aj o nejaké ďalšie návrhy z hľadiska povinnosti na zavedenie, alebo zavedenie lehoty na podanie návrhu do obchodného registra, tam kvitujem a môžeme o tom diskutovať, samozrejme, ďalej, pretože každý, kto má záujem zlepšovať právnu úpravu, asi pochopí, že by išlo o možno logický návrh.
Pokiaľ ide o to, čo povedal pán poslanec Kadúc, pán poslanec, rozdiel medzi zamestnancom notárskeho úradu a zamestnancom matričného úradu je z hľadiska ich zodpovednosti pracovnoprávnej a zodpovednosti za náhradu škody nulový. Rozdiel medzi zodpovednosťou zamestnanca notárskeho úradu a zamestnanca matričného úradu je z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu tiež žiadny. Rovnako zodpovedajú obaja. Z hľadiska kvality výkonu si dovolím povedať, že štát zodpovedá za prenesený výkon štátnej správy. To znamená, zodpovednosť štátu za náhradu škody spôsobenú prípadným konaním matričných úradov je daná rovnako, ako je daná zodpovednosť notára za náhradu škody. Takže sú to porovnateľné veci.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú, ale ešte predtým, ako sa opýtam navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko, dovoľte, aby som privítala na balkóne gymnazistov z Brezna. Vitajte. (Potlesk.)

Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Áno, nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Veľmi krátko chcem zhodnotiť diskusiu aj návrhy, ktoré boli predložené v druhom čítaní. V podstate som rád, že táto v podstate novela Obchodného zákonníka predložená bola zhodnotená prevažne pozitívne, a myslím si, že to bude mať naozaj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v Slovenskej republike. A čo sa týka jednotlivých pozmeňujúcich návrhov, chcem krátko zareagovať.
Myslím si, že návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Košútová v podstate len zvýrazňuje právny stav alebo zvyšuje možno právnu istotu občanov, ktorí nie celkom sú v práve zbehlí, pretože v podstate nemení obsahovo nič, len teda zvýrazňuje, že ak sa osobitný zákon rozhodne určiť kratšiu lehotu splatnosti, tak potom sa nepoužije Obchodný zákonník, ale táto zásada platí aj bez takto zvýrazneného ustanovenia, čiže nemám žiadne námietky.
Čo sa týka návrhu poslanca Martina Chrena v podstate tam ten vzťah medzi § 386, ktoré kogentné ustanovenia § 379, ktoré dispozitívne ustanovenie, myslím, jasne popisuje aj pani profesorka Ovečková vo svojich komentároch, čiže tam nevidím nejaký dôvod na to, aby sme prijímali osobitnú právnu úpravu, navyše odvolávanie sa na českú právnu úpravu asi nie je úplne správne a je dosť zjednodušujúce, pretože slovenské súdy musia vychádzať zo slovenskej právnej úpravy, aj keby sme priamo porovnávali § 386, tak je tu ešte § 379 Obchodného zákonníka a ostatné ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré musí príslušný súd brať do úvahy pri výklade. Takže nie celkom si myslím, že sa viem stotožniť s týmto návrhom.
Čo sa týka návrhu pána poslanca Madeja, myslím si, že je to návrh, ktorý má reagovať a myslím si, že celkom správne na prípady falšovania podpisov a zmocňovania sa teda spoločnosti, v prípade majetku spoločnosti bez toho, aby tieto vôbec zareagovali alebo zistili vôbec, že sa niečo deje a rýchlym predajom potom majetku tejto spoločnosti dôjde k nenávratným škodám. Aj keď na druhej strane vnímam to, že sa trošku zvýši zase určitá administratíva pre podnikateľov, ale myslím si, že je to v ich záujme. A čo sa týka osvedčovania podpisov, Obchodný zákonník nikde nevymedzuje, že by malo ísť o nejaké osvedčovanie podpisov len notárom alebo len matrikou, ale myslím si, že všeobecne sa hovorí v celom Obchodnom zákonníku o osvedčovaní podpisov, takže pri procedúre samotného, povedzme, zápisu nejakej zmeny alebo prvozápisu by došlo k nejednotnej situácii, kde vlastne iné podpisy by bolo potrebné overiť akokoľvek a tento jeden podpis v prípade takejto zmeny by mohol osvedčovať len notár, čiže nebolo by to asi konzistentné s ostatnou právnou úpravou.
Inak, čo sa týka samotného návrhu, ten podporujem, no a čo sa týka pozmeňujúceho návrhu poslanca pána Kondróta, úprimne povedané, ja nie som za to, aby sa takýmto spôsobom menila legislatíva, ale na druhej strane vnímam veľmi citlivo aj to, čo je obsahom tohto návrhu, a vnímam aj to, že tu nejde o absolútnu exekučnú imunitu, tak ako je to možno vnímané na prvý pohľad, ale ide len o ochranu samotnej infraštruktúry, to znamená len časti majetku, ktorý tvorí samotné letisko. To znamená, že nejde o absolútnu exekučnú imunitu. A vnímam aj to, že vlastne ten majetok bol pôvodne chránený takýmto spôsobom, ale tým, že prišlo k presunom majetku medzi samosprávou a štátom, tak vlastne táto imunita padla. A myslím si zároveň aj tiež to, že ide naozaj o ochranu infraštruktúry, ktorá je veľmi ťažko potom opäť získateľná, respektíve vybudovateľná, takže tento návrh v konečnom dôsledku z hľadiska obsahového, to chcem zdôrazniť, podporujem. Ďakujem pekne.

Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

Áno, ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca, dovolím si, dovolím si krátko zareagovať. Kolegyne, kolegovia, pán minister, možno jednu poznámku, myslím si, že všetci sa zhodneme, že táto novela Obchodného zákonníka je žiaduca a koniec koncov je to transpozícia a že všetci si uvedomujeme, že je na prospech podnikateľského prostredia. Táto transpozícia smernice o boji proti omeškaným platbám, čiže za vedenie lehôt pre to, akú lehotu splatnosti možno dohodnúť, je, je v zásade všeobecne akceptované, možno mám len dve poznámky k tomu. A síce jedna poznámka, máme tu výnimky, o ktorých sme nehovorili a ktoré nemôžme vylúčiť z tejto právnej úpravy, len si asi musíme byť toho vedomé, že táto 60-dňová, respektíve 30-dňová lehota nemusí byť dodržaná, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa. Čiže zároveň treba povedať aj to, že môžeme očakávať celkom možno zaujímavú judikatúru, čo je hrubý nepomer k právam a povinnostiam, čiže môžeme očakávať aj zopár zaujímavých a neľahkých, ergo dlhých sporov, ktoré sa budú týkať tejto právnej úpravy, o tom asi netreba pochybovať. A možno druhá poznámka, tento zákon rieši, rieši lehoty splatnosti, ktoré sú dohodnuté v zmluve, ale, samozrejme, nerieši situáciu, keď niekto nezaplatí svoj záväzok v lehote splatnosti, a ergo táto právna úprava nemôže v zásade nahradiť tlak konkurenčného prostredia, aby sa záväzky platili včas a nemôže nahradiť kvalitu a rýchlosť súdneho rozhodovania, pokiaľ dlžníci neplatia včas. A tu si treba uvedomiť, ja to hovorím naschvál len preto, že niekedy ako keby preceňujeme hmotnoprávnu úpravu z hľadiska toho, čo dokáže s podnikateľským prostredím urobiť, čo nič nemení na fakte, že táto novela ako taká je žiaduca a pozitívna.
Dovolím sa vyjadriť aj k pozmeňovacím návrhom v poradí, v akom išli. Ja mám pocit, že už to s tými prílepkami, alebo ako to mám nazvať, naozaj v tejto snemovni preháňame, a preto ja nemôžem súhlasiť s doplnením článku 3. Som presvedčená o tom, že práve na akútne prípady, ak sú splnené podmienky rokovacieho poriadku, tak na to je inštitút skráteného legislatívneho konania, a teda nie na to, na čo občas je v tejto snemovni využívaný, ako sme boli svedkami v piatok a, ale určite keď je na to dôvod, je to lepšie riešenie ako tieto prílepky. O to viac, keď sú naozaj dávané takto v druhom čítaní cez plénum, kedy naozaj je problém sa s tým návrhom oboznámiť a riadne ho vyhodnotiť, keď už sa vec nedá riešiť inak, no tak potom naozaj je prijateľnejšie, keď je to riešené cez výbor, pretože predsa len vzniká dostatočný časový priestor aj pre poslancov, aby si to mohli vydiskutovať a zoznámiť sa s tou novelou. To na margo pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Kondróta.
Pokiaľ ide o ďalšie pozmeňovacie návrhy, pokiaľ ide o pozmeňovací návrh, ktorý predložil pán poslanec Miškov, ktorý sa týka náhrady škody, priznám sa, že ja sa s ním neviem stotožniť, pretože mám obavu, že narušenie princípu, že naozaj nemožno sa vopred vzdať nároku, nároku, ktorý ešte nevznikol. Podľa mňa je to princíp, ktorý má svoj zmysel aj v obchodnom práve, nehovoriac o tom, že v § 386 ods. 2 pán poslanec Miškov navrhuje, aby teda táto úplná voľnosť, pokiaľ ide o možnosť vzdať sa nároku na náhradu škody aj pred jeho vznikom, bola vylúčená v prípade, ak by bola škoda spôsobená úmyselne. Obchodný zákonník spočíva striktne na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená, vôbec sa nezaoberáme otázkou preukazovania subjektívnej stránky, je to nový prvok, ktorý vkladáme do Obchodného zákonníka a priznám sa, a navyše takto na rýchlo, trúfam si povedať, že ťažko vieme vyhodnotiť dopady tejto právnej úpravy, preto moje stanovisko je k tomuto negatívne. Pokiaľ ide o pozmeňovací návrh pani poslankyne Košútovej, som zdržanlivá, lebo naozaj ho považujem za nadbytočný. Som presvedčená o tom, že vzťah osobitného predpisu a všeobecného predpisu je v tomto prípade absolútne jasný a naozaj duplikuje tento pozmeňovací návrh, čo platí bez ohľadu na to, či by tento pozmeňovací návrh bol podaný, preto som zdržanlivá, skoro by som povedala, že proti, pretože trošičku, trošičku kazíme zabehané legislatívne zvyklosti a komplikuje to potom výklad práva v iných situáciách. A pokiaľ ide o pozmeňovací návrh pána poslanca Madeja, rozumiem, rešpektujem, reaguje na reálne problémy, myslím si, že je to pozmeňovací návrh, ktorý sa dá v tejto podobe akceptovať. To je postoj mňa ako spravodajcu. Ďakujem veľmi pekne.