11. schôdza

Pán poslanec Blaha.

Pán kolega Sulík. Najskôr v tom úvode ste spomínali mňa a toho Hayeka. Ja som vám dal naozaj materiál prefotený, kde ste mali presne tu ôsmu kapitolu, kde Hayek hovorí o sociálnom darwinizme a hlási sa k maltuziánstvu. Každý, kto trošku rozmýšľa, tam musí vidieť tú interpretáciu, ktorú som ponúkol ja a ponúkajú ju aj významní autori ako povedzme Apel. Keby ste sa vyznali trošku v tom diskurze filozofickom, tak by ste to tam museli vidieť, lebo to je tak očividné, ale očividne ste, sami priznávate, že toto nie je vaša doména, tak sa k tomu radšej nevyjadrujte.
Druhá vec. To, že chudobní platia nízke dane, to je fajn. Tak to má byť a to je ok, ale druhá časť tejto rovnice je to, že bohatí majú platiť vyššie sadzby dane. To je progresívna daň. Aby boli ufinancovateľné práve tie verejné služby, ktoré potrebujú tí chudobní. Tomu sa hovorí solidarita. Vám uniká tá druhá strana rovnice a ja tomu rozumiem z vášho pohľadu. Vy proste kopete za pracháčov. Chcete, aby platili nízke sadzby, ok, je to vaša agenda, ale aj tak nerozumiem vášmu znepokojeniu, pretože keby tu prišla vláda a povedala, že chceme tu mať reálne progresný systém ako v západnej Európe, povedzme vo Francúzku, aby platili 75 % sadzbu bohatí. Tak chápem trošku vaše znepokojenie, byť to na mne, je to tak, ale z 19 na 25 alebo z 19 na 23 v prípade korporatívnych daní, to je pre vás téma pán kolega?
No a posledná vec, troška ste tu načrtli pána Filka. Viete vy, aký rozdiel je medzi vami a pánom Filkom? Pán Filko je ekonóm, vy ste táraj. (Smiech v sále.)

Pán predseda výboru Duchoň.

Ďakujem. Na úvod by som chcel zaujať alebo dať poznámku, čo sa týka tej zamestnanosti, ktorú ste tam hovoril alebo ten graf poukazoval na čísla od roku 2000. Myslím, že to súviselo aj s tým, že v tom čase mnohé segmenty priemyslu, ale aj služieb zažívali ešte nebývalý rast a boom. Napríklad viem, že stavebníctvo v podstate vtedy extrémnym spôsobom expandovalo, ale ak si porovnáme tú situáciu napríklad s dneškom, tak asi všetci uznáme, že dnes prakticky developeri majú opačný problém. Jednoducho to, čo postavia, tak nevedia umiestniť na trh a takisto aj ďalšie oblasti priemyslu, napríklad IT technológie. V tom čase v roku 2000 vrcholila aj internetová bublina. Ja osobne aj poznám spoločnosti, internetových providerov, ktoré sa predávali rádovo za desiatky až stovky miliónov vtedy ešte korún, čo takisto sú dnes spoločnosti, ktoré len veľmi ťažko nachádzajú priestor na dnešnom trhu. Takže určite nárast zamestnanosti súvisel hlavne teda s tým, že mnohé oblasti v tom čase ešte boli vysoko podhodnotené, a prakticky nové spoločnosti, ktoré prichádzali na trh, mali oveľa väčší priestor.
Druhá vec, ja vo svojom príspevku som sa jednoducho snažil poukázať na to, že ten výber daní, ja uznávam, bol vyšší po zavedení rovnej dane, ale ten najväčší a podstatný vplyv na túto skutočnosť mal to, že jednoducho vo svete a najmä teda v Európskej únii sme sa nachádzali v čase vysokého ekonomického a hospodárskeho rastu. Ďakujem.

Pán poslanec Číž.

Ďakujem. Vážený pán kolega Sulík, no, ja oceňujem to, že ste prakticky prvý z diskutérov, a to aj v druhom čítaní, ktorý používal čísla. Na druhej strane, pán Sulík, sa vám musím priznať, tá interpretácia bola prečudesná, pretože od roku 2003 ste spomínali tie čísla a ukazovali ste, jak vynikajúco do roku 2008 všetci pripravovali rozpočet a potom už nepripravovali. No prišla kríza, dosť zásadná kríza. Problém je, že lebo naozaj ten dvojminútový príspevok limituje, ale problém je, že tá plná špajza, o ktorej ste hovorili, tak teraz vyzerá, že je to suma 750 miliónov eur. To je tá plná špajza v tom odhade vlády, ktorú ste ešte reprezentovali minimálne v čase prípravy, a vaši ministri boli členmi tejto vlády, ktorá to odhadovala, takže už len tu je zásadný rozpor s tým, čo ste hovorili o nejakej plnej špajze.
Pán Sulík, rovná daň, to je to, o čom sa bavíme, naozaj o tom rozdiele, o ktorom hovoril Ľuboš pred chvíľou. Rovná daň oproti iným iným európskym krajinám je rozhodne hlboko nesociálny moment. Demonštruje v spoločnosti, že akýkoľvek sociálny štát je ilúziou.
Vážený pán Sulík, no tretí problém, ktorý chcem spomenúť je, že vy tu prezentujete psychológiu, že buď bude daň taká, ako ju príjmu biznizmeni, a keď nebude, tak v takom prípade nebudú platiť lebo. Pán Sulík, no pravdepodobne iste nemožno jednostranne interpretovať ani jednu z týchto faktorov, o ktorých hovoríme, alebo ani jeden z týchto faktorov, o ktorých hovoríme, ale na druhej strane aj daňový cynizmus, ktorý cítim vo vašich slovách, treba vymýtiť a musíme sa rovnako intenzívne baviť o tom, ako štát dokáže realizovať skutočnú a dobrú daňovú politiku vrátane vymáhania daní. Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik.

Richard, mňa vždycky udiví, že napriek tomu, že svoje tvrdenia ohľadom daňového systému dokladáš konkrétnymi číslami, a to aj také vyjadrenia, že ten daňový systém bol spravodlivejší, že ten daňový systém doteraz viac myslel na chudobných ľudí, tak aj napriek tomu proste na druhej strane stále vidím v lepšom prípade teda dobrý načítaný citát alebo v horšom prípade vidím naozaj iba floskule a prázdne vyjadrenia, ktoré sa opakujú cyklicky a stále dookola.
Jedna vec ale stojí za zvýraznenie a ty si o nej hovoril, a to je presne ten psychologický moment, ktorý sa na ten daňový systém viaže. V daňovom systéme ľudia, ktorí doňho vlejú peniaze, jednoducho musia cítiť zmysluplnosť investovania tých peňazí do niečoho, a keď 90 % pri tejto konkrétnej dani dávajú ľudia, ktorí zarábajú nadpriemerne, teda tí bohatí, preto ich je naozaj jednoduché zmeniť domicio, ísť do inej krajiny, ktorá im poskytne lepšie podmienky.
Tak podľa mňa by sme mali pri stanovovaní podmienok v tomto systéme myslieť aj na to, akým spôsobom to zoberú, a to nie je otázka ideológie. Pán Paška, to nie je otázka toho, že ako by mal svet fungovať. To je otázka toho, ako on už dnes funguje, a to je presne rozdiel medzi nastavovaním pravidiel pravicou a nastavovaním pravidiel ľavicou. Ďakujem.

Pán Poliačik, vopred sa ospravedlňujem, nie je to, nesmiem to robiť, ale to je tak vzácny pojem - daň ako investícia - že to stojí za úsmev a za zmienku.
Nech sa páči, pán poslanec Zajac, ešte.

Vážený pán kolega Sulík, ďakujem vám za to, že neustále poukazujete na to, že kombinácia opatrení, ekonomických opatrení za posledných 7 mesiacov tejto vlády bude znamenať nižší výber daní, bude znamenať vyššiu nezamestnanosť v tejto krajine. Naozaj pri svojom stretávaní sa s podnikateľmi v regiónoch, aj s podnikateľmi, ktorí volia SMER dostávam otázku, či si premiér spolu s ministrom financií uvedomujú v skutočnosti, čo robia. Som presvedčený, že premiér Fico si to neuvedomuje. Naozaj ideológia je silnejšia ako ratio.
V prípade ministra financií som presvedčený, že vie, že robí zle tejto krajine, pretože aj v rozhovore asi zhruba pred mesiacom sa vyjadril, že pre túto krajinu by predsa len bola lepšia daň okolo 21 %. Naozaj som presvedčený o tom, že podnikatelia, živnostníci, podnikatelia väčší alebo menší zaplatia na budúci rok menej daní. Budú mať menej zákaziek a bude vyššia nezamestnanosť v tejto krajine. Nárast výberu daní vidím iba u nižšie príjmových skupín obyvateľov. Naozaj ten príklad, ktorý tu kolega Brocka niekoľkokrát poukazoval, nemožnosť odpočítateľnej položky na manžela, manželku - bude znamenať to, že títo nízkopríjmoví obyvatelia zaplatia vyššiu daň. To znamená nárast daní bude iba od nižšie príjmových skupín obyvateľov. (Ruch v sále.)