11. schôdza

Vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, tlač 239.
Nemáme pána ministra, prosím pána ministra, aby sa dostavil do rokovacej sály.
Ale zatiaľ kým teda nedôjde, prerušujem rokovanie.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vítame pána ministra, takže sme radi, že ste zaujali po šiestich minútach svoje miesto.
A odovzdávam slovo ďalšiemu v poradí, ústne prihlásenému rečníkovi pánovi Gabrielovi Csicsaiovi a pripraví sa pán poslanec Blaha.
Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 239.)

Dobrý deň prajem.
Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni kolegovia, pán minister, ja budem trošku stručnejší ako moji predrečníci. Dneska už tu viac-menej bolo povedané všetko a myslím, že trošku vás tu je pomenej, takže budem skôr rýchly. Nejaké state, ktoré čo som si napísal tak rýchlo prečítam a potom sa pozastavím pri tom, kde by som trošku chcel vyzdvihnúť niektoré fakty.
Takže vlastne predpokladaný zákon o dani z príjmov vlastne modifikuje zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Základným cieľom, jak som to pochopil, má byť získanie dodatočných príjmov do konsolidácie fiškálneho rozpočtu do štátneho rozpočtu až do výšky 375 miliónov eur. Vláda odhaduje tieto príjmy s tým, že pomôžu štátnemu rozpočtu, môj súkromný názor je, že v oblasti dane z príjmov obsahuje opatrenia, ktoré povedú k zníženiu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a prispejú k poklesu hospodárskeho rastu a k následnému rastu nezamestnanosti. Dovoľte mi priblížiť trošku najdôležitejšie zmeny v tomto zákone.
Zavedením možností uplatnenia paušálnych výdavkov v maximálne výške 5 040 eur, to znamená, že 420 eur mesačne, a zrušenie možností uplatňovania paušálnych výdavkov pri príjmov z prenájmu. V tomto kontexte sa tiež ruší možnosť uplatnenie paušálnych výdavkov pri prenájme nehnuteľností a podobne, ale čo je z toho podľa mňa podstatné, to že tento návrh zákona zasiahne zhruba 22-tisíc samostatne zárobkovo činných občanov a podľa všetkého zaťaží ich minimálne o administratívne náklady navyše. Dovolil som si urobiť taký malý verejný verejný prieskum medzi mojimi známymi, tých ktorých sa to najviac týka a vlastne vychádzalo mi to, jednak som zistil, že zase tak ich nemám až tak veľa, takže tie čísla nebudú štatisticky významné, ale predsa len o niečom hovoria. Živnostník, ktorý fakturuje ročne zhruba tých 12 až 15-tisíc eur, táto skupina povedala si, že dobre, čert to ber budem podľa starého ďalej pracovať, ale skupina živnostníkov, ktorí fakturujú alebo plánujú faktúrovať viac ako 15-tisíc, medzi 15-20-25 mali jednoznačný postoj k tomu a dokonca jeden z nich mi povedal, koniec koncov to sa dá aj vypočítať veľmi jednoducho, že podľa starého zákona tých 40 %, čo sa dá stiahnuť to je 10 tisíc plus ešte 2,5-tisíc odvody, takže zostáva zhruba 12,5 tisíca eur z toho, z čoho sa platí daň, kým podľa nového vlastne 5-tisíc sa odrátava a ešte 2,5-tisíc eur takže, tá čiastka z ktorého budú môcť alebo musia platiť daň to je 17 500 eur. Rozdiel v týchto daniach je 950 eur, v jednom prípade je to 2 375 a v druhom prípade je to 3 325. No a teraz vznikne otázka, resp. každý podnikateľ musí s tým rátať, že či obetuje tých tisíc eur alebo neobetuje tých tisíc eur zhruba mesačne.
A dokonca by som povedal, že bolo im povedané, že to je vlastne o jeden mesiac viac roboty za tú istú mzdu alebo za ten istý príjem, čo bolo doteraz. A teraz vzniká otázka, čo s tým. A takisto som sa pýtal, že čo mienite robiť. Tak hovorí, že mám tu viac možností, a tu by som aj chvíľku podotkol, že bola tu reč o tom, o morálnosti a nemorálnosti platiť dane, neplať dane. Myslím si, že neni to len čiste otázka morálky ale aj otázka peňazí, otázky prežitia, takže tie odpovede, čo som dostal trošku ma aj prekvapili, ale zase vychádzajú veľmi normálne, najviac percentuálne povedali, že východisko čierna práca, že jednoducho, že nepriznajú príjmy, budú žiť ako tak. To ako neprichádza, samozrejme, do úvahy, nedá sa ani to nejak odôvodniť tým, ale, žiaľ, realita je taká, že pravdepodobne uberú sa týmto smerom.
No ale väčšina ľudí zase povedala, že za tie peniaze sa už oplatí zamestnať nejakého ekonóma alebo účtovníka, ktorý skonsoliduje uzávierku alebo skrátka namiesto daní, čo doteraz platili za normálnych podmienok tých 2,5-tis. eura, tak účtovník zoberie nejakú tisíc eur, dajme tomu, a podnikateľ koncom roka bude platiť okolo tých 300 až 500 eur. To znamená prakticky namiesto tých 2375 eur, čo by za normálnych okolností hocikto zaplatil, štát príde minimálne o 200 stovky či 2 tisícky, daň bude okolo tých 300 až 500 eur a myslím si, že s týmto tento zákon veľmi neráta a rád by som upozornil, že pravdepodobne, dosť veľká pravdepodobnosť, že pôjde týmto smerom, takže tie príjmy, ktoré sa plánujú z toho opatrenia, skôr budú prekvapením, ako zbožným očakávaním.
Druhá taká časť, alebo druhá časť zákona, zavedenie osobitnej sadzby dane vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov. Ide o 168 ústavných činiteľov. Čo ja viem, viem pochopiť, že treba šetriť, súhlasím s tým, ale ja stále si myslím, že toto opatrenie v takej forme, jak je tu, je skôr populistické ako reálne. Lebo či to chcem, či to nechcem, tisne sa mi otázka, že čo s ľuďmi, ktorí pracujú v štátnej správe na čele veľkých podnikov, kde príjmy sú omnoho viac väčšie, ako bolo tu udávaných ústavných činiteľov. Nedávno nemenované noviny priniesli zoznam správnej rady určitého štátneho podniku aj s príjmami a boli mnohonásobne väčšie ako tuto uvádzané príjmy. Takže myslím si, že ak treba šetriť, tak myslím že principiálne šetríme a nie populisticky a nerobme si PR z toho, že teraz ideme znižovať výdavky pre poslancov a ostatných ústavných činiteľov.
Zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby z 19 % na 23 %, tu niet čo dodať, vláda potrebovala navýšiť daňové príjmy a rozhodla sa, že ich najväčšiu časť získa od právnických osôb. Osobne to nepovažujem za šťastný krok, keďže dochádza k zhoršeniu investičnej atraktivity Slovenska, čo spolu s ostatnými negatívnymi zmenami, ako napr. Zákonník práce, môžu odradiť potencionálnych záujmov o investovanie na Slovensku. Treba si uvedomiť, že my sme v konkurenčnom boji so štátmi strednej a východnej Európy, to znamená, že keď porovnám v rámci V4 len, Slovensko bude mať najväčšiu daň z príjmov právnických osôb. V súčasnosti Česká republika 19 %, Poľsko 19 %, Maďarsko 10 % do 500 mil. forintov a 19 % nad tým. Myslím, že môže to byť problémom, práve, jak som hovoril, s týmito štátmi najčastejšie súperíme, takže s veľkým záujmom budeme sledovať, že ako dopadne toto opatrenie a či nebude mať predsa len negatívny efekt, na čo už aj moji kolegovia predo mnou tuto upozornili, takže nebudem to nejak rozvádzať.
Takže na záver by som ešte raz nejak zosumarizoval, vláda naordinovala pre slovenskú ekonomiku, myslím si, nebezpečnú kombináciu zmien v hospodárskej politike, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou povedie k znižovaniu zamestnanosti. Ide o kombináciu zvýšenia daňového zaťaženia a zníženia flexibility trhu práce prostredníctvom novely Zákonníka práce. Deje sa to pritom v takom čase, keď ekonomika zápasí so stagnáciou, dokonca recesiou a k negatívnym vplyvom extrémneho prostredia na slovenskú ekonomiku sa pridajú aj negatívne efekty hospodárskej politiky vlády. Ide o ohrozenie hospodárskeho rastu Slovenska.
Navrhované zmeny v oblasti daní z príjmov znamenajú zvýšenie zdanenia ekonomickej aktivity. V prípade dane z príjmov fyzických osôb to povedie k demotivácii lepšie zarábajúcich osôb, do skupiny ktorých často patria vysokokvalifikovaní odborníci. Pre firmy budú v tomto kontexte negatívnym dopadom vyššie náklady na kvalifikovanú pracovnú silu. Zvýšenie dane z príjmov právnických osôb povedie k zhoršeniu investičnej atraktivity Slovenska, čo spolu s ostatnými negatívnymi zmenami môže odradiť potencionálnych záujemcov o investovanie.
Zvýšenie daňového zaťaženia najviac s veľkou pravdepodobnosťou povedie k zvýšenej miere daňovej optimalizácie v skupine zasiahnutých fyzických a právnických osôb. To sa môže následne negatívne odzrkadliť na výbere dane z príjmov, čo zvýši tlak na štátny rozpočet, ktorý je už beztak pod veľkým tlakom vzhľadom na potrebu dosiahnuť deficit na úrovni až 3 % v roku 2013.
Na záver by som ešte raz prízvukoval, že vláda zvolila vzhľadom na ekonomickú situáciu v Európe v rámci konsolidačného balíčku nešťastný mix daňových opatrení. Tieto opatrenia vedú k zvýšeniu daňového zaťaženia ekonomickej aktivity a ku zníženiu investičnej atraktívnosti Slovenskej republiky. Návrhy vlády v oblasti dane z príjmov sú návrhmi, ktoré povedú k zníženiu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a prispejú k poklesu hospodárskeho rastu a následnému rastu nezamestnanosti. Ďakujem.

Ďakujem pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem tri faktické, štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán Gábor Gál.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, otvorili ste veľmi zaujímavú tému, a to sú platy manažérov v štátnych podnikoch. Fakt, my tu budeme na každej schôdzi nejak upravovať platy, príjmy a ostatné finančné honoráre ústavných činiteľov, ale na manažment v štátnych podnikoch alebo v obchodných spoločnostiach, kde má štát svoj obchodný podiel, na to sme nejako zabudli a zabudlo aj ministerstvo financií. Som bol za tých pár rokov predsedom výboru pre konflikt záujmov, kde sa dávajú majetkové priznania. Musím sa vám priznať, že aj z verejne dostupných zdrojov je tam vidieť, že je obrovský rozdiel medzi platmi ústavných činiteľov a medzi príjmami a platmi, mzdami jednotlivých manažérov v štátnych podnikoch.
Pán minister, otázka je na vás, či s tým niečo spravíte, či tam necháte 4 až 10-tisícové platy, keď, toľko to vychádza, keď zoberieme odmeny koncoročné pre tých manažérov, alebo idete aj tam niečo zaviesť nejaké to skrátenie, nielen u občanoch napr. s týmto zákonom. Ďakujem.

Pán poslanec Šebej.

Ďakujem. Ja by som tiež pripojil pár slov k tomu, čo pán poslanec Csicsai načal, a to sú, to je tá zvláštna 5 % daň pre ústavných činiteľov. Ja tu tiež proste túto časť zákona chápem ako pustý populizmus, ako urobiť tú trpkú pilulku, cez nástroj zvaný škodoradosť, trošku stráviteľnejšou pre všetkých tých, ktorým vlastne finančne tento zákon o dani z príjmu poškodí. Budú sa cítiť lepšie, lebo aj druhým, tým nepopulárnym, neobľúbeným ústavným činiteľom ubudne.
No a k tomu meritu, špeciálne čo sa týka ľudí, ktorí pracujú ako osoby zárobkovo samostatne činné, ako živnostníci, chcem povedať, že už teraz v tomto okamihu pozorujem, pretože v takom prostredí sa pohybujem mimo politiky, teda medzi ľuďmi, ktorí sa živia svojou vlastnou prácou, nie ako zamestnanci z platu, ale ktorí si sami platia všetky odvody a všetko. Už teraz pozorujem po prvé paniku, po druhé nechuť, po druhé odchod zo živností, čiastočne aj odchod do zahraničných domicilov.
Viem jedno, že títo ľudia nebudú platiť viac daní, ale v skutočnosti menej, tak ako to povedal pán poslanec Csicsai. Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa Eva Hufková.