11. schôdza

Ďakujem. Richard Sulík vždycky nám ukáže čísla, ktoré potvrdzujú to, čo my niektorí ostatní hovoríme, a je to veľmi dobre, lebo tie čísla sú proste jasné, a aj tí, ktorí neveria, tak môžu teraz na číslach vidieť, ako to naozaj je. A naozaj jedno jednoznačne vidno. Že zavedenie rovnej dani pomohlo ekonomike. Zvýšilo výnosy a príjmy štátneho rozpočtu, pán Blaha, nie znížilo. Pomohlo tým pádom predovšetkým tým nižším príjmovým skupinám a pomohlo tomu, aby štát mohol financovať aj svoje sociálne programy aj iné záležitosti. Takže vy robíte obrovskú chybu, keď zvyšujete dane pre právnické osoby. Keby ste chceli, že teda potrebujete zvýšiť príjem, ak, nevravím, že by som s tým súhlasil, ale zmysluplné by bolo povedzme, keď by ste už zvýšili pre fyzické osoby, pretože tie ťažko unikajú z toho klepca, ktorý je nastavený, ale zvyšovať pre právnické osoby je naozaj pílením si konáru samým pod sebou. Vy si miešate smrteľný kokteil alebo nám ho miešate pre rast slovenskej ekonomiky.
Keby ste chceli zvýšiť príjmy, tak bolo by určite efektívnejšie, ale bolo by to odvážnejšie radšej znížiť sadzby dane pre právnické osoby. A dosiahli by ste naozaj to, čo sa dosiahlo po zavedení rovnej dane. Pretože aj na tom vývoji bolo vidieť, že ten rast sa v istom okamihu vyčerpá, pokiaľ nenasleduje ďalšie zlepšovanie podnikateľského prostredia a prípadne vízia znižovania daní. A tou ste mohli ísť a boli by ste naozaj ukázali, že ste odvážni, a dosiahli by ste zvýšenie príjmov. Takto si ho dramaticky znížite.

Pán kolega Sulík. Najskôr v tom úvode ste spomínali mňa a toho Hayeka. Ja som vám dal naozaj materiál prefotený, kde ste mali presne tu ôsmu kapitolu, kde Hayek hovorí o sociálnom darwinizme a hlási sa k maltuziánstvu. Každý, kto trošku rozmýšľa, tam musí vidieť tú interpretáciu, ktorú som ponúkol ja a ponúkajú ju aj významní autori ako povedzme Apel. Keby ste sa vyznali trošku v tom diskurze filozofickom, tak by ste to tam museli vidieť, lebo to je tak očividné, ale očividne ste, sami priznávate, že toto nie je vaša doména, tak sa k tomu radšej nevyjadrujte.
Druhá vec. To, že chudobní platia nízke dane, to je fajn. Tak to má byť a to je ok, ale druhá časť tejto rovnice je to, že bohatí majú platiť vyššie sadzby dane. To je progresívna daň. Aby boli ufinancovateľné práve tie verejné služby, ktoré potrebujú tí chudobní. Tomu sa hovorí solidarita. Vám uniká tá druhá strana rovnice a ja tomu rozumiem z vášho pohľadu. Vy proste kopete za pracháčov. Chcete, aby platili nízke sadzby, ok, je to vaša agenda, ale aj tak nerozumiem vášmu znepokojeniu, pretože keby tu prišla vláda a povedala, že chceme tu mať reálne progresný systém ako v západnej Európe, povedzme vo Francúzku, aby platili 75 % sadzbu bohatí. Tak chápem trošku vaše znepokojenie, byť to na mne, je to tak, ale z 19 na 25 alebo z 19 na 23 v prípade korporatívnych daní, to je pre vás téma pán kolega?
No a posledná vec, troška ste tu načrtli pána Filka. Viete vy, aký rozdiel je medzi vami a pánom Filkom? Pán Filko je ekonóm, vy ste táraj. (Smiech v sále.)

Ďakujem. Na úvod by som chcel zaujať alebo dať poznámku, čo sa týka tej zamestnanosti, ktorú ste tam hovoril alebo ten graf poukazoval na čísla od roku 2000. Myslím, že to súviselo aj s tým, že v tom čase mnohé segmenty priemyslu, ale aj služieb zažívali ešte nebývalý rast a boom. Napríklad viem, že stavebníctvo v podstate vtedy extrémnym spôsobom expandovalo, ale ak si porovnáme tú situáciu napríklad s dneškom, tak asi všetci uznáme, že dnes prakticky developeri majú opačný problém. Jednoducho to, čo postavia, tak nevedia umiestniť na trh a takisto aj ďalšie oblasti priemyslu, napríklad IT technológie. V tom čase v roku 2000 vrcholila aj internetová bublina. Ja osobne aj poznám spoločnosti, internetových providerov, ktoré sa predávali rádovo za desiatky až stovky miliónov vtedy ešte korún, čo takisto sú dnes spoločnosti, ktoré len veľmi ťažko nachádzajú priestor na dnešnom trhu. Takže určite nárast zamestnanosti súvisel hlavne teda s tým, že mnohé oblasti v tom čase ešte boli vysoko podhodnotené, a prakticky nové spoločnosti, ktoré prichádzali na trh, mali oveľa väčší priestor.
Druhá vec, ja vo svojom príspevku som sa jednoducho snažil poukázať na to, že ten výber daní, ja uznávam, bol vyšší po zavedení rovnej dane, ale ten najväčší a podstatný vplyv na túto skutočnosť mal to, že jednoducho vo svete a najmä teda v Európskej únii sme sa nachádzali v čase vysokého ekonomického a hospodárskeho rastu. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán kolega Sulík, no, ja oceňujem to, že ste prakticky prvý z diskutérov, a to aj v druhom čítaní, ktorý používal čísla. Na druhej strane, pán Sulík, sa vám musím priznať, tá interpretácia bola prečudesná, pretože od roku 2003 ste spomínali tie čísla a ukazovali ste, jak vynikajúco do roku 2008 všetci pripravovali rozpočet a potom už nepripravovali. No prišla kríza, dosť zásadná kríza. Problém je, že lebo naozaj ten dvojminútový príspevok limituje, ale problém je, že tá plná špajza, o ktorej ste hovorili, tak teraz vyzerá, že je to suma 750 miliónov eur. To je tá plná špajza v tom odhade vlády, ktorú ste ešte reprezentovali minimálne v čase prípravy, a vaši ministri boli členmi tejto vlády, ktorá to odhadovala, takže už len tu je zásadný rozpor s tým, čo ste hovorili o nejakej plnej špajze.
Pán Sulík, rovná daň, to je to, o čom sa bavíme, naozaj o tom rozdiele, o ktorom hovoril Ľuboš pred chvíľou. Rovná daň oproti iným iným európskym krajinám je rozhodne hlboko nesociálny moment. Demonštruje v spoločnosti, že akýkoľvek sociálny štát je ilúziou.
Vážený pán Sulík, no tretí problém, ktorý chcem spomenúť je, že vy tu prezentujete psychológiu, že buď bude daň taká, ako ju príjmu biznizmeni, a keď nebude, tak v takom prípade nebudú platiť lebo. Pán Sulík, no pravdepodobne iste nemožno jednostranne interpretovať ani jednu z týchto faktorov, o ktorých hovoríme, alebo ani jeden z týchto faktorov, o ktorých hovoríme, ale na druhej strane aj daňový cynizmus, ktorý cítim vo vašich slovách, treba vymýtiť a musíme sa rovnako intenzívne baviť o tom, ako štát dokáže realizovať skutočnú a dobrú daňovú politiku vrátane vymáhania daní. Ďakujem.

Richard, mňa vždycky udiví, že napriek tomu, že svoje tvrdenia ohľadom daňového systému dokladáš konkrétnymi číslami, a to aj také vyjadrenia, že ten daňový systém bol spravodlivejší, že ten daňový systém doteraz viac myslel na chudobných ľudí, tak aj napriek tomu proste na druhej strane stále vidím v lepšom prípade teda dobrý načítaný citát alebo v horšom prípade vidím naozaj iba floskule a prázdne vyjadrenia, ktoré sa opakujú cyklicky a stále dookola.
Jedna vec ale stojí za zvýraznenie a ty si o nej hovoril, a to je presne ten psychologický moment, ktorý sa na ten daňový systém viaže. V daňovom systéme ľudia, ktorí doňho vlejú peniaze, jednoducho musia cítiť zmysluplnosť investovania tých peňazí do niečoho, a keď 90 % pri tejto konkrétnej dani dávajú ľudia, ktorí zarábajú nadpriemerne, teda tí bohatí, preto ich je naozaj jednoduché zmeniť domicio, ísť do inej krajiny, ktorá im poskytne lepšie podmienky.
Tak podľa mňa by sme mali pri stanovovaní podmienok v tomto systéme myslieť aj na to, akým spôsobom to zoberú, a to nie je otázka ideológie. Pán Paška, to nie je otázka toho, že ako by mal svet fungovať. To je otázka toho, ako on už dnes funguje, a to je presne rozdiel medzi nastavovaním pravidiel pravicou a nastavovaním pravidiel ľavicou. Ďakujem.

Vážený pán kolega Sulík, ďakujem vám za to, že neustále poukazujete na to, že kombinácia opatrení, ekonomických opatrení za posledných 7 mesiacov tejto vlády bude znamenať nižší výber daní, bude znamenať vyššiu nezamestnanosť v tejto krajine. Naozaj pri svojom stretávaní sa s podnikateľmi v regiónoch, aj s podnikateľmi, ktorí volia SMER dostávam otázku, či si premiér spolu s ministrom financií uvedomujú v skutočnosti, čo robia. Som presvedčený, že premiér Fico si to neuvedomuje. Naozaj ideológia je silnejšia ako ratio.
V prípade ministra financií som presvedčený, že vie, že robí zle tejto krajine, pretože aj v rozhovore asi zhruba pred mesiacom sa vyjadril, že pre túto krajinu by predsa len bola lepšia daň okolo 21 %. Naozaj som presvedčený o tom, že podnikatelia, živnostníci, podnikatelia väčší alebo menší zaplatia na budúci rok menej daní. Budú mať menej zákaziek a bude vyššia nezamestnanosť v tejto krajine. Nárast výberu daní vidím iba u nižšie príjmových skupín obyvateľov. Naozaj ten príklad, ktorý tu kolega Brocka niekoľkokrát poukazoval, nemožnosť odpočítateľnej položky na manžela, manželku - bude znamenať to, že títo nízkopríjmoví obyvatelia zaplatia vyššiu daň. To znamená nárast daní bude iba od nižšie príjmových skupín obyvateľov. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne za slovo. No, pán Blaha, súhlasím s vami. Nevyznám sa do filozofického diskurzu, lebo sa doňho nerozumiem, a preto by som o ňom nemal rozprávať. S tým plne súhlasím. Len nerozumiem, prečo vy sa stále vyjadrujete k daniam? To mi je skutočne záhadou.
Pán Duchoň síce odišiel, ale argumentoval tu, že vtedy rástli výnosy daní a HDP a neviem čo, lebo bol tu rast a boom, ale ešte raz, odkážte to niekto pánovi Duchoňovi, veď to nepadlo z neba - rast a boom. To nie je dané prírodným zákonom, že to nevieme ovplyvniť. Rast a boom boli možno v celej Európe, ale na Slovensku obzvlášť silný rast a obzvlášť silný boom preto, lebo sa robili správne reformy.
V mojom, práve som ešte zabudol na pána Číža, ktorý tu minule argumentoval s tým, že banky a bezbrehý finančný neregulovaný kapitalizmus a 28 biliónov a neviem čo, a ešte raz sa pýtam, pán Číž, prečo potom ste súhlasili s podporou, 40 miliárd bolo včera schválených pre súkromné španielske banky. Prečo potom, keď takéto reči?
Ešte jednu vec k vám, pán Blaha, tunák stále hovoríte, náš vzor je vyspelá západná Európa. Ľudia ako vy 30 rokov dozadu hovorili o tom, že v Európe je zahnívajúci kapitalizmus, v západnej a že teda my sme na tom ďaleko lepšie, a musím teda s nimi súhlasiť, lebo tam to už hodne hnije.
Úplne na záver, pán poslanec Zajac, ďakujem za, za pochvalu k môjmu prejavu. Chcem však vás doplniť v jednej veci, to je tá odpočítateľná položka, ste tu vystúpili pár dní dozadu a mám dojem, že ste to neuviedli dostatočne správne. Nie je to tak, že ani Mikloš sa neodvážil zrušiť odpočítateľnú položku na dane. Vtedy bola zavedená. On ju práve zaviedol, lebo bola na daňovníka 38-tisíc korún a na manželku 12... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň prajem.
Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni kolegovia, pán minister, ja budem trošku stručnejší ako moji predrečníci. Dneska už tu viac-menej bolo povedané všetko a myslím, že trošku vás tu je pomenej, takže budem skôr rýchly. Nejaké state, ktoré čo som si napísal tak rýchlo prečítam a potom sa pozastavím pri tom, kde by som trošku chcel vyzdvihnúť niektoré fakty.
Takže vlastne predpokladaný zákon o dani z príjmov vlastne modifikuje zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Základným cieľom, jak som to pochopil, má byť získanie dodatočných príjmov do konsolidácie fiškálneho rozpočtu do štátneho rozpočtu až do výšky 375 miliónov eur. Vláda odhaduje tieto príjmy s tým, že pomôžu štátnemu rozpočtu, môj súkromný názor je, že v oblasti dane z príjmov obsahuje opatrenia, ktoré povedú k zníženiu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a prispejú k poklesu hospodárskeho rastu a k následnému rastu nezamestnanosti. Dovoľte mi priblížiť trošku najdôležitejšie zmeny v tomto zákone.
Zavedením možností uplatnenia paušálnych výdavkov v maximálne výške 5 040 eur, to znamená, že 420 eur mesačne, a zrušenie možností uplatňovania paušálnych výdavkov pri príjmov z prenájmu. V tomto kontexte sa tiež ruší možnosť uplatnenie paušálnych výdavkov pri prenájme nehnuteľností a podobne, ale čo je z toho podľa mňa podstatné, to že tento návrh zákona zasiahne zhruba 22-tisíc samostatne zárobkovo činných občanov a podľa všetkého zaťaží ich minimálne o administratívne náklady navyše. Dovolil som si urobiť taký malý verejný verejný prieskum medzi mojimi známymi, tých ktorých sa to najviac týka a vlastne vychádzalo mi to, jednak som zistil, že zase tak ich nemám až tak veľa, takže tie čísla nebudú štatisticky významné, ale predsa len o niečom hovoria. Živnostník, ktorý fakturuje ročne zhruba tých 12 až 15-tisíc eur, táto skupina povedala si, že dobre, čert to ber budem podľa starého ďalej pracovať, ale skupina živnostníkov, ktorí fakturujú alebo plánujú faktúrovať viac ako 15-tisíc, medzi 15-20-25 mali jednoznačný postoj k tomu a dokonca jeden z nich mi povedal, koniec koncov to sa dá aj vypočítať veľmi jednoducho, že podľa starého zákona tých 40 %, čo sa dá stiahnuť to je 10 tisíc plus ešte 2,5-tisíc odvody, takže zostáva zhruba 12,5 tisíca eur z toho, z čoho sa platí daň, kým podľa nového vlastne 5-tisíc sa odrátava a ešte 2,5-tisíc eur takže, tá čiastka z ktorého budú môcť alebo musia platiť daň to je 17 500 eur. Rozdiel v týchto daniach je 950 eur, v jednom prípade je to 2 375 a v druhom prípade je to 3 325. No a teraz vznikne otázka, resp. každý podnikateľ musí s tým rátať, že či obetuje tých tisíc eur alebo neobetuje tých tisíc eur zhruba mesačne.
A dokonca by som povedal, že bolo im povedané, že to je vlastne o jeden mesiac viac roboty za tú istú mzdu alebo za ten istý príjem, čo bolo doteraz. A teraz vzniká otázka, čo s tým. A takisto som sa pýtal, že čo mienite robiť. Tak hovorí, že mám tu viac možností, a tu by som aj chvíľku podotkol, že bola tu reč o tom, o morálnosti a nemorálnosti platiť dane, neplať dane. Myslím si, že neni to len čiste otázka morálky ale aj otázka peňazí, otázky prežitia, takže tie odpovede, čo som dostal trošku ma aj prekvapili, ale zase vychádzajú veľmi normálne, najviac percentuálne povedali, že východisko čierna práca, že jednoducho, že nepriznajú príjmy, budú žiť ako tak. To ako neprichádza, samozrejme, do úvahy, nedá sa ani to nejak odôvodniť tým, ale, žiaľ, realita je taká, že pravdepodobne uberú sa týmto smerom.
No ale väčšina ľudí zase povedala, že za tie peniaze sa už oplatí zamestnať nejakého ekonóma alebo účtovníka, ktorý skonsoliduje uzávierku alebo skrátka namiesto daní, čo doteraz platili za normálnych podmienok tých 2,5-tis. eura, tak účtovník zoberie nejakú tisíc eur, dajme tomu, a podnikateľ koncom roka bude platiť okolo tých 300 až 500 eur. To znamená prakticky namiesto tých 2375 eur, čo by za normálnych okolností hocikto zaplatil, štát príde minimálne o 200 stovky či 2 tisícky, daň bude okolo tých 300 až 500 eur a myslím si, že s týmto tento zákon veľmi neráta a rád by som upozornil, že pravdepodobne, dosť veľká pravdepodobnosť, že pôjde týmto smerom, takže tie príjmy, ktoré sa plánujú z toho opatrenia, skôr budú prekvapením, ako zbožným očakávaním.
Druhá taká časť, alebo druhá časť zákona, zavedenie osobitnej sadzby dane vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov. Ide o 168 ústavných činiteľov. Čo ja viem, viem pochopiť, že treba šetriť, súhlasím s tým, ale ja stále si myslím, že toto opatrenie v takej forme, jak je tu, je skôr populistické ako reálne. Lebo či to chcem, či to nechcem, tisne sa mi otázka, že čo s ľuďmi, ktorí pracujú v štátnej správe na čele veľkých podnikov, kde príjmy sú omnoho viac väčšie, ako bolo tu udávaných ústavných činiteľov. Nedávno nemenované noviny priniesli zoznam správnej rady určitého štátneho podniku aj s príjmami a boli mnohonásobne väčšie ako tuto uvádzané príjmy. Takže myslím si, že ak treba šetriť, tak myslím že principiálne šetríme a nie populisticky a nerobme si PR z toho, že teraz ideme znižovať výdavky pre poslancov a ostatných ústavných činiteľov.
Zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby z 19 % na 23 %, tu niet čo dodať, vláda potrebovala navýšiť daňové príjmy a rozhodla sa, že ich najväčšiu časť získa od právnických osôb. Osobne to nepovažujem za šťastný krok, keďže dochádza k zhoršeniu investičnej atraktivity Slovenska, čo spolu s ostatnými negatívnymi zmenami, ako napr. Zákonník práce, môžu odradiť potencionálnych záujmov o investovanie na Slovensku. Treba si uvedomiť, že my sme v konkurenčnom boji so štátmi strednej a východnej Európy, to znamená, že keď porovnám v rámci V4 len, Slovensko bude mať najväčšiu daň z príjmov právnických osôb. V súčasnosti Česká republika 19 %, Poľsko 19 %, Maďarsko 10 % do 500 mil. forintov a 19 % nad tým. Myslím, že môže to byť problémom, práve, jak som hovoril, s týmito štátmi najčastejšie súperíme, takže s veľkým záujmom budeme sledovať, že ako dopadne toto opatrenie a či nebude mať predsa len negatívny efekt, na čo už aj moji kolegovia predo mnou tuto upozornili, takže nebudem to nejak rozvádzať.
Takže na záver by som ešte raz nejak zosumarizoval, vláda naordinovala pre slovenskú ekonomiku, myslím si, nebezpečnú kombináciu zmien v hospodárskej politike, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou povedie k znižovaniu zamestnanosti. Ide o kombináciu zvýšenia daňového zaťaženia a zníženia flexibility trhu práce prostredníctvom novely Zákonníka práce. Deje sa to pritom v takom čase, keď ekonomika zápasí so stagnáciou, dokonca recesiou a k negatívnym vplyvom extrémneho prostredia na slovenskú ekonomiku sa pridajú aj negatívne efekty hospodárskej politiky vlády. Ide o ohrozenie hospodárskeho rastu Slovenska.
Navrhované zmeny v oblasti daní z príjmov znamenajú zvýšenie zdanenia ekonomickej aktivity. V prípade dane z príjmov fyzických osôb to povedie k demotivácii lepšie zarábajúcich osôb, do skupiny ktorých často patria vysokokvalifikovaní odborníci. Pre firmy budú v tomto kontexte negatívnym dopadom vyššie náklady na kvalifikovanú pracovnú silu. Zvýšenie dane z príjmov právnických osôb povedie k zhoršeniu investičnej atraktivity Slovenska, čo spolu s ostatnými negatívnymi zmenami môže odradiť potencionálnych záujemcov o investovanie.
Zvýšenie daňového zaťaženia najviac s veľkou pravdepodobnosťou povedie k zvýšenej miere daňovej optimalizácie v skupine zasiahnutých fyzických a právnických osôb. To sa môže následne negatívne odzrkadliť na výbere dane z príjmov, čo zvýši tlak na štátny rozpočet, ktorý je už beztak pod veľkým tlakom vzhľadom na potrebu dosiahnuť deficit na úrovni až 3 % v roku 2013.
Na záver by som ešte raz prízvukoval, že vláda zvolila vzhľadom na ekonomickú situáciu v Európe v rámci konsolidačného balíčku nešťastný mix daňových opatrení. Tieto opatrenia vedú k zvýšeniu daňového zaťaženia ekonomickej aktivity a ku zníženiu investičnej atraktívnosti Slovenskej republiky. Návrhy vlády v oblasti dane z príjmov sú návrhmi, ktoré povedú k zníženiu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a prispejú k poklesu hospodárskeho rastu a následnému rastu nezamestnanosti. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, otvorili ste veľmi zaujímavú tému, a to sú platy manažérov v štátnych podnikoch. Fakt, my tu budeme na každej schôdzi nejak upravovať platy, príjmy a ostatné finančné honoráre ústavných činiteľov, ale na manažment v štátnych podnikoch alebo v obchodných spoločnostiach, kde má štát svoj obchodný podiel, na to sme nejako zabudli a zabudlo aj ministerstvo financií. Som bol za tých pár rokov predsedom výboru pre konflikt záujmov, kde sa dávajú majetkové priznania. Musím sa vám priznať, že aj z verejne dostupných zdrojov je tam vidieť, že je obrovský rozdiel medzi platmi ústavných činiteľov a medzi príjmami a platmi, mzdami jednotlivých manažérov v štátnych podnikoch.
Pán minister, otázka je na vás, či s tým niečo spravíte, či tam necháte 4 až 10-tisícové platy, keď, toľko to vychádza, keď zoberieme odmeny koncoročné pre tých manažérov, alebo idete aj tam niečo zaviesť nejaké to skrátenie, nielen u občanoch napr. s týmto zákonom. Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som tiež pripojil pár slov k tomu, čo pán poslanec Csicsai načal, a to sú, to je tá zvláštna 5 % daň pre ústavných činiteľov. Ja tu tiež proste túto časť zákona chápem ako pustý populizmus, ako urobiť tú trpkú pilulku, cez nástroj zvaný škodoradosť, trošku stráviteľnejšou pre všetkých tých, ktorým vlastne finančne tento zákon o dani z príjmu poškodí. Budú sa cítiť lepšie, lebo aj druhým, tým nepopulárnym, neobľúbeným ústavným činiteľom ubudne.
No a k tomu meritu, špeciálne čo sa týka ľudí, ktorí pracujú ako osoby zárobkovo samostatne činné, ako živnostníci, chcem povedať, že už teraz v tomto okamihu pozorujem, pretože v takom prostredí sa pohybujem mimo politiky, teda medzi ľuďmi, ktorí sa živia svojou vlastnou prácou, nie ako zamestnanci z platu, ale ktorí si sami platia všetky odvody a všetko. Už teraz pozorujem po prvé paniku, po druhé nechuť, po druhé odchod zo živností, čiastočne aj odchod do zahraničných domicilov.
Viem jedno, že títo ľudia nebudú platiť viac daní, ale v skutočnosti menej, tak ako to povedal pán poslanec Csicsai. Ďakujem za pozornosť.