11. schôdza

Môžem pokračovať, páni? Chcel by som, skutočne ja som rešpektoval kľud, tak chcel by som, aby ste aj vy mňa trošku počúvali. Čiže nemyslím si, že základný, a to myslím, aj pán Sulík dneska priznal, že nie je to o tom, plus-mínus 4 %, o ktorých sa tu bavíme. Skutočne základnou úlohou, ktorú má táto vláda a minister financií, je, aby sa dodržal deficit, a poviem, vy nám to pekne sťažujete. My sa tu stále bavíme o minuloročnom rozpočte, ktorý, a máme tu stále rovnú daň a máme výpadok daňových príjmov 700 mil. euro. Takže ja sa pýtam, o čom sme sa tu celý deň dneska bavili? Je tu skutočne ten pokles daňových príjmov je daný aj spotrebou. Jasné, ľudia sú šetrnejší, menej majú spotrebu a firmy sa správajú racionálnejšie. Ako to bude v budúcom roku, bude skutočne záležať od toho, ako sa bude vyvíjať Európska únia, všeobecne ekonomická situácia v Európe. Vieme, že je tu narysovaná recesia do budúceho roku a tváriť sa tu, že to sa nedotkne Slovenska, to je asi veľmi, veľmi naivné.
Ľúbilo sa mi tu dnešné vystúpenie, keď pán Vašečka tu hovoril, a je to, je to predstaviteľ opozície, ale hovoril tu skutočne o tom, že tu je móda na Slovensku neplatiť dane. A ja pevne verím, že existujú ľudia, ktorí sú skutočne, sú dve skupiny aj ľudí aj podnikateľov, ktorí sú rozdelení na tých, ktorí dane chcú odvádzať na Slovensku a na tých ktorí ich, nie že nebudú odvádzať na Slovensku, tí ich už dávno na Slovensku neodvádzajú. To, čo tu hovorila kolegyňa, že veľa firiem odchádza do daňových rajov, však to neni, neni kvôli tomu, že nastúpila do vlády SMER - sociálna demokracia. Je to, to sa dialo, preboha, za vašej vlády a dialo sa to minulý aj predminulý rok. Ten nárast tu bol enormný, ale sú to presne firmy, ktoré nechcú platiť dane, a tie už sú dávno v tých daňových rajoch, o ktorých sa tu bavíme. Ony neodídu teraz, ony sú už tam dávno.
Dneska som počul, že máme obavy, že sa tu bude rozpúšťať rezerva, ktorú si vytvorila vláda. Keď si tú rezervu 540 mil. vláda vytvorila obozretne na práve na takéto prípady, ktoré sme mysleli, že budeme riešiť budúci rok. Ale žiaľ, aj vďaka vám ich riešime už tento rok, tak tuto všetci kričali, na čo vám je tá rezerva? Keď prišla realita, ktorá vyplýva z vášho rozpočtu, tak zrazu všetci kričíte, máme obavy, že sa bude rozpúšťať táto rezerva. To sa mi zdá trošku nefér. Chcem ešte poukázať na jednu vec, že skutočne, myslím, že o tej redistribúcii, o ktorej sa tu bavíme stále, trošku by som sa chcel dotknúť celosvetovej situácie. Viete, že skutočne to rozdelenie bohatstva vo svete sa stále viac a viac nejak polarizuje a skutočne malá hŕstka ľudí tu vlastní väčšinu bohatstva. Tie veľké firmy, povedzme si otvorene, to sú, nebudem ich menovať, aby sa na mňa nikto neurazil, ale efektívna miera zdaňovania týchto firiem je 2 % s obrovskými ziskami. Tak ja sa pýtam, že či tí bohatí, ktorí majú väčšinu majetku, on si nekúpi desať, jak on ich nepotrebuje. On si kúpi jednu a na ostatných peniazoch bude sedieť a tí chudobní, ktorí tie peniaze nemajú, tak proste nemajú ako naštartovať ekonomický rast a vy to všetci dobre viete. Ako môže sa naštartovať ekonomický rast, ak tu nebude spotreba? Ak si ľudia nebudú kupovať tovary, lebo si ich nemajú za čo kupovať? To je, myslím, hlavná podstata toho, čo sa momentálne vo svete deje.
Myslím, že to je to, čo som vám chcel povedať, takže ďakujem vám všetkým za pozornosť a chcel by som odovzdať slovo pánu ministrovi.

Ďakujem veľmi pekne. Ja už si myslím, že je čas ukončiť to trápenie, lebo ja som ráno začínal takou ešte, s takou entuziazmom, že má to zmysel, nemá to zmysel? Nemá to zmysel pre túto chvíľu, pre tento zákon, lebo po tom všetkom, čo tu zaznelo, tu vystúpi pán Blaha s tým, s čím vystúpi. Nemá to zmysel, skončime to. Zahlasujte si za to a čakajte. (Hovorené so smiechom.) Ja už neviem, čo na to viac povedať.
A, pán Podmanický, vy ste tiež tým začali, ja som to nestihol dopovedať.
Pokiaľ nedáte... (reakcia z pléna), pardon, pardon, ospravedlňujem sa, pán Kamenický. Pokiaľ nedáte vy spolu s pánom Blahom návrh na odvolanie pána Počiatka, prosím vás, nespomínajte nikde, ale naozaj nikde, obzvlášť pán kolega Blaha, že ste nejaká sociálna vláda a že máte či chcete redistribuovať a chcete byť spravodliví. Naozaj to vyznie úplne absurdne, čo ja teda sa tomu moc nevenujem, absurdnému divadlu, ale tak boli veľkí tvorcovia, ktorí, ale to by ste, predbehnete aj ich, úplne ľavou zadnou, takže pokiaľ ho nedáte, naozaj opatrne narábajte s týmito pojmami, lebo vyznie to naozaj zvláštne. Ďakujem.

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo.
Dámy a páni, začali sme rozpravu k tomuto bodu programu vo štvrtok, pamätám si aj ten časť, lebo som ho naschvál podčiarkol, bolo to 16 hodín 10 minút. Takže vyzerá, že to stihneme presne na minútu po niekoľkých dňoch, a ja priznám, priznám, že úplne chápem dĺžku tej rozpravy a je namieste hovoriť dlho a k veci, pretože týmto zákonom meníme daňový systém na Slovensku. To treba proste priznať, je to tak. K rozprave všeobecne, ak sa mám vyjadriť viac-menej som, prepáčte, ale pozorovateľ vo vašom dome, a musím povedať, že sčasti bola korektná, sčasti aj z hľadiska použitia čísel, argumentov z jednej strany, z druhej strany. Mala dokonca aj svoj intelektuálny náboj, aj keď niektorí s tým nebudú súhlasiť.
Mňa len mrzí, že v časoch, keď nemáme inú možnosť, ako len sa vzájomne počúvať a niekedy naozaj ťahať za jeden povraz, tolerancia k vzájomným a pohľadom na svet stále tu nie je. Ona možno aj je, je oveľa väčšia, ako sa javí z hľadiska verbálnych prejavov jednotlivých táborov, ale nie je to dobrá vizitka o politickom systéme ako takom. Nechcem, nemám právo sa vyjadrovať, samozrejme, k výrokom niektorých poslancov a k osočovaniu a k podobným záležitostiam. Dokonca aj mne sa stalo, že som sa dostal do konkrétneho súboja s predsedom SaS Sulíkom, ale myslím, že sme si to navzájom potom vysvetlili. Takže vzrušená a dlhá debata a je na mieste.
Ja sa musím pozastaviť pri niektorých bodoch a pri niektorých veciach, ktoré musíte mi, kolegovia, hlavne z opozície, prepáčiť, podľa mňa ich prekrúcate a vedome, vedome si proste pripravujete pozíciu veľkých kritikov v priebehu budúceho roka, pretože veľmi dobre viete čítať a viete aj dobre odčítať z prognóz Európskej komisie a medzinárodného fondu, čítať Financial Times a vnímate aj realitu či už z hľadiska vlastných skúseností, vlastného podnikania, alebo najbližšieho okolia. Veľmi dobre viete, že rok 2013 zatiaľ napĺňa všetky atribúty roku 2009, bohužiaľ, to tak je. Bohužiaľ, to tak je, to znamená toľkokrát teoretikmi zaklínané takzvané "W" hospodárskeho poklesu sa nám blíži, pretože, pretože všetky čísla, ktoré hovoria o vývoji reálnej ekonomiky v našom okolí, v našom bezprostrednom okolí, od ktorého sme my, viete veľmi dobre, bytostne závislí. Hovoria o tom, že zvyšok Európy je v recesii a Slovensko síce v recesii nie je vďaka automobilovému priemyslu a vďaka aj stimulom toľkokrát preklínaným, pretože tie automobilky tu sú a dokonca niektoré z nich mali šťastie z hľadiska výrobného programu a z hľadiska šikovnosti, samozrejme, aj našich ľudí ale aj manažérov týchto firiem sa im darí vyvážať do ekonomických zón, ktoré sú v inej časti ekonomického cyklu.
To že máme 2 % rast, stále ešte sa ho držíme, lebo to hovoria aj oficiálne prognózy, všetky inštitúcie aj rezortu financií, aj Národnej banky. Na jednej strane sa z neho môžeme tešiť, na druhej strane si dovolím povedať, že tejto rast kamufluje reálny stav našej reálnej ekonomiky, pretože ďalšie čísla, ak si rozbijeme skutočné prírastky rastu hrubého domáceho produktu, ako sa vyvíja domáca spotreba, ako sa vyvíjajú investície, všetky ďalšie parametre, ktoré sú mozaikou, sú jednotlivými kamienkami v mozaike rastu, hovoria o tom, že Slovensko sa zastavilo ekonomicky. A ten proces, samozrejme, mnohí z vás sa snažia nalepiť na výsledok parlamentných volieb, ale musím vás upozorniť tak, ako to musím často robiť vo verejných debatách s mojimi oponentmi, ten pokus je smiešny. Všetky čísla hovoria o tom, že k prepadávaniu reálneho ekonomického rastu s dopadom na skutočné príjmy, k tomuto javu začalo prichádzať už v polovici minulého roku.
Veď si spomeňte, ako ste, ako ste vy museli narýchlo meniť takisto štátny rozpočet na konci minulého roku a tá zmena bola ovplyvnená, samozrejme, aj konkrétnymi číslami, ale aj politickou, vnútropolitickou turbulenciou, ktorá prišla na základe rozhodnutí jedného z koaličných partnerov, veľmi nezodpovedných rozhodnutí, musím povedať.
Takže ten jav tu je od polovice minulého roku a, samozrejme, má súvis aj s vývojom daňových a odvodových príjmov v tomto roku. A toľkokrát opakované číslo 700 miliónov eur, 1 % hrubého domáceho produktu, toto 1 % hrubého domáceho produktu, o toľko sa nám znížili príjmy, ktoré boli plánované v súlade, uznávam, s prognózou Výboru pre daňové a odvodové prognózy a ktorý sa postupne prepadával až do toho čísla, ktoré máme na stole dnes, ale toto je realita, s ktorou sa v podstate od apríla, od prvého dňa, čo sme nastúpili na rezort financií, musím zaoberať a musíme sa proste s týmto javom popasovať so snahou čo najviac udržať, samozrejme, deficit na uzde z pohľadu deficitného cieľu 4,6 %.
Neprijímam však, neprijímam však tú falošnú hru, ktorú sa tu snažíte podsúvať, a je mi jasné, že s touto hrou budete pokračovať celý budúci rok, že tento výpadok je spôsobený opatreniami, rétorikou, zákonmi, ktoré sme do parlamentu priniesli. Neexistujú na to žiadne, žiadne dôkazy. Opak, čísla, konkrétne čísla, napr. dane z príjmov právnických osôb za rok 2011 a 2012 hovoria o tom, že tá báza klesala. Pre konštrukciu, pre vôbec prípravu štátneho rozpočtu na budúci rok bolo obrovským sťažujúcim faktorom to, že sme sa až v septembri dozvedeli to, že daň z príjmov právnických osôb v minulom roku bola o 97 miliónov nižšia, ako bola skutočne zapísaná do výkazov štátneho rozpočtu. Veď následne sme museli prestúpiť pred Eurostat a nájsť na základe jesennej notifikácie, dokonca upraviť deficit za rok 2011 o ďalšie desatinné miesto, na 4,9 %. No a ja musím sa tu trošku pozastaviť, lebo to sú, to sú veci, ktoré sa tu kamuflujú a v takej simplifikácii sa proste podsúvajú verejnosti, ale aj jednotlivých poslancom, ktorí nemusia detailom rozumieť.
Ale štátny rozpočet je naozaj prognóza - v tomto sa, v tomto sa zhodneme aj s mojim predchodcom Ivanom Miklošom. Ale pravdou je, že príjmy naozaj určuje a okrúhlu pečiatku na príjmy dáva výbor pre daňové a odvodové príjmy, výbor pre daňové a odvodové príjmy v štáte. Takýto výbor zasadá aj v týchto hodinách a hneď potom, čo odhlasuje parlament novelu zákona o dani z príjmov, takisto potvrdí, potvrdí výšky príjmov rozpočtu na rok budúci.
Problémom ale je, že keď pracujete s prognózami, tak pracujete vlastne s realitou minulých rokov, pretože odhadované príjmy sú odhadované na základe nejakého makroekonomického vývoja, na základe zmeny legislatívy a na základe skutočných vybratých daní, ak to tak chceme nazvať.
Tým, že poklesla báza povedzme napríklad dane z príjmov právnických osôb v roku 2011, tým pádom, samozrejme, ovplyvnenej, aj odhadovaná skutočnosť za rok 2012, tým pádom to ovplyvňuje aj prognózu výberu dane z príjmov právnických osôb na budúci rok vrátane legislatívnych zmien.
Pán predseda Sulík, vy hovoríte o tom, že akí babráci nám narátali, to zvyknete hovoriť, akí babráci vám narátali príjem z legislatívnych zmien. No ja vás ubezpečujem, že všetky legislatívne zmeny sú posudzované členmi výboru pre daňové prognózy, a to sú aj nezávislé osoby, to sú, samozrejme, analytici komerčných bánk, zástupca Slovenskej akadémie vied, zástupca Národnej banky Slovenska, dokonca po novom aj zástupcovia fiškálnej rady - Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Takže tie čísla sa postupne znižovali. Veď ak ste videli prvý návrh zákona o dani z príjmu s doložkou, tak ten dopad tam bol vyše 400 miliónov. Dneska sme na základe aj makroekonomického vývoja, aj na základe prepadu bázy výberu daní právnických osôb za rok 2011 a 2012, na niekde čísielko 275 miliónov eur. Čiže z tohto pohľadu nám nemôžte vyčítať kamufláž, narátavanie nejakých hausnumer.
Ja sa tiež, dúfam, že oceňujete korektný prístup z toho pohľadu, ja nehovorím o hausnumerách minulého roku a mohol by som sa sťažovať, pretože nie je normálne, aby sme dozvedeli v septembri o tom, aká bola skutočnosť v roku 2011. Normálne sme sa to mali dozvedieť niekedy v máji, v júni tohto roku. Ale viete, prečo sa to tak stalo? Pretože chaos, bordel, kolaps na finančnej správe. Môže sa vám to zdať, že je to nekonečná výhovorka z našej strany. Ale proste pravdou je, že výkazníctvo za rok 2011 neexistovalo niekoľko mesiacov, to je skutočná pravda. (Ruch v sále.) Takže, takže ak hovorím, a to hovoríme len o dani z príjmov právnických osôb. Čiže dnes, dnes začiatkom decembra roku 2012 je pokles daní z príjmov právnických osôb pre tento rok o 170 miliónov eur. A ten prepad nie je len daný skutočne znížením ekonomickou aktivitou našich firiem. Je daný tým, že o 100 miliónov klesla báza z roku 2011. To znamená, ten výber daní začal klesať už v roku 2011. A tam snáď uznáte aj vy, pán Sulík, že v roku 2011 nikto z podnikateľov ešte nemohol tušiť, ako dopadnú parlamentné voľby a že vy sa rozhodnete skopnúť svoju bývalú vládu niekam do minulosti.
Takže, takže to je reálny fakt. V tomto prostredí žijeme. Ak hovoríme o dani z príjmov fyzických osôb, ten má, tá má relatívne stabilný vývoj. Ten pokles pri poslednej prognóze je len o nejakých 8 miliónov dole, čo je, ale hrozivé je, je daň z pridanej hodnoty. Tam je ten pokles rádovo v stámiliónoch eurách a to je, to je kľúčový problém. A viete veľmi dobre, že tam sú tie dôvody dva, jednou je naozaj vnútorná, skutočný stav reálnej ekonomiky a recesia vo všetkých ostatných častiach ekonomického života okrem automobilového priemyslu a daňové úniky. A daňové úniky.
A pristavme sa pri daňových únikoch. Môžte donekonečna opakovať ciele rovnej dane alebo jej úspech v rokoch 2004, '5, '6. Pravdou je, že fungovanie nášho daňového systému v čase, keď sme sa dostali do problémov spojených s ekonomickou, finančnou, hospodárskou krízou, že tento zázrak prestáva fungovať, že prestal fungovať.
Ľudia odmietajú, odmetali platiť dane. A tie skúsenosti musíte mať každý, každý z vás musí mať skúsenosť, že sa to deje. Problémom je, že sa to spoločensky toleruje. Problémom je, že každý z nás z času na čas proste pripustí, že nedostane doklad z registračnej pokladnice, že urobí tichý biznis s nejakým remeselníkom, na to, že dostane nejakú službu bez, bez dokladu. Problém je, že sa nám začnú zamotávať do karuselových obchodov, do vyhýbania sa fakturácie aj stredné a veľké firmy.
Dôkaz sme doniesli minulý týždeň. Naozaj, naozaj jeden z obchodných reťazcov, kľúčových, jeden z kľúčových obchodných reťazcov na južnom Slovensku sa formou organizovanej skupiny zamontoval do karuselového obchodu s kryštálovým cukrom rádovo v miliónoch eur. Ale to je proste signál rozvratu, to je signál, signál istého odporu, signál o tom, že veľká časť podnikateľskej obce, alebo kľúčovo hovoríme o podnikateľoch, nehovoríme o ľuďoch práce, pretože tí sa majú minimálny priestor, majú minimálnu možnosť vyhýbať sa dani, ktoré platia za závislú činnosť. Ale všetko to ostatné hľadá všetky cestičky na to, aby tieto dane neplatil. No ale odpoveďou na tento jav nemôže byť ten, že znížime sadzby, alebo že proste, že akýmkoľvek spôsobom rezignujeme na ten stav, ktorý sa tu udial. (Ruch v sále.) Ak to, dobre, existuje tu, berte to ako moju politologickú úvahu, mám ju po 6 rokoch v politike právo aj na politologickú úvahu, aj keď nie v rozsahu ako kolega Blaha, ale to, že sa, to, že sa niečo deje so spoločnosťou môže byť dané, samozrejme, aj tým, čo sa udialo začiatkom roka a je to aj chybou. Jedna je vec zlyhanie projektu, druhá vec je, že sa to odialo v čase predvolebnej kampane a všetko sa vytrúbilo na verejnosť a každý jeden človek v tejto krajine vedel, že finančná správa, daňový úrad nevie o tom, kto zaplatil a nezaplatil dane. Stalo sa to predmetom aj predvolebnej kampane za účasti opozície, niektorých koaličných strán. Je to pravdou.
Pravdou aj je, že finančná správa sa z tohto nevie dodnes dostať, z tohto nánosu. Proste zrejme stále ešte vo verejnosti funguje ten pocit, že platenie daní je beztrestná vec a že v podstate, že niet toho, kto by na nich zasvietil. Ten pocit tu je. A druhá vec je, samozrejme, oveľa zložitejšia a tá je spojená, tá téma je, samozrejme, pre pravicu nepríjemná, a to je tá sebazničujúca volebná kampaň, ktorá bola poznačená aférami ako sú Gorila, Sasanka a ďalšie proste ako veci. Veci, ktoré by mohli navádzať v spoločnosti pocit, že sa tu proste drancoval štátny majetok celé, celé desaťročia. Celé desaťročia.
Ak hovoríme o rušení rovnej dane, tak viete, že sú to dva rozmery.
Jeden rozmer je zavedenie progresívneho zdaňovania pre fyzické osoby. A viete veľmi dobre, že sme s týmto, s týmto programom išli aj do volieb. A viete, že máme na to legitimitu z hľadiska počtu hlasov, ktoré sme pre tento krok získali.
Ak hovoríme o zvyšovaní sadzieb pre dane z príjmov právnických osôb, to je druhá kategória tohto opatrenia. A ja musím povedať, že ja pristupujem s plným rešpektom. S plným rešpektom k tomu, čo dnes momentálne robíme. Ale my máme minimálne možnosti konať inak. Máme minimálne možnosti, pretože kľúč, ku ktorému sme proste sa my zaviazali, je to, že nebudeme zvyšovať ceny formou zvyšovania dane z pridanej hodnoty.
Ak hovoríte o zázraku rovnej dane, tak musím povedať, že celkom zámerne vynechávate jeden fakt. Celý projekt zavedenia rovnej dane bol postavený na tzv. fiškálnej neutralite. To znamená, že štát nevyberal celkovo menej. A podľa informácií, ktoré mám, tak naozaj v prvom roku zavedenia rovnej dane došlo k rozšíreniu základnej dane z príjmov právnických osôb, z celkového príjmu o 3,4 mld. korún, ale rovná daň zároveň odniesla v podobe nižších sadzieb pre hlavne vyššie príjmových a aj cez odpočítateľnú položku pre nižšie príjmových ďalších 10,6 mld. korún. Ale ak mala byť zachovaná fiškálna neutralita, tak tieto peniaze museli byť niekde inde získané. No a kde boli získané? A o tom vy už nehovoríte. To už proste nie je pravda. Bola zvýšená sadzba predsa dane z pridanej hodnoty. Zjednotili sa sadzby DPH. Ešte si mnohí pamätajú, že potraviny nemali 19 a teraz 20 % sadzbu DPH. Pamätajú si to. Pamätajú si to takisto pri elektrickej energii a proste pri mnohých, mnohých ďalších položkách. Takže ak vy hovoríte, áno, vy sa opierate o to, že samotná rovná daň z hľadiska zdaňovania dane z príjmu zachovala progresivitu, dokonca bola progresívnejšia cez odpočítateľnú položku. Ale musíte sa pozrieť na daňový systém ako celok. Veď vy ste urobili opatrenia. Zvýšili ste spotrebné dane na benzín o 25 %, na naftu o 23, na vykurovací olej o 33 %, spotrebné dane na pivo o 66 %, cigarety takmer o 50 % z roka na rok. To znamená, toto boli všetko opatrenia, ktoré ale, ale to bol naozaj flat prístup, lebo tento prístup cez spotrebné dane a cez daň z príjmu, cez DPH sa dotkol, cez princíp regresivity, pretože spotrebné dane majú, sú typom regresívnej dane, to znamená vo väčšej miere dopadajú na ľudí s menšími príjmami. Čiže ja vám nevyčítam obhajobu čísiel z hľadiska dane z príjmu právnických alebo fyzických osôb. Ja vám vyčítam, že celkom zámerne zatajujete ten druhý krok, ktorý bol z hľadiska cieľa fiškálnej neutrality nastolený, a to bolo zvýšenie spotrebných daní a zvýšenie dane a z toho, a nepriamych daní ako takých a kľúčovo zjednotenie sadzieb DPH. Veď si pozrite debatu v Českej republike na túto tému, kde sa pravica rozčesla skoro na týchto opatreniach, ktoré majú vážne sociálne dopady.
Problémom je, že cesta späť je veľmi problematická, pretože platí pravidlo, že každé zvýšenie DPH sa prenáša do cien vo veľkej miere. Ale pravidlom zároveň je, že nie každé zníženie DPH sa prenáša do cien. O tom by sme tiež spolu vedeli hovoriť na mnohých príkladoch a niektorých krokoch, ktoré sme urobili aj my počas roku 2006 až 2010.
Ak hovoríme k jednotlivým pozmeňovacím návrhom alebo k jednotlivým ďalším opatreniam, ktoré v návrhu zákona sú uvedené. Odpočítateľná položka pre manželku. Opäť, pán predseda Sulík určite potvrdí, že jedno z jeho kľúčových opatrení a návrhov, ktoré ako poradca ešte ministra financií Počiatka zosumarizoval, bolo rozširovanie daňového základu. Súčasťou toho bolo aj rušenie odpočítateľných položiek. Odpočítateľná položka pre manželku, pán Sulík, bola na prvom mieste. Bola na prvom mieste. Teraz z radov SaS počujem štuchance o tom, teda ako sa chcete nejakým spôsobom vnútiť do priazne kresťanských demokratov, ktorí si z toho teda urobili momentálne svoju nosnú tému. Problémom je - a tak ja som to pánovi Brockovi veľmi osobne povedal - že nehovoria pravdu, resp. ako to tak zvyknú robiť, hovoria polopravdu, pretože zrušenie odpočítateľnej položky pre manželku alebo manžela, keby sme ju úplne zrušili, tak by to donieslo do rozpočtu 80 mil. eur. To je obrovské číslo. Návrh zákona v tejto podobe má pozitívny dopad na rozpočet okolo 6 mil. eur. Prečo? Pretože my pripúšťame odpočítateľnú položku pre manželku a manžela, ktorý sa stará o dieťa do troch rokov, ktorý sa stará o dieťa zdravotne postihnuté do šiestich rokov, pre manžela, manželku, ktorí sú alebo budú evidovaní ako nezamestnaní, pre manžela, manželku, ktorí sa starajú ako opatrovníci o ďalšieho člena rodiny, a po novom - ak prejde ďalší pozmeňovací návrh, aj na základe upozornení zo strany opozície - sa to rozširuje aj o manžela, manželku, ktorí sú zdravotne postihnutí.
Keby tá odpočítateľná bola zrušená ako taká: dopad 80 miliónov, v tejto podobe: 6 miliónov. Je vám snáď jasné, aká bude aj distribúcia tohto dopadu. Zásadne rádovo, rádovo menšia. Takže odmietam, odmietam výkriky z horných lavíc o tom, že učitelia, lebo to bolo spojené presne, sa musíme s témou platov učiteľov, na jednej strane teda dostanú niečo od vlády a na druhej strane im všetkým bolo povedané, všetkým zoberieme 60 eur. To nie je pravda. Ide o konkrétnu životnú situáciu, o ktorej sa každý môže alebo nemôže rozhodnúť sám. Kľúčové je, aby dotyčný partner mal prekážku v práci. Tak vnímame dneska odpočítateľnú položku pre manželku.
Tie ďalšie pozmeňovacie návrhy, ktoré boli hlavne z radov opozície, tak musím povedať, že niektoré z nich neboli z nášho pohľadu ani kvantifikovateľné, napr. odpočítateľná položka, resp. výdavkový paušál pre remeselníkov, lebo definícia, o ktoré remeslá by malo ísť, nebola na mieste. Ale tu sa musím tiež pristaviť. Ja chápem, že ste ako frustrovaní z toho, že ste sa pokúsili robiť odvodovú reformu takto pred rokom a že ste si postavili voči sebe pred voľbami celý živnostnícky stav vďaka aj rétorike, aj vďaka opatreniam, ktoré boli konkrétne na stole, ktoré boli čierne na bielom v zákone, ktorý otváral sto ďalších zákonov. Si to veľmi dobre pamätáme. Tento zákon od schválenia delilo päť, päť rokovacích dní, len predtým padla vláda.
To znamená, aj vy ste navrhovali obmedzenie výdavkového paušálu. Preto kritika, nebotyčná kritika o tom, ako chceme teda zničiť život živnostníkov, nie je na mieste. Namieste je podčiarknuť to, že sa nám podarilo dohodnúť so živnostenskými zväzmi. Namieste je to, že sme nekomunikovali so živnostníkmi ako, odkazujem, s parazitmi, ktorí teda, ktorí žijú na úkor ľudí práce, ale že sme s nimi hovorili ako s ľuďmi, ktorí pri terajšom systéme si nie sú schopní nasporiť na žiadnu penziu a že sú alebo budú odkázaní na hmotnú núdzu, ak sa tento systém nezmení ako taký.
K návrhu, ktorý prišiel z lavíc OBYČAJN-ých ĽUD-í. Navrhujete selektívne zdaňovanie. Selektívne zdaňovanie, ktoré sme dočasne, dočasne do legislatívy zaviedli aj my, ale s obmedzenou platnosťou. Podľa prepočtu, ktorý mám na mieste, tento návrh má negatívny dopad oproti nášmu pôvodnému návrhu 30 mil. eur, ale hlavne posilňuje selektívnosť zdaňovania. To ani nie je progresivita v tom pravom slova zmysle, lebo ide o vybrané sektory a vybrané firmy, ktoré podnikajú, ktoré áno, dnes platí zákon a už tieto konkrétne firmy platia konkrétny odvod, ale platia ho na veľmi obmedzené obdobie do konca budúceho roku a dokonca tento odvod je pre nich aj nákladovou položkou.
Ja môžem nakoniec povedať len to, že ešte sa pristavím, pristavím sa pri jednom mojom zážitku z ECOFIN-u z 2007, keď na stretnutí ministrov ešte nie eurozóny, ale ministrov financií vtedajšej EÚ 27-ičky. Týmto ministrom prednášal jeden z profesorov z Bolonskej univerzity, meno si nepamätám, lebo takisto nemám takú pamäť ako niektorí kolegovia, ale veľmi si dobre pamätám výsledok dvojhodinovej debaty o rôznych daňových systémoch v Európe a vo svete. V rámci tejto debaty, musím to povedať, lebo to tak bolo, sa rovnej dani venoval dotyčný predstaviteľ akademickej obce Talianska možno dve minúty ako konceptu, ktorý nie je veľmi presvedčivý a overený, ale to je, je to základné odporučenie, ktoré z tej akademickej pôdy šlo smerom k ministrom financií, bolo, bolo jedno, že vždycky je lepšie mať čo najširší základ na zdaňovanie a mať nižšiu sadzbu. Toto je, toto je asi základné odporučenie, ktoré vedeli akademici dať ministrom financií Európskej únie.
Ak hovoríme o šírke daňového základu, viete veľmi dobre, že vyznávame rovnaké princípy a že držíme túto líniu a nesnažíme sa tento základ znižovať. Ak hovoríme o sadzbách, musím to povedať veľmi otvorene. Pokiaľ v našej spoločnosti bude tolerované boom daňových únikov, pokiaľ ľudia budú tolerovať, podnikatelia, občania, politici budú tolerovať masové miliardové, stámiliónové v eurách daňové úniky, pokiaľ justičný okruh na to nebude patrične reagovať, pokiaľ nebudeme schopní, prepáčte mi to slovo, na námestí popraviť konkrétnych jednotlivcov, ktorí sa, ktorí sa zapodievajú touto kriminálnou činnosťou, tak si budeme musieť vypomôcť vo verejných financiách aj vyššími sadzbami, napr. dane z príjmu právnických osôb.
Povedal som to niekoľkokrát a opakujem to opäť. Akonáhle vývoj vo výbere daní a odvodov v najširšom slova zmysle dovolí, to dovolí, tak sa vrátime k nižšej sadzbe dani z príjmov právnických osôb.
Ja som sa vrátil dnes ráno zo zasadania Euroskupiny a jedným z bodov bolo v podstate hodnotenie procedúr nadmerného deficitu a vôbec hodnotenie fiškálnych politík jednotlivých členských krajín eurozóny. Priemerný deficit v roku 2011 v eurozóne bol vyše 4 %, priemerný deficit v roku 2012 bude vyše 3 % a predpokladaný priemerný deficit eurozóny alebo členských krajín eurozóny v budúcom roku by mal poklesnúť na 2,6 %. Zlou správou je, že ani v jednom z týchto troch rokov, týchto troch rokov Slovensko sa na tento priemer nedostalo. Samozrejme, je to spojené, samozrejme, je to spojené s reputačným rizikom, samozrejme, že je to spojené s nárastom dlhu a s hrozbou fungovania, zapnutia sankčných mechanizmov nášho ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. A, samozrejme, že je to spojené aj s nevyhnutnosťou akejkoľvek vlády, ktorá by tu bola, doručiť, doručiť projekt ozdravenia verejných financií tak na strane príjmov, ako aj na strane výdavkov. A toto, tento zákon je tou časťou práce na strane príjmov a viete veľmi dobre, že nemáme inú možnosť, nemáme ďalšie možné zdroje, ako ísť ďalej a plniť fiškálny kompakt napriek tomu, ku ktorému sa hlásime, ako ísť ďalej so znižovaním štrukturálneho deficitu o pol percenta v rokoch '14, '15, '16 až na dosiahnutie strednodobého cieľu bez toho, aby sme načreli do troch základných oblastí.
Tou prvou sú daňové úniky, to znamená vyššie príjmy bez zmeny daňovej legislatívy. Tou druhou je zmena výdavkových politík a hlavne, hlavne zmena vo fungovaní aparátu štátu, s akýmikoľvek bolestivými následkami sa budeme musieť potýkať na tejto ceste.
A tretia je veľká inventúra v oblasti vzťahov štátu a samosprávy, to znamená tzv. audit samosprávy, na ktorom sme sa dohodli ešte aj v závere tohto volebného obdobia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa po tretíkrát vyjadril ku navrhovanému zákonu o hazardných hrách a takisto aj ku zákonu o správnych poplatkoch.
Začnem tým zákonom o správnych poplatkoch. Pozmeňujúcim návrhom pani kolegyne Zmajkovičovej sa v podstate otvorila taká nepriama novela zákona o správnych poplatkoch, ktorý sme len nedávno pred dvoma mesiacmi v tejto snemovni prijímali.
Už vtedy opozícia a ja osobne sme kritizovali rýchlosť prijatia takej veľkej novely o správnych poplatkoch, kde naozaj od overenia k podpisu až po tú evidenciu áut sa niekoľkonásobne, v prípade evidencie áut až stonásobne dvíhali správne poplatky.
Naozaj sme boli presvedčení a sme presvedčení o tom, že v časoch hospodárskej krízy, dvíhania daní, odvodov, takto dvíhané správne poplatky by nemali byť. Naozaj, dobrý hospodár, akými sú napríklad obce a mestá, zodpovedne dvíhajú poplatky, dane o niekoľko percent alebo o niekoľko desiatok percent a nie niekoľkonásobne alebo, zase podotýkam, v prípade evidencie toho najsilnejšieho auta stonásobne.
Takisto aj vtedy, aj dneska pri pozmeňujúcom návrhu mne osobne, ale aj ďalším kolegom chýba alebo chýbalo v tomto návrhu sociálny a regionálny rozmer. Naozaj je to zvlášť komické, keď sociálna demokracia do takéhoto návrhu zákona o správnych poplatkoch nezahrnie napríklad sociálny rozmer. Taký istý poplatok platí dôchodca. A taký istý poplatok za určité činnosti platí podnikateľ, napríklad overenie podpisu. To je ten možno ten najdrobnejší poplatok, ktorý tam je, ktorý sa mimochodom dvihol z pol eura na, mal sa dvihnúť na 2 eurá, a dvihol sa na 1,5 eura, ale nie v prospech občana. Nie v prospech občana, pán minister.
Takže sme presvedčení o tom, že takto tie poplatky nemali byť dvíhané. Takisto ten regionálny rozmer. Veľakrát a musím povedať objektívne, že všetky vlády si radi dajú do svojho programového vyhlásenia, aj strana SMER, podporu regionálneho rozvoja.
Ale prijímame zákon o správnych poplatkoch. A ten poplatok, a môžeme si hociktorý zobrať, platíme na východnom Slovensku v Prešovskom kraji a v Bratislave rovnaký. V Prešovskom kraji je priemerný plat v hospodárstve 600 eura, v Bratislave tisíc eura. Je to spravodlivé, alebo to nie je spravodlivé? Regionálne, sociálne. Podľa mňa nie.
Pani kolegyňa Zmajkovičová si na seba zobrala neľahkú úlohu vylepšiť pôvodný návrh ministerstva dopravy, regionálneho rozvoja a výstavby. Tá časť, ktorú pripravovalo ministerstvo pred dvoma mesiacmi, naozaj bola tá časť, tá časť bola robená od stola, povedal by som, narýchlo. Česi tomu hovoria, že "práce chvatná málo platná".
Naozaj týmto pozmeňujúcim návrhom sa snaží pani kolegyňa, alebo ministerstvo cez ňu, vylepšiť tento nedobrý návrh. Cez to všetko, aj ňou navrhované zmeny v tomto zákone, idú nad rámec toho pôvodného návrhu zákona a výška poplatkov sa zvyšuje. Preto s ním nemôžeme súhlasiť.
Ale dovoľte mi niekoľko poznámok aj k tejto novele, ktorú predložila pani kolegyňa. Dosť zásadným spôsobom sa menia poplatky pri stavbách, pri stavebných povoleniach a pri kolaudáciách. Z pôvodných návrhov, kde sa platilo za obstavaný priestor, metre kubické, sa to mení na hodnotu tej-ktorej stavby podľa čiastky od 50- tisíc eur do 10 mil. eur. Považujem tento princíp za spravodlivejší, ako platiť poplatky za obstavaný priestor. Naozaj vila pod Slavínom, ktorá má toľko kubíkov ako dom v Ubli, ktorý má takisto toľko kubíkov, tak nie je správne, aby ten správny poplatok bol taký istý. Naozaj tá hodnota vily pod Slavínom môže byť 3 až 10 mil., v Ubli možno 10-tisíc eur.
Na druhej strane musím ale upozorniť, že tieto projekty, ktoré idú do stavebných povolení, nadoceňujú veľakrát projektanti, architekti, ktorí nie sú stavebnými rozpočtármi, a pomáhajú si pri výpočte hodnoty diela tým obstavaným priestorom, tými kubíkmi. To znamená, stavbári zoberú, architekti, projektanti, zoberú obstavaný priestor, zoberú určitý koeficient v tom ktorom kraji a z toho im vyjde cena diela.
Málokde sa stane, že stavbu nadcení stavebný cenár, a toto už ide do stavebných povolení. Aj to býva niekedy nepresné, pretože aj to, čo nacení stavebný cenár, môže stavebný dodávateľ postaviť o polovičku lacnejšie alebo dvakrát drahšie, záleží od toho, čo si investor, dodávateľ nechá do tej stavby namontovať. Takže pri stavebnom povolení povedať, aká bude výsledná cena stavebného diela, je niekedy diskutabilné.
Keď sme už pri správnych poplatkoch, ktoré vychádzajú z hodnoty stavebného diela, tak nedá mi, aby som nepoukázal na to, ako bolo to so správnymi poplatkami pri prvej evidencii osobných automobilov. Naozaj tam táto filozofia neplatila. Naozaj ministerstvo navrhlo, aby sa správne poplatky platili od kilowattov, od výkonu motora, mohli by sme povedať, od kubatúry motora alebo od výkonu motora.
Aj u nás vo výbore, aj tu v pléne viackrát zaznelo, prečo neplatiť správne poplatky pri evidencii áut podľa ceny automobilu. Myslím si, že pri automobiloch by to bolo oveľa jednoduchšie nadceniť to auto, ako nadceniť stavbu.
Človek by doniesol na Policajný zbor faktúru, za ktorú kúpil auto, a podľa toho by platil správny poplatok. To sme považovali za spravodlivejšie. A poukazovali sme tu na to, že veľakrát viacdetné rodiny si kupujú väčšie autá, bezpečnejšie autá, ktoré majú väčší výkon. A keďže tieto viacdetné rodiny veľakrát nemajú veľký príjem, tak si to auto dokážu zaobstarať dajme tomu v Nemecku. Dovezú si ich dajme tomu za 6-7-tisíc eur, a potom z toho má zaplatiť 500 alebo tisíc euro poplatok, to sme nepovažovali za spravodlivé ani za sociálne. Takže pri stavbách sme prešli naspäť na oceňovanie podľa hodnoty, pri autách sme zostali pri tej kubatúre.
Teraz mi dovoľte, aby som sa vyjadril ku regulácii hracích automatov, alebo hazardných hier. Keďže som k tomu už dvakrát vystupoval, skúsim len stručne. Pán minister, po mojom vystúpení v stredu a štvrtok sa mi ozvalo veľmi veľa ľudí. Aj tu v pléne Národnej rady, na chodbách, v bufete, prišli za mnou a hovorili, že odborné stanoviská, ktoré som tu prezentoval, ktoré neboli z mojej hlavy, ale ktoré som si vyžiadal od odborníkov, že boli správne. A takisto aj v mojom regióne sa na mňa obrátilo veľmi veľa ľudí a žiadalo ma o to, aby tá regulácia hazardu bola čo najväčšia.
Naozaj som tu vo svojom vystúpení v štvrtok poukazoval na veľmi pozitívne príklady z mesta Sabinov, z mesta Podolínec, z mesta aj Humenné, nevidím tu kolegyňu Vaľovú, ale aj ona sa predsa vyjadrila v médiách, že sociálna situácia v meste Humenné sa zlepšila a že je spokojná.
Pán kolega Petrák predniesol pozmeňujúci návrh, kde predniesol návrh, aby podmienkou rozhodovania sa obecného zastupiteľstva pri prijímaní VZN-ka bola petícia, a nie ako v pôvodnom návrhu referendum.
Naozaj petícia je vylepšením toho referenda. Petícia 30 % občanov, ktoré môžu takto vytvárať tlak na obecné a mestské zastupiteľstvo. Osobne som presvedčený, že v tomto návrhu zákona, tak ako bolo v pôvodnom návrhu zákona, nebolo treba dávať žiadnu podmienku, ale dobre. Petícia je lepšia ako referendum.
Na druhej strane v tejto sále ešte ani raz nezaznelo, že ani petícia, ani referendum nemôže automaticky znamenať prijatie takéhoto VZN-ka. To VZN-ko musia prijať poslanci dvoma tretinami svojho množstva. Takže nechcem tu uvádzať zlé príklady, ale môže sa stať, že aj prípadná úspešná petícia, alebo aj referendum, ktoré aj dneska je prípustné, občania majú právo zvolať referendum, nemusí znamenať automaticky, že také VZN-ko bude prijaté. Ak sa nájde viac ako jedna tretina poslancov, ktorí si to nebudú želať, aby bolo zrušené hracie automaty, tak sa také VZN-ko neprijme. To, ako si oni aj na komunálnej úrovni svoju zodpovednosť ponesú, a ako dopadnú v ďalších voľbách, to je, samozrejme, na ich svedomí, a toho ako ďalej chcú pôsobiť v tej-ktorej obci alebo meste.
Ale chcel som požiadať, keď už tu viacerí kolegovia hovorili o tom, že tá petícia je pomerne prijateľná, ešte o jeden závažný bod, pán minister, ktorý by sme potrebovali pri regulácii hazardu uskutočniť.
Najprv prečítam z odborného stanoviska doktora Benkoviča, primára psychiatrického oddelenia z Prednej Hory, ktorý sa touto problematikou zaoberá. Zopakujem to, čo som tu už čítal, ale naozaj iba malú časť. A potom poukážem na ten problém. (Ruch v sále.)
Pán minister. Aj tí najmladší gambleri zatiaľ tvrdia, že ich začiatky boli v miestnych pohostinstvách či reštauráciách s hracími automatmi. Až potom, ako sa stali skutočnými patologickými hráčmi, začali navštevovať herne.
Ďalej pán doktor poukazuje na odbornú štúdiu v časopise Závislosti, kde sami abstinujúci patologickí hráči píšu alebo navrhujú takéto opatrenie. V sledovanom súbore okrem iného, viac ako 50 % respondentov malo prvú skúsenosť s gamblingom ešte pred svojím 18. rokom života, až 12 % dokonca ešte pred dovŕšením 15. roku. To znamená, v detskom veku.
Je teda zrejmé, že v tomto smere je síce na svete zákon o povolenom veku hrať hazardné hry, tento sa však málokedy dodržiava. Naši respondenti jednoznačne hodnotia hustotu prevádzkovaných hazardných hier ako príliš veľkú a sú jednoznačne za ich redukciu. Sú za to, aby odstránením hracích automatov z periférií pohostinstiev a reštaurácii, a s ich lokalizáciou len do herní.
Dovoľte mi poukázať na to, že viacerí moji kolegovia, ale aj ja, sme predložili pozmeňujúce návrhy, myslím si, že to bol pán kolega Beblavý, myslím si, že aj pani Žitňanská. Ja som takýto pozmeňujúci návrh dal, myslím si, že pani podpredsedníčka Jurinová alebo aj ešte niekto z OBYČAJN-ých ĽUD-í. Tento návrh, aby hracie automaty zostali len v herniach, by napomohol tomu, že regulácia hazardu, nie jeho odstránenie, ale regulácia hazardu by bola skutočná. Naozaj snaha a ochota kolegov zo SMER-u pri schválení takého pozmeňujúceho návrhu, tým by ukázali, že chcú naozaj regulovať hazard. Ak kolegom zo SMER-u vadí to, že takéto pozmeňujúce návrhy sme dali my, viacerí opoziční poslanci, tak im navrhujem, aby v rozprave pri hracích automatoch vystúpili, my im ponúkneme tento pozmeňujúci návrh, môžu ho predložiť ako svoj návrh a my ho podporíme. Naozaj ak hazard bude poslaný do herní, kde sú stavebne oddelené, čo je dobré v tomto návrhu novely zákona, keď budú zrušené reklamy, jackpoty na verejnosti, keď bude dozor v herniach, tak keď ich herne, teda keď hracie automaty dostaneme ešte z tých krčiem a pohostinstiev, kde sami abstinujúci hráči hovoria, že tam začínali, až neskôr prešli do herní, tak toto bude skutočná regulácia hazardu. Chcem poprosiť svojich kolegov zo SMER-u, ktorí sú komunálnymi poslancami, starostami, primátormi, aby takýto pozmeňujúci návrh alebo podporili náš, alebo aby skúsili takýto návrh predložiť. Ďakujem za pozornosť.

Celoslovenské združenie kresťanských seniorov, ktorého som predsedom, 1 z 32 organizácii, ktoré sú združené v tzv. Fóre kresťanských inštitúcii. Týchto 32 organizácii apeluje na poslancov, bol som nedávno na ich schôdzi, aby tento návrh zákona o hazardných hrách v takomto znení neprijali. Viaceré z týchto organizácii poznajú zo svojej činnosti zlo, ktoré prináša jednotlivcom, rodinám i širšiemu okoliu hráčska vášeň. Odhaduje sa, že na Slovensku je asi 50-tisíc takýchto praktizujúcich hráčov, ktorí často ničia svoje rodiny, seba a aj spoločnosť. Nemá význam asi opakovať známe dôvody o všetkých týchto problémoch, raste kriminality, zruinovaní rodín, ale títo, 32 organizácii na nás apelujú, aby sme mali na zreteli dobro svojich občanov a snažili sa vytvárať také podmienky, ktoré minimalizujú možnosti na šírenie tohto zla. Navrhovaný zákon konštatujú de facto, zväzuje samosprávam ruky a umožňuje úzkemu okruhu takzvaných podnikateľov profitovať z ľudskej slabosti a biedy a preto v závere svojej žiadosti vyzývajú Národnú radu, aby tento zákon v tomto znení, ktorý je proti občanom tejto krajiny, neprijala. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Ja len v krátkosti. Poplatky za stavebné konanie a som veľmi rád, že sa to vrátilo, aj keď treba povedať, že ten zákon bol v platnosti od 1.10. Dúfam, že tí, ktorí mali preplácať teraz to povolenie, dajú si na tom záležať, že to podajú neskôr. Ale na druhej strane, nevšimol som si a to mi chýba v tom zákone, viete za socíku, keď sme niekedy stavali dom, tak sme ho stavali viac-menej pre vlastné účely, ako by som povedal, individuálne čiže svojpomocne, a to mi chýba v tom zákone, že ľudia, ktorí, ktorým by sme pomáhali týmto spôsobom za svojpomocnú výstavbu rodinného domu pre seba, nie ako developerovi, mne tam chýba trošku úľavy v týchto poplatkoch, pretože keď developer vie, samozrejme, stavia bytovky, stavia radové domy, tak vie ohodnotiť, že koľko bude stáť jasne jeho výstavba. Ale kto stavia svojpomocne a to ešte v obciach funguje, takže tam by som videl ešte možnosť niekde tie poplatky zmierniť. Ďakujem.

Ďakujem obidvom kolegom za pripomienky. Naozaj, pán kolega Érsek, to je ten sociálny a regionálny rozmer, na ktorý som poukazoval, že mi chýba v návrhu zákona aj v pôvodnom, aj v tomto pozmeňujúcom návrhu, kde by sa dalo rozlíšiť, aké úľavy má dôchodca, aké úľavy má ten, čo stavia svojpomocne, aké úľavy má ten, ktorý stavia na východe Slovenska v Prešovskom kraji, oproti tomu, ktorý stavia v Bratislave. Naozaj, to tam nenachádzam. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, idem taktiež vystupovať k tomuto zákonu už opakovane, ale ono sa hovorí, že so zlom musíte bojovať dovtedy, dokedy ho neporazíte a hazard považujem za zlo. Sú v tejto sále určite aj ľudia, ktorí sú za jeho zavedenie na Slovensku aj zodpovední osobne a medzičasom sa možno stali z nich veľkí bojovníci proti hazardu. Každopádne za 23 rokov, už medzičasom uplynulo od revolúcie, sme hazardu vytvorili na Slovensku podmienky na to, aby sa nám na Slovensku krásne rozrástol. Pred približne rokom aj kúsok prišla iniciatíva, ktorá mu pristrihla krídelka. Medzičasom zase prišla iniciatíva, ktorá mu chcela uvoľniť priestor späť, až som sa zľakol, že pán minister chce lobovať za prevádzkovateľov hazardu na Slovensku, ale som bol potešený tým, že nakoniec bol ústretový a zaznel v prvom-druhom čítaní, zaznel pozmeňujúci návrh pána poslanca Petráka, ktorý zjemňuje podmienky, a teda už nebudeme vyžadovať od ľudí, hlavne v mestách, nikdy neuskutočniteľné referendum a na základe ktorého by sme sa hazardu v meste zbaviť mohli, no ale bude to len petícia, podotýkam, len "petícia", v úvodzovkách a trošku s povzdychnutím, ale stále ľudia budú mať omnoho väčšiu šancu takýmto spôsobom podpisy vyzbierať, lebo je dosť zásadný rozdiel, ak povieme jeden termín a vyžadujeme v jeden deň, aby prišlo 50 % obyvateľov na referendum, čo nikdy nie je možné, a teda rozdiel, keď to urobíme petíciou, kedy tí ľudia, ktorí sa za túto tému oduševnia a povedia si, že budú zbierať dovtedy, dokedy nevyzbierajú 30 % podpisov, tak môžu zbierať mesiace, možno aj roky niektorí. Každopádne, z tohto miesta viem povedať, že budeme sa snažiť týmto ľuďom maximálne pomôcť, ktorí sa rozhodnú hazard zo svojho mesta a obce vykynožiť.
Takže beriem to ako sťaženie podmienok na vykynoženie hazardu voči súčasnému stavu. Na druhej strane chápem teda určitú opatrnosť ministerstva financií v tom, že mohli by sme byť vystavení nie práve príjemným súdnym sporom s prevádzkovateľmi hazardu, ak by sme ich vykynožili nie práve legálnym a čistým spôsobom.
Takže ak toto je čistejší spôsob alebo teda ak ministerstvo považuje predošlé spísanie petície za čistejší spôsob, OK, vôľa Božia a my sa prispôsobíme a ľudia, všetci, ktorí si myslia, že hazard na Slovensko nepatrí, dúfam, že naberú spoločne odvahu, zomknú sa a spoločne budú po Slovensku zbierať podpisy za petície a možno takto za rok budeme oslavovať, že Slovensko sme hazardu zbavili.
Takže odporúčam aj pánovi ministrovi, aby s týmto parametrom rátal do rozpočtu a keď ráta s nejakými peniažkami, ktoré do hazardu dnes legálneho sa ešte prikotúľať môžu, tak toto bude taký trošičku protivietor, že tie peniažky sa budeme snažiť uchrániť, aby zostali vo vreckách tých ľudí, ktorí takýmto spôsobom do štátnej kasy prispievajú, ale koniec koncov, ako to sú iba také tie jedny čísla, ja zase pevne verím, že aj keď v tej jednej položke tie peniaze chýbať budú, tak v tých druhých položkách, ktorými liečime zo štátnych peňazí dôsledky hazardu a neblahého vplyvu hazardu na rodiny, tak zase tam sa nám to nejakým spôsobom zase vráti. Takže myslím, že to bude rozpočtovo neutrálne, aj keď ten hazard vykynožíme, alebo som o tom presvedčený.
Každopádne, tento návrh zákona, vzhľadom na to, že sťažuje podmienky, ako hazard z obcí a miest vykynožiť, nedokážem podporiť, ale hovorím, akože vítam aspoň tento posun, ktorý zavádza petíciu a nie naozaj to nereálne referendum, ktoré tam je pôvodne vlastne napísané.

Vážená predsedajúca, vážené kolegovia, kolegyne, vzhľadom na to, že bol v druhom čítaní opätovne teda otvorené teda tento zákon, dovolím si predložiť svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, teda mňa a kolegu Petra Šucu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 171/2005 o hazardných hrách a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 234. V súlade s ustanoveniami zákona NR SR o rokovacom poriadku predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Jeho znenie je:
K čl. I. V čl. 1, bode 46, § 58i, ods. 2 sa slová "31. decembra 2013" nahrádzajú slovami "30. júna 2013". Navrhujeme skrátiť túto ročnú lehotu platnosti doteraz prijatých všeobecne záväzných nariadení na pol roka kvôli tomu, že polročná lehota by mala postačiť na prípravu prípadných nových všeobecne záväzných nariadení obcí riešiacich problémy v súvislosti s prevádzkovaním hazardných hier. Ide teda o skrátenie lehoty na zosúladenie VZN-iek samosprávy s touto novelou zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem povedať, prečo nepodporím tento pozmeňujúci návrh, pretože ja si myslím, že tá lehota, ktorá bola daná zákonom alebo tou novelou jeden rok, bola lepšia pre tie obce, ktoré už dnes majú platné VZN-ka zakazujúce hazard na svojom území. Obávam sa, že polročná lehota na to, aby vyzbierali potrebné podpisy, najmä v tých väčších mestách, že bude problém, preto ja by som naozaj poprosila kolegov aj z vládnej strany, aby, aby tento pozmeňujúci návrh nepodporili, aby tá lehota, ten jeden rok tam bola, aby naozaj, opakujem, v tých väčších mestách, kde bude problém alebo väčší problém získať 30 % obyvateľov nad 18 rokov, aby mali na to čas, aby prijali poriadne VZN-ko tak, aby ten hazard mohol aj naďalej byť zakázaný. Ďakujem.