12. schôdza

Faktické poznámky: pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Kuffa. Končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči pani poslankyňa.

Ďakujem pekne. Použili ste, pán kolega, slovo setsakramentsky sme sa inak vyvíjali. Áno, Slovensko sa setsakramentsky inak vyvíjalo. Prežilo dva totalitné režimy. Napríklad komunistický režim, v ktorom som ja žila 40 rokov. Myslím, že vy ste boli v tej strane. Áno, dlhodobo, povedali ste a citujem vás: "dlhodobé chyby, ktoré sa budú dlhodobo naprávať". Áno tieto chyby, tieto zlámané chrbtice, ak ste hovorili o tom, že nemáme osobnosti, tieto zlámané chrbtice nebudú osobnosťami. Tieto vzory, ako bol Urválek alebo Chňoupek, alebo nejakí iní ľudia z obdobia normalizácie, tie naozaj neboli vzory pre generácie.
Všetci tí učitelia, ktorí, aby mohli zostať učiť, museli súhlasiť s okupáciou svojej krajiny. Áno, tieto dlhodobé chyby sa budú veľmi dlhodobo naprávať, ale očakávala by som, že od aktívnych ľudí, ktorí napomáhali tomu režimu aspoň povedia, že áno, áno aj ja som bol v tom súkolí.

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Mamojka, tu opakovane a niekoľkokrát a veľmi výrazne tuná zazneli slová výchova a vzdelávanie. Je to komplex. Je to naozaj komplex a ja som to aj sám hovoril, samozrejme, keď nepočúvame sa vzájomne, tak potom si myslíme, že neodzneli, ale veľmi často to tuná zaznelo, že tá výchova je veľmi dôležitá. To vieme všetci veľmi dobre. Ja som napríklad nehovoril, aj keď ste ma označili, že veľkosť mesta by záviselo od toho, či tam je kvalitná, alebo nie je kvalitná univerzita. To si vôbec nemyslím. Aj Bratislava je len takým malým európskym mestečkom. Obyčajným malým európskym mestečkom, má 500-tisíc obyvateľov, tak pre Európu je to malé mestečko. V Nemecku môžem spomenúť Marburg, kde je univerzita, je to evanjelická univerzita a patrí k špičkovým. Má pár tisíc obyvateľov. Medicína je tam jedna z najlepších v Nemecku vôbec a patrí jej aj celková, univerzita má tradíciu okolo 800 rokov a je vynikajúcou univerzitou. A ja som, žiaľ, aj keď som hovoril o tom našom školstve a tak, ja nechcem o ňom hovoriť dehonestujúco a podobne, ale naše vysoké školstvo je naozaj úbohé a išlo úplne dole z kopca a stále sa rútime kdesi do nejakej hlbiny a toto ma strašne mrzí. My nemáme jednu univerzitu, jednu vysokú školu, ktorá by sa zaradila v prvej päťstovke. V prvej päťstovke nemáme žiadnu vysokú školu. Tak, kde je tá naša úroveň? Však áno, veď dvihnime trošku aj chrbty, aj hlavy, aby sme sa dopracovali k tomu, aby sme aspoň jednu univerzitu, ale keď máme 20 univerzít, tak máme 20 takých aušusových , ale nebudeme mať jednu, ktorá je poriadna, ktorá za to ako stojí. Nech máme 5 dobrých, vynikajúcich univerzít, jak mať 20 a nekvalitných. Potom aj menej študentov sa bude hlásiť a bude sa vyberať naozaj tá kvalita. Najlepší z najlepších.

Pán poslanec, chcete reagovať? Nie. Takže pán poslanec Pollák do rozpravy.

Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia. Dovoľte iba krátko teda reagovať aj mojim vstupom na tému, ktorá trápi vlastne nás všetkých. Slovensko má viacero problémov. Dnes však riešime dosť kľúčový problém, ktorý trápi túto krajinu a budem sa tiež tváriť moderne, lebo však ako my, ktorí sa tvárime moderne, tak začíname počítať v podstate takú tú novodobú históriu od pádu komunizmu ako, a pritom nehľadíme na to, čo sa stalo, čo sa dialo vlastne pred komunizmom a aj komunizmus v podstate má priamy dopad aj na výchovu a vzdelávanie našich budúcich generácií. Takže ale budem sa tváriť moderne tiež a teda poviem jednu významnú vec.
Za 22 rokov sa žiadny politik nepretrhol od roboty vo výchove a vzdelávaní našich budúcich generácií. Žiadny politik sa nepretrhol do roboty. A ani jedna reforma v podstate, aj keď mnohí sa tvárili, že reformy o výchove a vzdelávaní ani jedna reforma nezanechala priamy dopad na naše budúce generácie. A výchova a vzdelávanie v kombinácii s rómskou problematikou je obrovskou, obrovským problémom pre túto krajinu, lebo výchova a vzdelávanie rómskych žiakov doteraz spôsobuje iba fakt, že my púšťame zo vzdelávacieho systému ľudí bez kvalifikácie. Je to veľmi, veľmi neambiciózne pre nás všetkých, aby sme púšťali kohokoľvek zo školského systému, aby nadobudol kvalifikáciu, aby nadobudol poznatky, informácie, predpoklady na to, aby na tom pracovnom trhu bol úspešný. Za 22 rokov sa nám nepodarilo v podstate nájsť vhodnú formu, aby ktorýkoľvek žiak ukončil svoju školskú púť kvalifikáciou. Toto je obrovská výzva pre, aj pre súčasného ministra a ja verím, že my všetci urobíme razantný krok aj smerom k tomu, aby aj Rómovia ukončili svoju vzdelávaciu púť v školskom systéme tak, aby boli uplatniteľní na trhu práce. Dnes sa všetci predbiehame a s tým, že kto viac vlastne sľúbi učiteľom, kto viac sľúbi vyšší plat učiteľom. Áno, učitelia si zaslúžia vyššie platy, zaslúžia si aj vyšší, väčší status, ktorý dnes nemajú. Zaslúžia si aj väčšiu ochranu a my sme práve tí, ktorí to môžu učiť, a preto teda urobme pre to všetko, aby sa učiteľom alebo tým ľuďom, ktorí majú vôbec nejaké praktické skúsenosti s učiteľstvom. Ja mám teda nejaké praktické skúsenosti práve z tohto odboru, a preto teda súcitím s učiteľmi, a je dobré, aby sme my všetci pre to niečo urobili, pretože títo ľudia si to zaslúžia. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Nech sa páči za navrhovateľov, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi ako zástupca navrhovateľov zaujať záverečné stanovisko k tejto rozprave. Táto rozprava podobne ako v podstate iné schôdze tejto Národnej rade v ostatných mesiacoch mala dve polovice. Prvú polovicu, v ktorej sa vážne, možno aj konfrontačne diskutovalo o podstate veci a druhú polovicu, ktorá viac pripomína exhibíciu. Je mi to ľúto ako zástupcovi navrhovateľov, že aj táto schôdza, tak ako ale aj iné schôdze, má túto druhú polovicu, ale je vyjadrením slobodnej vôle jednotlivých poslancov.
Cieľom navrhovateľov bolo urobiť z momentálnej priority verejnej diskusie trvalú prioritu verejnej politiky a po vypočutí tejto rozpravy môžem konštatovať, že by som povedal, že toto bol krok správny, aj keď len začiatočný. Musím sa totiž priznať, že pozorne som počúval opakované vstupy pána ministra, ktorý zastupoval nielen vládu, ale myslím si, že aj stranu SMER, lebo s výnimkou pána predsedu Mamojku ani žiadny iný zástupca väčšiny nevystúpil, a musím sa priznať, že vo vystúpeniach pána ministra som počul veľa, ale nepočul som ani jasnú víziu, kam chce školstvo priviesť. Nepočul som dokonca ani faktografické zhodnotenie stavu a nepočul som ani zoznam konkrétnych návrhov, ktoré môžeme od neho očakávať. Čo som počul, boli pomerne rozsiahle útoky na opozíciu, často klamlivé, takisto som počul vo faktických poznámkach mnoho osobných útokov na rôznych poslancov najmä opozície. Nechcem hovoriť v mene nikoho, ale dovolím si povedať, že vystúpili tu dnes v rozprave poslanci, ktorí svoju oddanosť školstvu preukazovali tým, že roky učili niektorí zadarmo, niektorí za učiteľské platy, o ktorých sa tu všetci zhodneme, že sú nedostatočné. Zápasili a bojovali o školstvo, o jeho zlepšenie, často bez nároku na odmenu a musím povedať, že nie v ich mene, ale za nich si vyprosujem, aby niekto útočil na ich dobré úmysly rôznymi absurdnými urážkami.
Pán poslanec Poliačik, ktorého môžte mať radi a nemusíte mať radi, je človek, ktorý venoval roky svojho života slovenským deťom, takisto im ho venoval plán poslanec Hraško, pán poslanec Vašečka a mohol by som ísť ďalej viacerými vystupujúcimi. Nie je preto namieste spochybňovať ich oddanosť veci. Môžte spochybňovať ich pravdu, môžte spochybňovať ich múdrosť, ak chcete, ale nie je namieste spochybňovať ich oddanosť. Naopak, musím povedať, že zachytili sme veľa od pána ministra naozaj veľa útokov na opozíciu, ale aj veľa vyjadrení o tom, ako ťažko pracuje a čo všetko skúša napraviť. Ja sa priznám, že využil som túto rozpravu na to, že som si pripomenul niektoré fakty, najmä keď sa bavíme o minulosti, a ja som na úvod povedal, že nie je zmyslom tejto schôdze riešiť minulosť, ale riešila sa tu hojne. Tak mi dovoľte len dva fakty.
Pán minister bol počas tých dvadsiatich mesiacov, ktoré ste tu často vyťahovali, predsedom výboru pre vzdelávanie a mládež. Počas týchto 20 mesiacov ste, pán minister, predložili tri návrhy zákonov do tejto snemovne, ktoré sa týkali, dva z nich štátneho občianstva a jeden z nich príspevku odbojárom z II. svetovej vojny. Nepredložili ste ani jeden návrh zákona týkajúci sa školstva, za 20 mesiacov ako predseda školského výboru. Môžem tu pomenovať viacerých poslancov zo školského výboru, ktorí tak spravili na rozdiel od vás.
Takisto, pán minister, keď sa pozrieme na vaše prvé pôsobenie vo vláde ako podpredsedu vlády pre vedomostnú ekonomiku, boli ste priamo predsedom Operačného programu pre Informatizáciu spoločnosti, ktorý k dňu vášho odchodu mal po tri a pol roku nulapercentné čerpanie, nulapercentné čerpanie! Takže keď dneska rozprávate o tom, ako ste, zachraňujete niečo, ako zachraňujete programy pána Mikolaja, ktoré mali k tomu istému dňu 3 a 5-percentné čerpanie, tak je to nedôstojné a je to nepravdivé. Toľko k minulosti, inak sa k nej nebudem vracať.
Čo ma viac trápi, je to, že ste neponúkli naozaj víziu, ani víziu spolupráce s opozíciou, čo je vaše právo, ale musím povedať, že ani víziu sociálnodemokratickej školskej politiky. Dovolím si teraz trošku požičať od kolegu Blahu, ktorý rád vysvetľuje pravicovým politikom, čo je liberálne a čo je konzervatívne, a dovoľte mi trochu hovoriť o tom, čo je sociálnodemokratická vzdelávacia politika.
Sociálnodemokratická vzdelávacia politika je práve taká, ktorá neuprednostňuje záujmy veľkých celkov, ktorá neuprednostňuje záujmy veľkých podnikov, veľkých podnikateľov, rôznych štátnych orgánov a iných mocenských prvkov, ale ktorá uprednostňuje záujmy obyčajných ľudí, ich rodičov, detí a všetkých na to, aby mohli svoj život rozvíjať v slobode a neponíma vzdelanie úzko ekonomicky ako niečo, čo nám má zajtra získať zamestnanie, ale ako širší nástroj rozvoja človeka. Ja chápem, že je politicky oveľa jednoduchšie uplatňovať školskú politiku v mocenskej vertikále, kde je podstatné, čo si myslí minister financií, čo si myslí minister vnútra, čo si myslia odborári, čo si myslia obce, čo si myslia VÚC-ky, čo si myslia veľkí podnikatelia, ale dovolím si aj zo svojej osobnej skúsenosti povedať, že všetci títo dôležití partneri musia pre ministra školstva zostať partnerom, nesmú sa stať jeho pánmi. A čo zatiaľ sledujeme, je, že sú vašimi pánmi, tieto skupiny, nie vašimi partnermi. A to je, podľa mňa, chybné.
Preto musím povedať, že záverom tejto schôdze naozaj je potreba uznesenia, ktoré nás donúti a najmä donúti vládnu stranu, aby sme ďalej hovorili o osude školstva na tejto pôde. Z tohto pohľadu chcem vyjadriť ocenenie, že pán Mamojka, predpokladám, že po vnútornej politickej dohode prišiel s návrhom uznesenia, ktoré takúto diskusiu umožní, ak bude schválené. Musím však konštatovať, pán kolega, že ten váš návrh má dva nedostatky, ktoré nám neumožňujú, aspoň mne, zaňho hlasovať. Jeden ten nedostatok sa týka termínu. Svojím návrhom ste buď prezradili veľkú nedôveru v schopnosti pána ministra, čo ste asi nechceli, alebo veľkú dávku mocenského cynizmu. Ak ste dali termín na túto správu do 31. marca, tak to má len dve vysvetlenia.
Jedno vysvetlenie je, že ministrovi bude trvať až 3 a pol mesiaca, kým bude schopný prísť so zoznamom konkrétnych opatrení, ktoré chystá, alebo 31. marec ste dali preto, lebo dúfate, že dovtedy vyprchá celá energia, o ktorej sme tu aj dneska hovorili, a že bude možné potom v apríli to spláchnuť potichučky polhodinovou debatou, lebo už to nikoho nebude zaujímať. Z tohto hľadiska musím sa priznať, že nemôžem súhlasiť s termínom a čo je pre mňa menší problém, ale tiež problém, je, že konštatačná veta vášho návrhu uznesenia vytvára určité ružové okuliare toho, že vlastne situácia v školstve je fasa a je prioritou a len teda treba, treba vytrvať. (Reakcia z pléna.)
Z toho hľadiska, ak dovolíte, pani kolegyňa, ja som hovoril kratšie ako váš pán kolega Mamojka, naňho ste nekričali, tak si nekričte ani na mňa. Takže preto, ako navrhovateľ - a to, že ste tu neboli, je váš problém - preto ako navrhovateľ musím trvať na pôvodnom uznesení, ktoré sme predložili a verím, že bude schválené. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán spravodajca, nech sa páči.

Ja som vo svojom úvodnom vystúpení povedal v podstate to, čo som chcel povedať, ale naschvál som nereagoval na mnohé vystúpenia a cítim potrebu niektoré veci upresniť. Nechcel som zbytočne naťahovať čas. Jedna poznámka na začiatok, ktorú mi nedá, mrzí ma, že v posledných dvoch hodinách toto rokovanie sa zvrhlo pomaly na kabaret.
A teraz ku konkrétnym veciam, jedna je osobná. Pani kolegyňa Nachtmannová, obávam sa, že by ste ma niekedy urobili zodpovedným aj za koniec sveta, 13. 9. 2011 sme farizejsky či ako to, neprijali aj s kolegom Beblavým odborárov. Ja som vtedy nebol členom výboru pre vzdelávanie. Pozrite si. Môžete to veľmi ľahko zistiť.
Veľmi vážne beriem jednu vetu a slová, ktoré povedal pán minister v dobrom. Povedal, že chce, aby každé dieťa malo a dostalo peniaze na svoje voľnočasové aktivity. Ak toto platí, tak tým prv musí platiť, aby takýto prístup bol na vzdelávanie pre každé dieťa rovnaký.
Páni kolegovia z koalície, hovorili ste, že však nechajte pôsobiť zákony, ktoré boli prijaté. Ja som sa k nim vyjadril počas ich prijímania. Upozorňoval som na to, čo tie zákony môžu spôsobiť. Ale áno, nechajme ich pôsobiť, už aj tak iná možnosť nie je, kocky sú hodené, po 1. januári budú pôsobiť. Ja si myslím, že narobia problémy niektoré časti z tých zákonov.
Redukcia škôl, viacerí to tu hovorili, kolega Blanár, kolega Podmanický. Áno, len problém je v tom, že bol prijatý zákon o normatívnom financovaní, kde malé školy mali zvýhodnené koeficienty a postupovať sa malo ďalej tak, že tie koeficienty sa postupne mali znižovať, tie zvýhodnené koeficienty, aby postupne narastal tlak na ich zatváranie. No, žiaľbohu, za pána ministra Mikolaja sa to nestalo. Takže zdá sa vám asi oprávnene, že je veľa škôl, ale aj pán minister vám povie celkom iste, že zrušiť školu, to nie je zavrieť obchod so zeleninou. Ak teraz padne rozhodnutie o zrušení niektorej školy, tak keď to má byť legálne, bude to k 30. júnu 2014.
Pán kolega Blanár, hovorili ste a ja vás odcitujem, že: "Vznikajú nové školy, ktoré odoberajú peniaze." Aké peniaze odoberajú pri normatívnom financovaní? Ak 50, ak 50 žiakov príde z jednej školy do druhej, tak na tej jednej škole pri normatívnom financovaní ubudne presne tá čiastka, ktorá príde do tej novej školy, len sa preloží kdesi inde. To tak nie je. (Potlesk.)
Ale aj kolegyňa Nachtmannová prejavila tu už isté vyjadrenia a možnože počujem trávu rásť, že plánujete zrušiť normatívne financovanie. Ja netvrdím, že ho netreba už ďalej rozvíjať a zmeniť, sám som dával dvakrát pozmeňujúce návrhy, ktoré ste zamietli. Dobre. Len by som rád vás upozornil, že to dovedie k tomu, čo bolo pred rokom 1998. Keď som nastúpil, bolo mesto Kežmarok, kde mali na žiaka 7-tisíc, v Prešove 13-tisíc a v Bratislave 23-tisíc korún. Ak toto je vaše videnie spravodlivosti, budete, samozrejme, aj pred tou pedagogickou verejnosťou niesť následky a zodpovednosť.
A niektoré slová, ktoré tu zazneli, že neboli reformy, transformácie. Viete čo? Reformy robil Pišút, reformy robil Ftáčnik, reformy som robil ja, aj transformácie. Reformy robil aj minister Mikolaj. Môžeme hovoriť, že ktoré boli zlé, zle urobené a tak ďalej, ale bolo tu strašne veľa reforiem. Toto sú úplné nezmysly. Reagujem na to preto, aby sa to nezafixovalo vo vedomosti ľudí a teraz aj z koalície, aj z opozície som párkrát počul, možno ani nie je nedostatok financií v školstve, peniaze sú vo vnútorných rezervách a podobne. Ja netvrdím, že všetky financie sa využívajú efektívne, ale Slovensko je na jednom z posledných miest, ktoré, čo sa týka podielu financií do školstva z hrubého domáceho produktu. Ak vy si myslíte, že tam je dosť peňazí, ktorýkoľvek z vás, hovorím na obe strany, musím povedať, že pokladám to za ťažký omyl, veľmi ťažký omyl.
A jedna poznámka, ktorá je na podporu v tomto smere ministra školstva, ktorý keď sa vyjadril k Speváckemu spolku slovenských učiteľov. Možno tam niektoré peniaze išli nie celkom v poriadku. Ja som s tým zápasil, že ho chcel niekto zrušiť, ale ja si myslím, že to je kultúrna hodnota a tradícia desaťročí, pestovaná. Prosím, zvážte takéto siahanie na niečo takéto.
A posledné moje slová týkajú sa toho, čo predsa len pokladám za dôležité. Ak chceme pomôcť tomu školstvu, tak v tejto chvíli je jediná naozaj prvotná reforma a to je konečne finančné stimuly do vzdelávania, miesto finančných stimulov do rôznych iných aktivít. Ďakujem. (Potlesk.)